{"guid": "ussr:6cd7b453-d8d1-4ce8-b68a-bfb21f972b12", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.7.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 7/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 7/2018 z 11. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. januára 2018, sp. zn. II. ÚS 7/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.7.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6cd7b453-d8d1-4ce8-b68a-bfb21f972b12", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.7.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.7.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.7.2018.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 7/2018-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. januára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n–\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Jánom Foltánom, advokátska kancelária, štvrť SNP 708,\nGalanta, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1\na 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 Obdo V 18/2013 a jeho uznesením z 27. februára 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n–\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2017\ndoručená sťažnosť\n\n–\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci\n\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 Obdo V 18/2013 a jeho uznesením z 27. februára 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou domáhal proti štátu –\nSlovenskej republike, v zastúpení Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka\nSlovenskej republiky, náhrady škody v sume 410 806,45 € podľa zákona č. 58/1969 Zb.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym\núradným postupom (ďalej len „zákon o zodpovednosti štátu“).\n2.1 Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 4 Cb 12/2007404 z 8. októbra 2009 žalobu sťažovateľa zamietol pre neexistenciu príčinnej súvislosti\nmedzi nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou ujmou na\nstrane sťažovateľa. Najvyšší súd ako súd odvolací na odvolanie sťažovateľa rozsudkom\nsp. zn. 6 Obo 113/2009 zo 16. decembra 2009 rozsudok krajského súdu potvrdil, keď sa\nstotožnil s jeho skutkovou a právnou argumentáciou.\n2.2 Najvyšší súd na dovolanie sťažovateľa napadnutým uznesením, ktoré bolo\nsťažovateľovi doručené 13. apríla 2017, dovolanie sťažovateľa odmietol pre neprípustnosť,\nkeď sa nestotožnil so žiadnou námietkou sťažovateľa týkajúcou sa zmätočnosti,\nnezákonnosti a nespravodlivosti celého konania a v ňom vydaného rozhodnutia. Najvyšší\nsúd\n\nv odôvodnení\n\nnapadnutého\n\nuznesenia\n\nuviedol\n\nargumentáciu\n\nk sťažovateľom\n\nnamietaným dovolacím dôvodom podľa § 237 ods. 1 a § 241 v čase podania dovolania\nplatného a účinného Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), analyzoval teoretické\nvýchodiská posudzovania prítomnosti uvedených dovolacích dôvodov vzhľadom na\nskutkový a právny stav veci a k posúdeniu jednotlivých dovolacích dôvodov v rámci\nsťažovateľových námietok uviedol:\n„V zhode so závermi odvolacieho súdu má i dovolací súd za to, že predmetnom tohto\nkonania je peňažný nárok žalobcu na náhradu škody, vyplývajúci zo zákona č. 58/1969 Zb.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym\núradným postupom, ktorý v § 10 ustanovuje: Ak ústredný orgán neuspokojí nárok\npoškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať\npriznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Z uvedeného je zrejmé, že\n\n2\n\nv danom spore bol vecne príslušným krajský súd. A keďže v súlade s § 11 ods. 1 O. s. p.\nvyjadrujúcim zásadu perpetuatio fori, sa konanie uskutočňuje na súde, ktorý je vecne\na mieste príslušný a príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia\nkonania a trvá až do jeho skončenia, bol na predmetné konanie vecne (§ 9 O. s. p.)\na miestne (§ 84 O. s. p.) príslušný Krajský súd v Bratislave. Tento postup je v súlade\ns vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu SR ako súdu nadriadeného, uvedeným\nv uznesení pod sp. zn. 3Ndob/30/2007 zo dňa 26. septembra 2007 v obdobnej veci, v ktorom\nvyslovil, že na konanie v 1. stupni je príslušný Krajský súd v Bratislave. V zhode s uvedeným\naj podpredsedníčka Krajského súdu v Bratislave v oznámení zo dňa 14. 08. 2008,\nzaloženom na č. l. 230 uviedla, že vec týkajúca sa peňažného nároku žalobcu na náhradu\nškody bude vedená v obchodnoprávnom súdnom oddelení pod sp. zn. 4Cb/12/2007.\nDovolací súd nevzhliadol pochybenie ani v postupe NS SR, ktorý konal o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa č. k. 4Cb/12/2007-404 zo dňa 08. 10. 2009\na ktorý rozhodol ako súd funkčne príslušný podľa § 10 ods. 2 O. s. p. v senáte 6 Obo,\nrozsudkom sp. zn. 6Obo/113/2009 zo dňa 16. 12. 2009 (č. l. 444-447). Podľa čl. I\n(Rozdelenie prace medzi kolégiá) ods. 2 Všeobecnej časti Rozvrhu práce Najvyššieho súdu\nSR na rok 2013 (účinný v čase nápadu odvolania na najvyšší súd ako odvolací súd), pre\nrozdelenie práce medzi jednotlivé kolégiá Najvyššieho súdu SR je rozhodujúca právna\npovaha veci, ktorú má najvyšší súd prerokovať alebo rozhodnúť alebo ktorú má vybaviť\nmimo rozhodovacej činnosti. Z hľadiska rozdelenia práce medzi občianskoprávne\na obchodnoprávne kolégium je pri tom určujúce, do ktorého registra súdu nižšieho stupňa,\nktorého rozhodnutie je napadnuté opravným prostriedkom, o ktorom má rozhodnúť Najvyšší\nsúd SR, bola vec naposledy zapísaná (napr. ak bola určitá vec predložená ako obchodná,\nprejedná ju a rozhodne obchodnoprávne kolégium, aj keby sa neskôr ukázalo, že išlo o vec\nobčianskoprávnu). Keďže predmetná vec, predložená najvyššiemu súdu ako odvolaciemu\nsúdu na rozhodnutie o odvolaní, bola na súde nižšieho stupňa (Krajskom súde v Bratislave\nako súde prvého stupňa) zapísaná ako vec obchodná, správne bola vec na najvyššom súde\nzapísaná do obchodnoprávneho kolégia a elektronickou podateľňou pridelená na konanie\na rozhodnutie senátu 6 Obo podľa zásad uvedených v rozvrhu práce.\nNa margo tvrdenia dovolateľa o tom, že súd prvého stupňa prekvalifikoval jeho\nžalobu podanú podľa § 10 zákona č. 58/1969 Zb. a neoprávnene ju prejednával ako\n\n3\n\nobchodnoprávnu vec, dovolací súd poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu zo žaloby\ndovolateľa na č. l. 5 spisu, kde si uplatnil náhradu zisku podľa § 381 ObchZ spolu s úrokom\nz omeškania podľa § 369 ods. 1 ObchZ. Naviac, pokiaľ súdom dáva do pozornosti, že\nžalovaný - Slovenská republika, nie je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 ObchZ, opomína\nzdôrazniť skutočnosť, že on ako žalobca, podľa § 2 ods. 2 písm. b/ ObchZ, podnikateľom je.\nDovolací súd taktiež dodáva, že pokiaľ aj žalobca nárok na náhradu škody uplatnil\npodľa osobitného zákona č. 58/1969 Zb., rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím je vždy závislé od splnenia\npredpokladov zodpovednosti za škodu, vrátane príčinnej súvislosti medzi nesprávnym\npostupom, resp. nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou, ktoré je súd povinný vždy\nskúmať.\nZ uvedeného vyplýva, že postup vo veci konajúcich súdov, tak prvostupňového, ako aj\nodvolacieho, ktoré nárok žalobcu prejednali ako obchodnú vec, bol správny. Dovolací súd\npreto konštatuje, že námietka dovolateľa, týkajúca sa existencie procesnej vady konania\nv zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ O. s. p. je nedôvodná.\nDôvod na podanie dovolania na základe § 237 písm. d/ O. s. p. dovolateľ vzhliadol\nv tom, že obchodné senáty oboch vo veci konajúcich súdov občianskoprávnu vec\nposudzovali ako vec patriacu do správneho súdnictva, hoci predmetom sporu je náhrada\nškody spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym\núradným postupom, nie preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného vydaných\nv správnom konaní, o ktorých už rozhodol Krajský súd v Bratislave v správnom senáte, a to\nrozsudkom č. k. 2S/170/2005-81 zo dňa 07. 12.2005...\nVo vzťahu k prekážke právoplatne rozhodnutej veci, dovolací súd z obsahu spisu\nzistil, že síce v tomto konaní, ako aj v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod\nsp. zn. 2S/170/2005, ide o totožných účastníkov, rozdielny je však predmet konania,\nnakoľko, ako vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/170/2005-81\nzo 07. 12. 2005, právoplatný 26. 01. 2006 (č. l. 362-365), predmetom konania vedeného pod\nsp. zn. 2S/170/2005 bolo preskúmanie zákonnosti 55-ich rozhodnutí žalovaného zo dňa\n27.01.2005 podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (Správne súdnictvo), jeho\ndruhej hlavy (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov\npodľa § 247 a nasl. O. s. p.). Naproti tomu, predmetom konania v preskúmavanej veci nie je\n\n4\n\nvec podľa piatej časti O. s. p., ale žaloba o zaplatenie 410 806,45 eur s príslušenstvom,\nktorá je žalobou o splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b/ O. s. p., upravená v tretej časti\nO. s. p.\nVzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že prípustnosť dovolania podľa\n§ 237 ods. 1 písm. d/ O. s. p. v posudzovanej veci daná nie je.\nDovolací súd sa v ďalšom zaoberal prípadnou existenciou procesnej vady konania\npodľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., spočívajúcej v odňatí možnosti účastníka konať pred\nsúdom...\nPo oboznámení sa s písomným odôvodnením prvostupňového rozsudku, ako aj\ndovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu dovolací súd konštatuje, že tieto\nzodpovedajú aj zákonnej požiadavke riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia,\nrešpektujúc ust. § 157 ods. 2 O. s. p. (uplatňované aj v odvolacom konaní podľa § 211\nods. 2 O. s. p.), čím spĺňajú kritériá preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má dovolací súd za to, že v postupe tak\nprvostupňového, ako aj odvolacieho súdu, k vadám konania zakladajúcim odňatie možnosti\nkonať pred súdom, nedošlo. Pokiaľ ide o podmienku prípustnosti dovolania podľa § 237\nods. 1 písm. f/ O. s. p., je tiež nevyhnutné posúdenie miery, do akej sa účastníkovi postupom\nsúdu odňala možnosť pred ním konať. Podmienka prípustnosti dovolania podľa uvedeného\nustanovenia nie je totiž splnená, ak sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom len\npre časť konania, resp. do takej miery, že účastník mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok\nkonania podaním odvolania (R 39/1993). V prejednávanom prípade žalobcovi obrana jeho\npráv a oprávnených záujmov v rámci odvolacieho konania bezpochyby umožnená bola.\nDovolateľ napokon namietol aj existenciu procesnej vady konaná podľa § 237\npísm. 1 g/ O. s. p., podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže\nnamiesto samosudcu rozhodoval senát...\nDovolací súd poukazuje na svoje odôvodnenie vo vzťahu k dovolateľom namietnutej\nvade konania podľa § 237 ods. 1 písm. g/ O. s. p. a opakovane zdôrazňuje, že dovolateľom\nuvádzané výhrady voči vec prejednávajúcemu prvostupňovému Krajskému súdu\nv Bratislave, ako aj odvolaciemu senátu Najvyššieho súdu SR sú právne irelevantné\na nemôžu byť dôvodom pre ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania tejto veci v\n\n5\n\nzmysle citovaného § 14 ods. 1 O. s. p. Na základe uvedených skutočnosti je zrejmé, že\nv preskúmavanej veci existencia vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. g/ O. s. p daná\nnie je.\nVo vzťahu k dovolateľom vytýkanému dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2\npísm. b/ O. s. p. (tzv. relatívny dovolací dôvod) dovolací súd zdôrazňuje, že tzv. iná vada\nkonania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných s § 237 ods. 1\nO. s. p nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Dovolací súd síce naň prihliada z úradnej\npovinnosti, avšak samotná existencia inej vady konania na založenie prípustnosti dovolania\nnepostačuje. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci\nDovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o existencii tohto\ndovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné,\no tento prípad však v prejednávanej veci nejde.\nDovolateľ napokon tvrdí, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 pism. c/ O. s. p.). K obsahu tejto\ndovolacej námietky dovolací súd zdôrazňuje, že nesprávne právne posúdenie veci je síce\nprípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné),\nsamo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je\nv ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný\nprostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie\nsú splnené podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť\nvecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.\nV prejednávanej veci by uvedený dovolací dôvod bolo možné úspešne použiť, len ak by\nprípustnosť dovolania vyplývala z § 238 O. s. p., v posudzovanom prípade však tomu tak nie\nje.“\n3. Podľa sťažovateľa v posudzovanom prípade najvyšší súd odmietol jeho dovolanie\npre vady, keďže podľa názoru najvyššieho súdu sťažovateľ nevzniesol také otázky, ktoré\nboli spôsobilé založiť jeho prípustnosť. S takým hodnotením sťažovateľ nesúhlasí, pretože\nzákladná námietka smerovala k nesprávnemu zisteniu obsahu žaloby v celej jej šírke čo sa\ntýka zistenia skutkového stavu a jeho správneho právneho posúdenia.\n\n6\n\n3.1 Podľa mienky sťažovateľa nesprávne rozhodnutie o vecnej príslušnosti krajského\nsúdu pre prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona o zodpovednosti štátu potom\nzaložilo zároveň aj porušenie práva sťažovateľa na zákonného sudcu. Toto právo je podľa\nsťažovateľa orientované výlučne na proces, a nie na jeho výsledok. Pokiaľ by tak vecne\nsprávne rozhodnutie vydal nepríslušný súd či sudca, toto právo by bolo podľa názoru\nsťažovateľa porušené spolu s právom na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nnajmä keď uvedený ústavnoprocesný deficit nenapravili odvolací [§ 221 ods. 1 písm. g)\nOSP] ani dovolací súd pre dôvod uvedený v § 237 ods. 1 písm. g) OSP.\n3.2 Sťažovateľ ďalej uvádza, že ak teda došlo k odmietnutiu jeho dovolania, viedlo\ntaké rozhodnutie k odopretiu jeho prístupu na tento súd a tým k porušeniu jeho základných\npráv na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy.\n3.3 Podľa presvedčenia sťažovateľa najvyšší súd vôbec nerešpektoval nález\nústavného súdu sp. zn. I. ÚS 223/2013 z 19. júna 2013, ktorý podľa sťažovateľovej\ninterpretácie výslovne uviedol, že uplatnený nárok (pre poplatkovú povinnosť) bolo treba\nposúdiť podľa zákona o zodpovednosti štátu, a nie podľa Obchodného zákonníka.\n3.4 Sťažovateľ následne namieta, že doba trvania sporu pred najvyšším súdom je od\nroku 2009 do roku 2017 tak extrémne dlhá v rámci celkovej doby od 7. februára 2005 (vyše\n12 rokov), ktorú treba nutne kompenzovať finančnou satisfakciou v sume minimálne\n10 000 eur, najmä keď sa po kasačných rozhodnutiach spor musí vrátiť na podľa\npresvedčenia sťažovateľa vecne príslušný Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný\nsúd“), teda tam, kde 7. februára 2005 začal podaním návrhu na začatie konania\nsťažovateľom (okresný súd postúpil vec listom z 1. augusta 2006 krajskému súdu, ako súdu\nvecne príslušnému, pozn.). Existencia doterajšieho konania, inak opäť zapríčineného štátom\nvydaním nezákonného rozhodnutia, vniesla podľa slov sťažovateľa do jeho života značnú\nneistotu, psychickú záťaž, pocity frustrácie či beznádeje, preto žiadané zadosťučinenie je\npodľa neho proporcionálne k sume, ktorá je predmetom sporu.\n4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n\n7\n\n„Základné právo\n\n-\n\n, garantované čl. 46 ods. 1,\n\nčl. 48 ods. 1, 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru v konaní a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 27.2.2017, sp.zn. 1 ObdoV 18/2013, porušené bolo.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.2.2017 sp. zn.\n1 ObdoV 18/2013, zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie .\nPriznáva\n\n-\n\nprimerané finančné zadosťučinenie\n\nv sume 10.000,-EUR, ktorú sumu mu zaplatí Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 2\nmesiacov od doručenia nálezu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť\n\n-\n\ntrovy konania v sume 312,34 EUR ...“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n\n8\n\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nIII.\n7. Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy,\nak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže\nkonať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym\nsúdom vrátane dovolacích konaní. V dovolacom konaní procesné podmienky upravoval\nv čase podania dovolania § 236 a nasl. OSP.\n7.1 V rámci všeobecnej úpravy prípustnosti dovolania proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu z v tom čase platného a účinného § 237 ods. 1 OSP výslovne vyplývalo,\nže dovolanie je prípustné, len pokiaľ ide o prípady uvedené pod písm. a) až g) tohto\nzákonného ustanovenia.\n7.2 Ústavný súd konštatuje, že rešpektuje koncepciu prístupu k opravným\nprostriedkom tak, ako si ju nastaví najvyšší súd, ak je to v medziach ústavy (porov.\nII. ÚS 398/08). Rovnako ústavný súd rešpektuje výklad a aplikáciu ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku upravujúcich dovolacie dôvody tak, ako si ich nastaví najvyšší súd. To sa\ntýka aj v čase podania dovolania platných a účinných dovolacích dôvodov podľa § 237\nods. 1 písm. a), d), f) a g) OSP.\n7.3 Ústavný súd dáva do pozornosti, že najvyšší súd k dovolaciemu dôvodu podľa\n§ 237 ods. 1 písm. f) OSP prijal Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu\n9\n\nSlovenskej republiky z 3. decembra 2015 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky 1/2016), podľa ktorého:\n„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/\nObčianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť\no skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho\nsúdneho poriadku.“\n7.4 Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\na nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala, že postup najvyššieho súdu by nemal\noporu v zákone alebo v judikatúre najvyššieho súdu.\n7.5 Nepatrí ústavnému súdu nahrádzať právne názory najvyššieho súdu a pokiaľ\nzávery najvyššieho súdu v otázke prípustnosti dovolania vzhľadom na skutkový stav nie sú\nzjavne svojvoľné alebo nelogické, či z iného dôvodu ústavne neudržateľné, ústavný súd\nnemá dôvod do právomoci najvyššieho súdu v otázke ustálenia prípustnosti dovolania na\nzáklade prítomnosti zákonom predpokladaného dovolacieho dôvodu zasahovať.\n7.6 Ústavný súd uzatvára, že právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti\ndovolania [resp. neexistencii dovolacích dôvodov podľa § 237 ods. 1 písm. a), d), f) a g)\nOSP a k aplikovateľnosti § 241 OSP, na údajnú prítomnosť ktorých sťažovateľ poukazoval]\nje vzhľadom na skutkový stav v sťažovateľovej veci v napadnutom uznesení zdôvodnený\nústavne udržateľným spôsobom.\n7.7 Na základe prezentovaných záverov ústavný súd odmietol sťažnosť v časti\nnamietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n8. Čo sa týka námietky dĺžky konania pred najvyšším súdom a namietaného\nporušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\nústavný súd uvádza, že účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov vymedzil ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „účelom práva na\n\n10\n\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej\nsa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (pozri II. ÚS 26/95).\n8.1 Vec sťažovateľa bola v čase podania tejto sťažnosti ústavnému súdu (6. júna\n2017) právoplatne skončená rozsudkom najvyššieho súdu (ako odvolacieho) sp. zn.\n6 Obo 113/2009 zo 16. decembra 2009. Následne najvyšší súd rozhodoval ako dovolací súd\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 13. apríla\n2017. Sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu v čase, keď bolo konanie pred\nvšeobecnými súdmi právoplatne skončené rozsudkom najvyššieho súdu, resp. napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu, a teda právna neistota sťažovateľa bola v čase podania\nsťažnosti ústavnému súdu odstránená.\n8.2 Z toho dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti tiež odmietnuť podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. januára 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sudca-zákonný", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "žaloba"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:039381b1-4707-4de1-bc62-03310c4d7780", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 223/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 223/2013 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:039381b1-4707-4de1-bc62-03310c4d7780"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "e32aaddc-f82a-4e9c-bff9-d27a4379b385:ebda47fb-e321-4f3a-9af6-1c6963ab0cad", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2009:1007898342.6", "spisova_znacka": "4Cb/12/2007", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cb/12/2007 z 7. 10. 2009", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2009-10-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2009:1007898342.6"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:738c447a-eff3-4eb8-97b3-883ca9355f69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.249.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 249/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 249/2024 z 23. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.249.2024.1"}, {"guid": "ussr:95bd2f4f-5842-41b1-9d7c-ea389a63ab9d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.83.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 83/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 83/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.83.2019.1"}, {"guid": "dbb3cd8f-31cc-48d3-a53e-29478f07fbd5:d527ab47-0919-4035-b388-5b0bc32f377b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:7010899972.2", "spisova_znacka": "5Obo/4/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/4/2022 z 8. 11. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-11-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:7010899972.2"}, {"guid": "f4169235-f587-48ea-8a81-c2983becb621:ef83d6ea-a23d-4e59-bb8b-57eeac9f604f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1112243152.1", "spisova_znacka": "4Cdo/143/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/143/2022 z 25. 9. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-09-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1112243152.1"}, {"guid": "91c52f68-881c-4dda-925a-5fa9d1a454c4:e5c029b1-3cdf-4878-89ff-909a58c52000", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1522200364.1", "spisova_znacka": "3Co/17/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/17/2026 z 29. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1522200364.1"}, {"guid": "412cbce6-7a6a-4719-bc0c-c7e5714fc0aa:0e29062a-eefa-40a8-8712-3b19b639c480", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:3822204576.1", "spisova_znacka": "14CoP/169/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/169/2024 z 29. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:3822204576.1"}, {"guid": "96bd49c3-0c92-422f-9a24-e8910ef30277:36154d23-4e74-479b-8f8e-cdf48efcbc45", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1105244439.3", "spisova_znacka": "10Co/115/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/115/2018 z 29. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1105244439.3"}, {"guid": "96bd49c3-0c92-422f-9a24-e8910ef30277:aef8b8a0-9120-4f59-94b8-8a3ad188a79f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1105244439.3", "spisova_znacka": "10Co/115/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/115/2018 z 29. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-01-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1105244439.3"}]}