{"guid": "ussr:c268cd9b-4b4a-47d3-bfd4-f0aa6804a866", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.755.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 755/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 755/2017 z 7. 8. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 7. augusta 2018, sp. zn. II. ÚS 755/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.755.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2018-08-07", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c268cd9b-4b4a-47d3-bfd4-f0aa6804a866", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.755.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.755.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.755.2017.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 755/2017-89\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. augusta 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Lajosa Mészárosa\n(sudca spravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval prijaté sťažnosti Národnej diaľničnej\nspoločnosti, a. s., Dúbravská cesta 14, Bratislava, právne zastúpenej advokátskou\nkanceláriou AENEA Legal s. r. o., Jozefská 3, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Marian Garaj, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nv spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd\n\npostupom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Bratislave\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 4 Cob 137/2015 a postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom\npod sp. zn. 25 Cb 136/2013 a jeho uznesením č. k. 25 Cb 136/2013-386, ako aj uznesením\nOkresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15 Er 3178/2016 z 31. januára 2017 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4 Cob 137/2015 a postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní\n\nvedenom pod sp. zn. 25 Cb 136/2013 a jeho uznesením č. k. 25 Cb 136/2013-386\nz 25. novembra\n\n2015,\n\nako\n\naj\n\nuznesením\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nBratislava\n\nIV\n\nsp. zn. 15 Er 3178/2016 z 31. januára 2017 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 25 Cb 136/2013-386\nz 25. novembra 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15 Er 3178/2016 z 31. januára\n2017 z r u š u j e .\n4. Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., p r i z n á v a úhradu trov právneho\nzastúpenia v sume 902,43 € (slovom deväťstodva eur a štyridsaťtri centov), ktorú s ú\nOkresný súd Bratislava III, Okresný súd Bratislava IV a Krajský súd v Bratislave\np o v i n n é spoločne a nerozdielne uhradiť na účet spoločnosti Hillbridges, s. r. o.,\nSedlárska 1, Bratislava, v sume 707,18 € (slovom sedemstosedem eur a osemnásť centov)\na na účet spoločnosti AENEA Legal s. r. o., Jozefská 3, Bratislava, v sume 195,25 €\n(slovom stodeväťdesiatpäť eur a dvadsaťpäť centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti sťažnostiam n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli\n13. februára 2017 a 10. marca 2017 doručené sťažnosti Národnej diaľničnej spoločnosti,\na. s., Dúbravská cesta 14, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie\nsvojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n\n2\n\n(ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“), a to\n(i) postupom (zásahom – listom č. k. 4 Cob 137/2015-377 z 29. septembra 2016)\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 Cob 137/2015 a postupom (zásahom) Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom\npod sp. zn. 25 Cb 136/2013 a jeho uznesením č. k. 25 Cb 136/2013-386, na základe ktorých\nbolo podanie sťažovateľky označené ako „Odvolanie“ posúdené ako návrh na opravu,\nktorý bol následne zamietnutý s tým, že jeho doručením sťažovateľka zistila, že rozsudok,\nktorý napadla odvolaním, je už právoplatný,\n(ii) a uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15 Er 3178/2016 z 31. januára\n2017, ktorým sa exekučný súd odmietol zaoberať otázkou, či už uvedený rozsudok\n(tvoriaci právny\n\ntitul\n\nna\n\nvýkon\n\nrozhodnutia)\n\nriadne\n\nnadobudol\n\nprávoplatnosť,\n\naj keď neprebehlo odvolacie konanie.\n2. Uznesením č. k. II. ÚS 674/2017-36 z 10. novembra 2017 ústavný súd spojil\nna základe § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s § 166 ods. 1\nCivilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) sťažnosti sťažovateľky doručené ústavnému\nsúdu 13. februára 2017 (ďalej len „prvá sťažnosť“) a 10. marca 2017 (ďalej len „druhá\nsťažnosť“) na spoločné konanie a následne ich uznesením č. k. II. ÚS 755/2017-33\nz 20. decembra 2017 prijal na ďalšie konanie, pričom návrhu na dočasné opatrenie\nnevyhovel.\n3. V sťažnosti proti krajskému súdu a Okresnému súdu Bratislava III sťažovateľka\nnamieta, (i) že jej odvolanie proti rozsudku na plnenie bolo „prekvalifikované“ na návrh\nna opravu rozsudku v rozpore s právom na prístup k (odvolaciemu) súdu, a (ii) pretože\nz uvedeného vyplýva, že rozsudok nebol vykonateľný, sťažovateľka taktiež namieta\nporušenie práva na súdnu ochranu v časti sťažnosti proti Okresnému súdu Bratislava IV\nako exekučnému súdu, pretože tento zamietol exekučné námietky spočívajúce v argumente,\n\n3\n\nže rozsudok Okresného súdu Bratislava III nie je vykonateľný, pretože proti nemu nebolo\nriadne prerokované odvolanie.\n4. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka bola ako dlžníčka\nv napadnutom konaní sp. zn. 25 Cb 136/2013 na Okresnom súde Bratislava III žalovanou\njednak Výskumným ústavom riadenia hodnoty podniku a inžinierstva, a. s., a taktiež\nspoločnosťou\n\nAuTOY,\n\nspol.\n\ns r. o.,\n\no zaplatenie\n\nistiny\n\nvo\n\nvýške\n\n643 048,39 €\n\ns príslušenstvom ako súčtu za viacero pohľadávok za zmluvne dohodnuté služby.\nV súbežnom\n\nkonaní\n\nsp.\n\nzn.\n\n25\n\nCb\n\n223/2009\n\nna\n\nrovnakom\n\nsúde,\n\nnaopak,\n\nsťažovateľka ako veriteľka žalovala spoločnosť AuTOY, spol. s r. o., o zaplatenie sumy\n767 420,83 € s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia a sumy 118 852,11 €\nz titulu zmluvnej pokuty. V konaní sp. zn. 25 Cb 223/2009 krajský súd uznesením\nsp. zn. 2 Cob 2/2014 zo 14. júla 2015 potvrdil pre sťažovateľku vyhovujúci rozsudok\nOkresného súdu Bratislava III.\n5. Sťažovateľka v posudzovanom konaní sp. zn. 25 Cb 136/2013 uznala dve\npohľadávky v hodnote 643 048,39 € a zároveň žiadala vzájomným návrhom o započítanie\npohľadávky z druhého konania sp. zn. 25 Cb 223/2009. Okresný súd Bratislava III\nčiastočným (jedna pohľadávka bude rozhodnutá osobitne) rozsudkom z 23. februára 2015\nzaviazal sťažovateľku na zaplatenie uznaných pohľadávok, pričom v odôvodnení uviedol,\nže započítanie považuje za neplatné, pretože nebolo bez zbytočného dokladu oznámené\npostupníkovi tak, ako to vyžaduje § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\n6.\n\nSťažovateľka\n\nsa\n\ndomáhala\n\nv podaní\n\nz 31.\n\nmarca\n\n2015\n\noznačenom\n\nako „Odvolanie“, aby odvolací súd zmenil odôvodnenie prvostupňového rozsudku v konaní\nsp. zn. 25 Cb 136/2013, v ktorom prvostupňový súd rozhodol výrokom tak, že sťažovateľka\nje povinná zaplatiť spoločnosti AuTOY, spol. s r. o., istinu vo výške 643 048,39 € spolu\ns úrokom z omeškania, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku\nsúd žalobu zamietol.\n\n4\n\n7. V odôvodnení prvostupňového rozsudku Okresného súdu Bratislava III, ktoré\nsťažovateľka žiadala zmeniť, je tiež uvedené: „Žalovanému bol už na pojednávaní konanom\ndňa 30. 6. 2014 doručený prostredníctvom súdu návrh na vstup ďalšieho účastníka\ndo konania spolu s prílohou - Dodatkom č. 2 k Zmluve o postúpení pohľadávok\nzo dňa 23. 1. 2013, čo podľa obsahu možno považovať za oznámenie o spätnom postúpení\npohľadávky na spoločnosť AuTOY spol. s r. o. v dôsledku splnenia rozväzovacej podmienky\nobsiahnutej v Dodatku č. 2. Dňa 4. 9. 2014 bolo žalovanému doručené uznesenie,\nktorým tunajší súd povolil vstup ďalšieho účastníka do konania na strane žalobcu a zároveň\nrozhodol o zmene žaloby a to práve na základe skutočností vyplývajúcich z Dodatku č. 2\na spätného postúpenia pohľadávky na spoločnosť AuTOY spol. s r. o., zo spoločnosti\nVÚRPH. Žalovaný však až na pojednávaní konanom dňa 11. 12. 2014, t. j. cca\npo 5 mesiacoch po oznámení o postúpení pohľadávky vykonal jednostranný zápočet. Súd\nvzhľadom na uvedenú časovú postupnosť vyhodnotil vykonaný zápočet ako zápočet urobený\nv rozpore s ustanovením § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda takýto zápočet\nvyhodnotil ako neplatný právny úkon, ktorý nemá žiadne právne účinky, keďže k\nzapočítaniu pohľadávky žalovaným nedošlo bez zbytočného odkladu.“\n8. Sťažovateľka vo svojom podaní z 31. marca 2015 označenom ako „Odvolanie“\nžiadala zmeniť odôvodnenie prvostupňového rozsudku týmto spôsobom: «Žalovaný týmto\npodáva proti rozsudku, ktorý mu bol doručený dňa 23. 3. 2015 v zákonnej lehote odvolanie,\npretože rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\n(§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.). Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného\nsúdu Bratislava II sp. zn. 25Cb136/2013-266, zo dňa 23. 2. 2015 (ďalej len „rozsudok“)\nzmenil v časti odôvodnenia rozsudku na strane 13, tretí a štvrtý odsek v tom zmysle,\nže námietka započítania vykonaná žalovaným v rámci procesnej obrany proti žalobe\nna pojednávaní dňa 11. 12. 2014 je účinná a nárok žalobcu v II. rade priznaný\nv prvostupňovom súdnom konaní vo výške 643.049,34 eur sa započítava voči pohľadávke\nžalovaného z rozsudku sp. zn. 25Cb 223/2009-607... z 18. 11. 2013 o vydanie bezdôvodného\nobohatenia vo výške 767.420,83 Eur s prísl. v sume, v ktorej sa pohľadávky navzájom\nkryjú.»\n\n5\n\n9. Okresný súd Bratislava III realizoval úkony súvisiace s podaním odvolania\nsťažovateľky a aj krajský súd pridelil veci spisovú značku odvolania – sp. zn.\n4 Cob 137/2015. Sťažovateľke, ktorá očakávala odvolacie konanie a rozhodnutie,\nbolo po roku a pol doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava III, ktorým zamietol\nnávrh na opravu odôvodnenia rozsudku. Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nRozsudok Okresného súdu Bratislava III sa tak stal právoplatným a vykonateľným.\nZ rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III o zamietnutí návrhu na opravu vyplynulo,\nže krajský súd listom z 29. septembra 2016 vrátil Okresnému súdu Bratislava III spis\nbez rozhodnutia, pretože z podania sťažovateľky vyplýva, že žiada rozsudok zmeniť v časti\nodôvodnenia tak, že námietka započítania je účinná. Odvolací súd posúdil podanie\nsťažovateľky podľa jeho obsahu v zmysle § 224 ods. 1 CSP ako návrh na opravu rozsudku.\nSvoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu\nopraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd\nvydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. V zmysle dôvodovej správy\nk Civilnému sporovému poriadku sa nesprávnosť odôvodnenia rozsudku má opravovať\nprostredníctvom inštitútu „iných zrejmých nesprávností“ vo forme vydania opravného\nuznesenia. Vzhľadom na uvedené je potrebné rozhodnúť o návrhu na opravu rozsudku,\npričom na rozhodnutie je príslušný súd prvej inštancie, ktorý vydal rozhodnutie, o ktorého\nopravu ide. Vzápätí bolo proti sťažovateľke začaté exekučné konanie.\n10. Sťažovateľka namieta, že krajský súd tým, že neprerokoval jej odvolanie, porušil\njej právo na prístup k súdu. Sťažovateľka argumentuje tým, že podľa Civilného sporového\nporiadku sa procesné úkony posudzujú podľa ich obsahu a obsahom jej úkonu bolo podanie\nodvolania.\n11. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka v prvej sťažnosti navrhla,\naby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 1 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo\nna spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd nezákonným zásahom Krajského súdu v Bratislave, ktorým\n\n6\n\n(i) odvolanie sťažovateľa voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23. 2. 2015,\nsp. zn. 25Cb/136/2013-266, podané v zákonnej lehote posúdil v zmysle § 224 CSP\nako návrh na opravu rozsudku a (ii) bez rozhodnutia o odvolaní vrátil spis vo veci\n25Cb 136/2013 Okresnému súdu Bratislava III porušené bolo.\n2. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 1 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo\nna spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd nezákonným zásahom Okresného súdu Bratislava III, ktorým\n(i) odvolanie sťažovateľa vo veci 25Cb 136/2013 posúdil ako návrh na opravu odôvodnenia\nrozsudku 25Cb/136/2013-266 a o tomto odvolaní rozhodol tak, že toto podanie sťažovateľa\nuznesením zamietol, a (ii) nezákonne vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku\n25Cb/136/2013-266 napriek tomu, že o podanom odvolaní proti tomuto rozsudku riadne\nnerozhodol odvolací súd porušené bolo.\n3. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 25. 11. 2016, sp. zn.\n25Cb/136/2013-386, ktorým Okresný súd Bratislava III zamietol návrh sťažovateľa\nna opravu odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb/136/2013-266\nzo dňa 23. 2. 2015 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie\nkonanie.\n4. Ústavný súd prikazuje Krajskému súdu v Bratislave rozhodnúť o odvolaní\nsťažovateľa voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23. 2. 2015,\nsp. zn. 25Cb/136/2013-266.\n5. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní\nod doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“\n12. Na prvú sťažnosť nadväzuje druhá sťažnosť, teda sťažnosť proti exekučnému\nsúdu – Okresnému súdu Bratislava IV, ktorý zamietol exekučné námietky sťažovateľky\nspočívajúce v argumente, že rozsudok kvôli neprerokovanému odvolaniu nenadobudol\nprávoplatnosť, a preto nie je vykonateľný. Sťažovateľka je už v procesnom postavení\npovinnej v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn.\n15 Er 3178/2016 o vymoženie pohľadávky vo výške 643 048,39 € s príslušenstvom\nna základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný rozsudok Okresného súdu\n\n7\n\nBratislava III č. k. 25 Cb 136/2013-266 z 23.februára 2015. Napadnutým uznesením\nOkresného súdu Bratislava IV boli zamietnuté námietky povinného (sťažovateľky)\nzo 4. januára 2017 proti uvedenej exekúcii. Okresný súd Bratislava IV v napadnutom\nuznesení o zamietnutí námietok viackrát konštatuje, že mu neprináleží posudzovať postup\nsúdov v základnom konaní. Sťažovateľka sa stotožňuje s tým, že exekučný súd nie je\noprávnený hĺbkovo skúmať právne a skutkové závery, resp. procesný postup súdov\nv základnom konaní, a teda pôsobiť ako „kvázi“ odvolací súd. Exekučný súd však\npodľa sťažovateľky musí v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku prihliadať\nna zákonnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, čo mu do určitej miery prikazuje zaoberať\nsa aj procesným postupom súdov v základnom konaní.\n13. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka v druhej sťažnosti navrhla,\naby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 1 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo\nna spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 30. 1. 2017,\nsp. zn. 15Er/3178/2016-87, porušené bolo.\n2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 30. 1. 2017, sp. zn.\n15Er/3178/2016-87, ktorým Okresný súd Bratislava IV zamietol námietky sťažovateľa proti\nexekúcii č. 111358/2016 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie\nkonanie.\n3. Okresný súd Bratislava IV je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania\ndo 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“\nII.\nVyjadrenia odporcov, replika sťažovateľky a dotknutej osoby\n14. Vo svojich vyjadreniach sa všeobecné súdy pridržiavajú napadnutých rozhodnutí.\nSťažovateľka vo vzťahu ku krajskému súdu akcentuje, že z argumentácie v podaní jasne\n\n8\n\nvyplýva, že ide o odvolanie. Na svoju podporu cituje z judikátu R 34/2011, podľa ktorého\n„pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa jeho obsahu nemôže súd\nurčitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej\nskladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom\na celkovému zmyslu úkonu účastníka. Ak nastane situácia, pri ktorej je potrebné skúmať\notázku, či existuje rozpor medzi prejavom účastníka urobeným v úkone a jeho vôľou,\nje potrebné akcentovať objektívne hľadisko“. Súd mal podľa sťažovateľky postupovať\npodľa § 129 ods. 1 CSP (Ak nejde o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia a z podania nie je zrejmé,\nčoho sa týka a čo sa ním sleduje, vyzve súd na doplnenie alebo opravu tohto podania.).\n15. Vo vzťahu k exekučnému súdu sťažovateľka uvádza, že zodpovednosti za\nplnenie uvedenej povinnosti sa exekučný súd nemôže v podmienkach právneho štátu zbaviť\ns jednoduchým odkazom na nemožnosť posudzovania (preskúmavania) postupu súdov\nv základnom súdnom konaní. K tomu cituje nález sp. zn. I. ÚS 203/09, podľa ktorého\n„exekútor ani exekučný súd nie sú bezvýhradne viazaní doložkou vykonateľnosti, ktorou sú\nopatrené rozhodnutia iných orgánov a posudzujú otázku vykonateľnosti takýchto rozhodnutí\nsamostatne, čo v neposlednom rade vyplýva tiež z už citovaného ustanovenia § 44 ods. 2\nExekučného poriadku. Pri rozhodovaní o ďalšom osude exekúcie, ktorá sa koná na základe\nrozhodnutia uvedeného v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, má exekučný súd zákonom\nustanovenú možnosť (§ 51 a § 59 Exekučného poriadku) požiadať orgán, ktorý takéto\nrozhodnutie vydal, o vyjadrenie, ktorého obsah bude môcť byť právne relevantný na ďalší\npostup exekučného súdu. Takéto vyjadrenie môže objasniť porušenie procesných noriem\n(napr. o doručovaní do vlastných rúk, o lehotách na vymáhanie vyrubeného poplatku alebo\ninej platobnej povinnosti a k ním prislúchajúcim sankciám a pod.), ktoré sa použili\npri vydaní a správoplatňovaní rozhodnutia a mali vplyv na jeho vykonateľnosť.“.\n16. Žalobca (dotknutá osoba) vo svojom vyjadrení tvrdí, že pri skúmaní podania\nje potrebné akcentovať objektívne hľadisko (R 34/2011), pričom sťažovateľka explicitne\nžiadala zmenu odôvodnenia. Keďže podanie bolo podľa dotknutej osoby zjavne návrhom\nna opravu, mohol Okresný súd Bratislava III vyznačiť právoplatnosť tak, ako to je dovolené\n\n9\n\nv § 63 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z.\no Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný\ntrestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, ktorý počíta so vzťahom návrhu\nna\n\nopravu\n\na žiadosťou\n\no vyznačenie\n\nprávoplatnosti\n\n(Vyznačeniu\n\nprávoplatnosti\n\nani vykonateľnosti nebráni, ak bol podaný návrh na opravu rozhodnutia alebo zmieru.).\nV ďalšej časti vyjadrenia dotknutá osoba dáva do kontrastu na jednej strane snahu\nsťažovateľky započítať (neplatnú) pohľadávku s tým, že na druhej strane túto pohľadávku\nzároveň exekvuje. To má znamenať neserióznosť sťažovateľky, a tak zneužitie práva\nna ústavnú sťažnosť.\nIII.\nZávery ústavného súdu\n17. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch\nustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n10\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n19. Podľa § 373 ods. 1 CSP ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej\ninštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch\nneodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.\n20. Ústavný súd predovšetkým akcentuje, že čl. 46 ods. 1 ústavy svojím textom\n(Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde.) v prvom rade chráni právo na prístup k súdu, ktoré je v danej\nveci v stávke (porov. tiež bod 7.1 nálezu sp. zn. II. ÚS 591/2012, bod 11 uznesenia\nsp. zn. II. ÚS 30/2016). Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že do obsahu\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj ochrana, ktorá\nsa účastníkovi poskytuje v konaní o opravných prostriedkoch. Ak účastník konania splní\npredpoklady vyžadované zákonom pre poskytnutie ochrany v opravnom konaní, všeobecný\nsúd mu túto ochranu musí poskytnúť (napr. II. ÚS 78/05, II. ÚS 249/05). Uvedená\njudikatúra ústavného súdu vychádza z konceptu zákonnej konkretizácie práva na súdnu\nochranu a z požiadavky zabezpečiť reálnosť prístupu (I. ÚS 84/97, II. ÚS 88/01,\nII. ÚS 400/2011) k jednotlivým zákonom upraveným štádiám a inštanciám konania\n[porov. FEŤKOVÁ, G., KLUČKA, J., eds. Právne vety z rozhodovacej činnosti Ústavného\nsúdu SR 1993 – 2000. s. 71 a nasl.]. Z toho vyplýva, že ak už zákon pozná určitý inštitút,\nopravný prostriedok, tak sa na jeho uplatňovanie vzťahujú záruky vyplývajúce z čl. 46\nods. 1 ústavy, aj keď, prirodzene, nie každé porušenie zákona je porušením čl. 46 ods. 1\nústavy.\n21. Podstatou veci je ústavnoprávna otázka, či (i) krajský súd mohol bez ďalšieho\n(bez predošlej výzvy) sťažovateľkino podanie označené ako „Odvolanie“ prekvalifikovať\nna žiadosť o opravu odôvodnenia a takto vec listom vrátiť prvostupňovému súdu,\na tak zasiahnuť do sťažovateľkinho práva na prístup k súdu. (ii) Ak by sa preukázalo,\n\n11\n\nže krajský súd porušil právo na prístup k súdu, tak by prvostupňový rozsudok nenadobudol\nprávoplatnosť a na základe toho musí ústavný súd rozhodnúť, či exekučný súd mohol\nústavnoprávne akceptovať takýto exekučný titul.\n22. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 4 Cob 137/2015 a postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní\nvedenom pod sp. zn. 25 Cb 136/2013 a jeho uznesením č. k. 25 Cb 136/2013-386\n23. V tejto časti sťažnosti možno podstatu veci, zjednodušene, avšak výstižnejšie,\nvyjadriť aj tak, že sťažovateľka podala odvolanie a prekvapivo jej došlo rozhodnutie\nprvostupňového súdu, z ktorého vyplynulo, že napadnutý rozsudok je právoplatný a vzápätí\ndochádza na základe tohto rozsudku k exekúcii.\n24. V predmetnej veci sa tesne prelína hmotnoprávny inštitút započítania a jeho\nprocesná realizácia. Je jednoznačné, že podľa procesného práva je záväzný len výrok, a nie\nodôvodnenie rozhodnutia, avšak často možno porozumieť zamietaciemu výroku len\ncez odôvodnenie rozsudku. Špeciálnym prípadom tejto situácie je započítanie navrhnuté\npočas konania o pohľadávke spôsobom procesnej obrany. Ak je žalovaná suma a suma\nprocesnej obrany zhodná, tak sa žaloba zamieta. Z odôvodnenia sa možno dozvedieť, v akej\nvýške súd započítaniu vyhovel. V predmetnej veci možno konkrétne, ale aj k celému\n„procesnému započítaniu“ odkázať na stále ilustratívny text: „Jestliže však byla namítnuta\nformou procesní obrany k započtení protipohledávka, která není kompenzabilní, t. j. jiného\ndruhu, nedospělá a j., anebo taková, kterou nelze kompenzovat podle zvláštních předpisů,\nnerozhoduje se o ní ve výroku rozsudku, pouze v důvodech rozsudku se vysloví, že jde\no pohledávku nezapočitatelnou. To nebrání ovšem tomu, aby mohla být uplatněna zvláštním\nnávrhem.“ (HANDL, V. a kol. Občanský soudní řád, komentář, I. díl. Praha : Panorama,\n1985, s. 447 a nasl.).\n\n12\n\n25. Sťažovateľku (vtedy zastúpenú zamestnankyňou) v danej veci zrejme pomýlilo,\nže o procesnej obrane započítaním sa podľa komentárovej literatúry súd zmieňuje\nv odôvodnení, a teda žiadala, aby súd v texte odôvodnenia započítal sumu rovnajúcu sa\nžalovanej sume. Keďže však výrok znel na plnenie a sťažovateľka vlastne žiadala\nzamietnutie, tak bolo vhodné explicitne napadnúť aj výrok.\n26. Pri horizontálnych veciach, pri vzájomných sporoch dvoch súkromných\nsubjektov musí ústavný súd dbať aj na postavenie druhej strany, na ochranu jej pozície\nzískanej právoplatným rozhodnutím. Napriek zvýšenej procesnej zodpovednosti ukotvenej\nv novom Civilnom sporovom poriadku tento predpis vyvážil otázku nedostatkov podaného\nodvolania rovnako ako predtým aj Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“).\nZákonodarca akcentuje možnosť prístupu k odvolaciemu súdu tým, že prikazuje\nprvostupňovému súdu vyzvať odvolateľa na objasnenie podania (porov. bod 14).\nPrávna úprava odvolacieho konania nie je natoľko prísna, že ak je podanie nejasné, tak si ho\nsúd môže (re)interpretovať úplne podľa svojho uváženia. Ustanovenie § 41 ods. 2 OSP\na § 124 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu,\nnemôže viesť k tomu, aby súd svojvoľne reinterpretoval nejasné podanie bez toho,\naby sa zákonným\n\nspôsobom\n\npokúsil\n\no objasnenie\n\nprejavu\n\nvôle\n\nprocesnej\n\nstrany\n\n(porov. už citovaný judikát R 34/2011). Tento postup predpokladá § 129 CSP,\nako aj špecificky pre odvolacie konanie § 373 ods. 1 CSP (resp. v prerokúvanej veci § 43\na § 209 OSP účinné do 30. júna 2016). Z tohto vyplýva preferencia prístupu k odvolaciemu\nsúdu.\n27. Z obsahu podania sťažovateľky je celkom zrejmé, že ho sťažovateľka označila\nako odvolanie, označila v ňom konkrétny rozsudok súdu prvého stupňa, proti ktorému\nsmerovalo, ako aj konkrétne odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 OSP účinného v danom čase).\nOdvolaniu chýbal konkrétny odvolací návrh (petit), resp. tento bol formulovaný ako návrh\nna zmenu odôvodnenia prvostupňového rozsudku tak, že námietka započítania je účinná.\nTakéto podanie je podľa ústavného súdu celkom zjavne odvolaním, ktoré môže prípadne\ntrpieť určitými vadami. Úlohou Okresného súdu Bratislava III potom bolo podľa § 209 OSP\nobjasniť, či toto odvolanie sleduje zmenu alebo zrušenie výroku prvostupňového rozsudku\n\n13\n\n(o to viac, že účinnosť námietky započítania by mala za následok úspech obrany\nsťažovateľky proti žalovanej pohľadávke) alebo či smeruje len proti dôvodom\nprvostupňového rozsudku, alebo či sťažovateľka žiada len opraviť chyby v písaní. Dotknutá\nosoba (bod 16) izolovane zdôrazňuje časť podania, ktoré žiada zmenu odôvodnenia,\nnedbajúc na obsah celého podania. Možno tu doplniť, že návrh na opravu tu nedáva\nzmysel z hľadiska obvyklých motívov na jeho podanie (porov. bod 7.3 nálezu\nsp. zn. II. ÚS 576/2013 týkajúceho sa opravy chýb vzniknutých okamžitým zlyhaním\nmechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila vyhlásení alebo vyhotovení\nrozhodnutia). K argumentu dotknutej osoby, že exekúcia jednej pohľadávky bráni\nzapočítaniu voči nej, možno konštatovať, že táto otázka nemá priamy vplyv na otázky práva\nna prístup k súdu a legálnosti exekučného titulu, ktoré sú podstatou prerokúvanej veci.\nZo spisov všeobecného súdu navyše vyplýva, že exekúcia voči sťažovateľke sa skončila\nvymožením pohľadávky, zatiaľ čo pohľadávka z exekučného konania sp. zn. Ex 1/16\nv prospech sťažovateľky voči povinnému Výskumnému ústavu riadenia hodnoty podniku\na súdneho inžinierstva, a. s., nebola uhradená v plnej výške, ale vo výške 8 410,71 €.\n28. Ústavný súd je v okolnostiach danej veci ďalej nútený konštatovať, že aj keby\nvýzva súdov zostala bez odpovede, prípadne by sťažovateľka zotrvala na tom, že odvolanie\nsmeruje len proti dôvodom, nemohol byť namieste ten postup krajského súdu, ktorý zvolil,\nteda vrátenie veci súdu prvej inštancie bez rozhodnutia. Ustanovenie § 218 ods. 1 písm. d)\nOSP totiž predpokladalo, že odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré napriek pokusu\no nápravu nemá ustanovené náležitosti. Proti takémuto uzneseniu by potom sťažovateľka\nmala dostupný prostriedok nápravy v podobe dovolania podľa § 237 písm. f) OSP,\nresp. § 420 písm. f) CSP, ak by odvolanie bolo odmietnuté neprávom. Krajský súd však\nv žiadnom prípade nemohol Okresnému súdu Bratislava III svojvoľne prikázať posúdiť\ntoto podanie ako návrh na opravu odôvodnenia prvostupňového rozsudku.\n29. Vzhľadom na to, že v danej veci krajský súd ani Okresný súd Bratislava III\nnevyzvali sťažovateľku na objasnenie jej podania podľa § 209 OSP, resp. § 373 ods. 1 CSP,\nale bez ďalšieho svojím neformalizovaným postupom prekvalifikovali jej podanie\na následne o ňom rozhodol nepríslušný súd (súd prvej inštancie namiesto odvolacieho\n\n14\n\nsúdu), označené súdy porušili sťažovateľkino právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.\n30. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl.\n\n6\n\nods.\n\n1\n\ndohovoru\n\nuznesením\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nBratislava\n\nIV\n\nsp. zn. 15 Er 3178/2016 z 31. januára 2017\n31. V čase doručenia uznesenia Okresného súdu Bratislava IV o zamietnutí návrhu\nna opravu rozsudku už sťažovateľka stratila lehotu na odvolanie, súdna správa rozhodnutie\nsprávoplatnila a protistrana podala návrh na vykonanie exekúcie. Sťažovateľka namietala,\nže vzhľadom na priebeh meritórneho konania rozsudok nenadobudol právoplatnosť.\n32. Ústavný súd k tomu konštatuje, že potvrdenie (doložka) o vykonateľnosti\npodľa § 39 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 je osvedčenie vydané\nsúdom (presnejšie súdnym úradníkom) o tom, že sú splnené podmienky ustanovené\nzákonom na to, aby sa určité rozhodnutie stalo vykonateľným. Ak ide o rozhodnutie\nvykonateľné po právoplatnosti, súd tým osvedčuje, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť\nv zmysle § 159 OSP, resp. § 227 ods. 1 CSP, teda že bolo doručené a že proti nemu nie je\nprípustné odvolanie alebo že odvolanie prípustné bolo, ale odvolací súd ho zákonným\nspôsobom\n\nvybavil\n\nPri rozhodnutiach\n\na uplynula\npredbežne\n\nlehota\n\nna\n\nvykonateľných\n\nplnenie\ndoložka\n\npočítaná\n\nod\n\nprávoplatnosti.\n\nvykonateľnosti\n\nosvedčuje,\n\nže rozhodnutie bolo zákonným spôsobom doručené a že uplynula lehota na plnenie počítaná\nod tohto doručenia. Doložka vykonateľnosti nie je súdnym rozhodnutím, nemá vlastnosť\nprávoplatnosti, a teda ani právoplatnosti podľa § 159 OSP, resp. § 226 CSP. Z právneho\nhľadiska ide v prípade tejto doložky o verejnú listinu podľa § 134 OSP, resp. § 205 CSP,\nproti ktorej zákon pripúšťa dôkaz opaku. Zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku\npotom nevyplýva, že by bol exekučný súd doložkou vykonateľnosti bezvýhradne viazaný.\nNaopak, v námietkach proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku) bolo možné okrem iného\nnamietať, že sú tu iné okolnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To, že exekučný titul sa\n\n15\n\ndosiaľ nestal vykonateľným, bolo okrem toho aj dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 57\nods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Keďže zastaviť možno len exekúciu, na ktorej\nvykonanie bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie, ktoré predpokladalo potvrdenie\no vykonateľnosti exekučného titulu (§ 39 ods. 2 Exekučného poriadku), je z toho zrejmé,\nže v konaní o námietkach, ale aj o zastavení exekúcie môže a musí exekučný súd skúmať\nsprávnosť potvrdenia o vykonateľnosti v rozsahu vyplývajúcom z § 134 OSP, resp. § 205\nCSP. Povinný teda môže proti potvrdeniu vykonateľnosti dokazovať opak a exekučný súd\nje povinný vykonať dokazovanie o tejto otázke (porov. aj § 9b ods. 4 Exekučného\nporiadku). Rozsah jeho prieskumnej právomoci je tu potom obmedzený vyslovenými\nustanoveniami zákona, napr. o viazanosti súdov právoplatnými rozhodnutiami (§ 159 OSP,\n§ 228 CSP). Zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku však nevyplýva, že by\nprávomoc exekučného súdu bola akoby imanentne obmedzená akýmisi neviditeľnými alebo\nnepísanými princípmi. Taký výklad by neprípustne zužoval právomoc exekučného súdu\na obmedzoval prístup povinného k súdnej ochrane podľa čl. 46 ods. 1 ústavy bez riadnej\nopory v zákone.\n32.1 Prakticky to možno ilustrovať na dvoch príkladoch. Prvým príkladom\nje situácia, v ktorej proti exekučnému titulu v základnom konaní je podané odvolanie\na odvolací súd ho ako neprípustné odmietol uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť.\nToto uznesenie je podľa § 159 v spojení s § 167 OSP, resp. § 228 v spojení s § 234 CSP\nzáväzné medzi stranami konania, čiže je ním pre dané konanie právoplatne vyriešená\notázka, či odvolanie bolo alebo nebolo prípustné. Takýmto posúdením je viazaný\naj exekučný súd a nie je oprávnený si urobiť vlastný záver o tom, či proti exekučnému titulu\nbolo alebo nebolo prípustné odvolanie ako predpoklad právoplatnosti (§ 159 ods. 1 OSP,\n§ 227 ods. 1 CSP). Exekučný súd teda nemôže dospieť k záveru o nesprávnosti potvrdenia\no vykonateľnosti tým, že skonštatuje, že proti exekučnému titulu bolo prípustné odvolanie,\na tak tento doteraz nie je právoplatný, lebo sa o odvolaní nerozhodlo vecne.\n32.2 Druhým príkladom je situácia, v ktorej proti exekučnému titulu, ktorý bol\ndoručený fikciou, bolo podané odvolanie po uplynutí zákonnej lehoty, ktoré súd prvého\nstupňa (v rozpore s § 209a OSP, resp. § 377 CSP) nepredložil odvolaciemu súdu,\n\n16\n\nale vybavil ho ako oneskorené neformálnym prípisom odvolateľovi. Tento úkon nie je\nuznesením, nemá vlastnosť právoplatnosti a nie je ním teda medzi stranami právoplatne\nvyriešená otázka jeho včasnosti a prípustnosti. V takomto prípade tu teda chýba\nrozhodnutie, ktoré by exekučný súd v tejto otázke viazalo. Exekučný súd si teda môže\nsamostatne posúdiť otázku, či exekučný titul bol skutočne riadne doručený, kedy skutočne\nzačala plynúť odvolacia lehota a či teda odvolanie skutočne bolo podané oneskorene.\nMôže pritom (na rozdiel od súdu prvej inštancie v základnom konaní) dospieť k záveru,\nže tu neboli podmienky nastúpenia fikcie doručenia, odvolacia lehota nezačala plynúť\na odvolanie bolo podané včas, čo malo za následok jeho suspenzívny účinok v zmysle § 206\nods. 1 OSP, resp. § 367 ods. 1 CSP. Na základe toho exekučný súd môže dospieť k záveru,\nže exekučný titul podľa citovaných ustanovení nenadobudol právoplatnosť a nezačala\nani plynúť paričná lehota, takže nie je ani vykonateľný. Tým, samozrejme, nie je vylúčené,\nže exekučný súd sa stotožní s názorom súdu prvej inštancie v základnom konaní a odvolanie\nbude považovať za oneskorené. Podstatné však je, že sa nemôže odoprieť zaoberať\nsa argumentmi a dôkazmi povinného v tomto smere s odôvodnením, že potvrdenie\no vykonateľnosti je pre exekučný súd bezvýhradne záväzné. Z § 134 OSP a § 205 CSP totiž\nvyplýva, že nie je.\n33.\n\nZávery\n\n(ako v prerokúvanej\n\nz príkladu\nveci)\n\n2\n\nplatia\n\nvybavené\n\nrovnako\n\naj\n\nneformálnym\n\nvtedy,\nprípisom\n\nak\n\nbolo\n\nodvolanie\n\nodvolacieho\n\nsúdu\n\n(tzv. „inakom“). Tento prípis nie je rozhodnutím, preto nemá vlastnosť právoplatnosti\na nemôže byť záväzný medzi stranami konania ani pre súdy v inom konaní [§ 159 ods. 2\nOSP a § 228 ods. 1 CSP; v náleze sp. zn. II. ÚS 392/2017 (Zbierka nálezov a uznesení\nv tlači) ústavný súd uviedol, že všeobecné súdy majú preferenčne rozhodovať v procesných\nformách rozsudku či uznesenia; porov. tiež nález sp. zn. II. ÚS 599/2016, bod 11.1].\nExekučný súd teda má oprávnenie skúmať správnosť tohto prípisu, a to aj v prípade, že ho\nvydal odvolací súd, ktorý je zároveň nadriadeným súdom exekučného súdu. Zo žiadneho\nustanovenia ústavy, zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov, Občianskeho súdneho poriadku ani Civilného\nsporového\n\nporiadku\n\nnevyplýva\n\nžiaden\n\nvšeobecný\n\nprincíp\n\nsubordinácie\n\nsúdov,\n\nteda nadriadenosti odvolacích súdov voči súdom prvej inštancie, s výnimkou kasačnej\n\n17\n\nzáväznosti v konkrétnej veci (§ 226 OSP, § 391 ods. 2 CSP). Pokiaľ tomu nebráni\ntáto kasačná záväznosť alebo výslovné ustanovenia zákona, ktoré by bránili spochybňovať\nsprávnosť určitých rozhodnutí alebo opatrení súdov (napr. už viackrát citovaný § 159 ods. 1\nOSP a § 228 ods. 1 CSP), je každý súd oprávnený preskúmať správnosť postupu každého\niného súdu. V prerokúvanej veci tak exekučný súd bol oprávnený aj povinný zaoberať sa\nvecne námietkami sťažovateľky, ktorá konkrétnym spôsobom namietala, že exekučný titul\ndoteraz nenadobudol právoplatnosť, teda nemôže byť ani vykonateľný (porov. tiež\nČENTÍK, T. Konanie o zrušenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti [online].\nDostupné\n\nna\n\ninternete:\n\nhttp://www.ulpianus.sk/blog/konanie-o-zrusenie-dolozky-\n\npravoplatnosti-a-vykonatelnosti/; možno dodať, že rakúsky oeZPO pozná špeciálne konanie\no určenie právoplatnosti rozhodnutí).\n34. Vzhľadom na to, že v danej veci Okresný súd Bratislava IV ako exekučný súd\nodmietol uvedené sťažovateľkine námietky bez vecného prejednania, spolupodieľal sa\nna zamedzení práva na prístup sťažovateľky k súdu a porušil tak jej základné právo\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj jej právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené v bode 1\nvýroku tohto nálezu.\n35. Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vec vrátiť na ďalšie konanie.\nNa základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil uznesenie Okresného súdu\nBratislava III č. k. 25 Cb 136/2013-386 z 25. novembra 2015 a uznesenie Okresného súdu\nBratislava IV sp. zn. 15 Er 3178/2016 z 31. januára 2017 a veci vrátil týmto súdom\nna ďalšie konanie (bod 2 a 3 výroku nálezu). V ďalšom konaní budú uvedené okresné súdy\nviazané právnym názorom ústavného súdu.\n\n18\n\n36. V nadväznosti na bod 1 a 2 výroku tohto nálezu a v záujme efektívnosti\nposkytnutej ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3\nprikázal Okresnému súdu Bratislava III podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a)\nzákona o ústavnom súde, aby v prípade podania sťažovateľky z 31. marca 2015 označeného\nako „Odvolanie“ postupoval podľa § 373 ods. 1 prvej vety CSP.\n37. Pokiaľ ide v okolnostiach danej veci aj o tvrdené porušenie čl. 1 ods. 1 ústavy,\nústavný súd poukazuje na to, že princíp právneho štátu je komponentom práva na súdnu\nochranu, takže nie je nutné vyslovovať porušenie čl. 1 ods. 1 ústavy (bod 5 výroku tohto\nnálezu).\n38. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia vo veci pôvodne\nvedenej pod sp. zn. Rvp 269/2017 za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava\nzastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti z 8. februára 2017) a vo veci pôvodne vedenej\npod sp. zn. Rvp 442/2017 taktiež za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava\nzastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti zo 7. marca 2017), v ktorých bola sťažovateľka\nprávne zastúpená spoločnosťou Hillbridges, s. r. o., Sedlárska 1, Bratislava. Za štyri úkony\nvykonané v roku 2017 patrí odmena v sume štyrikrát po 147,33 € a režijný paušál\nv sume štyrikrát po 8,84 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho\nzastúpenia sťažovateľky za uvedené úkony predstavujú sumu 589,32 €, ku ktorej bolo treba\npripočítať 20 % DPH, teda sumu 117,86 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky\nza uvedené úkony predstavujú celkove sumu 707,18 €. Sťažovateľke vznikli trovy konania\nz dôvodu právneho zastúpenia aj za spracovanie písomného stanoviska k vyjadreniam súdov\nz 8. marca 2018, keď bola už právne zastúpená spoločnosťou AENEA Legal s. r. o.,\nJozefská 3, Bratislava. Za jeden úkon vykonaný v roku 2018 patrí odmena v sume 153,50 €\n\n19\n\na režijný paušál v sume 9,21 €, preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky za uvedený\núkon predstavujú sumu 162,71 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda\nsumu 32,54 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky za uvedený úkon predstavujú\ncelkove sumu 195,25 €. Celkové trovy právneho zastúpenia sťažovateľky tak predstavujú\nsumu 902,43 €.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.\n39. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. augusta 2018\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "právoplatnosť-doložka právnej moci", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "právoplatnosť-doložka právnej moci", "započítanie", "exekúcia-exekučný titul", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "uznesenie-opravné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cob/137/2015", "guid": "6caad3c6-2ff7-4477-9d24-990fac7cb67c:4e2123e5-e160-4aae-ba49-86a5d5884619", "vztah": "porusene"}, {"sz": "25Cb/136/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}, {"sz": "15Er/3178/2016", "guid": "468d0249-f3e1-42c0-bc38-4bf0d263dade:e5f02a4e-26e7-480d-8ba4-f2b5bcbe3cd0", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8ba77169-e8cc-425d-86d0-a1eb9c87ad80", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.392.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 392/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 392/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.392.2017.2"}, {"guid": "ussr:2b851729-3e67-4a2b-999c-e2d041f30381", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.674.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 674/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 674/2017 z 10. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.674.2017.1"}, {"guid": "ussr:f6321d41-e384-4f9c-b760-21cbca48be68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.599.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 599/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 599/2016 z 26. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-26", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.599.2016.1"}, {"guid": "ussr:1e751cc7-8d58-4894-a1b4-2f6f7695e5b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.30.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 30/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 30/2016 z 21. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-21", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.30.2016.1"}, {"guid": "ussr:afb5405c-7267-402b-8bfb-9a1752348baa", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 576/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 576/2013 z 24. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-24", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:afb5405c-7267-402b-8bfb-9a1752348baa"}, {"guid": "ussr:55fc7671-7970-4e60-b706-94ee2a748e87", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 591/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 591/2012 z 4. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55fc7671-7970-4e60-b706-94ee2a748e87"}, {"guid": "ussr:f09f58dd-1529-4edd-99cd-7e4e67699e5d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 400/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 400/2011 z 11. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-11", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f09f58dd-1529-4edd-99cd-7e4e67699e5d"}, {"guid": "ussr:c2cd5ad1-67b1-45b9-9ba6-806456c71388", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 203/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 203/09 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2cd5ad1-67b1-45b9-9ba6-806456c71388"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:71747d0f-e48f-4dd5-84e5-e9a313ba5c84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.84.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 84/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 84/97 z 20. 11. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-11-20", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.84.1997.1"}, {"guid": "6caad3c6-2ff7-4477-9d24-990fac7cb67c:4e2123e5-e160-4aae-ba49-86a5d5884619", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7209211833.2", "spisova_znacka": "4Cob/137/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/137/2015 z 24. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-02-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7209211833.2"}, {"guid": "8839b8a6-d765-4d20-adb8-ac70f8975e52:602ca688-3bca-468c-9051-2773e89d22d2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8210203377.1", "spisova_znacka": "2Cob/2/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Cob/2/2014 z 24. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-02-24", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8210203377.1"}, {"guid": "468d0249-f3e1-42c0-bc38-4bf0d263dade:e5f02a4e-26e7-480d-8ba4-f2b5bcbe3cd0", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Er/3178/2016", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 15Er/3178/2016 z 31. 1. 2017", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2017-01-31", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/468d0249-f3e1-42c0-bc38-4bf0d263dade:e5f02a4e-26e7-480d-8ba4-f2b5bcbe3cd0"}, {"guid": "bd29c589-4bf7-4c37-b90b-29e8777457d1:bd86eb6f-7a92-4078-bcdc-1d1f6f9416de", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Cb/223/2009", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb/223/2009 z 18. 11. 2013", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2013-11-18", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bd29c589-4bf7-4c37-b90b-29e8777457d1:bd86eb6f-7a92-4078-bcdc-1d1f6f9416de"}, {"guid": "c817ace0-5f7e-4773-bcec-f147eb582268:de6970e0-c72f-43f1-87e3-2bd83c0567fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Cb/136/2013", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 25Cb/136/2013 z 10. 10. 2013", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2013-10-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c817ace0-5f7e-4773-bcec-f147eb582268:de6970e0-c72f-43f1-87e3-2bd83c0567fd"}], "citovane_v": []}