{"guid": "ussr:50e14c4d-a17b-40ca-8c13-0cabc5392793", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.72.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 72/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 72/2018 z 25. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. januára 2018, sp. zn. II. ÚS 72/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.72.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2018-01-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/50e14c4d-a17b-40ca-8c13-0cabc5392793", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.72.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.72.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.72.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 72/2018-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. januára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátom Mgr. Milanom Vallom, Vajnorská 43, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva zaručeného v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4 Sžo 56/2016 z 3. júla 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n23. októbra 2017 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou\n\nnamieta porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“), ako aj práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\n\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Sžo 56/2017 (správne má byť 4 Sžo 56/2016)\nz 3. júla 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nSťažovateľka v sťažnosti uvádza, že sa žalobou z 19. novembra 2016 podanou\nna Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) domáhala preskúmania\nzákonnosti postupu a rozhodnutia Okresného úradu Trenčín č. k. OÚ-TN-OOP42015/009969-007/22/2015/Sla zo 16. apríla 2015. V žalobe sťažovateľka uviedla,\nže 18. novembra 2012 prevzala na pošte rozhodnutie Obvodného úradu Prievidza, ktorým\nbola uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.\nKrajský súd uznesením č. k. 11 S 98/2015-27 z 5. apríla 2016 zastavil konanie\no žalobe sťažovateľky z dôvodu, že žaloba bola podaná po uplynutí dvojmesačnej lehoty\nna podanie správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho\norgánu.\nProti uzneseniu prvostupňového súdu podala sťažovateľka odvolanie. Najvyšší súd\nako odvolací súd uznesením sp. zn. 4 Sžo 56/2017 z 3. júla 2017, potvrdil uznesenie\nprvostupňového súdu a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho\nkonania. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že sťažovateľka podala žalobu\nna poštovú prepravu 19. novembra 2015. Z administratívneho spisu vyplynulo,\nže upovedomenie, proti ktorému žaloba smerovala, bolo sťažovateľke doručené\n27. apríla 2015. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd zastával názor, že konanie o žalobe bolo\npotrebné zastaviť pre oneskorené podanie žaloby.\nSťažovateľka namieta, že jej «... nie je zrejmé, z akého dôvodu bola v Rozhodnutí\no priestupku poučená o možnosti podať odvolanie a tiež o tom, že je možné domáhať\nsa súdneho preskúmania právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, avšak potom,\nako podala podnet na preskúmanie Rozhodnutia o priestupku mimo odvolacieho konania,\nnebolo vydané žiadne rozhodnutie, ale bolo jej len doručené upovedomenie bez\nakéhokoľvek poučenia. Skutočnosťou, či a prečo je možné vybaviť jej podnet iba\nkorešpondenciou bez náležitostí rozhodnutia správneho orgánu a bez poučenia, sa\nprvostupňový súd a ani odvolací súd v Napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberali. V\n2\n\nprípade, ak súdy mali za to, že na plynutie lehoty na podanie žaloby o preskúmanie\nUpovedomenia nemalo vplyv, že Upovedomenie neobsahuje poučenie, mali sťažovateľke\njasným a zrozumiteľným spôsobom v rámci odôvodnenia svojich rozhodnutí uviesť, z akého\ndôvodu majú takýto právny názor.\n... Odvolací súd rozhodol Napadnutým rozhodnutím, pričom toto odôvodnil\niba poskytnutím všeobecného teoretického výkladu. Odvolací súd sa opomenul vyjadriť\nku konkrétnym okolnostiam prípadu, teda akým spôsobom je potrebné prihliadať na žalobu\no preskúmanie postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy, ak účastník nebol riadne\npoučený o možnosti podania žaloby.\n... Sťažovateľka tiež namieta, že žiaden zo súdov sa nezaoberal zákonnosťou postupu\norgánov verejnej správy, ktoré odmietli preskúmať jej odvolanie proti Rozhodnutiu\no priestupku a bez skúmania zákonnosti spôsobu doručovania Rozhodnutia o priestupku\nustálili, že nastala fikcia doručenia a odvolanie sťažovateľka podala oneskorene.\nAko vyplynulo z popisu skutkového stavu, Rozhodnutie o priestupku malo byť sťažovateľke\ndoručované dňa 30. 10. 2012 a opakovane dňa 31. 10. 2012, pričom následne mala byť\nzásielka uložená na pošte. Sťažovateľka si zásielku prevzala dňa 18. 11. 2012 a dňa\n02. 12. 2012, t.j. 15 dní odo dňa doručenia Rozhodnutia o priestupku podala odvolanie.\nUvedené odvolanie bolo posúdené ako oneskorené, nakoľko po uplynutí 3-dňovej lehoty\nna prevzatie uloženej zásielky na pošte, t.j. dňa 05. 11. 2012 mala nastať fikcia doručenia\nv zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku účinného v rozhodujúcom čase.\n... Sťažovateľka namieta, že v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku účinného\nv rozhodujúcom čase platilo: „Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť\ndo vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným\nspôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový\npokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta\no tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní\nod uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát\no uložení nedozvedel“.».\nSťažovateľka považuje napadnuté uznesenie najvyššieho súdu za arbitrárne, pretože\nposkytuje iba všeobecný teoretický výklad a vôbec nezohľadňuje konkrétne skutkové\n\n3\n\nokolnosti prípadu. Napadnuté uznesenie je teda fakticky len formulárom, ktorým\nsa potvrdzuje uznesenie o zastavení konania, bez špecifického skúmania okolností prípadu.\nSťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:\n„Najvyšší\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nuznesením\n\nzo\n\ndňa\n\n03.\n\n07.\n\n2017,\n\nsp. zn. 4Sžo/56/2017 porušil právo sťažovateľky domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zaručené v čl. 46 ods. 1 a čl. 46\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\na právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 03. 07. 2017,\nsp. zn. 4Sžo/56/2017 sa zrušuje v celom rozsahu a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.“\nNavrhla tiež, aby o trovách konania pred ústavným súdom rozhodol ústavný súd\nsamostatným uznesením.\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach,\nna ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti\npredpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\n4\n\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavnú neopodstatnenosť\nsťažnosti môže ísť vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\nPredmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv sťažovateľky\nzaručených ústavou, listinou a práva zaručeného dohovorom napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu.\nNajvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol:\n«... Krajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením č. k. 11 S/98/2015-27 zo dňa\n05. 04. 2016 zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\na žiadnemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania, v zmysle § 250d ods. 3\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) keďže žalobkyňa podala žalobu\noneskorene.\n... Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že krajský súd z podkladov pripojených\nv administratívnom spise zistil, že žalobou napadnuté upovedomenie bolo žalobkyni\ndoručené dňa 27. 04. 2015. Predmetnú žalobu podala žalobkyňa na poštovú prepravu\ndňa 19. 11. 2015 a Krajskému súdu v Trenčíne bola doručená dňa 23. 11. 2015. Posledným\ndňom lehoty na podanie správnej žaloby bol deň 29. 06. 2015, ktorý pripadol na pondelok.\nŽalobkyňa teda podala žalobu proti rozhodnutiu žalovaného až po uplynutí dvojmesačnej\nzákonom stanovenej lehoty.\n... Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie podané na pošte\ndňa 28. 05. 2016 doplnené dňa 30. 05. 2016.\n5\n\n... Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril...\n... Podľa § 250b ods. 1 O. s. p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov\nod doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon\nneustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť...\n... V preskúmavanej veci žalobkyňa podala predmetnú žalobu na poštové doručenie\ndňa 19. 11. 2015, pričom Krajskému súdu v Trenčíne bola doručená dňa 23. 11. 2015.\nKrajský súd následne uznesením č. k. 11S/98/2015-4 vyzval žalobkyňu, aby svoju žalobu\ndoplnila, k čomu došlo podaním žalobkyne z dňa 23. 01. 2016, doručené krajskému súdu\ndňa 27. 01. 2016.\n... Zo spisu krajského súdu, ako aj predložených administratívnych spisov nesporne\nvyplýva, že žalobou napadnuté upovedomenie Okresného úradu Trenčín, odboru opravných\nprostriedkov č. OU-TN-OOP4-2015/009969-007/22/2015/Sla zo dňa 16. 04. 2015\nžalobkyňa prevzala dňa 27.04.2015.\n... Pretože žalobkyňa v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote, ktorá jej uplynula\ndňa 29. 06. 2015, žalobu nepodala, krajský súd vecne správne v súlade s § 250d ods. 3\nO. s. p. pre oneskorené podanie žaloby konanie zastavil. Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky ako súdu odvolaciemu, preto neostalo iné ako podľa 250ja ods. 3 veta druhá\nO. s. p. a § 219 ods. 1 O. s .p. uznesenie krajského súdu potvrdiť.»\nSťažovateľka v sťažnosti ústavnému súdu namieta, že najvyšší súd napadnuté\nuznesenie „odôvodnil iba poskytnutím všeobecného teoretického výkladu“. Odvolací súd sa\npodľa nej „opomenul vyjadriť ku konkrétnym okolnostiam prípadu, teda akým spôsobom\nje potrebné prihliadať na žalobu o preskúmanie postupu a rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy, ak účastník nebol riadne poučený n možnosti podania žaloby“.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.\n\n6\n\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nPodľa judikatúry ústavného súdu k porušeniu práva na súdnu ochranu dochádza\nvtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde, ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom\nnávrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (I. ÚS 35/98, II. ÚS 81/01). Najvyšší\nsúd sa sťažovateľkiným odvolaním zaoberal a rozhodol o ňom. Týmto spôsobom teda\nnemohlo dôjsť k zásahu do sťažovateľkou označených práv.\nSkutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu, ale len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 322/2016).\nÚstavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\na dospel k záveru, že najvyšší súd konal v medziach svojej právomoci a ústavne konformne\ninterpretoval a aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.\nK námietke sťažovateľky o nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia\nústavný súd uvádza, že do základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 36 ods. 1\nlistiny) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí právo procesnej strany\ndožadovať sa navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.\nV tomto kontexte ústavný súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP“), podľa ktorej čl. 6 ods. 1 dohovoru súd zaväzuje, aby odôvodnil\nsvoje rozhodnutie. To však neznamená, že sa vyžaduje, aby na každý argument strany bola\ndaná podrobná odpoveď. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie,\nktorá vyplýva z čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa záverov ESĽP možno posúdiť len so zreteľom\nna okolnosti daného prípadu (rozhodnutie vo veci Ruiz Torija proti Španielsku\n7\n\nz 9. 12. 1994, séria A, č. 288). Znamená to, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať\nodpoveď na každú poznámku, pripomienku alebo návrh, ak ide o takú otázku, ktorá nie je\nrelevantná a nevyhnutná pre dané rozhodnutie (m. m. II. ÚS 771/2015, III. ÚS 171/2016).\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s právnymi názormi najvyššieho súdu nestotožňuje,\nsama osebe nemôže viesť k záveru o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia a nezakladá\nani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho súdu svojím vlastným\n(m. m. IV. ÚS 35/02).\nNapadnuté uznesenie najvyššieho súdu považuje ústavný súd za ústavne\nakceptovateľné, ktoré nie je v rozpore s účelom a zmyslom dotknutej právnej úpravy,\na spôsob, akým v tejto veci najvyšší súd rozhodol, nemožno považovať ani za arbitrárny\nalebo zjavne neodôvodnený a ako taký odporujúci základným právam zaručeným v čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, resp. právu zaručenému v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nKeďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil takú príčinnú\nsúvislosť medzi napadnutým rozhodnutím a postupom najvyššieho súdu a sťažovateľkou\nnamietaným porušením jej základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, čl. 36\nods. 1 listiny a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá by signalizovala, že k ich\nporušeniu reálne mohlo dôjsť, jej sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nodmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. januára 2018\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "priestupok", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "žaloba"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ba1b97d2-8194-4b97-90f0-65411fb47cec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.322.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 322/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2016 z 17. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.322.2016.1"}, {"guid": "ussr:d7e41922-56cf-498d-8219-086378f6bb86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.171.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 171/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 171/2016 z 30. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.171.2016.1"}, {"guid": "ussr:16ca3718-ef3d-4aa2-8500-676e55dfa07c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.771.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 771/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 771/2015 z 19. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.771.2015.1"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:d96bba5f-ab02-4b5c-ae41-a8da76be4a13", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/01 z 28. 11. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-11-28", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d96bba5f-ab02-4b5c-ae41-a8da76be4a13"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:56489fc9-d0c0-412e-94dc-bf9ac51e2d0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/98 z 5. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-05", "citacie_n": 563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1"}], "citovane_v": []}