{"guid": "ussr:f9af838b-dedf-4f21-b32b-fd399640b517", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.57.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 57/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 57/2018 z 10. 5. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. mája 2018, sp. zn. II. ÚS 57/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.57.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2018-05-10", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nepriznáva primerané finančné zadosťučinenie", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "nazov": "čl. 36 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "nazov": "čl. 37 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-37", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f9af838b-dedf-4f21-b32b-fd399640b517", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.57.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.57.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.57.2018.2/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 57/2018-45\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. mája 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátkou JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátska kancelária, Andreja\nKmeťa 28, Martin, vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 2\na čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 2 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných\npráv a slobôd, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\n10 Sžo 164/2015 a jeho rozsudkom z 28. septembra 2016 a takto\nrozhodol:\n1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Sžo 164/2015\npostupom, ako aj rozsudkom z 28. septembra 2016 p o r u š i l základné právo\nna súdnu ochranu a na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 46 ods. 2 a čl. 47\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 36 ods. 2 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných\npráv a slobôd a tiež jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžo 164/2015\nz 28. septembra 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Sťažnosti\n\nv časti požadujúcej priznanie primeraného finančného\n\nzadosťučinenia vo výške 3 000 € (slovom tritisíc eur) od Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky n e v y h o v u j e .\n4.\n\np r i z n á v a úhradu trov konania v sume 475,05 € (slovom\n\nštyristosedemdesiatpäť eur a päť centov), ktorú j e Najvyšší súd Slovenskej republiky\np o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. Gabriely Kľačanovej, advokátska kancelária,\nAndreja Kmeťa 28, Martin, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.\nII. ÚS 57/2018-16 z 25. januára 2018 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 20\nods. 1, čl. 46 ods. 2 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36\nods. 2 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dodatkový protokol“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Sžo 164/2015 a jeho rozsudkom\nz 28. septembra 2016.\n2. Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval\nústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľka v podaní z 29. marca\n2018 a najvyšší súd vo vyjadrení z 21. februára 2018 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od\n\n2\n\nústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení\nnachádzajúcich sa v jeho spise.\n3. Zo sťažnosti vyplýva, že rozhodnutím Okresného úradu Martin, pozemkového\na lesného odboru (ďalej len „žalovaný“) sp. zn. OÚ-MT-PLO-2014/004588-VI.-ÚRB-P\nz 27. novembra 2014 bolo vyslovené, že sťažovateľka ako oprávnená osoba má po\npôvodných vlastníkoch právo na náhradu za pozemok parc. č. 1617 (záhrada – 677 m²),\nležiaci v k. ú.\n\n, zapísaný vo vložke č. 745 v podiele 3/5-iny.\n\nO opravnom prostriedku sťažovateľky rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len\n„krajský súd“) rozsudkom č. k. 22 Sp 4/2015-22 z 24. apríla 2015 tak, že rozhodnutie\nžalovaného potvrdil.\nNapokon rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžo 164/2015 z 28. septembra 2016\nbol rozsudok krajského súdu potvrdený, pričom právoplatným sa stal 31. októbra 2016.\n4. Podľa presvedčenia sťažovateľky v súdnom konaní došlo k porušeniu jej\nprocesných práv nedodržaním princípu rovnosti účastníkov konania a požiadavky rovnosti\nzbraní vyplývajúcej z čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne sťažovateľka považuje právne závery\nkonajúcich všeobecných súdov za nesprávne. Najvyšší súd sa z jej pohľadu nijako\nnevysporiadal s právnou argumentáciou uvedenou v riadnom opravnom prostriedku.\nRozsudku krajského súdu sťažovateľka v odvolaní vyčítala porušenie zásady rovnosti\núčastníkov súdneho konania. V podanej žalobe jednoznačne stanovila okruh účastníkov\nkonania v súlade s § 250m Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak, že\núčastníčkou konania bola ona ako žalobkyňa a tiež žalovaný ako správny orgán. Konanie\nv správnom súdnictve je sporovým konaním a účastníctvo je vymedzené zákonom. Pokiaľ\nsa krajský súd domnieval, že sa konania majú ako účastníci správneho konania zúčastniť\nešte ďalšie subjekty, mal o takejto skutočnosti rozhodnúť procesne čistým spôsobom, teda\nvydaním uznesenia o pribratí vedľajšieho účastníka do konania. Namiesto štandardného\nprocesného postupu bol niekým do žaloby sťažovateľky len rukou dopísaný ako účastník\nkonania Slovenský pozemkový fond, regionálny odbor Martin (ďalej len „ďalší účastník“),\nhoci nebol účastníkom ani pôvodného správneho konania.\n3\n\nPodľa názoru sťažovateľky ďalší účastník bol zriadený zákonom s oprávnením konať\nza štát a neznámych vlastníkov pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu,\navšak prejednávaná právna vec sem nepatrí. Je síce pravdou, že ďalší účastník poskytuje\nfinančnú náhradu za pozemky, ku ktorým sa vlastníctvo nenavracia a za ktoré nebol\nposkytnutý náhradný pozemok, avšak to neznamená, že by automaticky mal byť účastníkom\nkonania v rámci správneho súdnictva. Podľa názoru sťažovateľky ďalší účastník nie je\na nemal byť účastníkom predmetného súdneho konania. Navyše jeho regionálny odbor\nv Martine nemá právnu subjektivitu, a preto nie je spôsobilý byť účastníkom súdneho\nkonania.\nAk by bol ďalší účastník pribratý krajským súdom do konania právom, potom sa\nmalo postupovať vo vzťahu voči nemu v súlade s § 42 ods. 3 druhej a tretej vety OSP,\na teda mal podania adresované súdu predkladať v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami\ntak, aby jeden rovnopis zostal na súde a každý účastník dostal jeden rovnopis spolu\ns prílohami. Napriek tomu však sťažovateľka nedostala v priebehu celého súdneho konania\nžiadne vyjadrenie, a to či už žalovaného, alebo ďalšieho účastníka. Všeobecné súdy rozhodli\nbez nariadenia pojednávania, a preto sťažovateľka nemala nijakú možnosť zaujať\nstanovisko k tvrdeniam a názorom žalovaného a ďalšieho účastníka. Sťažovateľke\nv priebehu súdneho konania boli doručené len dve písomnosti, a to prípis krajského súdu\nz 12. januára 2015 s výzvou predložiť jeden originál rovnopisu opravného prostriedku bez\nakéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia (hoci sťažovateľka podala žalobu v dvoch rovnopisoch),\nako aj prípis krajského súdu z 22. januára 2015 (výzva vyjadriť sa, či sťažovateľka súhlasí\ns rozhodnutím o opravnom prostriedku bez nariadenia pojednávania).\nŽalovaný sa mal k žalobe sťažovateľky písomne vyjadriť podaním z 25. februára\n2015 (štvrtá strana, tretí odsek rozsudku krajského súdu). Ďalej sa mal žalovaný vyjadriť aj\nk odvolaniu sťažovateľky z 15. mája 2015 (piata strana, štvrtý odsek rozsudku najvyššieho\nsúdu). Ani jedno z týchto podaní sťažovateľke doručené nebolo, a teda nemala možnosť\noboznámiť sa so skutkovou a právnou argumentáciou žalovaného ako protistrany v spore.\nSúčasne jej neboli doručené ani nijaké vyjadrenia ďalšieho účastníka. Podľa presvedčenia\nsťažovateľky takýmto procesným postupom porušil najvyšší súd princíp rovnosti účastníkov\nkonania, resp. rovnosti zbraní v jej neprospech.\n4\n\nSťažovateľka nesúhlasí ani s právnym posúdením veci zo strany konajúcich\nvšeobecných súdov, ktoré dospeli k záveru, že Slovenská republika – Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky nie je povinnou osobou podľa § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.\no navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva\nk pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „reštitučný zákon“). V roku 2002 bola\nvlastníčkou sporného pozemku Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., ktorá je podľa\nprávneho názoru najvyššieho súdu subjektom súkromného práva ako právnická osoba.\nS takýmto právnym názorom sa však sťažovateľka nestotožňuje. Ide totiž o verejno-právnu\ninštitúciu na vykonávanie verejného zdravotného poistenia, ktorá je subjektom verejného\npráva. Štát je právnickou osobou korporatívneho typu, a preto ustanovenia Občianskeho\nzákonníka o právnickej osobe nie je možné priamo použiť na štát tak, ako to urobil najvyšší\nsúd. Nemožno preto prisvedčiť tomu, že nebolo kontinuálne zachované vlastníctvo štátu\nk spornej nehnuteľnosti. V skutočnosti bola splnená podmienka podľa § 3 ods. 1 písm. j)\nreštitučného zákona na navrátenie vlastníctva v prospech sťažovateľky.\n5. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.:\n10Sžo/164/2015 porušil základné právo sťažovateľky\n\n... na súdnu a inú\n\nprávnu ochranu podľa Článku 46 ods. (1) Ústavy Slovenskej republiky a Článku 36 ods. (1)\nListiny základných práv a slobôd, Článku 46 ods. (2) Ústavy Slovenskej republiky a Článku\n36 ods. (2) Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivý proces podľa Článku 6\nods. (1) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s Článkom 1\nods. (1) Ústavy Slovenskej republiky, na rovnosť účastníkov konania podľa Článku 47\nods. (3) Ústavy Slovenskej republiky a Článku 37 ods. (3) Listiny základných práv a slobôd\na základného práva vlastniť majetok podľa Článku 20 ods. (1) Ústavy Slovenskej republiky\nv spojení s právom pokojne užívať svoj majetok podľa Článku 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky Rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 28.09.2016,\nsp. zn.: 10Sžo/164/2015 zrušuje v celom rozsahu a vec vracia tomuto súdu na ďalšie\nkonanie.\n\n5\n\n3.\n\npriznáva Ústavný súd SR primerané finančné zadosťučinenie\n\nvo výške 3.000,00 EUR (slovom: tritisíc euro), ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky...\npovinný vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.\n4.\n\n... priznáva právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške\n\n312,34 EUR (slovom: tristodvanásť euro a tridsaťštyri centov) za dva úkony právnej služby\ná 147,33 EUR + dvakrát režijný paušál á 8,84 EUR (úkony právnej služby: 1/ príprava\na prevzatie zastúpenia dňa 01.01.2017; 2/ sťažnosť zo dňa 02.01.2017), ktorú je Najvyšší\nsúd SR povinný vyplatiť na účet JUDr. Gabriely Kľačanovej, advokátky... do dvoch\nmesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“\n6. Z vyjadrenia predsedníčky najvyššieho súdu č. k. KP 3/2018-8 z 21. februára\n2018, doručeného ústavnému súdu 28. februára 2018, vyplýva, že sťažnosť považuje za\nnedôvodnú a žiada, aby bola v prijatej časti zamietnutá. Pokiaľ sťažovateľka namietala\npribratie ďalšieho účastníka do konania bez rozhodnutia, najvyšší súd túto námietku\nnepovažoval za právne relevantnú s odkazom na § 212 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 OSP,\npretože nešlo o vadu majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Je síce pravdou, že\nnešlo o osobu, ktorá mala byť účastníkom konania zo zákona, ale ďalší účastník poskytuje\nnáhradu za pozemky, ku ktorým sa nevracia vlastníctvo, a preto nie je zrejmé, prečo by jeho\nvstupom do konania malo byť dotknuté procesné právo sťažovateľky. Navyše ďalší účastník\nnepredložil v konaní žiadne vyjadrenie, ku ktorému by sťažovateľka mohla zaujať\nstanovisko. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného k odvolaniu sťažovateľky proti rozsudku\nkrajského súdu, najvyšší súd akceptoval stanovisko krajského súdu o nezaslaní vyjadrenia\nprávnej zástupkyni sťažovateľky z dôvodu, že sa v ňom len konštatuje procesný postup\nsprávneho orgánu pred vydaním rozhodnutia, dôvody napadnutého rozhodnutia totožné\ns odôvodnením rozhodnutia a procesné návrhy v konaní pred súdom, pričom k samotným\nodvolacím námietkam sťažovateľky sa žalovaný nevyjadril. Ani ďalšiu námietku\nsťažovateľky týkajúcu sa právneho posúdenia veci a tvrdenia, že najvyšší súd sa nijako\nnevysporiadal s právnou argumentáciou uvedenou v riadnom opravnom prostriedku, nebolo\nmožné považovať za opodstatnenú. Sťažovateľka v odvolaní proti rozsudku krajského súdu\nneuviedla žiadne nové skutočnosti ani argumenty, s ktorými by sa už krajský súd nebol\ndostatočne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, s ktorým sa najvyšší súd v celom\n\n6\n\nrozsahu stotožnil.\n7. Z repliky právnej zástupkyne sťažovateľky z 29. marca 2018, doručenej\nústavnému súdu elektronicky toho istého dňa a poštou 3. apríla 2018, ktorou reaguje na\nvyjadrenie predsedníčky najvyššieho súdu, vyplýva, že s názorom predsedníčky najvyššieho\nsúdu nesúhlasí. Ani jedna zo zákonných definícií účastníka správneho konania podľa § 14\nSprávneho poriadku sa na ďalšieho účastníka nevzťahuje, pričom nie je prípustné, aby do\nžalobného návrhu niekto rukou dopisoval ďalších účastníkov konania, keďže ide o sporové\nkonanie a okruh účastníkov určuje výlučne ten, kto podáva žalobný návrh. K argumentácii\nnajvyššieho súdu v súvislosti s nedoručením vyjadrenia žalovaného k odvolaniu\nsťažovateľky proti rozsudku krajského súdu treba uviesť, že sťažovateľke v priebehu\nsúdneho konania nebolo doručené nielen vyjadrenie žalovaného k jej odvolaniu, ale ani\nžiadne iné jeho vyjadrenia, hoci žalovaný sa mal vyjadriť aj k žalobnému návrhu podaním\nz 25. februára 2015, teda nielen k odvolaniu sťažovateľky z 15. mája 2015. Keďže súdne\nkonanie prebiehalo na oboch stupňoch bez nariadenia pojednávania, sťažovateľka nemala\nnijakú možnosť zaujať stanovisko k podaniam žalovaného. Je nepochybné, že obe\nvyjadrenia žalovaného predstavovali riadnu skutkovú a právnu argumentáciu a neboli\nzistené žiadne osobitné okolnosti, s prihliadnutím na ktoré by vyjadrenia žalovaného nemali\nbyť sťažovateľke doručované. Dosiaľ taktiež nebolo preukázané, či prípadné vyjadrenie\nsťažovateľky k podaniam žalovaného by mohlo alebo nemohlo mať vplyv na výsledok\nsúdneho konania. Toto je dôležité v kontexte s tým, že žalovaný nepredložil súdu\nkompletný administratívny spis. Predložil 2 šanóny označené číslom 168 (jeden označený\nako č. 1 a druhý označený ako č. 2). Šanón označený číslom 1 začínal listinou označenou\nv pravom hornom rohu ceruzou ako číslo 18, nasledovali listiny č. 19, 20, 21 atď. Číselné\noznačenie listín v šanóne č. 1 nekorešpondovalo s predloženým sumárom. Šanón označený\nčíslom 2 nemal číslovanie jednotlivých listín vôbec. Jednotlivé listiny v oboch šanónoch\nboli uložené voľne, bez ich riadnej žurnalizácie a bolo možné s nimi manipulovať (vyberať\nich alebo vkladať ich do jednotlivých šanónov). Z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu\nvyplýva, že pod pojmom administratívny spis je potrebné rozumieť plný, zažurnalizovaný\na originálny zväzok listín týkajúcich sa prejednávanej veci vrátane originálov dokladov\no doručení rozhodnutí. Nárok sťažovateľky bol uplatnený v decembri 2004, pričom\n\n7\n\nžalovaný každý rok prideľuje neukončenému správnemu konaniu nové číslo. Predložený\nadministratívny spis bol jednoznačne neúplný, čo bolo v rozpore s § 250d ods. 1 OSP a má\nza následok nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia a jeho zrušenie podľa § 250j ods. 3\nOSP. Toto sťažovateľka namietala aj v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, avšak\nnajvyšší súd sa touto jej argumentáciou vôbec nezaoberal a nevysporiadal sa s ňou.\nSťažovateľka trvá aj na námietke nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazuje na to, že\nVšeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., je verejnoprávnou inštitúciou a je subjektom\nverejného práva, pričom štát sa podieľa na zabezpečení jej platobnej schopnosti\nposkytnutím návratnej finančnej výpomoci do výšky 100 % jej platobnej neschopnosti. Jej\njediným a výlučným akcionárom je Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom\nzdravotníctva Slovenskej republiky. Štát je právnickou osobou korporatívneho typu, a preto\nustanovenia Občianskeho zákonníka o právnickej osobe nie je možné na štát priamo použiť\ntak, ako to urobil najvyšší súd. Štát sa môže stať aj účastníkom obchodných záväzkových\nvzťahov. Pod právny režim tretej časti Obchodného zákonníka je možné podriadiť aj\nzáväzkové vzťahy so štátom za predpokladu, že sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb\nalebo vlastnej prevádzky. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka sa treťou časťou\nObchodného zákonníka spravujú záväzkové vzťahy medzi štátom, samostatnou územnou\njednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávnou inštitúciou, ak\nsa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky. Na tento účel je za\nštát potrebné považovať aj štátne organizácie pri uzatváraní zmlúv, z obsahu ktorých\nvyplýva uspokojovanie verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky. Sťažovateľka na\nzáklade týchto argumentov namieta záver, že nebolo kontinuálne zachované vlastníctvo\nštátu k parcele tvoriacej predmet reštitúcie. Podľa jej presvedčenia v skutočnosti je splnená\npodmienka na navrátenie vlastníctva k parcele v jej prospech. Žiada tiež priznať náhradu\ntrov konania vo výške 475,05 €.\n8. Ústavný súd doručil sťažnosť, uznesenie č. k. II. ÚS 57/2018-16 z 25. januára\n2018, vyjadrenie predsedníčky najvyššieho súdu a repliku sťažovateľky žalovanému, aby sa\naj on mohol vyjadriť vo veci samej, keďže konečným rozhodnutím najvyššieho súdu by\nmohol byť dotknutý na svojich právach.\n\n8\n\nZ vyjadrenia žalovaného z 20. apríla 2018, doručeného ústavnému súdu elektronicky\ntoho istého dňa, vyplýva, že predmet reštitúcie je vo vlastníctve právnickej osoby, ktorú\nnemožno považovať za povinnú osobu, a preto bolo sťažovateľke priznané právo\nna náhradný pozemok.\nII.\n9. Z rozsudku krajského súdu č. k. 22 Sp 4/2015-22 z 24. apríla 2015 vyplýva, že ním\nbolo potvrdené rozhodnutie žalovaného. Podľa konštatovania krajského súdu sa žalovaný\n25. februára 2015 vyjadril k opravnému prostriedku sťažovateľky, pričom zotrval na\nskutkových zisteniach a právnom posúdení uvedených v jeho napadnutom rozhodnutí.\n10. Z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžo 164/2015 z 28. septembra 2016\nvyplýva, že ním bol potvrdený rozsudok krajského súdu č. k. 22 Sp 4/2015-22 z 24. apríla\n2015.\nPodľa konštatovania najvyššieho súdu žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu\nsťažovateľky plne stotožnil s rozsudkom krajského súdu a navrhol ho potvrdiť.\nPodľa názoru najvyššieho súdu, keďže sporná nehnuteľnosť je vo vlastníctve\nprávnickej osoby, ktorá nie je v zmysle § 4 ods. 1 reštitučného zákona povinnou osobou na\nvydanie nehnuteľnosti, nie sú splnené podmienky na postup podľa § 6 ods. 1 písm. a)\nreštitučného zákona. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., kúpnou zmluvou z 25. januára\n2002 sporné pozemky predala Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky. Je preto\nzrejmé, že k prevodu vlastníctva došlo pred účinnosťou reštitučného zákona, a preto sa na\ntento prevod nevzťahoval blokačný § 4 ods. 2 reštitučného zákona. V prípade, že Všeobecná\nzdravotná poisťovňa, a. s., ako právnická osoba predala pred účinnosťou reštitučného\nzákona spornú nehnuteľnosť do vlastníctva štátu, Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky je len jej správca, pričom išlo o klasický prevod medzi rovnocennými subjektmi.\nV takom prípade sa v zmysle § 21 Občianskeho zákonníka hľadí na štát ako na právnickú\nosobu. Ak teda pred účinnosťou reštitučného zákona nadobudol štát vlastníctvo od tretej\nosoby, potom má status právnickej osoby podľa § 6 ods. 1 písm. a) reštitučného zákona\na správca nie je povinnou osobou v zmysle § 4 ods. 1, čo má za následok priznanie náhrady\nza nehnuteľnosť, nie teda jej vrátenie in natura.\n\n9\n\nNámietky sťažovateľky týkajúce sa pribratia ďalšieho účastníka do konania bez\nrozhodnutia krajského súdu, ako aj nedoručenia vyjadrenia žalovaného k podanému\nopravnému prostriedku treba považovať za dôvodné, avšak uvedený nesprávny postup\nkrajského súdu nebol spôsobilý spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia, a preto sa na to\ns odkazom na § 212 ods. 3 OSP neprihliadlo.\nĎalšiu námietku, podľa ktorej je štát právnickou osobou korporatívneho typu,\nv dôsledku čoho ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnickej osobe nie je možné na\nštát priamo použiť, bolo potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú s poukazom na § 21\nObčianskeho zákonníka, podľa ktorého pokiaľ je účastníkom občiansko-právnych vzťahov\nštát, je právnickou osobou. Z uvedeného je teda zrejmé, že ustanovenia Občianskeho\nzákonníka je možné použiť aj v súvislosti so štátom.\nV súvislosti s námietkou sťažovateľky týkajúcou sa kompletnosti a usporiadanosti\npredloženého administratívneho spisu treba uviesť, že je na posúdení krajského súdu, či\npredložený administratívny spis je kompletný a obsahuje všetky listiny, na základe ktorých\nmôže rozhodnúť vo veci. Po preskúmaní administratívneho spisu dospel najvyšší súd\nk rovnakému záveru ako krajský súd, a to, že predložený spis umožňuje preskúmanie\nrozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a preto\nvyhodnotil námietku sťažovateľky ako bezpredmetnú.\nRozsudok najvyššieho súdu nadobudol právoplatnosť podľa doložky právoplatnosti\n31. októbra 2016.\n11. Zo spisu krajského súdu sp. zn. 22 Sp 4/2015, ktorý si ústavný súd zadovážil,\nvyplývajú tieto relevantné skutočnosti:\nZ titulnej strany riadneho opravného prostriedku sťažovateľky z 8. januára 2015\npodaného krajskému súdu proti rozhodnutiu žalovaného (konanie vedené pod sp. zn.\n22 Sp 4/2015) vyplýva, že pod rubrikou „Odporca: Okresný úrad Martin...“ je rukou\ndopísané „Za účasti: SPF, ROMT, gen. čl. 5 pv“.\nZ podania žalovaného sp. zn. OÚ-MT-PLO-2015/000906-URB-P z 25. februára\n2015, označeného ako „\n\n– vyjadrenie k odvolaniu“, doručeného krajskému\n\nsúdu 27. februára 2015, vyplýva, že žalovaný zaujíma stanovisko k riadnemu opravnému\nprostriedku sťažovateľky (žalobe) podanému krajskému súdu proti rozhodnutiu žalovaného.\n10\n\nPo uvedení procesného postupu sa žalovaný zameriava na odôvodnenie svojho právneho\nnázoru, podľa ktorého sťažovateľka nemá nárok na vrátenie vlastníckeho práva, ale iba na\nnáhradné plnenie.\nZ podania žalovaného sp. zn. OÚ-MT-PLO-2015/000906-URB-P z 29. mája 2015,\noznačeného ako „\n\n– vyjadrenie k odvolaniu“, doručeného krajskému súdu\n\n1. júna 2015, vyplýva, že žalovaný sa vyjadruje k odvolaniu sťažovateľky z 15. mája 2015\nproti rozsudku krajského súdu. Žalovaný sa plne stotožňuje s rozsudkom krajského súdu\na žiada, aby odvolací orgán tento rozsudok potvrdil a nepriznal mu náhradu trov konania.\n12. Z predkladacej správy krajského súdu č. k. 22 Sp 4/2015-32 z 8. júna 2015,\nadresovanej najvyššiemu súdu a doručenej 15. júna 2015, vyplýva vyjadrenie samosudkyne\nv tomto znení: «Podanie odporcu nazvané „Vyjadrenie k odvolaniu“ nebolo doručené\nprávnej zástupkyni navrhovateľky z dôvodu, že sa v ňom v bodoch 1. - 3. konštatuje len\nprocesný postup správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia, dôvody napadnutého\nrozhodnutia totožné s odôvodnením rozhodnutia a procesné návrhy v konaní pred súdom.\nK samotným odvolacím námietkam navrhovateľky sa odporca vo „Vyjadrení k odvolaniu“\nnevyjadril.»\nIII.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv\na slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\n\n11\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nalebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,\nobnovil stav pred porušením.\n14. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa ods. 2 rovní.\nPodľa čl. 36 ods. 2 listiny kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takého\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť\npreskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa listiny.\nPodľa čl. 37 ods. 3 listiny všetci účastníci sú si v konaní rovní.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n15. Sťažovateľka namieta, že aj ďalší účastník, ktorého ona za účastníka neoznačila,\nbol za účastníka konania všeobecnými súdmi považovaný, a to bez riadneho procesného\npostupu (vydania príslušného uznesenia), pričom jej nikdy nebolo doručené žiadne\nvyjadrenie ďalšieho účastníka. Ďalej uvádza, že hoci žalovaný (podľa obsahu rozsudkov\nkrajského súdu a najvyššieho súdu) sa dvakrát vo veci vyjadril (25. februára 2015\na 29. mája 2015), ani jedno z týchto vyjadrení jej doručené nebolo. Nesúhlasí napokon ani\ns právnym záverom, podľa ktorého nemožno Slovenskú republiku – Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky považovať za povinnú osobu podľa § 4 ods. 1 reštitučného zákona,\nkeďže právneho predchodcu – Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s., treba považovať\nza subjekt súkromného práva ako právnickú osobu. Nad rámec námietok uvedených\nv sťažnosti v rámci repliky z 29. marca 2018, ktorou reagovala na vyjadrenie predsedníčky\n\n12\n\nnajvyššieho súdu, ešte poukázala na to, že žalovaným predložený administratívny spis,\nz ktorého všeobecné súdy vychádzali, nebol úplný a usporiadaný predpísaným spôsobom.\n16. Predsedníčka najvyššieho súdu poukazuje na to, že pribratie ďalšieho účastníka\nbez vydania príslušného uznesenia nemohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci. Navyše ďalší účastník nepredložil v konaní žiadne vyjadrenie. Pokiaľ ide\no vyjadrenie žalovaného k odvolaniu sťažovateľky proti rozsudku najvyššieho súdu, treba\nakceptovať stanovisko krajského súdu uvedené v predkladacej správe. S argumentmi\nsťažovateľky týkajúcimi sa nesprávneho právneho posúdenia jej reštitučných nárokov sa\nkrajský súd a najvyšší súd dostatočne vysporiadali.\n17. Žalovaný zdôrazňuje správnosť vlastného právneho posúdenia reštitučného\nnároku sťažovateľky.\n18. Podľa názoru ústavného súdu nedoručenie vyjadrenia žalovaného z 25. februára\n2015, ktorým reagoval v konaní vedenom krajským súdom na obsah riadneho opravného\nprostriedku sťažovateľky, sťažovateľke, ako aj jeho vyjadrenia z 29. mája 2015, ktorým\nreagoval na odvolanie sťažovateľky, sa javí z ústavnoprávneho hľadiska ako\nneakceptovateľné.\nRovnosť zbraní je inherentným prvkom spravodlivého procesu. Právo na spravodlivý\nproces zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru zahrňuje právo, aby každá strana občianskeho\nsúdneho konania mala primeranú možnosť brániť svoju záležitosť pred súdom\nza podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane (Ankerl\nc. Švajčiarsko z 23. 10. 1996). Rovnaký princíp vyplýva aj z čl. 47 ods. 3 ústavy.\nJedným z prvkov spravodlivého procesu v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru je jeho\nkontradiktórny charakter. Každá strana musí v zásade mať možnosť nielen predložiť dôkazy\na argumenty, ktoré považuje za nutné na to, aby jej požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa\ns každým dokladom a pripomienkou predloženou súdu pre účely ovplyvnenia jeho\nrozhodnutia a vyjadriť sa k nim (Mantovanelli c. Francúzsko).\n\n13\n\nSúdne rozhodnutie je výsledkom konfrontácie medzi stranami, z ktorých každá musí\nmať možnosť vyjadriť sa a popierať požiadavky, dôkazy a argumenty druhej strany.\nKontradiktórny spor znamená možnosť strany popierať (contra dicere) požiadavky\na argumenty druhej strany a právo na to, aby sa vypočuli jej argumenty a návrhy.\nPožiadavka, aby účastníci súdneho konania mali príležitosť oboznámiť sa\nso všetkými predloženými dôkazmi a podanými vyjadreniami a reagovať na ne, sa vzťahuje\nna konanie o opravných prostriedkoch rovnako, ako aj na konanie pred prvostupňovým\nsúdom, a to bez ohľadu na to, že v podaní neboli uplatnené žiadne nové argumenty\n(Hudáková a ďalší c. Slovenská republika).\nPrávo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov\ntreba považovať za súčasť práva na spravodlivé súdne konanie. Pritom nie je podstatné, či\npodľa názoru všeobecného súdu ide o podanie skutkovo a právne významné alebo\nbezvýznamné, pretože túto skutočnosť posudzuje výlučne druhý účastník konania. Ten\nrozhodne o tom, aké stanovisko zaujme (I. ÚS 230/03, IV. ÚS 186/09, II. ÚS 18/2013,\nII. ÚS 148/2014, II. ÚS 32/2016, Trančíková c. Slovenská republika).\n19. Medzi účastníkmi konania je nesporné, že vyjadrenia žalovaného sťažovateľke,\nresp. jej právnej zástupkyni doručené neboli a o ich existencii sa preto dozvedela až\nz doručených rozsudkov krajského súdu a najvyššieho súdu. Najvyšší súd v súvislosti\ns nedoručením druhého (odvolacieho) vyjadrenia žalovaného poukazuje na to, že toto\nvyjadrenie žiadnu meritórnu argumentáciu neobsahovalo. K nedoručeniu skoršieho\n(prvostupňového) vyjadrenia žiadne stanovisko nezaujal.\n20. Aplikujúc citované zovšeobecňujúce právne závery z rozhodovacej praxe\nEurópskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu, treba dospieť k záveru, že\nnedoručením vyjadrení žalovaného sťažovateľke došlo k porušeniu jej základného práva\nna súdnu ochranu, resp. jej základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 46\nods. 2 a čl. 47 ods. 3 ústavy, resp. čl. 36 ods. 2 a čl. 37 ods. 3 listiny, ale zároveň aj\nk porušeniu jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti\ns princípom rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania (bod 1 výroku nálezu).\n\n14\n\n21. Za nedôvodné považuje ústavný súd ďalšie námietky sťažovateľky týkajúce sa\ntvrdeného porušenia čl. 46 ods. 2 a čl. 47 ods. 3 ústavy, čl. 36 ods. 2 a čl. 37 ods. 3 listiny,\nako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nBez riešenia otázky, či ďalší účastník bol do konania krajským súdom prizvaný\nprávom alebo neprávom a či sa tak stalo procesne správnym spôsobom, treba z pohľadu\nústavného súdu konštatovať, že samotná skutočnosť, že ďalší účastník bol do veci\nzaangažovaný, hoci sa tak prípadne nemalo stať, resp. malo k tomu dôjsť iným spôsobom,\nnemá z ústavnoprávneho hľadiska vo vzťahu k sťažovateľke relevanciu. Samotným\npribratím ďalšieho účastníka totiž bez ďalšieho nemohlo dôjsť k porušeniu označených práv\nsťažovateľky. K tomu by došlo napríklad vtedy, keby sa ďalší účastník vo veci vyjadril\na toto vyjadrenie by nebolo sťažovateľke doručené, k čomu však nedošlo. Napokon v tejto\nsúvislosti treba poznamenať, že sťažovateľka ani neuvádza, v čom konkrétne boli jej\noznačené práva pribratím ďalšieho účastníka porušené.\n22. Nemožno súhlasiť ani s námietkou nesprávneho právneho posúdenia reštitučného\nnároku sťažovateľky, ktorej nebolo priznané právo na naturálnu reštitúciu, ale len právo na\npridelenie náhradného pozemku do jej vlastníctva. Najvyšší súd podľa názoru ústavného\nsúdu dostatočne presvedčivým a ústavne konformným spôsobom vysvetlil, prečo nebolo\nmožné považovať vlastníctvo štátu k predmetu reštitúcie za kontinuálne zachované\nv inkriminovanom čase. Keďže prijatá interpretácia príslušných zákonných ustanovení\nzo strany najvyššieho súdu sa javí ako ústavne konformná, nebolo dôvodu, aby ústavný súd\ndo jeho záverov zasiahol. Interpretácia a aplikácia zákonov je totiž v primárnej právomoci\nvšeobecných súdov. Skutočnosť, že je možná aj odlišná (tiež ústavne konformná)\ninterpretácia, neznamená bez ďalšieho porušenie označených práv sťažovateľky.\n23. Hoci to sťažovateľka v podanej sťažnosti nenamietala, v replike na vyjadrenie\npredsedníčky najvyššieho súdu vytkla najvyššiemu súdu, že sa vo svojom rozsudku vôbec\nnezaoberal jej odvolacou námietkou nekompletnosti administratívneho spisu predloženého\nžalovaným krajskému súdu a nevysporiadal sa s touto námietkou.\n\n15\n\nBez toho, aby sa ústavný súd zaoberal otázkou včasnosti uplatnenia tejto námietky,\ntreba uviesť, že námietka, tak ako je formulovaná, je v rozpore so skutočnosťou. Najvyšší\nsúd sa vo svojom rozsudku touto námietkou zaoberal a zaujal k nej konkrétne stanovisko.\nSťažovateľka bez toho, aby sa pokúsila s týmto stanoviskom vecne polemizovať, tvrdí\nv rozpore so skutočnosťou, že najvyšší súd žiadne stanovisko nezaujal. Za tohto stavu nemá\nústavný súd nijaký argumentačný podklad od sťažovateľky na to, aby do príslušných\nzáverov najvyššieho súdu zasiahol.\n24. Keďže ústavný súd vyslovil porušenie čl. 46 ods. 2 a čl. 47 ods. 3 ústavy, čl. 36\nods. 2 a čl. 37 ods. 3 listiny, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom najvyšším\nsúdom pod sp. zn. 10 Sžo 164/2015, nebolo už potrebné osobitne sa zaoberať namietaným\nporušením čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 1 dodatkového protokolu.\n25. Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vec vrátiť na ďalšie konanie.\nNa základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil rozsudok najvyššieho súdu\nsp. zn. 10 Sžo 164/2015 z 28. septembra 2016 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku\nnálezu).\nV ďalšom konaní bude najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n26. Nebolo možné vyhovieť požiadavke sťažovateľky na priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia vo výške 3 000 € od najvyššieho súdu (bod 3 výroku nálezu).\nVyslovením\n\nporušenia\n\noznačených\n\npráv\n\nsťažovateľky,\n\nzrušením\n\nrozsudku\n\nnajvyššieho súdu a následným vrátením veci na ďalšie konanie bola sťažovateľke\nposkytnutá dostatočná ochrana jej práv a pre ňu škodlivé účinky rozsudku najvyššieho súdu\nboli takto odstránené. Neprichádzalo preto do úvahy priznať ešte navyše požadované\nfinančné zadosťučinenie.\n\n16\n\n27. Sťažovateľke vznikli trovy konania v dôsledku zastúpenia advokátkou a výšku\ntýchto trov vyčíslila v sume 475,05 €.\nPodľa názoru ústavného súdu patrí sťažovateľke náhrada trov jej právneho\nzastúpenia vo vyčíslenej výške, teda v požadovanej sume 475,05 €. Ide o dva úkony\nprávnych služieb advokátky v roku 2017 (prevzatie a príprava zastupovania, sťažnosť) v\nsume po 147,33 €, jeden úkon právnych služieb v roku 2018 (replika na vyjadrenie\npredsedníčky najvyššieho súdu) vo výške 153,50 € a napokon režijný paušál v sume dvakrát\npo 8,84 € a raz vo výške 9,21 €. Celkove je najvyšší súd preto povinný zaplatiť\nsťažovateľke čiastku 475,05 € na účet jej právnej zástupkyne (bod 4 výroku nálezu).\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\n28. Vzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého proti\nrozhodnutiu\n\nústavného\n\nsúdu\n\nnemožno\n\npodať\n\nopravný\n\nprostriedok,\n\ntreba\n\npod\n\nprávoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho\ndoručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. mája 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "účastník konania", "doručenie, doručovanie", "strana-sporu", "doručenie, doručovanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "10Sžo/164/2015", "guid": "d6f7db0e-92a7-4aa0-9a53-e5b454805bb4:ad171e62-da5d-4d77-9c12-e84558491749", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8a87bdc9-fd35-422c-acc3-127048ce5e3e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.32.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 32/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/2016 z 15. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.32.2016.2"}, {"guid": "ussr:ef4cc64c-4b04-4dae-a1d4-5033df780d3e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/2014 z 9. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-09", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ef4cc64c-4b04-4dae-a1d4-5033df780d3e"}, {"guid": "ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 18/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/2013 z 22. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-22", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93"}, {"guid": "ussr:9f3626ae-21ca-4fb2-a5ea-bc7731b45f4a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 186/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 186/09 z 13. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-13", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9f3626ae-21ca-4fb2-a5ea-bc7731b45f4a"}, {"guid": "ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 230/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 230/03 z 31. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-31", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87"}, {"guid": "110b5044-859d-4060-ac8f-2d0465956ff8:9804f414-fdd1-4dd7-9795-be3916715938", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5015200009.1", "spisova_znacka": "22Sp/4/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 22Sp/4/2015 z 23. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-04-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5015200009.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:019a2f89-544e-4e44-abdb-3659e231d64b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.439.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 439/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 439/2019 z 29. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.439.2019.1"}, {"guid": "ussr:dc047bed-0cdd-4be3-aac1-31239a69f385", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.298.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 298/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 298/2019 z 2. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.298.2019.1"}, {"guid": "ussr:bcc2633b-506e-4e19-9948-f09bfe03cfaf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.491.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 491/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 491/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.491.2018.1"}, {"guid": "575b3349-1e87-4b24-a5be-457b5c4426fa:9b948f96-3443-44d6-a3f0-7c89d8f06a80", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1115230486.2", "spisova_znacka": "8Cdo/139/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/139/2024 z 4. 12. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-12-04", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1115230486.2"}, {"guid": "fdbf6822-3af4-4b35-9231-1b82548390f3:8ce059af-3428-4ec0-962f-bd3757b5ea4e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5320203835.1", "spisova_znacka": "1Cdo/47/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/47/2023 z 20. 3. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5320203835.1"}, {"guid": "be4c899b-836d-432d-8d3e-a32d41604e9a:514478cb-a653-42fc-b4c5-8435d5e7c685", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6118287675.1", "spisova_znacka": "4Cdo/211/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/211/2022 z 15. 12. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-12-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6118287675.1"}, {"guid": "304c28be-f58d-43c5-990b-720d8dda8484:9a82d026-958a-43a7-9905-5fe677509c5d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1203899920.3", "spisova_znacka": "1Cdo/24/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/24/2019 z 25. 8. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-08-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1203899920.3"}, {"guid": "e10c9e90-aced-40d1-8647-a8ce1d6a4b20:ba7355d9-6e40-4355-85c2-97eae4898ef7", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:1110249064.4", "spisova_znacka": "9Co/124/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/124/2019 z 24. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:1110249064.4"}, {"guid": "e10c9e90-aced-40d1-8647-a8ce1d6a4b20:87c14611-d55d-45a4-9bdc-fbf77f2b2052", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:1110249064.4", "spisova_znacka": "9Co/124/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/124/2019 z 24. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-02-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:1110249064.4"}]}