{"guid": "ussr:b975c203-18c0-40bd-92b8-ba6506440057", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.553.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 553/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 553/2017 z 10. 7. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. júla 2018, sp. zn. II. ÚS 553/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.553.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-07-10", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b975c203-18c0-40bd-92b8-ba6506440057", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.553.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.553.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.553.2017.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 553/2017-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júla 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nLadislava Orosza a sudcu Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej\nspoločnosti\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 2631/25, Pezinok, vo veci\nnamietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6 Cdo 173/2014 z 18. februára 2015, ako aj postupom, ktorý predchádzal\njeho vydaniu, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti\n\n,\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 173/2014\nz 18. februára 2015, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, p o r u š e n é\nboli.\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 173/2014\nz 18. februára 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nna ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky\nspoločnosti\n\nje\n\npovinný\n\nuhradiť obchodnej\n\n, trovy konania v sume 294,08 € (slovom\n\ndvestodeväťdesiatštyri eur a osem centov) na účet advokátky JUDr. Emílie Korčekovej\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. II. ÚS 553/2017-11 z 12. septembra 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie časť sťažnosti obchodnej\nspoločnosti\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta\n\nporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 173/2014 z 18. februára 2015\n(ďalej len „napadnuté uznesenie“), ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.\nPredmetom konania pred všeobecnými súdmi je rozhodovanie o žalobe sťažovateľky\no náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť pri jej zastupovaní žalovaným v súdnom spore.\nOkresný súd Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k. 10 C 185/2008263 zo 16. januára 2012 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) konanie o žalobe\n\n2\n\nsťažovateľky v časti zastavil, vo zvyšku jej žalobu zamietol a sťažovateľke uložil povinnosť\nzaplatiť žalovanému náhradu trov konania.\nProti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 6 Co 347/12-282\nzo 17. júna 2013 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) tak, že rozsudok okresného súdu\npotvrdil a odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka 20. novembra 2013 dovolanie,\no ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že ho podľa § 243b ods. 5\nv spojení s § 218 ods. 1 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) odmietol z dôvodu,\nže sťažovateľka podala dovolanie oneskorene, ktorý bol platný a účinný v čase\nrozhodovania všeobecných súdov.\nNajvyšší súd v napadnutom uznesení uviedol, že rozsudok krajského súdu\nbol sťažovateľke doručovaný na adresu jej sídla zapísanú v Obchodnom registri Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „obchodný register“), na ktorej sa ho však nepodarilo doručiť.\nKeďže podľa vyjadrenia okresného súdu nebola známa iná adresa sťažovateľky,\nbolo v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku potrebné považovať písomnosť\nza doručenú po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu. Zásielka s rozsudkom\nkrajského súdu bola okresnému súdu vrátená 1. augusta 2013, a teda podľa fikcie doručenia\nv zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa považovala za doručenú\n5. augusta 2013. V tento deň teda rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť. Podľa\nnázoru najvyššieho súdu okresný súd už následne nadbytočne doručoval rozsudok krajského\nsúdu aj konateľovi sťažovateľky na jeho domácu adresu (29. októbra 2013), keďže\ntáto skutočnosť nemohla mať na právoplatnosť rozsudku krajského súdu žiadny vplyv.\nNajvyšší súd v napadnutom uznesení ďalej uviedol, že sťažovateľka podala dovolanie proti\nrozsudku krajského súdu až 20. novembra 2013, teda zjavne po uplynutí jednomesačnej\nlehoty na podanie dovolania, ktorá jej uplynula 5. septembra 2013.\n\n3\n\nSťažovateľka pred ústavným súdom tvrdí, že okresnému súdu svojimi podaniami\nopakovane oznámila zmenu svojej korešpondenčnej adresy na „\n\n,\n\n“. Sťažovateľka k tomuto dopĺňa,\nže okresný súd jej následne na uvedenú korešpondenčnú adresu písomnosti aj doručoval.\nSťažovateľka namieta, že ak ako právnická osoba okresnému súdu oznámila zmenu\nsvojej korešpondenčnej adresy, nemohla v jej prípade nastať fikcia doručenia podľa § 48\nods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pretože všeobecným súdom bola známa\njej iná adresa, na ktorú sa mal doručovať aj rozsudok krajského súdu. Pochybenie\npri doručovaní rozsudku krajského súdu sa okresný súd síce snažil napraviť jeho následným\ndoručovaním na jej korešpondenčnú adresu, jeho postup však najvyšší súd nesprávne\nvyhodnotil ako nadbytočné doručovanie, ktoré nemá žiaden vplyv na to, kedy rozsudok\nkrajského súdu nadobudol právoplatnosť.\nII.\nVyjadrenie odporcu a replika sťažovateľky\nÚstavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie požiadal o vyjadrenie najvyšší\nsúd, ktorému zaslal na tento účel sťažnosť sťažovateľky a uznesenie ústavného súdu\no prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd v prípise č. k. KP 3/2017-67, ktorý bol ústavnému súdu doručený\n29. novembra 2017, uviedol: „Sťažovateľka je právnickou osobou, ktorej sa doručovalo\nv súlade s ustanovením § 48 ods. 1 OSP na adresu jej sídla zapísanú v obchodnom registri.\nKeďže iná adresa sťažovateľky súdu nebola známa uplatnila sa fikcia doručenia upravená\nv ustanovení § 48 ods. 2 OSP.\nSúdna prax je ustálená vo výklade inej adresy právnickej osoby ako zapísanej\nv obchodnom registri, pôjde napríklad o prípad, ak sa právnická osoba presťahovala na inú\nadresu a ešte nestihla vykonať zmenu v obchodnom registri. Za inú adresu sa však\nnepovažuje bydlisko konateľa právnickej osoby. Písomnosti, ktoré sú určené právnickej\n\n4\n\nosobe sa doručujú pracovníkom oprávneným za ňu písomnosti prijímať, a ak ich niet,\ntak tomu, kto je za právnickú osobu oprávnený konať. Vždy však na adresu sídla právnickej\nosoby, nie na adresu bydliska takejto osoby (napr. R 19/1998).\nKeďže nemožno súhlasiť so závermi sťažovateľky uvedenými v ústavnej sťažnosti\nvo vzťahu k postupu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, navrhujem, aby Ústavný súd\nSlovenskej republiky tejto sťažnosti nevyhovel.“\nNajvyšší súd zároveň oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania\nvo veci sťažovateľky.\nÚstavný súd následne zaslal vyjadrenie najvyššieho súdu sťažovateľke. Sťažovateľka\niba v stručnosti uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v jej veci.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\n\n5\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 209/2010).\nVo vzťahu k základnému právu na súdnu ochranu ústavný súd vo svojej judikatúre\n(napr. III. ÚS 331/04, III. ÚS 156/06, II. ÚS 442/2014) uviedol, že podstata základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v oprávnení každého domáhať\nsa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle\na nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá\nochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu\nochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy).\nZ uvedeného vyplýva, že všeobecný súd je povinný interpretovať a aplikovať\nustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov (v tomto prípade Občianskeho\nsúdneho poriadku) v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou\na výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez\nzákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy\nmajú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak,\naby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov\n(§ 1 Občianskeho súdneho poriadku, tiež IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04).\nPodstata tejto sťažnosti spočíva v nesúhlase sťažovateľky so spôsobom interpretácie\na následnej aplikácie príslušných procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku\nnajvyšším súdom, teda interpretácie a aplikácie jednoduchého práva všeobecným súdom.\n\n6\n\nÚstavný súd už judikoval, že aj nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným\nsúdom môže mať za následok porušenie základných práv a slobôd v prípade, ak všeobecný\nsúd urobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom\nna súdnu ochranu a princípom spravodlivosti, napr. z dôvodu prílišného formalizmu\n(m. m. I. ÚS 87/2014).\nZ judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 224/2014, III. ÚS 95/2017) ďalej vyplýva,\nže v prípadoch posudzovania individuálnych sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nnie je úlohou ústavného súdu preskúmavať príslušné právne predpisy a prax in abstracto,\nale obmedziť sa, nakoľko je to len možné, na posúdenie konkrétneho prípadu na účely\nzistenia, či spôsob, akým boli príslušné predpisy aplikované alebo sa dotkli sťažovateľa\nv danej veci, viedol k porušeniu ústavy alebo príslušných medzinárodných zmlúv.\nÚstavný súd tiež rozhodol (II. ÚS 109/02, I. ÚS 22/03, III. ÚS 209/05), že právo\nna súdnu ochranu nie je absolútne, ale v záujme zaistenia najmä právnej istoty a riadneho\nvýkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení\ns čl. 51 ods. 1 ústavy), akými sú napr. spôsobilosť byť účastníkom konania, povinnosť\nprávneho zastúpenia v niektorých prípadoch, zákonom ustanovené náležitosti návrhu\nna začatie konania a taktiež zákonné lehoty.\nPravidlá týkajúce sa lehôt stanovených na podanie opravného prostriedku majú\nza cieľ zaistiť riadny výkon spravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty.\nDotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú aplikované. Jednako tieto\npravidlá alebo ich používanie nemôžu týmto osobám zabrániť, aby využili existujúci\nopravný prostriedok (I. ÚS 4/00, II. ÚS 84/07, I. ÚS 118/07, tiež rozsudok vo veci\nPérez De Rada Cavanilles proti Španielsku z 28. 10. 1998, sťažnosť č. 28090/95, bod 45).\nNa skúmanie prípustnosti návrhu na začatie súdneho konania (jeho opodstatnenosti,\ndodržania zákonných lehôt, oprávnenosti navrhovateľa takýto návrh podať, právomoci\no ňom konať a rozhodnúť či splnenia iných zákonom ustanovených náležitostí) je zásadne\npríslušný orgán, ktorý rozhoduje o merite návrhu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh\n\n7\n\ntýka, v sebe zahŕňa právomoc skúmať to, či návrh zodpovedá tým podmienkam, ktoré\npre konanie o ňom ustanovuje príslušný procesný kódex. Ingerencia ústavného súdu\ndo výkonu tejto právomoci všeobecných súdov je opodstatnená len v prípade jeho\nnezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou súdu (I. ÚS 74/02,\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 46/03).\nZ uvedeného vyplýva, že výklad a aplikácia ustanovení Občianskeho súdneho\nporiadku (ako aj ustanovení ďalších zákonných predpisov upravujúcich podmienky prístupu\nk súdnej ochrane) zo strany všeobecných súdov musí byť v súlade s účelom základného\npráva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola\nzabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.\nAplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu\nochranu v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (obdobne II. ÚS 174/04, III. ÚS 209/05).\nSťažovateľka pred ústavným súdom tvrdí, že pod jej inou adresou v zmysle § 48\nods. 2 Občianskeho súdneho poriadku je potrebné rozumieť jej korešpondenčnú adresu,\nktorú okresnému súdu oznámila a na ktorú jej okresný súd v rámci predmetného konania\npísomnosti doručoval. Najvyšší súd zastáva názor, že písomnosti, ktoré sú určené právnickej\nosobe, sa doručujú pracovníkom oprávneným za ňu písomnosti prijímať, a ak ich niet,\ntak tomu, kto je za právnickú osobu oprávnený konať, vždy však na adresu sídla právnickej\nosoby, nie na adresu bydliska takejto osoby. Tento právny záver je podľa najvyššieho súdu\npotrebné uplatniť aj na prípad sťažovateľky.\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti ústavnému súdu uviedla, že okresný súd\njej písomnosti v rámci predmetného konania doručoval na ňou oznámenú korešpondenčnú\nadresu.\nÚstavný súd si vyžiadal príslušný súdny spis a po jeho preskúmaní zistil,\nže sťažovateľka požiadala okresný súd podaniami, ktoré mu boli doručené 15. júna 2010,\n7. novembra 2010, 4. januára 2011, 30. októbra 2011 a 20. novembra 2011, o doručovanie\n\n8\n\npísomností na jej korešpondenčnú adresu v tvare ,,\n\n,\n\n“.\nZ obsahu súdneho spisu a z tam pripojených súdnych doručeniek ústavný súd ďalej\nzistil, že sťažovateľke boli na jej korešpondenčnú adresu doručované predvolania\nna okresným súdom nariadené pojednávania. Okresný súd sťažovateľke na korešpondenčnú\nadresu doručil aj svoj rozsudok vo veci zo 16. januára 2012 a výzvu na zaplatenie\nsúdneho poplatku za ňou podané odvolanie. Na obe adresy (teda na adresu sídla\na na korešpondenčnú\n\nadresu)\n\nsťažovateľke\n\ndoručil\n\nrozsudok\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nč. k. 6 Co 347/12-282 zo 17. júna 2013, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu\n(tu však rozsudok krajského súdu doručil najskôr na adresu jej sídla a až následne\nna jej korešpondenčnú adresu, čo v konečnom dôsledku vyústilo do odmietnutia\njej dovolania ako oneskorene podaného a následného podania tejto sťažnosti).\nIba na korešpondenčnú adresu okresný súd ďalej sťažovateľke doručil výzvu na zaplatenie\nsúdneho poplatku za podané dovolanie. Z obchodného registra vyplýva, že sťažovateľka\nod 1. júna 2015 zmenila svoje sídlo na svoju korešpondenčnú adresu. Na túto adresu\njej následne bolo doručené napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a taktiež doručené\nuznesenie, ktorým jej bol vrátený poplatok za podané dovolanie.\nZ obsahu spisu ďalej vyplýva, že ostatné písomnosti boli sťažovateľke doručované\nna adresu jej sídla.\nÚstavný súd teda zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľka najmenej\npäťkrát požiadala okresný súd o doručovanie písomností na jej korešpondenčnú adresu\na že okresný súd jej následne niektoré písomnosti doručoval na adresu jej sídla, niektoré\nna adresu jej sídla a zároveň na jej korešpondenčnú adresu a niektoré iba na ňou oznámenú\nkorešpondenčnú adresu.\nÚstavný súd vo vzťahu k týmto zisteniam konštatuje, že opísaný postup všeobecných\nsúdov pri doručovaní písomností sťažovateľke v situácii, keď bol ňou podaný opravný\nprostriedok odmietnutý ako oneskorene podaný, si s ohľadom na už citovanú judikatúru\n\n9\n\nk základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje dôsledné\nústavnoprávne preskúmanie.\nPodľa § 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak nie je možné doručiť písomnosť\nprávnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri,\nv ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch\ndňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten,\nkto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.\nÚčelom inštitútu náhradného doručenia vo všeobecnosti je odstrániť určité prípady\nprávnej neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť\nsnahám spôsobovať prieťahy v konaní alebo dokonca konanie zmariť. Správna aplikácia\nustanovení upravujúcich náhradné doručenie je predpokladom správneho posúdenia\nplynutia odvolacích lehôt, ako aj správneho vyznačovania doložiek o právoplatnosti\nrozhodnutia, pričom iba riadne a predpisom vyhovujúce doručenie rozhodnutia\nmá za následok, že odvolacia lehota začína plynúť osobe, ktorej je doručované\n(KERECMAN P.: Náhradné doručovanie právnickým osobám a fyzickým osobám\noprávneným podnikať, Justičná revue 1/2004, s. 48).\nPrávna fikcia predstavuje právno-technický postup, pomocou ktorého sa považuje\nza existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli\nvyvodené odlišné právne dôsledky ako tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu.\nÚčelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu (KNAPP, V. Teorie práva. Praha : C. H.\nBECK, 1995, s. 206). Právna fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom je teda\nnástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie jedného z hlavných ústavných\npostulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu (dosiahnutie právnej istoty).\nAby mohla právna fikcia tento svoj účel naplniť, musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré\ns ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený\nnaplnenie fikcie konštatovať. V zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy možno štátnu moc uplatňovať len\nv prípadoch a stanovených medziach spôsobom, ktorý ustanoví zákon (m. m. I. ÚS 119/07,\nII. ÚS 65/2010, pozri tiež nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 92/01).\n\n10\n\nZákonným predpokladom naplnenia fikcie v zmysle citovaného § 48 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku je skutočnosť, že (1) právnickej osobe nie je možné doručiť\npísomnosť na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri a zároveň\nže (2) jej iná adresa nie je súdu známa.\nSťažovateľka tvrdí, že všeobecným súdom bola známa jej iná adresa, zatiaľ\nčo najvyšší súd zastáva názor, že za inú adresu sa nepovažuje bydlisko konateľa právnickej\nosoby, ale vždy iba adresa jej sídla.\nÚstavnému súdu je známy právny názor najvyššieho súdu (R 19/1998, podobne\nnapr. 1 M Cdo 2/2010), podľa ktorého v prípade, keď nemožno doručiť písomnosť\nprávnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri,\nv ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, súd nemá povinnosť písomnosť\ndoručovať na adresu osoby, ktorá je jej štatutárnym orgánom (konateľom).\nPo preskúmaní okolností tohto prípadu ústavný súd konštatuje, že právny záver\nnajvyššieho súdu o tom, že na prípad sťažovateľky je potrebné aplikovať citovanú\njudikatúru, nemožno z ústavnoprávneho pohľadu akceptovať.\nZ predloženého súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľka okresný súd najmenej\npäťkrát požiadala, aby jej písomnosti doručoval na jej korešpondenčnú adresu, a tiež to,\nže okresný súd jej následne na základe týchto jej žiadostí doručil niektoré písomnosti na túto\nkorešpondenčnú adresu. Preto v okolnostiach tejto veci neobstojí záver najvyššieho súdu,\nže všeobecným súdom nebola známa iná adresa sťažovateľky, keďže tá vyplývala nielen\nz jej opakovaných žiadostí, ale aj zo samotnej skutočnosti, že okresný súd jej niektoré\npísomnosti zasielal na korešpondenčnú adresu.\nÚstavný súd upriamuje pozornosť na ďalšiu okolnosť tohto prípadu, a síce,\nže sťažovateľka ako právnická osoba požiadala všeobecné súdy o doručovanie písomností\nna jej korešpondenčnú adresu, ktorá sa v tomto prípade iba zhodovala (prekrývala)\ns adresou jej konateľa. V predmetnej veci nejde o situáciu, keď právnická osoba takúto\n\n11\n\nžiadosť všeobecnému súdu vôbec neadresuje a následne namieta, že všeobecný súd mal\nz vlastnej iniciatívy zisťovať adresu osoby oprávnenej konať za túto právnickú osobu,\nna ktorú by mal písomnosti adresované právnickej osobe doručovať. Naopak, sťažovateľka\nako právnická osoba okresnému súdu oznámila svoju korešpondenčnú adresu, ktorá\nsa prekrývala s adresou jej konateľa a ktorá sa s ňou prekrývať vôbec nemusela. V tomto\nprípade teda zjavne nejde o následné nadbytočné doručovanie rozsudku krajského súdu\nna adresu konateľa sťažovateľky (porovnaj R 19/1998), ale o vopred vyžiadané doručovanie\ntohto rozsudku na korešpondenčnú adresu právnickej osoby.\nĎalšou dôležitou skutočnosťou je to, že u sťažovateľky nejde o prípad,\nkeď právnická osoba bezdôvodne nepreberá zásielky s cieľom spôsobovať prieťahy\nv konaní alebo dokonca s cieľom zmariť samotné konanie (k tomuto pozri aj dôvodovú\nsprávu k zákonu č. 501/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok\na ktorým sa do tohto zákona zaviedlo ustanovenie § 48 ods. 2). Z predloženého súdneho\nspisu vyplýva, že záujem sťažovateľky bol, aby tieto v jej právnej veci konali a rozhodli.\nSťažovateľka si rozsudok krajského súdu, ktorého doručenie si vyžiadala na svoju\nkorešpondenčnú adresu, na korešpondenčnej adrese prevzala a následne proti nemu podala\nopravný prostriedok (dovolanie).\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd rozhodol, že právne závery\nnajvyššieho súdu vyjadrené v napadnutom uznesení sú s ohľadom na okolnosti tohto\nprípadu poznačené takou mierou svojvôle a prílišného formalizmu, ktorá v zmysle\nuž citovanej judikatúry opodstatňuje zásah zo strany ústavného súdu.\nVzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že napadnutým uznesením,\nako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n\n12\n\nIV.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda\nporušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší...\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\nVzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 6 Cdo 173/2014 z 18. februára 2015, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu, bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej právo\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo potrebné zároveň v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56\nods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodnúť o jeho zrušení a v záujme efektívnej ochrany\npráv sťažovateľky aj vrátiť vec v zmysle § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde\nnajvyššiemu súdu na nové prejednanie (bod 2 výroku tohto nálezu). Po zrušení napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu a vrátení veci na ďalšie konanie bude najvyšší súd povinný\nopätovne rozhodnúť o dovolaní sťažovateľky, pričom bude viazaný právnymi názormi\nústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).\nÚstavný súd rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj o úhrade trov\nkonania sťažovateľke, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním v konaní\npred ústavným súdom. Sťažovateľka si uplatňuje úhradu za dva úkony právnej služby\nv roku 2015 (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11\nods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\n\n13\n\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), čo za každý úkon uskutočnený v roku\n2015 predstavuje 139,83 €, t. j. spolu 279,66 €, a spolu s režijným paušálom dvakrát\npo 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) sumu 296,44 €. Keďže sťažovateľka si pred ústavným\nsúdom uplatnila náhradu trov konania v celkovej výške 294,08 eur, ústavný súd jej priznal\nnáhradu trov konania v tejto sume. Priznanú úhradu trov konania je najvyšší súd povinný\nzaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (bod 3 výroku tohto nálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. júla 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "podmienky konania", "účinný prostriedok nápravy (ESĽP)", "prieťahy v konaní", "doručenie, doručovanie-písomností (zásielok)", "osoba-právnická", "doručenie, doručovanie-náhradné doručovanie", "osoba-oprávnenie konať v mene právnickej osoby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6Cdo/173/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3f1cfa24-e32e-41b6-b125-8dcee14719c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.95.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 95/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.95.2017.2"}, {"guid": "ussr:131b7017-be98-403d-89e7-fffb1d91f92b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.442.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 442/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 442/2014 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.442.2014.1"}, {"guid": "ussr:29e7bb05-e3e2-4835-b944-8f2bc4676230", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 87/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/2014 z 10. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-10", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:29e7bb05-e3e2-4835-b944-8f2bc4676230"}, {"guid": "ussr:d6df5634-a661-4162-be23-c4b573775db8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 224/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 224/2014 z 13. 8. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-08-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6df5634-a661-4162-be23-c4b573775db8"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:c06711a5-07d4-4d59-a0b1-aa1dfb60e09a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 209/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 209/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c06711a5-07d4-4d59-a0b1-aa1dfb60e09a"}, {"guid": "ussr:4f974bf9-3d10-4a4f-b0ec-6959c9b52796", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 118/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 118/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f974bf9-3d10-4a4f-b0ec-6959c9b52796"}, {"guid": "ussr:6afbdceb-6916-4bcc-9d39-f1356c3f7df4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 184, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6afbdceb-6916-4bcc-9d39-f1356c3f7df4"}, {"guid": "ussr:8202d90a-1006-447c-9eed-7e00ca10648a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 84/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 84/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8202d90a-1006-447c-9eed-7e00ca10648a"}, {"guid": "ussr:45bbeb73-74e3-4bd3-95dc-327130a80f1b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 156/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 156/06 z 10. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-10", "citacie_n": 441, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45bbeb73-74e3-4bd3-95dc-327130a80f1b"}, {"guid": "ussr:3a8c54ca-b95f-4199-8a82-105d7f39a5bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/05 z 17. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-17", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a8c54ca-b95f-4199-8a82-105d7f39a5bb"}, {"guid": "ussr:62ea86d7-483d-4289-b862-1a8e7bd453fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 331/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/04 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 493, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62ea86d7-483d-4289-b862-1a8e7bd453fe"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:e5868c74-94ee-453a-ae7c-7d7eb250eeac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5868c74-94ee-453a-ae7c-7d7eb250eeac"}, {"guid": "ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 350, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:6ba7b7d6-41c6-4658-9e3e-d0f8fdd721e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ba7b7d6-41c6-4658-9e3e-d0f8fdd721e0"}, {"guid": "ussr:828ecc68-4a71-405f-b966-83c43c39021e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 109/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 109/02 z 19. 6. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-06-19", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:828ecc68-4a71-405f-b966-83c43c39021e"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:611e616b-19c7-4a45-a64e-e6e2adea8e69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.633.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 633/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 633/2020 z 2. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.633.2020.1"}, {"guid": "ussr:f9d14c52-6bda-4ab1-ae6c-933b9e1a8ef1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.34.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 34/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 34/2020 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.34.2020.1"}, {"guid": "93d4966d-6b2a-4a83-bf85-d69a7d83894a:acf3dfd3-d0ea-49ac-aa52-7328c9ab329e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1508219088.1", "spisova_znacka": "6Cdo/135/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/135/2018 z 16. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1508219088.1"}, {"guid": "93d4966d-6b2a-4a83-bf85-d69a7d83894a:05c18bca-0cfa-4e15-bafb-45a599bb790d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1508219088.1", "spisova_znacka": "6Cdo/135/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/135/2018 z 16. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1508219088.1"}, {"guid": "93d4966d-6b2a-4a83-bf85-d69a7d83894a:82472bd3-9b63-4a1b-8f3a-046065986a7d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1508219088.1", "spisova_znacka": "6Cdo/135/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/135/2018 z 16. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1508219088.1"}, {"guid": "b4f92736-2a33-4d20-8524-a9bd7f640d87:f0c4839f-a274-4e60-8772-a4b2c789d584", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5618202278.1", "spisova_znacka": "14Cob/131/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/131/2020 z 24. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5618202278.1"}, {"guid": "b4f92736-2a33-4d20-8524-a9bd7f640d87:ca6d0677-ffe0-425b-b070-999f573369e1", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5618202278.1", "spisova_znacka": "14Cob/131/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/131/2020 z 24. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5618202278.1"}]}