{"guid": "ussr:0f4b97dc-ce99-4796-9873-2af934bc721e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.71.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/2018 z 12. 4. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. apríla 2018, sp. zn. II. ÚS 71/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.71.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2018-04-12", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0f4b97dc-ce99-4796-9873-2af934bc721e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.71.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.71.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.71.2018.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 71/2018-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Sergeja\nKohuta (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti spoločnosti Petit Press, a. s.,\nLazaretská 12,\n\nBratislava,\n\nzastúpenej\n\nspoločnosťou\n\nPALŠA\n\nA PARTNERI\n\nADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r. o., Masarykova 13, Prešov, v mene ktorej koná\nadvokát JUDr. Patrik Palša, ktorou namieta porušenie základného práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva\nna ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 Co 613/2015\nz 11. marca 2016, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo spoločnosti Petit Press, a. s., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 5 Co 613/2015 z 11. marca 2016 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 Co 613/2015 z 11. marca 2016\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Košiciach j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti Petit Press, a. s.,\ntrovy právneho zastúpenia v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur\na osemdesiatjeden centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Patrika Palšu, PALŠA\nA PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r. o., Masarykova 13, Prešov,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4 . Vo zvyšnej časti návrhu n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nsp. zn. II. ÚS 71/2018 z 25. januára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti Petit Press, a. s. (ďalej\nlen „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského\nsúdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 613/2015 z 11. marca 2016\n(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola pred všeobecnými súdmi\nv procesnom postavení odporkyne účastníčkou konania o ochranu osobnosti. Rozsudkom\nOkresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 13 C 40/2006 z 2. januára 2012\n\n2\n\nbolo konanie v časti domáhajúcej sa ospravedlnenia zastavené a v prevyšujúcej časti\nbol návrh zamietnutý. O trovách konania bolo rozhodnuté samostatným uznesením\nsp. zn. 13 C 40/2006 z 26. augusta 2013 tak, že sťažovateľke bola priznaná náhrada trov\nkonania. V opravnom konaní bol názor okresného súdu zvrátený. Okresný súd vydal nové\nuznesenie sp. zn. 13 C 40/2006 z 1. júla 2015, ktorým náhradu trov konania sťažovateľke\nnepriznal. Predmetné rozhodnutie bolo napadnutým rozhodnutím krajského súdu potvrdené,\na teda náhrada trov konania v konečnom dôsledku sťažovateľke priznaná nebola.\nSťažovateľka odvolaciemu konaniu vytýka, že «v konaní došlo k iným vadám, ktoré\nmali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, konkrétne nepreskúmateľnosť rozhodnutia\nodvolacieho súdu pre nedostatok dôvodov.\nOdvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v odvolaní nie je žiaden\nz odvolacích dôvodov daný. Nemožno však súhlasiť s takýmto výkladom zákona, pretože\nzo samotných odvolacích dôvodov nepochybne vyplynulo, že práve tieto dôvody sú\npodstatné a dôležité pre správne právne rozhodnutie súdu v prejednávanej veci.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že súd účastníkovi konania odňal možnosť konať\npred súdom zákonom stanoveným spôsobom, nakoľko pokiaľ ide o odvolací dôvod\npodľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.S.P. na základe ktorého bolo odvolanie podané, odvolací\nsúd sa týmto odvolacím dôvodom vôbec nezaoberal, a v odôvodnení uznesenia uviedol\nodôvodnenie k úplne inému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.S.P.\nK odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.S.P. súd len stručne\npoznamenal, že: „Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný\nskutkový stav ho i správne aplikoval, to znamená z podradenia skutkového stavu pod právnu\nnormu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.“(!)\nV súvislosti s aplikáciou práva a zákona spôsobom realizovaným odvolacím súdom je\npotrebné uviesť, že odvolací súd sa v odôvodnení tohto Uznesenia zo dňa 11. 03. 2016\ndostatočne nezaoberal vznesenými odvolacími dôvodmi. Nedostatočne odôvodnil svoj názor\nvo vzťahu k podaným odvolacím dôvodom, ktoré boli v Odvolaní uvedené a aj napriek tomu\njednou jedinou vetou skonštatoval, že nie je daný žiaden z odvolacích dôvodov,\na to bez aspoň krátkeho, či stručného vysvetlenia, prečo takto rozhodol.\n\n3\n\n„Ustanovenie § 219 O.S.P. neumožňuje odvolaciemu súdu potvrdiť rozhodnutie súdu\nprvého stupňa z dôvodu, že odvolanie proti nemu je nepreskúmateľné. Ak tak súd urobí,\nodníme účastníkovi možnosť konať pred súdom.“ (R 6/2008)\nRozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, teda nepreskúmateľné.».\nSťažovateľka ďalej poukazuje na materiálnu nespravodlivosť posúdenia trov konania\na tvrdí, že «[n]ie žalovaný, ale žalobca ako pán sporu sám určil predmet sporu\na v uplatnenom nároku vymedzil, čím sa má súd v konaní zaoberať. Žalobca sa v konaní\ndomáhal dovtedy absolútne rekordného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch\nv konaní o ochranu osobnosti vo výške 20.000.000,- Sk, pričom išlo o vysoko kvalifikovanú\nosobu dokonale znalú právny poriadok SR, keďže v čase podania žaloby bol samozrejme\nskúseným a dlhoročným sudcom.\nSlovenská republika je predsa právny štát a súdy boli povinné toto riadne a správne\nvyhodnotiť pri svojom rozhodovaní o náhrade trov konania.\nOpakujeme, jedine žalobca na základe svojho vlastného autonómneho rozhodnutia\nv roku 2006 určil, že okrem ospravedlnenia ako primárnej satisfakčnej zložky návrhu\nna ochranu osobnosti podľa zákona, bude žiadať aj sekundárnu - satisfakčnú zložku náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. U žalobcu ide o právne vysoko kvalifikovanú\nosobu, resp. možno povedať najvyššie kvalifikovanú osobu v tomto smere, keďže žalobca\nbol už v čase začatia konania sudcom. V tejto veci ochrany osobnosti si žalobca skutočne\nv slovenských reáliách uplatnil pravdepodobne historicky dovtedy najvyšší finančný nárok,\npričom išlo od začiatku o zrejme nedôvodný a aj neodôvodniteľný nárok vo výške\n20.000.000,- Sk (dvadsať miliónov Slovenských korún) - 663.878,38 EUR, ktorý bol\nvo vzťahu k osobe žalovaného nastavený až likvidačne.\nZ obsahu súdneho spisu a z argumentácie samotného žalobcu nepochybne vyplýva\nzáver, že neboli a nie sú naplnené dôvody pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.S.P., keďže\nza zastavenie konania v časti ospravedlnenia zodpovedá jedine žalobca, ktorý sám zobral\nžalobu v tejto časti späť písomným podaním zo dňa 27. 12. 2010. Odvolací súdu však aj túto\nčasť právnej veci akosi „pominul“.\nPre úplnosť tu treba opakovane zdôrazniť, že žalobca si voči nám za tú istú vec v tom\nistom čase a dokonca paralelne uplatnil aj ďalšiu náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch\n\n4\n\nvo výške ďalších 10.000.000,- Sk v konaní sp. zn. 18 C 55/2006, no v tomto prípade pred\nOkresným súdom Bratislava I., ktoré však bolo bez prejednania zastavené, keďže žalobca\nzobral späť žalobu bezprostredne pred uskutočnením nariadeného prvého pojednávania\n(jediný dôvod bol, že súdy v Bratislave trvali, na rozdiel od súdov v Košiciach, na zaplatení\nsúdneho poplatku za podaný návrh a neoslobodili žalobcu /kolegu/ od takejto zákonnej\npovinnosti). Podľa našich informácií doteraz v novodobej slovenskej histórii žiadny iný\nústavný činiteľ v SR v obdobnom súdnom konaní o ochranu osobnosti neuplatnil náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch voči totožnému subjektu za totožnú vec na dvoch súdoch\na v súhrnnej výške 30.000.000.- Sk, či takmer 1.000.000,- EUR.\nPráve výška uplatnenej nemajetkovej ujmy v tomto konaní žalobcom mala jediný,\nresp. zásadný a najväčší vplyv na výšku vyčíslenej a uplatnenej náhrady trov. Žalobca, ako\nje už opakovane zdôrazňované, bol kvalifikovanou osobou poznajúcou dokonale právo\na právny poriadok. Dovolíme si uviesť, že ak by zákonodarca s účinnosťou od 01. 06. 2009\nnezakotvil prostredníctvom príslušného rezortu do Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z.\nustanovenie § 10 ods. 8 a nestanovil by paušálnu výšku odmeny vo veciach ochrany\nosobnosti bez prihliadnutia na výšku uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy, výška náhrady\ntrov konania by bola ešte značne vyššia, keďže nárok uplatnený žalobcom/sudcom znel\nna sumu 20.000.000,- Sk...\nNemožno v právnom štáte akceptovať takúto iste falošnú a neprípustnú „solidaritu“\npri aplikovaní zákonov súdmi v prospech sudcu...\nOpakovane si dovoľujeme uviesť, že majetkové, osobné, zárobkové či sociálne\npomery žalobcu zistené súdom sa od času vyššie uvedeného rozhodnutia súdu aj podľa\nobsahu odvolania zásadne nezmenili. Ani žalobca v odvolaní, či vo svojich\npredchádzajúcich vyjadreniach súdu neuviedol, že by v jeho pomeroch malo dôjsť\nk akýmkoľvek zmenám, ktoré zákon pre danú aplikáciu predpokladá. Ohľadne svojho\nmajetku žalobca už vo svojej účastníckej výpovedi dňa 11. 03. 2009 uviedol, že ako vlastník\nnehnuteľností - rodinného domu a prislúchajúcich pozemkov tieto po začatí trestného\nstíhania dobrovoľne „previedol na svojho syna a nevestu.“(!!!)\nPomery žalobcu predsa už boli v minulosti súdom skúmané. Preto v súvislosti s tým\nodkazujeme na už spomenuté odôvodnenie rozhodnutia súdu - Uznesenia Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 8 Co 72/2009 zo dňa 20. 08. 2009, ktoré je už súčasťou súdneho spisu.\n\n5\n\nUvedeným rozhodnutím bolo žalobcovi odňaté v priebehu konania oslobodenie od súdneho\npoplatku z dôvodu, že neboli splnené podmienky na oslobodenie od súdneho poplatku (!).\nTáto skutočnosť tak bola súdu známa aj v čase rozhodovania o náhrade trov tohto\nkonania. Na majetkové pomery žalobcu naopak prípadne medzičasom mohli mať pozitívny\nvplyv aj výsledky desiatok ďalších súdnych konaní o ochranu osobnosti, v ktorých žalobca\nv tomto konaní vystupoval tiež ako žalobca a kde sa úspešne domáhal zaplatenia finančných\nsatisfakcií, čo v tomto súdnom konaní žalobca vo svojej účastníckej výpovedi sám uviedol.\nPodobne tak aj doplatenie odmeny za tri roky pozastaveného výkonu funkcie sudcu a štátom\n(SR) uhradená náhrada škody za trestné stíhanie skončené zastavením, resp. oslobodením\na podobne mali významný vplyv na pozitívnu finančnú situáciu žalobcu. Súd o týchto\nskutočnostiach predsa vedomosť mal.\nNa základe vyššie uvedeného považujeme za potrebné poukázať aj na niektoré\nverejne známe a právoplatné rozhodnutia súdov, v ktorých bol žalobca úspešný a v ktorých\nmu bola vyplatená náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch:\nŽalobcovi v konaní proti spoločnosti\n\no ochranu osobnosti\n\nbola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 1.600.000,- Sk, čo predstavuje sumu\nvo výške 53.110,27 EUR priznanú rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn.:\n6C/28/2008 zo dňa 13. 08. 2008, avšak nešlo o sumu konečnú, nakoľko Krajský súd\nv Košiciach rozsudkom sp. zn.: 5Co/31/2009 zo dňa 02. 03. 2009 zmenil rozsudok súdu\nprvého stupňa a navýšil priznanú sumu o 6.000,- EUR, teda dokopy bola žalobcovi z tohto\nsúdneho sporu vyplatená náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 59.110,27 EUR\n(ide samozrejme o sumu bez započítania náhrady trov konania)\nV konaní proti Ministerstvu spravodlivosti SR o ochranu osobnosti bola žalobcovi\npriznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 66.388,- EUR, ktorá mu bola priznaná\nrozsudkom Okresného súdu Trebišov, sp. zn.: 11C/88/2008 zo dňa 27. 01. 2009, avšak\ntakisto nešlo o sumu konečnú, nakoľko Krajský súd v Košiciach rozsudkom\nsp. zn.: 11 Co/113/2009 zo dňa 27. 05. 2009 výšku tejto náhrady nemajetkovej ujmy navýšil\no sumu 33.194,- EUR. Dokopy bola žalobcovi z tohto súdneho sporu vyplatená náhrada\nnemajetkovej ujmy vo výške 99.582,- EUR (plus priznaná náhrada trov konania).\nPodľa verejne dostupných údajov z Centrálneho registra zmlúv bol žalobca úspešný\naj v spore s verejnoprávnym Rozhlasom a televíziou Slovenska. Žalobca s RTVS uzatvoril\n\n6\n\nZmluvu o mimosúdnom vysporiadaní a urovnaní sporných práv, ktoré boli predmetom\nsporu v konaní o ochranu osobnosti v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I.,\nna základe ktorej bola žalobcovi vyplatená suma vo výške 10.000,- EUR na účet, ktorý bol\nv tejto zmluve bližšie špecifikovaný.».\nNa základe uvedeného sťažovateľka v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd\nnálezom vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 Co 613/2015\nz 11. marca 2016 bolo porušené jej základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nústavy, základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a právo na ochranu majetku podľa čl. 1\ndodatkového protokolu, aby napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil, aby vec vrátil\nna ďalšie konanie a aby sťažovateľke priznal náhradu trov konania.\nII.\nÚstavný súd podľa § 29 ods. 3 zákona o ústavnom súde predložil prijatú sťažnosť\núčastníkom konania na vyjadrenie a podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde účastníkov\nkonania vyzval na oznámenie, či v prejednávanej veci súhlasia s upustením od ústneho\npojednávania.\nKrajský súd predložil ústavnému súdu vyjadrenie sp. zn. 1 SprV 279/2018\nz 28. februára 2018, v ktorom súhlasil s upustením od ústneho pojednávania vo veci.\nVo vzťahu k jej meritu zopakoval okolnosti prípadu: „Súd mal za to, že zo zistených\npomerov, priznanie náhrady trov konania odporcovi, by malo zvlášť nepriaznivé následky\nna životnú situáciu navrhovateľa, ktorý (v čase rozhodovania na okresnom súde) mal\n69 rokov veku, a je onkologickým pacientom. Navrhovateľ poberá starobný dôchodok\nv sume 903,40 Eur a služobný dôchodok v sume 646,- Eur. Je podielovým spoluvlastníkom\nnehnuteľností zapísaných na LV č.\nna LV č.\n\nv podiele 1/10, nehnuteľnosti zapísanej\n\nv podiele 2/240 a nehnuteľnosti zapísanej na LV č.\n\nvšetko katastrálne územie\n\nv podiele 3/30,\n\n.\n\nNevlastní osobné motorové vozidlo a nemá vedené účty v peňažných ústavoch\nna území SR.\n7\n\nZo správy Daňového úradu Bratislava súd zistil, že odporca ako daňový subjekt\nPetit Press, a.s. v zdaňovacom období za rok 2013 poukázal v daňovom priznaní celkový\nvýsledok hospodárenia vo výške 761.609,17 Eur.“ Krajský súd poukázal tiež na to,\nže pri rozhodovaní o trovách konania bolo využité moderačné oprávnenie zmierniť\ndôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania.\nSťažovateľka predložila ústavnému súdu vyjadrenie z 15. marca 2018, v ktorom\nsúhlasila s upustením od ústneho pojednávania vo veci. Vo vzťahu k meritu veci zotrvala\nna tvrdeniach prezentovaných v podanej ústavnej sťažnosti.\nKeďže účastníci konania súhlasili s upustením od ústneho pojednávania, ústavný súd,\nnezistiac možnosť ďalšieho objasnenia stavu veci, od jeho nariadenia upustil (§ 30 ods. 2\nzákona o ústavnom súde).\nIII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPredmetom sťažnosti je námietka porušenia základných práv označených v záhlaví\ntohto rozhodnutia napadnutým rozhodnutím krajského súdu, konkrétne nespravodlivým\nrozhodnutím o trovách konania.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n8\n\nV zmysle čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe\nktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom označeným\nprávam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\nPodľa tvrdenia sťažovateľky krajský súd pochybil v nesprávnom vyhodnotení\nokolností prípadu. Sťažovateľka poukazuje na to, že žalobca ju ako dominus litis zažaloval\nna doslova astronomickú sumu napriek tomu, že ako osoba znalá práva (žalobca\nje emeritným sudcom) si musel byť vedomý dôsledkov svojho konania spočívajúcich najmä\nv tom, že astronomická výška uplatnenej nemajetkovej ujmy bude mať zásadný vplyv\nna výšku vyčíslenej náhrady trov konania. Sťažovateľka poukazuje aj na to, že žalobca sa\nsvojho pôvodného majetku zbavil dobrovoľne – po začatí trestného stíhania (vedeného proti\nnemu) ho dobrovoľne previedol na syna a nevestu.\nKrajský súd zotrváva na tom, že žalobca je v podstate nemajetnou osobou (zároveň\ndôchodcom s pomerne nízkym dôchodkom), ktorá trovy konania nemá z čoho platiť (okrem\ntoho vec citovo podfarbuje poukázaním na to, že je tiež onkologickým pacientom). Tvrdí,\nže v pomere k výsledku hospodárenia sťažovateľky (ten mal v rozhodujúcom období\npredstavovať sumu 761 609,17 €) je treba trovy konania spravodlivo pričítať na jej ťarchu.\nRozhodovanie o náhrade trov konania je súčasťou súdneho konania, a preto\nvšeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom,\nktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné\nprávo účastníka konania na súdnu ochranu (obdobne II. ÚS 56/05).\nÚstavný súd posudzuje problematiku náhrady trov konania zásadne iba v ojedinelých\nprípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania pristupuje len\n\n9\n\nza celkom výnimočných okolností (IV. ÚS 248/08, IV. ÚS 182/09, IV. ÚS 481/2013).\nÚstavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o trovách konania\niba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý\nby zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania.\nPozornosti ústavného súdu neušlo, že výška uplatneného nároku v konaní o ochranu\nosobnosti v okolnostiach danej veci skutočne mohla pôsobiť šikanózne. Výšku uplatneného\nnároku stanovoval pritom žalobca autonómne a ako osoba znalá práva musel vedieť,\nže od uplatneného nároku sa odvíjajú aj trovy konania, ktoré prípadne bude musieť znášať.\nPokiaľ súdy nezaviazali žalobcu celkom alebo sčasti na úradu trov konania, rozhodli\narbitrárne, najmä preto, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní medzi inými nijako\nnezaoberal námietkami sťažovateľky, ktoré sa javia, ako nie nepodstatné. Vo svojom\nodvolaní totiž sťažovateľka poukázala aj na to, že žalobcovi bola viacerými rozhodnutiami\nsúdov vyplatená vysoká náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, napr. rozsudkom\n„Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 5Co/31/2009 z 2. marca 2009 v sume 59 110,27 €;\nrozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 11 Co/113/2009 z 27. mája 2009\nv sume 99 582 €“. Krajský súd toto závažné tvrdenie sťažovateľky nielen neskúmal,\nale v odôvodnení napadnutého uznesenia ani neuviedol, prečo tak neučinil. Uvedeným\npostupom došlo k porušeniu práv sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nZ uvedených dôvodov dospel ústavný súd k názoru o porušení základného práva\nsťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené v bode 1 tohto nálezu.\nVzhľadom na takýto zásadný záver ústavný súd už nevidí potrebu osobitne sa\nzaoberať ďalšími námietkami uplatnenými v podanej sťažnosti, ale ani namietaným\nporušením čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu, pretože sťažovateľka sa\nobsahovo bližšie ani nevenovala odôvodneniu tvrdenia o zásahu do týchto práv.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd návrhu sťažovateľky vo zvyšnej časti nevyhovel\n(bod 4 výroku tohto nálezu).\n\n10\n\nIV.\nPodľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,\nv náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavného\nzákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda\nporušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.\nÚstavný súd zruší aj iný zásah, ktorým sa porušilo základné právo alebo sloboda,\nak to pripúšťa povaha tohto iného zásahu.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\nV danom prípade bolo na ochranu základného práva sťažovateľky potrebné\nnapadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku\ntohto nálezu). V ďalšom konaní je krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\nvysloveným v tomto rozhodnutí (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde). Krajský súd je tiež\nviazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením\n(§ 56 ods. 7 zákona o ústavnom súde).\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením napokon rozhodol\naj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia\npred ústavným súdom.\nPrávny zástupca sťažovateľky trovy konania nevyčíslil, uplatnil si ich však za dva\núkony právnej služby (prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie sťažnosti).\n\n11\n\nÚstavný súd podľa § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal náhradu\ntrov konania z dôvodu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 374,81 €, a to za dva\núkony právnej služby (prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie sťažnosti\nv roku 2017) v sume dvakrát po 147,33 € a dva režijné paušály v sume po 8,84 €\n(bod 3 výroku tohto nálezu).\nPriznanú úhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. apríla 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "trovy konania", "arbitrárnosť", "ochrana osobnosti", "trovy konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/613/2015", "guid": "94c9a356-1a8e-4b69-9f2b-a047cf709347:3e889d62-ec5a-4a72-8ee4-2713aaf7728b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dd3671e4-6b26-482f-b7a5-c2077fc57656", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2013 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd3671e4-6b26-482f-b7a5-c2077fc57656"}, {"guid": "ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "94c9a356-1a8e-4b69-9f2b-a047cf709347:3e889d62-ec5a-4a72-8ee4-2713aaf7728b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1513220837.1", "spisova_znacka": "5Co/613/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/613/2015 z 25. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-01-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1513220837.1"}], "citovane_v": []}