{"guid": "ussr:7268fa7a-fe41-4296-a9bb-af70c258368a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.721.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 721/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 721/2017 z 20. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. decembra 2017, sp. zn. II. ÚS 721/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.721.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-12-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "nazov": "čl. 36 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7268fa7a-fe41-4296-a9bb-af70c258368a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.721.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.721.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.721.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 721/2017-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\nobchodnej spoločnosti\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátom JUDr. Jánom Spišákom, Idanská 773/17, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky v spojení s porušením čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, základných práv podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4 Sžo 48/2015 z 1. marca 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti\nzjavne neopodstatnenú.\n\n, o d m i e t a ako\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. mája 2016\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) v spojení s porušením čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy,\nzákladných práv podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Sžo 48/2015 z 1. marca 2016 (ďalej len\n„napadnutý rozsudok“).\nSťažovateľ sa žalobou doručenou 21. mája 2012 Krajskému súdu v Bratislave (ďalej\nlen\n\n„krajský\n\nsúd“)\n\ndomáhal\n\npreskúmania\n\nzákonnosti\n\nrozhodnutia\n\nMinisterstva\n\npôdohospodárstva a rozvoja vidieka (ďalej len „žalovaný“) č. 6609/2012, 224/2012-550\nz 29. februára 2012, ktorým bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa a potvrdené\nrozhodnutie Poľnohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „PPA“ alebo „správny\norgán“) č. 500/482/217/2007 zo 7. novembra 2011.\nPredmetným rozhodnutím rozhodla PPA o žiadosti sťažovateľa o poskytnutie\npodpory pre pôdohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybné hospodárstvo tak, že „neschválil[a]\nposkytnutie podpory formou:\n- jednotnej platby na plochu v zmysle čl. 143b nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003\na v zmysle čl. 138 nariadenia Komisie (ES) č. 1973/2004,\n-\n\nvyrovnávacieho\n\npríspevku\n\nna\n\nznevýhodnené\n\noblasti\n\n(LFA)\n\n(a\n\noblasti\n\ns enviromentálnymi obmedzeniami) v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 a v zmysle\nčl. 51 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004,\n\n2\n\n- a súčasne rozhodol o vylúčení žiadateľa z poskytovania podpory vo výške\n29.792,54 €, pričom táto čiastka sa odpočíta od podpory, na ktoré má farmár oprávnenie\nv súvislosti so žiadosťami v priebehu troch rokov nasledujúcich po roku vylúčenia,\na schválil poskytnutie podpory na plodiny na ornej pôde (POP) v zmysle čl. 101\nnariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 vo výške 553,95 €.“.\nO žalobe sťažovateľa rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 1 S 122/2012-90\nzo 16. októbra 2014 tak, že ju zamietol.\nProti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol\nnajvyšší súd napadnutým rozsudkom z 1. marca 2016 tak, že rozsudok krajského súdu\npotvrdil.\nSťažovateľ namieta, že\n- konajúce súdy rozhodli na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu,\npretože v správnom konaní na oboch stupňoch „neboli vôbec odstránené skutkové a právne\nnejasnosti ohľadom užívania a nájmu sporných pozemkov a tieto neboli odstránené\nani písomným vyjadrením žalovaného v súdnom konaní“;\n- konajúce súdy nevykonali dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného;\n- vzhľadom na potrebu doplnenia dokazovania krajský súd, prípadne najvyšší súd\nmali nariadiť pojednávanie a umožniť sťažovateľovi vyjadriť sa k vykonaným dôkazom;\n- najvyšší súd napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil a nevysporiadal sa s jeho\nnávrhmi na vykonanie dokazovania.\nPodľa sťažovateľa konajúce súdy „arbitrárne aplikovali na vec ustanovenia\nnariadenia (ES) č. 796/2004 na rozdiely v deklarovanej ploche oproti ploche stanovenej\npodľa čl. 2 bodu 22 citovaného nariadenia (ES) 796/2004 bez zohľadnenia skutočne\nvýnimočných okolností prípadu a bez postupovania podľa vnútroštátnej procesnej úpravy\ndokazovania a rozhodovania v správnom konaní.\n\n3\n\nSťažovateľ bol postupom súdov obidvoch stupňov zbavený možnosti produkovať\naj ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím došlo k porušeniu jeho procesných\npráv ako účastníka konania...\nV iných nižšie uvedených obdobných konaniach pred inými senátmi toho istého\nodvolacieho súdu, resp. v ich inom zložení bol sťažovateľ proti žalovanému opakovane\núspešný, a to pre tie isté pochybenia správnych orgánov, ktoré im vytýkal sťažovateľ\naj v súdenej veci.“.\nSťažovateľ poukazuje na to, že v prejednávanej veci už raz krajský súd rozhodol,\na to rozsudkom č. k. 1 S 147/2007-79 z 21. októbra 2010 tak, že zrušil predchádzajúce\nrozhodnutie žalovaného z 20. marca 2007 s tým, že mu okrem iných vytkol „nedostatočné\nzistenie skutkového stavu veci a nevykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom“.\nŽalovaný následne vydal preskúmavané rozhodnutie „bez akéhokoľvek nového zisťovania\nskutkového stavu veci v konaní“. Podľa sťažovateľa aj z uvedeného dôvodu bolo\npotrebné vykonať dokazovanie krajským súdom, prípadne najvyšším súdom ako odvolacím\nsúdom.\nSťažovateľ poukazuje na to, že podľa v tom čase účinného zákona č. 473/2003 Z. z.\no Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 473/2003 Z. z.“) žiadal o poskytnutie príspevku pre jednotnú platbu na plochu (SAPS)\na vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti (LFA) a podporu plodín a ornej pôde\n(POP) za rok 2006 v katastrálnom území\n\n, pričom\n\npre poskytnutie SAPS a LFA deklaroval výmeru 592,43 ha a pre poskytnutie\nPOP deklaroval 8,30 ha. Neskôr túto deklarovanú výmeru upresnil v podaní z 30. júna 2006\nna výmeru 372,46 ha «predstavujúcu skutočne žalobcom ošetrenú pôdu, keďže ostatné\nplochy (TTP) žalobcovi napriek platným nájomným zmluvám potvrdeným neskoršie súdmi\nznemožnili na mieste pokosiť tretie osoby, čo žalobca pri podaní jeho žiadosti o podporu\nv roku 2006 v termíne stanoveným zákonom vopred predpokladať nemohol.\nZ tejto upresnenej výmery bolo sťažovateľovi zo strany PPA priznaných 227,57 ha,\nčo nie je v súlade so skutočným stavom, pretože ním ošetrená plocha v roku 2006 činila\n\n4\n\n256,05 ha, čo následne upresnil podaním doručeným dňa 13. 10. 2006 na PPA RP\n, nachádzajúcim sa v spise správneho orgánu, a vznikol tak rozdiel v\nneprospech žalobcu 28,48 ha pre nesprávny postup pracovníkov PPA RP\n\nz\n\ndôvodu rozporov v nájomných vzťahoch s SPF SR a tretími osobami snažiacimi sa\ndeklarovať PPA SR aj užívanie nami prenajatých pozemkov. Listinné dôkazy ako list\nžalobcu zo dňa 30. 6. 2006, list žalobcu zo dňa 13. 10. 2006, špecifikácia nezrovnalostí 4\nlisty, príkazy na prácu a výkazy prác žalobcu 9 listov sa nachádzajú v spise správnemu\norgánu, ktorému ich sťažovateľ v správnom konaní predložil.\nPred upresnením žiadosti zo strany žiadateľa teda jednoznačne nedošlo vôbec\nk úmyselnej naddeklarácii, ale len k neúmyselnej naddeklarácii nezavinenej žiadateľom\na zavinenej postupom tretej osoby a teda mimoriadnymi okolnosťami mimo konania\nžiadateľa, čím z jeho strany nedošlo k porušeniu nariadení Komisie (ES) s čím sa podľa\nnázoru sťažovateľa nesprávne bez odôvodnenia a vysporiadania sa s tvrdeniami\nsťažovateľa uvádzanými v konaní pred súdmi všeobecné súdu dostatočne nevysporiadali,\nresp. vôbec nevysporiadali.\n... Z predložených listinných dôkazov správnemu orgánu prvého stupňa založených\nv spise správneho orgánu, je zrejmé, že žalobca ako žiadateľ nemohol pri podaní žiadosti\no priame podpory podanej dňa 21. 4. 2006 vedieť, že Slovenský pozemkový fond prenajme\nnezákonne sporné pozemky aj tretej osobe, a preto v tom čase v dobrej viere riadne\ndeklaroval výmeru v žiadosti 592,43 ha, ktorú plánoval obhospodarovať a do tzv.\nnaddeklarácie vykazovanej zo strany PPA vo výmere 251,46 ha oproti pôvodne\ndeklarovanej výmere 592,43 ha sa dostal nezavinene z príčin vyvolaných výnimočnými\nokolnosťami.\nSťažovateľ bol v súdnom konaní so Slovenským pozemkovým fondom... o určenie\nplatnosti nájomnej zmluvy aj na sporné diely, resp. na spornú výmeru, ktoré podľa názoru\nodvolateľa SPF ako prenajímateľ duplicitne prenajal tretím osobám nerešpektujúc uzavretú\nzmluvu s odvolateľom úspešný a má za to, že má aj právny vzťah k sporným dielom, resp.\nk spornej výmere, čo potvrdil v prvostupňovom konaní Okresný súd Humenné rozsudkom\nsp. zn. 17 C/61/2007-519 zo dňa 4. 3. 2011, ktorým súd určil, že žalobca mal nájomný vzťah\nna pozemky v správe a nakladaní Slovenského pozemkového fondu aj na vykazovanú\n\n5\n\nvýmeru aj za rok 2006. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 6 Co 97/2011 z 21. 2. 2012, ktorý je založený v súdnom spise.\nSťažovateľ vo svojich podaniach v novom aj v pôvodnom správnom konaní, pokiaľ\nmal možnosť, dostatočne vierohodne opísal skutočný stav veci a svoje tvrdenia podoprel\naj listinnými dôkazmi. Zo strany PPA ani zo strany žalovaného neboli postupom nemajúcim\noporu v zákone zohľadnené žalobcom predložené výkazy práce v roku 2006 na sporné\nplochy a nebola riadne vykonaná deklarovaná kontrola na mieste spôsobom a v rozsahu\npredpísaným správnemu orgánu prvého stupňa právnymi predpismi SR a ním citovanými\npríslušnými Nariadeniami Komisie a Rady ES.\nPPA v prvom správnom konaní vykonala krížové kontroly spravujúc sa len\ntvrdeniami konkurenčnej spoločnosti\n\na nevykonala riadne\n\nkontrolu na mieste a tvrdenia PPA v odôvodnení jej rozhodnutia č. 500/482/217/2006\nzo dňa 7. 11. 2011 nemajú oporu v skutkovom ani v právnom stave veci a nerešpektujú\nustanovenia Správneho poriadku, ktoré vo vzťahu k základným zásadám konania\na vo vzťahu k základným pravidlám priebehu správneho konania nedodržala, a ktorých\ndodržanie pre správne rozhodnutie je nevyhnutné. V súvislosti s nájomnou zmluvou\nspoločnosti\n\ns pozemkovým spoločenstvom Urbárska spoločnosť\n\na združenie vlastníkov pôdy, pozemkové spoločenstvo v obci\n\nsťažovateľ uviedol\n\naj v súdnom konaní, že uvedené pozemkové spoločenstvo prenajalo spoločnosti\nduplicitne aj pôdu známych vlastníkov, s ktorými mal aj má žalobca\nuzavreté samostatné nájomné zmluvy. PPA v rámci hodnotenia dôkazov „uznala“\nlen listinné dôkazy spoločnosti\n\na skutkovými okolnosťami\n\nvyplývajúcimi z listinných dôkazov žalobcu a tvrdeniami žalobcu sa v podstate vôbec\nnezaoberala a nové zisťovanie skutkového stavu veci nevykonala.\nRozhodujúce vo veci malo byť zo strany PPA opätovne riadne nevykonané skutkové\nzistenie správneho orgánu, kto sporné diely a spornú výmeru v skutočnosti obrobil,\nčo sťažovateľ v správnom konaní preukázal predloženými výkazmi práce so záznamom jázd\ntraktorov a navrhovanými výpoveďami svedkov a obhliadkou na mieste samom, čím\nsa správne orgány obidvoch stupňov v pôvodnom ani v novom konaní vôbec neriadili.\nSprávne orgány obidvoch stupňov mali na základe námietok žalobcu preveriť znovu\nskutkový stav veci v plnom rozsahu a vykonať šetrenie ohľadom užívania sporných dielov\n\n6\n\nzistených „kontrolami“ PPA, čoho výsledkom malo byť zistenie či žalobca ako žiadateľ\nje alebo nie je užívateľom sporných dielov, pretože doklady predložené žalobcom majú\nvypovedaciu schopnosť pri určovaní právneho vzťahu k sporným dielom. Správny orgán\nprvého stupňa tak nesprávne zistil skutkový stav veci a nesprávne na vec aplikovali\nnariadenia ES a vnútroštátnu právnu úpravu.».\nSťažovateľ ďalej namieta, že pred „vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaný\nreálne v primeranej lehote vôbec neumožnil sťažovateľovi vyjadriť sa k jeho podkladu\ni k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie“.\nK nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku najvyššieho súdu a rozsudku krajského\nsúdu sťažovateľ uvádza:\n„V správnom konaní pred žalovaným ako aj konaní pred súdom prvého stupňa však\nsťažovateľ doložil svoj právny vzťah k pozemkom, ktoré obhospodaroval a plánoval\nobhospodarovať aj v roku 2006, s čím sa súd prvého stupňa nevysporiadal a vôbec\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia toto neuviedol, čím je napadnuté rozhodnutie\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, touto vadou trpí aj touto sťažnosťou napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu.“\nSťažovateľ ďalej tiež uvádza:\n«V tomto smere nemá oporu vo vykonanom dokazovaní záver odvolacieho súdu\nv rozsudku na str. 13 odstavec druhý, a to v tom, že... „kontrolná skupina nemohla určiť\nužívateľa...“ Sťažovateľ má za to, že pokiaľ by správne orgány obidvoch stupňov\npostupovali v súlade s ust. § 32 ods. 1, 3 Správneho poriadku... nemohli by na žalobcovu\nvec mechanicky a arbitrárne aplikovať čl. 138 nariadenie Komisie (ES) 1973/2004 a čl. 51\nbod 1 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 a nesprávne na sťažovateľovu vec aplikovať\nustanovenia č. 72 a čl. 2 bod 22 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 a ustanovenia čl. 6\na čl. 7 nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003.\nVynesením rozsudku odvolacieho súdu došlo vo vzťahu k sťažovateľa k porušeniu\nčl. 20 ods. 1 Ústavy SR..., keďže podľa názoru sťažovateľa odvolací súd svojím postupom\nneumožnil zrušením nezákonného rozhodnutia súdu prvého stupňa právo vlastniť majetok\n\n7\n\nvzniknutý z dotácií v poľnohospodárstve, ktorý sťažovateľovi podľa jeho názoru za žalované\nobdobie prináležal.\nVšeobecné súdy porušili právo sťažovateľa a princípy definované v článku 2 ods. 3\nústavy svojim svojvoľným výkladom ako aj aplikáciou predpisov hmotného práva na vec\nzasiahli do rovnosti účastníkov, princípu právnej istoty a predvídateľnosti, garantovaných\nako základné záležitosti právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy).\nSťažovateľ navrhuje ústavnému súdu vysloviť aj porušenie jeho základného práva\nna rovnosť účastníkov konania zaručeného čl. 47 ods. 3 ústavy. Tento návrh zakladá\nna skutočnosti, že tvrdenie jednej strany (žalovanej) bolo súdmi nekriticky prevzaté,\nzatiaľ čo\n\nrelevantné\n\nprotiargumenty\n\nžalujúcej\n\nstrany\n\nopreté\n\no\n\nlistinné\n\ndôkazy\n\na o v správnom konaní navrhované výsluchy svedkov všeobecnými súdmi neboli vôbec\nreflektované.»\nNa tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa... podľa čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48\nods. 2 Ústavy... a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a podľa čl. 11 ods. 1 a 36 ods. 1, 2\nListiny... v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy... rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4 Sžo/48/2015 zo dňa 1. 3. 2016 porušené bolo.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžo/48/2015 zo dňa\n1. 3. 2016 sa zrušuje.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný vyplatiť sťažovateľovi finančné\nzadosťučinenie vo výške 4.000,- EUR.\n... Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho\nzastúpenia v sume 303,16 EUR na účet jeho právneho zástupcu... v lehote dvoch mesiacov\nod doručenia nálezu.“\nNávrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ osobitne\nneodôvodňuje.\n\n8\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu, resp. jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I.\nÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n\n9\n\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia,\nale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná\nodpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd\nsplnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno\n\n10\n\nposúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje,\naby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná\nodpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija\nc. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, bod 29; Hiro Balani c. Španielsko\nz 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko\nz 19. 2. 1998).\nNajvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na rozsudok krajského\nsúdu zo 16. októbra 2014, na odvolanie sťažovateľa a vyjadrenie žalovaného. Následne\nuviedol skutočnosti, ktoré vyplynuli z administratívneho spisu, ktorý predložil krajský súd\nspolu so svojím spisom:\n„Najvyšší súd z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasť tvorí administratívny\nspis zistil, že žalobca podal dňa 18. 04. 2006 Žiadosť o priame platby na plochu za rok\n2006, jednotná platba na plochu 592,43 ha. Žalobca požiadal aj o podporu plodín na ornej\npôde, o výmere 8,30 ha. Dňa 21. 04. 2006 požiadal žalobca o vyrovnávací príspevok\nna znevýhodnené oblasti a oblasti s environmentálnymi obmedzeniami na rok 2006.\nPredmetné žiadosti odporcu sú registrované pod číslom 7270003809. Pôdohospodárska\nplatobná agentúra listom zo dňa 15. 06. 2006 oznámila žalobcovi, že pri uskutočnení\nkontrol podľa Oddielu I Nariadenia Komisie (ES) 796/2004 boli zistené nezrovnalosti, ktoré\nmajú vplyv na výšku finančných prostriedkov. Dňa 30. 06. 2006 doručil žalobca\nPôdohospodárskej platobnej agentúre špecifikáciu nezrovnalostí za rok 2006.\nRozhodnutím č. 500/1656/14247/2006 zo dňa 05. 12. 2006 Pôdohospodárska\nplatobná agentúra rozhodla o neposkytnutí podpory na jednotnú platbu na plochu\na vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti a súčasne o vylúčení z poskytovania\npodpory vo výške 897 530,06 Sk. Pôdohospodárska platobná agentúra zároveň týmto\nrozhodnutím schválila poskytnutie podpory na podporu plodín na ornej pôde vo výške\n16 688,35 Sk.\nPôdohospodárska platobná agentúra neposkytla žalobcovi podporu na jednotnú\nplatbu na plochu a vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti z dôvodu nedodržania\ndeklarovanej výmery vo výške celého dotačného titulu. Žalobca podal voči predmetnému\n\n11\n\nrozhodnutiu odvolanie, v ktorom uviedol, že predmetný, sporný rozdiel vznikol\nnedopatrením.\nRozhodnutím č. 2205/2007 zo dňa 20. 03. 2007 Ministerstvo pôdohospodárstva\nSlovenskej republiky zamietlo odvolanie žalobcu a potvrdilo rozhodnutie Pôdohospodárskej\nplatobnej agentúry č. 500/1656/14247/2006 zo dňa 05. 12. 2006. Krajský súd v Bratislave\nrozsudkom č. k. 1 S 147/2007-79 zo dňa 21. 10. 2010 zrušil rozhodnutie Ministerstva\npôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 2205/2007 zo dňa 20. 03. 2007 v spojení\ns rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 500/1656/14247/2006 zo dňa\n05. 12. 2006 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave zrušil\npredmetné rozhodnutie žalovaného z dôvodu, že nebolo dostatočne odôvodnené.\nPôdohospodárska\n\nplatobná\n\nagentúra\n\nnásledne\n\nvydala\n\nrozhodnutie\n\nč. 500/482/217/2007 zo dňa 07. 11. 2011, ktorým opätovne neschválila poskytnutie podpory\nformou jednotnej platby na plochu v zmysle čl. 143b Nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003\na v zmysle čl. 138 Nariadenia Komisie (ES) č. 1973/2004, poskytnutie vyrovnávacieho\npríspevku na znevýhodnené oblasti v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 a v zmysle\nčl. 51 Nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004, súčasne rozhodla o vylúčení z poskytovania\npodpory vo výške 29 792,54 € a schválila poskytnutie podpory na plodiny na ornej pôde\nv zmysle čl. 101 Nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 vo výške 553,95 €. Žalobca podal voči\ntomuto rozhodnutiu odvolanie, v ktorom opätovne namietal nedostatočne zistený skutkový\nstav. Žalobca v odvolaní poukazoval aj na skutočnosť, že v podanej predmetnej žiadosti\nv dobrej viere deklaroval výmeru 592,43 ha, ktorú plánoval obhospodarovať a do tzv.\nnaddeklarácie o výmere 251,46 ha sa dostal nezavinene.\nŽalovaný rozhodnutím č. 6609/2012, 224/2012-550 zo dňa 29. 02. 2012 zamietol\nodvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry\nč. 500/482/217/2007 zo dňa 07. 11. 2011. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca\nna Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia.“\nNajvyšší súd následne citoval príslušné ustanovenia v prejednávanej veci\naplikovaných právnych predpisov, poukázal na všeobecné východiská správneho súdnictva\na napokon uviedol tieto právne závery:\n\n12\n\n«Najvyšší súd pri svojom rozhodovaní vychádza v podstate z toho, že žalobca\nnamietal neúplne a nesprávne zistený skutkový stav veci, nakoľko správne orgány nebrali\ndo úvahy pripomienky a návrhy žalobcu, nesprávnu aplikáciu nariadení ES a EHS, ako\naj nesprávnu aplikáciu vnútroštátnych právnych predpisov, v neposlednom rade žalobca\nnamietal, že neboli vykonané dôkazy navrhnuté žalobcom.\n... Žalovaný\n\npochybenie\n\nprvostupňového\n\nsprávneho\n\norgánu\n\nnapravil\n\ntým,\n\nže podrobnejšie rozviedol závery, pre ktoré žalobcovi podporu na jednotnú platbu na\nplochu neposkytol a poskytol podporu na plodiny pestované na ornej pôde vo výške 553,95\n€ a reaguje v ňom tiež na námietky žalobcu uvedené v odvolaní.\nZ obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis\nžalovaného najvyšší súd zistil, že Pôdohospodárska platobná agentúra rozhodujúca\no žiadosti žalobcu zo dňa 18. 04. 2006 po krížových kontrolách zistila nezrovnalosti\nvo výmere pôdy deklarovanej v žiadosti žalobcu. Dôvodom nadmernej deklarácie pôdnych\nblokov bolo, že užívanie dielov duplicitne deklarovali okrem žiadateľa - žalobcu aj ďalší\nspolužiadatelia. Keďže na jej oznámenie ohľadne nezrovnalosti reagoval žalobca\npotvrdením výmery, uskutočnila sa konanie na mieste, kde bolo zistené, že rozdiel medzi\ndeklarovanou plochou a plochou stanovenou v zmysle nariadenia (ES) č. 796/2004 je vyšší\nako 30% stanovenej plochy.\nPretože kontrolná skupina nemohla určiť užívateľa, vychádzala z ustanovenia článku\n138 Nariadenia Komisie (ES) 1973/2004 ustanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania\nNariadenia Rady (ES) č. 1782/2003, podľa ktorého:\n„S výnimkou prípadov vyššej moci alebo výnimočných okolností, ako sú uvedené\nv článku 72 Nariadenia (ES) č. 796/2004, ak je administratívnou kontrolou na mieste\nzistené, že rozdiel medzi deklarovanou plochou a plochou stanovenou v zmysle bodu (22)\nčlánku 2 Nariadenia (ES) č. 796/2004, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie\nkrížového preverenia, modulácie a integrovaného správneho a kontrolného systému\nv Nariadení Rady (ES) č. 1782/2003, je viac ako 3 % ale menej ako 30 % stanovenej\nplochy, je suma poskytnutá na základe schémy SAPS znížená na daný rok o dvojnásobok\nzisteného rozdielu. Ak je rozdiel vyšší ako 30 % stanovenej plochy, nemôže byť na daný rok\nposkytnutá žiadna pomoc. Ak je rozdiel viac ako 50 % je farmár znova vylúčený zo získania\npomoci až do výšky, ktorá zodpovedá rozdielu medzi deklarovanou a stanovenou plochou.\n\n13\n\nŽalovaný nielen na základe listinných dôkazov ale aj výsledkov doplneného konania\nkontrolou na mieste, vyjadrenia sporných strán uzavrel, že z dôvodu nedodržania\ndeklarovanej výmery nemohla byť žalobcovi poskytnutá podpora na jednotnú platbu\nna plochu.\nV súlade so závermi súdu prvého stupňa i odvolací súd mal z predloženého spisového\nmateriálu za preukázané, že skutkový stav bol správnymi orgánmi náležite zistený a správne\nprávne posúdený. Žalobca v odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by spochybňovali\nvecnú správnosť výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ani také právne relevantné námietky,\ns ktorými by sa krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nebol dostatočne vysporiadal,\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.\na § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. ako vecne správny potvrdil.»\nÚstavný\n\nsúd\n\npri\n\npreskúmavaní\n\nnapadnutého\n\nrozsudku\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nako odvolacieho súdu vychádzal zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého\nodôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\nizolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie\nkonanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa\naj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov\n(tak prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného\nsúdneho konania (IV. ÚS 350/09).\nÚstavný súd preto preskúmal aj rozsudok krajského súdu zo 16. októbra 2014,\nktorým tento zamietol žalobu sťažovateľa na preskúmanie zákonnosti žalovaného. Krajský\nsúd v relevantnej časti odôvodnenia tiež poukázal na obsah administratívneho spisu, pričom\nuviedol:\n«Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 21. 04. 2006 predložil\nna Regionálnom pracovisku pôdohospodárskej platobnej agentúry v\n\nžiadosť\n\no podporu na rok 2006 zaregistrovanú pod č. 7270003809 na SAPS výmera – 592,43 ha,\nna POP výmera – 8,30 ha a na LFA výmera – 592,43 ha. U žalobcu boli prvou krížovou\nkontrolou vykonanou dňa 12. 06. 2006 správnym orgánom zistené nezrovnalosti v dôsledku\n\n14\n\nnadvýmer na dieloch pôdnych blokov na štvorci\n\na na štvorci\n\nktoré\n\nvznikli v dôsledku duplicitnej deklarácie, následkom čoho vznikla žalobcovi naddeklarácia.\nO zistených nezrovnalostiach zaslala PPA žalobcovi „Oznámenie o nezrovnalostiach\nvo výmerách“ zo dňa 15. 06. 2006 s možnosťou do 10 dní od doručenia oznámenia upraviť,\nprípadne potvrdiť výmery na sporných dieloch.\nPo zapracovaní prvej odpovede žalobcu na oznámenie zo dňa 30. 06. 2006 bola dňa\n06. 10. 2006 uskutočnená druhá krížová kontrola.\nZ obsahu spisu mal súd za preukázané, že žalobca listom zo dňa 13. 10. 2006\nv nadväznosti na list PPA RP\n\nzo dňa 30. 06. 2006 zaslal upresnené špecifikácie\n\nnezrovnalosti s tým, že uviedol, že z uvedenej špecifikácie je zrejmá nezrovnalosť na diely\n2901/1, ktorú plochu 7,60 ha ošetril žalobca a na ostatných dieloch toho roku nepracoval.\nV správe z kontroly na mieste (ďalej KNM) v časti „Poznámky kontrolóra“\nsa uvádza, že „Podľa písomného vyjadrenia (Príloha č. 1) žiadateľ uplatňuje nárok\nna dotáciu len na parcelu\n\nna ploche 7,60 ha s tým, že meranie nebolo\n\nvyžadované. Konateľ žalobcu\n\ndo správy uviedol, že súhlasí s obsahom\n\nadministratívneho zápisu.»\nKrajský súd následne uviedol tieto právne závery:\n«Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia\nžalovaného č. 6609/2012, 224/2012-550 zo dňa 29. 02. 2012, ktorým bolo zamietnuté\nodvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry\nzo dňa 07. 11. 2011, ktorým správny orgán prvého stupňa neschválil žalobcovi poskytnutie\npodpory v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka formou jednotnej platby na plochu a formou\nvyrovnávacieho príspevku na znevýhodnené oblasti a súčasne rozhodol o vylúčení\nz poskytovania podpory vo výške 29.792,54 eur, ktorá čiastka sa odpočíta od podpory,\nna ktoré má farmár oprávnenie v súvislosti so žiadosťami v priebehu troch rokov\nnasledujúcich po roku vylúčenia a zároveň schválil poskytnutie podpory na plodiny na\nornej pôde vo výške 553,95 eur.\nZ obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Pôdohospodárska\nplatobná agentúra rozhodujúca o žiadosti žalobcu zo dňa 21. 04. 2006 po prvej krížovej\nkontrole zistila nezrovnalosti vo výmerách deklarovaných v žiadosti žalobcu a následnej\n\n15\n\nodpovede žalobcu a výsledkov kontroly na mieste dospela k záveru, že z dôvodu\nnedodržania deklarovanej výmery za celý dotačný titul SAPS a LFA nemôže byť žiadateľovi\nposkytnutá žiadna podpora. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca listom zo dňa\n13. 10. 2006 v nadväznosti na oznámenie PPA RP Michalovce zo dňa 30. 06. 2006 zaslal\nupresnené špecifikácie nezrovnalosti s tým, že uviedol, že z uvedenej špecifikácie je zrejmá\nnezrovnalosť na diely 2901/1, ktorú plochu 7,60 ha ošetril žalobca a na ostatných dieloch\ntoho roku nepracoval, pričom kontrolná skupina pri kontrole na mieste dospela k záveru,\nže žalobca si uplatňuje nárok na dotáciu len na parcelu\n\nna ploche\n\n7,60 ha a na ostatných sporných dieloch stanovila nulové výmery, nakoľko sa sám vyjadril,\nže ich neobhospodaroval, pričom s obsahom tohto administratívneho zápisu konateľ\nžalobcu súhlasil.\nPodľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav\nveci na vyvodenie záveru o tom, v akom rozsahu žalobca obhospodaroval resp.\nneobhospodaroval predmetné diely pôdnych blokov. Súd sa stotožnil s argumentáciou\nžalovaného v tom smere, že PPA vykonaná kontrola na mieste zo dňa 26. 10. 2006\nv nadväznosti na vyjadrenie žalobcu v liste zo dňa 13. 10. 2006 je postačujúcim dôkazom\na nie je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie navrhnuté zo strany žalobcu. Okrem toho\nvykonať dokazovanie kontrolou na mieste v roku 2011, na posúdenie situácie z roku 2006,\nresp. výsluch svedkov pre značný odstup času podľa súdu nie je reálne možné. Žalobca\ntvrdil, že zistenia uvedené v správe o kontrole na mieste zo dňa 26. 10. 2006 sú absolútne\nnesprávne a takáto správa nemôže byť objektívnym podkladom pre rozhodnutie správneho\norgánu, súd tento argument žalobcu vyhodnotil ako nedôvodný a to vzhľadom na už vyššie\nuvedené skutočnosti s poukazom na vyjadrenie a súhlas samotného žalobcu zo zápisom\nv správe, že „si uplatňuje dotáciu len na parcelu\n\nna ploche 7,60 ha\n\na na ostatných sporných dieloch toho roku nepracoval“.\nVzhľadom na uvedené správne orgány správne postupovali, keď žalobcovi v zmysle\nčl. 138 nariadenia (ES) č. 1973/2004 neschválili poskytnutie podpory formou platieb SAPS,\nnakoľko kontrolou bolo zistené, že rozdiel medzi deklarovanou plochou (592,43 ha)\na plochou stanovenou (227,57 ha) je viac ako 30% stanovenej plochy a taktiež v súlade\ns čl. 51 nariadenia (ES) č. 796/2004 neschválili poskytnutie podpory formou platby LFA,\n\n16\n\nkeďže zistený rozdiel medzi deklarovanou plochou a plochou stanovenou je viac ako 20 %\nstanovenej plochy.\nV súvislosti s tvrdením žalobcu, že v čase podávania žiadosti o priame podpory\nnemohol vedieť, že sporné diely Slovenský pozemkový fond prenajme tretej osobe a teda\nv dobrej viere deklaroval výmeru v žiadosti 592.43 ha, ktorú plánoval obhospodarovať,\ntreba uviesť, že podľa čl. 143b ods. 5 nariadenia (ES) č. 1782/2003, bol žalobca povinný\nmať všetky deklarované diely pôdnych blokov k dispozícii najneskôr na zmenu a doplnenie\nžiadosti a počas celého obdobia v roku podania žiadosti. Okrem toho súd zdôrazňuje,\nže základným\n\npredpokladom\n\nposkytnutia\n\npriamych\n\nplatieb\n\nje\n\nobhospodarovanie\n\ndeklarovaných dielov pôdnych blokov žalobcom v príslušnom kalendárnom roku podania\nžiadosti a teda samotná existencia nájomného vzťahu ešte neoprávňuje žalobcu o priame\nplatby na ich poskytnutie. Vzhľadom na to konanie vedené na Okresnom súde v Humennom,\nna ktoré poukázal žalobca, je pre toto konanie právne bezvýznamné.\nV predmetnej veci žalovaný na zistený skutkový stav aplikoval správny právny\npredpis a to nariadenie (ES) č. 796/2004 a nariadenie (ES) č. 1782/2003 ako aj správny\nporiadok, pričom žalobca v tomto smere bližšie nekonkretizoval dôvody nesprávnosti\naplikovaných právnych predpisov v danom prípade.\nPodľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom\nprvostupňový orgán vykonal vo veci vzhľadom na okolnosti prípadu dostatočné\ndokazovanie a nie je preto možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že by nebol náležite zistený\nskutkový stav veci. Je možné konštatovať, že žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa\npostupovali v súlade s právom európskej únie ako aj so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi.\nKrajský súd dospel k právnemu záveru, že žalovaný správny orgán neporušil\nustanovenia správneho poriadku a postupoval v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku,\nkeď dal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia\n(ešte pred rozhodnutím vo veci), pričom mu poskytol primeranú 7 dňovú lehotu\nna vyjadrenie. Je teda na účastníkovi konania, aby využil svoje právo nahliadnuť do spisu\na oboznámil sa s podkladmi, správny poriadok vyžaduje aktívnu súčinnosť tak správneho\norgánu, ako aj účastníka konania, k čomu v tomto prípade zo strany žalobcu nedošlo, keďže\ntento svoje právo oboznámiť sa s podkladmi konania nevyužil. Súd je toho názoru, že lehota\n\n17\n\n7 dní na vyjadrenie sa k výzve bola dostatočná k tomu, aby žalobca sa s obsahom tejto\nvýzvy oboznámil a zároveň sa vyjadril k jej obsahu.\nKrajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval,\nže zo strany správnych orgánov pri ich postupe a rozhodnutí nedošlo k porušeniu zákona,\nže námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia,\na preto podľa § 250j ods. 1 O. s. p. žalobu zamietol.»\nV súvislosti s namietaným porušením označených práv sťažovateľa podľa ústavy,\nlistiny a dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu vydaným v správnom\nsúdnictve bolo podľa názoru ústavného súdu potrebné zohľadniť špecifiká správneho\nsúdnictva, ktorého úlohou nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, ale len\npreskúmať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánu verejnej správy, o ktorých fyzická\nosoba alebo právnická osoba tvrdí, že boli nezákonné a ukrátili ju na jej právach (§ 247\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), teda preskúmať to, či kompetentné orgány pri\nriešení konkrétnych otázok v konkrétnom druhu správneho konania rešpektovali príslušné\nhmotno-právne a procesno-právne predpisy a v súlade so zákonom rozhodli. Treba vziať\npreto do úvahy, že správny súd spravidla nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý\nposudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy\n(IV. ÚS 596/2012, IV. ÚS 585/2014). Vzhľadom na tieto špecifiká správneho súdnictva\nústavný súd posudzoval z tohto aspektu aj dôvodnosť námietok sťažovateľa proti\nnapadnutému rozsudku najvyššieho súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu.\nVychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku z 1. marca 2016 najvyšší súd\npoukázal na vykonané dôkazy a podklady rozhodnutí žalovaného a PPA – t. j. na listinné\ndôkazy, výsledky krížových kontrol, kontroly na mieste a vyjadrenia sporných strán.\nUviedol, že z týchto dôkazov správne orgány dospeli k záveru, že sťažovateľ nedodržal\ndeklarované výmery a v dôsledku naddeklarácie v rozsahu viac ako 30 % mu nemohla byť\nposkytnutá podpora na jednotnú platbu na plochu. Krajský súd v odôvodnení rozsudku\nzo 16. októbra 2014 poukázal na to, že PPA pri krížovej kontrole zistila nezrovnalosti\nv deklarovanej ploche v dôsledku duplicitnej deklarácie a vyzvala sťažovateľa na\nobjasnenie týchto nezrovnalostí. Sťažovateľ na výzvu PPA reagoval listom z\n\n18\n\n12. októbra 2006, v ktorom sťažovateľ uviedol, že ošetril len plochu s výmerou 7,60 ha a na\nostatných dieloch pôdnych blokov toho roku nepracoval. Poukázal tiež na správu z kontroly\nna mieste z 26. októbra 2006, v ktorej je zápis odkazujúci na písomné vyjadrenie konateľa\nsťažovateľa, podľa ktorého uplatňuje dotáciu len na parcelu s plochou 7,60 ha.\nKonateľ správcu uviedol, že súhlasí s obsahom zápisu. Krajský súd list sťažovateľa\nz 12. októbra 2006 a zápis z kontroly na mieste 26. októbra 2006 považoval za dostatočný\npodklad pre rozhodnutie správnych orgánov. Vykonanie ďalších dôkazov nepovažoval\nza potrebné a vzhľadom na časový odstup – kedy sa mal preukázať stav z roku 2006 –\nani za možné a účelné. Poukázal tiež na to, že podmienkou na poskytnutie platieb je to,\naby žiadateľ mal diely pôdnych blokov k dispozícii pri zmene a doplnení žiadosti a počas\ncelého obdobia v roku podania žiadosti, a tiež to, aby obhospodaroval tieto diely. Existencia\nnájomného vzťahu nebola pre poskytnutie dotácií relevantná, preto nepovažoval za potrebné\nzohľadniť výsledok súdneho konania o platnosť nájomnej zmluvy so Slovenským\npozemkovým fondom. Krajský súd tiež poukázal na to, že PPA dala sťažovateľovi možnosť\nvyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich získania v lehote siedmich dní, pričom\nsťažovateľ túto možnosť nevyužil.\nNa tomto základe ústavný súd konštatuje, že právne závery najvyššieho súdu\nv spojení s právnymi závermi krajského súdu nie sú nelogické alebo vnútorne rozporné,\nrešpektujú zmysel a účel uvedených ustanovení Správneho poriadku, zákona č. 473/2003\nZ. z. a právnych predpisov Európskej únie a ako celok nie sú arbitrárne. Odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku najvyššieho súdu poskytuje primeraný podklad na jeho výrok,\nktorým potvrdil rozsudok krajského súdu, teda právne závery najvyššieho súdu nie sú\nani zjavne neodôvodnené, a preto sú ústavne akceptovateľné.\nÚstavný súd považoval za osobitne relevantné, že sťažovateľ v sťažnosti priamo\nnepolemizuje a nespochybňuje obsah svojho listu z 13. októbra 2006, a taktiež vyjadrenie\nv zápise z kontroly na mieste z 26. októbra 2006, podľa ktorých mal v roku 2006 ošetriť\nparcelu s plochou 7,60 ha a dotáciu si uplatňuje len na tento diel, keďže na ostatných\ndieloch uvedeného roku nepracoval. Relevantné je aj to, že sťažovateľ nereagoval na výzvu\nPPA, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich získania. Z tohto pohľadu\n\n19\n\nnemožno ani akceptovať námietku sťažovateľa, že správne orgány prípadne konajúce súdy\nnevykonali ďalšie dôkazy. Okrem toho je zrejmé, že krajský súd sa s touto námietkou\nsťažovateľa – na doplnenie dokazovania – vo svojom rozsudku vysporiadal.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej konštatoval,\nže postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi\npredpismi konania v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať\nza porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a 2 listiny,\nako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré\nby naznačovali možnosť porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, podľa čl. 36 ods. 1 a 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu z 1. marca 2016. Skutočnosť, že sťažovateľ\nsa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie\nústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich\núčel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad príslušných\nustanovení Správneho poriadku, zákona č. 473/2003 Z. z. a právnych predpisov Európskej\núnie najvyšším súdom takéto nedostatky nevykazuje.\nÚstavný súd nezistil skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o možnom porušení\nzákladných práv podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a ani základného práva podľa\nčl. 11 ods. 1 listiny. Vzhľadom na záver o neexistencii príčinnej súvislosti medzi\nnamietaným porušením označených základných práv podľa ústavy a napadnutým\nrozsudkom nemožno uvažovať ani o porušení čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu z 1. marca 2016.\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť ako celok\nuž pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako\nzjavne neopodstatnenú.\n\n20\n\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. decembra 2017\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "dokazovanie-opomenutie dôkazov (nevykonanie dôkazov)", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rovnosť účastníkov v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom", "arbitrárnosť", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "právna istota"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 596/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 596/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "33f6b255-196d-447e-bb92-425a1c820cd9:625dd813-030b-4d53-a81d-a60ddb757a73", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3809210855.2", "spisova_znacka": "6Co/97/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/97/2011 z 23. 7. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-07-23", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3809210855.2"}], "citovane_v": []}