{"guid": "ussr:236425cf-d0d2-4dac-896d-4a7a1c22467e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.663.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 663/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 663/2017 z 7. 2. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 7. februára 2018, sp. zn. II. ÚS 663/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.663.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-02-07", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/236425cf-d0d2-4dac-896d-4a7a1c22467e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.663.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.663.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.663.2017.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 663/2017-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. februára 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátska\nkancelária, L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III\nv konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 32/2007 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.\n18 C 32/2007 p o r u š e n é b o l i .\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume\n\n2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý\nvyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n3. Mgr.\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia\n\nv sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov), ktorú\nBratislava III\n\nje\n\nOkresný súd\n\np o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Emílie Korčekovej,\n\nadvokátska kancelária, L. Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 663/2017-12 z 24. októbra 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nBratislava III (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 32/2007 (ďalej aj\n„napadnuté konanie“).\n2. Z obsahu sťažnosti predovšetkým vyplynulo:\n«... Sťažovateľ má vo vykonštruovanom konaní na ochranu osobnosti vedenom na\nOkresnom súde Bratislava III pod č.k. 18C/32/2007 od 16.03.2007 postavenie odporcu...\nVinou ad hoc úkonov porušovateľa s výraznými časovými odstupmi, nezáujmu\nporušovateľa vec od počiatku prejednať a rozhodnúť spravodlivo a v primeranej lehote,\nvinou nezáujmu porušovateľa o vec, keď zákonná sudkyňa odišla na stáž na Krajský súd\nv Bratislave a vo veci nebolo konané, vinou porušenia zásady rýchlosti konania (§ 6 O.s.p.),\nnekonania zo strany porušovateľa s urýchlením a nerozhodnutia veci spravodlivo\n\n2\n\nv primeranej lehote, teda vinou neefektívneho konania a opakovaného vydávania zjavne\nsvojvoľných a nezákonných rozhodnutí (včítane rozsudku vo veci samej dňa 5.12.2013...\nmusel opakovane - 2 krát zasahovať Krajský súd v Bratislave a to rozhodnutiami zo dňa\n29.06.2012... a dňa 15.04.2016... keď v odôvodnení posledného zrušujúceho uznesenia č.k.\n3Co 123/2014-491 zo dňa 15.04.2016 (doručené 30.08.2016), ktorým zrušil porušovateľom\nsvojvoľne vydaný rozsudok porušovateľa zo dňa 5.12.2013 dospel k záveru, že povinnosťou\nporušovateľa bolo po podaní žalobného návrhu 16.03.2007 splniť si poučovaciu povinnosť,\nvyzvať žalobcu na upresnenie žalobného návrhu (S III. str. 205-206), nakoľko žalobný petit\nbol od počiatku neurčitý a nevykonateľný - viď. str. 9 odôvodnenia cit. uznesenia Krajského\nsúdu v Bratislave č.k. 3Co 123/2014-491 zo dňa 15.04.2016, čo si porušovateľ svojvoľným\nnerešpektovaním ust. §-u 43 ods. 1 O.s.p., §-u 42 ods. 3 O.s.p. nesplnil, aj keď ako subjekt\nznalý práva vedel a musel vedieť, že návrh žalobcu doručený súdu prvého stupňa dňa\n16.03.2007 nezodpovedal ust. §.-u 79 ods. 1 O.s.p. - viď. str. 8 odôvodnenia cit. uznesenia\nKrajského súdu v Bratislave č.k. 3Co 123/2014-491 zo dňa 15.04.2016- posledný odstavec\ncitujúc: „Súd prvého stuňa mal preto uvedenú zrejmú vadu návrhu na začatie konania\npostupom podľa §-u 43 ods. 2 O.s.p. odstrániť a až následne pristúpiť k prejednaniu veci.“\nJe teda nesporným, že odvolací Krajský súd v Bratislave sa uznesením č.k.\n3Co 123/2014-491 zo dňa 15.04.2016 stotožnil s právnou argumentáciou sťažovateľa\no neurčitosti a nevykonateľnosti petitu (aj petitov menených žalobcom) a o hrubom\nporušovaní jeho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čo sťažovateľ vnímal\na vníma ako neprípustnú šikanu po dobu 9 a 1/2 roka, teda neprijateľne extrémne dlho,\nkeďže vec sa po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co 123/2014-491 zo dňa\n15.04.2016 vracia do počiatočného štádia, ku dňu 16.03.2007 a to nie vinou sťažovateľa,\nale vinou porušovateľa a jeho svojvôle majúcej za následok odmietnutie spravodlivosti.\nS poukazom na vyššie uvedený skutkový stav veci sťažovateľ tvrdí, že svojvoľným\nkonaním porušovateľa došlo k porušeniu jeho základného práva na rozhodnutie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a porušeniu jeho práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čo je z ústavnoprávneho hľadiska\nneprijateľné a neakceptovateľné.\nSťažovateľ tvrdí, že je naďalej obeťou porušenia Dohovoru, pričom je tu dôvodná\nobava, že bude naďalej šikanovaný súdom a že porušovateľ bude pokračovať v porušovaní\n\n3\n\njeho základných práv a slobôd, neprípustných obštrukciách, revaši za ďalšie zrušenie ním\nvydaného rozhodnutia v danej veci Krajským súdom v Bratislave, preto sa s dôverou\nobracia so žiadosťou o pomoc na ústavný súd.\nSťažovateľ dôvodne a zmysluplne tvrdí, že ním podané (opakované) sťažnosti\npredsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní vedenom pod č.k. 18C 32/2007 zo dňa\n05.05.2011... zo dňa 14.08.2013... sa minuli účinkom, neviedli k odstráneniu stavu jeho\nprávnej neistoty o výsledok konania na ochranu osobnosti na podklade vykonštruovanej\nžaloby na ochranu osobnosti JUDr.\n\na JUDr.\n\n- viď. nižšie.\n\nV súlade s nálezom ústavného súdu sp.zn. II ÚS 189/2010 z 13. januára 2011 sa\npodáva, že sťažovateľ je doposiaľ 9 a 1/2 roka šikanovaný porušovateľom, neprípustne\nudržiavaný extrémne dlho v stave právnej neistoty o výsledok, z čoho pramení jeho utrpenie\na frustrácia, keďže porušovateľ vedome (súd pozná právo) porušuje jeho základné právo na\nsúdnu ochranu, keďže sťažovateľ (v postavení žalovaného) pre nejasnosť predmetu konania\nnemá možnosť sa vymyslenej žalobe už viac ako 9 a 1/2 roka účinne brániť, brániť sa proti\nsvojvôli a šikane zo strany porušovateľa, čo v právnom štáte nie je prípustné - zakazuje sa.\nKonanie na ochranu osobnosti je pritom po právnej a skutkovej stránke jednoduché,\nnezložité.\nVinou porušovateľa sa vec vracia na podklade rozhodnutia Krajského súdu\nv Bratislave č.k. 3Co 123/2014-491 zo dňa 15.04.2016 do stavu ku dňu doručenia súdu\nžalobného návrhu - teda ku dňu 16.03.2007, keďže de facto a de iure sa musí začať od\npočiatku (viď. záväzný pokyn Krajského súdu v Bratislave - porušovateľ musí vyzvať\nžalobcu na odstránenie vady žalobného návrhu..., čo mal učiniť už v roku 2007\nbezprostredne po doručení mu žaloby dňa 16.03.2007), vinou porušovateľa doposiaľ\nnesplnilo požiadavku „primeranej lehoty“ podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, keď trvá\nneprimerane extrémne dlho - 9 a 1/2 roka a to všetko aj vinou fatálnej nečinnosti\nporušovateľa, ad hoc úkonov s výrazným časovým odstupom, nekonaním vo veci počas\nodchodu zákonnej sudkyne na stáž na Krajský súd v Bratislave, čo je z ústavnoprávneho\nhľadiska neakceptovateľné - neospravedlniteľné.\nSťažovateľ k prieťahom v dôsledku zjavne svojvoľného konania porušovateľa a jeho\nzjavných nezákonností neprispel. Z konania a postupu porušovateľa a zákonnej sudkyne je\n\n4\n\nfrustrovaný, pociťuje utrpenie a beznádej, bezmocnosť, psychicky stráda a má obavu\nz pokračovania v jeho šikanovaní.\nTeda prieťahy zapríčinené porušovateľom nie je možným pričítať na vrub\nsťažovateľa. Stav právnej neistoty sťažovateľa o výsledok konania spôsobil u sťažovateľa\nnemajetkovú ujmu.\nVec má pre sťažovateľa mimoriadny význam vzhľadom k tomu, čo je v danej veci pre\nsťažovateľa v hre - „at stake“ (aktivity žalobcu voči sťažovateľovi v spolupráci s advokátom\nJUDr.\n\na Mgr.\n\n- viď. nižšie) a to po 9 a 1/2 ročných nezákonnostiach\n\nzo strany porušovateľa v úmysle vydať voči nemu zjavne svojvoľné a protiústavné\nrozhodnutia, zaviazať ho k nemožnému plneniu zneužitím práva, ignorovaním zásady „iura\nnovit curia“.\nS akcentom na vyššie uvedené a osvedčené prílohami (rozhodnutiami porušovateľa a\nKrajského súdu v Bratislave) sa sťažovateľka obracia so žiadosťou o pomoc na ústavný súd.\nPrimerane skutkovému stavu veci žiada, aby ústavný súd rozhodol o porušení jej\nzákladných práv - výrok č. 1, prikázal porušovateľovi vo veci konať bez zbytočných\nprieťahov - výrok č. 2, priznaní primeraného zadosťučinenia v sume 15 000 Euro a trov\nprávneho zastupovania pred ústavným súdom - výrok č. 3, č. 4.\nPožiadavka na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 15 000,- EURO v dôsledku\nporušenia práva sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote je súladná\ns rozhodovacou praxou a judikatúrou ESĽP (rozhodnutie ESĽP vo veci Apicella\np. Taliansku zo dňa 29.03.2006, sťažnosť č.64890/01, rozhodnutie ESĽP vo veci Martin\nCastro a iní p. Portugalsku zo dňa 10.06.2008, sťažnosť č. 33729/06...) dľa ktorých\nprimeraná a priemerná výška náhrady nemajetkovej ujmy je 1.000,-€ až 1500,-€ za rok\ntrvania konania.\nErgo ochrana práv sťažovateľa vinou porušovateľa doposiaľ nebola a nie je rýchla a\núčinná, keďže po poslednom rozhodnutí krajského súdu v Bratislave sa konanie vracia do\nstavu ku dňu začatia konania doručením žalobného návrhu porušovateľovi dňa\n16.03.2007!!!\nSťažovateľ\n\nk\n\nneefektívnemu\n\na\n\nnesúrodému,\n\nnekoncentrovanému\n\nkonaniu\n\nporušovateľa neprispel.\nVec je dľa sťažovateľky po právnej a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá.\n\n5\n\nVec má pre sťažovateľ mimoriadny význam a to z dôvodu, že sa jedná\no vykonštruovanú žalobu na ochranu osobnosti osobami JUDr.\n\n(advokát) a JUDr.\n\n(žalobca - súdny exekútor), ktorí v rozhodnom období na podklade vzájomnej\ndohody zosnovali vymyslené trestné stíhanie sťažovateľa (od 6.12.2008 - vznesené\nsťažovateľovi obvinenie pre 2 trestné činy dľa situácie navodenej pred OČTK práve JUDr.\na jeho koncipientom Mgr.\n\na JUDr.\n\n) pre nimi vymyslené\n\ntrestné činy - obzvlášť zavážný zločin podvodu a zločin marenie spravodlivosti; nepravdivo\na krivo vypovedali pred OČTK a Okresným súdom Bratislava I vo veci č.k. 5T 52/2009, čo\nmalo za následok aj zjavne nezákonnú a svojvoľnú väzbu sťažovateľa v období od\n12.04.2014 do 15.1.2015 (bližšie viď. nález ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 244/2015 z 2.júla\n2015 + príloha č. 11a) proti sťažovateľovi s tým, že trestné stíhanie sa ukázalo ako zjavne\nnezákonné.\nSťažovateľ bol 21.04.2016 Krajským súdom v Bratislave oslobodený rozsudkom č.k.\n2To/135/2016... spod obžaloby prokurátora KP Bratislava v celom rozsahu (teda spod 2\nskutkov - hrozba odsúdenia na 10-15 rokov NEPO), sťažovateľ bol rozsudkom Okresného\nsúdu Bratislava I 23.03.2015 č.k. 5T 52/2009 neprávoplatne odsúdený na trest odňatia\nslobody na 10 rokov NEPO (skutočnosť známa ústavnému súdu), pričom krajský súd\nskonštatoval, že advokát JUDr.\n\nporušil povinnosť mlčanlivosti (§ 23 ZoA),\n\nsťažovateľa udal potom ako bol údajný trestný čin premlčaný - trestné stíhanie sťažovateľa\nnebolo po 15.1.2017 možné a navyše došlo k sfalšovaniu digitálnej stopy - zásahom do nej\n(v priestoroch jeho advokátskej kancelárie - AK JUDr.\nBratislava) u skúmaných počítačových súborov podsunutých práve JUDr.\n\na Mgr.\n\nvyšetrovateľom PPZ a znalcovi pribratému do konania vyšetrovateľmi PPZ.\nSfalšovanie digitálnej stopy počítačových súborov (tzv. „mountingom digitálnej stopy\npočítačových súborov z dielne AK JUDr.\n\n„ex post) z dielne JUDr.\n\nMgr.\n\n, MBA - znalec (špecialista na IT krimi\n\nustálil kontraposudkom Ing.\n\na\n\nproblematiku) využívaný o.i. britským Scotland Yardom, sídliaci v Londýne.\n„Skutočnosti „tvrdené udavačom JUDr.\n\na jeho koncipientom Mgr.\n\n(advokát) osvedčoval v tejto vymyslenej trestnej veci pred vyšetrovateľom PPZ\nUBOK PZ B.Bystrica a Okresným súdom Bratislava I v postavení svedka práve exekútor\n\n6\n\nJUDr.\n\n, hoc po ich vzájomnej dohode vedel, že osvedčuje to, čo sa nikdy nestalo,\n\nteda to, načom sa vopred dohodli JUDr.\n\n, Mgr.\n\na JUDr.\n\n.\n\nObdobne je tomu tak aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod č.k.\n18C 32/2007 !!! - žaloba podaná zneužitím práva s čím sa porušovateľ za 9 a 1/2 roka\nústavne konformne nevysporiadal.\nSťažovateľ tvrdí, že je obeťou hrubého a nesopravedlniteľného porušenia čl. 48\nods. 2 ústavy SR a porušenia práva zo strany porušovateľa na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a to všetko vinou porušovateľa - porušenia primeranej lehoty v dôsledku jeho\nzávažných procesnoprávnych pochybení a nezákonných rozhodnutí Okresného súdu\nBratislava III, keďže žaloba na ochranu osobnosti v danej veci nie je spôsobilým\npredmetom konania od jej doručenia súdu dňa 16.03.2007.\nPostup Okresného súdu Bratislava III sťažovateľ vníma ako šikanózny, pričom stav\njeho právnej neistoty o výsledok konania, frustrácie, utrpenia, psychického strádania,\nobťažovania súdom (sťažovateľ vníma konanie okresného súdu voči jeho osobe sa javí ako\nneprijateľný „experiment“ - viď. nezákonné rozhodnutia a procesnoprávne pochybenia\nokresného súdu skonštatované v 2-och rozhodnutiach Krajského súdu v Bratislave)\na žalobcom JUDr.\n\ntrvá už v čase podania tejto ústavnej sťažnosti extrémne dlho\n\n- 9 a 1/2 roka , čo je z ústavno právneho hľadiska neprijateľné a neakceptovateľné, keďže\nkonanie na ochranu osobnosti malo byť okresným súdom (porušovateľom) prejednané a\nrozhodnuté maximálne do 1-ho roka, k čomu vinou porušovateľa zjavne nedošlo...»\n2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd\no jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\nveci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod č.k. 18C/32/2007\nporušené boli.\n2. Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje v konaní vedenom pod č.k.\n18C/32/2007 konať bez zbytočných prieťahov.\n\n7\n\n3.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 15 000,- Eur,\n\nktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti\nnálezu.\n4.\n\npriznáva úhradu trov konania v sume 303,04 Eur, ktoré je\n\nOkresný súd Bratislava III povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne - advokátky\nJUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“\n3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:\nokresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr. 459/2017 z 20. novembra 2017,\nku ktorému bolo pripojené vyjadrenie zákonnej sudkyne, ako aj chronológia úkonov\nvykonaných v napadnutom konaní.\n3.1 Z vyjadrenia predsedu okresného súdu vyplynulo:\n„... V prílohe Vám zasielam vyjadrenie zákonnej sudkyne k ústavnej sťažnosti,\ns ktorým sa v plnom rozsahu stotožňujem a príslušný spisový materiál. Mám za to, že\npostupom tunajšieho súdu nedošlo k porušeniu namietaných práv sťažovateľa. Na ústnom\nprejednaní veci netrváme.“\n3.2 Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov vykonaných\nokresným súdom a účastníkmi konania v napadnutom konaní a dodala tieto relevantné\nskutočnosti:\n„... súd prvej inštancie konal podľa môjho názoru bez prieťahov, tri pojednávania\nboli odročené pre ospravedlnenie žalovaného, dve pre ospravedlnenie žalobcu, jedno\npojednávanie pre chybu v doručovaní žalovanému. Rozsudky boli vypracované v zákonnej\nlehote. Prieťahy v konaní konštatoval iba krajský súd (v odpovedi na sťažnosť žalovaného\nkonštatoval, že táto je dôvodná).“\n3.3 Sťažovateľ prostredníctvom svojej splnomocnenej právnej zástupkyne na\nuvedené vyjadrenie predsedu okresného súdu a zákonnej sudkyne nereagoval, ústavnému\nsúdu iba oznámil:\n„... dávam Vám týmto na vedomie, že súhlasíme s upustením od ústneho\npojednávania danej veci.“\n\n8\n\n4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nII.\n5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav\nkonania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 18 C 32/2007:\nDňa 16. marca 2007 bol okresnému súdu doručený žalobný návrh súdneho exekútora\n(ďalej len „navrhovateľ“) proti sťažovateľovi „na ochranu\nosobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy“.\nDňa 27. marca 2007 okresný súd vyzval navrhovateľa, aby uhradil súdny poplatok za\npodaný návrh. Súdny poplatok bol uhradený 2. apríla 2007.\nDňa 14. mája 2007 okresný súd vyzval na doloženie listinných dôkazov\nnavrhovateľa, ktorý tejto výzve vyhovel 22. mája 2007.\nDňa 28. mája 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby sa písomne vyjadril\nk podanému návrhu. Sťažovateľ tak učinil 4. júna 2007.\nDňa 21. júna 2007 okresný súd vyzval navrhovateľa, aby písomne zaujal stanovisko\nk vyjadreniu sťažovateľa. Navrhovateľ doručil súdu svoje stanovisko 2. júla 2007.\nDňa 5. septembra 2007 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 11. október 2007.\nDňa 11. októbra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n6. december 2007 pre účely výsluchu svedka.\nDňa 6. decembra 2007 bolo pojednávanie odročené na 31. január 2008 aj pre\nospravedlnenú neprítomnosť sťažovateľa.\nDňa 31. januára 2008 bolo pojednávanie odročené na 1. apríl 2008 pre neprítomnosť\nsťažovateľa, ktorému doručenie nebolo riadne vykázané.\n\n9\n\nDňa 26. marca 2008 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom\npojednávaní a požiadal „aby súd uznesením pripustil možnosť protinávrhu“.\nDňa 1. apríla 2008 bolo pojednávanie odročené na neurčito.\nDňa 20. mája 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby spresnil svoje podanie\nz 26. marca 2008.\nDňa 25. júla 2008 okresný súd uznesením č. k. 18 C 32/2007-117 odmietol\n„protinávrh“ sťažovateľa. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26. augusta 2008.\nDňa 17. septembra 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 27. november 2008.\nDňa 27. novembra 2008 bolo pojednávanie odročené na 27. január 2009 pre\nospravedlnenú neprítomnosť sťažovateľa.\nDňa 2. januára 2009 bol súdu doručený „vzájomný návrh“ sťažovateľa\n„na zaplatenie nemajetkovej ujmy 564.500,-Sk“.\nDňa 26. januára 2009 okresný súd uznesením č. k. 18 C 32/2007-153 vzájomný\nnávrh sťažovateľa vylúčil na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť\n2. februára 2009.\nDňa 27. januára 2009 bolo pojednávanie odročené na 17. marec 2009 pre\nneprítomnosť navrhovateľa.\nDňa 17. marca 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n5. máj 2009.\nDňa 5. mája 2009 bolo pojednávanie odročené na 23. jún 2009 pre neprítomnosť\nnavrhovateľa.\nDňa 23. júna 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n29. september 2009.\nDňa 29. septembra 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na\nneurčito s tým, že súd bude opätovne žiadať listinné dôkazy, spisy.\nDňa 2. decembra 2009 bolo okresnému súdu doručené podanie navrhovateľa, ktorým\nnavrhol pripustenie zmeny petitu.\nDňa 18. februára 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril, či súhlasí\ns čiastočným späťvzatím žaloby a opätovne žiadal o pripojenie spisu Okresného súdu\nBratislava V a Slovenskej komory exekútorov.\n\n10\n\nDňa 5. marca 2010 Slovenská komora exekútorov oznámila súdu, že žiadané\nrozhodnutie o disciplinárnom konaní nie je možné zapožičať, pretože sa nachádza na\nOkresnom súde Bratislava I.\nDňa 8. apríla 2010 okresný súd uznesením č. k. 18 C 32/2007-356 pripustil zmenu\nnávrhu (v časti zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 4 979,08 € konanie zastavil).\nDňa 5. mája 2010 bolo proti uvedenému uzneseniu doručené odvolanie sťažovateľa.\nDňa 16. júna 2011 okresný súd uznesením č. k. 18 C 32/2007-365 opravil svoje\nostatné uznesenie.\nDňa 1. júla 2011 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému opravnému uzneseniu.\nDňa 25. augusta 2011 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“), aby rozhodol o podaných odvolaniach sťažovateľa.\nDňa 29. júna 2012 krajský súd uznesením č. k. 14 Co 364/2011-383,\n14 Co 365/2011-383 napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. 18 C 32/2007-356 zrušil\na vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a napadnuté uznesenie okresného súdu č. k.\n18 C 32/2007-365 potvrdil.\nDňa 27. júla 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 24. augusta 2012 bolo okresnému súdu doručené „späťvzatie časti návrhu“.\nDňa 7. septembra 2012 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril, či súhlasí\nso späťvzatím časti návrhu.\nDňa 2. októbra 2012 okresný súd uznesením č. k. 18 C 32/2007-395 konanie v časti\no zaplatenie nemajetkovej ujmy zastavil a pripustil zmenu petitu.\nDňa 5. októbra 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. október 2012.\nDňa 19. októbra 2012 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu\nč. k. 18 C 32/2007-395, preto bol určený termín pojednávania zrušený.\nDňa 19. novembra 2012 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol\no opravnom prostriedku sťažovateľa.\nDňa 28. júna 2013 krajský súd uznesením č. k. 14 Co 593/2012-420 napadnuté\nuznesenie okresného súdu potvrdil.\nDňa 7. augusta 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 6. septembra 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 17. október 2013.\n\n11\n\nDňa 30. septembra 2013 bolo pojednávanie nariadené na 17. október 2013 odročené\nna 14. november 2013, pretože navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť.\nDňa 14. novembra 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n5. december 2013 na vyhlásenie rozsudku.\nDňa 5. decembra 2013 okresný súd vyhlásil rozsudok č. k. 18 C 32/2007-438, ktorým\nnávrhu čiastočne vyhovel.\nDňa 11. decembra 2013 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku.\nDňa 14. januára 2014 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby uhradil súdny poplatok za\npodané odvolanie, a vyzval navrhovateľa, aby sa vyjadril k odvolaniu.\nDňa 24. januára 2014 sa odporca písomne vyjadril k odvolaniu.\nDňa 12. marca 2014 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní\nsťažovateľa.\nDňa 15. apríla 2016 krajský súd uznesením č. k. 3 Co 123/2014-491 napadnutý\nrozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\nDňa 26. mája 2016 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 3. augusta 2016 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 20. október 2016.\nDňa 19. októbra 2016 okresný súd uznesením č. k. 18 C 32/2007-507 vyzval\nnavrhovateľa, aby v určenej lehote „odstránil vady žaloby“. Pojednávanie nariadené na\n20. október 2016 bolo odročené na 17. január 2017.\nDňa 17. januára 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n21. február 2017.\nDňa 21. februára 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený\nrozsudok č. k. 18 C 32/2007-536, ktorým bolo návrhu čiastočne vyhovené.\nDňa 27. apríla 2017 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku.\nDňa 11. augusta 2017 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní\nsťažovateľa.\nIII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n12\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v konaní o ochranu osobnosti vedenom pod sp. zn. 18 C 32/2007 dochádza\nk porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že\núčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.\nII. ÚS 26/95).\n\n13\n\n10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované\nv čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie\núčastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet\nsporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.\nI. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj\nv danom prípade.\n10.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že neprimeraná\ndĺžka posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.\nPredmetom napadnutého občianskoprávneho konania je pritom ochrana osobnosti, t. j. vec,\nktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu\nsúdneho konania, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň\nosoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 19/00, I. ÚS 145/03,\nII. ÚS 71/2016).\n10.2\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľa\n\nv preskúmavanom konaní ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala\nbyť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov\ndošlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ sa síce opakovane\n(minimálne trikrát) nezúčastnil na nariadenom pojednávaní, avšak svoju neúčasť vždy\nospravedlnil. Okrem uvedeného možno konštatovať, že sťažovateľ tiež opakovane a aj\nneúspešne (odvolanie proti uzneseniu č. k. 18 C 32/2007-395) využil možnosť podať\nopravné prostriedky podľa aktuálne platného Občianskeho súdneho poriadku, avšak\nvyužitie možností daných účastníkom konania procesnými predpismi na uplatňovanie\na presadzovanie ich práv v konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho\nvšak kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (mutatis mutandis\nI. ÚS 31/01). Využitím svojich práv na podanie opravných prostriedkov teda sťažovateľ\nneprispel svojím správaním k zbytočným prieťahom v konaní, avšak musel si byť vedomý\ntoho, že tým prirodzene dochádza k oddialeniu rozhodnutia v jeho veci.\n\n14\n\n10.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej\nveci a predovšetkým poukazuje na to, že celkové doterajšie trvanie predmetného konania\ndesať a pol roka je už samo osebe neprimerané, a to napriek tomu, že vec sa približne štyri\nroky nachádzala na odvolacom súde, toto obdobie nemožno pripísať na ťarchu okresného\nsúdu a postup krajského súdu sťažovateľom napadnutý nebol, a taktiež napriek tomu, že\nv postupe okresného súdu nie sú významnejšie nečinnosti. Okresný súd bol v napadnutom\nkonaní bez akýchkoľvek dôvodov nečinný od 5. mája 2010 do 16. júna 2011 (trinásť\nmesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu je v kontexte konania trvajúceho desať a pol\nroka aj vzhľadom na povahu veci (ochrana osobnosti) neospravedlniteľná, pretože v tejto\nzáležitosti trvá konanie už neúmerne dlho a okresný súd vo veci minimálne jeden rok\nnevykonal žiadne úkony ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa\nsťažovateľ (ako odporca) v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je\nzákladným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02).\nK uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti\nveci, ale v dôsledku postupu súdu napriek tomu, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje\npredovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48\nods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku\ntohto rozhodnutia v bode 1.\n11. Vzhľadom na to, že okresný súd vo veci rozsudkom č. k. 18 C 32/2007-536\nz 21. februára 2017 rozhodol, v okolnostiach danej veci už ústavný súd nerozhodol podľa\n§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto o návrhu sťažovateľa, aby prikázal\nokresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov nevyhovel, teda rozhodol tak, ako to je\nuvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.\n12. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\n\n15\n\nSťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €, pretože\n„z konania a postupu porušovateľa a zákonnej sudkyne je frustrovaný, pociťuje utrpenie a\nbeznádej, bezmocnosť, psychicky stráda a má obavu z pokračovania v jeho šikanovaní“.\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre\nsťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie\npodľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti\ns prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa najmä aj na\ndlhodobé trvanie tohto konania, považuje za primerané vo výške 2 500 €. Ústavný súd\npritom prihliadol aj na to, že napadnuté konanie je (aj keď neprávoplatne) na okresnom súde\nskončené.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 2.\n13. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za\ndva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti\nz 2. septembra 2016). Za dva úkony vykonané v roku 2016 patrí odmena v sume dvakrát po\n143 € a režijný paušál dvakrát po 8,58 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy\nprávneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 303,16 €.\n16\n\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\n14. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. februára 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "ochrana osobnosti", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní", "ochrana osobnosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/32/2007", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d136284a-952d-47f2-9888-b22c5c1dd188", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/2016 z 19. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-19", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.2016.2"}, {"guid": "ussr:36caa300-99ae-4c19-a1ce-325ac98cb501", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.244.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 244/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/2015 z 2. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-02", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.244.2015.2"}, {"guid": "ussr:c56f7b11-1880-4050-ae93-d7162a286170", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 189/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 189/2010 z 13. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-13", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c56f7b11-1880-4050-ae93-d7162a286170"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:813f6cf7-8e3e-4093-a1bb-03f2f8d3aa1b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 145/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 145/03 z 10. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-10", "citacie_n": 382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:813f6cf7-8e3e-4093-a1bb-03f2f8d3aa1b"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "c8a910d7-a7e8-476a-b308-1940f8f9a2a1:284e481d-2a06-4955-bd17-6616695b3dd1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1415010126.1", "spisova_znacka": "2To/135/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2To/135/2016 z 15. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-02-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1415010126.1"}, {"guid": "dd1bd7b8-43f4-4e40-9e59-9fa977787847:d8cdac12-30ac-489c-9efd-f09d9581ecfe", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8812210423.1", "spisova_znacka": "3Co/123/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/123/2014 z 2. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-12-02", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8812210423.1"}, {"guid": "472fa23c-2014-4403-8a52-51359c86ee7b:425e8581-3ace-4e13-b7e9-795896c9e1e5", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2011:6311203864.1", "spisova_znacka": "14Co/365/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/365/2011 z 29. 11. 2011", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2011-11-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2011:6311203864.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2dd687c1-94d5-43be-b7b5-180079ef4d6f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.527.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 527/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 527/2022 z 13. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.527.2022.1"}, {"guid": "ussr:5dbef0ec-c781-4c41-b0d4-54deed7a2871", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.275.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 275/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 275/2022 z 12. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.275.2022.1"}, {"guid": "ussr:8bb9d1ad-9898-491d-8901-6a16b51eb923", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.444.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 444/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 444/2020 z 16. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.444.2020.1"}, {"guid": "ussr:413d9ae7-e527-4ffc-a691-9e0a284fe587", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.148.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 148/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 148/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.148.2020.2"}]}