{"guid": "ussr:d645e5f9-94f8-4afb-9955-a144902eb04c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.53.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 53/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 53/2018 z 10. 5. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. mája 2018, sp. zn. II. ÚS 53/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.53.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-05-10", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d645e5f9-94f8-4afb-9955-a144902eb04c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.53.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.53.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.53.2018.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 53/2018-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. mája 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Michaelou Šterbákovou, advokátska\nkancelária, Zvonárska 8, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 252/2013 zo 16. decembra 2015\na takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\n– advokáta na súdnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 252/2013 zo 16. decembra 2015 p o r u š e n é\nboli.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 252/2013\nzo 16. decembra 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nna ďalšie konanie.\n\n3.\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n465,87 € (slovom štyristošesťdesiatpäť eur a osemdesiatsedem centov), ktorú mu j e\nNajvyšší súd Slovenskej republiky p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. Michaely\nŠterbákovej, advokátska\n\nkancelária, Zvonárska 8, Košice, do dvoch mesiacov\n\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 53/2018-11 z 25. januára 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť advokáta\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Cdo 252/2013 zo 16. decembra 2015 (ďalej\nlen „napadnuté uznesenie“), ktorým najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľa –\nustanoveného advokáta ako podané neoprávnenou osobou, pretože trovy patria účastníkom,\nnie advokátovi.\n2. Podstatou veci je ústavnoprávne preskúmanie tvrdenia, že so sťažovateľom ako\nustanoveným advokátom (ako podnikateľom v slobodnom povolaní) sa v časti konania\no trovách proti štátu, ktorý ho ustanovil, malo konať ako s účastníkom konania. Takto by si\nsťažovateľ v pozícii účastníka konania mohol hájiť zákonnú výšku svojej odmeny.\n3. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v civilnom procese podľa § 30\nbývalého Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) ustanovený právny zástupca,\nktorý sa opravnými prostriedkami proti štátnej správe Okresného súdu Košice I (ďalej len\n„okresný súd“) domáha v rámci konania, v ktorom bol ustanovený, svojej odmeny.\nžaloval v roku 2003 Slovenskú republiku – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky o náhradu škody, o zaplatenie sumy 3 983 270,26 € (120 000 000 Sk), pretože bol\n\n2\n\n4 roky trestne stíhaný, z toho 4 mesiace väzobne. Okresný súd mu uznesením sp. zn.\n16 C 119/2003 z 9. novembra 2007 ustanovil sťažovateľa ako právneho zástupcu.\n4. Okresný súd rozsudkom č. k. 16 C 119/2003-360 žalobu\n\nzamietol\n\na zároveň rozhodol, že štát je povinný nahradiť právnemu zástupcovi žalobcu trovy\nprávneho zastúpenia v sume 49 939,65 € v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\n19. decembra 2009 zomrel. Okresný súd ako štát, teda v pozícii entity, ktorá\npodľa výroku mala nahradiť ustanovenému právnemu zástupcovi vysoké trovy, podal\n31. decembra 2009 proti rozsudku odvolanie vo výroku o povinnosti nahradiť trovy s tým,\nže vzhľadom na prehnanú výšku hodnoty sporu a neodôvodnenosť žalobného nároku je\nadekvátna len ¼ sumy priznanej súdom prvého stupňa, a to vyplatená do 12 mesiacov od\nprávoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu. Odvolanie proti zamietacej časti rozsudku podali\npozostalí po žalobcovi. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v odvolacom\nkonaní potvrdil rozsudok v meritórnej časti a v časti trov rozsudok zrušil, pretože po novele\nObčianskeho súdneho poriadku zákonom č. 495/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak bol účastníkovi súdom\nustanovený zástupca alebo ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej\npomoci, pri náhrade trov konania sa postupuje podľa osobitného predpisu, ktorým je § 15\nzákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi\na o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov [ďalej len „zákon\no poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi“ (Ak oprávnenej osobe nebola\npriznaná náhrada trov právneho zastúpenia, advokátovi prizná centrum odmenu za právne\nzastupovanie podľa ustanovení osobitného predpisu.)]. Aby sa ustanovenému advokátovi\na taktiež povinnému platiť trovy tomuto advokátovi zachovala dvojinštančnosť konania,\nkrajský súd zrušil v tejto časti rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\n5. Proti tomuto zrušujúcemu rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie\na ústavnú sťažnosť. Ústavná sťažnosť bola uznesením sp. zn. II. ÚS 174/2013 z 28. februára\n2013 odmietnutá pre nedostatok právomoci z dôvodu prebiehajúceho dovolacieho konania.\n3\n\nV dovolaní sťažovateľ namieta, že krajský súd s ním nekonal ako s účastníkom konania –\nnedoručil mu na vyjadrenie odvolanie okresného súdu ako účastníka konania a taktiež mu\nnedoručil rozsudok. Ďalej namietal, že okresnému súdu ako platcovi trov nemôže byť\nodňatá možnosť konať pred súdom ako účastníkovi konania. Odvolací súd mal podľa\nsťažovateľa (dovolateľa) aplikovať nesprávnu právnu normu a navyše takéto rozhodnutie\nneodôvodnil preskúmateľným spôsobom.\n6. Najvyšší súd ako súd dovolací napadnutým uznesením odmietol dovolanie ako\npodané neoprávnenou osobou, pretože ustanoveného advokáta nepovažoval za účastníka\nkonania o trovách a posudzoval ho ako právneho zástupcu na zmluvnom základe medzi\núčastníkom a právnym zástupcom. Navyše, najvyšší súd uviedol, že po smrti\nsťažovateľ jeho právnych nástupcov v odvolaní nezastupoval, a preto mu nemalo\nbyť rozhodnutie o odvolaní doručené.\n7. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta proti krajskému súdu, že jeho rozhodnutie\nje nepreskúmateľné a že aplikoval nesprávne právne normy, pretože nemal zákonný dôvod\nna zrušenie rozhodnutia pre odňatie možnosti konať pred súdom. Krajský súd podľa\nsťažovateľa ani len neuvádza, v čom považuje rozsudok okresného súdu za nesprávny, len\nzmieňuje novelu Občianskeho súdneho poriadku, ktorá sa však vzťahuje na Centrá právnej\npomoci, a nie na ustanovenie právneho zástupcu súdom. Podľa sťažovateľa je aplikácia\n§ 149 ods. 2 OSP vylúčená, čo zároveň vylučuje aplikáciu § 15 zákona o poskytovaní\nprávnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, pričom takto uvažuje aj najvyšší súd\n(3 M Cdo 22/2008). Krajský súd teda sťažovateľovi popísaným postupom a kasačným\nrozhodnutím odňal možnosť konať pred súdom tým, že s ním nekonal ako s účastníkom\nkonania, a tak porušil právo na súdnu ochranu. Zároveň ho mal porušiť svojvôľou, pretože\nnepotvrdil rozsudok v časti o trovách.\n8. Najvyšší súd podľa sťažovateľa nerozlíšil riadne medzi klasickým priznaním trov\núčastníkom a priznaním trov štátom voči štátom ustanovenému zástupcovi. Vo vzťahu\nk najvyššiemu súdu tak sťažovateľ namieta porušenie práv na súdnu ochranu tým, že\nnenapravil pochybenia krajského súdu, resp. že neakceptovaním sťažovateľa ako dovolateľa\n\n4\n\nvlastne potvrdil právny názor krajského súdu, ktorý s ním nekonal ako s účastníkom\nkonania.\n9. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho\nsťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo\n\n,\n\nna súdnu ochranu zaručené čl. 46\n\nods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru postupom\na rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/157/2011 zo dňa 27.09.2012\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.: 5Cdo 252/2013-447 zo dňa\n16.12.2015 porušené bolo.\nRozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/157/2011 zo dňa 27.09.2012,\nv časti výroku ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 16C/119/2003\nzo dňa 30.10.2009, ktorým bol štát povinný nahradiť zástupcovi žalobcu trovy právneho\nzastúpenia zrušuje, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.: 5Cdo 252/2013447 zo dňa 16.12.2015 ktorým bolo podané dovolanie sťažovateľom odmietnuté sa zrušuje\na vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.“\n10.1 Je potrebné doplniť, že v argumentácii sťažnosti je namietané aj porušenie práva\nna ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.\n10.2 Pre úplnosť stavu veci možno uviesť, že ústavný súd dožiadaním zistil, že\nokresný súd uznesením č. k. 16 C 119/2003-458 z 26. októbra 2016 výrokom rozhodol, že\n„Odkazuje právneho zástupcu žalobcu so žiadosťou o vyplatenie náhrady trov na Centrum\nprávnej pomoci.“. Ústavný súd sa ďalej informoval na ústredí Centra právnej pomoci, či\nsťažovateľ požiadal o vyplatenie náhrady trov. Podľa lustrácie registratúry (evidencie spisov\nvyúčtovaní) za 5 rokov spätne však vyúčtovanie evidované na meno advokáta ani\noprávnenej osoby Centrum právnej pomoci neeviduje.\nII.\nVyjadrenia odporcu a replika sťažovateľa\n11. Najvyšší súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti okrem rekapitulácie veci uviedol,\nže sťažovateľ bol v zmysle právnej úpravy minimálne účastníkom konania na časť\n5\n\nrozhodovania o jeho odmene za zastupovanie v čase rozhodovania odvolacieho súdu.\nAk teda podal dovolanie proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu, podal ho ako účastník\nkonania na tento úsek. Najvyšší súd po oboznámení sa s obsahom predmetnej sťažnosti\nponecháva rozhodnutie o sťažnosti na úvahe ústavného súdu a súhlasí s upustením\nod ústneho pojednávania.\n12. Sťažovateľ reaguje tým, že základné zásady postupu súdu podľa Civilného\nsporového poriadku dopadajú aj na uvedený prípad, a teda najvyšší súd má postupovať tak,\naby jeho rozhodnutie napĺňalo ustanovenia o spravodlivej ochrane a hlavne aby napĺňalo\nprincíp právnej istoty.\nIII.\nZávery ústavného súdu\n13.1 Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n13.2 Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n6\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n13.3 Podľa § 30 OSP (ustanovený právny zástupca) účinného do 31. decembra 2009\núčastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov,\nustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť zástupcu z radov\nadvokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka\npoučí.\n13.4 Podľa § 140 ods. 2 OSP účinného do 31. decembra 2011 ak bol účastníkovi\nustanovený za zástupcu advokát, platí jeho hotové výdavky a odmenu za zastupovanie štát;\nak je to dôvodné, poskytne súd advokátovi na jeho žiadosť primeraný preddavok.\n14. Podstatou veci je ústavnoprávne preskúmanie tvrdenia, že so sťažovateľom ako\nustanoveným advokátom (ako podnikateľom v slobodnom povolaní) sa v časti konania\no trovách proti štátu, ktorý ho ustanovil, malo konať ako s účastníkom konania. Takto by si\nsťažovateľ v pozícii účastníka konania mohol hájiť zákonnú výšku svojej odmeny. Najvyšší\nsúd nepripustením dovolania podaného v mene ustanoveného zástupcu mal porušiť právo\nna prístup k súdu.\n15. V predmetnej veci podal sťažovateľ vo svojom mene dovolanie proti\nzrušujúcemu rozhodnutiu krajského súdu, ktoré sa týkalo jeho odmeny. Najvyšší súd\ndovolanie odmietol s tým, že sťažovateľ nebol účastníkom konania. Najvyšší súd uviedol:\n„advokát v konaní zastupuje účastníka konania na základe plnej moci (§ 25 O.s.p.), avšak\nsám sa nestáva účastníkom konania a to ani vo vzťahu k trovám konania. Súd vždy\nrozhoduje o trovách konania účastníka a len ten je procesne oprávnený podávať tak riadne\nako aj mimoriadne opravné prostriedky v konaní. V tomto smere treba uviesť, že výroky\nsúdov nižších stupňov nesprávne formulovali túto povinnosť, keď uviedli povinnosť\nnahradiť trovy priamo právnemu zástupcovi, vždy trovy patria účastníkovi a advokát je v\nzmysle § 149 O.s.p. len tzv. platiacim miestom. Dovolací súd preto dospel k záveru, že\n\n7\n\ndovolanie podané\n\nbolo podané osobou, ktorá na jeho podanie nie\n\nje oprávnená. Vzhľadom k tomu Najvyšší súd Slovenskej republiky toto dovolanie odmietol\npodľa ustanovenia § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. bez toho, aby\nsa podaným dovolaním vecne zaoberal.“\n16. Ústavný súd predovšetkým akcentuje, že čl. 46 ods. 1 ústavy svojím textom\n(Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde.) v prvom rade chráni právo na prístup k súdu, ktoré je v danej veci\nv stávke (porov. bod 7.1 nálezu sp. zn. II. ÚS 591/2012, uznesenie sp. zn. II. ÚS 30/2016\nbod 11). Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že do obsahu základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi poskytuje\nv konaní o opravných prostriedkoch. Ak účastník konania splní predpoklady vyžadované\nzákonom pre poskytnutie ochrany v opravnom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí\nposkytnúť (napr. II. ÚS 78/05, II. ÚS 249/05). Právo na prístup k súdu je neustále\nkultivované judikatúrou vrátane rozhodovacej činnosti ústavného súdu (II. ÚS 30/2016,\nII. ÚS 599/2016, II. ÚS 216/2017).\n17. V civilnom procesnom konaní sa často rozvíja niekoľko rovín procesnoprávnych\nvzťahov, nielen ten základný – meritórny medzi žalobcom a žalovaným, pričom aj\no paralelných vzťahoch sa rozhoduje v základnom konaní (Naopak, napríklad o námietkach\nproti sudcom sa rozhoduje aj v osobitnom konaní.). Klasickým prípadom je napríklad\nkonanie o svedočnom vo vzťahu ku svedkovi. Ak je účastník konania zastúpený zmluvne\nna základe plnej moci, teda sa nezastupuje sám, tak to nemá žiaden vplyv na skutočnosť, že\nprávo na náhradu trov konania má práve a len účastník, a nie jeho právny zástupca. Ak je\nvšak právny zástupca ustanovený štátnou mocou, tak vzniká paralelný (súkromno) právny\nvzťah medzi štátom a ustanoveným advokátom, ktorý vznikol menovaním a akceptáciou\nmenovania. Judikatúra považuje ustanoveného advokáta za účastníka konania pre časť\nkonania, ktorá sa ho týka, teda otázky súvisiace s jeho ustanovením (uznesenie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 5 Obo 98/2010), ale aj s jeho odmenou (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n2 Sžo 223/2008; II. ÚS 392/2017). Účastenstvo ustanoveného advokáta neodvodzujeme\nz definície účastenstva pre celé konanie, ale účastenstva pre časť konania, a to z § 30 OSP\nv spojení s § 140 ods. 2 OSP.\n8\n\n18. Z uvedeného vyplýva, že v konaní týkajúcom sa vzťahu ustanoveného advokáta\na štátu je advokát účastníkom konania s tým spojeným procesným komfortom. Ostatne,\nvo vyjadrení (bod 11) to akceptoval aj najvyšší súd. Najvyšší súd tak v prerokúvanej veci\nodmietnutím dovolania ako neprípustného z dôvodu, že sťažovateľ nebol účastníkom\nkonania o trovách, porušil sťažovateľovo právo na prístup k súdu chránený označenými\nreferenčnými normami. V širšej súvislosti možno uviesť, že najvyšší súd prejednáva\nobdobné\n\ndovolania\n\no poriadkovej\n\npokute\n\nproti\n\nadvokátovi\n\n(3\n\nCdo\n\n367/2013,\n\n1 Cdo 118/2010). Ústavný súd ešte dopĺňa, že zmyslom sťažnosti bolo hlavne\nvo všeobecnosti ustáliť postavenie ustanovených advokátov.\nIV.\nTrovy konania\n19. Podľa § 36 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch uložiť\nniektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania\njeho trovy. Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom\nza tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti a písomné\nstanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 26. marca 2018). Za dva úkony vykonané v roku\n2016 patrí odmena v sume dvakrát po 143 € a režijný paušál v sume dvakrát po 8,58 € a za\njeden úkon vykonaný v roku 2018 patrí odmena v sume 153,50 € a režijný paušál v sume\n9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa\npredstavujú celkovo sumu 465,87 €. Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených\ntrovách konania sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto\nrozhodnutia.\n\n9\n\n20. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. mája 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "advokát, advokácia-právna pomoc", "účastník konania", "advokát, advokácia-odmena advokáta", "dovolanie-prípustnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "Centrum právnej pomoci", "advokát, advokácia-právna pomoc", "Centrum právnej pomoci", "advokát, advokácia-odmena advokáta", "účastník konania", "dovolanie-prípustnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Cdo/252/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8ba77169-e8cc-425d-86d0-a1eb9c87ad80", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.392.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 392/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 392/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.392.2017.2"}, {"guid": "ussr:f6321d41-e384-4f9c-b760-21cbca48be68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.599.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 599/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 599/2016 z 26. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-26", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.599.2016.1"}, {"guid": "ussr:2c69cfc8-c0ae-4e62-ba81-b10756289563", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.216.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 216/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 216/2017 z 4. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-04", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.216.2017.1"}, {"guid": "ussr:1e751cc7-8d58-4894-a1b4-2f6f7695e5b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.30.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 30/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 30/2016 z 21. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-21", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.30.2016.1"}, {"guid": "ussr:55fc7671-7970-4e60-b706-94ee2a748e87", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 591/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 591/2012 z 4. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55fc7671-7970-4e60-b706-94ee2a748e87"}, {"guid": "ussr:b3bed1f7-bcf4-4281-b75b-0481943186b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/2013 z 28. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3bed1f7-bcf4-4281-b75b-0481943186b2"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "d60d8c0c-baaa-4c76-8fcd-35c8bd5169c7:e7c562ad-4f8f-4a64-a79c-140a5e4ef0f6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7011899879.3", "spisova_znacka": "2Co/157/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/157/2011 z 26. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-09-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7011899879.3"}], "citovane_v": []}