{"guid": "ussr:088d9ad8-e9e3-44b1-8e01-c533f4c03dd9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.689.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 689/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 689/2017 z 10. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. novembra 2017, sp. zn. II. ÚS 689/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.689.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-11-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/088d9ad8-e9e3-44b1-8e01-c533f4c03dd9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.689.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.689.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.689.2017.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 689/2017-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\nna výkon väzby\n\n, Ústav\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátska\n\nkancelária, Teodora Tekela 23, Trnava, vo veci namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.\n3 Tpo 43/2017 z 22. augusta 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. októbra\n2017 telefaxom a 23. októbra 2017 poštou doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského\nsúdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tpo 43/2017 z 22. augusta 2017.\n\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin\nnedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich\ndržanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c) a d) a ods. 2 písm. c)\nTrestného zákona.\nUznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 0 Tp 10/2017\nz 2. februára 2017 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov uvedených v ustanovení § 71\nods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku.\nUznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 83/2017 zo 14. augusta 2017 bola väzba\nsťažovateľa predĺžená do 28. februára 2018, teda o ďalších 6 mesiacov.\nUznesením krajského súdu č. k. 3 Tpo 43/2017-129 z 22. augusta 2017 bola\nzamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.\n0 Tp 83/2017 zo 14. augusta 2017.\n2.1 Podľa názoru sťažovateľa pri rozhodovaní o väzbe krajský súd porušil označené\nčlánky ústavy a dohovoru.\nZákladom sťažnosti je námietka, že sa okresný súd otázkou doby, o ktorú väzbu\npredĺžil, vôbec nezaoberal, pričom ide o tak závažný zásah do práva obvineného na osobnú\nslobodu, ktorý nemožno ponechať bez odôvodnenia.\nPodľa sťažovateľa odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu neobsahuje žiadne\nskutočnosti, pre ktoré by mala byť lehota väzby predĺžená až do 28. februára 2018 (teda\no pol roka). V tomto smere je rozhodnutie okresného súdu celkom nepreskúmateľné.\nNávrh prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „prokurátor“) z 27. júla\n2017 ako dôvod predĺženia lehoty väzby uvádza, že je potrebné vypočuť 15 svedkov,\nzabezpečiť znalecký posudok z odvetvia biológie a genetickej analýzy, vykonať analýzu\nzaistených a uchovaných počítačových údajov, konfrontácie a preštudovanie spisu. Toto je\npodľa sťažovateľa jediný relevantný údaj v návrhu prokurátora, z ktorého možno\nvyvodzovať potrebu predĺženia lehoty väzby, ale neobjasňuje sa ním, či je naozaj potrebné\n\n2\n\npredĺžiť väzbu až o pol roka. Aj podľa prokurátora k výsluchu svedkov má dôjsť ešte\nv rámci doterajšej (nepredĺženej) väzby. Navyše, ani samotné meškanie s vyhotovením\nznaleckého posudku z odvetvia biológie a genetiky z dôvodu rekonštrukcie priestorov\na zariadení znaleckého ústavu nemôže ísť na ťarchu sťažovateľa ako obvineného a nemožno\ntým odôvodniť predĺženie lehoty väzby o pol roka. Podľa názoru sťažovateľa tiež nemožno\nprihliadať na to, že orgány činné v prípravnom konaní doteraz nedokázali vyhodnotiť\npočítačové údaje, pretože dôvodnosť toho, že to nestihli, nijako nepreukázali. V spise nie je\nžiaden procesný dôkaz, z ktorého by bolo možné urobiť nejaký záver o dôvodnosti\npožiadavky.\nSťažovateľ ďalej poukazuje na to, že pri posudzovaní dôvodov väzby môžu orgány\nčinné v trestnom konaní prihliadať len na tie okolnosti a zistenia, ktoré majú základ\nv procesne vykonanom dokazovaní a sú významné pre záver o existencii niektorého\nz dôvodov väzby.\nSťažovateľ namieta, že krajský súd sa napriek ním podanej sťažnosti tiež nezaoberal\nprimeranosťou lehoty predĺženia väzby, keď iba uviedol, že je to potrebné vzhľadom na\nďalšie dokazovanie, preštudovanie spisu, prípadné podanie obžaloby alebo odklonu.\nV takomto odôvodnení nie sú uvedené žiadne skutkové či právne dôvody, ktoré by\nargumentačne dostatočným spôsobom podporili názor o potrebe predĺžiť lehotu väzby o pol\nroka. Takéto odôvodnenie podľa sťažovateľa oprávnene vyvoláva dojem arbitrárnosti\n(svojvôle) rozhodnutia v spojení s nedostatkom jeho odôvodnenia, a teda ho nemožno\nakceptovať z hľadiska ochrany základných práv sťažovateľa (práva na odôvodnenie\nrozhodnutia).\nZo sťažnosti ďalej vyplýva, že určité základné procesné záruky zakotvené v čl. 6\ndohovoru (obdobne aj v čl. 46 ods. 1 ústavy) sa musia poskytovať aj v konaní o osobnej\nslobode, ktoré inak ratione materiae spadá pod ustanovenia čl. 5 dohovoru, resp. čl. 17\nústavy. Takouto procesnou zárukou je aj právo strany konania na dostatočné odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.\nOdôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\n\n3\n\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo strany konania na spravodlivý proces. Judikatúra Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola\ndaná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nkľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgiadis c. Grécko,\nHiggins c. Francúzsko).\nPodľa sťažovateľa, keďže skutkové a právne závery krajského súdu nie sú vo vzťahu\nk skúmanej otázke presvedčivo odôvodnené a ide o argument kľúčový, napadnuté uznesenie\nkrajského súdu nemožno považovať za ústavne konformné, a je teda z tohto hľadiska\nneudržateľné.\n2.2 Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 3Tpo/43/2017-129 zo dňa 22.8.2017 porušil\nústavné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nUznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.8.2017 sa zrušuje.“\nII.\n3. Z návrhu prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby inter alia vyplýva, že ku\ndňu podania tohto návrhu sú už naplánované ďalšie vyšetrovacie úkony vrátane výsluchov 7\nsvedkov, ktoré by sa mali uskutočniť v čase od 7. do 16. augusta 2017, a najmenej 8\nsvedkov by malo byť vypočutých koncom augusta 2017. V ďalšom konaní bude potrebné\nzabezpečiť do spisu znalecký posudok z odvetvia biológie a genetickej analýzy, ktorý\nnapriek urgencii nebolo možné získať, pretože znalecký ústav ho z technických príčin\n(rekonštrukcia priestorov a zariadení) nespracoval. Ďalej je potrebné vykonať analýzu\nzaistených a uchovaných počítačových údajov, avšak táto pre značný rozsah zaistených\na skúmaných stôp nebola doteraz kompletne spracovaná. Súčasne vzhľadom na výsledky\nvýsluchov obvinených a svedkov bude potrebné naplánovať a zrealizovať niektoré\nkonfrontácie medzi obvinenými a svedkami. Po realizovaní týchto procesných úkonov bude\nmožné pristúpiť k preštudovaniu vyšetrovacieho spisu oprávnenými osobami. Vzhľadom na\n\n4\n\npočet obvinených a obhajcov však bude potrebné tento vyšetrovací úkon naplánovať na\nniekoľko dní.\n4. Z uznesenia okresného súdu sp. zn. 0 Tp 83/2017 zo 14. augusta 2017 vyplýva, že\nním bola predĺžená lehota väzby sťažovateľa (ako aj ďalších šiestich obvinených) do\n28. februára 2018. Zároveň bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa (ako aj ďalších štyroch\nobvinených) o prepustenie z väzby. Taktiež sa väzba sťažovateľa (ako aj ďalších troch\nobvinených) nenahradila dohľadom probačného a mediačného úradníka.\nPodľa názoru okresného súdu keďže i napriek iniciatíve orgánov činných v trestnom\nkonaní sa vec dosiaľ nepodarilo ukončiť a prepustením obvinených na slobodu by mohlo\nbyť zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, sudca pre\nprípravné konanie dospel k záveru, že návrh prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby\nbol dôvodný, a preto lehotu trvania väzby predĺžil do času požadovaného prokurátorom.\n5. Zo sťažnosti z 21. augusta 2017 podanej obhajcom sťažovateľa priamo krajskému\nsúdu vyplýva, že žiada zrušiť uznesenie okresného súdu sp. zn. 0 Tp 83/2017 zo 14. augusta\n2017 s tým, aby krajský súd rozhodol sám tak, že lehotu väzby buď nepredĺži, alebo ju\npredĺži len o 2 mesiace. Je toho názoru, že odôvodnenie uznesenia okresného súdu sp. zn.\n0 Tp 83/2017 zo 14. augusta 2017 neobsahuje žiadne skutočnosti, pre ktoré by mala byť\nlehota väzby predlžovaná až do 28. februára 2018 (teda o pol roka), a preto uznesenie\nokresného súdu je v tomto smere celkom nepreskúmateľné. Podľa názoru sťažovateľa\nrozsah ďalších úkonov, ktoré ešte majú byť vykonané, neodôvodňuje predĺženie väzby\no ďalšieho pol roka. Meškanie s vyhotovením znaleckého posudku z dôvodu rekonštrukcie\npriestorov a zariadení v znaleckom ústave nemôže ísť na ťarchu sťažovateľa. Nemožno tiež\nprihliadať na to, že sa nepodarilo doteraz vyhodnotiť počítačové údaje, pretože dôvodnosť\ntoho, že sa to nestihlo, nie je nijako preukázaná.\n6. Z uznesenia krajského súdu č. k. 3 Tpo 43/2017-129 z 22. augusta 2017 vyplýva,\nže ním bola inter alia zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného\nsúdu sp. zn. 0 Tp 83/2017 zo 14. augusta 2017.\nPodľa názoru krajského súdu náročnosť a rozsiahlosť trestného stíhania vyplýva\nnajmä zo skutočnosti, že ide o osem obvinených stíhaných ako organizovanú skupinu. Ďalej\n\n5\n\nje podstatné, že je potrebné vykonať ešte ďalšie dokazovanie výsluchom ďalších 8 svedkov\na analýzou zaistených a uchovaných počítačových údajov. Na základe výsledkov výsluchov\nobvinených a svedkov bude potrebné naplánovať a zrealizovať niektoré konfrontácie medzi\nobvinenými a svedkami. Po realizácii týchto procesných úkonov bude možné pristúpiť\nk preštudovaniu vyšetrovacieho spisu. Vzhľadom na potrebu vykonania ďalšieho\ndokazovania, preštudovania spisu, prípadného podania obžaloby alebo odklonu bolo\npotrebné predĺžiť lehotu trvania väzby do 28. februára 2018.\nIII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n9. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\n\n6\n\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n10. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n11. Sťažovateľ je presvedčený, že za primerané by bolo možné považovať predĺženie\nlehoty jeho väzby najviac o 2 mesiace. Stanovisko všeobecných súdov, ktoré považovali za\nprimerané predĺženie lehoty trvania väzby až o 6 mesiacov, podľa neho nie je vôbec\nodôvodnené a z tohto uhla pohľadu sa uznesenie krajského súdu prieči judikatúre ESĽP,\nna ktorú sťažovateľ poukazuje.\n12. Z pohľadu ústavného súdu treba predovšetkým konštatovať, že tak v riadnom\nopravnom prostriedku podanom proti uzneseniu okresného súdu, ako aj v sťažnosti\nústavnému súdu sťažovateľ namieta nedostatok odôvodnenia uznesení všeobecných súdov\nvo vzťahu k dĺžke doby, o ktorú sa má lehota ďalšieho trvania jeho väzby predĺžiť.\n\n7\n\nV dôsledku tejto skutočnosti považuje tieto uznesenia za nedostatočne odôvodnené\na za arbitrárne, keďže podľa jeho názoru nedávajú odpoveď na jeho relevantnú\nargumentáciu v otázke majúcej zásadný význam pre rozhodnutie. Judikatúra ESĽP, na ktorú\nsťažovateľ poukazuje, je aj podľa názoru ústavného súdu taká, ktorá sa na danú\nproblematiku vzťahuje a je zo strany sťažovateľa správne citovaná.\nNaproti tomu nemožno súhlasiť s názorom sťažovateľa, podľa ktorého sa všeobecné\nsúdy v danom prípade touto judikatúrou neriadili.\nPodľa názoru ústavného súdu tak v návrhu na predĺženie lehoty ďalšieho trvania\nväzby, ako aj v uzneseniach okresného súdu a krajského súdu sú uvedené konkrétne\ndôvody, pre ktoré je objektívne potrebné lehotu trvania väzby sťažovateľa predĺžiť o 6\nmesiacov. Podľa hodnotenia všeobecných súdov prokurátorom navrhovaná lehota\npredĺženia väzby v trvaní 6 mesiacov je vzhľadom na vyšetrovacie úkony, ktoré bude\npotrebné ešte vykonať, primeraná. Ústavný súd je presvedčený, že všeobecné súdy pri\nriešení ustálenia dĺžky doby, o ktorú je potrebné väzbu predĺžiť, neprekročili rámec voľnej\núvahy, ktorým v tomto smere disponujú. Skutočnosť, že sťažovateľ má na primeranosť\ndĺžky lehoty predĺženia väzby iný názor, neznamená porušenie jeho označených práv.\n13. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. novembra 2017\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-odôvodnenie", "väzba-dôvody väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:93e1cb22-61a7-4117-834a-25093b16707a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.651.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 651/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 651/2018 z 29. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.651.2018.1"}, {"guid": "ussr:a809cdf3-e337-42c3-b3b7-2ce07f86e665", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.650.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 650/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 650/2018 z 29. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-29", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.650.2018.1"}]}