{"guid": "ussr:a4f96797-c25b-42b5-b711-9323c187b2d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.630.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 630/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 630/2017 z 18. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. októbra 2017, sp. zn. II. ÚS 630/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.630.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-10-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a4f96797-c25b-42b5-b711-9323c187b2d7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.630.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.630.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.630.2017.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 630/2017-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. októbra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti\n\n,\n\n, právne zastúpenej\n\nspoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK, s. r. o., Štefánikova 7, Nitra, v menej\nktorej koná advokát JUDr. Miloš Cimrák, vo veci namietaného porušenia základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 2 Cob 100/2016 z 30. septembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n, odmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n22. decembra 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\n\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n2 Cob 100/2016 z 30. septembra 2016. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu\n20. decembra 2016.\n2. Z ústavnej sťažnosti a priložených rozhodnutí vyplynulo, že sťažovateľka sa\nžalobou podanou na Okresnom súde Michalovce (ďalej len „okresný súd“) 17. mája 2012\ndomáhala určenia platnosti zmluvy o dielo č. 27012011 zo 14. novembra 2011 (ďalej len\n„zmluva o dielo“) uzavretej medzi sťažovateľkou ako zhotoviteľkou a obcou Drahňov\n(ďalej aj „obec“ alebo „žalovaná“) ako objednávateľkou. Zo zhodných tvrdení účastníkov\nvyplynulo, že predmetnú zmluvu podpísal za žalovanú starosta obce. Žalovaná v konaní\nnamietala, že zmluva o dielo nebola schválená obecným zastupiteľstvom, v dôsledku čoho\nje neplatná. Sťažovateľka tvrdila, že zmluva je platná, pretože schválenie zastupiteľstva\nnevyžadovala, resp. súhlas bol daný pri schválení iných úkonov, resp. postačila vedomosť\nzastupiteľstva o uzatvorení zmluvy. Okresný súd dospel k záveru, že zmluva o dielo bola\nuzatvorená v rozpore s §11 ods. 4 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb.\no obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“)\na ustanovením § 9 ods. 2 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb.\no majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o majetku obcí“), a je preto\nneplatným právnym úkonom v zmysle § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Rozsudkom č. k.\n22 Cb 61/2012-276 zo 16. februára 2015 preto žalobu zamietol s tým, že sťažovateľke bola\nuložená povinnosť zaplatiť náhradu trov konania v sume 36 242,44 €.\n3. Sťažovateľka napadla rozhodnutie okresného súdu odvolaním. Rozporovala v ňom\njednak záver o neplatnosti zmluvy o dielo, ale tiež časť rozhodnutia týkajúcu sa trov\nkonania. Čo do trov konania považovala sťažovateľka rozsudok za nepreskúmateľný, lebo\nv ňom nebolo uvedené, akú sumu, resp. tarifnú hodnotu považoval okresný súd za základnú\nsadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby. Pre prípad, že okresný súd vzal za\nzáklad výpočtu tarifnej hodnoty cenu diela, sťažovateľka tento postup spochybňovala\ns poukazom na v odvolaní citovanú judikatúru najvyššieho súdu a ústavného súdu.\n\n2\n\nPoukázala tiež na skutočnosť, že v konaní hradila súdny poplatok zodpovedajúci konaniu,\nktorého predmet nemožno oceniť peniazmi. Sťažovateľka zároveň v závere odvolania\nvýslovne požiadala, aby bola informovaná o čase a mieste konania verejného vyhlásenia\nrozsudku krajského súdu, a to elektronicky na mailovú adresu uvedenú v záhlaví podania.\nRozsudkom č. k. 2 Cob 64/2015-319 z 30. novembra 2015 krajský súd rozhodnutie\nokresného súdu ako vecne správne potvrdil, a to vrátane výroku o náhrade trov konania.\nPokiaľ ide o trovy konania, krajský súd uviedol, že o nich súd prvého stupňa rozhodol\n„v súlade s platnou právnou úpravou, keďže pre rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách\nkonania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. boli splnené všetky kritéria a neprichádza do úvahy iná\naplikácia“.\n4. Sťažovateľka napadla uvedené rozhodnutie krajského súdu dovolaním, ktorého\nprípustnosť oprela o § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“). Namietala, že napriek jej žiadosti nebola upovedomená krajským súdom o termíne\nverejného vyhlásenia rozsudku. Namietala ďalej nesprávne právne posúdenie veci, ale tiež\nnedostatočné zdôvodnenie výroku o trovách konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 3 Obdo 17/2016 z 19. apríla 2016 zrušil\nna základe\n\nsťažovateľkou\n\n2 Cob 64/2015-319\n\nz 30.\n\npodaného\n\ndovolania\n\nnovembra\n\n2015 a vec\n\nrozsudok\n\nkrajského\n\nmu vrátil\n\nna\n\nsúdu\n\nďalšie\n\nč.\n\nk.\n\nkonanie.\n\nPodľa najvyššieho súdu bolo dovolanie prípustné podľa § 237 písm. f) OSP, ako aj\nopodstatnené, keďže krajský súd sťažovateľku napriek jej žiadosti neupovedomil\no verejnom vyhlásení rozsudku elektronickými prostriedkami, čím jej odňal možnosť konať\npred súdom. Najvyšší súd dal sťažovateľke za pravdu aj v tom, že krajský súd sa nezaoberal\njej odvolacími námietkami smerujúcimi voči výroku o náhrade trov konania, a preto aj\nv tejto časti došlo k jeho procesnému pochybeniu.\n5. Krajský súd vec znovu prerokoval a rozsudkom č. k. 2 Cob 100/2016-367\nz 30. septembra 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozsudok okresného súdu\npotvrdil a zároveň priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho\nkonania. Na zdôraznenie záverov okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil,\nuviedol, že oprávnenie obce rozhodovať o právnych úkonoch je zo zákona rozdelená medzi\n\n3\n\nobecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo. Podľa § 9 ods. 2 písm. e) zákona\no majetku obcí nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách\nhospodárenia podlieha vždy schváleniu obecným zastupiteľstvom. Rozhodnutie obecného\nzastupiteľstva o majetkoprávnom úkone je prejavom vôle obce, ktorý sa tvorí a prejavuje\nuznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvoláva podľa krajského súdu len\nvtedy, „ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Pri spornosti platnosti zmluvy, ktorej\npredmetom je niektorý z majetkoprávnych úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného\nzastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle, teda tak z hľadiska formálnych\n(prijatie uznesenia spôsobom stanoveným zákonom), ako aj z hľadiska meritórnych\nzáležitostí, ktorého jadrom je prejav vôle. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo\no majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu\nschôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom\nvznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Starosta obce teda nemôže urobiť bez prejavu\nvôle obce majetkoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie\nobecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obce\ns príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal\nprávne účinky.“. Z toho krajský súd vyvodil záver, že „starosta obce podľa platného\nprávneho stavu nemôže vytvárať vôľu obce sám, ale môže ju len navonok oznamovať a\nprejavovať. Obce sú totiž verejnoprávnymi korporáciami a pokiaľ konajú vo veciach práva\nsúkromného, nemožno tvorbu a prejavy ich vôle mechanicky posudzovať rovnako, ako by\nišlo napríklad o obchodné spoločnosti, ide totiž o samosprávny subjekt sui generis, ktorý\npre platnosť s nakladaním majetku potrebuje schválenie príslušným orgánom obce\n(obecným zastupiteľstvom). Schválenie právneho úkonu zo strany príslušného orgánu obce\npredstavuje podmienku platnosti právneho úkonu obce. Bez predchádzajúceho rozhodnutia\nobecného zastupiteľstva by sa uskutočnenie majetkoprávneho úkonu malo považovať\nzásadne za také, ktoré odporuje zákonu, a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka\nneplatné.“. Okresný súd teda podľa krajského súdu správne vychádzal pri posudzovaní\nprávnych účinkov zmluvy o dielo z platnej právnej úpravy účinnej v čase podpísania\nzmluvy a keďže bola uzavretá v rozpore s § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení a\ns § 9 ods. 2 písm. c) zákona o majetku obcí, správne vyvodil záver, že nevyvoláva žiadne\nprávne účinky a že na takýto úkon sa neprihliada. Za správny v súlade s § 9 ods. 2 písm. e)\n\n4\n\nzákona o majetku obcí považoval krajský súd aj záver, že keďže žalovaná nemala schválené\nzásady hospodárenia, potom akékoľvek nakladanie s majetkovými právami podliehalo u nej\nschváleniu obecným zastupiteľstvom (a to aj s prihliadnutím na vyslovený názor v náleze\nústavného súdu, ktorý nadväzoval na právne závery najvyššieho súdu ako dovolacieho\nsúdu). Za tejto situácie majetkoprávne úkony, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo a\nktoré urobil len starosta obce bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného\nzastupiteľstva, nemohli obec zaväzovať, pretože chýbal prejav vôle obce, a preto takýto\núkon nevyvolal právne účinky. Správny bol aj záver okresného súdu, podľa ktorého pre\nvytvorenie a vyjadrenie vôle obecného zastupiteľstva uzavrieť zmluvu o dielo\nnepostačovalo vyjadrenie vôle obecného zastupiteľstva žalovanej realizovať projekt\n„Zberný dvor a kompostáreň Drahňov“, pretože takýmto prejavením vôle obecného\nzastupiteľstva ani nemohol vzniknúť konkrétny právny úkon (§ 34 Občianskeho zákonníka).\nKrajský súd teda rozhodnutie okresného súdu potvrdil, a to „vrátane výroku o náhrade trov\nkonania, o ktorých súd prvého stupňa rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou, keďže\npre rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. boli\nsplnené všetky kritéria a neprichádza do úvahy iná aplikácia“.\n6. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že\nkrajský súd sa napriek pokynu najvyššieho súdu v napadnutom rozhodnutí nezaoberal jej\nargumentáciou týkajúcou sa trov prvostupňového konania a bez ďalšieho odôvodnenia\npotvrdil aj výrok o trovách konania. Urobil tak aj napriek tomu, že predmetné rozhodnutie\nje podľa sťažovateľky v príkrom rozpore s početnou judikatúrou, a teda aj a s čl. 2 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).\nS poukazom na početnú judikatúru ústavného súdu sťažovateľka uvádza, že absencia\nodôvodnenia časti rozsudku je porušením práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie\nv rozpore s platnými právnymi predpismi, ako aj s rozhodovacou praxou najvyššieho súdu\na ústavného súdu zakladá arbitrárnosť rozhodnutia, a teda je tiež porušením práva na\nspravodlivý proces. Sťažovateľka v tejto súvislosti pripomína, že aj rozhodovanie o náhrade\ntrov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd pri\nposkytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže rozhodnutím, ako aj postupom\npredchádzajúcim jeho vydaniu, ktorý nie je v súlade so zákonom, porušiť základné právo\n\n5\n\núčastníka konania na súdnu ochranu. Najvyšší súd v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že\nkrajský súd porušil právo sťažovateľky na spravodlivé konanie tým, že sa odmietol zaoberať\ndôvodmi odvolania v prípade trov konania. Najvyšší súd teda vyslovil právny názor, že ak\núčastník podal odôvodnené odvolanie aj v časti náhrady trov konania, je povinnosťou súdu\nsa aj v tejto časti odvolaním a jeho dôvodmi zaoberať. Krajský súd bol podľa sťažovateľky\npovinný postupovať v súlade s týmto názorom. Keďže však odvolací súd postupoval podľa\n§ 387 ods. 2 CSP, opätovne nedal na sťažovateľkine argumenty žiadnu odpoveď. Vzhľadom\nna to porušenie jej práv vytknuté najvyšším súdom stále trvá.\n7. Sťažovateľka v tejto súvislosti poukazuje aj na princíp právnej istoty\na predvídateľnosti práva. Poukazujúc na judikatúru ústavného súdu (IV. ÚS 14/07) uvádza,\nže všeobecné súdy sú povinné rozhodovať v obdobných veciach rovnako, a tým zachovávať\nprávnu istotu a predvídateľnosť práva, pričom odklon od obdobných rozhodnutí musia\ndostatočne odôvodniť. V poradí prvým neprávoplatným rozsudkom okresného súdu ešte\nz 8. októbra 2012 bola žalovanej priznaná náhrada trov konania iba v sume 282,33 €, keďže\nsa vychádzalo z § 11 ods. 1 písm. a) advokátskej tarify. Neskorším rozsudkom\nzo 16. februára 2015 priznal okresný súd žalovanej náhradu trov konania v sume\n36 242,44 €, čo je diametrálny a ničím neodôvodnený rozdiel. Pritom však ani v jednom\nrozsudku okresný súd vôbec nezdôvodnil, akým spôsobom určil výšku jednotlivého\ntarifného úkonu, resp. z akej hodnoty práva vychádzal. Odvolací súd ani v prvom, ani\nv súčasne napadnutom rozsudku nevyslovil žiaden právny názor v súvislosti s trovami\nkonania, ktorým by dal odpoveď na to, ako súd dospel k danej sume. Ak krajský súd\npostupoval podľa § 387 ods. 2 CSP napriek tomu, že sa prvostupňový súd tak výrazne a bez\nodôvodnenia odklonil od svojho vlastného skoršieho rozhodnutia v tej istej veci, došlo tým\nzo\n\nstrany\n\nodvolacieho\n\nsúdu\n\nk porušeniu\n\npovinnosti\n\nzachovávať\n\nprávnu\n\nistotu\n\na predvídateľnosť práva.\n8. Pokiaľ ide o posúdenie merita veci, krajský súd podľa sťažovateľky ignoroval\nprincíp contra preferentem aj princíp preferencie platnosti právneho úkonu. Výklad\nustanovenia § 9 zákona o majetku obcí, podľa ktorého v prípade absencie zásad\nhospodárenia s majetkom obce obecné zastupiteľstvo schvaľuje všetky úkony obce,\n\n6\n\npovažuje sťažovateľka za značne extenzívny. Obecné zastupiteľstvo rozhoduje najmä\no schvaľovaní zásad hospodárenia a o najdôležitejších úkonoch týkajúcich sa majetku obce.\nV nadväznosti na čl. 2 ods. 2 ústavy a pri zohľadnení princípov verejného práva nemožno\norgánu, ktorému bolo zverené rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických\na právnických osôb, zveriť právomoci iba extenzívnym výkladom zákona. Zákon o majetku\nobcí priamo určuje tie právne úkony, na ktoré je potrebný súhlas obecného zastupiteľstva,\npričom medzi týmito úkonmi nie je zmluva o dielo. Neobstojí ani odkaz na extenzívny\nvýklad obsiahnutý v súdmi citovanom náleze ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 389/08\nz 1. apríla 2009, keďže tento pojednáva o časovo inej právnej úprave a o iných okolnostiach\npri absencii prejavu vôle obecného zastupiteľstva. Obdobne aj správne senáty najvyššieho\nsúdu opakovane konštatovali, že obecné zastupiteľstvo nemusí schvaľovať konkrétnu\nzmluvu, pretože na vyjadrenie prejavu jeho vôle postačuje zrozumiteľné uznesenie, ktoré\nmôže (ale nemusí) obsahovať aj splnomocňujúce ustanovenie. Podobne ústavný súd\nv náleze sp. zn. I. ÚS 184/2015 z 26. augusta 2015 zdôraznil potrebu preferovať platnosť\nprávneho úkonu. Za dôležitú skutočnosť považuje sťažovateľka aj to, že návrh spornej\nzmluvy koncipovala obec, pričom sťažovateľka v rámci verejného obstarávania nemohla\ndo znenia zmluvy zasahovať, ale aj okolnosť, že obecné zastupiteľstvo nesporne súhlasilo\ns účasťou na projekte, ktorého výsledkom bola sporná zmluva o dielo, ako aj s použitím\nmajetku obce na úhradu 5 % spoluúčasti. Podstatné je ďalej, že neplatnosti úkonu sa\nv danom prípade dovolával ten, kto ju sám spôsobil prípadným nedodržaním formálnych\npredpisov. V tejto súvislosti sťažovateľka poukazuje na nález ústavného súdu sp. zn.\nI. ÚS 184/2015 z 26. augusta 2015, ktorý sa zaoberal princípom contra preferentem, a\npodľa ktorého „ten, kto vyvolal určité konanie, sa nesmie ex post dovolávať chýb\njednotlivých úkonov, ktoré sám spôsobil. Uplatňovanie princípu dôvery v úkony druhej\nzmluvnej strany je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti.\nDôveru preto treba pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života, ktorá si tiež\nzasluhuje ochranu zo strany všeobecných súdov, pretože je výrazom princípu právnej istoty,\nktorá predstavuje jeden z pilierov materiálneho, t. j. hodnotovo chápaného právneho štátu\npodľa čl. 1 ods. 1 ústavy.“. Vzhľadom na uvedené je sťažovateľka toho názoru, že\nrozhodnutím krajského súdu vo veci samej bolo porušené jej právo na spravodlivý proces\nz dôvodu arbitrárnosti rozhodnutia.\n\n7\n\n9. Sťažovateľka preto v závere ústavnej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd nálezom\ntakto rozhodol:\n„1. Základné právo spoločnosti\n,\n\n, so sídlom\n\n, na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach zo dňa 30.09.2016, č. k. 2Cob/100/2016-367 porušené bolo.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.09.2016, č. k. 2Cob/100/2016367 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Košiciach je povinný spoločnosti\n,\n\n, so sídlom\n\n, uhradiť trovy právneho zastúpenia\n\nv sume 363,80,- Eur (slovom tristošesťdesiattri eur, osemdesiat centov) na účet advokáta\nJUDr. Miloša Cimráka, Advokátska kancelária JUDR. CIMRÁK s. r. o.(...), do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\n\n8\n\nna ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\n13. Za zjavne neopodstatnený v už uvedenom zmysle považuje ústavný súd v prvom\nrade návrh sťažovateľky v časti, v ktorej smeruje proti výroku, ktorým krajský súd potvrdil\nrozhodnutie okresného súdu vo veci samej (zamietnutie žaloby).\n14. V súvislosti s preskúmavaním rozhodnutí všeobecných súdov v konaní\no sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre\nzdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou\nani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré\nho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\n\n9\n\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n15. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí ústavného\nsúdu vyplýva, že ako základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, tak i právo podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú okrem iných záruk právo na odôvodnenie rozhodnutia.\nOdôvodnenie rozhodnutia musí jasne a zrozumiteľne dávať odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Súd je povinný reagovať na tie\nargumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce.\n16.\n\nSťažovateľka\n\nv ústavnej\n\nsťažnosti\n\nspochybňuje\n\nsúdmi\n\nprijatý\n\nvýklad\n\nrelevantných ustanovení zákona o obecnom zriadení, zákona o majetku obcí a Občianskeho\nzákonníka, resp. ich záver, podľa ktorého platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo muselo\npredchádzať jej schválenie obecným zastupiteľstvom, pričom v dôsledku nedostatku tohto\nschválenia bola predmetná zmluva absolútne neplatná. Ústavný súd preto preskúmal, či je\nuvedený záver ústavne akceptovateľný. Dospel pritom k záveru, že všeobecné súdy záver\no neplatnosti zmluvy o dielo riadne odôvodnili a dali uspokojujúce odpovede na všetky\nnámietky sťažovateľky týkajúce sa merita veci. Všeobecné súdy vychádzali pri posúdení\nveci z nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 389/08, podľa ktorého neschválenie zásad\nhospodárenia a nakladania s majetkom obce neodníma obecnému zastupiteľstvu právo\nschvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce. Ústavný súd v tomto náleze\npoukázal na špecifiká hospodárenia s majetkom obcí, ktoré nemožno porovnávať\ns hospodárením s majetkom iných osôb súkromného práva. Majetok obce ako\nverejnoprávnej korporácie totiž slúži predovšetkým na plnenie jej úloh pri výkone\nsamosprávy, ktoré sa realizujú v prospech subjektov práva majúcich k územiu obce právne\nrelevantný vzťah. Účelom zákonov obmedzujúcich nakladanie s majetkom obce je podľa\nústavného súdu „chrániť majetok obce pred jeho zneužitím a pred nehospodárnym\nnakladaním, a zabezpečiť jeho čo najefektívnejšie zhodnocovanie a zveľaďovanie, a tým\n\n10\n\nv čo najväčšej možnej miere zabrániť situácii charakterizovanej neschopnosťou obce plniť\nsvoje verejnoprávne funkcie riadne a včas v dôsledku nedostatočnej majetkovej základne“.\nZ nálezu preto vyplýva, že pokiaľ predmetný právny úkon možno zaradiť do skupiny\nnajdôležitejších právnych úkonov týkajúcich sa majetku obce v zmysle § 11 ods. 4 písm. a)\nzákona o obecnom zriadení, je k jeho platnosti potrebné záväzné stanovisko (súhlas)\nobecného zastupiteľstva v zmysle § 9 ods. 2 písm. c) zákona o majetku obcí v znení\núčinnom do 31. decembra 2010 [v súčasnosti ide o § 9 ods. 2 písm. e) zákona o majetku\nobcí]. Napriek tomu, že ústavný súd vo veci sp. zn. III. ÚS 389/08 rozhodoval, ako\npoukazuje sťažovateľka, „o časovo inej právnej úprave a o iných okolnostiach“, už uvedené\nzávery je možné vztiahnuť aj na neskoršiu právnu úpravu (samozrejme po zohľadnení\nkonkrétnych skutkových okolností). V súlade s týmto nálezom posudzoval okresný súd, či\npredmetný právny úkon (zmluva o dielo) spadá pod najdôležitejšie právne úkony týkajúce\nsa majetku obce, pričom dospel k záveru, že „hodnota plnenia vyčíslená v predmetnej\nzmluve o dielo je určená spolu sumou 2 885 234,28 EUR vrátane DPH, cena diela\npripadajúca na žalobcu suma 2 388 434,28 EUR vrátane DPH, čo samo o sebe, ale aj\nv spojení so schváleným rozpočtom žalovanej v čase podpísania zmluvy (schválený rozpočet\nna rok 2011: príjmy 1 707 382 EUR, výdavky 1 704 739 EUR /rubová strana č. l. 153 spisu,\nrozsudok sp. zn. 22Cb/155/2012, str. 12, ods. 1/, resp. aj v čase jej plnenia, ktorý počítal\ns kapitálovými príjmami zo štátneho rozpočtu na projekt (rozpočet na rok 2012 : príjmy\n7 451 214 EUR, výdavky 7 426 201 EUR /rubová strana č. l. 153 spisu, rozsudok sp. zn.\n22Cb/155/2012, str. 12, ods. 1/ možno považovať za jeden z najdôležitejších úkonov týkajúci\nsa majetku žalovanej“ (pozri rozsudok okresného súdu s. 8 – 9).\n17. Krajský súd následne konštatoval, že „[z]a správny v súlade s ustanovením § 9\nods. 2 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. považuje odvolací súd právny záver súdu prvého\nstupňa, že ak žalovaná nemala schválené zásady hospodárenia, potom akékoľvek\nnakladanie\n\ns\n\nmajetkovými\n\nprávami\n\npodlieha\n\nu\n\nžalovanej\n\nschváleniu\n\nobecným\n\nzastupiteľstvom (a to aj s prihliadnutím na vyslovený názor v náleze Ústavného súdu SR,\nktorý nadväzoval na právne závery Najvyššieho súdu SR ako dovolacieho súdu)“ (pozri bod\n41 rozsudku krajského súdu). Napriek tomu, že uvedené konštatovanie je dezinterpretáciou\nprávneho názoru vysloveného v už citovanom náleze ústavného súdu, ako aj v rozsudku\n\n11\n\nokresného súdu (nejde o akékoľvek nakladanie s majetkovými právami, ale len\no najdôležitejšie právne úkony týkajúce sa majetku obce), toto pochybenie krajského súdu\nnezakladá dôvod pre zrušenie jeho rozhodnutia v merite veci. Napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu je potrebné čítať a posudzovať v spojení s rozsudkom okresného súdu,\npričom podstatné je, že záver o zamietnutí žaloby a jeho následné potvrdenie krajským\nsúdom je vo svojej podstate ústavne konformný.\n18. Ústavne konformný a riadne a logicky odôvodnený je aj nadväzujúci záver\nvšeobecných súdov, podľa ktorého keďže obecné zastupiteľstvo s uzavretím zmluvy o dielo\nnevyslovilo súhlas formou uznesenia (pričom úkony v rámci prípravnej fázy projektu,\nvedomosť členov zastupiteľstva o existencii projektu, ani následné úkony zastupiteľstva ako\nnapr. schválenie rozpočtu či iných právnych úkonov nemôžu podľa súdov takýto súhlas\nnahradiť), chýbalo vyjadrenie vôle ako jednej z náležitostí právneho úkonu, a teda šlo\no absolútne neplatný právny úkon. V tomto smere nie je možné napadnutému rozhodnutiu\nkrajského súdu nič vytknúť. Všeobecné súdy zároveň s odkazom na citovaný nález sp. zn.\nIII. ÚS 389/08 uspokojivým spôsobom vysvetlili, prečo za daných okolností uprednostnili\nvýklad smerujúci k ochrane majetku obce, pred výkladovými princípmi typickými pre čisto\nsúkromnoprávne vzťahy (princíp contra preferentem aj princíp preferencie platnosti\nprávneho úkonu), ktorých sa dovolávala sťažovateľka. Ústavná sťažnosť je z uvedených\ndôvodov v časti týkajúcej sa merita veci zjavne neopodstatnená.\n19. V časti, v ktorej ústavná sťažnosť smeruje proti výroku rozsudku krajského súdu,\nktorým tento súd potvrdil výrok rozsudku okresného súdu, podľa ktorého „[ž]alobca je\npovinný uhradiť žalovanej trovy konania vo výške 36 242,44 EUR, ktoré pozostávajú z trov\nprávneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu žalovanej, a to všetko do 3 dní od\nprávoplatnosti rozsudku“, je sťažnosť neprípustná, keďže sťažovateľka v okolnostiach\ndanej veci mohla uplatniť mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie.\n20. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak\nsťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na\n\n12\n\nochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\n21. Ústavný súd opakovane pripomína, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných\npráv a slobôd poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo (pozri čl. 127 ods. 1\nústavy – „ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“). Ústavný súd je\nk ochrane základných práv a slobôd povolaný až subsidiárne. Ústavné súdnictvo\na právomoc ústavného súdu sú totiž vybudované predovšetkým na zásade prieskumu vecí\nprávoplatne skončených, u ktorých protiústavnosť nie je možné napraviť iným spôsobom,\nteda najmä prostredníctvom riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov zaručených\npríslušnými procesnými normami. Vyčerpaním opravných alebo iných právnych\nprostriedkov v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa má na mysli nielen ich\npodanie, ale aj rozhodnutie o nich.\n22. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka napadnutému výroku krajského\nsúdu o nákladoch konania vytýka totožné vady, aké (úspešne) uplatnila v dovolacom konaní\nvedenom pod sp. zn. 3 Obdo 17/2016. V rozhodnutí zo 16. apríla 2016 najvyšší súd uznal,\nže nedostatočné zdôvodnenie predmetného výroku o trovách konania založilo prípustnosť\ndovolania podľa § 237 písm. f) OSP a rozhodnutie krajského súdu aj vzhľadom na toto\npochybenie zrušil. Podľa sťažovateľky krajský súd postupoval v novom rozhodnutí rovnako\nako v predošlom rozhodnutí a ani tentoraz výrok o nákladoch konania nijako neodôvodnil,\npričom týmto postupom porušil jej právo na spravodlivý proces. Bez bližšieho odôvodnenia\nvšak uvádza, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je možné podať dovolanie podľa\n§ 419 a nasl. CSP.\n23. Podľa § 419 Civilného sporového poriadku proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je\nprípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nPodľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku dovolanie je prípustné proti\nkaždému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak\n\n13\n\nsúd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n24. Ústavný súd podotýka, že kasačné rozhodnutie najvyššieho súdu bolo vydané\npo prijatí zjednocujúceho stanoviska najvyššieho súdu zo 7. októbra 2015, uverejneného\npod č. 9 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 1/2016,\npodľa ktorého „[v]ýnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné\nvysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá\nprípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“.\nV predmetnom prípade dospel najvyšší súd evidentne k záveru, že takáto výnimočná\nsituácia nastala. Vzhľadom na to, že sťažovateľka vytýka novému rozhodnutiu krajského\nsúdu rovnaké pochybenie, ktoré už raz založilo vadu podľa § 237 písm. f) OSP, niet dôvodu\nsa domnievať, že by v tomto prípade dovolanie prípustné nebolo. Na uvedenom závere nič\nnemení ani skutočnosť, že v danej veci je aplikovateľný nový Civilný sporový poriadok,\nkeďže už raz konštatované odňatie možnosti účastníka konať pred súdom nepochybne\ndosahuje intenzitu pochybenia predpokladanú § 420 písm. f) CSP. Keďže sťažovateľka\nnevyčerpala všetky procesné prostriedky nápravy, ktoré mala k dispozícii (a ktoré sa\nv minulosti ukázali byť efektívne v tom zmysle, že najvyšší súd jej dal za pravdu), je jej\nsťažnosť v časti smerujúcej proti výroku krajského súdu týkajúcemu sa nákladov konania\nneprípustná.\n25. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. októbra 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-nepodanie", "dovolanie-prípustnosť", "zmluva-platnosť", "dovolanie-nepodanie", "dovolanie-prípustnosť", "obec-obecné zastupiteľstvo", "obec-majetok obce"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5687c5dc-0d8e-4b9d-9d7c-ddb0cde6040d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/2015", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/2015 z 26. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-26", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5687c5dc-0d8e-4b9d-9d7c-ddb0cde6040d"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:50b16f04-2f0a-499e-b4f8-7102594423c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 389/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 389/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:50b16f04-2f0a-499e-b4f8-7102594423c0"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "6fe2b984-5dd7-4e38-9d2f-788401a043c1:6fecca97-2bc9-4f35-831c-c26450bc8c79", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1315209086.1", "spisova_znacka": "2Cob/100/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/100/2016 z 21. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-08-21", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1315209086.1"}, {"guid": "f0c8651c-e436-492b-9bdc-e6685f2ad5d7:eb7a0ccc-9695-4207-8165-332ca82ffb4a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7712207267.2", "spisova_znacka": "2Cob/64/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/64/2015 z 29. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-11-29", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7712207267.2"}, {"guid": "855d6000-b77c-4142-af05-c81e6debb20f:b6d7ac52-3ba6-4787-86f1-2cbad84b3726", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Cb/155/2012", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 22Cb/155/2012 z 28. 1. 2013", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2013-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/855d6000-b77c-4142-af05-c81e6debb20f:b6d7ac52-3ba6-4787-86f1-2cbad84b3726"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:65afe837-b310-4768-b4e9-0656d4b60522", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.317.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 317/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 317/2024 z 19. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.317.2024.2"}, {"guid": "ec0d0fa6-da3a-4c91-bc66-88b8d7d69dad:52cafabd-7da7-4a04-b3ea-af886c874143", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:4621201389.3", "spisova_znacka": "5Cob/65/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/65/2023 z 23. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-01-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:4621201389.3"}, {"guid": "4b8640bb-84c3-4e08-9035-d72be4e838ee:e1a23403-1aef-4ee5-a175-1c6ea20aaa62", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2024:3722201984.1", "spisova_znacka": "17Co/106/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/106/2023 z 19. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2024:3722201984.1"}, {"guid": "8474e790-7bcc-4991-9a1b-99adaca035ea:43796a9d-1891-4982-aa83-5e1f322bb828", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2021:4613212408.1", "spisova_znacka": "15Cob/126/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Cob/126/2019 z 29. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-03-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2021:4613212408.1"}, {"guid": "fec7571d-9113-40ed-88bf-80af4797ea03:b701e660-9093-4ec6-9039-19f04fc7c95d", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6124314465.4", "spisova_znacka": "63Cb/115/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Cb/115/2024 z 20. 10. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-10-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124314465.4"}, {"guid": "377f8679-f535-42da-8a25-12d7e8f7ce2d:f0a501ee-1d2d-4e60-899e-e0b7be21880d", "ecli": "ECLI:SK:OSLV:2025:4323200303.9", "spisova_znacka": "14C/73/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Levice sp. zn. 14C/73/2024 z 24. 3. 2025", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2025-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLV:2025:4323200303.9"}, {"guid": "a7ce89ac-9695-4d19-8b65-bd2cc483a38b:6a51063b-fc00-4879-ba70-e53d13d594fa", "ecli": "ECLI:SK:OSLV:2024:6122436123.8", "spisova_znacka": "7Cn/4/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Levice sp. zn. 7Cn/4/2023 z 19. 8. 2024", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2024-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLV:2024:6122436123.8"}]}