{"guid": "ussr:dca3cfc8-53a4-4230-bf8d-36350df77c68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.77.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 77/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 77/2018 z 1. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. februára 2018, sp. zn. II. ÚS 77/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.77.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-02-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/dca3cfc8-53a4-4230-bf8d-36350df77c68", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.77.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.77.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.77.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 77/2018-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. februára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Stankom, Obrody 25, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského\nsúdu v Košiciach sp. zn. 6 S 15/2016 z 24. novembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta\n\npre zjavnú\n\nneopodstatnenosť.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára\n2018 doručená (na poštovú prepravu podaná 13. januára 2018, pozn.) sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom\n\nJUDr. Vladimírom Stankom, ktorou namieta porušenie svojho základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského\nsúdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 S 15/2016 z 24. novembra 2017 (ďalej\nlen „uznesenie krajského súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom na začatie konania\n(ďalej len „žaloba“) doručeným krajskému súdu 15. februára 2016 domáhala proti\n(ďalej len „žalovaný“),\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS BEZ/2015/3476 z 2. februára 2016\n(ďalej len „rozhodnutie žalovaného“). V právnej veci žaloby bolo na krajskom súde konanie\nvedené pod sp. zn. 6 S 15/2016.\n3. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 6 S 15/2016 z 23. februára 2017 (ďalej len\n„rozsudok krajského súdu“) rozhodol v právnej veci žaloby tak, že 1. rozhodnutie\nžalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a 2. (úspešnej) sťažovateľke priznal\nproti žalovanému právo na náhradu trov konania.\n4. Krajský súd uznesením sp. zn. 6 S 15/2016 z 22. septembra 2017 vydaným vyšším\nsúdnym úradníkom (ďalej len „uznesenie vydané súdnym úradníkom“) rozhodol tak, že\nžalovaný je povinný zaplatiť sťažovateľke na účet jej právneho zástupcu náhradu trov\nkonania v sume 377,66 € v lehote do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto\nuznesenia.\n5. Sťažovateľka následne proti uzneseniu vydanému súdnym úradníkom podala\nriadne a včas sťažnosť – riadny opravný prostriedok, v ktorom s poukazom na vykonanie\ntroch úkonov právnej služby právnym zástupcom sťažovateľky namietala nesprávnosť\npriznanej výšky náhrady trov konania.\n\n2\n\n6. Avšak uznesením krajského súdu bola sťažnosť sťažovateľky pre jej nedôvodnosť\nzamietnutá. Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie krajského súdu nadobudlo\nprávoplatnosť 21. decembra 2017.\n7. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:\n«... Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený ústavný súd považuje rozsudok\nvšeobecného súdu vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek\nvysvetlenia či zdôvodnenia aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako kvalifikuje aj\nsituáciu, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk,\nktoré v danej veci prichádzajú do úvahy... Podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku\nsprávny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu\ndôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.\nPredkladateľ zákona v dôvodovej správe k návrhu zákona uviedol: „Predkladateľ čiastočne\npreberá doterajšiu právnu úpravu § 250k OSP, najmä odsek 1, a to, že právo na náhradu\ndôvodne vynaložených trov konania má iba úspešný žalobca. V tomto ustanovení sa teda\npremieta zásada úspechu v konaní, ako základné kritérium priznania náhrady trov\nkonania.“\nPodľa 167 ods. 2 Správneho súdneho poriadku správny súd prizná žalobcovi úplnú\nnáhradu trov konania, ak bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené z dôvodu\npodľa § 191 ods. 1 písm. a) alebo písm. b).\nPodľa odseku 3 citovaného ustanovenia správny súd môže tiež rozhodnúť, že\nnáhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak\na) existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,\nb) bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy\nzrušené z dôvodu podľa § 206 ods. 5.\nPodľa § 106 ods. 1 Správneho súdneho poriadku ak správny súd neurobí iné vhodné\nopatrenia alebo nerozhodne vo veci bez nariadenia pojednávania, zašle bezodkladne\nžalobcovi vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov k žalobe. Žalobca sa k nim môže\nvyjadriť v lehote určenej správnym súdom.\nPodľa § 106 ods. 2 Správneho súdneho poriadku k vyjadreniu žalobcu sa môžu\núčastníci konania vyjadriť v lehote určenej správnym súdom. Na ďalšie vyjadrenia správny\n\n3\n\nsúd nemusí prihliadať, o čom účastníkov konania poučí. Predkladateľ zákona v dôvodovej\nspráve k ustanoveniu § 106 uviedol: „Navrhovaná koncepcia doručovania žaloby\na vyjadrení účastníkov konania je uplatnením princípu kontradiktórnosti konania\nv správnom súdnictve (i keď zúženého vzhľadom na charakter a predmet tohto konania).\nPo doručení žaloby správnemu súdu, odstránení jej prípadných vád a preskúmaní\nprocesných podmienok doručí správny súd žalobu na vyjadrenie žalovanému, prípadne\nďalším účastníkom [§ 105 ods. 1 písm. a)]. Vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov\nk žalobe je fakultatívne podriadené režimu repliky (odsek 1), na ktorý nadväzuje režim,\ntzv. dupliky podľa odseku 2. Replika a duplika je procesný režim, ktorého zmyslom a účelom\nje „substancovať“ skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov tak, aby bol naplnený\nprincíp rovnosti zbraní a aby správny súd mohol vo veci riadne konať bez prieťahov.\nPo vyčerpaní repliky a dupliky správny súd na ďalšie vyjadrenia nemusí prihliadať, o čom\núčastníkov poučí. Navrhované ustanovenie reflektuje tiež judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva (napr. Hudáková proti Slovenskej republike).“\nPodľa § 13a ods. l vyhlášky č. 655 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nz 10. novembra 2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nOdmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:\na) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,\nb) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu,\nc) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci\nsamej...\nV konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach 6S/15/2016 boli vykonané\nnasledujúce úkony:\n1/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,\n2/ spísanie žalobného návrhu,\n3/ duplika k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 20.6.2016.\nV danom prípade je potrebné dupliku podľa žalobkyne vyhodnotiť ako písomné\npodanie na súd týkajúce sa veci samej a oprávnenie na jej podanie vyplýva z ustanovenia\n§ 106 ods. 1 Správneho súdneho poriadku ktorého zmyslom a účelom je „substancovať“\nskutkové tvrdenia a právne argumenty žalobkyne v reakcii na tvrdenia žalovaného tak,\n\n4\n\naby bol naplnený princíp rovnosti zbraní. Takéto oprávnenie vyplýva pre žalobkyňu priamo\nzo zákona a jeho využitie je v priamej dispozícii žalobkyne a jej právneho zástupcu...\n... Aj rozhodnutiami všeobecných súdov o trovách konania možno zasiahnuť\ndo základných práv a slobôd, predovšetkým porušiť právo na spravodlivý súdny proces\n(II. ÚS 31/04, II. ÚS 56/05, III. ÚS 166/09, III. ÚS 144/2010, IV. ÚS 348/2011,\nIV. ÚS 84/2014 a iné.). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že otázka náhrady trov konania\ndosahuje ústavnoprávnu dimenziu len vtedy, pokiaľ by v procese interpretácie a aplikácie\npríslušných ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu zo strany všeobecného\nsúdu bol obsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny rozpor s princípom spravodlivosti\n(napr. v dôsledku prepiateho formalizmu) či celkom nedostatočného odôvodnenia vydaného\nrozhodnutia.\n... sťažovateľka považuje aplikáciu ustanovenia § 167 ods. 1 Správneho súdneho\nporiadku zo strany Krajského súdu... za svojvoľnú, nakoľko právny zástupca sťažovateľky\nlen využil oprávnenie dané mu v ustanovení § 106 ods. 1 Správneho súdneho poriadku\na vyjadril sa k vyjadreniu žalovaného (duplika) v lehote určenej súdom.\nVychádzajúc z uvedeného rozboru má sťažovateľka za to, že rozhodnutie Krajského\nsúdu... sp. zn. 6 S/15/2016 zo dňa 24.11.2017, nemožno považovať z ústavného hľadiska\nza akceptovateľné a udržateľné a podľa názoru sťažovateľky ide v danej veci o extrémny\nrozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania.\nKeďže sudkyňa Krajského súdu... uznesením sp. zn. 6 S/15/2016 zo dňa 24.11.2017\nsťažnosť žalobkyne zamietla, toto uznesenie vykazuje znaky arbitrárnosti a nemožno ho\npovažovať za riadne a presvedčivo odôvodnené...»\n8. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a práva\nna vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva\nna majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 S/15/2016 zo dňa\n24.11.2017 porušené bolo.\n\n5\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 6 S/15/2016 zo dňa 24.11.2017 a vec vracia tomuto orgánu na nové prejednanie\na rozhodnutie.\nÚstavný súd SR priznáva sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie\nv sume 4. 500 eur, ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť sťažovateľke\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.\nÚstavný súd priznáva sťažovateľke trovy právneho zastúpenia sume 312,34 eur,\nktoré je krajský súd povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n6\n\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n12. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n14. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\nIII.\n15. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie ňou označených\nzákladných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu uznesením\n(predsedu senátu) krajského súdu tým, že predseda senátu krajského súdu stotožniac sa\ns uznesením vydaným súdnym úradníkom, ktorým sťažovateľke podľa jej názoru v rozpore\ns § 167 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom\nv rozhodujúcom období (ďalej aj „SSP“) a tým aj v rozpore s výrokovou časťou rozsudku\nkrajského súdu o (úplnej) náhrade trov konania sťažovateľky, v rámci rozhodovania o ich\nvýške, nebola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť jej náhradu trov právneho zastúpenia\naj za ďalší (tretí) úkon právnej služby spočívajúci vo vyjadrení sťažovateľky z 20. júna 2016\nk vyjadreniu žalovaného k žalobe v zmysle § 106 ods. 1 SSP, jej sťažnosť – riadny opravný\nprostriedok proti uzneseniu vydanému súdnym úradníkom zamietol, čím jej bol nárok\nna plnú náhradu trov konania arbitrárne odopretý.\n\n7\n\nIV.\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n16. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n17. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie)\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto\nvždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias\nv. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\n18. Ústavný súd preto v záujme presvedčivosti vlastnej rozhodovacej činnosti\npovažoval za potrebné poukázať aj na relevantnú časť odôvodnenia uznesenia krajského\nsúdu:\n„... Napadnutým uznesením bola priznaná sťažovateľovi (náhrada trov konania,\npozn.) iba za dva úkony poskytnutej právnej pomoci, a preto navrhol, aby sudca\n\n8\n\nrozhodujúci o sťažnosti zrušil napadnuté uznesenie a priznal žalobkyni náhradu trov\nkonania v celkovej výške 530,10 €.\n... Súd preskúmal obsah spisového materiálu a zistil, že žalobkyni prostredníctvom...\nJUDr. Vladimír Stanko, advokát, Obrody 25, Košice, podala dňa 15.02.2016 žalobu\nna preskúmanie zákonnosti rozhodnutia národného inšpektorátu práce. K žalobe bolo\npripojené plnomocenstvo advokáta JUDr. Vladimíra Stanka.\n... Súd prípisom z 20.05.2016 zaslal právnemu zástupcovi žalobkyne na vedomie\nvyjadrenie žalovaného zo dňa 16.05.2016 s výzvou, aby v lehote 15 dní oznámil súdu,\nči súhlasí, aby vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia\n§ 250f ods. 2 O. s. p.\n... Právny zástupca žalobkyne - sťažovateľ na túto výzvu súdu reagoval zaslaním\nvyjadrenia zo dňa 20.06.2016, ktoré však súd nežiadal vzhľadom na to, že mienil vo veci\nrozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V tomto vyjadrení sťažovateľ navyše navrhol,\naby súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia\na podanie návrhu, v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov, v celkovej sume 303,16 eur.\n... Podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správny súd prizná žalobcovi\nvoči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov\nkonania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.\nZ citovaného ustanovenia vyplýva, že sa úspešnej žalobkyni priznávajú iba dôvodne\nvynaložené trovy konania. Za takéto nemožno považovať podanie repliky, ktorú súd\nod právneho zástupcu žalobkyne nežiadal. Z uvedených dôvodov súd považuje sťažnosť\nza nedôvodnú, a preto ju podľa § 161 ods.1 Správneho súdneho poriadku zamietol.“\n19. Ústavný súd predovšetkým poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej\nrozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi zásadne patrí do právomoci\ntýchto súdov, pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania,\na ústavný súd preto iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia\nvšeobecných súdov o trovách konania a k zrušeniu rozhodnutia o náhrade trov konania\nvrátane rozhodnutia o ich výške pristupuje len za celkom výnimočných okolností.\n\n9\n\nÚstavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o trovách konania iba\nza predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu,\nktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania (porovnaj\nm. m. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011).\n20. V zmysle § 250f ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\núčinnom do 30. júna 2016 [ďalej aj „OSP“ (zrušený a nahradený Správnym súdnym\nporiadkom účinným od 1. júla 2016, pozn.)] súd môže vyzvať účastníka, aby sa vyjadril\nk prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania do 15 dní od doručenia výzvy. Súd môže\nk výzve pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať,\nže nemá námietky.\n21. V zmysle § 106 ods. 1 SSP ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenia alebo\nnerozhodne vo veci bez nariadenia pojednávania, zašle bezodkladne žalobcovi vyjadrenie\nžalovaného a ďalších účastníkov k žalobe. Žalobca sa k nim môže vyjadriť v lehote určenej\nsprávnym súdom.\n22. V zmysle § 152 ods. 1 SSP proti uzneseniu správneho súdu vydanému súdnym\núradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, ak ju tento zákon nevylučuje.\n23. V zmysle § 159 ods. 2 SSP ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej\nkoná a rozhoduje senát správneho súdu, rozhodne o sťažnosti predseda senátu. Ak bolo\nnapadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje sudca, rozhodne o sťažnosti\nsudca.\n24. V zmysle § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi proti žalovanému právo\nna úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca\nvo veci celkom alebo sčasti úspech.\n25. V zmysle § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj\nbez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n\n10\n\n26. V zmysle § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník.\n27. V zmysle § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj\nna konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku pred dňom\nnadobudnutia jeho účinnosti.\n28. V zmysle § 491 ods. 2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\npred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.\n29. Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia krajského\nsúdu dospel k záveru, že názor sťažovateľky o jeho arbitrárnosti zjavne neobstojí.\nOdôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu opierajúce sa o odôvodnenie\nuznesenia\n\nvydaného\n\nsúdnym\n\núradníkom\n\nspĺňa\n\nvšetky\n\npožiadavky\n\nvyplývajúce\n\nzo základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces vo vzťahu\nk odôvodneniu súdneho rozhodnutia, pretože jasne objasňuje skutkový a právny základ\nrozhodnutia vo veci sťažovateľky.\n30. Podľa názoru ústavného súdu totiž z odôvodnenia uznesenia krajského súdu\nzjavne vyplýva, z akého dôvodu sťažovateľke v rámci rozhodovania o výške náhrady trov\nkonania nepriznal nárok na zaplatenie trov právneho zastúpenia za ďalší (tretí) úkon právnej\nslužby, t. j. za vyjadrenie sťažovateľky z 20. júna 2016 k vyjadreniu žalovaného k žalobe,\nkeď s poukazom na jej zaslanie právnemu zástupcovi sťažovateľky iba s cieľom podania\nna vedomie, ako aj na to, že výzvou zo 16. mája 2016 ešte v zmysle § 250f ods. 2 OSP\n(nie v zmysle § 106 ods. 1 SSP, ktorý nadobudol účinnosť až od 1. júla 2016, pozn.)\nho súčasne vyzval, aby sa vyjadril len k otázke prípadného prejednania veci bez nariadenia\npojednávania (nie však už k vyjadreniu žalovaného k žalobe, pozn.) ustálil, že krajský súd\nsťažovateľku na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného k žalobe nevyzval, resp. sťažovateľku\no toto vyjadrenie nežiadal, a tak nejde o úkon právnej služby odôvodňujúci (zakladajúci)\nproti žalovanému v zmysle § 167 ods. 1 SSP nárok na zaplatenie náhrady trov právneho\nzastúpenia. Takéto odôvodnenie je potrebné považovať za plne ústavne akceptovateľné.\n\n11\n\n31. V danej súvislosti ústavný súd dodáva, že aj keď krajský súd na strane jednej\nzaslal právnemu zástupcovi sťažovateľky vyjadrenie žalovaného k žalobe iba s cieľom jeho\npodania na vedomie, t. j. bez výzvy, aby sa k tomuto vyjadreniu sťažovateľka vyjadrila, je\nzrejmé, že krajský súd ďalšie objasňovanie veci za potrebné nepovažoval a zamýšľal\no žalobe rozhodnúť bez pojednávania (§ 250f ods. 1 OSP), čo však sťažovateľke na strane\ndruhej celkom prirodzene nijako nebránilo, aby sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe\nvyjadrila, čo aj urobila. Avšak sťažovateľka v (ústavnej) sťažnosti netvrdila a nevyplýva to\nani z jej príloh, že by jej vyjadrenie z 20. júna 2016 k vyjadreniu žalovaného k žalobe\nurobené prostredníctvom jej právneho zástupcu obsahovalo také dovtedy neuvedené (nové)\nskutkové tvrdenia či právne hodnotenia, prípadne aj návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré\nby boli spôsobilé akokoľvek ovplyvniť úsudok krajského súdu a tým jeho rozhodnutie\no žalobe. Keďže ani z (ústavnej) sťažnosti nevyplýva, že by vyjadrenie sťažovateľky\nz 20. júna 2016 k vyjadreniu žalovaného k žalobe urobené napriek tomu, že krajský\nsúd sťažovateľku na toto vyjadrenie nevyzval, malo z hľadiska objasnenia veci\na pre rozhodnutie krajského súdu o žalobe akýkoľvek prínos, podľa názoru ústavného súdu\nteda nijako nemožno dospieť k záveru, že by uznesenie krajského súdu v spojení\ns uznesením vydaným súdnym úradníkom nezodpovedalo požiadavkám ústavnosti\nz hľadiska namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu, resp. práva\nna spravodlivé súdne konanie.\n32. Podporou uvedeného je tiež tá skutočnosť, že ako to už aj krajský súd\nv odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, samotná sťažovateľka (resp. právny zástupca\nsťažovateľky) vo svojom vyjadrení z 20. júna 2016 k vyjadreniu žalovaného k žalobe\nnavrhla, aby krajský súd v rámci rozhodovania o nároku na náhradu trov konania\nsťažovateľke priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia iba za dva úkony právnej\nslužby [1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. vypracovanie (spísanie) žaloby] vykonané\nv roku 2016 pozostávajúce z odmeny advokáta v zmysle § 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)\nza každý úkon právnej služby v sume 143 €, čo za dva úkony právnej služby predstavuje\n286 €, a z režijného paušálu v zmysle § 16 ods. 3 tejto vyhlášky za každý úkon právnej\n12\n\nslužby v sume 8,58 €, čo za dva úkony právnej služby predstavuje 17,16 €, t. j. v celkovej\nvýške 303,16 €.\n33. Ústavný súd tiež považuje za potrebné zdôrazniť, že vo všeobecnosti platí, že\npochybenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania vrátane rozhodovania o ich výške\nspravidla nedosahujú samy osebe takú intenzitu, na základe ktorej možno vysloviť\nporušenie základných práv a slobôd, akokoľvek sa môže účastníka konania citeľne dotknúť.\nÚstavný súd pri posudzovaní problematiky trov konania, t. j. problematiky vo vzťahu\nk predmetu konania pred všeobecnými súdmi vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo,\na k zrušeniu napádaného výroku o trovách konania sa uchýli iba výnimočne, napr. keď zistí,\nže došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu extrémnym spôsobom alebo že bolo\nzasiahnuté aj iné základné právo (II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010,\nIV. ÚS 311/2012, IV. ÚS 210/2013, IV. ÚS 192/2014).\n34. Z tohto pohľadu považuje ústavný súd právny záver krajského súdu, podľa\nktorého sťažovateľke právo na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia za ďalší (tretí)\núkon právnej služby pre jeho nedôvodnosť nevzniklo, za ústavne súladnú interpretáciu\na aplikáciu relevantnej právnej úpravy a v tomto ohľade tento záver považuje aj za ústavne\nudržateľný (m. m. IV. ÚS 420/2013); v okolnostiach posudzovanej veci napadnuté\nuznesenie krajského súdu preto nemožno hodnotiť ako zjavne neodôvodnené a arbitrárne,\nako to tvrdí sťažovateľka. Uvedené skutočnosti takto neumožňujú prijať záver o porušení\noznačeného základného práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením\nkrajského súdu.\n35. Berúc do úvahy tieto okolnosti veci ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť už\npri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako\nzjavne neopodstatnenú.\n36. Ústavný súd zároveň dodáva, že v prerokúvanej veci nemohol opomenúť ani\nďalšiu podstatnú skutočnosť, a to, že vychádzajúc zo sťažnosti a z jej príloh podľa zistenia\nústavného súdu náhrada trov právneho zastúpenia za ďalší (tretí) úkon právnej služby,\nt. j. za vyjadrenie sťažovateľky z 20. júna 2016 k vyjadreniu žalovaného k žalobe,\n13\n\nza predpokladu jej dôvodnosti pozostávajúcej z odmeny advokáta v zmysle § 11 ods. 4\nvyhlášky v sume 143 € a z režijného paušálu v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 8,58 €\nby predstavovala spolu sumu 151,58 €,\n37. V danom prípade ústavný súd zároveň v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(IV. ÚS 358/08, IV. ÚS 33/2010, IV. ÚS 431/2012, IV. ÚS 72/2013) vyhodnotil predmet\nkonania tak, že ide o vec nižšieho významu (o tzv. bagateľnú vec), ak sťažovateľka namieta\nporušenie ňou označeného základného práva na súdnu ochranu podľa ústavy a práva\nna spravodlivé\n\nsúdne\n\nkonanie\n\npodľa\n\ndohovoru\n\nuznesením\n\nkrajského\n\nsúdu\n\niba\n\npre nepriznanie nároku na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia za ďalší (tretí) úkon\nprávnej služby vykonaný v roku 2016 v celkovej výške 151,58 €.\n38. Ústavný súd vychádza aj z toho, že ak v zmysle § 439 ods. 2 písm. h) SSP\nkasačná sťažnosť (opravný prostriedok) nie je prípustná zrejme ako vo veci nižšieho\nvýznamu proti (právoplatnému) uzneseniu krajského súdu o výške náhrady trov konania\na v rovine správneho súdnictva proti tomuto uzneseniu už nie je prípustný ani žiaden iný\nopravný prostriedok, bolo by proti logike pripustiť, aby jeho prieskum bol automaticky\nposunutý do roviny ústavného súdnictva.\n39. Napokon ústavný súd už iba pre porovnanie z hľadiska významu preskúmavanej\nveci poznamenáva, že v zmysle § 422 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) je zavedené kritérium hodnoty sporu, tzv.\nbagateľný cenzus. Podľa tohto ustanovenia Civilného sporového poriadku dovolanie ako\nmimoriadny opravný prostriedok nie je prípustné proti rozhodnutiam odvolacieho súdu\npodľa § 421 ods. 1 CSP, ak napadnutý výrok súdu o peňažnom plnení neprevyšuje\ndesaťnásobok minimálnej mzdy (minimálna mzda v roku 2016 činila 405 €). Právna úprava\nminimálnej mzdy sa nachádza v Zákonníku práce a v zákone č. 663/2007 Z. z. o minimálnej\nmzde v znení neskorších predpisov a v každoročných nariadeniach vlády o ustanovení sumy\nminimálnej mzdy a vychádza z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007\nz 11. júla 2007, ktorým ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu\n(I. ÚS 218/2017).\n\n14\n\n40. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v takejto veci (o nepriznaní\nnároku na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby\nv celkovej výške 151,58 €, pozn.) prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho\nvybočenia zo štandardov, ktoré sú pre postupy zisťovania skutkového základu sporu\na pre jeho právne posúdenie esenciálne, čo však v danej veci zistené nebolo. Táto\nskutočnosť teda sama osebe tiež zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenej (obdobne m. m. II. ÚS 650/2016).\nK namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu\n41. Čo sa týka namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného\nv čl. 20 ods. 1 ústavy, resp. práva na pokojné užívanie svojho majetku podľa čl. 1\ndodatkového protokolu, ústavný súd v zmysle svojej konštantnej judikatúry opakovane\nuvádza, že všeobecný súd v zásade nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných\npráv a slobôd hmotného charakteru (kam patria aj označené práva), ak toto porušenie\nnevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavno-procesné princípy\npostupu vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy (II. ÚS 78/05). Novšia judikatúra ústavného\nsúdu už však smeruje aj k posudzovaniu hmotných práv v rozhodnutí všeobecného súdu,\na to aj bez toho, aby sťažovateľ musel namietať, že všeobecný súd súčasne porušil\naj ústavno-procesné princípy postupu vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy (IV. ÚS 360/09,\nIII. ÚS 196/08, II. ÚS 111/08, I. ÚS 131/09 a pod.).\n42. V súvislosti s tvrdeným zásahom do označeného základného práva podľa ústavy\na práva podľa dodatkového protokolu však ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na záver\nkrajského súdu, podľa ktorého sťažovateľke právo na to, aby žalovanému uložil povinnosť\nzaplatiť jej náhradu trov právneho zastúpenia aj za ďalší (tretí) úkon právnej služby,\nt. j. za vyjadrenie sťažovateľky z 20. júna 2016 k vyjadreniu žalovaného k žalobe,\npre jeho nedôvodnosť nevzniklo, nemožno uvažovať o zásahu do tohto základného práva\npodľa ústavy, resp. práva podľa dodatkového protokolu. Ak krajský súd ústavne\nkonformným a akceptovateľným spôsobom dospel k záveru, že za vyjadrenie sťažovateľky\nz 20. júna 2016 k vyjadreniu žalovaného k žalobe ako úkon právnej služby (bez toho, že by\n15\n\nbol sťažovateľku na toto vyjadrenie vyzval) pre jeho nedôvodnosť nie je možné\nsťažovateľke nárok na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia priznať a tento jeho\nnázor nebol ústavným súdom vyhodnotený ako svojvoľný (a teda ústavne neudržateľný), je\nzjavné, že absentuje akákoľvek príčinná súvislosť medzi uznesením krajského súdu\na označenými hmotnými právami.\n43. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľky aj v tejto\nčasti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\n44. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. februára 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d6c9f22e-d8c3-48d6-8ecb-f31a62a27873", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.218.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 218/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 218/2017 z 19. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-19", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.218.2017.1"}, {"guid": "ussr:3be2510c-50d5-4522-b048-bdfac377bd2c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.650.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 650/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 650/2016 z 7. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-07", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.650.2016.1"}, {"guid": "ussr:6fd390c5-d359-492f-aa12-966fd1189444", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 84/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 84/2014 z 23. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-23", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6fd390c5-d359-492f-aa12-966fd1189444"}, {"guid": "ussr:fa01ddab-ba26-4724-a7f7-0bf9fb3006ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 192/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 192/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa01ddab-ba26-4724-a7f7-0bf9fb3006ea"}, {"guid": "ussr:43d204a6-8848-48ff-95d2-01506a104e1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/2013 z 4. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-04", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:43d204a6-8848-48ff-95d2-01506a104e1a"}, {"guid": "ussr:b5a09b4a-f0ae-4281-8d22-6047b12cb6d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 420/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 420/2013 z 27. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-27", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5a09b4a-f0ae-4281-8d22-6047b12cb6d1"}, {"guid": "ussr:25843204-6b92-43cc-a700-21429fc018e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 72/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 72/2013 z 26. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-26", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25843204-6b92-43cc-a700-21429fc018e8"}, {"guid": "ussr:fdf37345-7beb-4ceb-8554-f6712d22b54a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 431/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 431/2012 z 16. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-16", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdf37345-7beb-4ceb-8554-f6712d22b54a"}, {"guid": "ussr:fbb1e98a-6f56-4784-9d65-bc1536c93f8f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 311/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 311/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fbb1e98a-6f56-4784-9d65-bc1536c93f8f"}, {"guid": "ussr:e3d4bda6-4b67-4356-b565-03b3b0be6ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 348/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 348/2011 z 19. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-19", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e3d4bda6-4b67-4356-b565-03b3b0be6ca1"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:25773e20-ac4a-48b1-addf-5c0f0a76a3b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 144/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 144/2010 z 25. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-25", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25773e20-ac4a-48b1-addf-5c0f0a76a3b4"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:999bd42f-1bd9-4e3b-ae0a-69789fa214af", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 33/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 33/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:999bd42f-1bd9-4e3b-ae0a-69789fa214af"}, {"guid": "ussr:b16161b9-39f7-44cf-a6f4-14e1e451da55", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 360/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 360/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b16161b9-39f7-44cf-a6f4-14e1e451da55"}, {"guid": "ussr:241c5677-7f7c-473f-997a-070266dbb593", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 166/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 166/09 z 2. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-02", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:241c5677-7f7c-473f-997a-070266dbb593"}, {"guid": "ussr:8c18e4da-896d-4e75-bcdc-019da49d64f0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 131/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 131/09 z 17. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-17", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c18e4da-896d-4e75-bcdc-019da49d64f0"}, {"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:2e761ecc-9da2-4199-849a-ac428945209c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 196/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 196/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e761ecc-9da2-4199-849a-ac428945209c"}, {"guid": "ussr:4da43920-f827-43f9-9a04-ae267737a729", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 111/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 111/08 z 26. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-26", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4da43920-f827-43f9-9a04-ae267737a729"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": []}