{"guid": "ussr:35fc5146-3b64-400f-8f6b-600c06fcf78a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.728.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 728/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 728/2017 z 20. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. decembra 2017, sp. zn. II. ÚS 728/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.728.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-12-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/35fc5146-3b64-400f-8f6b-600c06fcf78a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.728.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.728.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.728.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 728/2017-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\nzastúpeného advokátskou\n\nkanceláriou ALFA LEGAL, s. r. o., Šustekova 14, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka\nMgr. Mária Kodajová, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7 Cdo 1079/2015 z 23. februára 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2017\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nsvojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Cdo 1079/2015 z 23. februára 2017 (ďalej\nlen „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ „je fyzická osoba, ktorá sa súdila so žalovanou\nSlovenskou republiku...“. Dňa 20. septembra 2006 podal Okresnému súdu Trenčín\n(ďalej len „okresný súd“) žalobu o náhradu škody v sume 3 400 000 Sk s príslušenstvom.\nVec bola okresným súdom vedená pod sp. zn. 15 C 121/2006. Okresný súd žalobu\nsťažovateľa zamietol a Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) jeho rozhodnutie\nnajskôr potvrdil, no sťažovateľ v predmetnej veci podal dovolanie, na podklade ktorého\nnajvyšší súd zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nKrajský súd následne uznesením sp. zn. 17 Co 284/2014 zo 4. júna 2014 (ďalej len\n„uznesenie krajského súdu“) rozhodnutie okresného súdu zrušil a konanie zastavil.\nSťažovateľ proti tomuto uzneseniu podal dovolanie, o ktorom najvyšší súd rozhodol\nnapadnutým uznesením tak, že ho odmietol.\nSťažovateľ uvádza, že „[ú]stavná sťažnosť smeruje voči tomuto uzneseniu\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Co/1079/2015 zo dňa 23. 2. 2017“.\nNapadnutému uzneseniu sťažovateľ vytýka, že je „celkom zjavne neodôvodnené,\nnezákonné a v konečnom dôsledku aj protiústavné z dôvodu, že\n• vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, keď Najvyšší súd SR\nrigorózne aplikoval ustanovenie § 103 vtedy platného OSP, teda zbytočne skúmal,\nči sú splnené podmienky na konanie vo veci, pričom vôbec nevzal do úvahy, že už raz bolo\nvydané rozhodnutie vo veci, a to rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 3. 6. 2010,\nč. k. 15 C/121/2006 v rozpore s ustanovením vtedy platného ustanovenia § 104 ods. 2 OSP\n(nemožnosť vydať rozhodnutie ak nie sú splnené podmienky na pokračovanie v konaní).\nS týmto právnym faktom sa Najvyšší súd SR vôbec nevyporiadal v odôvodnení svojho\nuznesenia. Sťažovateľ je toho právneho názoru, že podmienky na konanie vo veci boli\nsplnené (poukazuje na všetky vyjadrenia zástupcov žalovanej, ktorí jednoznačne odmietali\n\n2\n\nnárok sťažovateľa na náhradu škody, teda bola s nimi predbežne prerokovaná vec\nsťažovateľa),\n• vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď Najvyšší súd SR pri posudzovaní\notázky možnosti ďalšieho konania neaplikoval príslušné ustanovenie § 104 ods. 2 OSP, teda\nurobiť vhodné opatrenie, vyzvať zástupcov žalovanej, aby sa vyjadrili k meritu veci, teda\nk nároku sťažovateľa na náhradu škody, čím by boli splnené podmienky na konanie podľa\nustanovenia § 103 OSP. Sťažovateľ je toho názoru, že tak urobil už Okresný súd Trenčín\nv konaní 15 C/121/2006,\n• nespĺňa požiadavky na riadne odôvodnenie uznesenia, keďže Najvyšší súd SR\nsa v odôvodnení Napádaného uznesenia vôbec nevyporiadal s vydaným rozsudkom\nOkresného súdu Trenčín zo dňa 3. 6. 2010, č. k. 15 C/121/2006, bez bližšieho objasnenia\nsa vôbec nevysporiadal s tvrdeniami sťažovateľa, s listinnými dôkazmi, teda s matériou\nsporu, čím odňal sťažovateľovi možnosť konať pred súdmi.“.\nNa základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 7 Co/1079/2015 (správne má byť\n„7 Cdo 1079/2015“, pozn.) zo dňa 23.2.2017 porušil základné právo\nrod.\n\n, trvalé bytom\n\n,\n\n,\nštátna príslušnosť SR na súdnu a inú právnu ochranu\n\na na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nÚstavný súd zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7 Co/1079/2015\n(správne má byť „7 Cdo 1079/2015“, pozn.) zo dňa 23. 2. 2017 a vec mu vracia na ďalšie\nkonanie.“\nKeďže sťažnosť sťažovateľa v predloženom znení neobsahovala všetky zákonom\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) predpísané náležitosti, ústavný súd\nprípisom z 20. júna 2017 vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby nedostatky sťažnosti\n\n3\n\nodstránili. Právna zástupkyňa sťažovateľa doručila ústavnému súdu 13. júla 2017 podanie\nspolu s prílohami, ktorým čiastočne odstránili nedostatky sťažnosti.\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,\nuznesenie sa nemusí odôvodniť.\nPredmetom predbežného prerokovania bolo sťažovateľom namietané porušenie jeho\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu z dôvodu, že je „zjavne neodôvodnené,\nnezákonné a v konečnom dôsledku aj protiústavné“, pretože vychádza z nedostatočne\nzisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci a nespĺňa ani\npožiadavky na riadne odôvodnenie.\n\n4\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\n1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nZ judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť a prípadné porušenie týchto práv je potrebné posudzovať spoločne (II. ÚS 71/97,\nIII. ÚS 470/2010, IV. ÚS 438/2010, IV. ÚS 195/07).\nObsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n(ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu,\npričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť\n(napr. II. ÚS 88/01, III. ÚS 362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie\nv súdnom konaní. K porušeniu tohto základného práva by mohlo dôjsť predovšetkým vtedy,\nak by bola komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby (II. ÚS 216/06). Súčasťou základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania\nna také\n\nodôvodnenie\n\nsúdneho\n\nrozhodnutia,\n\nktoré\n\njasne\n\na\n\nzrozumiteľne\n\ndáva\n\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\n\n5\n\nprávnej ochrany, t. j. s uplatnením\n\nnárokov\n\na\n\nobranou\n\nproti\n\ntakému\n\nuplatneniu\n\n(m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03).\nDo obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru však nepatrí právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (m. m. I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili\nvýkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania\n(m. m. II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04, IV. ÚS 113/2014).\nÚstavný súd vo veciach, ktoré patria do právomoci všeobecných súdov,\nnie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96,\nIV. ÚS 339/2013). Ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa\nčl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Kompetencie ústavného\nsúdu preto nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných súdov a nepoužívajú\nsa ani na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti. Kritériom na rozhodovanie ústavného\nsúdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou zaručených základných práv a slobôd, a v spojitosti s tým zistenie,\nže v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k porušeniu,\nresp. odopretiu základných práv alebo slobôd (IV. ÚS 238/07).\nV nadväznosti na to ústavný súd v zásade nie je oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a aplikácii právnych\npredpisov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, III. ÚS 78/07,\n\n6\n\nIV. ÚS 27/2010). Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(II. ÚS 58/98, I. ÚS 13/00, II. ÚS 5/00).\nNajvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa odmietol podľa § 447\npísm. c) Civilného sporového poriadku, pretože smerovalo proti uzneseniu, proti ktorému\ndovolanie nie je prípustné. Najvyšší súd totiž po preskúmaní veci zistil, že proti uzneseniu\nkrajského súdu, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie okresného súdu a konanie zastavil,\ndovolanie nie je prípustné podľa § 239 Občianskeho súdneho poriadku účinného\ndo 30. júna 2016 (ďalej aj „OSP“) ani podľa § 237 ods. 1 OSP.\nNajvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia zhrnul podstatné časti uznesenia\nkrajského súdu a podstatu dovolacej argumentácie sťažovateľa a následne pristúpil\nk preskúmaniu veci. Podľa najvyššieho súdu „vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané\npred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, účinného\ndo 30. júna 2016, dovolací súd postupoval v zmysle uvedeného prechodného ustanovenia\n§ 470 ods. 2 CSP a procesnú prípustnosť podaného dovolania posudzoval v zmysle § 236\nO. s. p., § 237 ods. 1 O. s. p. a § 239 O. s. p.\n... Dovolaním je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu\nprvej inštancie zrušený a konanie zastavené. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým\nje dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. Žalobcom napadnuté\nuznesenie nemá znaky uznesení, ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach.\n... Predmetné dovolanie by bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám\nuvedeným v § 237 ods. 1 O. s. p. Žalobca procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1\npísm. a/ až e/ a g/ O. s. p. netvrdil a ich existencia ani nevyšla v dovolaní najavo.\n... So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa najvyšší súd\nosobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej veci mu bola\nodňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Za právneho stavu\ndo 30. júna 2016 sa odňatím možnosti konať pred súdom rozumel procesne nesprávny\n\n7\n\npostup súdu, ktorý mal za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka\nkonania...“.\nK námietke sťažovateľa týkajúcej sa toho, že v predmetnom konaní mu bola odňatá\nmožnosť konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP z dôvodu, že krajský súd\nzastavil konanie v prejednávanej veci (zároveň pritom zrušil odvolaním napadnutý rozsudok\nokresného súdu) bez toho, aby na takýto postup boli zákonom splnené podmienky, čím\nzároveň došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania, najvyšší súd uviedol,\nže ,,... z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci sa žalobca domáha náhrady škody,\nktorá mu mala byť spôsobená orgánmi štátu pri výkone verejnej moci. V predchádzajúcom\nzrušujúcom uznesení zo dňa 14. novembra 2013, sp. zn. 1 Cdo 134/2011 najvyšší súd\nvyslovil názor, že predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody predstavuje procesnú\npodmienku konania v zmysle § 103 O. s. p., a to podmienku odstrániteľnú, ktorou sa súdy\noboch inštancií v danom prípade nezaoberali. Pritom súdna prax už dávnejšie dospela\nk záveru, že pokiaľ poškodený uplatní nárok na náhradu škody na súde bez toho,\naby ho vopred prerokoval s príslušným orgánom, nemôže súd žalobu zamietnuť, avšak\nani konanie bez ďalšieho zastaviť, ale má poškodeného (žalobcu) vyzvať na odstránenie\nnedostatku tejto podmienky s určením primeranej lehoty. Až v prípade, že by sa táto výzva\nminula účinkom, prichádza do úvahy zastavenie konania podľa § 104 ods. 2 posledná\nveta O. s. p. (k tomu porovnaj R 28/1978 a R 20/1981). Pokiaľ v ďalšom konaní krajský súd\npostupoval v súlade s vyššie uvedeným, t. j. žalobcu vyzval, aby doručil listiny, z ktorých\nvyplýva, že príslušné orgány v danej veci požiadal o predbežné prerokovanie svojho\nnároku, ktorý v prejednávanej veci uplatňuje a po ich nedoručení konanie zastavil pri\nsúčasnom zrušení napadnutého rozsudku, neodňal tým podľa názoru dovolacieho súdu\nžalobcovi možnosť konať pred súdom, pretože na tento postup bol zákonný dôvod. Nedošlo\ntým ani k porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania, keďže v zmysle ustanovenia\n§ 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za\nktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú\npredpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo, preto ak súd\npo ich preskúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý nemožno\nodstrániť, konanie zastaví podľa § 104 O. s. p. (k tomu porovnaj uznesenie najvyššieho súdu\n\n8\n\nz 23. júna 2011, sp. zn. 4 Cdo 21/2011). Zákon nestanovuje, že skúmanie podmienok\nkonania prebieha výlučne v prvoinštančnom konaní (čo zákonodarca vyjadril pri formulácii\nustanovenia § 103 O. s. p... kedykoľvek za konania...), a preto k zastaveniu konania\n(za splnenia zákonom stanovených podmienok) mohol pristúpiť aj súd druhej inštancie,\ntak ako v danom prípade.“.\nVo vzťahu k námietke sťažovateľa, že vo veci konajúce súdy v nedostatočnom\nrozsahu vykonali dokazovanie, neozrejmili si všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie\nvo veci samej, najvyšší súd uvádza: «... podľa právnej úpravy do 30. júna 2016 prípustnosť\ndovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. nezakladalo nedostatočné zistenie\nrozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo\nnesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V týchto súvislostiach najvyšší súd poukazuje\nna naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999,\nR 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011,\n3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011,\n7 Cdo 38/2012 a pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nepatrí právo procesnej strany\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať\nnavrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97). Právo\nna spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky neznamená\nani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo\nrozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech\nv súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci\nvšeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony (I. ÚS 50/04).“\nNajvyšší súd z obsahu dovolania sťažovateľa vyvodil, že sťažovateľ „odňatie\nmožnosti konať pred súdom vidí aj v tom, že rozhodnutia súdov oboch inštancií sú založené\nna nedostatočných dôvodoch, sú arbitrárne a preto neprijateľné, čím v podstate namieta\naj nedostatok ich odôvodnenia“. Podľa názoru najvyššieho súdu bolo k tomu potrebné\nuviesť, že «judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) už dávnejšie považuje\n\n9\n\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia za „inú vadu konania“, ktorá prípustnosť dovolania\nnezakladá. Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdzujú\ntiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnostiach proti tým\nrozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných\ns R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015\na III. ÚS 288/2015). Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré\nsa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté stanovisko, právna veta ktorého znie:\n„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/\nObčianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť\no skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho\nsúdneho poriadku“. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2016, považuje dovolací súd\nza plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. V tejto ale odvolací súd jasne a zrozumiteľne\nvysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie a k zastaveniu\nkonania, spravujúc sa pritom právnym názorom najvyššieho súdu, ktorý bol preň záväzný\n(§ 243d ods. 1 O. s. p.), preto nebol dôvod na postup podľa druhej vety citovaného\nstanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom\nojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu\nneobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej\ndôležitosti pre súdny systém“ (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009),\nprípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl“ (Ryabykh proti\nRusku, rozsudok z roku 2003). V danom prípade dovolaním napadnuté rozhodnutie spĺňa\nnáležitosti požadované zákonom a žalobca preto nedôvodne argumentuje, že uznesenie\nodvolacieho súdu je arbitrárne. Napokon treba dodať, že za vadu konania v zmysle § 237\nods. 1 písm. f/ O. s. p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd\n(nerozhodol) a neodôvodnil svoje uznesenie podľa predstáv žalobcu.».\nK námietke sťažovateľa týkajúcej sa toho, že uznesenie krajského súdu spočíva\naj na nesprávnom právnom posúdení veci, najvyšší súd uviedol: „... Keďže však žalobca\n\n10\n\nuplatnil dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. (účinného do 30. júna 2016)\nv dovolaní, ktoré nebolo procesné prípustné, nemohol by dovolací súd podrobiť napadnuté\nuznesenie posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov. Nesprávne\nprávne posúdenie veci bolo síce relevantným dovolacím dôvodom v tom zmysle, že ho bolo\nmožno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (pozri § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. účinný\ndo 30. júna 2016), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania\nnezakladalo (pozri R 54/2012 a tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn.\n1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011,\n6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nešlo totiž o vadu konania uvedenú\nv § 237 ods. 1 O. s. p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238\nO. s. p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania. To isté sa týkalo aj tzv. inej vady konania,\nktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. účinný\ndo 30. júna 2016.“\nÚstavný súd v prvom rade poukazuje na to, že otázka posúdenia, či sú splnené\npodmienky na uskutočnenie dovolacieho konania, patrí zásadne do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu. Vychádzajúc\nz citovaných časti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, prihliadajúc aj na obsah\ndovolania sťažovateľa, ktoré doručil ústavnému súdu, ústavný súd konštatuje, že najvyšší\nsúd v napadnutom uznesení v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho\nporiadku účinného do 30. júna 2016, ako aj ustanoveniami Civilného sporového poriadku\nodôvodnil,\n\nprečo\n\nbolo\n\ndovolanie\n\nproti\n\nuzneseniu\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nneprípustné,\n\npričom nezotrval len na formálnom posudzovaní podmienok prípustnosti, ale adekvátnym\nspôsobom reagoval aj na jednotlivé námietky sťažovateľa, s ktorými sa následne aj ústavné\nakceptovateľným spôsobom vysporiadal. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu tak podľa\nnázoru ústavného súdu nemožno považovať za zjavne neodôvodnené, nezákonné\nči protiústavné, ako to tvrdí sťažovateľ.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoju judikatúru, podľa ktorej postup\nsúdu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi\n\n11\n\nv občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať za porušenie základného\npráva na súdnu ochranu vyjadreného v čl. 46 ods. 1 ústavy (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97).\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní odmietnuť sťažnosť sťažovateľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť. Podľa\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je sťažnosť zjavne neopodstatnená vtedy,\nkeď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej\nmoci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. (I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna\nintenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní\npríslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami\nprípadu (m. m. IV. ÚS 62/08, III. ÚS 415/2011, IV. ÚS 362/09).\nKeďže ústavný súd v predmetnej veci nezistil také skutočnosti, ktoré by naznačovali\nmožnosť porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu, sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nNad rámec tejto časti uznesenia ústavný súd poznamenáva, že argumentáciu\nsťažovateľa tvorili aj námietky založené na tvrdení o nezákonnosti rozhodnutia okresného\nsúdu, ktorý vo veci sťažovateľa síce konal, no podľa jeho názoru vo veci nesprávne\nrozhodol, ako aj vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu, ktorý rozhodnutie okresného súdu\nzrušil a v rozpore so zákonom konanie zastavil. Zo znenia petitu, ktorý bol pre ústavný súd\npri posudzovaní námietok sťažovateľa určujúci, však vyplýva, že sťažovateľ v petite svojej\nsťažnosti tieto rozhodnutia okresného súdu ani krajského súdu nenamieta. Ústavný súd,\n\n12\n\nktorý je podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania\n(petitom), sa preto týmito námietkami ani nemohol zaoberať.\n2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2\nústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nSťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, vo svojej sťažnosti žiada\nvysloviť aj porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu. V odôvodnení jeho sťažnosti však absentuje argumentácia,\nktorou by odôvodnili namietané porušenie označeného práva vo vzťahu k napadnutému\nuzneseniu najvyššieho súdu.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že nevyhnutnou podmienkou konania\nústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa\nčl. 127 ústavy je vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľa spočívajúcich\nv uvedení skutočností svedčiacich o porušení jeho základných práv alebo slobôd\nrozhodnutím, opatrením, procesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo nečinnosťou\nkonkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo záujmovej\nsamosprávy, súdu atď.). Vznesenie takýchto námietok podľa názoru ústavného súdu\npodanie sťažovateľa neobsahuje napriek tomu, ako už bolo uvedené, že svoju sťažnosť\nkoncipoval prostredníctvom kvalifikovanej právnej zástupkyne.\nÚstavný súd preto konštatuje, že subjektívny názor sťažovateľa o porušení jeho\noznačeného práva nie je dostatočným dôvodom na záver, že mohlo dôjsť k jeho\nnamietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne okolnosti, ktoré by umožnili prijatie\ntakéhoto záveru aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie. Nedostatok\nodôvodnenia ma významné procesné dôsledky.\nV súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd\npoukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru, podľa ktorej ústavný súd nie je povinný\nodstraňovať nedostatky zákonom predpísaných náležitosti z úradnej povinnosti.\n\n13\n\nNa taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným\nsúdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd\nposudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania\n(napr. IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 77/08, IV. ÚS 159/2010).\nPodľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne\nprostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti\nadvokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný\nvykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie\nkonania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené\npredpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov,\nktorými začína konanie pred ústavným súdom. (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 252/09,\nIV. ÚS 159/2010, II. ÚS 522/2014).\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol\nuž pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti, ako aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. decembra 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "skutkový stav veci-zistenie", "náhrada škody (ujma)", "dovolanie-prípustnosť", "rozhodnutie-odôvodnenie", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7d786ac1-03df-4301-afb8-a595f9ea76cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2015 z 25. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1"}, {"guid": "ussr:642f3f9f-d215-4faa-86d5-c88f5d0560fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 184/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 551, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1"}, {"guid": "ussr:32c9bb19-7f74-4ad4-846e-4ddcf0fb0cf9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.364.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 364/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 364/2015 z 26. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-26", "citacie_n": 516, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.364.2015.1"}, {"guid": "ussr:82eb8c7e-e5c4-4101-9df9-f5d2d96d95ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 522/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 522/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82eb8c7e-e5c4-4101-9df9-f5d2d96d95ba"}, {"guid": "ussr:7c53ccdb-3686-446a-b11e-5b498d32a75e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 113/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 113/2014 z 6. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-06", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7c53ccdb-3686-446a-b11e-5b498d32a75e"}, {"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:cbeda58c-f7b8-4f84-b7ef-7b87c0b22e29", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 415/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 415/2011 z 27. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-27", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cbeda58c-f7b8-4f84-b7ef-7b87c0b22e29"}, {"guid": "ussr:70bc389e-1554-4235-96cc-fea76683d458", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 470/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 470/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:70bc389e-1554-4235-96cc-fea76683d458"}, {"guid": "ussr:325c00ec-e275-417e-a9ed-d2f6a9138c87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 438/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 438/2010 z 25. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-25", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:325c00ec-e275-417e-a9ed-d2f6a9138c87"}, {"guid": "ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:0c8457fe-36ab-4d09-9223-3d98991e1147", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/09 z 9. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-09", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c8457fe-36ab-4d09-9223-3d98991e1147"}, {"guid": "ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 668, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 216/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 216/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f"}, {"guid": "ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 867, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 409/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 409/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2"}, {"guid": "ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 362/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 362/04 z 8. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-08", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}], "citovane_v": []}