{"guid": "ussr:dd81a0ea-57f5-4295-b3ed-7d97c1a22236", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.697.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 697/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 697/2017 z 10. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. novembra 2017, sp. zn. II. ÚS 697/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.697.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-11-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/dd81a0ea-57f5-4295-b3ed-7d97c1a22236", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.697.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.697.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.697.2017.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 697/2017-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\na\n\n, obaja bytom\n\n, zastúpených\n\nadvokátkou JUDr. Denisou Veselou, Mierová 1, Veľký Krtíš, vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12 Co 103/2013-430 z 31. októbra 2016\na prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VI/1 Pz 9/17/1000-10\nz 20. marca 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2017\ndoručená sťažnosť\n\na\n\n(ďalej len „sťažovateľ“,\n\n„sťažovateľka“ alebo „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský\nsúd“) č. k. 12 Co 103/2013-430 z 31. októbra 2016 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“)\na prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)\nč. k. VI/1 Pz 9/17/1000-10 z 20. marca 2017 (ďalej len „prípis generálnej prokuratúry“).\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia boli účastníkmi konania vedeného Okresným\nsúdom Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 1 C 101/2012 v postavení\nžalovaných, kde žalobcom bola Slovenská republika, zastúpená Finančným riaditeľstvom\nSlovenskej republiky (ďalej len „žalobca“).\nŽalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu 5. októbra 2012 domáhal,\naby sťažovatelia boli súdom zaviazaní uhradiť žalobcovi dlžné sumy, a to s poukazom\nna § 470 Občianskeho zákonníka z titulu zodpovednosti za dlhy poručiteľa. Právny\npredchodca sťažovateľov, ich otec\nv štátnozamestnaneckom\n\npomere\n\n, zomrel\ns\n\nDaňovým\n\n. Od 1. augusta 2002 bol\nriaditeľstvom\n\nkde vykonával činnosti správcu dane na Daňovom úrade v\n\n,\n\n. Sťažovatelia uvádzajú,\n\nže „z tvrdenia žalobcu vyplýva, že uvedený pracovník mal v období rokov 2005 až 2009\nvystaviť platobné poukazy, kde si mal neoprávnene vytvorené preplatky posielať na svoje\nsúkromné účty, čím mal spôsobiť Slovenskej republike škodu vo výške 87.967,50 €.\nV dedičskom konaní, ktoré sa viedlo na Okresnom súde v Piešťanoch, žalovaný I.\n(sťažovateľ, pozn.) nadobudol dedičstvo po poručiteľovi\n\nv hodnote\n\n14.886,55 € a žalovaná II. (sťažovateľka, pozn.) v hodnote 40.886,55 €, kde žalovaní\n(sťažovatelia, pozn.) zodpovedajú za dlhy poručiteľa ako dedičia podľa pomeru toho,\nčo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu, avšak len do výšky nadobudnutého\ndedičstva.“.\n\n2\n\nOkresný súd rozsudkom č. k. 1 C 101/2012-337 z 12. februára 2013 (ďalej len\n„rozsudok okresného súdu“) rozhodol, že sťažovateľ je povinný zaplatiť žalobcovi\nsumu 14 886,55 € istiny v mesačných splátkach po 500 € počnúc marcom 2013 vždy\ndo 20. dňa v mesiaci „pod stratou lehoty“ a sťažovateľka je povinná zaplatiť žalobcovi\nsumu 40 886,55 € istiny do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania okresný\nsúd rozhodol tak, že žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.\nProti rozsudku okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie. Krajský súd\nnapadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým\nuložil žalovanému 1. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.886,55 € v mesačných splátkach\npo 500 €, počnú mesiacom marec 2013, vždy do 20. dňa v mesiaci (prvý výrok) mení tak,\nže žalovaný 1. je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 14.886,55 € v mesačných splátkach\npo 500 €, splatných po právoplatnosti tohto rozhodnutia, vždy do 20. dňa v mesiaci s tým,\nže v prípade riadneho a včasného nezaplatenia čo i len jednej splátky sa stáva zročným celé\npeňažné plnenie. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanej 2. povinnosť\nzaplatiť žalobcovi sumu 40.886,55 € v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku (druhý\nvýrok) a vo výroku o trovách konania (tretí výrok) potvrdzuje. Žalobcovi sa náhrada trov\nodvolacieho konania nepriznáva.“.\nPretože sa sťažovatelia domnievali, že daná situácia vyžaduje ochranu ich práv\na nemohli dosiahnuť túto ochranu inými právnymi prostriedkami, „ako napríklad podaním\ndovolania, nakoľko v Civilnom sporovom poriadku absentuje ako dôvod prípustnosti\nnesprávnosť právnych záverov“, podali podnet generálnej prokuratúre na podanie dovolania\npodľa § 458 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\nPodľa\n\nnázoru\n\nsťažovateľov\n\n„označené\n\nrozhodnutia\n\nporušujú\n\nich\n\nprávo\n\nna spravodlivý proces a trpia takými vadami, ktoré majú za následok závažné porušenie\npráva spočívajúce v právnych záveroch, ktoré sú svojvoľné a neudržateľné“.\n\n3\n\nDňa 23. marca 2017 bol sťažovateľom doručený prípis generálnej prokuratúry,\nktorým ich upovedomila o spôsobe vybavenia ich podnetu. Generálna prokuratúra\nich podnet odložila ako nedôvodný.\nSťažovatelia zastávajú názor, že generálna prokuratúra porušila ich v sťažnosti\noznačené práva tým, že nepodala dovolanie, nesprávne vyhodnotila podmienky prípustnosti\npodania dovolania, a z toho dôvodu nesprávne rozhodla, keď odložila ich podnet\nako nedôvodný.\nK opodstatnenosti ich podnetu uvádzajú, že okresný súd aj krajský súd „zdieľali\nspoločný právny názor v tom zmysle, že v konaní bolo potrebné v prvom rade riešiť\npredbežnú otázku, a to, či poručiteľ v čase smrti mal dlhy, ktoré na neho prešli smrťou...“.\nNapriek tomu, že krajský súd vo svojom rozsudku konštatoval, že niet žiadnych pochýb,\nže zo strany zamestnanca\n\n, ich otca, išlo o zavinené porušenie povinnosti, „nikde\n\nnie je vyjadrené zavinenie menovaného vo forme úmyslu“. Sťažovatelia uvádzajú,\nže ich otec nebol nikdy právoplatne odsúdený za akýkoľvek trestný čin v súvislosti s daným\nkonaním, a preto zastávajú názor, že žalobca nepreukázal úmyselné zavinenie ich otca\na „ani okresný, ani krajský súd nezdôvodnili kvalifikovane, prečo by sa podľa ich názoru\nmalo jednať o úmyselné zavinenie, a preto v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno a súdy si svojvoľne ustálili právny názor, že sa jednalo o úmyselné zavinenie\nbez toho, aby tento názor podložili náležitou argumentáciou a opierali sa o konkrétne\ndôkazné prostriedky“.\nKrajský súd sa podľa ich názoru vôbec nezaoberal „spoločnou zodpovednosťou\naj iných zamestnancov žalobcu, aj napriek tomu, že výslovne označil ich pochybenie“.\nK tomu uvádzajú, že „po vykonanom dokazovaní súdy ustálili taký skutkový stav,\nže na vzniku škody sa podieľal aj zamestnávateľ\n\n, pretože k podpisu ďalších\n\nosôb na platobných poukazoch došlo bez toho, aby sa vykonala primeraná fyzická kontrola\ndokladov. Súd za osoby, ktoré mali vykonávať fyzickú kontrolu dokladov označil riaditeľa\na účtovníčku. Tieto osoby v čase spôsobenia škody boli v štátnozamestnaneckom pomere\nu zamestnávateľa na základe pracovných zmlúv...\n\n4\n\nZ vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že aj iní pracovníci žalobcu pochybili\nv tom, keď si nesplnili svoju povinnosť vyplývajúcu z pracovných zmlúv, interných\npredpisov, z ustanovení Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka a schvaľovali platobné\npoukazy a vyplácali finančné sumy na účty bez toho, aby si overili správnosť všetkých\núdajov ako aj správnosť toho, či boli konečné bankové účty registrované v daňovom\ninformačnom systéme...\nZarážajúce na celom prípade je to, že daňový úrad takto fungoval v podstate\nniekoľko rokov, minimálne v rozhodnom období od r. 2005 až do r. 2009 bez toho, aby\nniekto iný okrem nebohého, resp. v tomto prípade jeho dedičov znášal pomerne\nzodpovednosť za tieto pochybenia, ktoré priznal aj sám žalobca, ako aj vypočutí svedkovia\n– zamestnanci žalobcu.“.\nZ rozhodnutia krajského súdu tiež nie je zrejmé, akou úvahou sa krajský súd riadil,\nkeď ustálil rozsah zavinenia zamestnávateľa v rozsahu 20 % a tiež, prečo vyčíslil „20 %\nspoluzavinenie zamestnávateľa z výšky škody 79.636,89 €, a nie zvyšky škody, ktorú\nsi žalobca uplatňoval v konaní, teda z výšky škody 55.773,10 € istiny“. Vôbec sa nezaoberal\nani námietkou premlčania, ktorú vzniesli, a rovnako ani ich vyjadreniami a odvolacími\ndôvodmi.\nNapadnutý rozsudok krajského súdu podľa ich názoru vykazuje znaky svojvôle,\narbitrárnosti a nedostatočného odôvodnenia, a preto je neudržateľný.\nVzhľadom na uvedené sťažovatelia zastávajú názor, že dovolanie proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu bolo prípustné podľa § 458 ods. 2 CSP, a tým, že generálna\nprokuratúra odložila ich podnet na podanie dovolania ako nedôvodný, odoprela im prístup\nk dovolaciemu súdu, ktorý „sa mal vysporiadať so všetkými ich námietkami týkajúcimi\nsa nezákonného a protiústavného rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie a odvolacieho\nsúdu“.\nSťažovatelia po poukázaní na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa aplikácie\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. I. ÚS 13/00, IV. ÚS 77/02,\n\n5\n\nIV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, I. ÚS 304/06, III. ÚS 32/07, I. ÚS 290/09\natď.) uvádzajú, že základným dôvodom ich tvrdenia, že došlo k porušeniu ich označených\npráv, je to, že generálna prokuratúra nesprávne interpretovala a aplikovala § 458 ods. 2 CSP\no prípustnosti dovolania v predmetnej právnej veci, a preto došlo k odloženiu ich podnetu\nna podanie dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu.\nZastávajú tiež názor, že postupom generálnej prokuratúry a krajského súdu v ich\noznačených konaniach došlo aj k porušeniu ich základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\nz dôvodu, že boli zaviazaní zaplatiť žalobcovi uvedené sumy aj napriek nesprávnosti\nprávnych záverov vo veci konajúcich súdov a napriek tomu, že im bolo odňaté právo\npreskúmať toto rozhodnutie dovolacím súdom.\nPoukazujú tiež na to, že „vydané rozsudky a povinnosť zaplatiť žalobcovi také sumy,\naké sú uvedené v rozhodnutí, sú pre nich likvidačné. Sťažovateľ 1. je invalidný dôchodca,\nktorý poberá dôchodok vo výške 380 €, ale aj napriek tejto skutočnosti mu súd uložil\npovinnosť hradiť mesačne žalobcovi sumu 500 €, čo je nemysliteľné a jednoznačne nemožné\nsplniť. Taktiež sťažovateľovi 2. uložil súd povinnosť uhradiť škodu v celosti, a to do 90 dní\nod právoplatnosti rozsudku, kde nie je v možnostiach a schopnostiach sťažovateľa 2.,\naby takúto povinnosť bol schopný splniť.“.\nVzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd prijal ich sťažnosť\nna ďalšie konanie a následne, aby vydal tento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľov\n\n,\n\na\n\n, bytom\n,\n\n, bytom\n\n, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd v spojitosti so základným právom vlastniť majetok podľa článku\n20 ods. 1 Ústavy SR... upovedomením Generálnej prokuratúry SR o spôsobe vybavenia\npodnetu zo dňa 20. 03. 2017, VI/1 Pz 9/17/1000-10 a rozsudkom Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. 12 Co/103/2013-430 zo dňa 31. 10. 2016 porušené bolo.\n\n6\n\n2. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12 Co/103/2013-430 zo dňa\n31. 10. 2016 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie\nkonanie.\n3. Sťažovateľom sa priznáva spoločne a nerozdielne primerané finančné\nzadosťučinenie ako náhrada nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch v sume 8.000,- €,\nktoré je Generálna prokuratúra SR povinná zaplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Generálna prokuratúra SR je povinná uhradiť sťažovateľom trovy konania v sume\n1.914,46 € na účet ich právneho zástupcu advokátky JUDr. Denisy Veselej do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\n\n7\n\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nPredmetom predbežného prerokovania bolo sťažovateľmi namietané porušenie ich\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým prípisom generálnej prokuratúry a napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu.\n1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľov podľa čl. 20 ods. 1\na čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým prípisom\ngenerálnej prokuratúry\nK porušeniu sťažovateľmi označených základných práv podľa ústavy a práva podľa\ndohovoru prípisom generálnej prokuratúry malo dôjsť tým, že generálna prokuratúra\nnesprávne vyhodnotila podmienky prípustnosti podania dovolania, a z toho dôvodu\nnesprávne rozhodla, keď odložila ich podnet ako nedôvodný. Sťažovatelia zastávajú názor,\nže v predmetnej veci boli splnené všetky zákonné podmienky na to, aby generálna\nprokurátora podala dovolanie.\nÚstavný súd v tejto súvislosti pripomína, že podanie dovolania generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky (ďalej len ,,generálny prokurátor“) ‒ predtým\nmimoriadneho dovolania v zmysle Občianskeho súdneho poriadku ‒ je podmienené\nsplnením zákonných predpokladov, ktoré sú upravené v § 458 a nasl. CSP. Z týchto\nustanovení jednoznačne vyplýva, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorého\nvyužitie ako procesného inštitútu patrí výlučne generálnemu prokurátorovi. To znamená,\nže nejde o základné právo sťažovateľov, ktoré by bolo možné zahrnúť pod čl. 46 ods. 1\nústavy alebo pod čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických\nosôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania (od 1. júla 2016\nide o dovolanie generálneho prokurátora vzhľadom na účinnosť Civilného sporového\n\n8\n\nporiadku) neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo\nna jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto\npodnetu vyhovieť a je na jeho voľnej (vlastnej) úvahe rozhodnúť, či podá dovolanie.\nÚstavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie dovolania\n(predtým mimoriadneho dovolania v zmysle Občianskeho súdneho poriadku) nemá\ncharakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. I. ÚS 19/01,\nII. ÚS 176/03, IV. ÚS 344/04, II. ÚS 144/05, I. ÚS 43/07, II. ÚS 172/2017).\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že nevyužitím práva generálneho\nprokurátora podať proti rozsudku krajského súdu dovolanie generálneho prokurátora\nnemohlo dôjsť k porušeniu označených práv sťažovateľov, pretože platná zákonná úprava\nnezakladá sťažovateľovom právo (právny nárok) na vyhovenie ich podnetu na podanie\ndovolania generálneho prokurátora. Navyše, ako z prípisu generálnej prokuratúry, ktorým\nupovedomila sťažovateľov o spôsobe vybavenia ich podnetu, vyplýva, že generálna\nprokuratúry svoje rozhodnutie aj primeraným spôsobom odôvodnila.\nÚstavný súd preto sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n2. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľov podľa čl. 20 ods. 1\na čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu\nZákladným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie\nv lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná\na začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia\no inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom\nustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej\n\n9\n\nlehoty\n\nzákon\n\no\n\nústavnom\n\nsúde\n\nneumožňuje\n\nzmeškanie\n\ntejto\n\nlehoty\n\nodpustiť\n\n(pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).\nSťažovatelia namietajú porušenie svojich v sťažnosti označených základných práv\npodľa ústavy a práva podľa dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorý\nnadobudol právoplatnosť 18. januára 2017. Sťažnosť sťažovateľov však bola ústavnému\nsúdu doručená 24. apríla 2017, pričom na poštovú prepravu bola daná 20. apríla 2017.\nJe teda zrejmé, že sťažnosť bola ústavnému súdu doručená v značnom časovom odstupe\npo uplynutí ustanovenej dvojmesačnej lehoty od právoplatnosti rozsudku krajského súdu,\nteda oneskorene.\nPokiaľ sťažovatelia v sťažnosti vychádzajú v prípade plynutia lehoty na podanie\nsťažnosti zo skutočnosti, že po doručení napadnutého rozsudku krajského súdu podali\npodnet na podanie dovolania generálneho prokurátora, a teda lehota sa má počítať\nod doručenia prípisu generálnej prokuratúry, ktorá ich upovedomila o spôsobe vybavenie\nich podnetu, ústavný súd takúto úvahu nemôže akceptovať. Ústavný súd v týchto prípadoch\nvychádza z podstatného právneho rozdielu medzi dovolaním podaným stranou sporu\na dovolaním, ktoré môže podať generálny prokurátor. Podanie (mimoriadneho) dovolania\ngenerálnym prokurátorom proti právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu je jeho\nvýhradným právom, a teda nie je pre stranu (sporu) právne nárokovateľným opravným\nprostriedkom ani účinným a istým prostriedkom, ktorým by sa mohla domáhať ochrany\nsvojich práv pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj II. ÚS 23/2010).\nV nadväznosti na uvedené preto lehotu podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde\nna podanie sťažnosti ústavnému súdu proti rozhodnutiu toho-ktorého všeobecného súdu\nnemožno počítať od doručenia posledného oznámenia generálnej prokuratúry o vybavení\npodnetu strany (sporu) na podanie (mimoriadneho) dovolania proti takémuto rozhodnutiu\nvšeobecného súdu (pozri napr. aj III. ÚS 225/2017, III. ÚS 291/2017).\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.\n\n10\n\nKeďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo už bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľov obsiahnutými v petite ich sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. novembra 2017\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "preskúmanie rozhodnutia iných org.", "mimoriadne dovolanie", "generálny prokurátor", "zodpovednosť-za škodu", "dedič"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c33e923e-0c3f-4835-b1b4-24a7078c22a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.291.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 291/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 291/2017 z 25. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.291.2017.1"}, {"guid": "ussr:89183ffd-02e3-4eb6-ae23-b9b299d6b996", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.225.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 225/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 225/2017 z 4. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.225.2017.1"}, {"guid": "ussr:080d1667-b09b-4b4c-a269-8fb797180508", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.172.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2017 z 2. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-02", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.172.2017.1"}, {"guid": "ussr:0531821d-c2a5-4db2-8118-8067b72ad8c1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 23/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 23/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0531821d-c2a5-4db2-8118-8067b72ad8c1"}, {"guid": "ussr:3ad84c84-153b-4018-a4f8-14cdfe35116e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 290/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 290/09 z 14. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ad84c84-153b-4018-a4f8-14cdfe35116e"}, {"guid": "ussr:0f9bc137-7178-40a8-9739-f5a6acfd1672", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 43/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 43/07 z 17. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-17", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f9bc137-7178-40a8-9739-f5a6acfd1672"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:4e37c7f3-ffec-4ae7-ae51-cfb1c657daf7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 304/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 304/06 z 10. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-10", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e37c7f3-ffec-4ae7-ae51-cfb1c657daf7"}, {"guid": "ussr:c853a449-1bb8-4ef2-95d6-8b7811668863", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 144/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 144/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c853a449-1bb8-4ef2-95d6-8b7811668863"}, {"guid": "ussr:2c679c8e-9f52-4c8a-b7a0-0d753e9e86cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 344/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 344/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c679c8e-9f52-4c8a-b7a0-0d753e9e86cc"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/03 z 22. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-22", "citacie_n": 463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc"}, {"guid": "ussr:1256e803-4235-4361-93b5-2342c23dc5a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/03 z 24. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-24", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1256e803-4235-4361-93b5-2342c23dc5a7"}, {"guid": "ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 64/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/03 z 26. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-26", "citacie_n": 486, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8761c001-8b2a-45a5-9797-e02540adbdee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/01 z 26. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-26", "citacie_n": 163, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8761c001-8b2a-45a5-9797-e02540adbdee"}, {"guid": "e8f53618-d415-4c61-86ad-a8c8ef957978:f28bf6ee-4fe4-4c4d-8669-fa14fe9f548f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8313204420.1", "spisova_znacka": "12Co/103/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/103/2013 z 23. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-09-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8313204420.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:20472451-d814-4218-a187-3827248e481b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.448.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 448/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 448/2023 z 5. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.448.2023.1"}, {"guid": "ussr:8e5aae59-88cf-4085-b5fe-5310a008da5c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.488.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 488/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 488/2018 z 13. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.488.2018.1"}, {"guid": "ussr:80eeef2b-8611-4951-bc4f-b72698b37866", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.465.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 465/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 465/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.465.2018.1"}]}