{"guid": "ussr:9a6e28f1-e1e7-44ba-8c61-f1645d59ec1f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.696.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 696/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 696/2017 z 10. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. novembra 2017, sp. zn. II. ÚS 696/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.696.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-11-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9a6e28f1-e1e7-44ba-8c61-f1645d59ec1f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.696.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.696.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.696.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 696/2017-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\nobchodnej spoločnosti SOZEF, s. r. o. SK, Majerová 302/15, Hažlín, zastúpenou\nadvokátkou JUDr. Evou Mišíkovou, Laurinská 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1\nListiny základných\n\npráv\n\na\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nOkresnej\n\nprokuratúry\n\nTopoľčany\n\nč. k. Pv 352/15/4406-64 zo 14. februára 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti SOZEF, s. r. o. SK, o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. apríla 2017\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti SOZEF, s. r. o. SK (ďalej len „sťažovateľka“),\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných\n\npráv a slobôd (ďalej len „listina“) uznesením Okresnej prokuratúry Topoľčany (ďalej len\n„okresná prokuratúra“) č. k. Pv 352/15/4406-64 zo 14. februára 2017 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie okresnej prokuratúry“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že vyšetrovateľka Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Topoľčanoch (ďalej len „vyšetrovateľka“) uznesením pod ČVS: ORP203/VYŠ-TO-2015 z 5. júna 2015 podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začala trestné\nstíhanie pre zločin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1 a 3 Trestného zákona.\nDňa 14. septembra 2016 vyšetrovateľka podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku zastavila trestné stíhanie, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod\nna postúpenie veci. Proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania zo 14. septembra 2016\nsťažovateľka podala 26. septembra 2016 sťažnosť prostredníctvom svojej právnej\nzástupkyne.\n\nSťažovateľka\n\nuvádza,\n\nže\n\nuž\n\nv tejto\n\nsťažnosti\n\npoukazovala\n\nna to,\n\nže „... vyšetrovateľka odignorovala závažné podozrenia odôvodňujúce potrebu začatia\ntrestného stíhania a vznesenia obvinenia voči\n\nza trestné činy\n\npodvodu...“, pričom svoje tvrdenia aj podrobne odôvodnila.\nOkresná prokuratúra uznesením č. k. Pv 352/15/4406-47 z 10. októbra 2016\nuznesenie vyšetrovateľky zo 14. septembra 2016 zrušila a uložila jej, aby vo veci znovu\nkonala a rozhodla.\nDňa 10. januára 2017 vyšetrovateľka uznesením pod ČVS: ORP-203/VYŠ-TO-2015\n(ďalej len „uznesenie vyšetrovateľky z 10. januára 2017“) opätovne podľa § 215 ods. 1\npísm. b) Trestného poriadku zastavila trestné stíhanie, pretože skutok nie je trestným činom\na nie je dôvod na postúpenie veci. Sťažovateľka poukazuje na to, že vyšetrovateľka len\nveľmi všeobecne odôvodnila svoj záver, prečo nemohlo dôjsť k trestnému činu podvodu,\nnevyjadrila sa ani k jednému z jej sťažnostných dôvodov, ktoré namietala už vo svojej\npredchádzajúcej sťažnosti. Proti uzneseniu vyšetrovateľky z 10. januára 2017 preto\npodala 18. januára 2017 sťažnosť, v ktorej zopakovala a doplnila svoju argumentáciu\nz predchádzajúcej sťažnosti a žiadala, aby sa touto argumentáciou orgány činné v trestnom\n\n2\n\nkonaní riadne zaoberali a dali jej na ňu riadne odpovede (predmetnú argumentáciu\nzo sťažnosti podanej proti uzneseniu vyšetrovateľky z 10. januára 2017 zároveň skopírovala\naj do svojej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu, pozn.).\nOkresná\n\nprokuratúra\n\no tejto\n\nsťažnosti\n\nrozhodla\n\nnapadnutým\n\nuznesením\n\ntak, že ju zamietla ako nedôvodnú.\nSťažovateľka zastáva názor, že napadnutým uznesením okresná prokuratúra porušila\njej základné právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods. 1\nlistiny.\n\nNapadnuté\n\nuznesenie\n\nbolo\n\nprávnej\n\nzástupkyni\n\nsťažovateľky\n\ndoručené\n\n17. februára 2017, a preto sťažnosť adresovanú ústavnému súdu považuje za včas podanú,\na keďže proti napadnutému uzneseniu nemá žiaden iný účinný prostriedok nápravy,\npovažuje ju za jediný účinný prostriedok nápravy.\nPodľa názoru sťažovateľky okresná prokuratúra sa jej rozsiahlou argumentáciu\ntýkajúcou\n\nsa spáchania\n\ntrestného\n\nčinu\n\npodvodu\n\nvôbec\n\nkonkrétne\n\nnezaoberala,\n\nlen vo všeobecnosti skonštatovala, že „Jednoznačne konštatujem, že vyšetrovateľ PZ\nsa v intenciách opatrenia o záväznom pokyne na vyšetrovanie vysporiadal so všetkými\nokolnosťami, keď konštatoval, že z nich nevyplýva podozrenie z ďalších trestných činov,\nnaznačených v dôvodoch sťažnosti.“. Zastáva názor, že z napadnutého uznesenia\nnie je možné zistiť, na základe akých skutočnosti okresná prokuratúra dospela k uvedenému\nzáveru, keďže tento nie je opretý o žiadnu konkrétnu argumentáciu. Ďalej uvádza,\nže «Len na základe špekulatívnej úvahy sa je možné domnievať, že k tomuto všeobecnému\na nekonkrétnemu (a taktiež aj nesprávnemu) záveru prokurátorky, by sa teoreticky mohlo\nvzťahovať vyjadrenie prokurátorky o tom, že na základe tvrdení\n„nebolo možné postupovať podľa § 199 ods. 1 Tr. por. a začať trestné stíhanie\npre trestné činy naznačené sťažovateľkou. Dôvod takéhoto záveru však – najmä v kontexte\nmojej rozsiahlej argumentácie zo dňa 18. 01. 2017 – prokurátorka vôbec nekonkretizovala\na neuviedla a teda takéto jej tvrdenie je potrebné vyhodnotiť ako svojvoľné. Tiež je možné\nšpekulovať o tom, či prokurátorka chcela svoj záver oprieť ešte aj o svoje tvrdenie\nz napadnutého uznesenia o tom, že\n\n„poprel okolnosti pôvodne uvádzané\n\n3\n\nsvedkyňou\n\no existencii čiastky 200.000 Eur pre\n\n“. Práve toto\n\nskutkové zistenie som však už v mojich predchádzajúcich podaniach zo dňa 26. 09. 2016\na tiež aj zo dňa 18. 01. 2017 konkrétne rozanalyzoval a prišiel som k záveru, že takáto\nskutočnosť – existencia vyplatenia či nevyplatenia sumy 200.000,- EUR „pre\n\n“–\n\nnemá žiadny vplyv na posúdenie naplnenia či nenaplnenia skutkovej podstaty trestného činu\npodvodu. Tento môj záver obsahovala aj moja písomnosť zo dňa 18. 01. 2017, ako jeden\nz hlavných argumentačných dôvodov naplnenia skutkovej podstaty trestného činu podvodu.\nProkurátorka mi však v napadnutom uznesení nedala žiadnu odpoveď ani na tento\nsťažnostný (argumentačný) dôvod (a ani na žiadne ďalšie sťažnostné dôvody), čo viedlo\nk jej nesprávnemu záveru o tom, že „V kontexte týchto svedeckých výpovedí neprichádzal\ndo úvahy postup podľa § 199 ods. 1 Tr. por.“ – viď str. č. 4, hore, napadnutého uznesenia...\nTakéto konanie, kedy mi prokurátorka na moju konkrétnu argumentáciu (sťažnostné\ndôvody) zo dňa 18. 01. 2017 (vo vzťahu k trestnému činu podvodu) nedá žiadne konkrétne\nodpovede a takúto moju argumentáciu odmietne iba všeobecne a to iba zopakovaním\nzáverov, ktorých nesprávnosť som ja v mojom skoršom podaní zo dňa 18. 01. 2017\nuž namietal (a to bez toho, aby sa obsahom mojich skorších námietok konkrétne zaoberala),\nje potrebné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a v rozpore s čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd.». Zároveň je presvedčená, že keďže sa okresná\nprokuratúra v napadnutom uznesení jej sťažnostnými dôvodmi týkajúcimi sa naplnenia\nskutkovej podstaty trestného činu podvodu riadne nezaoberala, objektívne ich\nnevyhodnotila a nedala jej na ne odpovede, svojím postupom porušila aj viaceré\nustanovenia Trestného poriadku [§ 1, § 2 ods. 5, 6, 10 a 12 a § 230 ods. 1 a 2 písm. e),\npozn.]. Nedostatkami obdobného charakteru trpí podľa jej názoru aj konanie\nvyšetrovateľky, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo (ako tzv. „výsledkové\nkonanie“). Postup uplatnený v napadnutom uznesení a v konaní, ktoré napadnutému\nuzneseniu predchádzalo, a jeho záver nie je z ústavného hľadiska akceptovateľný\na udržateľný, pretože negarantuje jej základné právo na inú právnu ochranu vyplývajúce\nz čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny.\nSťažovateľka tiež poukazuje na to, že vychádzajúc z príslušných ustanovení\nTrestného poriadku mala právo domáhať sa v rámci tzv. adhézneho konania uplatnenia\n\n4\n\nsvojho nároku na náhradu škody v trestnom konaní, zároveň podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. čl. 36 ods. 1 listiny mala právo na to, aby toto trestné konanie malo určitú kvalitu a aby\no rozhodnutí o tomto trestnom konaní neboli odôvodnené pochybnosti a aby bolo založené\nna preskúmateľných a objektívnych dôkazoch. K takémuto konaniu však postupom okresnej\nprokuratúry pri napadnutom uznesení (v nadväznosti na jemu predchádzajúci postup\nvyšetrovateľky) nedošlo. Považuje za potrebné dodať, že «ani uplatňovanie si svojich\nnárokov poškodeným prostredníctvom tzv. „civilných“ súdov nezbavuje prokurátora\npovinnosti stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel, v zmysle ustanovenia § 2 ods. 5\nTP. Ak naviac bol nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom mojou osobou\nv rámci tzv. adhézneho konania riadne v trestnom konaní uplatnený a nebolo doposiaľ\nrozhodnuté oprávneným orgánom o tom, že mi takéto právo v trestnom konaní nepatrí,\nprokurátorka nie je oprávnená odoprieť môj nárok svojou vyššie uvedenou svojvoľnou\nargumentáciou a svojvoľným rozhodnutím a odoprieť mi uplatnenie tohto nároku\nna základe kvality konania, ktorá nepochybne je v rozpore s ustanovením čl. 46 ods. 1\nústavy v rámci práva na tzv. inú právnu ochranu.».\nS poukazom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd jej sťažnosti\nvyhovel a vydal takýto nález:\n„1. Základné právo spoločnosti SOZEF, s. r. o. SK,\n\n,\n\nMajerová 302/15, Hažlín 086 14, okres Bardejov, na inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\nuznesením námestníčky okresnej prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany sp. zn.\nPv 352/15/4406-64, zo dňa 14. februára 2017, porušené bolo.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie námestníčky okresnej\nprokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany sp. zn. Pv 352/15/4406-64, zo dňa\n14. februára 2017, a vec sa jej vracia na ďalšie konanie.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva spoločnosti SOZEF, s. r. o. SK,\n, Majerová 302/15, Hažlín 086 14, okres Bardejov, náhradu trov konania,\nktoré mu je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinná vyplatiť na účet\nAdvokátskej kancelárie JUDr. Evy Mišíkovej, s. r. o.,\n811 01 Bratislava 1, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n\n5\n\n, Laurinská 2,\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\n\n6\n\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna\nintenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní\npríslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami\nprípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\nSťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 listiny napadnutým uznesením\nokresnej prokuratúry z dôvodu, že okresná prokuratúra odmietla jej sťažnosť proti\nuzneseniu vyšetrovateľky z 10. januára 2017 ako nedôvodnú bez toho, aby sa s jej obsahom\nriadne vysporiadala a poskytla jej dostatočnú odpoveď na jej argumentáciu týkajúcu\nsa naplnenia skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Sťažovateľka považuje závery\nokresnej prokuratúry obsiahnuté v napadnutom uznesení z ústavného hľadiska\nza neakceptovateľné a neudržateľné.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nV súvislosti s namietaným porušením označených základných práv sťažovateľkou\nústavný súd zdôrazňuje, že cieľom jeho právomoci ako nezávislého orgánu ochrany\nústavnosti (čl. 124 ústavy) nie je primárne preskúmavať a posudzovať právne názory\norgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych prostriedkoch nápravy a ochrany práv\na slobôd (vrátane základných práv a slobôd) fyzických osôb a právnických osôb pri výklade\na uplatňovaní zákonov v súvislosti s rozhodovaním vo veci samej ani preskúmavať,\nči v konaní pred týmito orgánmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\n\n7\n\nzávery zo zisteného skutkového stavu tieto orgány vyvodili. Úloha ústavného súdu\nsa sústreďuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.\nSkutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych prostriedkoch\nnápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby mali za následok porušenie základného práva alebo slobody zaručeného v ústave\nalebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných slobodách\n(m. m. III. ÚS 38/05, III. ÚS 278/06).\nÚstavný súd v obdobných prípadoch konštantne vo svojej judikatúre uvádza,\nže právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného trestného\noznámenia alebo na podanie obžaloby proti nej na súde prokurátorom nie je súčasťou\nzákladného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. čl. 36 ods. 1 listiny (napr. II. ÚS 42/00, II. ÚS 238/02, III. ÚS 198/03, II. ÚS 28/06),\nt. j. právo na vznesenie obvinenia, prípadne podanie obžaloby nemá ústavný základ,\na teda nepožíva ústavnú ochranu. Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu je len\njemu zodpovedajúca povinnosť orgánov činných v trestnom konaní (v danom prípade\norgánov prokuratúry) zákonom ustanoveným spôsobom sa zaoberať podaním, v ktorom\ndotknutá osoba oznamuje skutočnosti podľa nej nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný\nčin, a o vybavení takého oznámenia dotknutú osobu riadne vyrozumieť. Súčasťou tohto\npráva však nie je právo, aby orgány činné v trestnom konaní podaniu oznamovateľa\nvyhoveli v tom zmysle, že rozhodnú podľa jeho predstáv (m. m. napr. I. ÚS 40/01,\nII. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06, IV. ÚS 180/09). Ústavný súd opakovane judikuje, že čl. 46\nods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 listiny garantuje ochranu pred protiústavným postupom\norgánov verejnej moci v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o subjektívnych právach\nfyzických osôb alebo právnických osôb.\n\n8\n\nV tejto súvislosti ústavný súd tiež poznamenáva, že jedným z charakteristických\nznakov moderného právneho štátu je aj skutočnosť, že vymedzenie trestného činu, stíhanie\npáchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu.\nŠtát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom,\nči bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie\ntohto vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie\nbezprostredná ochrana individuálnych subjektívnych práv oznamovateľa trestného činu,\nresp. poškodeného (m. m. I. ÚS 68/2012).\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie okresnej\nprokuratúry z hľadiska jeho ústavnej akceptovateľnosti a zlučiteľnosti jeho účinkov\nso sťažovateľkou označenými základnými právami podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36\nods. 1 listiny, pričom v súlade s materiálnym prístupom k ochrane ústavnosti vzal do úvahy\naj obsah uznesenia vyšetrovateľky z 10. januára 2017, keďže označené rozhodnutie\nvyšetrovateľky a napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry tvoria z hľadiska predmetu\npožadovanej\n\nústavnej\n\nochrany\n\njeden\n\ncelok\n\n(m. m.\n\nII. ÚS 78/05,\n\nIII. ÚS 264/08,\n\nIV. ÚS 372/08).\nVyšetrovateľka uznesením z 10. januára 2017 po tom, ako jej okresná prokuratúra\nuznesením č. k. Pv 352/15/4406-47 z 10. októbra 2016 zrušila uznesenie zo 14. septembra\n2016 a uložila jej, aby vo veci znovu konala a rozhodla, podľa § 215 ods. 1 písm. b)\nTrestného poriadku zastavila trestné stíhanie vedené pre zločin zvýhodňovania veriteľa\npodľa § 240 ods. 1 a 3 Trestného zákona, pretože skutok nie je trestným činom\na nie je dôvod na postúpenie veci. Vyšetrovateľka v odôvodnení svojho rozhodnutia\npo zhodnotení všetkých vo veci relevantných dôkazov vrátane v súlade s pokynmi okresnej\nprokuratúry doplnenými dôkazmi („výsluch\n\n,\n\n,\n\n,\n\nkonfrontácia medzi svedkom\nOkrem uvedených boli vykonané: výsluch\n,\n\n, bola vykonaná\na poškodeným\n\n.\n\n,\n\n,\n,\n\nbol zabezpečený účtovný materiál spol.\n\n,\n\n,\n\n, Zmluvy o dielo, účtovný materiál\n\n9\n\nspol.\n\n, /faktúry v sledovanom období/ Znalecký posudok\n\nznalca z odboru ekonómia a manažment č. 10/2016, doplnenie č. 1 Znaleckého posudku\n10/2016, listinný materiál z konaní Rozsudok v mene SR 1 T/119/2011 zo dňa 19. 6. 2012\na Rozsudok v mene SR 4 To/12/2013-995 zo dňa 21. 2. 2013“) uviedla: «Prečinu\nzvýhodňovanie veriteľa podľa § 240 ods. 1 ods. 3/ Trestného zákona sa dopusti ten, kto\nako dĺžnik, ktorý nie je schopný platiť svoje záväzky, zmarí hoci aj čiastočne uspokojenie\nsvojho veriteľa tým, že zvýhodní iného veriteľa a spôsobí škodu veľkého rozsahu.\nDlžníkom je osoba, ktorá je na základe existujúceho záväzkového vzťahu povinná\nniečo dať, konať, zabezpečiť, zdržať sa konania, alebo strpieť. Na druhej strane\nzáväzkového vzťahu sa nachádza veriteľ s právom na plnenie voči dlžníkovi. Podstatným\nznakom tohto trestného činu je neschopnosť dĺžnika plniť svoje záväzky. V zásade musí ísť\no už splatné reálne záväzky, nielen o ich účtovný stav. Splatný je taký záväzok ktorý\nje plniteľný z hľadiska uplynutia dohodnutej doby. Dĺžnik je v úpadku ak je platobne\nneschopný alebo predĺžený.\nZvýhodňovanie iného veriteľa sa rozumie síce plnenie povinnosti dlžnika voči\nveriteľovi z reálne existujúceho vzťahu, nie však na základe zásad pomernosti\na rovnomernosti, ktoré sú pre stav neschopnosti dlžnika plniť si svoje platné záväzky\nnajpodstatnejšie. Veritelia s rovnakými právami majú pri riešení úpadku dlžníka rovnaké\npostavenie, zvýhodňovanie niektorých veriteľov je neprípustné. Plnenie, ktoré nezodpovedá\nzásade pomerného uspokojenia môže byť veriteľovi poskytnuté i vzájomným započítaním\nobjektívne existujúcich pohľadávok Predmetným konaním dĺžnik koná v prospech jedného\nveriteľa na úkor iného resp. ostatných.\nZ vykonaných zistení, s poukazom na výpovede svedkov a doplnenie znaleckých\nzáverov mám zato, že vykonaným šetrením a po doplnení vyšetrovania je preukázané,\nže štatutár spol.\n\n, bol v sledovanom období schopný plniť svoje splatné\n\nzáväzky voči dlžníkovi spol. SOZEF s. r. o. Jedným z obligatórnych znakov skutkovej\npodstaty trestného činu zvýhodňovanie veriteľa však je neschopnosť plniť si svoje záväzky.\nZvýhodňovanie veriteľa spočíva v tom, že dlžník, ktorý je platobne neschopný alebo\npredĺžený plní jednému veriteľovi spôsobom nezodpovedajúcim zásade pomerného\nuspokojenia na úkor ostatných veriteľov. Páchateľom uvedeného trestného činu môže byť\niba dĺžnik, ktorý nie je schopný plniť svoje záväzky. Znalkyňa v znaleckom posudku\n\n10\n\na dopočutí však vyhodnotila, že spoločnosť\n\n, mala dostatok finančných\n\nprostriedkov na úhradu faktúr vo výške 325.251,90 Eur, to znamená, že spol.\n, nie je dlžníkom, ktorý nie je schopný si plniť svoje záväzky, v tomto prípade neboli\nnaplnené pojmové znaky trestného činu o ktorom sa vedie trestné stíhanie. Taktiež v tomto\nprípade nedošlo ani k trestnému činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona, ktorého\nsa dopustí páchateľ, ktorý sa na škodu cudzieho majetku obohatí tým, že uvedie niekoho\ndo omylu, resp. využije niečí omyl, konateľ spol.\n\n, by naplnil skutkovú\n\npodstatu tohto trestného činu v prípade ak by obchodno-zmluvný vzťah uzatváral\nuž s úmyslom za práce nezaplatiť, resp. ak by predstieral nepravdivé skutočnosti.\nIde napríklad o skutočnosť, že napriek tomu, že spoločnosť už nefunguje a nevykonáva\nžiadnu obchodnú činnosť, predstiera jej fungovanie a vyláka vykonanie prác už s úmyslom\nza tieto vôbec nezaplatiť. Takáto skutočnosť však zistená nebola.\nPodobne bola preskúmaná i skutočnosť ďalších možných trestných činov v súvislosti\ns vedením spoločnosti, pričom z výsluchov svedkov\n,\n\n.\n\n, bolo zistené, že spol.\n\nobdobí viedol a riadil\n\n,\n, v sledovanom\n\na\n\nbola formálne\n\nustanovená za konateľku spoločnosti, avšak chodila do práce na sídlo spoločnosti\nna ul.\n\n, kde mala prístup k pokladni a k účtom\n\nspoločnosti. Taktiež boli preverené i skutočnosti v súvislosti s prevzatím „odmeny“ vo výške\n200.000,- Eur od\na\n\n, pričom boli vypočutí\n\nz\n\na\n\n,\n\n, avšak z ich\n\nvýpovedí taká skutočnosť, ktorá by svedčila o dohode resp. odmene, zistená nebola. Taktiež\nbola\n\npreverená\n\nnepriamo obviňuje\n\nskutočnosť\n\nvyplývajúca\n\nz\n\nkonfrontácie,\n\n, že finančné prostriedky spol.\n\nv\n\nktorej\n, vo výške\n\n100.000,- Eur použila zrejme na kúpu a rekonštrukciu jej súkromného bytu, kde v súvislosti\ns touto skutočnosťou bola preverená možnosť páchania trestného činu poškodzovanie\nveriteľa, pričom bolo zistené, že práve\nv osobnom živote\nspol.\n\nbol v sledovanom období partnerom\n\n, avšak zistenie, či v skutočnosti boli prostriedky\n, jedným z partnerov použité na súkromné účely, nie je možné\n\nvykonať, pretože v účtovnom materiáli spol.\n\n, práve absentujú faktúry\n\na bloky k výdavkom na pokladni, ktoré nie sú podložené účtovne, čo znamená, že nie je\n\n11\n\nmožné zistiť, za akým účelom boli tieto použité, nie je možné ich ani žiadnym spôsobom\ndohľadať, čo vyplýva z výpovedí oboch do konania zabezpečených výsluchov: účtovníčky\n, ktorá\n\na\n\npokladne ako aj znalkyne\n\n...\n\nneustále nabádala k dokladovaniu\n\nVzhľadom k tomu, že v danom prípade neboli naplnené pojmové znaky skutkovej\npodstaty trestného činu zvýhodňovanie veriteľa a ani iného trestného činu, neboli zistené\nžiadne okolnosti, pre ktoré by bolo možné vyvodiť trestnú zodpovednosť voči konkrétnym\nosobám a vzhľadom k tomu, že vyšetrovaný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod\nna postúpenie veci, som rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.»\nNámestníčka okresnej prokurátorky okresnej prokuratúry napadnuté uznesenie,\nktorým zamietla sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu vyšetrovateľky z 10. januára 2017,\npo zhrnutí podstatných bodov sťažnosti sťažovateľky a preskúmaní podmienok na podanie\nsťažnosti odôvodnila svoje rozhodnutie takto: „Preskúmaním uznesenia, ako aj súvisiaceho\nspisu som zistila, že vyšetrovateľ PZ vyhodnotil dôkaznú situáciu zákonne, keď konštatoval,\nže zo zabezpečených dôkazov vyplynulo, že skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo, nie\nje trestným činom.\nV napadnutom uznesení vyšetrovateľa som nezistila prvky arbitrárnosti, na ktoré\npoukazuje sťažovateľka. Som toho názoru, že vyšetrovateľ PZ vyhodnotil všetky dôkazy\nv zmysle zásad, uvedených v ustanovení § 2 Tr. por. Podrobne rozviedol jednotlivé svedecké\nvýpovede a tieto následne vyhodnotil.\nMožno konštatovať, že v uvedenej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie\nvýsluchmi svedkov, zabezpečením značného množstva listinných dôkazov a tiež znaleckým\ndokazovaním.\nV tejto súvislosti bolo potrebné pre vyhodnotenie dôkaznej situácie jednoznačné\nvyjadrenie znalca účtovníka k platobnej neschopnosti dlžníka, od ktorej sa odvíjalo ďalšie\ndokazovanie.\nDoplňujúcim výsluchom znalca účtovníka boli vysvetlené rozdiely v záveroch\nznaleckých posudkov, keď znalec tieto nezrovnalosti vysvetlil, uviedol, že spoločnosť\nmala dostatok finančných prostriedkov na úhradu faktúr, nebola platobne\nneschopná. V nadväznosti na takéto vyjadrenie znalca už nebolo potrebné zisťovať ďalších\n\n12\n\nveriteľov, ako to požaduje sťažovateľka, nakoľko už prvá okolnosť, podstatná pre právne\nposúdenie skutku bola zodpovedaná. Pri trestnej činnosti ekonomického charakteru\nje znalecké dokazovanie z odboru ekonómia najpodstatnejším dôkazom. Vzhľadom\nna odstup času, keď skutok sa mal stať v období rokov 2008-2009, nie je možné\nspochybňovať účtovné doklady spoločnosti, predložené k znaleckému skúmaniu.\nSťažovateľka síce argumentuje svedeckými výpoveďami, podľa ktorých reálne finančné\nprostriedky k dispozícii neboli, najmä svedeckou výpoveďou\n\n, ktorý\n\npoprel, že by disponoval peniazmi v objeme, ktorý vyčíslil znalec, v jednotlivých častiach\nsťažnosti si však značne odporuje, keď v jednej časti poukazuje na výpoveď tohto svedka\na v ďalšej časti sťažnosti ho označuje za absolútne nevierohodného svedka.\nVýpoveď tohto svedka nepovažujem za vierohodnú, nakoľko tento už ako obžalovaný\nv inej trestnej veci argumentoval týmto istým spôsobom – neexistenciou disponibilných\nfinančných prostriedkov, pričom jeho tvrdeniam neuverili ani súdy I. a II. stupňa a následne\nani Najvyšší súd SR /pri preskúmaní dovolania odsúdeného/ a na základe znaleckého\ndokazovania, aj po dopĺňaní dokladov k znaleckému dokazovaniu bol odsúdený za inú\nekonomickú trestnú činnosť. V tomto kontexte vyznievajú aj svedecké výpovede\n, ktorá uviedla niekoľko kontroverzných okolností a ku ktorým sa už neskôr\nodmietla vyjadriť. Pripomínam, že na ich základe nebolo možné postupovať podľa § 199\nods. 1 Tr. por. a začať trestné stíhanie pre trestné činy, naznačené sťažovateľkou. Tiež\npoukazujem na svedeckú výpoveď účtovníčky spoločnosti\n\n, ktorá\n\npotvrdila, že účtovne financie boli v pokladni, ona do pokladne prístup nemala\na upozorňovala konateľov, aby takú veľkú hotovosť pokryli výdavkami. Konatelia tak\nneurobili a nezdokladovali žiadnymi výdavkovými dokladmi hotovosť v pokladni.\nJednoznačne konštatujem, že vyšetrovateľ PZ sa v intenciách opatrenia o záväznom\npokyne na vyšetrovanie vysporiadal so všetkými okolnosťami, keď konštatoval, že z nich\nnevyplýva podozrenie z ďalších trestných činov, naznačených v dôvodoch sťažnosti.\nZa dostatočné tiež považujem vyjadrenie svedka\nokolnosti pôvodne uvádzané svedkyňou\npre\n\n, ktorý poprel\n\no existencii čiastky 200.000 Eur\n\n. V kontexte týchto svedeckých výpovedí neprichádzal do úvahy postup podľa\n\n§ 199 ods. 1 Tr. por. Obdobne aj v súvislosti s ďalšími tvrdeniami\n\n,\n\nna ktoré poukazuje sťažovateľka, bola snaha o doplnenie konkrétnych okolností\n\n13\n\njej výsluchom. Nakoľko využila svoje právo a odmietla ďalej k veci vypovedať, ňou\nprezentované tvrdenia nebolo možné bez doplnenia vyhodnotiť, už vôbec nie postupovať\npodľa § 199 ods. 1 tr. por. a začať trestné stíhanie.\nZáverom poukazujem na okolnosť, že každý má nárok na to, aby sa jeho podaniami\na návrhmi orgány činné v trestnom konaní zaoberali a aby ich vybavili, nikto však nemá\nnárok na to, aby výsledok tohto vybavenia zodpovedal jeho predstave...“\nAko už bolo uvedené, k porušeniu označených práv sťažovateľky malo dôjsť tým,\nže okresná\n\nprokuratúra\n\nodmietla\n\njej\n\nsťažnosť\n\nproti\n\nuzneseniu\n\nvyšetrovateľky\n\nz 10. januára 2017 bez toho, aby sa s jej obsahom riadne vysporiadala a poskytla\njej dostatočnú odpoveď na jej argumentáciu týkajúcu sa naplnenia skutkovej podstaty\ntrestného činu podvodu. Vychádzajúc z obsahu napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry\nnapriek tomu, že námestníčka okresnej prokurátorky okresnej prokuratúry poskytla\nsťažovateľke v podstatných bodoch jej sťažnostnej argumentácie odpoveď postačujúcu\nna odôvodnenie výroku jej rozhodnutia, ústavný súd musí prisvedčiť sťažovateľke,\nže otázkou\n\nnaplnenia\n\nskutkovej\n\npodstaty\n\ntrestného činu\n\npodvodu\n\nsa\n\nzaoberala\n\nlen všeobecne, a to v podstate len tak, že sa stotožnila s uznesením vyšetrovateľky\nz 10. januára 2017. Na druhej strane však aj takýto spôsob vysporiadania sa s vecou obstojí,\npokiaľ orgán verejnej moci, ktorého rozhodnutie jemu nadriadený orgán verejnej moci\npreskúmava, sa predmetnou otázkou zaoberal v rozsahu postačujúcom na odôvodnenie\nvýroku svojho rozhodnutia. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na uznesenie\nvyšetrovateľky z 10. januára 2017, v ktorom vyšetrovateľka považovala na základe\nvykonaného dokazovania za preukázané, že v danom prípade nedošlo ani k trestnému činu\npodvodu podľa § 221 Trestného zákona.\nSkutočnosť, že sťažovateľka zastáva iný právny názor, ako v tejto veci zaujala\nokresná prokuratúra, resp. aj vyšetrovateľka, s ktorej rozhodnutím sa okresná prokuratúra\nstotožnila, nemôže viesť k záveru, že napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry\nje z ústavného\n\nhľadiska\n\nneakceptovateľné,\n\nprípadne\n\nneudržateľné\n\na\n\nnezakladá\n\nani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor okresnej prokuratúry svojím\nvlastným.\n\n14\n\nÚstavný súd vo svojej judikatúre opakovane pripomína, že do obsahu základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 listiny nepatrí právo účastníka\nna rozhodnutie v súlade s jeho skutkovým a právnym názorom, resp. právo na úspech\nv konaní. Obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 listiny\nnie je ani záruka, že rozhodnutie orgánu verejnej moci bude spĺňať očakávania a predstavy\núčastníka konania.\nPreskúmaním predmetnej veci ústavný súd prihliadajúc aj na svoju už ustálenú\njudikatúru dospel k záveru, že medzi napadnutým uznesením okresnej prokuratúry\na obsahom sťažovateľkou označených základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36\nods. 1 listiny neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Zároveň ústavný\nsúd poznamenáva, že zastavenie trestného stíhania sťažovateľke nebráni, aby si spomínaný\nnárok na náhradu škody uplatnila v konaní pred inými na to príslušnými orgánmi, napr.\nv civilnom procese. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľky uplatnenými v petite jej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. novembra 2017\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "trestné stíhanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d7d1d8e0-e34c-44e5-ba5d-912f494da379", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 68/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 68/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7d1d8e0-e34c-44e5-ba5d-912f494da379"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:3ade858b-18d1-4d81-b501-3805688702f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 180/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 180/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ade858b-18d1-4d81-b501-3805688702f6"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 278/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 278/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807"}, {"guid": "ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151"}, {"guid": "ussr:77f8bdc3-73c0-4d9b-9f85-fdd29dc245a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 28/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/06 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:77f8bdc3-73c0-4d9b-9f85-fdd29dc245a7"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 168/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e"}, {"guid": "ussr:8a9ee60e-5913-4b61-bb74-f458a971de84", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a9ee60e-5913-4b61-bb74-f458a971de84"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:760983be-75e8-4d55-9202-baebc7b4c04a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 238/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 238/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:760983be-75e8-4d55-9202-baebc7b4c04a"}, {"guid": "ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/01 z 29. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-29", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "1a97658e-f279-4bfb-ba83-4aa37c8529d1:ef7e4c7d-ef16-4f4c-95f5-6d390e58fb87", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1412010365.2", "spisova_znacka": "4To/12/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/12/2013 z 1. 7. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-07-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1412010365.2"}], "citovane_v": []}