{"guid": "ussr:9049eecf-052c-4501-bfee-a8a8e105f4ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.89.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 89/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 89/2018 z 26. 4. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. apríla 2018, sp. zn. II. ÚS 89/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.89.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-26", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9049eecf-052c-4501-bfee-a8a8e105f4ff", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.89.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.89.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.89.2018.2/text", "citacie_n": 43, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 89/2018-51\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária VARMUS s. r. o.,\nPalárikova 83, Čadca, v mene ktorej koná advokát JUDr. Jozef Varmus, PhD., vo veci\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 112/2017 z 26. júla 2017\na takto\nrozhodol:\n1. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7 Cdo 112/2017 z 26. júla\n2017 p o r u š i l základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7 Cdo 112/2017-445\nz 26. júla 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nna ďalšie konanie.\n3.\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov), ktorú j e Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky p o v i n n ý vyplatiť na účet obchodnej spoločnosti Advokátska\n\nkancelária VARMUS s. r. o., Palárikova 83, Čadca, do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.\nII. ÚS 89/2018-21 z 1. februára 2018 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Cdo 112/2017 z 26. júla 2017,\nv ktorom najvyšší súd uviedol, že sa „nezaoberal prípustnosťou dovolania“ podľa § 421\nods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), pretože aplikoval tzv. zákaz\nkumulácie dovolacích dôvodov podľa zjednocovacieho uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.\n1 VCdo 2/2017.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vystupoval v konaní vedenom Okresným\nsúdom Čadca (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 10 C 89/2009 ako žalobca a domáhal sa\nproti žalovanému\n\n(ďalej len „žalovaný“) zaplatenia istiny vo výške\n\n4 116,04 € s prísl. oproti povinnosti sťažovateľa vydať žalovanému dielo, a to vyhotovené\ndvere. Sťažovateľ odôvodnil žalobu tým, že si u žalovaného objednal výrobu dverí, ktoré\nmu boli dodané a namontované, pričom žalovaným fakturované sumy sťažovateľ aj uhradil,\navšak následne zistil na diele viaceré nedostatky, ktoré potvrdil aj znalec. Dielo preto\nu žalovaného reklamoval. Žalovaný reklamáciu odmietol vrátane opakovanej reklamácie,\npreto sťažovateľ napokon 5. mája 2009 odstúpil od zmluvy. Touto žalobou si teda\nsťažovateľ na súde uplatnil právo na vrátenie istiny kvôli vadám na diele.\n3. Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 10 C 89/2009 z 9. februára 2016 bola žaloba\nzamietnutá. Podľa okresného súdu právnym základom žaloby bolo sťažovateľovo\nodstúpenie od zmluvy, z ktorého nevyplýva dôvod na odstúpenie od zmluvy. Vzhľadom na\nneplatnosť odstúpenia nie je daný právny základ ani na vzájomné vydanie vecí. Podľa\nnázoru okresného súdu bola preukázaná jediná reklamácia zo strany sťažovateľa, ktorá bola\n2\n\npripojená k znaleckému posudku a žalovanému bola doručená 12. októbra 2007. V tejto\nreklamácii sťažovateľ reklamoval nedokončenú prácu – olištovanie. Opätovne vzniknuté\nzávady neboli podľa okresného súdu sťažovateľom reklamované. Následne preto sťažovateľ\nnemohol v rámci reklamácie uplatniť právo na odstúpenie od zmluvy.\n4. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie. Rozsudkom Krajského\nsúdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 Co 206/2016-403 z 26. októbra 2016 bol\nrozsudok okresného súdu potvrdený.\n5. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie podľa § 421 ods. 1\npísm. a) a § 432 ods. 1 CSP s tým, že nesprávne právne posúdenie malo spočívať v tom, že\nsa znalec vyjadril k právnym otázkam vo veci, čo je nezákonné. Sťažovateľ tvrdí, že dôvod\npodľa § 420 písm. f) CSP len zmienil, ale posúdiť vec chcel výlučne z hľadiska\nnesprávneho právneho posúdenia podľa § 421 ods.1 písm. a) CSP.\n6. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 112/2017 z 26. júla 2017 bolo\ndovolanie\n\nsťažovateľa\n\nproti\n\nrozsudku\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nodmietnuté.\n\nNa\n\nzáklade\n\nzjednocovacieho uznesenia sp. zn. 1 VCdo 2/2017 sa najvyšší súd zaoberal výlučne\ndovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP a dovolanie v tejto časti odmietol, pretože\nprávne posúdenie veci nespadá pod daný dôvod.\n7. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.7.2017 sp. zn. 7Cdo 112/2017 bolo\nporušené základné právo\n\ndomáhať sa zákonom ustanoveným postupom\n\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.7.2017 sp. zn. 7Cdo 112/2017 sa zrušuje\na vec vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd je povinný uhradiť\n\ntrovy právneho zastúpenia\n\nv sume 374,81 € na účet spoločnosti Advokátska kancelária VARMUS s. r. o., so sídlom\nPalárikova č. 83, 022 01 Čadca, v zastúpení advokátom a konateľom JUDr. Jozefom\nVarmusom, PhD...“\n\n3\n\nII.\nVyjadrenie odporcu a dotknutej osoby\n8. Z vyjadrenia predsedníčky najvyššieho súdu vyplýva, že k porušeniu označeného\npráva sťažovateľa uznesením najvyššieho súdu došlo. Podľa jej názoru prijatím Civilného\nsporového poriadku sa súdu čiastočne zmenila koncepcia dovolania, ale úspešnosť\ndovolania je aj naďalej vymedzená kombinovane, pretože dovolanie musí spĺňať podmienky\nprípustnosti, no zároveň musí byť daný aj jeden z dovolacích dôvodov. Na rozdiel\nod odvolania podmienky prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP (predtým § 237\nObčianskeho súdneho poriadku) sú nielen dôvodmi (podmienkami) prípustnosti, ale aj\njedným z dovolacích dôvodov podľa § 431 CSP [predtým § 241 ods. 2 písm. a)\nObčianskeho súdneho poriadku]. Rovnaký postup posudzovania dovolania, t. j. najskôr\nprípustnosť až následne dôvody dovolania, existoval aj za predchádzajúcej právnej úpravy.\nNová právna úprava teda na tejto koncepcii nič nezmenila. Aj predchádzajúca právna\núprava pripúšťala možnosť dovolania z dôvodov zmätočnosti, ako aj z iných dôvodov.\nRovnako, ak dovolací súd zistil existenciu vady zmätočnosti, rozhodnutie zrušil\na nesprávnym právnym posúdením sa už nezaoberal. Podľa dôvodovej správy k Civilnému\nsporovému poriadku „Zmena oproti doterajšej právnej úprave spočíva v tom, že otázka\nposúdenia odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe NS SR bude posúdená samotným\ndovolacím súdom, nie súdom odvolacím.“. Zásadná koncepčná zmena sa preto netýka\nproblému kumulatívneho uplatnenia oboch dovolacích dôvodov, a preto tento dôvod\nnesvedčí vylúčeniu kumulácie.\n9. Ustanovenie § 428 CSP uvádza náležitosti dovolania, ale vymedzenie podmienok\nprípustnosti nie je náležitosťou dovolania. Pri dôvodoch zmätočnosti, t. j. podmienkach\nprípustnosti podľa § 420 CSP, ich dovolateľ uvádza v rámci dovolacích dôvodov, keďže sú\ntotožné s podmienkami prípustnosti. Okrem toho súd je síce dôvodmi dovolania viazaný\n(§ 440 CSP), ale aj v dovolacom konaní platí, že súd musí skúmať ex offo podmienky\nkonania (§ 438 v spojení s § 161 CSP, t. j. väčšinu vád zmätočnosti). Súd je viazaný iba\ndôvodmi dovolania, nie je však viazaný vymedzením prípustnosti dovolania (pokiaľ to\ndovolanie nad rámec zákonných požiadaviek obsahuje). Len súd je oprávnený skúmať\nprípustnosť dovolania. Rámec prípustnosti dovolania tak určuje § 419 CSP a následne § 420\n4\n\naž § 423 CSP. Zákon stanovuje, proti ktorým rozhodnutiam je dovolanie prípustné,\na dovolací súd nemôže dovolanie odmietnuť len preto, že dovolateľ prípustnosť odvodzuje\nz oboch v zákone vymedzených dôvodov.\n10. V rovine civilného sporového konania sa súd dopustí porušenia princípu\nvyplývajúceho z čl. 2 ods. 3 ústavy, ak ústavne nekonformným výkladom Civilného\nsporového poriadku spočívajúcim vo vyvodení zákazu takého správania strany, ktorý nie je\nvýslovne stanovený zákonom a ktorý nemožno odôvodniť ani rozumnými a presvedčivými\nargumentmi, odoprie procesnému úkonu strany ako slobodnému prejavu jej vôle tie\ndôsledky, ktoré takýmto prejavom vôle zamýšľala vyvolať.\n11. Vyvodením zákazu kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania za uvedenej\nsituácie dochádza nielen k porušeniu zásady „čo nie je zakázané, je dovolené“, ale aj\nk porušeniu princípu deľby moci vyplývajúceho z princípu legality a k porušeniu\nzákladného práva strany na spravodlivé súdne konanie jeho neprípustným obmedzením.\nAk je totiž k dispozícii viacero výkladov verejnoprávnej normy, treba zvoliť ten, ktorý\nvôbec nezasahuje, resp. čo najmenej zasahuje do toho-ktorého základného práva či slobody\n(princíp „in dubio pro libertate“). Interpretácia zákona nemôže popierať zmysel a účel\nprávnej úpravy a vo svojich dôsledkoch reštriktívne zasahovať do základných práv a slobôd,\nktorých rešpektovanie je súčasťou základných princípov právneho štátu. Pokiaľ Civilný\nsporový poriadok dáva strane k dispozícii dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok,\npotom rozhodovanie o ňom, ako aj posudzovanie splnenia predpokladov a podmienok jeho\nprípustnosti sa nemôže ocitnúť mimo ústavný rámec ochrany základných práv. To znamená,\nže dovolací súd je povinný interpretovať a aplikovať podmienky prípustnosti tohto\nopravného prostriedku tak, aby boli dodržané zásady práva na spravodlivý proces, t. j. aby\nnebolo zhoršované procesné postavenie strany, resp. jej možnosť dovolaním účinne sa\ndomáhať ochrany svojho subjektívneho práva.\n12. Ak teda Civilný sporový poriadok kumuláciu dôvodov prípustnosti dovolania\n(prípustných dovolacích dôvodov) v dovolaní výslovne nevylučuje (nezakazuje) a pre\nvyvodenie takéhoto zákazu neexistujú ani rozumné a presvedčivé argumenty, potom za\nústavne konformný výklad tejto otázky treba považovať taký výklad, ktorý rešpektuje už\n\n5\n\nuvedené princípy, t. j. výklad, podľa ktorého je táto kumulácia prípustná. Absencia\nvýslovného zákazu kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania nie je medzerou v Civilnom\nsporovom poriadku, ale naopak, je zámerom zákonodarcu, aby i po zmene právnej úpravy\nprijatím nového procesného kódexu bola naďalej akceptovaná všeobecne uznávaná\na nespochybňovaná zásada procesného práva umožňujúca účinnú ochranu subjektívnych\npráv, t. j. zásada o možnosti uplatňovania tejto ochrany in eventum.\n13. V replike žalovaný, zastúpený advokátom\n\n, uvádza,\n\nže sťažovateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania nie je daný a naplnený ani podľa\n§ 420 písm. f), ale ani podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Kumuláciu dôvodov prípustnosti\ndovolania a zároveň dovolacích dôvodov však Civilný sporový poriadok podľa dotknutej\nosoby výslovne nevylučuje s dôsledkami vyplývajúcimi z čl. 2 ods. 3 ústavy. Nie je\nrozumný dôvod na to, aby v každom opravnom prostriedku existujúcom v civilnom procese\nbola kumulácia dôvodov opravného prostriedku, resp. dôvodov prípustnosti opravného\nprostriedku možná, iba v dovolaní nie, a to za situácie, že úprava nie je v zásade rozdielna.\nNa tom nemení nič ani osobitnosť dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku\nv rámci systému opravných prostriedkov. K tomu pristupuje zákonná povinnosť advokáta\npostupovať pri výkone advokácie s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná\nčestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky,\nresp. uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za\nprospešné. Advokát nie je povinný „vyberať“, ktorý dôvod použije. Je totiž povinný použiť\nvšetky dostupné „právne“ prostriedky na obranu klienta. Najvyšší súd správne odmietol\ndovolanie sťažovateľa, pretože nie je daný ani jeden z uplatnených dôvodov prípustnosti\ndovolania, resp. ani jeden z dovolacích dôvodov. Podstatu sťažnosti tvorí námietka proti\nodmietnutiu dovolania pre nepreskúmanie kumulatívne uplatneného dôvodu prípustnosti\ndovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP v dôsledku právne záväzného názoru veľkého\nsenátu najvyššieho súdu. Ostatné argumenty sťažovateľa týkajúce sa právneho posúdenia\nveci, resp. hodnotenia dôkazov sú mimo rámca dôvodných argumentov. Žalovaný nesúhlasí\ns názorom sťažovateľa, podľa ktorého je právnou otázkou, či zistené vady bránia riadnemu\nužívaniu veci, a preto podľa sťažovateľa na túto otázku znalec nemôže odpovedať.\nV skutočnosti záver, či zistené vady bránia riadnemu užívaniu veci, vyvodzuje súd\n\n6\n\nzo znaleckého posudku a z výsluchu znalca, čo sa aj stalo. Nie je riešením právnej otázky,\nak znalec po podrobnom zhodnotení vád vysloví záver, že zistené vady nebránia riadnemu\nužívaniu veci, pretože riadne užívanie veci je skutková otázka. Žalovaný preto navrhuje,\naby ústavný súd vyriešil otázku prípustnosti kumulatívneho uplatnenia viacerých dôvodov\nprípustnosti dovolania, resp. dovolacích dôvodov, keďže prípadné neskúmanie tvrdeného\ndôvodu prípustnosti dovolania, resp. dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP\nzo strany najvyššieho súdu z formálnych dôvodov na základe rozhodnutia veľkého senátu\nnajvyššieho súdu tvorí predmet konania pred ústavným súdom.\n14. Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval\nústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ a najvyšší súd vyslovili\nsúhlas, aby sa upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných\ndôkazov a vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.\nIII.\nZávery ústavného súdu\n15. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný\nsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n7\n\n17. Podstatou veci je sťažnostné tvrdenie, že sa najvyšší súd „nezaoberal\nprípustnosťou dovolania“ podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, čím porušil sťažovateľovo\nzákladné právo na prístup k súdu.\n18. Najvyšší súd odvodil zo zmienky o § 420 písm. f) CSP uvedenej v dovolaní, že\nsťažovateľ namieta tento typ zmätočnosti a prípustnosťou dôvodu podľa § 421 ods. 1\npísm. a) CSP sa, aplikujúc uznesenie sp. zn. 1 VCdo 2/2017, už nezaoberal, čo bol podľa\nsťažovateľa jediný dôvod jeho dovolania. Hoci sťažovateľ explicitne nenamieta tzv. zákaz\nkumulácie, práve dané uznesenie sp. zn. 1 VCdo 2/2017 je jadrom veci.\n19. Ústavný súd predovšetkým akcentuje, že čl. 46 ods. 1 ústavy svojím textom\n(Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde.) v prvom rade chráni právo na prístup k súdu, ktoré je v danej veci\nv stávke (porov. bod 7.1 nálezu sp. zn. II. ÚS 591/2012, bod 11 uznesenia sp. zn.\nII. ÚS 30/2016). Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že do obsahu\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj ochrana, ktorá sa\núčastníkovi poskytuje v konaní o opravných prostriedkoch. Ak účastník konania splní\npredpoklady vyžadované zákonom na poskytnutie ochrany v opravnom konaní, všeobecný\nsúd mu túto ochranu musí poskytnúť (napr. II. ÚS 78/05, II. ÚS 249/05). Uvedená\njudikatúra ústavného súdu vychádza z konceptu zákonnej konkretizácie práva na súdnu\nochranu a z požiadavky zabezpečiť reálnosť prístupu (I. ÚS 84/97, II. ÚS 88/01,\nII. ÚS 400/2011) k jednotlivým zákonom upraveným štádiám a inštanciám konania [porov.\nFEŤKOVÁ, G., KLUČKA, J. (eds.) Právne vety z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu\nSR 1993 – 2000. Bratislava : Briland, 2000, s. 71 a nasl.]. Z toho vyplýva, že ak už zákon\npozná určitý inštitút, opravný prostriedok, tak sa na jeho uplatňovanie vzťahujú záruky\nvyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, aj keď, prirodzene, nie každé porušenie zákona je\nporušením čl. 46 ods. 1 ústavy.\n-\n\nprehľad vývoja dovolania podľa Civilného sporového poriadku\n\n20. Predmetná vec si vyžaduje prehľad vývoja dovolania podľa Civilného sporového\nporiadku. Dňa 1. júla 2016 vstúpil do účinnosti nový civilný procesný kódex. Na základe\n8\n\núvah, že závažnejšie dovolacie dôvody pohlcujú tie menej závažné, prvý komentár\nk Civilnému sporovému poriadku („Výpočet prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 je\ntaxatívny. Všeobecne k dôvodom prípustnosti pozri aj komentár k § 420 CSP, i keď je\npotrebné zvýrazniť, vzhľadom na ustanovenia § 431 a § 432 CSP, že odôvodniť prípustnosť\ndovolania možno výlučne s poukazom alebo na vady zmätočnosti, alebo na právne\nposúdenie, kumulácia oboch je neprípustná a bude viesť k odmietnutiu dovolania v zmysle\n§ 447 písm. f) CSP.“ ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARNIKOVÁ, S.,\nBAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha :\nC. H. Beck, 2016, s. 1381 – 1382.) presviedčal čitateľov, že dovolateľ môže namietať len\njeden dovolací dôvod. Túto koncepciu potom prevzal aj najvyšší súd, keď dovolateľ\nnamietal (klasickú) kombináciu dôvodov: a) súdy mu nesprávnym procesným postupom\nznemožnili, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu jeho práva na spravodlivý proces [§ 420 písm. f) CSP], b) napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu závisel od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená [§ 421 ods. 1 písm. b) CSP]. Senát najvyššieho súdu\npostúpil vec veľkému senátu, ktorý prijal takéto stanovisko:\n„46. Veľký senát, právny názor ktorého vyjadrený v tomto rozhodnutí je pre senáty\nnajvyššieho súdu záväzný (§ 48 ods. 3 veta prvá CSP), uzatvára, že:\n46.1. Kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP a § 421 CSP je\nneprípustná.\n46.2. Ak sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti podľa oboch\nuvedených ustanovení, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na\nposúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 CSP.\n46.3. Ak sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené v § 420 písm. a/\naž f/ CSP, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie\nprípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto\nustanovení uvedená na prednejšom mieste.“\nNa základe tohto stanoviska sa potom najvyšší súd zaoberal len a výlučne odňatím\nmožnosti konať pred súdom, v danom prípade extrémnym neodôvodnením, a pretože sa táto\nvada nepreukázala, dovolanie odmietol.\n\n9\n\n21. Zjednocovacie uznesenie najvyššieho súdu vyvolalo veľkú diskusiu v právnickej\nobci (porov. proti zákazu kumulácie – GYARFÁŠ, J. a diskutéri. Zakladá nedostatočné\nodôvodnenie rozhodnutia odňatie možnosti konať pred súdom? [online]. Dostupné na\ninternete: http://www.lexforum.cz/512; FICOVÁ, S. Iný uhol pohľadu na zákaz kumulácie\ndôvodov dovolania. In: Justičná revue. 2017, roč. 69, č. 11, s. 1373; GEŠKOVÁ, K.\nO kumulácii dôvodov prípustnosti dovolania podľa Civilného sporového poriadku. In:\nSúkromné právo 4/2017, s. 136 a nasl.; SEDLAČKO, F. Kumulácia dôvodov prípustnosti\ndovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP. In: Bulletin advokácie 3/2018, s. 5;\nWEGNER, F. Právne stanovisko k rozhodnutiu Veľkého senátu NS SR vo veci kumulácie\nprípustnosti dovolacích dôvodov [online]. Dostupné na internete: www.najpravo.sk a\nHLUŠÁK, M. Glosa k uzneseniu velké\ň ho senátu Najvyssieho\ň̌\nsúdu SR sp. zn.\n1 VCdo 2/2017 z 19. 4. 2017. In: Súkromné právo. 2017, c.̌ 3, s. 128; za zákaz kumulácie\nFLAKOVÁ, Z. Kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania podľa § 420 a § 421 CSP. In:\nJustičná revue. 2017, roč. 69, č. 89, s. 1065 – 1070; SLUK, M. Dovolanie a jeho\n„predporozumenie“ v slovenskom civilnom práve procesnom. In: Zo súdnej praxe. 2017,\nč. 4, s. 145, 161 a 1385 a ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J.,\nMESIARNIKOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový\nporiadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016.).\n22. Uvedené skutočnosti spolu s neskoršou reakciou tak ústavného súdu, ako aj\nnajvyššieho súdu svedčia o otvorenosti právnického diskurzu v Slovenskej republike\na o funkčnosti demokratických nástrojov rozvoja judikatúry.\n23.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\ntak\n\nzákonite\n\nmusel\n\nzaujať\n\nústavnoprávnu\n\npozíciu\n\nk zjednocovaciemu uzneseniu. Ústavný súd v uzneseniach sp. zn. II. ÚS 465/2017 a sp.\nzn. II. ÚS 512/2017 v rámci obiter dictum najprv naznačil akceptovanie zákazu kumulácie.\nUznesením sp. zn. I. ÚS 644/2017 bola odmietnutá sťažnosť, ktorá smerovala proti zákazu\nkumulácie, pričom jeden zo sudcov ústavného súdu pripojil k rozhodnutiu odlišné\nstanovisko kritizujúce túto prax najvyššieho súdu. Vzápätí ústavný súd prijal vec sp. zn. I.\nÚS 643/2017, ako aj prerokúvanú vec, aby sa meritórne vysporiadal s otázkou zákazu\nkumulácie. Na podklade sťažnosti sp. zn. I. ÚS 643/2017 v konaní o zjednotení právnych\nnázorov podľa § 6 zákona o ústavnom súde voči uzneseniu sp. zn. II. ÚS 512/2017 ich\n10\n\nplénum ústavného súdu uznesením sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 z 25. apríla 2018 zjednotilo\nnasledujúcou právnou vetou:\n„Pokiaľ sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa\nustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku, ako aj § 421 Civilného sporového\nporiadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania\nobmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 Civilného sporového\nporiadku, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\nRovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené § 420\npísm. a) až f) Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri\nskúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania\nz hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená\nna prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.“\nHlavným argumentom pléna ústavného súdu bol princíp\n\nlegality, jasný\n\na zrozumiteľný text zákona a ústavne chránené nebránenie prístupu k súdu.\n24. Súbežne sa aj najvyšší súd na úrovni veľkého senátu opätovne zaoberal zákazom\nkumulácie. V uznesení sp. zn. 1 VCdo 1/2018 z 21. marca 2018 zmenil svoj pôvodný názor\na výrokom rozhodol, že „Kumulácia dovolacích dôvodov podľa § 420 C. s. p. a § 421\nC. s. p. je prípustná“, a vrátil vec na prejednanie a rozhodnutie senátu 6C.\n25. Hlavným argumentom veľkého senátu pre jeho nový právny názor bol princíp\nlegality a s ním prepojený princíp deľby moci. Najvyšší súd uviedol, že Civilný sporový\nporiadok kumuláciu nikde explicitne nezakazuje. Rozhodujúce argumenty najvyššieho súdu\nsú uvedené v bodoch 29 – 30 uznesenia: «28. Ak teda Civilný sporový poriadok kumuláciu\ndôvodov prípustnosti dovolania, resp. kumuláciu dovolacích dôvodov v dovolaní výslovne\nnevylučuje (nezakazuje) a pre vyvodenie takéhoto zákazu neexistujú ani rozumné\na presvedčivé argumenty, potom za ústavne konformný výklad tejto otázky treba považovať\ntaký, ktorý rešpektuje vyššie uvedené princípy, t. j. výklad, podľa ktorého je táto kumulácia\nprípustná. Dovolací súd sa z povahy dovolacieho dôvodu uplatneného podľa § 420 C. s. p.\nzaoberá najprv týmto dovolacím dôvodom a ak zistí, že je daný, dovolacím dôvodom\n11\n\nuplatneným podľa § 421 C. s. p. sa už nezaoberá, pretože by to bolo neefektívne. Existencia\ndovolacieho dôvodu podľa § 420 C. s. p. zakladá totiž nielen prípustnosť, ale zároveň aj\ndôvodnosť podaného dovolania.\n29. Iný záver v otázke prípustnosti či neprípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov\nuvedený v rozhodnutí 1 VCdo 2/2017, t. j. záver o neprípustnosti takejto kumulácie, bol\nv označenom rozhodnutí odôvodnený tým, že právna úprava dovolania a dovolacieho\nkonania v C. s. p. prešla zásadnou koncepčnou zmenou, že nová právna úprava vyžaduje\nnielen zastúpenie dovolateľa advokátom, ale aj spísanie dovolania advokátom, že dovolanie\nmá byť „šité na daný prípad“, a že dispozičný princíp sa v dovolacom konaní výrazne\noslabuje v prospech princípu procesnej ekonómie. Podľa názoru veľkého senátu v tejto\nprejednávanej veci takéto argumenty nie sú presvedčivé pre odôvodnenie vysloveného\nzáveru o neprípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov, pretože vzhľadom na ich\nvšeobecnosť nemajú priamy súvis s riešenou otázkou a podľa pravidiel rozumného\nuvažovania nemožno z nich vo vzťahu k nej nič vyvodzovať. Zákon neukladá strane\npovinnosť vykonať voľbu medzi dovolacími dôvodmi a princíp procesnej ekonómie nemôže\nprevážiť nad princípom spravodlivosti, t. j. spravodlivého usporiadania vzťahov sporových\nstrán. Okrem toho i keď v právnej úprave dovolania nadobudnutím účinnosti Civilného\nsporového poriadku došlo k zmenám, nejde o zásadnú koncepčnú zmenu. Dovolanie je totiž\ni naďalej mimoriadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu za\nsplnenia zákonom stanovených podmienok a predpokladov, o jeho prípustnosti rozhoduje\ndovolací súd a dovolacie dôvody upravené v § 420 a § 421 C. s. p. boli súčasťou aj\npredchádzajúcej právnej úpravy.\n30. Konkrétnym argumentom v rozhodnutí 1 VCdo 2/2017 je len argument, podľa\nktorého rozhodnutie odvolacieho súdu postihnuté vadou zmätočnosti, teda rozhodnutie,\nktoré nemalo byť vôbec vydané, nemôže byť predmetom posudzovania dovolacieho súdu\nz hľadiska dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci. Týmto\nargumentom však možno odôvodniť len postup dovolacieho súdu spočívajúci v tom, že ak\nzistí existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 420 C. s. p., nezaoberá sa už dovolacím\ndôvodom podľa § 421 C. s. p. Nemožno z neho logicky vyvodiť aj záver, že dovolacím\ndôvodom uplatneným podľa § 421 C. s. p., sa dovolací súd nezaoberá ani v prípade, ak\nnezistí existenciu dovolacieho dôvodu uplatneného podľa § 420 C. s. p., t. j. existenciu\n\n12\n\nv dovolaní namietanej niektorej zo zmätočnostných vád uvedených v tomto ustanovení.\nPokiaľ nie je daná existencia zmätočnostnej vady, resp. vád uvedených v § 420 C. s. p.,\nnejestvuje rozumný dôvod, pre ktorý by dovolací súd nemohol pristúpiť k posúdeniu\nprípustnosti a následne aj dôvodnosti dovolania z dovolacieho dôvodu uplatneného podľa\n§ 421 C. s. p.»\n26. Z nového uznesenia veľkého senátu sp. zn. 1 VCdo 1/2018 prijatého 21. marca\n2018, ako aj z uznesenia pléna ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 z 25. apríla 2018\na hlavne z textu samotného Civilného sporového poriadku previazaného so základným\nprávom na prístup k súdu vyplýva, že dovolacie dôvody kumulovať možno.\n-\n\nposúdenie koncepcie zákazu kumulácie dovolacích dôvodov\n\n27. Ústavný súd po prehľade vývoja na účel upevnenia právneho názoru o ne-zákaze\nkumulácie vysloví k veci ešte niekoľko ďalších argumentov. V prvom rade pripomína, že\nrozumie snahe sudcov najvyššieho súdu ustáliť si čo najskôr po prijatí nového kódexu\nreformovaný inštitút dovolania. Ústavný súd od roku 2009 explicitne vyjadruje, že\nrešpektuje takpovediac teritórium dovolania najvyššieho súdu: Ústavný súd taktiež\nrešpektuje kompetenciu najvyššieho súdu ústavne konformným spôsobom vymedzovať si\nprípustnosť vecí v konaní o dovolaní (II. ÚS 398/09, bod 15).\n28. Najvyšší súd v prvom zjednocovacom uznesení sp. zn. 1 VCdo 2/2017\nargumentuje v podstate tým, že základné právo na prístup k súdu je limitovateľné, a teda\nvzhľadom na skutočnosť, že dovolanie je viazané na právoplatnosť konečného rozhodnutia\nodvolacieho súdu, je potrebné túto právoplatnosť (a druhú stranu) pred možnou kasáciou\nchrániť reštriktívnym výkladom prípustnosti dovolania, a teda prístupu k dovolaciemu súdu\n(body 8.2, 9 prvého zjednocovacieho uznesenia). Najvyšší súd z povahy opravného\nprostriedku ako mimoriadneho akcentuje mimoriadnosť.\n29. Najvyšší súd po tom, čo v uznesení sp. zn. 1 VCdo 2/2017 uviedol, že\nteleologický výklad je dôležitejší než text, konštatoval, že text zákona nie je jasný, text mlčí\nv tom, či dovolateľ môže podať dovolanie z viacerých dôvodov. Podľa najvyššieho súdu\njeden dôvod pohlcuje druhý. S odkazom na čl. 4 ods. 2 CSP [(1) Ak sa právna vec nedá\n13\n\nprejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa\nposúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo sa týka\nobsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd\nprejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám\nzákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy,\nna ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných\nvzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax\nnajvyšších súdnych autorít.], na klauzulu, ktorá smeruje k riešeniu raritných a hraničných\nprípadov, argumentoval, že z procesnej zodpovednosti strán konania, z povinného právneho\nzastúpenia, z princípov dispozitívnosti a hospodárnosti vyplýva, že dovolateľ si musí vybrať\njeden a práve len jeden dovolací dôvod. Ak tak neurobí, najvyšší súd sa bude zaoberať len\nnajzávažnejším z označených dôvodov. Najzávažnejší dôvod je stanovený v § 420 písm. a)\nsmerom k najmenej závažnému v bode f). Najvyšší súd explicitne priznáva, že ide proti\ntextu Civilného sporového poriadku.\n30. Je užitočné a potrebné si pripomenúť zmysel dovolania. Dovolanie je dokonalým\npriesečníkom (i) hodnoty jednotnej, najvyšším súdom pre celú krajinu zveľaďovanej\ninterpretácie práva, pričom zjednocovanie je nielen účelom § 421 CSP, ale v druhom pláne\naj prostriedkom (ii) ochrany individuálnej pozície účastníkov konania, resp. ochrany\nindividuálnej spravodlivosti strán sporu, účastníkov konania. Tieto hodnoty (normatívnosť\na individuálnosť) sú rovnocenné a sú nastavené textom zákona. Najvyšší súd je pri\nrozhodovaní o dovolaní súdom, ktorý súdi súdy a zároveň účastníkov konania s dôsledkami\npre mnohých aktuálnych a budúcich účastníkov. Platí to rovnako pre zmätočné aj\nzjednocovacie dovolanie. Dovolaním sa cez interpretáciu vdychuje život právnym normám\ns dôsledkami pre celé územie Slovenskej republiky.\n31. Podľa uznesenia sp. zn. 1 VCdo 2/2017 ak najvyšší súd už zistí jeden, závažnejší\ndovolací dôvod, typicky zmätočný, tak sa nezaoberá dôvodom zjednocovacím. Z toho\nodvodzuje, že táto záťaž platí v danej veci všeobecne, teda aj pred tým rozhodnutím.\nOdvodzuje, že záťaž deklarovaná v čase rozhodnutia bola rozpoznateľná už predtým, ale\nzo skutočnosti, že súd v čase rozhodovania o dovolaní deklaruje, čo bolo právom v čase\npodania dovolania, resp. v čase vzniku záťaže, nemožno odvodiť, čo môže advokát\n14\n\nspisujúci dovolanie vedieť v čase jeho koncipovania. Zjednocujúce uznesenie najvyššieho\nsúdu tak nerešpektuje časové súvislosti rozhodovania.\n32. Ústavný súd má prirodzene vedomosť o štýle, o návykoch súvisiacich\ns argumentáciou v opravných prostriedkoch. Právni zástupcovia neúspešných účastníkov\nz opatrnosti uvádzajú okrem základnej argumentácie podporne aj argumentáciu protichodnú\ns tým, že obidve prirodzene vedú k zvráteniu rozhodnutia: Myslím si A, ale pre prípad, že si\nsúd nemyslí A, tak si myslím B (porov. však § 382 CSP: Ak má odvolací súd za to, že sa na\nvec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom\nrozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa\nk možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.). Tento jav, opatrnosť, vyplýva\nz prirodzenej rozmanitosti práva [zásada koncentračná sa pôvodne volala aj eventuálna,\npretože strany pod hrozbou straty úkonu (kvôli koncentrácii) predkladajú všetky možné,\nteda aj eventuálne tvrdenia, a teda sú skôr prirodzeným prejavom právnej obrany –\n„Eventuální princip (maxima koncentrační, soustřeďovací) jest zásada soudního civilního\nřízení, dle které všecky úkony určitému procesuálnímu cíli sloužící současně vedle sebe\nnabízeny nebo provedeny býti mají, aby, jestli jediný z nich sám o sobě k dosažení onoho\ncíle nestačí (tedy in eventum), ostatní k platnosti přišly.“ In: Ottův slovník naučný. Osmý\ndíl. Praha : J. Otto, 1894, s. 848.], avšak je umocnený premenami práva od deväťdesiatych\nrokov, neukotvením množstva základných inštitútov práva (právnych situácií). Tieto\ndôvody však nie sú dôvodmi právnymi, ktoré majú byť základom pre určenie koncepcie\ndovolania.\n33. Najvyšší súd zamieňa trafenie sa do rozsahu (SCOPE) jednotlivého „písmena“\ndovolania s finálnou dôvodnosťou. Dovolateľ môže trafiť nanajvýš rozsah, avšak nie určiť\ndôvodnosť (Ak dovolateľ povie, že sudca mal byť vylúčený, tak trafí rozsah písm. c) § 420\nCSP, ale nie dôvodnosť – tú trafí najvyšší súd.).\n34. V civilnom procese (na rozdiel od správneho či ústavného súdnictva) až do\nprávoplatného rozhodnutia platí, že účastníci vôbec nemusia argumentovať právom, to určí\nsúd. Z tohto dôvodu tam teoreticky stačí argumentovať skutkovo, a preto tam niet\npovinného právneho zastúpenia. V dovolaní, kde najvyšší súd súdi súdy, teda kde je súdený\n\n15\n\nvýklad práva, je nutné, aby bolo spísané právnym expertom znalým práva, ale podobne ako\nv správnom súdnictve, táto expertnosť je nutná, aby sa tým stanovilo právo, ktoré mohlo\nbyť porušené, ale nie takmer jeho výsledok. Ani v správnom súdnictve nemožno\nobmedzovať žalobcu, aby označil len jedno (hoci pohlcujúce) ustanovenie zákona,\nku ktorého porušeniu malo dôjsť, ani v ústavnom súdnictve nie je žiadané označiť len jedno\nzákladné právo, a preto neobstojí kontrast podávania dovolania pre istotu, resp. dovolania\nna istotu.\n35. Jednou z prapríčin zložitého vývoja inštitútu dovolania je skutočnosť, že\nrozsudkom sp. zn. 4 Cdo 171/2005 najvyšší súd vtiahol do vtedajšieho odňatia možnosti\nkonať pred súdom aj nedostatočné odôvodnenie. Prostredníctvom zjednocovacieho\nuznesenia R 2/2016 sa k nemu najvyšší súd v obmedzenej miere stále hlási. Dovolatelia\nbudú typicky tak, ako v zjednocovanej veci, podávať kombináciu písmena „f“ z § 420 CSP\na nesprávneho právneho posúdenia z § 421 CSP. Kde sa vec nachádza na tomto kontinuu,\nmôže určiť len najvyšší súd, a nie apriórne dovolateľ.\n36. Podľa najvyššieho súdu „Ani za predchádzajúcej právnej úpravy nebol dovolací\nsúd povinný posúdiť vždy opodstatnenosť dovolacej argumentácie v celej jej šírke. Vady\nzmätočnosti boli už podľa tejto právnej úpravy považované za procesné pochybenia\nnajzásadnejšej povahy, ktoré boli rozhodovacou praxou a tiež právnou teóriou považované\nza natoľko závažné, že dovolací súd po závere o ich existencii dovolaním napadnuté\nrozhodnutia rušil bez toho, aby ich posudzoval z hľadiska správnosti v nich zaujatých\nprávnych záverov.“ . Znamená to, že keď už raz súd príde na to, že dovolanie je prípustné\npre zmätočnosť, vôbec nemusí skúmať aj druhý dôvod a rozhodnutie musí rušiť. Z tohto\nargumentu nemožno nijako odvodiť, že ak v minulosti súd neskúmal všetky dôvody (lebo\njeden z nich už uznal za platný), tak strana vždy môže namietať len jeden dôvod, a nie\nviacero naraz. Na druhej strane, ak súd neuzná, že je rozhodnutie prípustné pre zmätočnosť,\nsúd sa musí pozrieť aj na ten druhý dôvod, pretože je logicky možné, že bude platný\na rozhodnutie bude potrebné zrušiť.\n37. Ústavný súd dôkladnou argumentáciou v predmetnej veci umocnil správne\nzávery z rozhodnutia sp. zn. PLz. ÚS 1/2018, ktorým je viazaný. V závere možno opätovne\n\n16\n\nakcentovať, že pre úvahy najvyššieho súdu niet jednoducho podkladu v texte zákona,\na preto obmedzenie práva na prístup k súdu porušuje princíp legality. Podľa čl. 3 ods. 2\nCSP: Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a\nnepochybné. Navyše treba uviesť, že aj účastníci konania získali k veci nadhľad, a tak\npredsedníčka najvyššieho súdu (bod 8 a nasl.), ako aj dotknutá osoba (bod 13 a nasl. nálezu)\ns týmto právnym názorom súhlasia.\n38. V prerokúvanej veci sa najvyšší súd zaoberal len dôvodom podľa § 420 písm. f)\nCSP. Tým, že sa nezaoberal dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. a), hoci to zákon hlavne\nv § 420 – § 421 a § 447 – § 449 CSP prikazuje, najvyšší súd porušil sťažovateľovo právo na\nprístup k súdu (bod 1 nálezu). Po zrušení rozhodnutia je najvyšší súd povinný sa zaoberať\npráve uvedeným dôvodom.\n39. Možno tu uviesť, že nesprávnosť právneho názoru najvyššieho súdu je skrytá aj\nv procesných formách. Najvyšší súd v odôvodnení uvádza, že sa druhým dovolacím\ndôvodom ani nebude zaoberať, ale Civilný sporový poriadok taký spôsob nepozná. Môže\nlen odvolanie odmietnuť, ale to by sa ním aspoň z hľadiska prípustnosti musel zaoberať.\n40. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (bod 1 výroku nálezu).\n41. Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší. Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd\nsťažnosti vyhovie, môže vec vrátiť na ďalšie konanie.\nNa základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil uznesenie najvyššieho súdu\nč. k. 7 Cdo 112/2017-445 z 26. júla 2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku\nnálezu). V ďalšom konaní bude najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n42. Sťažovateľ požadoval náhradu trov právneho zastúpenia advokátom vo výške\n374,81 €. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z dvoch úkonov právnych služieb v roku\n2017 (prevzatie a príprava zastupovania, spísanie sťažnosti) v sume po 147,33 €, ako aj\nz dvoch režijných paušálov v sume po 8,84 €. Napokon patrí aj suma 62,47 € ako daň\n17\n\nz pridanej hodnoty. Úhrnom predstavujú trovy právneho zastúpenia sumu 374,81 € (bod 3\nvýroku nálezu).\n43. Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva\nz výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n44. Vzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého proti\nrozhodnutiu\n\nústavného\n\nsúdu\n\nnemožno\n\npodať\n\nopravný\n\nprostriedok,\n\ntreba\n\npod\n\nprávoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho\ndoručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. apríla 2018\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie", "dovolanie-prípustnosť", "dovolanie-prípustnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7Cdo/112/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:709756de-dfb6-4398-9da7-4bc34a0748ba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.643.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 643/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 643/2017 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.643.2017.2"}, {"guid": "ussr:d24daee8-c658-4223-9566-0f0330830980", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 z 25. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:cec275c7-4d97-4765-a6fa-5baefa8a323d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.512.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 512/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 512/2017 z 3. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-03", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.512.2017.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:1e751cc7-8d58-4894-a1b4-2f6f7695e5b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.30.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 30/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 30/2016 z 21. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-21", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.30.2016.1"}, {"guid": "ussr:55fc7671-7970-4e60-b706-94ee2a748e87", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 591/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 591/2012 z 4. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55fc7671-7970-4e60-b706-94ee2a748e87"}, {"guid": "ussr:f09f58dd-1529-4edd-99cd-7e4e67699e5d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 400/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 400/2011 z 11. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-11", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f09f58dd-1529-4edd-99cd-7e4e67699e5d"}, {"guid": "ussr:f85d3ac1-8f67-4cd0-87a8-7e4912162d6d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f85d3ac1-8f67-4cd0-87a8-7e4912162d6d"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:71747d0f-e48f-4dd5-84e5-e9a313ba5c84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.84.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 84/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 84/97 z 20. 11. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-11-20", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.84.1997.1"}, {"guid": "f42940d0-8234-4f0a-9dbd-eefed1313fb4:a736e4da-2fb5-46f2-b052-ce393fffcfdb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2018 z 20. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2"}, {"guid": "4835a41a-594d-4420-b275-7aba4b5f13c5:a16e46ff-3782-4f30-8ad7-b8c3caf1cc68", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4214200598.2", "spisova_znacka": "8Co/206/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/206/2016 z 18. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-05-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4214200598.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3e71a3c4-de81-48e3-89e5-c610bc2dd9dc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.452.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 452/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 452/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.452.2025.1"}, {"guid": "ussr:15fd6554-f819-451e-acd5-cd56d1d59987", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.200.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 200/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 200/2024 z 26. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.200.2024.2"}, {"guid": "ussr:9cfb6942-a6bc-4a41-ac38-999bfc754e7f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.292.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 292/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 292/2024 z 11. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.292.2024.1"}, {"guid": "ussr:e36574a3-fe38-4064-95d8-91a62b6c6d9f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.140.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 140/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/2024 z 13. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-13", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.140.2024.1"}, {"guid": "ussr:45e5be5c-c527-441e-8460-93f089fe6670", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.111.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 111/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 111/2024 z 21. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-21", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.111.2024.1"}, {"guid": "ussr:927fbce5-9a97-4c67-81a3-44c003180062", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.79.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2024 z 20. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-20", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.79.2024.1"}, {"guid": "ussr:d5b66372-d6ac-4cea-b74c-670b666a53a9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.22.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/2024 z 23. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.22.2024.1"}, {"guid": "ussr:705504b4-af95-4e30-9083-2a62a52cfde1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.295.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2023 z 19. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-19", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.295.2023.1"}, {"guid": "ussr:d940b80e-0dee-4c60-ae2b-175daeb93b9f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.663.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 663/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 663/2023 z 12. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-12", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.663.2023.1"}, {"guid": "ussr:148e19bd-df14-468c-ad6f-23325c2751c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.632.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 632/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 632/2023 z 5. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.632.2023.1"}, {"guid": "ussr:c47bd49e-0709-4731-b813-fc8e82f62822", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.429.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 429/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 429/2023 z 5. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.429.2023.1"}, {"guid": "ussr:1553edbe-1f19-4d7f-a510-5fdd597a7218", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.197.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 197/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 197/2023 z 18. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-18", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.197.2023.2"}, {"guid": "ussr:6096e622-2a19-400f-81ca-097002e8c5e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.668.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 668/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 668/2022 z 12. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.668.2022.2"}, {"guid": "ussr:01464f1d-c042-471a-9393-b7f7176e066d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.150.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/2023 z 9. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.150.2023.1"}, {"guid": "ussr:88b9f598-f8c0-41ab-9ac1-0e7dc229a2ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.308.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 308/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 308/2022 z 21. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.308.2022.2"}, {"guid": "ussr:96a1b5df-64bd-43f0-ad4e-ac65c14edb4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.198.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 198/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/2022 z 4. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-04", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.198.2022.2"}, {"guid": "ussr:2b417671-d3e4-43b5-8fef-d22a1d2f6100", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.10.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 10/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 10/2022 z 28. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.10.2022.2"}, {"guid": "ussr:b65c4bd3-50ee-40fc-9d05-6ac77c9c57b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.405.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 405/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 405/2021 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.405.2021.1"}, {"guid": "ussr:c1d313c3-53e5-4bbc-8f92-c0d6eed4c8d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.706.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 706/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 706/2021 z 12. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-12", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.706.2021.2"}, {"guid": "ussr:85e49824-28ce-48e9-a89b-f521aa298e53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.580.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 580/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 580/2021 z 12. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.580.2021.1"}, {"guid": "ussr:f7be524c-ee0c-4525-957f-e4888d93dd45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.589.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 589/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 589/2021 z 28. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-28", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.589.2021.1"}, {"guid": "ussr:89526726-b51b-4b43-ac9a-076a69c01b8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.223.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 223/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 223/2021 z 10. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-10", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.223.2021.1"}, {"guid": "ussr:407fbbba-1b1b-49b5-a589-6d383b9a1460", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.352.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 352/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/2021 z 9. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.352.2021.2"}, {"guid": "ussr:afc2e60c-a536-4eee-a31a-a250c3686249", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.189.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 189/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 189/2021 z 20. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-20", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.189.2021.2"}, {"guid": "ussr:d8994338-0ef4-4c2d-9059-9e2f10335178", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.198.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 198/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 198/2021 z 11. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.198.2021.1"}, {"guid": "ussr:6fcfcc14-2b72-4742-bbf0-f6b3ad9fd605", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.178.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 178/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 178/2021 z 31. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.178.2021.1"}, {"guid": "ussr:316e9602-9348-436e-a2f4-40c7775f98bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.46.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2020 z 30. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.46.2020.1"}, {"guid": "ussr:155c4a00-1751-4c37-a644-217876cda645", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.138.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 138/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 138/2021 z 16. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.138.2021.1"}, {"guid": "ussr:13363768-9c4c-4af9-a5d5-aeee3f85cb6d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.84.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 84/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 84/2021 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.84.2021.1"}, {"guid": "ussr:0d74e0d2-7ed5-43a7-ae28-9436c3eb9423", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.382.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 382/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 382/2020 z 27. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.382.2020.1"}]}