{"guid": "ussr:7aa80173-b7bc-4b11-82bd-dbae75a9e28c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.63.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 63/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/2018 z 25. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. januára 2018, sp. zn. II. ÚS 63/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.63.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2018-01-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "nazov": "čl. 19 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7aa80173-b7bc-4b11-82bd-dbae75a9e28c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.63.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.63.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.63.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 63/2018-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. januára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátskou kanceláriou JUDr. Rudolf Adamčík, advokátska kancelária, s. r. o.,\nLiptovská 2/A, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Rudolf Adamčík, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 10 Co 73/2015-350\nz 30. septembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n13. septembra 2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka),\n\ndoplnená podaním doručeným ústavnému súdu 19. septembra 2017, vo veci namietaného\nporušenia jej základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 10 Co 73/2015-350 z 30. septembra 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní o ochranu osobnosti sa\nsťažovateľka ako žalobkyňa satisfakčnou žalobou domáhala na súde ochrany osobnosti\n\npodľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka a svoje právo odôvodnila neoprávnenými\nzásahmi do práva na ochranu jej podobizne, keď poukazovala na skutočnosť, že spoločnosť\n,\n\n(ďalej len „žalovaná“), aj po skončení\n\nzmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania naďalej bez súhlasu sťažovateľky po dobu\nniekoľkých mesiacov neoprávnene používala podobizeň sťažovateľky na reklamné účely\nv bilbordovej reklame „\n\n“ a po dobu niekoľkých rokov po skončení zmluvného\n\nvzťahu medzi účastníkmi konania používala podobizeň sťažovateľky bez jej súhlasu na\nwebovej stránke a Facebooku žalovanej na reklamu a propagáciu produktov, s ktorými\nžalovaná obchoduje. Sťažovateľka poukazovala na skutočnosť, že žalovaná používala\nv rámci tejto internetovej reklamy produktov, s ktorými obchoduje, jej podobizeň bez jej\nsúhlasu aj na reklamu afrodiziák, v dôsledku čoho bola znížená sťažovateľkina česť,\nvážnosť a dôstojnosť vo sfére jej spoločenskej platformy (priatelia, známi a pod.).\n2.1 Okresný súd Martin (ďalej len „okresný súd“) žalobu sťažovateľky v plnom\nrozsahu zamietol rozsudkom č. k. 5 C 37/13-269 zo 17. septembra 2014 s odôvodnením, že\npodobizeň sťažovateľky ako žalobkyne používala žalovaná na základe licenčnej zmluvy\ns autorom fotografie\n\n, a ďalej s odôvodnením, že nebolo zistené použitie\n\npodobizne sťažovateľky na propagáciu afrodiziák zo strany žalovanej.\n2.2 Proti prvostupňovému rozsudku podala sťažovateľka odvolanie. Krajský súd\nnapadnutým rozsudkom potvrdil v plnom rozsahu rozsudok okresného súdu, a to\ns odôvodnením:\n«Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením\n§ 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156\nods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.\nV súvislosti s billboardovou propagáciou produktu odporcu\nvyužívajúcou podobizeň navrhovateľky nedošlo zo strany odporcu k žiadnemu konaniu,\nktoré by zakladalo zásah do osobnostných práv navrhovateľky. Nebolo nielen preukázané,\nale ani navrhovateľkou konkrétne skutkovo tvrdené, že by odporca v období po 30.9.2012,\nt.j. po ukončení zmluvy o spolupráci dojednal s reklamnými, či inými agentúrami\n„prevádzkujúcimi“ billboardové plochy propagáciu dotknutého produktu alebo iných\nsvojich produktov s využitím podobizne navrhovateľky. Rovnako navrhovateľka ani len\n2\n\nnetvrdila, že by v rámci billboardovej kampane bola jej podobizeň vyobrazená tak, že by\nbola/mohla byť jej osoba spájaná s iným produktom odporcu ako produktom\n\n.\n\nNáležitou je taktiež argumentácia odporcu, že navrhovateľka si neuplatnila v rámci\ndohody o spolupráci požiadavku okamžitého skončenia propagácie produktu\ns jej podobizňou po uplynutí doby, na ktorú bola dohoda o spolupráci uzavretá, t.j.\npo 30.9.2012. Neobstojí tvrdenie navrhovateľky, že bolo „vecou“ odporcu uvedené\ndojednať s reklamnými partnermi. Takáto povinnosť odporcu zo zmluvy o spolupráci\nnevyplýva a navrhovateľka ani len neuvádza, na akom zmluvnom, resp. inom právnom,\nzáklade by mala dotknutá povinnosť zaťažovať navrhovateľa. Naproti tomu odporca\npreukázal, že billboardovú kampaň kontrahoval len na obdobie do 30.9.2012.\nNad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že je všeobecne známou\nskutočnosťou, že billboardové reklamy zostávajú na jednotlivých pútačoch/nosičoch aj\nv čase, keď už nie sú aktuálne (napr. billboardy spojené s volebnými kampaňami\nkandidátov, resp. politických strán a hnutí v rámci rôznych volieb, či reklamy na rozličné\nkultúrne a športové podujatia).\nNavrhovateľka zásah do jej osobnostných práv (prioritne) spájala s tým, že odporca\npo uplynutí doby, na ktorú bola uzavretá zmluva o spolupráci, používa na svojich webových\nstránkach jej podobizeň na propagáciu aj ďalších produktov, predovšetkým afrodiziak.\nNa dosiahnutie úspechu v konaní pri takejto konštrukcii podstaty svojho nároku\nna nemajetkovú ujmu (mimo vyššie rozoberanej súvislosti biliboardovej kampane) bolo\npovinnosťou navrhovateľky preukázať, že po 30.9.2012 došlo k zmene webových stránok\nodporcu v tom smere, že jej podobizeň je používaná nielen v súvislosti s propagáciou\nproduktu\nPredmetné\n\n, ale aj v spojitosti s propagáciou afrodiziak.\ndôkazné\n\nbremeno\n\nzo\n\nstrany\n\nnavrhovateľky\n\nunesené\n\nnebolo.\n\nNavrhovateľka neprodukovala (a to ani vo forme označenia dôkazu) žiaden dôkaz o tom,\nakým spôsobom bola jej podobizeň využívaná na propagovanie produktu\nna webových stránkach odporcu do 30.9.2012. Inými slovami, nepreukázala, že by\npo uvedenom dátume odporca začal využívať jej fotografiu na propagáciu aj afrodiziak, či\naspoň to, že došlo k takej zmene vizuálnej podoby webových stránok odporcu, v zmysle\nktorej podobizeň navrhovateľky - na rozdiel od predchádzajúceho stavu - slúži k propagácií\naj afrodiziak. Obdobne navrhovateľka konkrétne skutkovo netvrdila, v čom vizualizácia\n\n3\n\nwebových stránok odporcu mala odporovať dojednaniam pod bodom 2 Prílohy č. 1 ku\nzmluve o spolupráci.\nDokonca z hľadiska konkrétnych skutkových tvrdení navrhovateľka až v odvolacom\nkonaní po prvý krát výslovne uviedla, že po 30.9.2012 došlo k zmene webovej stránky\nodporcu a používanie podobizne navrhovateľky v jednom okne s afrodiziakami bolo/je\n„systémové a trvalé“. Takto skutkovo svoj nárok navrhovateľka však nevymedzila v návrhu\nna začatie konanie, ani v rámci výsluchu na pojednávaní dňa 28.5.2013 a napokon ani\nv záverečnom vyjadrení (ktorého písomná podoba je založená na č. l. 250 až 253). Aj pokiaľ\nby odvolací súd pripustil, že z celkového kontextu vyjadrení procesnej strany navrhovateľky\nnejde o novú - v odvolacom konaní neprípustnú skutočnosť (§ 205a O.s.p.), nič by to\nnezmenilo\n\nna\n\nvyššie\n\nuvedenom\n\nkonštatovaní\n\no\n\nneunesení\n\ndôkazného\n\nbremena\n\nnavrhovateľkou o (tvrdenej) zmene webových stránok odporcu.\nZ konštatovaných dôvodov je vecne správnym rozhodnutie okresného súdu\no zamietnutí návrhu navrhovateľky. Bez ohľadu na zásadné stanovisko v merite veci krajský\nsúd dopĺňa niekoľko poznámok k širším súvislostiam prejednávaného prípadu.\nJe síce náležitým vyjadrenie navrhovateľky, že uplatňovanie finančnej náhrady\nnemajetkovej ujmy nie je podmienené súčasným uplatňovaním nároku na ospravedlnenie\na upustenie od neoprávneného zásahu, ale za situácie, kedy za úplne (kardinálne)\nneprípustné považovala ďalšie používanie svojej podobizne na webových stránkach\nodporcu, nezodpovedá jej v konaní opakovane prezentovanému postoju neuplatňovanie (aj)\nnároku na upustenie od neoprávnených zásahov. Vysvetlenie procesnej strany\nnavrhovateľky v tom smere, že v prípade úspechu v konaní odporca od uvedeného sám\nupustí, (minimálne) vyznieva veľmi nepresvedčivo.\nPrimeraným je taktiež vyjadrenie navrhovateľky o rozdielnosti súhlasu s\nvyhotovením podobizne (fotografie) a súhlasu s jej ďalším používaním. Rovnako v tejto\nspojitosti navrhovateľka až v odvolaní jednoznačne tvrdí, že\nfotografie používanej na propagáciu produktu\n\n(autorovi\n\n) nedala súhlas na ďalšie použitie\n\ndotknutej fotografie. Uvedené však rozhodne nie je v súlade s výslovným vyjadrením\nbezprostredne navrhovateľky, ktorá na pojednávaní dňa 28.5.2013 vypovedala: „som\nsúhlasila, aby boli fotografie použité v médiách, ale na účely pre mňa“. Hoci možno\nokresnému súdu vytknúť určitú nedôslednosť v tom zmysle, že nepožadoval spresnenie\n\n4\n\npredmetnej odpovede (osobitne, ak licenčnú zmluvu, ktorej sa takýto súhlas týkal, považoval\nza zásadnú), určite z daného vyjadrenia nevyplýva absolútny nesúhlas s ďalším použitím\nfotografie, ako sa snaží v odvolacom štádiu tvrdiť strana navrhovateľky.\nNa druhej strane neobstojí ani tvrdenie odporcu, že po ukončení zmluvy o\nspolupráci, t. j. po 30.9.2012 už bola používaná v kampani len podobizeň navrhovateľky bez\nsúvisiaceho (odporúčajúceho) sloganu. Z vykonaného dokazovania, osobitne z notárskych\nzápisníc osvedčujúcich podobu webových stránok je zrejmé, že napríklad 25.1.2013, či\n12.2.2013 je na facebooku pri produkte\n\nuvedené „odporúča\n\n“.\n\nNadväzne je na mieste konštatovať, že (minimálne) v danom rozsahu došlo zo strany\nodporcu k porušeniu zmluvného vzťahu s navrhovateľkou. Obdobne z hľadiska záväzkového\nvzťahu účastníkov odporca uspokojivo nevysvetlil, prečo súčasne s nekontrahovaním v\nobdobí po 30.9.2012 ďalších billboardov s podobizňou navrhovateľky, neprestal v danom\nobdobí používať jej podobizeň na propagáciu produktu\n\naj na internete.»\n\n2.3 Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie,\no ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6 Cdo 41/2016\nz 25. mája 2017, ktorým dovolanie sťažovateľky odmietol.\n3. Podľa sťažovateľky sa krajský súd vôbec nevysporiadal so zásadnou právnou\nnámietkou sťažovateľky uvedenou v odvolaní, že podľa názoru žalujúcej strany skutočnosť,\nže zmluva o spolupráci z 1. januára 2012 uzavretá medzi žalovanou a agentúrou\nsťažovateľky ako žalobkyne neobsahovala dojednania, akým spôsobom mali byť\nodstraňované propagačné materiály s fotografiou obsahujúcou podobizeň sťažovateľky, nie\nje v žiadnom prípade okolnosťou vylučujúcou neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu\njej podobizne. Bolo vecou žalovanej, aby si dohodla s bilbordovými spoločnosťami taký\npostup, aby po 30. septembri 2012 nebola podobizeň sťažovateľky neoprávnene používaná\nna reklamné účely žalovanej, t. j. po 30. septembri 2012 trvajúce zverejnenie reklamy na\nbilbordoch. Skutočnosť, že zmluva o spolupráci z 1. januára 2012 nadväzovala na\npredchádzajúcu zmluvu o spolupráci medzi účastníkmi konania bez prerušenia spolupráce,\npodľa sťažovateľky takisto nie je skutočnosťou oprávňujúcou žalovanú používať podobizeň\nsťažovateľky na reklamu na bilbordoch po 30. septembri 2012. Poznámku krajského súdu,\nže je bežné ponechávať na bilbordoch aj po voľbách podobizne kandidátov, resp.\n5\n\npredvolebnú propagáciu politických strán považuje sťažovateľka za úplne nepreskúmateľnú\nz hľadiska vzťahu k prejednávanej veci.\n3.1 Podľa sťažovateľky je nelogické a nepreskúmateľné, prečo mala byť\nsťažovateľka ako žalobkyňa zaťažená dôkazným bremenom na preukázanie skutočnosti, že\npočas platnosti zmluvy o spolupráci nebola jej podobizeň na webových stránkach žalovanej\npoužívaná na propagáciu afrodiziák, keď táto skutočnosť nikdy nebola medzi účastníkmi\nsporná, sťažovateľka takú skutočnosť netvrdila (namietala takú reklamu s použitím jej\npodobizne až po 30. septembri 2012) a žalovaná popierala použitie podobizne sťažovateľky\nna propagáciu afrodiziák generálne aj po 30. septembri 2012. V tomto smere sťažovateľka\npoukazuje na zásadu kontradiktórnosti súdneho konania a súčasne poukazuje na to, že\nnemožno od nej požadovať, aby preukazovala, že sa niečo nestalo (nie je to napokon ani\ntechnicky možné). Naopak, žalovaná, ak by sa tak skutočne stalo, mala preukázať, že\npodobizeň sťažovateľky používala už pred 30. septembrom 2012 na propagáciu afrodiziák.\nPodľa mienky sťažovateľky je však nepreskúmateľné, prečo krajský súd nepovažoval v tejto\nsúvislosti za neoprávnený zásah používanie podobizne sťažovateľky aj na produkt „\n“ po skončení zmluvy o spolupráci, teda po 30. septembri 2012. Použitie podobizne\nsťažovateľky na propagáciu afrodiziák po 30. septembri 2012 bolo pritom podľa\nsťažovateľky preukázané ňou predloženými notárskymi zápisnicami. Závery krajského súdu\no dôkaznom bremene sťažovateľky ako žalobkyne sú aj z tohto aspektu podľa jej názoru\nnepreskúmateľné a nezrozumiteľné.\n3.2 Podľa sťažovateľky z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je preskúmateľné,\nprečo krajský súd nepovažuje situáciu používania podobizne sťažovateľky v období po\n30. septembri 2012 na reklamné účely žalovanou za neoprávnený zásah do jej práva na\nochranu podobizne.\n3.3 Na základe uvedeného je sťažovateľka presvedčená, že napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu bolo porušené jej ústavné právo na súdnu ochranu, riadny a spravodlivý\nproces, ďalej, že krajský súd neposkytol napadnutým rozsudkom vychádzajúcim podľa\nsťažovateľky z nesprávnych skutkových zistení nemajúcich oporu vo vykonanom\ndokazovaní a z nesprávneho právneho posúdenia veci ochranu jej ústavnému právu na\n\n6\n\nnedotknuteľnosť osoby (ochranu podobizne) a právu na zachovanie ľudskej dôstojnosti,\nosobnej cti a dobrej povesti v spoločnosti, ako aj právu na ochranu súkromia.\n4. Sťažovateľka navrhla vydať tento nález:\n„Porušiteľ, Krajský súd v Žiline, rozsudkom zn. 10 Co/73/2015-310 zo dňa\n30. septembra 2015 porušil právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde zakotvené v Článku 46, ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.\nPorušiteľ, Krajský súd v Žiline, rozsudkom zn. 10 Co/73/2015-310 zo dňa\n30. septembra 2015 porušil právo sťažovateľa na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej\ncti, dobrej povesti a na ochranu mena zakotvené v Článku 19, ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ako aj právo sťažovateľa na ochranu súkromia podľa Článku 19 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky.\nRozhodnutie porušiteľa, rozsudok zn. 10 Co/73/2015-310 zo dňa 30. septembra 2015\nsa týmto ruší a vec sa vracia porušiteľovi na ďalšie konanie.\nPorušiteľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náklady právneho zastúpenia sťažovateľa\nv konaní o ústavnej sťažnosti.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n\n7\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nIII.\n7. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažnosť a s ňou spojené námietky\nsťažovateľky, v zmysle ktorých krajský súd napadnutým rozsudkom podľa jej právneho\nnázoru porušil ňou označené ústavné práva na ochranu osobnosti a súdnu ochranu.\n8. Vec sťažovateľky sa tak primárne týka otázky poskytnutia ochrany jej\nosobnostným právam v súdnom konaní v spore medzi sťažovateľkou a žalovanou ako\npodnikateľským subjektom, medzi ktorými v minulosti existoval odplatný zmluvný vzťah.\n8.1 Judikatúra ústavného súdu v súvislosti s ochranou osobnosti akcentuje v širšej\nmiere prevažne právne otázky súvisiace s preskúmavaním rozhodnutí všeobecných súdov\nrozhodujúcich spory, v ktorých boli „v hre“ sloboda prejavu na jednej strane a ochrana\nosobnosti na strane druhej (II. ÚS 152/08, bod 21; II. ÚS 329/09 bod 38; IV. ÚS 492/2012,\nII. ÚS 647/2014, II. ÚS 191/2015, II. ÚS 184/2015).\n8\n\n8.2 Sťažovateľkina vec obohacuje judikatúru ústavného súdu v tom smere, že pred\nvšeobecnými súdmi sa prejednával spor o ochranu osobnosti sťažovateľky ako žalobkyne\nv spojení s výkonom podnikateľskej činnosti žalovanej, ktorá svoj „produkt“ prezentovala\nna komerčnom trhu aj za pomoci vizuálneho zobrazenia sťažovateľky. Medzi sťažovateľkou\na žalovanou existoval odplatný zmluvný vzťah týkajúci sa opísaných obchodných\n(marketingových) činností žalovanej v istom časovom úseku (do 30. septembra 2012).\n8.3 Podstatou je teda identifikovať, akým konaním (príp. výkonom akého práva)\nmalo podľa sťažovateľky dôjsť k zásahu či porušeniu jej osobnostných práv. Sťažovateľka\nuvádza, že tým konaním bolo použitie jej podobizne a mena na propagáciu produktov\nžalovanej bilbordovou kampaňou a prezentáciou produktov na internetových stránkach\nžalovanej aj po ukončení zmluvného vzťahu medzi ňou a žalovanou. Pôjde teda o stret\nvýkonu dvoch ústavou zaručených práv – práva na ochranu osobnosti sťažovateľky a práva\nžalovanej na podnikanie za zákonom stanovených podmienok.\n8.4 Kľúčovým aspektom veci je, že medzi sťažovateľkou a žalovanou bola v istom\nčasovom úseku uzatvorená súkromnoprávna zmluva, ktorou sťažovateľka dala súhlas\nžalovanej na propagáciu jej produktu „\n\n“ spolu so zobrazením podobizne\n\nsťažovateľky na bilbordoch a internetových stránkach žalovanej. Počiatkom právneho\nvzťahu\n\nmedzi\n\nsťažovateľkou\n\na žalovanou\n\nbol\n\nzmluvný\n\nvzťah\n\nkomerčného\n\n(súkromnoprávneho) odplatného charakteru, v ktorom sťažovateľka udelila žalovanej\nsúhlas, aby počas trvania zmluvného vzťahu použila podobizeň sťažovateľky na propagáciu\nproduktov na bilbordoch a internetových stránkach žalovanej.\n8.5 Otázkou následne zostáva, či po uplynutí času, na ktorý bol zmluvný vzťah medzi\nsťažovateľkou a žalovanou uzatvorený (do 30. septembra 2012), možno ďalšie používanie\npodobizne sťažovateľky žalovanou na propagáciu jej produktov (teda konanie žalovanej\nv rámci výkonu jej práva na podnikanie) považovať za zásah do ústavného práva na ochranu\nosobnosti, alebo je potrebné na toto porušenie práva zo strany žalovanej nazerať prizmou\niných právnych inštitútov a prostriedkov ochrany. Ako ústavný súd už v predchádzajúcej\nvete uviedol, konanie žalovanej ako podnikateľského subjektu spočívajúce vo využívaní\n\n9\n\npodobizne sťažovateľky na komerčnú propagáciu jej produktov na komerčnom trhu\n(v rámci výkonu podnikania) po ukončení zmluvného vzťahu medzi žalovanou\na sťažovateľkou (po 30. septembri 2012) možno považovať za porušenie práv sťažovateľky\na konanie bezprávne. Podľa názoru ústavného súdu, ktorý je zhodný s názorom\nvšeobecných súdov, takéto konanie oprávňuje sťažovateľku domáhať sa proti žalovanej\nukončenia takéhoto protiprávneho konania (napr. zdržovacia žaloba) a/alebo uplatniť\nprípadne majetkovoprávne (finančné) nároky proti žalovanej z titulu bezdôvodného\nobohatenia či nároky odvodené z právnej skutočnosti nesenia zodpovednosti žalovanej\nza porušenie noriem súkromného (občianskeho) práva a pod. Konanie (protiprávne)\nžalovanej však vzhľadom na predchádzajúci súhlas sťažovateľky s použitím jej podobizne\nna propagáciu produktov žalovanej daný v rámci zmluvného odplatného vzťahu\nuzatvoreného na istý časový úsek (do 30. septembra 2012) medzi ňou a žalovanou nemožno\npovažovať za protiprávne konanie takej intenzity, že by došlo k zásahu do (či porušeniu)\nústavných osobnostných práv sťažovateľky tak, ako sa toho sťažovateľka domáhala žalobou\no ochranu osobnosti pred všeobecnými súdmi a následne pred ústavným súdom.\nSťažovateľka mala a má z dôvodu protiprávneho konania žalovanej k dispozícii iné,\nnáležitejšie právne prostriedky ochrany jej subjektívnych práv, ktoré jej súkromné\n(občianske) právo dáva k dispozícii pri opísanom protiprávnom konaní žalovanej.\n8.6 Z tohto pohľadu sú závery krajského súdu ústavne korektné a nenesú záťaž\nporušenia ústavných práv sťažovateľky. Rovnako závery krajského súdu k ďalším otázkam\ndokazovania a argumentácie sťažovateľky týkajúcej sa prezentácie „afrodiziák“ žalovanou\nza údajného použitia podobizne sťažovateľky ústavný súd vyhodnotil ako dostatočné\na odôvodnené. Dokazovanie a zisťovanie skutkového stavu je otázkou postupu všeobecných\nsúdov v konaní, ústavný súd nie je skutkovým súdom a nie je oprávnený nahrádzať\nvšeobecné súdy v tejto činnosti. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na posúdenie aplikácie\nplatného a účinného práva na dokázaný skutkový stav a posúdenie súladnosti súdmi\nvyvodených právnych záverov s ústavnými garanciami ústavných práv sťažovateľky.\n8.7 Na základe prezentovaných konklúzií ústavný súd uzatvára, že sťažnosť bolo\npotrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti, keďže ani po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie by vzhľadom na už\n10\n\npopísané východiská a závery nebolo možné ani hypoteticky dospieť k záveru o porušení\nsťažovateľkou označených ústavných práv napadnutým rozsudkom krajského súdu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. januára 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "ľudská dôstojnosť", "záväzkové právo", "ochrana osobnosti", "zmluva-licenčná zmluva", "reklama-propagácia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:642f3f9f-d215-4faa-86d5-c88f5d0560fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 184/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 551, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1"}, {"guid": "ussr:d5dee563-b664-4b03-b351-f497fba5f9d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.191.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 191/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 191/2015 z 26. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-26", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.191.2015.1"}, {"guid": "ussr:09e38d34-e33c-403b-a945-0b47995fdeb9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 647/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 647/2014 z 30. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-30", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:09e38d34-e33c-403b-a945-0b47995fdeb9"}, {"guid": "ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 492/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-15", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec"}, {"guid": "ussr:c75bf2c2-fd4a-49b6-8f7e-17224c0b0a4d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 329/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 329/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c75bf2c2-fd4a-49b6-8f7e-17224c0b0a4d"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "61d8e39c-bafe-42f5-b407-0084cde473bf:21b7d41a-224c-4b92-9322-31c78f6e22d2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5713203832.1", "spisova_znacka": "6Cdo/41/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/41/2016 z 24. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-24", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5713203832.1"}, {"guid": "f3a67d70-8c4a-42c5-8a30-16f076385282:ac65a3c2-3d1c-474a-8563-b73109405d29", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2214202290.2", "spisova_znacka": "10Co/73/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/73/2015 z 26. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-01-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2214202290.2"}], "citovane_v": []}