{"guid": "ussr:b9a92589-6ecd-4a28-a295-3b1a95ca7a15", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.49.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 49/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 49/2018 z 18. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. januára 2018, sp. zn. II. ÚS 49/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.49.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2018-01-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b9a92589-6ecd-4a28-a295-3b1a95ca7a15", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.49.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.49.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.49.2018.1/text", "citacie_n": 13, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 49/2018-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť Slovenskej republiky, zastúpenej Slovenským pozemkovým\nfondom, Búdková 36, Bratislava, zastúpenej advokátom Mgr. Jurajom Švecom, advokátska\nkancelária, Bajkalská 2/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove\nč. k. 6 Co 80/2016-296 z 27. júla 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Slovenskej republiky, zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom,\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n15. novembra 2017 doručená sťažnosť Slovenskej republiky, zastúpenej Slovenským\npozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského\nsúdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6 Co 80/2016-296 z 27. júla 2017, ktorou\nsťažovateľ žiada vydať nález:\n„Základné práva sťažovateľa, a to právo na súdnu a inú právnu ochranu, právo\nna spravodlivé súdne konanie, právo na nezávislý a nestranný súd a na reálny prístup\nk spravodlivosti podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru\na čl. 36 ods. 1 Listiny boli právoplatným uznesením Krajského súdu v Prešove\n6Co/80/2016-296 zo dňa 27. júla 2017 porušené.\nUznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/80/2016-296 zo dňa 27. júla 2017\nsa ruší a vec sa vracia na ďalšie konanie Krajského súdu v Prešove.“\n2. Ako zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z k nej pripojených listín vyplýva,\nsťažovateľ bol ako žalovaný v 1. rade stranou civilného sporového konania na Okresnom\nsúde Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) vedeného pod sp. zn. 4 C 1/2010, v ktorom\nsa\n\na\n\nako žalobcovia (ďalej len „žalobcovia“) domáhali\n\nžalobou doručenou okresnému súdu 27. januára 2010 proti sťažovateľovi a\nako žalovanému v 2. rade (ďalej len „žalovaný v 2. rade“) určenia neplatnosti\nkúpnej zmluvy uzatvorenej medzi sťažovateľom ako predávajúcim a žalovaným\nv 2. rade ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Kežmarok\npod č. V 1674/09-352/09 a ktorej predmetom bol spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/8\nk celku na parcele registra „E“ č.\n„E“ č.\n\n– orná pôda o výmere 1 680 m 2, parcele registra\n\n– orná pôda o výmere 1 594 m 2 zapísaných na LV č.\npod B3 a parcele registra „C“ č.\n\n, k. ú.\n\n– orná pôda o výmere 114 m 2 (ďalej\n\nlen „pozemky“). Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že v reštitučnom konaní ako oprávnené\nosoby uzatvorili so sťažovateľom 13. septembra 2007 dohodu o spôsobe náhrady za pôdu,\nz ktorej\n\nvyplýva,\n\nže\n\nsťažovateľ\n\nsa\n\nzaviazal\n\nbezplatným\n\nprevodom\n\npreviesť\n\ndo ich vlastníctva ako reštitučnú náhradu okrem iného i sporné pozemky, a v rovnaký deň\nžalobcovia podpísali i zmluvu o bezplatnom prevode vlastníctva týchto pozemkov s tým,\nže za sťažovateľa bude zmluva podpísaná jeho generálnym riaditeľom. Pretože žalobcovia\n\n2\n\nneboli vyrozumení o podpísaní zmluvy generálnym riaditeľom sťažovateľa, postup\nsťažovateľa urgovali. V roku 2009 žalobcovia zistili, že pozemky previedol sťažovateľ\nžalovanému v 2. rade. Pretože sťažovateľ previedol vlastnícke právo k pozemkom\nna žalovaného v 2. rade napriek tomu, že sa zaviazal už prv previesť tieto pozemky\nžalobcom, považovali zmluvu, ktorou tak sťažovateľ urobil za absolútne neplatný právny\núkon. Žalobcovia uviedli, že kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi žalovanými nemajú\nk dispozícii a nevedia ju ani získať a ako nemajetní dôchodcovia požiadali o priznanie\noslobodenia od súdnych poplatkov. Žalobu podali nezastúpení advokátom.\n3. Sťažovateľ sa k žalobe na výzvu okresného súdu nevyjadril a na prvé pojednávanie\nvo veci sa nedostavil. Keď žalobcovia navrhli konanie prerušiť s odôvodnením,\nže so sťažovateľom vedú mimosúdne rokovania, sťažovateľ s prerušením konania vyslovil\nsúhlas. Žalovaný v 2. rade však s prerušením konania nesúhlasil a žiadal žalobu zamietnuť\ns odôvodnením, že žalobcovia nemajú na požadovanom určení naliehavý právny záujem,\npretože ani v prípade vyhovenia žalobe sa ich postavenie nezmení a vlastníkmi pozemkov\nsa nestanú. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že nikdy žiadnu zmluvu so sťažovateľom\no prevode sporných pozemkov neuzatvoril, pozemky nadobudol ako kupujúci na základe\nkúpnej zmluvy uzatvorenej s\n\nako predávajúcim 5. novembra 2009,\n\npreto právny úkon, určenia neplatnosti ktorého sa žalobcovia domáhajú, ani neexistuje.\nŽalobcovia podaním doručeným súdu 3. júna 2011 vzali svoju žalobu späť a navrhli\nkonanie zastaviť, pretože po podaní žaloby došlo medzi nimi a sťažovateľom k mimosúdnej\ndohode o uspokojení ich nárokov, o čom predložili okresnému súdu zápisnicu\nz mimosúdneho rokovania z 2. marca 2011, podľa ktorej sa žalobcovia a sťažovateľ\ndohodli, že žalobcom budú vydané iné náhradné pozemky v rovnakom katastrálnom území.\n4. Okresný súd uznesením č. k. 4 C 1/2010-109 z 9. júna 2011 návrh žalobcov\nna prerušenie\n\nkonania zamietol, konanie zastavil, vo vzťahu medzi žalobcami\n\na sťažovateľom rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania\n(žalobcovia trovy nežiadali a ani sťažovateľ si náhradu trov konania neuplatnil) a žalobcov\nzaviazal nahradiť trovy konania 1 457,75 € žalovanému v 2. rade (pretože procesne\nzavinili zastavenie konania proti žalovanému v 2. rade späťvzatím žaloby a navyše\n\n3\n\nani po zabezpečení kúpnej zmluvy, z ktorej vyplynulo, že žalovaný v 2. rade skutočne\nnadobudol pozemky od\n\n, a nie od sťažovateľa, okresným súdom\n\nzo Správy katastra Kežmarok svoju žalobu nezmenili a naďalej sa domáhali neplatnosti\nprávneho úkonu, ktorý nikdy neexistoval). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť\n20. augusta 2011 vo všetkých svojich výrokoch okrem výroku o náhrade trov konania\nmedzi žalobcami a žalovaným v 2. rade, proti ktorému podali žalobcovia odvolanie.\n5. Krajský súd uznesením sp. zn. 6 Co 178/2011 z 2. augusta 2012 uznesenie\nokresného súdu v napadnutom výroku zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové\nrozhodnutie. Poukázal na to, že okresný súd nevzal do úvahy ustanovenie § 150\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktoré upravuje odchýlku od zásady\nzodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania.\nUložil okresnému súdu vyrovnať sa s možnosťou posúdenia náhrady trov konania\npodľa § 150 OSP.\n6. Okresný súd uznesením č. k. 4 C 1/2010-182 z 18. júla 2013 znova uložil\nžalobcom povinnosť nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania (1 469,59 €). Svoje\nrozhodnutie odôvodnil tým, že dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 OSP\nv konaní neboli preukázané a nevyplývajú z charakteru konania, žalobcovia sú vlastníkmi\nviacerých nehnuteľností, a preto ani ich majetková situácia neodôvodňuje výnimočné\nrozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 150 OSP.\n7. O odvolaní žalobcov proti tomuto rozhodnutiu rozhodol krajský súd uznesením\nsp. zn. 6 Co 161/2013 z 28. októbra 2013, uznesenie okresného súdu č. k. 4 C 1/2010-182\nz 18. júla 2013 znova zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že okresný\nsúd nebol dôsledný pri vyhodnocovaní dôvodov späťvzatia žaloby, jeho rozhodnutie\nje formalistické a nespravodlivé. Zdôraznil, že žalobcovia sa svojich reštitučných práv\ndomáhajú pätnásť rokov a keď im vznikla legitímna nádej na reštitučnú náhradu, sťažovateľ\nju zmaril prevodom náhradných pozemkov tretej osobe, ktorá ich previedla žalovanému\nv 2. rade. Žalobcovia pritom nepochybne mali dôvod označiť žalovaného v 2. rade\nza účastníka konania aj v prípade, ak nenadobudol pozemky priamo od sťažovateľa.\n\n4\n\nV konaní navyše nebolo vyriešené ani to, či žalovaný v 2. rade, resp. jeho predchodca,\nmal vedomosť o tom, že nadobúda pozemky, ktoré mali byť vydané ako náhradné inej\nosobe (žalobcom). Dôvodom späťvzatia žaloby žalobcami bolo konanie sťažovateľa (§ 146\nods. 2 druhá veta OSP), ktorý napokon so žalobcami uzatvoril mimosúdnu dohodu.\nSťažovateľ je ten, kto nedodržaním svojho záväzku podnietil žalobcov k podaniu žaloby,\na preto je namieste zvážiť, či by to nemal byť napokon sťažovateľ, ktorý by mal znášať\nvzniknuté trovy, ak bol podaný návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 OSP). Je namieste\nzvážiť i to, či v prípade, ak predchodca žalovaného v 2. rade vedel o dohode o vydaní\nnáhradných pozemkov a zúčastnil sa tak na neprijateľnom postupe sťažovateľa, nejde\no postup v rozpore s dobrými mravmi, na čom nič nemení ďalší prevod pozemkov\nna žalovaného v 2. rade, keďže nikto nemôže previesť viac práv, než má sám. Ak žalovaný\nv 2. rade nebol dobromyseľný v tejto otázke, nemali by mu patriť žiadne trovy\na ak dobromyseľný bol, je potrebné zvážiť, či nemá byť zaviazaný na náhradu jeho trov\nkonania sťažovateľ, ktorý bol strojcom neutešeného a dlhotrvajúceho riešenia reštitučnej\nveci žalobcov.\n8. Okresný súd uznesením č. k. 4 C 1/2010-221 z 19. februára 2015 v spojení\ns dopĺňacím uznesením č. k. 4 C 1/2010-276 z 8. januára 2016 rozhodol tak, že žalobcom\nproti žalovanému v 2. rade a rovnako ani žalovanému v 2. rade proti žalobcom náhradu trov\nkonania nepriznal. Okresný súd zistil, že regionálny odbor Slovenského pozemkového\nfondu (ďalej len „regionálny odbor“) dostal príkaz nadriadeného, aby pripravil a dal\nna podpis zmluvu v prospech\n\naj napriek prekážke, pretože\n\nako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti požiadal sťažovateľa o odkúpenie\nsporných zvyšných spoluvlastníckych podielov. Ďalej bolo preukázané, že regionálny odbor\nsťažovateľa\nso žalobcami a\n\nvýslovne informoval o existencii dohody o vydaní pozemkov\npísomne ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy\n\n(3. júla 2009) proti vydaniu pozemkov ako náhrady v reštitúcii žalobcom protestoval.\nPreukázané bolo i to, že regionálny odbor informoval o dohode o vydaní náhradných\npozemkov odbor prevodov Slovenského pozemkového fondu prv, než bola kúpna zmluva\ns\n\nuzatvorená. Okresný súd preto konštatoval, že\n\nnebol pri uzatváraní kúpnej zmluvy dobromyseľný, kúpil pozemky napriek vedomosti\n\n5\n\no zmluve uzatvorenej sťažovateľom so žalobcami a s poukazom na obsah zrušujúceho\nrozhodnutia krajského súdu sp. zn. 6 Co 161/2013 z 28. októbra 2013 preto žalovanému\nv 2. rade náhradu trov konania nepriznal a nepriznal ju ani žalobcom, pretože si ju\nneuplatnili, hoci by im proti žalovanému v 2. rade patrila.\n9. O odvolaní žalovaného v 2. rade proti tomuto uzneseniu rozhodol krajský súd\nuznesením č. k. 6 Co 80/2016-296 z 27. júla 2017 tak, že uznesenie okresného súdu zmenil\na vyslovil, že žalovaný v 2. rade má nárok na náhradu trov konania proti sťažovateľovi\nv rozsahu 100 %. Krajský súd sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu\no nepriznaní náhrady trov konania vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade.\nPokiaľ ide o priznanie náhrady trov žalovanému v 2. rade proti sťažovateľovi, krajský súd\nsvoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom na okolnosti veci je takéto rozhodnutie plne\nopodstatnené, pretože umožňuje spravodlivé usporiadanie veci, keďže konanie sťažovateľa\nspôsobilo vznik sporu, ako aj účasť žalovaného v 2. rade v konaní a napokon aj zastavenie\nkonania. Ani znenie ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku [ďalej len\n„CSP“ (§ 146 ods. 2 OSP)] nebráni takémuto rozhodnutiu o náhrade trov konania, pretože\npri jeho výklade je potrebné uprednostniť teleologický výklad umožňujúci dosiahnuť cieľ\nzákonodarcu, ktorým je nepochybne spravodlivé usporiadanie veci.\n10. Uznesenie krajského súdu č. k. 6 Co 80/2016-296 z 27. júla 2017 nadobudlo\nprávoplatnosť 14. septembra 2017.\n11. Sťažovateľ sťažnosť na porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. 6 Co 80/2016-296 z 27. júla 2017\nodôvodnil tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené a arbitrárne,\njeho závery sú v zrejmom nesúlade so skutkovými zisteniami a je založené na ústavne\nnekonformnej interpretácii a aplikácii § 256 ods. 1 CSP (predtým § 146 ods. 2 OSP) a § 380\nCSP na daný prípad. Procesné strany sú v kontradiktórnom konaní vždy dve bez ohľadu\nna počet subjektov vystupujúcich na danej strane, a preto aj protistranami sú žalobca\na žalovaný. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP (predtým § 146 ods. 2 OSP) je možné aplikovať\n\n6\n\nlen na vzťah medzi stranou žalobcu a stranou žalovaného, a nie na subjekty na tej istej\nstrane. Opačný výklad je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania, je ústavne\nneprijateľný a svojvoľný. Obe tieto ustanovenia tak upravujú iba vzťah žalobcu\na žalovaného. Na strane žalovaného išlo o samostatné procesné spoločenstvo, každý\nzo žalovaných konal sám za seba a jeho procesné úkony nemajú žiadny vplyv na práva\na povinnosti druhého žalovaného. Jediný procesnoprávny vzťah týkajúci sa náhrady trov\nkonania, v ktorom vystupoval sťažovateľ, bol vyriešený už na počiatku rozhodnutím\no náhrade trov konania medzi žalobcami a sťažovateľom a v tomto výroku rozhodnutie\nokresného súdu nadobudlo právoplatnosť. Predmetom rozhodovania o náhrade trov konania\ntak ostal iba vzťah medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade, v ktorom už sťažovateľ\nnevystupoval. Nárok na náhradu trov konania je nárokom z procesného práva, nie z práva\nhmotného a aj kritérium zavinenia v zmysle § 256 ods. 1 CSP (§ 146 ods. 2 OSP)\nje potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska. Navyše odvolací súd svoje\nrozhodnutie odôvodnil dôvodmi prekračujúcimi dôvody odvolania žalovaného v 2. rade,\nhoci nimi bol viazaný, a rozhodnutie založil na vlastných odlišných dôvodoch. Z hľadiska\nskutkového nevzal odvolací súd do úvahy, že žalobcovia previedli 7. januára 2008,\nteda tri mesiace po uzatvorení dohody o reštitučnej náhrade, svoje spoluvlastnícke podiely\nna pozemkoch na\n\n, ktorý sa stal ich spoluvlastníkom, a preto žiadal\n\no prevod zvyšných spoluvlastníckych podielov sťažovateľa. V tejto situácii už nemohla byť\ndohoda o náhradných pozemkoch naplnená, pretože ak by sťažovateľ previedol\nspoluvlastnícke podiely žalobcom, porušil by predkupné právo\n\n.\n\nNavyše pokiaľ ide o správnosť procesného postupu žalobcov pri podaní ich žaloby,\nje zrejmé, že tento od počiatku správny nebol, keďže žaloba smerovala k určeniu neplatnosti\nprávneho úkonu, ktorý nikdy nevznikol a žalobcovia ani nikdy nemali naliehavý právny\nzáujem na požadovanom určení. Aj z tohto dôvodu neobstojí záver odvolacieho súdu,\npretože v konečnom dôsledku prenáša zodpovednosť za trovy konania spôsobené\nžalovanému v 2. rade v dôsledku od začiatku nesprávne uplatneného nároku žalobcami\nzo žalobcov na sťažovateľa.\n\n7\n\nII.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n14. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1\nzákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\n16. Sťažovateľ namieta porušenie týchto ustanovení ústavy, listiny a dohovoru:\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n8\n\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n17. Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie týchto ustanovení ústavy, listiny\na dohovoru uznesením krajského súdu č. k. 6 Co 80/2016-296 z 27. júla 2017 tvrdiac,\nže krajský súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, jeho závery sú v zrejmom\nnesúlade so skutkovými zisteniami a je založené na ústavne nekonformnej interpretácii\na aplikácii § 256 ods. 1 CSP (predtým § 146 ods. 2 OSP) a § 380 CSP na daný prípad.\n18. Krajský súd v uznesení č. k. 6 Co 80/2016-296 z 27. júla 2017 najprv odcitoval\nustanovenia § 146 ods. 2 OSP a § 256 ods. 1 CSP a zhrnul skutkové okolnosti veci, ktoré\npovažoval za preukázané:\n„... Pán\n\na\n\n- žalobcovia sa od roku 1992\n\ndomáhajú reštitúcie ich majetku. Približne po 15-tich rokoch im Slovenský pozemkový fond\nponúkol náhradu a dňa 13. 9. 2007 žalobcovia a Fond uzavreli dohodu o spôsobe náhrady.\nZároveň sa pripravil aj návrh zmluvy o bezplatnom prevode podielu k náhradnej\nnehnuteľností (KN\n\n, KN\n\nna LV\n\nk. ú.\n\n). Návrh zmluvy\n\nžalobcovia podpísali a následne ho mal podpísať generálny riaditeľ Fondu, ktorý tak\ndoposiaľ neurobil. V roku 2009 sa časť nehnuteľnosti určenej ako náhrada previedla, ale\nnie na žalobcov, ale pánovi\n\na ten krátko na to previedol vec\n\nna žalovaného v 2. rade.\n... Žalobcovia v predmetnom konaní pôvodne podali žalobu s cieľom dosiahnuť\njudikovanie neplatnosti kúpnej zmluvy medzi Fondom a\n\n. Žalovaný\n\nv 2. rade sa v podstate bránil, že sa ho vec netýka. Žalobcovia vyjadrili pohoršenie\nnad prevodom časti pozemku, ktorý bol dohodnutý ako predmet reštitúcie a nad rýchlosťou\nprevodov v porovnaní s ich vleklou reštitúciou. V priebehu súdneho konania Fond ponúkol\n\n9\n\niné riešenie reštitúcie a so žalobcami sa čiastočne dohodol na vydaní iného pozemku.\nŽalobcovia na to reagovali spätvzatím žaloby.\n... Žalobcovia sa s peripetiami postupne domáhajú reštitučných práv viac\nako 15 rokov a keď vznikla legitímna nádej na reštitučnú náhradu, tak sa predmet tejto\nnáhrady previedol z Fondu na predchodcu žalovaného v 2. rade a následne na žalovaného\nv 2. rade.\n... V zmysle zápisnice z prešetrenia sťažnosti žalobcov zo dňa 26. 02. 2010 (č. l. 208\nspisu) o platnosti dohody zo dňa 13. 09. 2007 možno pochybovať, pretože uzatvorenie\ntakejto dohody zo zákona č. 503/2003 Z. z. nevyplýva a riaditeľ RO SPF v Poprade ju\nuzatvoril nad rámec svojich oprávnení. Pochybenie žalovaného v 1/ rade vyplýva\nz nenaplnenia v dohode dohodnutého uspokojenia reštitučného nároku a zdokumentované\nskutočnosti svedčia o tom, že Fond reštituenta (t.j. žalobcov) otvorene neinformoval o tom,\nže koná vo vecí predaja (vedome). Ako riešenie vzniknutého problému sa ukázala urýchlená\ndohoda náhradného plnenia reštitučného nároku v k. ú.\n\n, ktoré bude\n\npre žalobcov prijateľné.\n... Odvolací súd má za to, že za stavu, kedy Slovenský pozemkový fond ako právnická\nosoba zriadená zákonom, ktorá spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve\nštátu a vykonáva činnosť vo verejnom záujme, uzatvoril so žalobcami dňa 13. 09. 2007\ndohodu o vyporiadaní ich nároku, žalobcovia ako fyzické osoby spoliehajúce sa\nna zákonnosť a korektnosť jeho konania, nemali dôvod pochybovať o jej záväznosti.\n... K podpisu zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva predpokladanej\nDohodou zo dňa 13. 09. 2007 žalovaným v 1/ rade napokon nedošlo. Práve naopak,\nžalovaný v 1/ rade pristúpil k predaju podielu na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom\ndohody, právnemu predchodcovi žalovaného v 2/ rade. O tomto postupe, t. j. o predaji inej\nosobe žalobcov žalovaný v 1/ rade ani len neupovedomil. Žalobcom nenavrhol iný spôsob\nuspokojenia ich nároku, k tomu pristúpil až v priebehu predmetného súdneho konania.\nS ohľadom na konanie žalovaného 1/ spočívajúceho v rokovaniach, ktoré v priebehu\nsúdneho konania vyústili do uzavretia dohody so žalobcami, poskytnutiu reštitučnej\nnáhrady žalobcom, možno uzavrieť, že žalovaný v 1/ rade uznal, že žalobcovia majú nárok\nna reštitučnú náhradu, ktorého spôsob uspokojenia pôvodne upravovala dohoda\nzo dňa 13. 09. 2007. Za tohto stavu možno zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby\n\n10\n\npričítať v plnom rozsahu na ťarchu žalovanému v 1/ rade, čo znamená, že žalovanému\nv 1/ rade vznikla povinnosť náhrady trov konania v zmysle § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p.\n(s účinnosťou od 01. 07. 2016 túto problematiku upravuje § 256 ods. 1 CSP).\n... Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p. bližšie\nneupravuje, o aké správanie sa účastníka sa má jednať. Zmyslom a cieľom uvedeného\nustanovenia je dosiahnuť náhradu trov konania napriek späťvzatiu žaloby od účastníka,\nktorý svojím konaním privodil na strane žalobcu rozhodnutie zobrať žalobu späť v dôsledku\ndosiahnutia cieľa sledovaného žalobou.\n... Argument žalobcov, že žalobu zobrali späť z dôvodu poskytnutia im náhrady je\nlogicky, ľudsky pochopiteľný. V podstate dosiahli sledovaný cieľ, ktorým je reštitúcia\n(čiastočne). V tomto smere je potrebné konanie žalovaného v 1/ rade považovať za práve to\nkonanie, ktoré predpokladá ustanovenie § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p. Dôvod, pre ktorý\nbola žaloba podaná, tak ako je vyjadrený v žalobe v celom jej kontexte, následným\nchovaním žalovaného v 1. rade zanikol.“\n19. Rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania žalovanému v 2. rade proti\nsťažovateľovi krajský súd v uznesení č. k. 6 Co 80/2016-296 z 27. júla 2017 odôvodnil\ntakto:\n„Vo vzťahu medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade je plne dôvodné\npri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať ust. § 146 ods. 2 O. s. p. druhá veta\núčinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací súd má za to, že znenie\npredmetného ustanovenia nevylučuje možnosť uloženia povinnosti náhrady trov konania\naj medzi subjektmi vystupujúcimi v konaní na tej istej strane. Za stavu, že žalovaný v 1. rade\nsvojim konaním privodil na strane žalobcov rozhodnutie vziať žalobu späť je opodstatnené\nuložiť mu nahradiť trovy konania žalovanému v 2. rade v plnom rozsahu. Medzi žalovanými\nnie je vzťah solidarity, resp. iná okolnosť, ktorá by vylučovala aplikáciu predmetného\nustanovenia. Odvolací súd má za to, že ani ust. § 256 ods. 1 CSP, ktoré je s účinnosťou\nod 01. 07. 2016 ekvivalentom k ust. § 146 ods. 2 O. s. p. nebráni rovnakému postupu súdu\npri rozhodovaní o náhrade trov konania. Nie je dôvodné pri tomto ustanovení uplatňovať\nstriktne gramatický výklad, ale uprednostniť výklad teleologický, umožňujúci dosiahnuť cieľ\nzákonodarcu, ktorým je nepochybne spravodlivé usporiadanie veci. Žalovaný v 1. rade\n\n11\n\nje subjektom, ktorého konanie (nerešpektovanie dohody zo dňa 13. 09. 2007,\nneupovedomenie žalobcov o následnom nakladaní s dotknutými pozemkami) vyvolalo rámci\nvleklej reštitúcie vznik sporu, v dôsledku čoho boli žalobcovia nútení s cieľom ochrany\nich práv podať žalobu nielen proti žalovanému v 1. rade ale aj žalovanému v 2. rade\nako nositeľovi vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, nadobudnutiu ktorého\npredchádzalo konanie žalovaného v 1. rade. S ohľadom na okolnosti uvedeného konania\nje preto plne opodstatnené za protistranu (ako to má na mysli ust. § 256 ods. 1 CSP)\nvo vzťahu k žalovanému v 2. rade považovať žalovaného v 1. rade. Aplikácia § 146 ods. 2\ndruhá veta O. s. p., resp. § 256 ods. 1 CSP medzi žalovaným v 1/ a žalovaným 2/ tak\nv danom prípade v plnom rozsahu umožňuje spravodlivé usporiadanie veci, keďže konanie\nžalovaného v 1. rade spôsobilo vznik sporu, účasť žalovaného v 2. rade v konaní a napokon\naj zastavenie samotného súdneho konania.“\n20. Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé\nkonanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné\nprávo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\n21. Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia krajského\nsúdu dospel k záveru, že krajský súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na otázku, z akých\ndôvodov zmenil uznesenie okresného súdu. Vysvetlil nielen to, prečo uzavrel, že späťvzatie\nžaloby a tým i zastavenie konania spôsobil sťažovateľ, ale aj to, akými úvahami sa riadi,\nkeď žalovanému v 2. rade priznal právo na náhradu trov konania proti sťažovateľovi.\nOdôvodnenie rozhodnutia krajského súdu preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce\n\n12\n\nzo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu\nsúdneho rozhodnutia.\n22. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,\nak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\n23. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti\npre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,\nIII. ÚS 300/06).\n24. Ústavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní\n\nzákonov\n\nviedli\n\nk\n\nrozhodnutiu,\n\nani\n\npreskúmavať,\n\nči\n\nv\n\nkonaní\n\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci\nv ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,\nIII. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).\n25. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\n\n13\n\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje\ni na skutočnosť, že nie je a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je\nnahrádzať činnosť všeobecných súdov.\n26.\n\nPokiaľ\n\nsťažovateľ\n\nnamieta,\n\nže\n\nzávery\n\nuznesenia\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nč. k. 6 Co 80/2016-296 z 27. júla 2017 sú v zrejmom nesúlade so skutkovými zisteniami,\naj sám vo svojej sťažnosti uznáva, že ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové\npochybenia vyčítané sťažovateľom krajskému súdu nespochybňujú správnosť záveru\nkrajského súdu o tom, že sťažovateľ žalobcom náhradné pozemky nepreviedol a previedol\nich inej osobe, ani záveru o tom, že k mimosúdnemu vyriešeniu veci došlo sťažovateľom\naž po podaní žaloby žalobcami. To, či žalobcovia previedli spoluvlastnícke podiely k svojim\npozemkom s odstupom troch mesiacov od momentu, keď sa mohli dôvodne začať spoliehať\nna to, že im budú náhradné pozemky sťažovateľom prevedené, na veci nič nemení. Je vecou\nsťažovateľa, ktorého právnu povahu správne zvýraznil aj krajský súd, plniť bezodkladne\nprijaté záväzky, pretože na takýto jeho postup sa fyzické osoby, s ktorými koná, musia mať\nmožnosť spoliehať. Pretože vo vzťahu k týmto námietkam sťažovateľa nejde o situáciu,\nkeď skutkové závery krajského súdu sú zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, nemohol\nústavný súd prisvedčiť ani tejto argumentácii sťažovateľa.\n27. Ústavný súd sa ďalej zaoberal tvrdeniami sťažovateľa, podľa ktorých krajský súd\nsvoje rozhodnutie založil na ústavne nekonformnej interpretácii a aplikácii § 256 ods. 1 CSP\n(predtým § 146 ods. 2 OSP) a § 380 CSP na daný prípad, čo sťažovateľ odôvodnil tým,\nže ustanovenie § 256 ods. 1 CSP (predtým § 146 ods. 2 OSP) je možné aplikovať len\n\n14\n\nna vzťah medzi stranou žalobcu a stranou žalovaného, a nie na subjekty na tej istej strane,\npretože to vyplýva z povahy sporového konania, samostatnosti procesného spoločenstva\nžalovaných v tejto veci a výslovne i zo znenia týchto ustanovení.\n28. Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo\nzastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,\nktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy odporca.\n29. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd\nprizná náhradu trov konania protistrane.\n30. Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania,\na preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže\nrozhodnutím, ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ktorý nie je v súlade\nso zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo účastníka konania\nna súdnu ochranu (obdobne II. ÚS 56/05). Obsahom základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade\ntrov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. 9. 1997).\n31. V judikatúre ústavného súdu sa ustálil právny názor, podľa ktorého rozhodovanie\no trovách konania pred všeobecnými súdmi zásadne patrí do právomoci týchto súdov,\npri ktorom\n\nsa\n\nprejavujú\n\natribúty\n\nich\n\nnezávislého\n\nsúdneho\n\nrozhodovania\n\n(napr. IV. ÚS 248/08).\nÚstavný súd pri posudzovaní sťažností, ktoré smerujú proti rozhodnutiam\nvšeobecných súdov v častiach, ktoré sa týkajú problematiky (náhrady) trov konania,\nt. j. problematiky, ktorá má vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi\nakcesorickú povahu, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k prípadnému zrušeniu napádaného\nvýroku o trovách konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu\nzákladného práva na súdnu ochranu (resp. práva na spravodlivé súdne konanie) zvlášť\nextrémnym spôsobom, alebo ak zistí, že napadnutým rozhodnutím došlo zároveň\n\n15\n\naj k neprípustnému zásahu do iných ústavou garantovaných práv (m. m. II. ÚS 78/03,\nII. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011).\n32. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené východiská svojej ustálenej judikatúry\nkonštatuje, že námietky sťažovateľa síce smerujú proti porušeniu princípov spravodlivého\nsúdneho konania, týkajú sa však len jeho časti, a to rozhodovania o trovách konania, ktoré\nsa v konkrétnych podmienkach daného prípadu vo svojich dôsledkoch síce mohlo negatívne\ndotknúť sťažovateľa, avšak z hľadiska kritérií spravodlivého súdneho konania ich\npodľa názoru ústavného súdu nemožno dávať na rovnakú úroveň a pripisovať im rovnakú\nústavnú relevanciu ako v prípade, ak by išlo o námietky proti rozhodnutiu všeobecného\nsúdu vo veci samej vrátane výroku o náhrade trov konania v rámci takéhoto rozhodnutia.\n33. Ústavný súd sa už viackrát mal možnosť vyjadriť k spôsobu hľadania a výkladu\npráva v konkrétnych právnych veciach. V náleze sp. zn. III. ÚS 341/07 ústavný súd uviedol,\nže pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať\nprvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia\nviazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho\ntextu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona,\nsystematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v\ntakýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu\nprávnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo\nnezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií\ninterpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného\nustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad\ne ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. V ďalšom náleze\nsp. zn. I. ÚS 243/07 (v ktorom nešlo o výklad zákona, ale zmluvy) ústavný súd uzavrel,\nže všeobecný súd musí prihliadať na vzájomné vzťahy jednotlivých do úvahy pripadajúcich\nargumentov a ich úlohu v konkrétnom prípade vyvážiť s ohľadom na špecifikum danej\nkauzy, a nie tieto kritériá iba mechanicky aplikovať. Takýto prístup je zároveň prístupom\nmodernej judikatúry, ktorá postupne nahrádza formálne legalistický pohľad na právo\n\n16\n\npohľadom, ktorým sa sudca usiluje poskytnúť najlepšie vyargumentovanú odpoveď\nna právne a skutkové otázky, ktoré pred neho strany sporu predložia.\n34. Aj podľa názoru ústavného súdu, ktorý sa zhoduje s vyjadrením krajského súdu\nv uznesení č. k. 6 Co 80/2016-296 z 27. júla 2017, ustanovenia § 146 ods. 2 druhej vety\nOSP, resp. § 256 ods. 1 CSP, sledujú v prvom rade spravodlivé usporiadanie vecí, a tak,\nako to konštatoval i krajský súd, je nevyhnutné pri ich výklade uprednostniť výklad\numožňujúci presadenie cieľa zákonodarcu. Pri výklade pojmu protistrana použitého v § 256\nods. 1 CSP preto nie je vzhľadom na konkrétne okolnosti veci v rozpore s jeho účelom\na zmyslom vylúčené pre účely tohto ustanovenia za protistranu vo vzťahu k žalovanému\nv 2. rade považovať sťažovateľa (žalovaného v 1. rade), a to i preto, že na strane žalovaných\nide o samostatné procesné spoločenstvo (ako to zdôrazňuje i sťažovateľ). Ústavný súd\npoukazuje i na to, že v sporoch, v ktorých vystupuje na jednej sporovej strane viacero\nsubjektov, je potrebné pri rozhodovaní o náhrade ich trov konania posudzovať veci\nz hľadiska všetkých týchto subjektov v záujme dosiahnutia spravodlivého rozhodnutia\no práve a povinnosti náhrady trov konania každého z nich. V konaní, ktorého stranou bol\nsťažovateľ, sa nepochybne javí, že vzhľadom na konkrétne okolnosti veci niet dôvodu,\naby žalovanému v 2. rade mali byť povinní nahrádzať trovy konania žalobcovia (z dôvodov\nuvedených okresným súdom i krajským súdom). Na druhej strane rovnako nepochybným\nsa javí, že by požiadavke spravodlivosti nezodpovedal ani záver, podľa ktorého žalovaný\nv 2. rade má byť povinný znášať svoje trovy konania bez náhrady v situácii, v ktorej\npríčinou podania žaloby bolo konanie iných subjektov – v tomto prípade najmä sťažovateľa.\nAj z tohto dôvodu považuje ústavný súd za plne akceptovateľné, ak krajský súd\npri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnil širšie okolnosti veci predchádzajúce\nzačatiu konania a na náhradu trov konania žalovaného v 2. rade zaviazal práve sťažovateľa.\n35. Zohľadňujúc citovanú judikatúru ústavný súd vo veci sťažovateľa dospel\nk záveru, že krajský súd sa síce nedržal doslovného znenia aplikovaných ustanovení\nprocesných noriem, ale v záujme ústavne konformného výkladu (čl. 152 ods. 4 ústavy)\nuprednostnil výklad e ratione legis, teda výklad zohľadňujúci účel a zmysel ustanovení\nupravujúcich náhradu trov konania. V okolnostiach prípadu ústavný súd považuje tento\n\n17\n\nprístup krajského súdu za akceptovateľný a primerane argumentačne zdôvodnený.\nNapadnuté uznesenie preto nemožno považovať za svojvoľné či arbitrárne. Skutočnosť,\nže sa sťažovateľ s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť\nk záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá\nani oprávnenie\n\nústavného\n\nsúdu\n\nnahradiť\n\ntento\n\nprávny\n\nnázor\n\nsvojím\n\nvlastným\n\n(m. m. II. ÚS 134/09, I. ÚS 417/08).\n36. Ústavný súd nepovažuje preto právne názory krajského súdu, ktorými odôvodnil\nuznesenie č. k. 6 Co 80/2016-296 z 27. júla 2017 za také, ktoré by boli založené na výklade\nustanovení o náhrade trov konania spôsobom, ktorý by popieral ich účel a zmysel. Ústavný\nsúd preto nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 listiny, čl. 6\ndohovoru) a postupom krajského súdu pri rozhodovaní vo veci sťažovateľa. Sťažnosť\nsťažovateľa preto odmietol podľa § 25 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú\nneopodstatnenosť.\n37. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. januára 2018\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vlastníctvo-úprava vlastníckych vzťahov", "zmluva-kúpna zmluva", "reštitúcia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:78299d69-af2e-4df7-8526-94eb4e38aeb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 417/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 417/08 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:78299d69-af2e-4df7-8526-94eb4e38aeb4"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "678dc620-2fb9-4944-9c18-508d6c445162:ab502939-cec5-4b43-ac66-50684f9fea38", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1116200789.1", "spisova_znacka": "6Co/80/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/80/2016 z 28. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-02-28", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1116200789.1"}, {"guid": "a2a248e0-3360-446a-95fe-80141bf14fad:1f06c999-a0fa-49d8-8f6b-5b02553388d0", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4312217252.2", "spisova_znacka": "6Co/161/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/161/2013 z 29. 4. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-04-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4312217252.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:70aba5b0-3b39-4c6b-8833-2465199f1c12", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.179.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 179/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 179/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.179.2020.2"}, {"guid": "ussr:84273033-5afb-402f-88d8-ba14ac461de4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.401.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 401/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 401/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.401.2019.2"}, {"guid": "ussr:352a766c-7d69-4bae-8f93-14a0b78c8530", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.271.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 271/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 271/2019 z 23. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-23", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.271.2019.1"}, {"guid": "ussr:2dbbd16d-54cd-4129-83db-fdbfbd4ea57a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.96.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 96/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 96/2019 z 12. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.96.2019.1"}, {"guid": "ussr:8fba920d-764a-4bae-a933-8c6dc56d171b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.210.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 210/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 210/2019 z 30. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-30", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.210.2019.2"}, {"guid": "6c80bace-30fb-49c6-9b8a-6292f6e8b58a:4012d81f-69f6-4ee1-a392-6d4660dc4923", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4110212738.1", "spisova_znacka": "9CdoGp/2/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoGp/2/2022 z 29. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4110212738.1"}, {"guid": "af225fbb-e866-4c95-9159-799adbadc2f3:32d13db4-e18a-4e0a-afae-ced8a535e257", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:5117215038.1", "spisova_znacka": "2Cdo/337/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/337/2021 z 2. 8. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-08-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:5117215038.1"}, {"guid": "05404305-6da7-401e-ac65-2e8cc8f87c74:fa3907b9-093c-4647-915a-e7e8a54612a4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6111226652.5", "spisova_znacka": "15Co/91/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/91/2025 z 14. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-01-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6111226652.5"}, {"guid": "1f0e7148-750c-49b5-875e-753415c4930a:55f24b83-18fb-4750-9f99-c6e0d8700bcf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1516213397.9", "spisova_znacka": "2Co/245/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/245/2017 z 22. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-06-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1516213397.9"}, {"guid": "d7253066-a6c9-4971-9622-1bb06cd0fd03:7faf7627-baeb-403b-8b78-de2e4038ab17", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5117215038.4", "spisova_znacka": "8Co/67/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/67/2021 z 27. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5117215038.4"}, {"guid": "a806277e-a75c-4c4f-aa61-7d2c370aaec2:acdd6d31-d946-44e9-96bc-e37bb4720120", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1213237332.3", "spisova_znacka": "20CoP/129/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/129/2020 z 24. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1213237332.3"}, {"guid": "f6b72922-abc7-4466-80fb-de83228fa157:40e17b2a-95ee-4118-be37-b4516d1c8849", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4413227377.3", "spisova_znacka": "5Co/128/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/128/2020 z 24. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4413227377.3"}, {"guid": "520a96d9-b9d6-4919-bb09-dcc4e0a481b8:56731391-db5a-4ca4-b2b9-5797c2d1eb9a", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4115226912.3", "spisova_znacka": "5Co/235/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/235/2019 z 30. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4115226912.3"}]}