{"guid": "ussr:793f160b-debc-41e4-8d74-4681b00c9acd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.706.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 706/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 706/2017 z 15. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. novembra 2017, sp. zn. II. ÚS 706/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.706.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-11-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "nazov": "čl. 40 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "nazov": "čl. 52 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-40", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-52", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/793f160b-debc-41e4-8d74-4681b00c9acd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.706.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.706.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.706.2017.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 706/2017-18\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n,\n, a\n, zastúpených advokátom JUDr. Dušanom Remetom, advokátska kancelária,\nMasarykova 2, Prešov, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1,\nčl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 4 S 30/2014\na jeho rozsudkom zo 4. decembra 2014 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 4 S 30/2014\nz 9. júna 2015 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. 9 Sžso 144/2015 a jeho rozsudkom z 28. júna 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\na\n\n,\nodmieta.\n\n,\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n17. októbra 2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ 1“),\n\n(ďalej len „sťažovateľ 2“),\n„sťažovateľka 3“) a\n\n(ďalej len\n(ďalej len „sťažovateľka 4“,\n\nvšetci spolu aj „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20\nods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v\nPrešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 S 30/2014 a jeho\nrozsudkom zo 4. decembra 2014 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 4 S 30/2014 z 9.\njúna 2015 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 9 Sžso 144/2015 a jeho rozsudkom z 28. júna 2017.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že tromi žalobami z 20. marca 2014 sa sťažovateľ 1\ndomáhal na krajskom súde preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí Sociálnej\npoisťovne, ústredia Bratislava (ďalej len „ústredie“) č. 17629-2/2014-BA z 28. januára\n2014, č. 21059-3/2014-BA z 5. februára 2014 a č. 21063-3/2014-BA z 5. februára 2014.\nSťažovateľ 1 ako zamestnávateľ v podaných žalobách namietal porušenie jeho\nsubjektívnych práv, ako aj subjektívnych práv jeho zamestnancov (sťažovateľa 2,\nsťažovateľky\n\n3\n\na sťažovateľky\n\n4)\n\nv správnom\n\nkonaní\n\npredovšetkým\n\nz dôvodov\n\nnedostatočného zistenia skutkového stavu, porušenia zásady dvojinštančnosti správneho\nkonania, nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, nevydania\nrozhodnutia orgánu verejnej správy v zákonnej lehote, porušenia zásady rovnakého\nzaobchádzania a prejudikovania rozhodnutia orgánom verejnej správy, a to s podrobným\nodôvodnením a s odkazom na konkrétne skutočnosti.\n\n2\n\nUznesením krajského súdu č. k. 4 S 30/2014-36 z 2. decembra 2014 bol do konania\npribratý sťažovateľ 2. Uznesením krajského súdu sp. zn. 4 S 31/2014 z 2. decembra 2014\nbola do konania pribratá sťažovateľka 3. Uznesením krajského súdu sp. zn. 4 S 32/2014\nz 2. decembra 2014 bola do konania pribratá sťažovateľka 4.\nUznesením krajského súdu sp. zn. 4 S 30/2014 zo 4. decembra 2014 (vyhláseným\nna pojednávaní) boli súdne konania vedené pod sp. zn. 4 S 30/2014, sp. zn. 4 S 31/2014\na sp. zn. 4 S 32/2014 spojené do jedného súdneho konania vedeného ďalej pod sp. zn.\n4 S 30/2014.\nRozsudkom krajského súdu sp. zn. 4 S 30/2014 zo 4. decembra 2014 v spojení\ns opravným uznesením sp. zn. 4 S 30/2014 z 9. júna 2015 bola žaloba sťažovateľa 1\nzamietnutá, konanie o žalobe sťažovateľa 2 bolo zastavené a žalobou napadnuté rozhodnutia\nústredia vo vzťahu k sťažovateľke 3 a sťažovateľke 4 boli zrušené a vrátené na ďalšie\nkonanie.\nV odôvodnení rozsudku poukázal krajský súd najmä na to, že podľa jeho\nprávneho názoru sťažovateľ 1 namietal v podaných žalobách porušenie iných než\nsvojich subjektívnych práv, v dôsledku čoho sú jeho žaloby nedôvodné. Vo vzťahu\nk sťažovateľke 3 a sťažovateľke 4 konštatoval nedostatočne zistený skutkový stav. Okrem\ntoho sa krajský súd vyjadril k jednotlivým námietkam a tvrdeniam sťažovateľa 1\na sťažovateľa 2, zaujal k nim príslušný právny názor, s ktorým sa však sťažovatelia\nnestotožňujú.\n3. Rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžso 144/2015 z 28. júna 2017 doručeným\nsťažovateľom 17. augusta 2017 bol rozsudok krajského súdu vo vzťahu k sťažovateľovi 1\na sťažovateľovi 2 potvrdený. Vo vzťahu k sťažovateľke 3 a sťažovateľke 4 bol rozsudok\nzmenený tak, že sa konanie zastavilo.\n4. Podľa presvedčenia sťažovateľov uvedenými rozhodnutiami došlo k porušeniu ich\noznačených práv podľa ústavy a dohovoru.\n\n3\n\n5. Na účel náležitého preukázania porušenia označených práv sťažovatelia poukazujú\nna nasledujúce okolnosti:\nPodľa\n\nsťažovateľov\n\nnebolo\n\nzohľadnené\n\nrozhodnutie\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp. zn. 9 Sžso 90/2015 zo 14. decembra 2016, podľa ktorého v skutkovo obdobnej a právne\ntotožnej veci bol vyslovený názor, podľa ktorého príslušná pobočka Sociálnej poisťovne,\nale ani ústredie nemali právomoc rozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu\nk osobám v rovnakom postavení, v akom sa nachádzajú aj sťažovatelia. Preto podľa\npresvedčenia sťažovateľov ani neprichádzala do úvahy iná možnosť ako zrušenie\nrozhodnutia ústredia, keďže bolo vydané bez opory v zákone, pričom ho možno označiť\nza nulitný, resp. ničotný právny akt (paakt). Práve v tomto vidia sťažovatelia najzávažnejšie\npochybenie zo strany všeobecných súdov. Tieto vzhľadom na nedostatok právomoci\norgánov verejnej správy rozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej legislatívy mali bezodkladne\npristúpiť k zrušeniu rozhodnutia ústredia, ako aj prvostupňového rozhodnutia.\nSťažovatelia argumentujú, že podľa § 134 ods. 2 písm. b) Správneho súdneho\nporiadku správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak rozhodnutie alebo\nopatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Preto všeobecné súdy\nneboli viazané samotnými dôvodmi žalôb sťažovateľov a mali ex lege zrušiť rozhodnutia\norgánov verejnej správy.\nPodľa názoru sťažovateľov nedošlo ani k zohľadneniu rozhodnutia najvyššieho súdu\nsp. zn. 10 Sžso 24/2015 z 27. apríla 2016, v ktorom najvyšší súd vyslovil názor o tom,\nže rozhodnutia orgánov verejnej správy sú predčasné a vychádzajú z nedostatočne zisteného\nskutkového stavu.\nNeprihliadlo sa ďalej podľa sťažovateľov ani na rozhodnutie najvyššieho súdu\nsp. zn. 10 Sžso 40/2015 z 24. augusta 2016, podľa ktorého rozhodnutie súdu musí byť\nvo vzťahu k sťažovateľom rovnaké, pretože sa týka ich spoločných práv.\nSťažovatelia namietajú, že sa tiež nevzalo do úvahy rozhodnutie najvyššieho súdu\nsp. zn. 9 Sžso 87/2015 z 26. apríla 2017, v ktorom bolo vyslovené, že jediným orgánom\n\n4\n\noprávneným\n\nrozhodnúť\n\no uplatniteľnej\n\nlegislatíve\n\nvo\n\nvzťahu\n\nk dotknutej\n\nosobe\n\n(v identickom postavení ako sťažovateľ 2 v tejto veci) je príslušný poľský orgán.\nPodľa sťažovateľov neboli zohľadnené ani ďalšie smerodajné rozhodnutia\nnajvyššieho súdu. Uznesením sp. zn. 1 Sžso 11/2015 z 28. januára 2016 bolo prerušené\nodvolacie konanie a Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) boli\npredložené na rozhodnutie tri prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „základné nariadenie“), pričom\nv teraz pertraktovanej veci najvyšší súd konajúci vo veci sťažovateľov takýto záver neprijal\na vo veci meritórne rozhodol. Sťažovatelia ďalej uvádzajú, že inak aj ďalším uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžso 23/2015 z 28. júna 2016 došlo taktiež k prerušeniu\nodvolacieho konania s poukazom na to, že v inej veci boli Súdnemu dvoru predložené\nna rozhodnutie príslušné prejudiciálne otázky, zodpovedanie ktorých je určujúce\npre vyriešenie vnútroštátneho sporu.\nPodľa sťažovateľov príslušná poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia, teda Zaklad\nUbezpieczeń Spolecznych (ďalej len „ZUS“) vo vzťahu k sťažovateľovi 2, sťažovateľke 3\na sťažovateľke 4 určila, že uplatniteľnou legislatívou podľa čl. 16 ods. 2 nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 a v súlade s čl. 13 základného nariadenia\nje slovenská legislatíva. Ústredie to akceptovalo tým, že vydalo formulár PD A1\na na sťažovateľa 2, sťažovateľku 3 a sťažovateľku 4 sa preto hľadelo ako na zamestnancov\nvykonávajúcich zamestnaneckú činnosť na slovenskom území.\nSťažovatelia ďalej poukázali na to, že v neskoršom období ústredie nariadilo svojim\npobočkám preveriť reálny výkon činnosti sťažovateľa 2, sťažovateľky 3 a sťažovateľky 4\nna slovenskom území a prípadne rozhodnúť o zániku ich povinného nemocenského\npoistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti\npodľa slovenských právnych predpisov. K tomu zo strany príslušných pobočiek\nv prvostupňovom konaní a zo strany ústredia v odvolacom konaní napokon aj došlo,\na to v rozpore so zákonom a so skutočnosťou.\nPodľa názoru sťažovateľov bolo potrebné v správnom konaní vykonať dokazovanie\nv takom rozsahu, aby bolo možné spoľahlivo ustáliť skutočný stav veci, pretože iba\n\n5\n\nna základe takto objektívne zisteného skutočného stavu možno následne prostredníctvom\nindividuálneho právneho aktu rozhodnúť o právach, právom chránených záujmoch\na povinnostiach účastníkov správneho konania.\nSťažovatelia sú presvedčení o tom, že z rozsudkov všeobecných súdov je zrejmé,\nže došlo k akceptovaniu a k „odobreniu“ zjavne nedostatočne zisteného skutočného stavu\nveci. Taktiež je zrejmé, že podľa názoru všeobecných súdov sťažovatelia boli vo vzťahu\nk zisťovaniu skutočného stavu málo činní a nepredložili dôkazy potrebné na preukázanie ich\nargumentácie. Všeobecné súdy teda v rozpore s právnou úpravou preniesli na sťažovateľov\ndôkaznú povinnosť týkajúcu sa preukazovania okolností dôležitých pre rozhodnutie vo veci\nsamej. Podľa sťažovateľov je neakceptovateľné a nespravodlivé, aby boli nad rámec\n„súčinnosti“ povinní v správnom konaní čokoľvek preukazovať a dokazovať namiesto\norgánu verejnej správy a už vôbec nie v konaní v rámci správneho súdnictva, kde sa\nrozhoduje zásadne na podklade skutočného stavu zisteného v správnom konaní.\nSťažovatelia ďalej poukazujú na to, že z rozsudku krajského súdu a najvyššieho súdu\nvyplýva tiež, že sťažovateľ 1 nemá na Slovensku registrované sídlo a sťažovateľ 2,\nsťažovateľka 3 a sťažovateľka 4 na slovenskom území reálne nevykonávajú žiadnu činnosť.\nK vysloveniu tohto záveru zo strany orgánu verejnej správy však podľa sťažovateľov\nnedošlo po náležitom zistení skutočného stavu veci. V tejto súvislosti je nevyhnutné\nzamerať sa predovšetkým na samotnú obsahovú náplň zamestnania sťažovateľa 2,\nsťažovateľky 3 a sťažovateľky 4. Títo totiž vykonávajú roznos letákov, ktoré si preberajú\nv externej obchodnej spoločnosti. Do tejto obchodnej spoločnosti distribuuje letáky\nsťažovateľ 1 po ich vyzdvihnutí u svojich obchodných partnerov. Sťažovateľ 1 zároveň\nobstaráva obchodné zákazky v Poľsku. Podľa špecifických podmienok jednotlivých\nzákaziek sú sťažovateľ 2, sťažovateľka 3 a sťažovateľka 4 následne kontaktovaní zo strany\nsťažovateľa 1, ktorý ich poverí roznášaním letákov vo vybraných lokalitách na území\nSlovenska. Roznášanie letákov kontrolujú aj iní zamestnanci sťažovateľa 1. Zamestnancom\nsťažovateľa 1 sa navyše vedú aj dochádzkové listy, čo celkom zreteľne preukazuje reálny\nvýkon činnosti na slovenskom území. Hoci sťažovateľ 1 tieto skutočnosti riadne oznámil,\npodľa názoru sťažovateľov sa napriek tomu v rámci výkonu kontroly nepristúpilo\n\n6\n\nk doplneniu dokazovania, nevyžiadali sa od sťažovateľa 1 ďalšie potrebné doklady, nedošlo\nk výsluchu sťažovateľa 2, sťažovateľky 3 a sťažovateľky 4, ale ani k inému spôsobu\npreverenia výkonu ich činnosti (napr. vycestovaním na miesto aktuálneho výkonu práce –\nroznosu letákov, príp. aj dotazom na adresátov, ktorým sa letáky distribuujú). Určujúcim by\nbolo podľa sťažovateľov aj vyžiadanie stanoviska príslušného daňového úradu, keďže\nsťažovateľ 1 je registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty.\nSťažovatelia osobitne uvádzajú, že všeobecné súdy pri svojom rozhodovaní\nnezohľadnili ani to, že ústredie už vopred (pred vykonaním kontroly u sťažovateľa 1)\nvedelo o tom, že pristúpi k vydaniu rozhodnutia, ktorým potvrdí prvostupňové rozhodnutie,\nlebo už v liste z 25. júla 2013 oznámilo ZUS obchodné mená, resp. mená a priezviská\nzamestnávateľov (vrátane sťažovateľa 1), u ktorých podľa názoru ústredia\n\nide\n\no tzv. schránkové firmy. Vyplýva to z toho, že ústredie už v roku 2013 prijalo záver o tom,\nže sťažovateľ 1 je tzv. schránkovou firmou, hoci k vydaniu rozhodnutia pristúpilo\naž v roku 2014.\nPodľa názoru sťažovateľov rozsudkami všeobecných súdov došlo taktiež\nk „akceptovaniu“ nezákonného retroaktívneho rozhodovania zo strany orgánu verejnej\nsprávy. Ústredie je orgánom verejnej správy a môže konať iba v medziach zákona. Preto\nje neprípustné, aby vydalo individuálny právny akt, ktorým rozhodne o právach účastníka\nsprávneho konania spätne k inému dátumu, než je dátum jeho vydania.\nVo vzťahu k nedodržaniu zákonnej lehoty na rozhodnutie v správnom konaní\npoukazujú sťažovatelia na to, že prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané v zákonnej\nlehote, ktorá objektívne začala plynúť podaním prihlášky, resp. registračného listu zo strany\nsťažovateľov. Prvostupňové rozhodnutie malo byť vydané najneskôr do 60 dní od začatia\nkonania, k čomu však nedošlo. Oneskorene rozhodlo aj ústredie. Podľa názoru sťažovateľov\nje rozhodnutie ústredia nezákonné už pre samotné nedodržanie zákonnej lehoty. Napriek\ntomu všeobecné súdy nevyhodnotili tento argument ako dôvodný, resp. ako postačujúci\npre zrušenie rozhodnutí orgánov verejnej správy.\n\n7\n\nPokiaľ ide o samotné vykonanie kontroly zo strany orgánu verejnej správy na\nzistenie skutočnosti, či sťažovateľ 2, sťažovateľka 3 a sťažovateľka 4 vykonávajú na\nslovenskom území činnosť, podľa názoru sťažovateľov takáto kontrola nepatrí do\nprávomoci tohto orgánu verejnej správy. Sociálna poisťovňa je totiž podľa názoru\nsťažovateľov oprávnená vykonávať kontrolnú činnosť iba na účel preverenia plnenia\npovinností ustanovených zákonom, a nie na preverenie výkonu podnikateľskej či\nzamestnaneckej činnosti účastníkov správneho konania. Takúto kontrolu môže uskutočniť\niba príslušný inšpektorát práce, ktorý však nezistil žiadne nedostatky.\nSťažovatelia poukazujú napokon na porušenie princípu rovnakého zaobchádzania.\nSťažovateľ 1 totiž zamestnáva viacero zamestnancov – poľských občanov, vo vzťahu\nku ktorým pri existencii rovnakých podmienok príslušná pobočka Sociálnej poisťovne\nnerozhodla o tom, že nepodliehajú slovenskej legislatíve. Týmto bol podľa sťažovateľov\nvo vzťahu k porovnateľným zamestnancom sťažovateľa 1 uplatnený odlišný postup\nako vo vzťahu ku sťažovateľovi 2, sťažovateľke 3 a sťažovateľke 4 ako poľským občanom.\nPorušenie princípu rovnakého zaobchádzania vidia sťažovatelia aj v tom, že na slovenskom\núzemí pôsobí množstvo zamestnávateľov, výkon činnosti ktorých nedovoľuje zastihnúť\nich zamestnancov v sídle zamestnávateľa, pričom je možné predpokladať, že Sociálna\npoisťovňa dosiaľ u žiadneho zamestnávateľa, s výnimkou poľských zamestnávateľov,\nnevykonala kontrolu reálneho výkonu činnosti. Voči takýmto zamestnávateľom sa podľa\nsťažovateľov postupuje rozdielnym spôsobom a nerozhoduje sa o zániku sociálneho\npoistenia ich zamestnancov.\n5.1 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovatelia požadujú, aby ústavný súd\no ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Základné práva sťažovateľov podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1,\nčl. 46 ods. 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy SR postupom Krajského súdu v Prešove v konaní\npod č. k. 4 S 30/2014 a rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č. k. 4 S 30/2014 zo dňa\n04. 12. 2014 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 4 S 30/2014\nzo dňa 09. 06. 2015 a postupom Najvyššieho súdu SR v konaní pod č. k. 9 Sžso 144/2015\n\n8\n\na rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 9 Sžso 144/2015 zo dňa 28. 06. 2017 porušené\nboli.\nZrušuje sa rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 9 Sžso 144/2015 zo dňa 28. 06. 2017\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 4 S 30/2014 zo dňa 04. 12. 2014\na v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 4 S 30/2014 zo dňa\n09. 06. 2015 a vec sa vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi I sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur\n(slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch mesiacov\nod doručenia tohto nálezu.\nSťažovateľovi II sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur\n(slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch mesiacov\nod doručenia tohto nálezu.\nSťažovateľovi III sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000\nEur (slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch\nmesiacov od doručenia tohto nálezu.\nSťažovateľovi IV sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000\nEur (slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch\nmesiacov od doručenia tohto nálezu.\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi I trovy konania vo výške 165 Eur\n(slovom stošesťdesiatpäť eur) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet\nprávneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu, Masarykova 2, 080 01 Prešov.\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi II trovy konania vo výške 165 Eur\n(slovom stošesťdesiatpäť eur) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet\nprávneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu, Masarykova 2, 080 01 Prešov.\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi III trovy konania vo výške 165\nEur (slovom stošesťdesiatpäť eur) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet\nprávneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu, Masarykova 2, 080 01 Prešov.\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi IV trovy konania vo výške 165\nEur (slovom stošesťdesiatpäť eur) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet\nprávneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu, Masarykova 2, 080 01 Prešov.“\n\n9\n\nII.\n6. Z rozsudku krajského súdu č. k. 4 S 30/2014-44 zo 4. decembra 2014 vyplýva,\nže ním bola žaloba sťažovateľa 1 zamietnutá, konanie o žalobe sťažovateľa 2 bolo zastavené\na vo vzťahu k sťažovateľke 3 a sťažovateľke 4 boli zrušené príslušné rozhodnutia ústredia\nv spojení s príslušnými prvostupňovými rozhodnutiami a vec bola vrátená v rozsahu\nzrušenia na ďalšie konanie.\nSťažovateľ 1 v odvolaní tvrdí, že orgány verejnej správy nedodržali zákonný postup,\nich rozhodnutia sú nezákonné, arbitrárne, avšak v podanej žalobe okrem nedodržania\nzákonnej 60-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia netvrdí žiadne porušenie jeho\nsubjektívnych práv. Je síce pravdou, že pri vydávaní rozhodnutí neboli dodržané procesné\nlehoty, avšak toto procesné pochybenie nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí\norgánov verejnej správny, pretože podľa § 250i ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej aj „OSP“) pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu prihliadne súd\nlen na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Zrušením žalobou napadnutých rozhodnutí len z tohto dôvodu\n(pre nedodržanie zákonnej procesnej lehoty) by sťažovateľ 1 nedosiahol priaznivejšie\nrozhodnutie vo veci. Namietané nezákonnosti postupu a rozhodnutí ústredia bez uvedenia\nkonkrétnych porušení subjektívnych práv sťažovateľa 1 sú pre rozhodnutie vo veci\nirelevantné. Napadnutými rozhodnutiami nemohlo byť zasiahnuté do majetkovej sféry\nsťažovateľa 1. Z obsahu žalôb je totiž evidentné, že namieta porušenie práv svojich\nzamestnancov, nie teda porušenie svojich vlastných subjektívnych práv. Jeho zamestnancom\nnič nebránilo v tom, aby sa sami žalobami domáhali svojich subjektívnych práv v zákonnej\ndvojmesačnej lehote.\nZ obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie\nbolo sťažovateľovi 2 doručené 6. februára 2014. Preto ak bol do konania pripustený\naž 4. decembra\n\n2014\n\n(keď\n\nnadobudlo\n\nprávoplatnosť\n\nuznesenie\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nč. k. 4 S 30/2014-36 z 2. decembra 2014), ním podaná žaloba bola oneskorená.\nPodľa § 250d ods. 3 OSP bolo preto potrebné konanie o žalobe sťažovateľa 2 zastaviť.\nNaproti tomu rozhodnutia ústredia neboli sťažovateľke 3 a sťažovateľke 4 doručené,\nkeďže ich prevzali iné osoby. V dôsledku toho nemohli ani nadobudnúť právoplatnosť.\n\n10\n\nPreto ich žaloby boli včas podané. Podľa názoru krajského súdu závery o tom,\nže sťažovateľke 3 a sťažovateľke 4 zaniklo povinné poistenie, nemajú podklad v dostatočne\nzistenom skutkovom stave, pretože z obsahu spisu nevyplýva, akým spôsobom bolo\npreukázané, že reálne činnosť zamestnanca nevykonávajú.\n7. Z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžso 144/2015 z 28. júna 2017 vyplýva,\nže ním bol potvrdený rozsudok krajského súdu č. k. 4 S 30/2014-44 zo 4. decembra 2014\njednak v časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby sťažovateľa 1, ako aj v časti týkajúcej sa\nzastavenia konania o žalobe sťažovateľa 2. V časti týkajúcej sa zrušenia rozhodnutia\nústredia a vrátenia veci na ďalšie konanie vo vzťahu k sťažovateľke 3 a sťažovateľke 4 bol\nrozsudok zmenený tak, že konanie sa zastavilo.\nPodľa názoru najvyššieho súdu sťažovateľ 1 podľa obsahu žaloby jednoznačne\nnenamietal porušenie vlastných subjektívnych práv, ale porušenie práv svojich\nzamestnancov, keď okrem nedodržania zákonnej 60-dňovej lehoty na vydanie napadnutých\nrozhodnutí žiadne porušenie svojich subjektívnych práv netvrdil. Samotné nedodržanie\nprocesných lehôt pri vydaní napadnutých rozhodnutí však nemá za následok\nich nezákonnosť, keďže prípadným zrušením žalobou napadnutých rozhodnutí len z tohto\ndôvodu by sťažovateľ 1 priaznivejšie rozhodnutie vo veci nedosiahol. Záver krajského súdu,\npodľa ktorého sťažovateľ 1 nebol aktívne hmotnoprávne legitimovanou osobou na podanie\nžaloby pre absenciu atribútu ukrátenia na právach, je preto správny. Vzhľadom na už\nuvedené nebolo možné zohľadniť námietku sťažovateľa 1, podľa ktorej postupom ústredia\na jeho organizačnej zložky došlo k porušeniu viacerých jeho subjektívnych práv, keď\nkonkrétne vôbec nešpecifikoval, v čom malo toto porušenie práv podľa jeho názoru\nspočívať.\nAj napriek tomu, že krajský súd sťažovateľa 2, sťažovateľku 3 a sťažovateľku 4\noznačoval ako žalobcov 2 – 4 s poukazom na to, že na základe návrhu pripustil ich vstup\ndo konania na strane sťažovateľa 1 ako žalobcu podľa § 92 ods. 1 OSP, v skutočnosti ide\nstále o pribratých účastníkov konania. Na toto procesné postavenie nemá vplyv\nani okolnosť, že krajský súd napriek existencii osobitnej právnej úpravy (§ 250 ods. 1 druhá\nveta OSP) nesprávne aplikoval § 92 ods. 1 OSP, ktorého použitie v správnom súdnictve\nnie je možné. Pribratý účastník nemá postavenie vedľajšieho účastníka konania.\n\n11\n\nSťažovateľ 2, sťažovateľka 3 a sťažovateľka 4 krajským súdom nesprávne označovaní\nako žalobcovia 2 – 4 (ktoré označenie najvyšší súd predovšetkým s ohľadom na zachovanie\nkontinuity a prehľadnosti rozhodnutia nemenil), boli do konania len pribratí uzneseniami\nkrajského súdu a je potrebné na nich aj tak nahliadať. Pokiaľ krajský súd preskúmaval\nrozhodnutie ústredia aj vo vzťahu k týmto účastníkom, ktorí žalobu na preskúmanie\nrozhodnutia ústredia ani nepodali, predstavuje táto okolnosť neodstrániteľnú prekážku\nkonania, na ktorú je potrebné prihliadať v každom štádiu konania. Z uvedeného dôvodu\nnajvyšší súd musel rozsudok krajského súdu v časti týkajúcej sa zrušenia rozhodnutia\nústredia a vrátenia veci na ďalšie konanie zmeniť a konanie zastaviť, lebo sťažovateľ 2,\nsťažovateľka 3 a sťažovateľka 4 žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia nepodali.\nIII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n\n12\n\n10. Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá vo veci namietaného porušenia čl. 20\nods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6\nods. 1 dohovoru smeruje proti postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 S 30/2014 a jeho rozsudku zo 4. decembra 2014 v spojení s opravným uznesením\nsp. zn. 4 S 30/2014 z 9. júna 2015, nie je daná právomoc ústavného súdu.\nAko to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu\nposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\nProti rozsudku krajského súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný\nprostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľov\npodľa ústavy a dohovoru mal najvyšší súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň\nv uvedenom rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba tiež poznamenať,\nže sťažovatelia právo podať odvolanie proti rozsudku krajského súdu aj využili.\n11. Odlišná je situácia vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá pre namietané porušenie\nčl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy,\nako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru smeruje proti postupu najvyššieho súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 9 Sžso 144/2015 a jeho rozsudku z 28. júna 2017. Túto časť sťažnosti treba\npovažovať za zjavne neopodstatnenú.\n12. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,\npri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n\n13\n\n13. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n14. Z pohľadu ústavného súdu je potrebné predovšetkým konštatovať, že krajský súd\nžalobu sťažovateľa 1 zamietol ako nedôvodnú [a to pre nedostatok aktívnej hmotnoprávnej\nlegitimácie, keďže nenamietal porušenie svojich (vlastných) subjektívnych práv s výnimkou\nsíce dôvodnej, avšak irelevantnej námietky nedodržania 60-dňovej procesnej lehoty\nna vydanie rozhodnutia]. Konanie o žalobe sťažovateľa 2 zastavil vychádzajúc z toho,\nže žaloba bola podaná oneskorene, keďže v čase jeho pribratia do konania uznesením\nkrajského súdu už zákonná dvojmesačná lehota na podanie žaloby uplynula. Žalobe\nsťažovateľky 3 a sťažovateľky 4 (ktorú považoval za včas podanú, pretože v čase\nich pribratia do konania uzneseniami krajského súdu ešte neuplynula zákonná dvojmesačná\nlehota na podanie žaloby) vyhovel a zrušil rozhodnutie ústredia, ako aj prvostupňové\nrozhodnutie a vec vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie.\nMožno uviesť, že krajský súd sa meritórne zaoberal žalobou sťažovateľa 1, ako\naj sťažovateľky 3 a sťažovateľky 4.\n\n14\n\n15. Najvyšší súd potvrdil rozsudok krajského súdu vo vzťahu k zamietnutiu žaloby\nsťažovateľa 1, ako aj vo vzťahu k zastaveniu konania o žalobe sťažovateľa 2. Súhlasil\npritom s dôvodmi krajského súdu týkajúcimi sa zamietnutia žaloby sťažovateľa 1, naproti\ntomu však vo vzťahu k sťažovateľovi 2 síce potvrdil výrok krajského súdu o zastavení\nkonania, avšak nie preto, že jeho žaloba bola podaná oneskorene, ale preto, že podľa\nzáverov najvyššieho súdu sťažovateľ 2 žiadnu žalobu nepodal (stal sa iba tzv. pribratým\núčastníkom konania uznesením krajského súdu). Na základe totožnej argumentácie zrušil\nnajvyšší súd rozsudok krajského súdu vo vzťahu k sťažovateľke 3 a sťažovateľke 4 (ktoré\ntak isto boli iba tzv. pribratými účastníkmi) a konanie vo vzťahu k nim zastavil, keďže bol\ntej mienky, že aj v ich prípade (rovnako ako v prípade sťažovateľa 2) ide o neodstrániteľný\nnedostatok podmienky konania spočívajúci v absencii žalobného návrhu.\nMožno uviesť, že v konečnom dôsledku právoplatnými rozsudkami krajského súdu\na najvyššieho súdu bolo meritórne rozhodnuté iba o žalobe sťažovateľa 1, kým konanie\nvo vzťahu k sťažovateľovi 2, sťažovateľke 3 a sťažovateľke 4 bolo z procesných dôvodov\nspočívajúcich v neodstrániteľnom nedostatku podmienky konania (absencii žalobného\nnávrhu) zastavené.\n16. Za uvedeného stavu by sa javilo ako logické, aby sťažovatelia v sťažnosti\npodanej ústavnému súdu namietali nesprávnosť záverov najvyššieho súdu a pokúšali sa\nvyvrátiť, či aspoň spochybniť správnosť jeho záverov.\nV skutočnosti sa sťažovatelia závermi, o ktoré sa najvyšší súd opiera, v sťažnosti\nprakticky vôbec nezaoberajú. Ani sa len nepokúšajú namietať záver o tom, že sťažovateľ 1\nporušenie svojich subjektívnych práv nenamietal, resp. že oprávnená námietka porušenia\npráva na rozhodnutie orgánu verejnej správy v 60-dňovej lehote nemohla mať vplyv\nna správnosť rozhodnutia. Rovnako ostatní sťažovatelia nepolemizujú s právnym názorom\no neodstrániteľnom nedostatku podmienky konania v ich prípade, ktorý spočíva\npodľa názoru najvyššieho súdu v absencii žalobného návrhu.\n\n15\n\nV danej situácii preto ústavný súd nemá k dispozícii žiaden argumentačný podklad\nzo strany sťažovateľov, na základe ktorého by mal závery najvyššieho súdu preskúmavať.\nNie je totiž úlohou ústavného súdu, aby nedostatočnú procesnú aktivitu sťažovateľov\nvyvažoval tým, že by si sám „domýšľal“ argumenty, ktoré by mohli spochybniť správnosť\nzáverov najvyššieho súdu.\nRozhodujúcim argumentom sťažovateľov uplatneným v sťažnosti je poukaz\nna viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu v obdobných prípadoch. V týchto rozhodnutiach\nzaujal najvyšší súd stanovisko, podľa ktorého príslušná pobočka Sociálnej poisťovne,\nale ani ústredie nemali právomoc rozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu\nk osobám v rovnakom postavení, v akom sa nachádzajú aj sťažovatelia. Preto, podľa názoru\nsťažovateľov ani neprichádzala do úvahy iná možnosť, ako zrušenie rozhodnutia ústredia,\nkeďže bolo vydané bez opory v zákone. Toto rozhodnutie treba preto označiť za nulitný,\nresp. ničotný právny akt (paakt). Práve v tomto vidia sťažovatelia najzávažnejšie\npochybenie zo strany všeobecných súdov, ktoré vzhľadom na nedostatok právomoci\norgánov verejnej správy rozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej legislatívy mali bezodkladne\npristúpiť k zrušeniu rozhodnutia ústredia ako aj prvostupňového rozhodnutia. Sťažovatelia\npoukazujú v tejto súvislosti aj na ustanovenie § 134 ods. 2 písm. b) Správneho súdneho\nporiadku, podľa ktorého správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby,\nak rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený.\nPodľa názoru ústavného súdu nemožno túto argumentáciu sťažovateľov akceptovať.\nVychádzajúc zo záveru najvyššieho súdu o absencii žalobného návrhu v prípade\nsťažovateľa 2, sťažovateľky 3 a sťažovateľky 4 je zrejmé, že neexistoval žiaden\nprocesnoprávny podklad, na základe ktorého by mohli všeobecné súdy o požiadavkách\nuplatnených týmito sťažovateľmi konať a rozhodnúť. Nebolo teda možné na základe\nneexistujúcej žaloby právoplatné rozhodnutie ústredia zrušiť, nech už by to bolo\nz akéhokoľvek dôvodu. Tak isto to neprichádzalo do úvahy ani v prípade sťažovateľa 1,\nktorý síce žalobu podal, avšak v nej nenamietal porušenie svojich subjektívnych práv.\nVychádzajúc z namietaného porušenia práv ostatných sťažovateľov nemohli totiž všeobecné\n\n16\n\nsúdy na základe žaloby sťažovateľa 1 správnosť právoplatného rozhodnutia ústredia\npreskúmavať. Namietané porušenie subjektívneho práva na rozhodnutie v 60-dňovej lehote\nspravidla nezakladá možnosť správneho súdu napadnuté rozhodnutie zrušiť. Preto\nv súvislosti s takýmto konaním sa správny súd otázkou právomoci orgánu verejnej správy\nkonať vo veci spravidla ani nezaoberá.\nÚstavný súd iba celkom okrajovo poukazuje na nesprávne poukázanie sťažovateľov\nna § 134 ods. 2 písm. b) Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého správny súd nie je\nviazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o rozhodnutie orgánu, ktorý na to nebol\npodľa zákona oprávnený. Vzhľadom na ustanovenie § 492 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku, podľa ktorého odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia\npodľa doterajších predpisov, v tomto prípade aplikácia ustanovenia, na ktoré sa sťažovatelia\nodvolávajú, vôbec neprichádzala do úvahy, pretože v danej veci bolo odvolanie podané\nešte 15. januára 2015, teda pred nadobudnutím účinnosti Správneho súdneho poriadku\n(pred 1. júlom 2016). Vzhľadom na túto okolnosť v skutočnosti by prichádzalo do úvahy\npoužitie § 250j ods. 3 predposlednej a poslednej vety Občianskeho súdneho poriadku.\nV závere treba zdôrazniť, že najvyšší súd (s výnimkou námietky nedodržania\nzákonnej 60-dňovej lehoty) sa uplatnenými žalobnými argumentmi sťažovateľov vôbec\nnezaoberal, pretože dospel k záveru o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie sťažovateľa 1\na k záveru o tom, že sťažovateľ 2, sťažovateľka 3 a sťažovateľka 4 žiadnu žalobu nepodali\n(boli iba pribratými účastníkmi konania). Ústavný súd bez toho, aby zaujal akékoľvek\nmeritórne stanovisko k rozhodujúcim argumentom najvyššieho súdu, môže iba konštatovať,\nže pre úplnú absenciu protiargumentácie zo strany sťažovateľov nie je možné správnosť\nzáverov najvyššieho súdu meritórne preskúmať.\nHoci sa najvyšší súd uplatnenými argumentmi sťažovateľov vzhľadom na prijatý\nprávny názor nezaoberal (s výnimkou namietaného nedodržania zákonnej 60-dňovej\nlehoty), čo vylučuje zároveň potrebu, aby sa nimi zaoberal ústavný súd, napriek tomu treba\npoznamenať v súvislosti s námietkou, podľa ktorej najvyšší súd mal vyčkať na rozhodnutie\n\n17\n\nSúdneho dvora o predbežnej otázke položenej v iných konaniach v obdobných veciach,\nže táto námietka sa (bez ohľadu na uvedené okolnosti, ako aj na to, že najvyšší súd žiadnu\notázku európskeho práva neriešil) javí už na prvý pohľad aj ako neprípustná.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,\naj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku\nnesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nHoci sťažovatelia podali proti rozsudku krajského súdu odvolanie, uvedenú\npožiadavku v nej, ale ani v podaných žalobách neuplatnili. Preto z materiálneho hľadiska\ntreba konštatovať, že nevyužili možnosť túto námietku v konaní pred všeobecnými súdmi\nuplatniť, čo by zakladalo neprípustnosť tejto časti sťažnosti, keby bolo potrebné sa ňou\nosobitne zaoberať. Podstatné je aj to, že sťažovatelia ani len netvrdili (tým menej\npreukazovali), že túto námietku neuplatnili pred všeobecnými súdmi z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa.\n17. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. novembra 2017\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sociálna poisťovňa", "európske právo", "poistenie, poistné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:898838f9-98f0-408c-940f-621dba34f356", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.341.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 341/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 341/2018 z 4. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.341.2018.1"}, {"guid": "ussr:a9fe5eb4-c95f-4888-bbff-734f2da42cc6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.211.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 211/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2018 z 26. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.211.2018.1"}, {"guid": "ussr:109e28eb-1ae3-4590-bdd7-189d7cb51f6d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.197.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 197/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 197/2018 z 12. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.197.2018.1"}]}