{"guid": "ussr:5a69f044-f345-4e61-acbd-091e8f7ebf54", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.744.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 744/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 744/2017 z 20. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. decembra 2017, sp. zn. II. ÚS 744/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.744.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-12-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-7.odsek-2", "nazov": "čl. 7 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-7.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "nazov": "čl. 40 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "nazov": "čl. 52 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-7", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-40", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-52", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5a69f044-f345-4e61-acbd-091e8f7ebf54", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.744.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.744.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.744.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 744/2017-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n, Pozimkowa 1, Kędzierzyn-Kożle, Poľská republika, zastúpeného advokátkou\nJUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou, J. M. Geromettu 146/1, Žilina, ktorou namieta porušenie\nzákladných práv podľa čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky,\nako aj čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského\nsúdu v Žiline sp. zn. 21 Scud 26/2014 z 12. augusta 2015 a rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 10 Sžso 8/2016 z 29. marca 2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2017\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\nPoľská\n\nrepublika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou,\nJ. M. Geromettu 146/1, Žilina, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 39\nods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj\nustanovení čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nKrajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 21 Scud 26/2014 z 12. augusta\n2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“) a rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 Sžso 8/2016 z 29. marca 2017\n(ďalej len „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka\nČadca (ďalej len „pobočka Sociálnej poisťovne“) vydala 13. septembra 2013 rozhodnutie\nč. 44888-1/2013-CA (ďalej len „rozhodnutie z 13. septembra 2013“), ktorým rozhodla, že\nsťažovateľovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie\na povinné poistenie v nezamestnanosti od 1. februára 2012. Odvolanie podané proti\nrozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne z 13. septembra 2013 Sociálna poisťovňa,\nústredie zamietla rozhodnutím č. 17442-2/2014-BA zo 16. januára 2014 a rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu potvrdila ako vecne správne.\nNapadnutým rozsudkom krajský súd žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal\npreskúmania označených rozhodnutí správnych orgánov, v plnom rozsahu zamietol.\nO odvolaní sťažovateľa proti napadnutému rozsudku krajského súdu rozhodol najvyšší súd\nnapadnutým rozsudkom, ktorým rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil ako vecne\nsprávne.\nSťažovateľ v sťažnosti namieta, že napadnutým rozsudkom krajského súdu\na napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu bol ukrátený na svojich základných právach\ngarantovaných ústavou a práve, ktoré mu garantuje dohovor. Podľa jeho názoru najvyšší\nsúd porušil jeho práva zaručené čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že\nv napadnutom rozsudku „... absentuje odkaz na právne predpisy, z ktorých súd pri\nrozhodovaní vychádzal, nezaoberá sa právnym zdôvodnením svojho rozhodnutia a v rámci\n\n2\n\nodôvodnenia sa vôbec nezaoberá rozsiahlymi námietkami sťažovateľa uvedenými\nv odvolaní“, čo sťažovateľ považuje „... za nedostatočné, zakladajúce arbitrárnosť\nrozhodnutia“. Okrem uvedeného sa podľa tvrdení sťažovateľa najvyšší súd a ani krajský\nsúd kvalifikovane nevysporiadali so záznamom č. 34099-2/2013-CA z 8. marca 2013\no vykonaní kontroly zameranej na prevenciu reálneho výkonu činnosti zamestnancov\nna území Slovenskej republiky, ktorý sťažovateľ považuje za nosný dôkaz v predmetných\nkonaniach. V tomto kontexte ďalej uvádza, že „... tak ako prvostupňový správny orgán\n(Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca), v rámci odvolacieho konania aj druhostupňový\nsprávny orgán (Sociálna poisťovňa Ústredie), ako aj konajúci prvostupňový správny súd\n(Krajský súd Žilina) považovali otázku reálneho výkonu činnosti sťažovateľa ako\nzamestnanca podstatnú pre vydanie rozhodnutia o vzniku/nevzniku poistenia v zmysle\nZákona o SP podľa slovenskej legislatívy, napriek tomu, že táto otázka bola v zmysle vyššie\nuvedeného vyriešená už v rámci konania o kontrole, ktorej výsledkom bol záznam č. 340992/2013-CA... vôbec na túto skutočnosť pri vydaní svojich rozhodnutí nereflektovali.\nRovnako aj Najvyšší súd, aj napriek ďalším dôkazom predloženým v správnom, ako aj\nsúdnom konaní... zásadne polemizoval o reálnosti vykonávania práce sťažovateľa ako\nzamestnanca a už vyriešenú prejudiciálnu otázku podstatnú pre vydanie ústavnou\nsťažnosťou napádaného rozhodnutia odignoroval.“.\nNamietané porušenie čl. 7 ods. 2 ústavy spočíva podľa sťažovateľa v tom, že\n„... krajský súd ako prvostupňový a rovnako aj Najvyšší súd ako súd odvolací odmietol\naplikovať v danej veci nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004\nz 29. apríla 2004 a jeho čl. 11 ods. 1 vo väzbe na čl. 13 ods. 3 ako aj nariadenie\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009 a čl. 14-16“.\nK porušeniu čl. 2 ods. 2 ústavy došlo podľa názoru sťažovateľa svojvoľnou aplikáciou\npríslušných právnych noriem a vykonaných dôkazov. Napokon k namietanému porušeniu\nčl. 39 ods. 1, čl. 40 a čl. 52 ods. 2 ústavy malo podľa tvrdenia sťažovateľa dôjsť tým, že\nsvojimi rozhodnutiami všeobecné súdy porušili princíp rovnakého zaobchádzania\ns poukazom na to, že zamestnávateľ sťažovateľa zamestnáva aj iných občanov Poľskej\nrepubliky, proti ktorým postupovali orgány verejnej správy odlišne, a to tak, že im vznikli\n\n3\n\npríslušné sociálne poistenia podľa podmienok ustanovených právnymi normami Slovenskej\nrepubliky.\nNa základe v sťažnosti uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu v spojení s napadnutým rozsudkom krajského súdu boli porušené čl. 2\nods. 2, čl. 7 ods. 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy, ako aj základné práva zaručené čl. 39 ods. 1, čl. 40\na čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a právo podľa čl. 6 dohovoru, zrušil napadnuté rozhodnutia\nnajvyššieho súdu a krajského súdu a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal\nmu úhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho zastupovaním v konaní\npred ústavným súdom.\nII.\nPodľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\n\n4\n\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nII.1 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv\nzaručených ústavou a práva zaručeného dohovorom, ako aj ním označených\nustanovení ústavy napadnutým rozsudkom krajského súdu\nÚstavný súd pri predbežnom prerokovaní časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta\nporušenie základných práv zaručených ústavou a dohovorom a ustanovení ústavy\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu, poukazuje na čl. 127 ods. 1 ústavy, v súlade\ns ktorým ústavný súd disponuje pri ochrane poskytovanej fyzickým alebo právnickým\nosobám len subsidiárnou právomocou. Zo subsidiárnej právomoci ústavného súdu vyplýva,\nže právomoc ústavného súdu sa uplatní až vtedy, keď ochranu základných práv a slobôd\nnemôžu sťažovateľovi poskytnúť všeobecné súdy (I. ÚS 269/06). Ak sa pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa mohol ochrany základných práv alebo slobôd\ndomôcť využitím dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred všeobecnými súdmi\na aj sa takejto ochrany reálne domáhal, ústavný súd sťažnosť odmieta pre nedostatok\nprávomoci (m. m. IV. ÚS 115/07).\nProti napadnutému rozsudku krajského súdu mohol sťažovateľ podať odvolanie (čo\naj urobil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší súd. Právomoc\nnajvyššieho súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa vylučuje právomoc ústavného súdu\nrozhodnúť meritórne o tejto časti sťažnosti. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti\npri predbežnom prerokovaní pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie v súlade\ns § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\nPri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sa ústavný súd sústredil\nna posúdenie, či ju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Z už citovaného § 25\n\n5\n\nods. 2 zákona o ústavnom súde totiž vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej\njudikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým\npostupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať\nsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07).\nZ obsahu sťažnostnej argumentácie sťažovateľa vyplýva, že namieta primárne\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu garantovaného prostredníctvom čl. 46\nods. 1 a čl. 46 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n6\n\nÚstavný súd poznamenáva, že medzi základným právom na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a jemu porovnateľným právom na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru niet zásadných odlišností, a preto namietané porušenie uvedených\npráv možno posudzovať spoločne.\nVzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ namieta primárne porušenie základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, ústavný súd považoval za potrebné\npoukázať na svoj ustálený právny názor, podľa ktorého z obsahu toho základného práva\nvyplýva predovšetkým ústavou garantovaná možnosť každého na reálny prístup k súdu,\npričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr.\nII. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Pokiaľ ide o medze\nzasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ústavnému súdu\n(vzhľadom na jeho ústavné postavenie) zásadne neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových\nzáverov či právne posúdenie veci všeobecnými súdmi, pretože nie je vo vzťahu\nk všeobecným, resp. správnym súdom prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani\nochrancom zákonnosti (obdobne napr. II. ÚS 1/95, II. ÚS 71/07, III. ÚS 26/08). Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné (správne) súdy, ktorým prislúcha\ninterpretácia zákonov. Podľa konštantnej judikatúry sa úloha ústavného súdu obmedzuje na\nkontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo záväznou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným (správnym) súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu\niba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli do\ntakej miery zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, že by zásadne popreli účel a význam\nzákonného predpisu (I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06, I. ÚS 88/07).\nÚstavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\n\n7\n\nuplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je pritom vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad (obdobne pozri aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva, napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\nVo všeobecnosti ústavný súd považuje za potrebné poukázať na špecifické črty\nsúdneho prieskumu, ktorý bol vo veci sťažovateľa uskutočňovaný ešte podľa v tom čase\nplatnej a účinnej druhej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktoré spočívajú v tom, že úlohou\n(správneho) všeobecného súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu posúdiť, či si pre vydanie rozhodnutia príslušný správny orgán\nv preskúmavanom prípade zadovážil dostatok skutkových podkladov, zistil vo veci\nskutočný stav a či konal v súčinnosti s účastníkom konania, a ďalej predovšetkým to, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Úlohou\nústavného súdu bolo posúdiť, či najvyšší súd v napadnutom rozsudku rešpektoval uvedené\nosobitosti správneho súdnictva a či je zároveň z ústavného hľadiska akceptovateľný\na udržateľný s prihliadnutím na už citovanú judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu\npre ľudské práva týkajúcu sa základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé\nsúdne konanie.\nÚstavný súd sa na účel vyhodnotenia sťažnostnej argumentácie sťažovateľa\noboznámil\n\ns odôvodnením\n\nnapadnutého\n\nrozsudku\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\n(v\n\nspojení\n\ns odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu) a na tomto základe konštatuje, že\nz neho vyplýva, že rovnako ako krajský súd aj odvolací súd dospel k záveru, že v konaní\nnebolo\n\npreukázané,\n\nže\n\nby\n\nsťažovateľ\n\nreálne\n\nvykonával\n\nčinnosť\n\nzamestnanca\n\nu zamestnávateľa, a preto neboli splnené podmienky pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady 833/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov\nsociálneho zabezpečenia.\n\n8\n\nVo vzťahu k argumentácii sťažovateľa, že najvyšší súd sa v rámci svojho\nodôvodnenia vôbec nevysporiadal so záznamom o vykonaní kontroly zameranej\nna prevenciu reálneho výkonu činnosti zamestnancov, považuje ústavný súd za potrebné\nuviesť, že v zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti súdnej a inej právnej\nochrany ustanoví zákon. Týmto zákonom bol až do jeho zrušenia Občiansky súdny\nporiadok. V zmysle § 132 OSP súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Záznam o vykonaní kontroly\nzameranej na prevenciu reálneho výkonu činnosti zamestnancov je len jedným z dôkazov,\nna základe ktorých všeobecné súdy vo veci rozhodli. Skutočnosť, že v rámci konania\no kontrole zameranej na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov bol zo strany\nkontrolujúceho subjektu vyhotovený záznam o kontrole, v žiadnom prípade nezakladá\nprekážku rozsúdenej veci a neuberá právomoc všeobecnému súdu posudzovať otázku, či\nv okolnostiach daného prípadu došlo alebo nedošlo k reálnemu výkonu závislej práce.\nSúdnym prieskumom, vykonávaním dôkazov a ich následným vyhodnocovaním v súlade\ns procesnými normami vo vzťahu k nastolenej otázke nemohlo zo strany všeobecných\nsúdov dôjsť k porušeniu základných práv sťažovateľa. Nie je namieste ani tvrdenie, že\nodvolací súd odignoroval sťažovateľom označený záznam ako dôkaz, naopak, najvyšší súd\nv odôvodnení napadnutého rozsudku s odkazom na napadnutý rozsudok krajského súdu\njasne a zrozumiteľne vysvetľuje, prečo tento záznam nie je pre posúdenie veci rozhodný,\nktoré iné dôkazy považuje za relevantné a aké závery pri aplikácii konkrétnych právnych\npredpisov z nich vyvodzuje. Úlohou ústavného súdu nie je opätovne vyhodnocovať dôkazy,\nprípadne prehodnocovať skutkový stav, ako to požaduje sťažovateľ vo svojej sťažnosti.\nNeobstojí ani námietka sťažovateľa, že odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu je\n„nedostatočné, zakladajúce arbitrárnosť rozhodnutia“, keďže sa najvyšší súd v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie správnosti postupu krajského súdu s tým,\nže sa „nevysporiadal so všetkými jeho námietkami v podanom odvolaní“. Ústavný súd\nk tomu v prvom rade uvádza, že Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 219 ods. 2\nvýslovne umožňoval odvolaciemu súdu obmedziť sa v odôvodnení svojho rozhodnutia len\nna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, ak sa\ns ním v celom rozsahu stotožňuje. Ak teda najvyšší súd v odôvodnení svojho rozsudku\n\n9\n\nvyužil takúto procesnú ekonómiu a v podstatnom len odkázal na napadnutý rozsudok\nkrajského súdu, to samo osebe nemožno považovať za porušenie základného práva na súdnu\nochranu. V posudzovanom prípade dokonca najvyšší súd konal nad rámec procesného\nminima, keď v podstatnom napokon opakovane zhrnul dôvody a právne argumenty, pre\nktoré odvolaniu sťažovateľa nevyhovel.\nÚstavný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku najvyššieho súdu dospel k záveru,\nže z jeho odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že najvyšší súd sa vecou sťažovateľa\npožadovaným spôsobom zaoberal, že príslušné právne normy interpretoval a aplikoval\nústavne konformným spôsobom, rozviedol, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní\nriadil, a svoje rozhodnutie tiež zrozumiteľne a preskúmateľným spôsobom odôvodnil.\nÚstavný súd na tomto základe konštatuje, že najvyšší súd napadnutým rozsudkom nemohol\nporušiť základné práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a ani\njeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru.\nSťažovateľ považuje za porušenie práva na súdnu ochranu aj tú skutočnosť, že\nnajvyšší súd ako odvolací súd (podľa jeho tvrdenia) „... odmietol aplikovať v danej veci\nnariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 a jeho čl. 11\nods. 1 vo väzbe na čl. 13 ods. 3 ako aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)\nč. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009 a čl. 14-16“. Ústavný súd konštatuje, že najvyšší\nsúd sa zaoberal aj touto otázkou a v odôvodnení svojho rozhodnutia k tomu uviedol:\n„Z dôvodu preukázania, že žalobca vykonáva samostatne zárobkovú činnosť v Poľskej\nrepublike a z dôvodu, že nebolo preukázané vykonávanie činnosti žalobcu ako zamestnanca\nu zamestnávateľa na území SR, je zrejmé, že žalobca podlieha výlučne právnym predpisom\nčlenského štátu, v ktorom vykonáva samostatne zárobkovú činnosť podľa čl. 11 ods. 3\npísm. a) základného nariadenia. S poukazom na čl. 11 ods. 3 písm. c) základného\nnariadenia teda neboli splnené podmienky pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného\nnariadenia, nakoľko nebol preukázaný reálny, skutočný súbeh vykonávania činnosti žalobca\nako SZČO a zamestnanca v dvoch členských štátoch.“\n\n10\n\nZ citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu zjavne\nvyplýva, že najvyšší súd neodmietol aplikovať označené nariadenia Európskeho parlamentu\na Rady bezdôvodne, ale pri ich výklade dospel k záveru, že v prípade sťažovateľa nebola\nnaplnená hypotéza týchto právnych noriem, a teda nebola možná ani ich aplikácia. Ústavný\nsúd tak dospel k záveru, že ani táto argumentácia sťažovateľa nie je spôsobilá indikovať\nmožné porušenie základných práv sťažovateľa garantovaných čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia\nzákladných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nII.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 39 ods. 1 a čl. 40\nústavy dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\nZ obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľ porušenie základných práv podľa\nčl. 39 ods. 1 a čl. 40 ústavy namieta v priamej príčinnej súvislosti s namietaným porušením\njeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nVzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu nemohlo dôjsť k porušeniu základných práv sťažovateľa podľa\nčl. 46 ods. 1 a 2 ústavy ani práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemohlo dôjsť ani k porušeniu\njeho základných práv podľa čl. 39 ods. 1 a čl. 40 ústavy.\nNavyše čl. 39 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 52 ods. 2 ústavy priznáva základné právo\nna primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu a strate živiteľa\nlen občanom Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené je a priori vylúčená možnosť\nvyslovenia porušenia namietaného základného práva vo vzťahu k sťažovateľovi, ktorý je\npoľským štátnym občanom.\n\n11\n\nS prihliadnutím na odôvodnenie sťažnosti je zrejmé aj to, že argumentácia\nsťažovateľa neumožňuje vysloviť ani porušenie základného práva na ochranu zdravia\na bezplatnú zdravotnú starostlivosť podľa čl. 40 ústavy, keďže predmetom preskúmavania\nv konaní o sťažnosti bola ústavná akceptovateľnosť rozhodnutia všeobecných súdov\nkonajúcich vo veci sociálneho poistenia sťažovateľa, a nie zdravotného poistenia, prípadne\nposkytovania zdravotnej starostlivosti. V danom prípade teda absentuje akákoľvek príčinná\nsúvislosť medzi namietaným porušením základného práva podľa čl. 40 ústavy\na napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd odmietol pri predbežnom prerokovaní aj túto časť\nsťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nII.4 K namietanému porušeniu čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy\ndohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\nV súvislosti s namietaným porušením čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy\nústavný súd uvádza, že citované ustanovenia ústavy majú charakter ústavných princípov,\nresp. všeobecných interpretačných pravidiel, ktoré sú všetky orgány verejnej moci povinné\npri výklade a uplatňovaní ústavy rešpektovať, a preto sú vždy implicitnou súčasťou\nrozhodovania ústavného súdu, t. j. aj jeho rozhodovania o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1\nústavy (m. m. IV. ÚS 119/07).\nKeďže predmetom tohto konania je rozhodovanie o porušení základných práv alebo\nslobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej\nmedzinárodnej zmluvy, možno v tomto konaní uvažovať o porušení označených článkov\nústavy len v spojení s porušením konkrétneho základného práva alebo slobody. Keďže\nústavný súd dospel k záveru, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu nemohlo dôjsť\nk porušeniu žiadneho zo sťažovateľom označených základných práv garantovaných\nústavou, ani práva garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru nemohol dospieť ani k záveru\no porušení čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 2, ani čl. 52 ods. 2 ústavy, a preto sťažnosť sťažovateľa aj\nv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n12\n\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu, aby sa\nústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa, ktoré v sťažnosti uplatnil.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. decembra 2017\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sociálna poisťovňa", "poistenie, poistné", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 494, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2"}, {"guid": "ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 119/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/07 z 20. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-20", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 71/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646"}, {"guid": "ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 269/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/06 z 7. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-07", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "fb89da06-00d5-4194-b164-85cc2a72194a:7e2f749f-adbf-4ef6-9af7-b3d2e005367d", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5014200356.2", "spisova_znacka": "21Scud/26/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21Scud/26/2014 z 11. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-08-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5014200356.2"}], "citovane_v": []}