{"guid": "ussr:89c636f2-34aa-4504-aa33-da7c18a8e763", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.537.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 537/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 537/2017 z 1. 2. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 1. februára 2018, sp. zn. II. ÚS 537/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.537.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-02-01", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/89c636f2-34aa-4504-aa33-da7c18a8e763", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.537.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.537.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.537.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 537/2017-41\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. februára 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti OZETA\nNEO, a. s., Dopravná 9, Topoľčany, právne zastúpenej spoločnosťou Zvara advokáti s. r. o.,\nNámestie SNP 1, Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Peter Zvara, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1635/99 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti OZETA NEO, a. s., na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom\npod sp. zn. Er 1635/99 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Levice vo veci vedenej pod sp. zn. Er 1635/99 p r i k a z u j e\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n\n3. Obchodnej spoločnosti OZETA NEO, a. s., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie\nv sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Levice p o v i n n ý\nvyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Obchodnej spoločnosti OZETA NEO, a. s., p r i z n á v a úhradu trov právneho\nzastúpenia v sume 551,19 € (slovom päťstopäťdesiatjeden eur a devätnásť centov), ktorú j e\nOkresný súd Levice p o v i n n ý vyplatiť na účet spoločnosti Zvara advokáti s. r. o.,\nNámestie SNP 1, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 537/2017-17 z 12. septembra 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti OZETA NEO, a. s.\n(ďalej aj „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Levice (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1635/99 (ďalej aj\n„napadnuté konanie“).\n2. Z obsahu sťažnosti predovšetkým vyplynulo:\n«... Na Okresnom súde Levice je pod sp. zn. Er 1635/99 vedené spojené exekučné\nkonanie proti povinnému LEXIS, a.s., ku Bratke 5, Levice (ďalej aj „povinný 1“)\na povinnému S.I.D. s.r.o., ku Bratke 5, Levice (ďalej aj „povinný 2“). Veriteľom\na oprávneným v exekučnom konaní je sťažovateľ OZETA NEO, a.s. so sídlom Dopravná\n\n2\n\n2098/9, Topoľčany (pôvodným veriteľom pohľadávok voči povinnému 1 a povinnému 2 bola\nVšeobecná úverová banka, a.s., v priebehu exekučného konania došlo k postúpeniu\npohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti VINACO HOLDINGS LIMITED a následne\nspoločnosti OZETA NEO, a.s.) (Všeobecná úverová banka, a.s., VINACO HOLDINGS\nLIMITED a OZETA NEO, a.s. ďalej aj ako „oprávnený“, OZETA NEO, a.s. ďalej aj ako\n„Sťažovateľ“).»\nV ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka „stručne“ popísala chronológiu úkonov\nnapadnutého exekučného konania a pokračovala:\n„... Sťažnosťou na prieťahy v konaní zo dňa 28.05.2014 adresovanou predsedovi\nokresného súdu sa Sťažovateľ domáhal, aby bola odstránená nečinnosť okresného súdu\na aby súd o rozvrhu výťažku z exekučnej dražby rozhodol. Sťažnosť bola podpredsedníčkou\nOkresného súdu Levice vyhodnotená ako čiastočne opodstatnená.\n... V exekučnom konaní nie je sporné, že súdny exekútor nevydal celý výťažok\nz exekučnej dražby správcovi konkurznej podstaty, ale ponechal si sumu 68.336,10 eur\n(2.058.693,40 Sk).\nPredmetom rozhodovania okresného súdu nie je rozhodovanie o nezákonnom\npostupe súdneho exekútora, ktorý mal do rúk správcu konkurznej podstaty vydať celú sumu\nvýťažku z exekučnej dražby a svoj nárok na zaplatenie trov exekučného konania si následne\nprihlásiť do konkurzu ako pohľadávku proti podstate (táto skutočnosť už bola posudzovaná\nv rámci konkurzného konania), okresný súd má rozhodnúť o rozvrhu výťažku z dražby\nnehnuteľností povinného 1, po zohľadnení vydania časti výťažku správcovi konkurznej\npodstaty.\nExekučný súd má povinnosť konať a rozhodnúť vo veci minimálne od 27.03.2012,\nkedy mu oprávnený oznámil zrušenie konkurzu vedeného na majetok povinného 1.\n... je zrejmé, že vec nie je ani po právnej ani po skutkovej stránke zložitá, skutkové\ntvrdenia sú podložené listinnými dôkazmi a zo strany okresného súdu nie je potrebné\nvykonať žiadne osobitné dokazovanie.\n... je rovnako zrejmé, že aj pri aktívnom pôsobení oprávneného a aj samotného\nSťažovateľa, ak aj okresný súd konal, konal len formálne a vždy s časovým odstupom.\n\n3\n\nPo vrátení exekučného spisu z Krajského súdu v Nitre zostal okresný súd nečinný už\nviac ako jeden rok.\nJe teda zrejmé, že exekučný súd svojim pomalým, nesústredeným a nedôrazným\npostupom nevytvára podmienky na riadny a spravodlivý výkon súdnej moci a ochranu práv\nSťažovateľa. Namiesto toho, aby okresný súd bez zbytočných prieťahov zabezpečil taký\nvýkon verejnej moci, ktorý nebude tolerovať svojvoľný výkon práva súdnym exekútorom,\nsvojou nečinnosťou udržiava protiprávny stav a zaťažuje povinnosťou predkladať dôkazy\na vyjadrovať sa k protiprávnemu konaniu súdneho exekútora Sťažovateľa ako oprávneného\nv exekučnom konaní.\n... Sťažovateľ je presvedčený, že nečinnosťou okresného súdu dochádza\nk porušovaniu práva Sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie. Sťažovateľ má právo, aby\nbola jeho pohľadávka uspokojená z výťažku exekučnej dražby po odpočítaní trov exekúcie,\nvyčíslených zákonným spôsobom a priznaných právoplatným uznesením súdom.\n... Od vydania uznesenia, ktorým okresný súd neschválil rozvrh výťažku z exekučnej\ndražby nehnuteľností povinného 1 a vyhovel námietkam účastníkov uplynuli viac ako dva\nroky. K prieťahom v konaní však došlo už aj v konaní ktoré vydaniu vyššie citovaného\nuznesenia predchádzalo. Sťažovateľ má záujem na ukončení exekučného konania; namiesto\ntoho, aby okresný súd Sťažovateľovi poskytol ochranu práv a právom chránených záujmov,\nSťažovateľ je dlhodobo nútený vynakladať zvýšenú pozornosť priebehu exekučného\nkonania, s čím sú spojené aj ďalšie finančné náklady vynakladané na právne zastupovanie\nSťažovateľa.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva, a to nie len deklaráciou porušenia a príkazom na ďalšie konanie bez\nporušovania základného práva, ale najmä poskytnutím vyššieho stupňa ochrany. Sťažovateľ\npreto žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 3 000 Eur, nakoľko okresný súd vo veci\nriadne nekoná viac rokov, pričom nejde o vec zložitú a nie je potrebné vykonávať žiadne\ndokazovanie.\nRovnako si Sťažovateľ uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré sú\nvyčíslené ako dva úkony právnej služby... celkom v sume 363,79 Eur.\nSťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom rozhodol takto:\n\n4\n\n1. Základné právo spoločnosti OZETA NEO, a.s. na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn.\nEr 1635/99 porušené bolo.\n2. Okresnému súdu Levice prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1635/99 konať\nbez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3000 Eur\n(slovom tritisíc eur), ktoré je Okresný súd Levice povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 363,79 Eur\n(slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov), ktorú je Okresný súd Levice\nŽilina povinný zaplatiť na účet advokáta do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.“\n3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:\nokresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr 721/17 z 13. októbra 2017\na právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu\nz 31. októbra 2017.\n3.1 Predseda okresného súdu popísal chronológiu úkonov vykonaných okresným\nsúdom a účastníkmi konania v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:\n„... Sťažovateľ namieta prieťahy súdu v exekučnom konaní v trvaní viac ako dvoch\nrokov v období od vydania uznesenia, ktorým súd neschválil rozvrh výťažku z exekučnej\ndražby nehnuteľností povinného v 1. rade a vyhovel námietkam účastníkov s tým, že\nk prieťahom v konaní došlo už aj v konaní, ktoré vydaniu vyššie citovaného uznesenia\npredchádzalo.\nPokiaľ ide o namietané prieťahy za vyššie uvedené obdobie tak súd poukazuje na\nskutočnosť, že na povinného v 1. rade LEXIS a. s., Levice, Ku Bratke č. 5,\n\n,\n\n(vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Nitra dňa 27. 03. 2012) bol uznesením\nKrajského súdu v Bratislave, č. k. 1K 109/00 zo dňa 17. 08. 2000 vyhlásený konkurz,\n\n5\n\nv dôsledku čoho bolo exekučné konanie prerušené a to s poukazom na ustanovenie § 14\nods. 1 písm. d/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Uznesením Krajského súdu\nv Bratislave, č. k. 1K 109/2000 zo dňa 24. 01 .2012 súd zrušil konkurz z dôvodu, že nie sú\npredpoklady pre konkurz. Zároveň na povinného v 2. rade S.I.D. s.r.o., Ku Bratke č. 5,\nLevice,\n\n(vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Nitra dňa\n\n28. 11. 2003) Krajský súd v Bratislave, č. k. 7K 284/00 zo dňa 09. 04. 2001 zamietol návrh\nna vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku spoločnosti.\nZ vyššie uvedených skutočností tak vyplýva, že v súvislosti s vyhlásením konkurzu a\njeho účinkami na súdne a iné konania (vrátane exekučného konania) sa vyhlásením\nkonkurzu ex lege takéto konania prerušujú, a preto súd alebo iný orgán nevydáva\nrozhodnutie o prerušení konania. V týchto konaniach možno vždy pokračovať na návrh\nsprávcu bez ohľadu na to, či úpadca má postavenie žalobcu alebo žalovaného.\n... nemožno považovať obdobie počas ktorého bolo exekučné konanie zo zákona\nprerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na povinného za prieťahy v súdnom konaní.\nTakéto prerušenie konania tak podľa nášho názoru možno považovať za prekážku postupu v\nkonaní podľa § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, resp. § 162 a nasl. Civilného\nsporového poriadku. Zo spisového materiálu nie sú zrejmé tiež žiadne subjektívne prieťahy\nzákonného sudcu, ktoré by spôsobil v tomto exekučnom konaní. Okrem toho aj samotný\nsťažovateľ - oprávnený sa podieľal na tom, že exekučná vec nemohla byť ukončená\nv primeranom čase, pretože počas exekučného konania podával procesné návrhy, o ktorých\nsúd musel rozhodnúť resp. využíval opravné prostriedky.\nPokiaľ ide o namietanie prieťahov v exekučnom konaní v trvaní viac ako dva roky,\nna ktoré poukazuje sťažovateľ z dôvodu, že súd neschválil výťažok z dražby nehnuteľností\npovinného a vyhovel námietkam účastníkov, tak je potrebné uviesť, že počas tohto obdobia\nexekučný súd vykonával úkony smerujúce k vydaniu rozhodnutia v exekučnom konaní...\nJudikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované\nv čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: (1.) zložitosť veci,\n(2.) správanie účastníka konania a (3.) postup súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný\n\n6\n\nsúd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa.\nMám za to, že v predmetnom konaní sa jedná o skutkovo a právne zložitejšiu\nexekučnú vec z dôvodu, že v rámci exekučného konania, v ktorom oprávnený vymáha od\npovinného peňažný nárok, boli súdnym exekútorom speňažované nehnuteľnosti, pričom\nbolo tiež potrebné rozhodovať o procesných návrhoch oprávneného, ako jeho právnych\npredchodcov, povinných a súdneho exekútora a to o námietkach povinného v 1. a v 2. rade,\no návrhu na zastavenie a odklad exekúcie, návrhu súdneho exekútora na schválenie\npríklepu pri dražbe nehnuteľností, návrhu na rozhodnutie o námietkach proti rozvrhu\nvýťažku z dražby nehnuteľnosti s návrhom na schválenie rozvrhu výťažku, návrhu na zmenu\núčastníka konania, návrhu na zastavenie exekučného konania, ako aj o návrhu na zmenu\noprávneného. Súd taktiež rozhodoval o spojení konaní vedených pod sp. zn. 0Er/1635/1999\na 0Er/1641/1999 na spoločné konanie s tým, že vec sa vedie pod sp. zn. 0Er/1635/1999.\nOkrem toho predmetná exekučná vec bola tiež predložená odvolaciemu súdu z dôvodu\npodaného odvolania súdnym exekútorom proti rozhodnutiu, ktorým súd vyhovel vzneseným\nnámietkam proti rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti a neschválil rozvrh výťažku\nz dražby nehnuteľnosti.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti predmetná exekučná vec nie je v súčasnej\ndobe do dnešného dňa právoplatne skončená, čo však bolo zapríčinené povinnosťou súdu\nrozhodovať o procesných návrhoch strán exekučného konania ako aj vyhlásením konkurzu\nna jedného z povinných. Aj keď exekučné konanie je poznačené určitými obdobiami\nnečinnosti súdu, tak tie boli objektívneho charakteru, pričom v exekučnom konaní nebolo\nzistené dlhšie obdobie nečinnosti, ktoré by malo subjektívny charakter.\nOkresný súd Levice Vám zároveň oznamuje, že súhlasí s tým, aby sa od ústneho\npojednávania o prijatej sťažnosti upustilo, pretože podľa nášho názoru od ústneho\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“\n3.1 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom podaní k uvedenému vyjadreniu\nokresného súdu uviedol:\n„... Zo samotnej sťažnosti vyplýva, že Sťažovateľ nenamietal nečinnosť Okresného\nsúdu Levice za obdobie, kedy bolo exekučné konanie ex lege prerušené.\n\n7\n\nSťažovateľ, resp. jeho právny predchodca na strane oprávneného, upozornil Okresný\nsúd Levice o tom, že konkurz vedený na majetok dlžníka - povinného 1/ bol právoplatne\nzrušený a súd je povinný právoplatne rozhodnúť o rozvrhu výťažku z exekučnej dražby.\nZ uvedeného je zrejmé, že k prieťahom v činnosti Okresného súdu Levice nedošlo\nv čase, keď rozhodoval o námietkach povinných, návrhu na odklad exekúcie alebo\no príklepe v exekučnej dražbe; námietka predsedu Okresného súdu Levice je preto v tejto\nčasti bezpredmetná, pretože za nečinnosť, resp. neefektívnu činnosť Okresného súdu Levice\npovažuje sťažovateľ konanie v období až po zrušení konkurzu vedeného na majetok\npovinného 1/.\nSťažovateľ nesúhlasí s vyjadrením predsedu Okresného súdu Levice, že vec je\nskutkovo a právne zložitá.\nSkutkovo a právne v tomto exekučnom konaní nemohlo byť zložité ani rozhodnutie\no zmene účastníka exekučného konania na strane oprávneného, ani rozhodnutie o návrhu\nsúdneho exekútora na zastavenie konania a rovnako nemôže byť v danej veci právne zložité\nani rozhodnutie o trovách exekúcie.\n... napriek tomu, že do 06.08.2014 boli súdu predložené vyjadrenia účastníkov\nkonania v súvislosti s rozhodnutím súdu o námietkach proti rozvrhu výťažku z exekučnej\ndražby a odvolaním súdneho exekútora, súd konal až dňa 26.01.2015, keď predložil spis na\nrozhodnutie o odvolaní súdneho exekútora Krajskému súdu v Nitre. Po vrátení spisu\nz Krajského súdu v Nitre dňa 20.05.2015, keď odvolací súd z dôvodu nesprávneho\núradného postupu Okresného súdu Levice vo veci odvolania súdneho exekútora ani\nnerozhodoval, zostal Okresný súd Levice nečinný až do 29.09.2017, kedy vydal nové\nrozhodnutie o námietkach proti rozvrhu výťažku z exekučnej dražby. Okresný súd Levice\nteda vo veci znovu nekonal viac ako dva roky.\nSťažovateľ nesúhlasí s vyjadrením predsedu Okresného súdu Levice, že aj keď je\nexekučné konanie poznačené určitými obdobiami nečinnosti súdu, tieto boli objektívneho\ncharakteru a nebolo zistené dlhšie obdobie nečinnosti, ktoré by malo subjektívny charakter.\n... Sťažovateľ... trvá na tom, že jeho sťažnosť na postup Okresného súdu Levice je\ndôvodná.\nSťažovateľ týmto zároveň oznamuje, že súhlasí s tým, aby Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky o prijatej sťažnosti rozhodol bez ústneho pojednávania.“\n\n8\n\n4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nII.\n5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu (ktorý si ústavný súd zapožičal) ústavný\nsúd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn.\nEr 1635/99:\nDňa 21. júna 1999 na návrh oprávnenej Všeobecnej úverovej banky, a. s. (ďalej len\n„VÚB“), požiadal súdny exekútor Mgr. Ladislav Bango (ďalej len „súdny exekútor“)\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinným LEXIS, a. s. (ďalej aj „povinný\n1“), a S.I.D., s. r. o. (ďalej aj „povinný 2“, spolu aj „povinní“), na vymoženie istiny\n38 000 000 Sk spolu s úrokmi z omeškania a trovami exekučného konania.\nDňa 22. júna 1999 okresný súd vydal poverenie č. 5402*004672.\nDňa 8. júla 1999 súdny exekútor podal okresnému súdu návrh na rozhodnutie\no námietkach povinných proti upovedomeniu a začatí exekúcie.\nDňa 27. augusta 1999 okresný súd uznesením č. k. Er 1635/99-42 námietkam\npovinných nevyhovel.\nDňa 28. augusta 1999 povinní podali návrh „na odklad a následné zastavenie\nexekúcie“.\nDňa 14. októbra 1999 súdny exekútor navrhol okresnému súdu nepovoliť odklad\nexekúcie.\nDňa 16. februára 2000 súdny exekútor podal okresnému súdu návrh na schválenie\npríklepu pri dražbe nehnuteľností proti povinnému 1.\n\n9\n\nDňa 13. marca 2000 okresný súd uznesením č. k. Er 1635/99-56 nepovolil odklad\npredmetnej exekúcie.\nDňa 28. marca 2000 povinní oznámili okresnému súdu, že sa vzdávajú odvolania\nproti uvedenému uzneseniu.\nDňa 20. apríla 2000 okresný súd vyzval súdneho exekútora, aby opravil návrh na\nschválenie príklepu pri dražbe nehnuteľností.\nDňa 2. mája 2000 súdny exekútor doručil okresnému súdu opravený návrh na\nschválenie príklepu pri dražbe nehnuteľností.\nDňa 4. mája 2000 okresný súd uznesením č. k. Er 1635/99-71 spojil na spoločné\nkonanie veci vedené na okresnom súde pod sp. zn. Er 1635/99 a sp. zn. Er 1641/99 s tým, že\nvec sa bude viesť pod sp. zn. Er 1635/99, a zároveň schválil príklep udelený pri dražbe\nnehnuteľností.\nDňa 9. júna 2000 bola okresnému súdu doručená zmluva o vymáhaní postúpenej\npohľadávky, v zmysle ktorej VÚB postúpila predmetnú pohľadávku Slovenskej\nkonsolidačnej, a. s.\nDňa 13. júna 2000 bol okresnému súdu doručený návrh súdneho exekútora na\nrozhodnutie o námietkach proti rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností s návrhom na\nschválenie rozvrhu z výťažku. Proti rozvrhu výťažku z exekučnej dražby vzniesli námietku\núčastníci exekučného konania, a to povinný 1, ako aj oprávnená VÚB a účastníci v štádiu\nkonania o rozvrhu Colný úrad Štúrovo a Daňový úrad Levice.\nDňa 17. augusta 2000 Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 1 K 109/00\nvyhlásil na majetok povinného 1 konkurz. Napadnuté exekučné konanie sa podľa § 14\nods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších\npredpisov prerušilo.\nDňa 24. marca 2011 bolo okresnému súdu oznámené, že zmluvou o postúpení\npohľadávok v predmetnom konaní je oprávnenou osobou VINACO HOLDINGS LIMITED\n(ďalej len „VINACO“) so sídlom na Cypre.\nDňa 29. marca 2012 VINACO oznámilo okresnému súdu, že Krajský súd\nv Bratislave uznesením č. k. 1 K 109/00-587 z 24. januára 2012 konkurz vedený na majetok\npovinného 1 zrušil (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2. marca 2012), a preto žiada\no pokračovanie v exekučnom konaní.\n\n10\n\nDňa 29. mája 2012 bol okresnému súdu doručený návrh exekútora na zastavenie\nexekúcie, pretože tak povinný 1, ako aj povinný 2 boli vymazaní z obchodného registra.\nDňa 20. júna 2012 bol okresnému súdu doručený súhlas VINACO so vstupom do\nexekučných konaní namiesto pôvodného oprávneného.\nDňa 3. júla 2012 okresný súd uznesením č. k. Er 1635/99-194 vyhovel návrhu na\nzmenu oprávneného. Toto rozhodnutie bolo opravené uznesením č. k. Er 1635/99-198\nz 28. augusta 2012, čo sa týka označenia nového oprávneného – VINACO.\nDňa 28. decembra 2012 sa oprávnený VINACO vyjadril k návrhu na zastavenie\nexekúcie.\nDňa 9. apríla 2013 okresný súd vyzval súdneho exekútora, ako aj VINACO, aby\ndoplnili svoje podania odpoveďami na položené otázky.\nDňa 17. apríla 2013 súdny exekútor reagoval na otázky okresného súdu a oprávnený\nVINACO tak učinil 23. apríla 2013.\nDňa 5. septembra 2013 bol okresnému súdu doručený návrh na zmenu oprávneného\nz VINACO na OZETA NEO, a. s., teda na sťažovateľku, na základe zmluvy o postúpení\npohľadávok.\nDňa 26. februára 2014 okresný súd uznesením č. k. Er 1635/99-273 vyhovel návrhu\nna zmenu oprávneného, a tak novou oprávnenou sa stala sťažovateľka. Toto uznesenie\nnadobudlo právoplatnosť 3. marca 2014.\nDňa 30. mája 2014 vyšší súdny úradník okresného súdu uznesením č. k. Er 1635/99282 neschválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností.\nDňa 30. júna 2014 súdny exekútor podal odvolanie proti uvedenému uzneseniu.\nDňa 10. júla 2014 okresný súd zaslal odvolanie účastníkom konania na vyjadrenie.\nTí zaujali stanovisko k tomuto odvolaniu v období od 15. júla 2014 do 6. augusta 2014.\nDňa 18. februára 2015 bol spis predložený Krajskému súdu v Nitre (ďalej len\n„krajský súd“), aby rozhodol o podanom odvolaní súdneho exekútora.\nDňa 20. mája 2015 bol spis vrátený z krajského súdu „ako bezdôvodne predložený“,\npretože vo veci mal proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka rozhodovať sudca súdu\nprvého stupňa.\n\n11\n\nDňa 29. septembra 2017 sudkyňa okresného súdu uznesením č. k. 0 Er 1635/99-353\nvyhovela námietkam proti rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností a neschválila rozvrh\nvýťažku z dražby nehnuteľností.\nIII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Er 1635/99 dochádza k porušovaniu\nzákladného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n12\n\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že\núčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.\nII. ÚS 26/95).\n10. Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), pod konaním, v ktorom sa takáto\nvec prerokováva, je potrebné rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj konanie\nodvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej konanie v správnom súdnictve, ako aj konanie\no výkon rozhodnutia. Tento právny názor ústavného súdu vychádza z toho, že ani ústava\na ani procesné predpisy upravujúce činnosť súdov v občianskych a trestných veciach\nnevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť\nposkytnutá súdna ochrana (napr. I.ÚS 56/02, II. ÚS 72/2016).\n11. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti\nkaždého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,\nsprávanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP\nústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho\nvýznam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých\nkritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.\n11.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka\nposudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci, pretože\nnapadnuté exekučné konanie je z hľadiska zložitosti veci štandardným konaním tvoriacim\nfrekventovanú súčasť agendy okresných súdov.\n\n13\n\n11.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky\nv preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne\nzohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto\nkonaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka sa stala účastníčkou konania 18. septembra\n2012 a jej správaním neboli vyvolané zbytočné prieťahy v napadnutom konaní.\nÚstavný súd konštatuje, že v prípade sťažovateľky došlo k procesnoprávnemu\nnástupníctvu (sukcesii), teda k zmene pôvodného účastníka konania na strane žalobcu, a to\nna základe singulárnej sukcesie (na základe zmluvy o postúpení pohľadávok). Keďže\nsingulárna sukcesia (na rozdiel od univerzálnej sukcesie) nevyvoláva automaticky aj\nprocesno-právne nástupníctvo (sukcesiu), okresný súd musel o pripustení tejto zmeny\nrozhodnúť a uznesením č. k. Er 1635/99-194 z 3. júla 2012 vyhovel návrhu na zmenu\noprávneného v prospech sťažovateľky. Uznesenie č. k. Er 1635/99-194 v spojení\ns opravným uznesením č. k. Er 1635/99-198 nadobudlo právoplatnosť 18. septembra 2012.\nKeďže pri zmene účastníkov nedochádza k vzniku nového procesnoprávneho vzťahu, ale\nk procesnoprávnemu nástupníctvu do už existujúceho procesnoprávneho vzťahu (m. m.\nI. ÚS 52/01, IV. ÚS 75/05), ústavný súd nemal pochybnosť o tom, že sťažovateľka môže\nuplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré tejto\nzmene predchádzalo.\n11.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci\na predovšetkým konštatuje, že napadnuté konanie bolo od 17. augusta 2000 do 2. marca\n2012 prerušené podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní\nv znení neskorších predpisov.\nÚstavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 162/03)\nkonštatuje, že prerušenie konania možno považovať za prekážku konania. Ak nedôjde\nk odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným zákonom, nemožno\nv prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej\nneistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. V prípadoch, keď je konanie\nprerušené zo zákona, už z povahy veci neprichádza do úvahy, aby v ňom dochádzalo\nk porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože\n\n14\n\ndoba, počas ktorej je konanie prerušené, závisí od iných faktorov, konkrétne v danej veci od\ndĺžky konkurzného konania (IV. ÚS 450/2011).\nVzhľadom na prerušenie napadnutého konania ex offo okresný súd nemohol\ndlhodobo vykonávať v prerušenom konaní žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu\nprávnej neistoty účastníkov, a to až do právoplatnosti uznesenia Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 1 K 109/00-587 z 24. januára 2012, ktorým bol konkurz vedený na\nmajetok povinného 1 zrušený. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2. marca 2012.\nKeďže sťažovateľka obdobie pred prerušením konania nenamietala, obdobie, ktoré je\npredmetom tohto ústavnoprávneho prieskumu, možno vymedziť od 2. marca 2012.\nÚstavný súd konštatuje, že okresný súd bol v napadnutom konaní od 23. apríla 2013\ndo 26. februára 2014 (desať mesiacov) a od 6. augusta 2014 do 29. septembra 2017 (takmer\ntri roky) bez akýchkoľvek zákonných alebo iných relevantných dôvodov nečinný, resp. jeho\npostup nebol efektívny a sústredený. Obdobie od 18. februára 2015 do 20. mája 2015, keď\nbol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o podanom opravnom prostriedku, bolo\ntreba posúdiť ako neefektívne, keďže odvolací súd musel vrátiť vec okresnému súdu bez\nrozhodnutia „ako bezdôvodne predložený“, pretože vo veci mal proti rozhodnutiu vyššieho\nsúdneho úradníka rozhodovať sudca súdu prvého stupňa.\nÚstavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen\nnečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).\nUvedená nečinnosť a nesústredená činnosť okresného súdu nie je ničím\nospravedlniteľná, pretože počas takmer štyroch rokov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré\nmali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako oprávnená od\n3. marca 2014 v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom\npráva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej\nnečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani\nsprávania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu.\n\n15\n\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na\nprerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy\na v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.\n12. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany\nsťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci\nbez zbytočných prieťahov.\n13. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n3 000 €, „nakoľko okresný súd vo veci riadne nekoná viac rokov, pričom nejde o vec zložitú\na nie je potrebné vykonávať žiadne dokazovanie“.\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre\nsťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné\nzadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad\nspravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky,\nvzhľadom aj na doterajšiu dĺžku napadnutého konania, považuje za primerané vo výške\n1 500 €. Ústavný súd pritom prihliadol na to, že cieľom primeraného finančného\nzadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody (napr.\nII. ÚS 67/03), ako aj na skutočnosť, že sťažovateľka je právnickou osobou, ktorá sa stala\núčastníčkou konania od 3. marca 2014 a v období pred uvedeným dátumom ani nemohla\nmať prirodzene žiadnu ujmu, ktorá by vyplývala zo zbytočných prieťahov v napadnutom\nkonaní.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\n\n16\n\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 3.\n14. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri\núkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 28. júla 2016\na písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 31. októbra 2017). Za dva úkony\nvykonané v roku 2016 patrí odmena v sume dvakrát po 143 € a režijný paušál v sume\ndvakrát po 8,58 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2017 patrí odmena v sume 147,33 €\na režijný paušál v sume 8,84 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho\nzastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovo sumu 459,33 €, ku ktorej bolo treba pripočítať\n20 % DPH, teda sumu 91,86 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú\ncelkovo sumu 551,19 €.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.\n15. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. februára 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "exekúcia-exekučné konanie", "prieťahy v konaní", "exekúcia-exekučné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:43aefbca-950f-46b1-bda0-1cfa58eea243", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.72.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 72/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 72/2016 z 23. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.72.2016.2"}, {"guid": "ussr:3768625d-fc7b-44e5-8e02-b6d0c7d14b8d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 450/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 450/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3768625d-fc7b-44e5-8e02-b6d0c7d14b8d"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:60ff6e46-c3e3-4ac5-901e-bcc3aeed7247", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 75/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 75/05 z 25. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60ff6e46-c3e3-4ac5-901e-bcc3aeed7247"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/03 z 24. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-24", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78"}, {"guid": "ussr:c3e9899a-3ae3-4ae7-b779-cda0be865e61", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 162/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/03 z 17. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-17", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3e9899a-3ae3-4ae7-b779-cda0be865e61"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:1d569435-0df7-464a-bde9-15f1901f6eae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/02 z 14. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-14", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d569435-0df7-464a-bde9-15f1901f6eae"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}], "citovane_v": []}