{"guid": "ussr:1e568fa0-0c90-425e-b00e-80d8e5d57866", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.483.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 483/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 483/2018 z 11. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. októbra 2018, sp. zn. II. ÚS 483/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.483.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-10-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}, {"iri": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "nazov": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1e568fa0-0c90-425e-b00e-80d8e5d57866", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.483.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.483.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.483.2018.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 483/2018-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2018\npredbežne prerokoval návrh\n\n,\n\nzastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Zoltán Sťahula, s. r. o., Dunajská\n6, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Simona Matúšková, PhD.,\nna preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť\nfunkcií č. VP/29/18/K z 19. júna 2018 vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia\nrozporu záujmov a takto\nrozhodol:\nNávrh\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnený a rozhodnutie\n\nVýboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/29/18/K\nz 19. júna 2018 p o t v r d z u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 17. augusta\n2018 doručený a 20. augusta 2018 doplnený návrh\n\n(ďalej len\n\n„navrhovateľ“), ktorým sa domáha preskúmania rozhodnutia Výboru Národnej rady\n\nSlovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej aj „výbor“ alebo „odporca“)\nč. VP/29/18/K z 19. júna 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) vydaného v konaní\npodľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu\npri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.\n(ďalej len „ústavný zákon“).\n2. Z obsahu návrhu a jeho príloh vyplynulo, že výbor napadnutým rozhodnutím\nuložil navrhovateľovi ako (bývalému) členovi dozornej rady štátneho podniku\n(ďalej len „štátny podnik“), pokutu\nv sume 2 862 € podľa čl. 9 ods. 10 písm. c) ústavného zákona z dôvodu, že „nepodal\noznámenie podľa čl. 8 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu\npri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. v\nlehote stanovenej v tomto článku“, čím porušil povinnosť ustanovenú v čl. 8 ods. 5\nústavného zákona, pretože „funkčné obdobie verejnému funkcionárovi uplynulo 28.2.2017,\noznámenie mal podať do 30.3.2018, oznámenie podal 1.6.2018“.\n3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia výbor uviedol:\n«Verejný funkcionár\n\n, člen dozornej rady\nnepodal oznámenie do 30 dní po uplynutí jedného roka\n\nodo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie (verejná funkcia bola ukončená uplynutím\nfunkčného obdobia 28.2.2017, oznámenie mal podať do 30.3.2018, oznámenie podal\n1.6.2018).\nKeďže povinnosť podať oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona majú tí\nverejní funkcionári, ktorí podľa čl. 8 ods. 1 ústavného zákona „v období dvoch rokov pred\nskončením výkonu verejnej funkcie rozhodli o poskytnutí štátnej pomoci alebo o poskytnutí\nalebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne\nzáväzných právnych predpisov alebo z individuálnych právnych aktov fyzickým alebo\nprávnickým osobám“, výbor priebežne cestou ústredných orgánov štátnej správy, akciových\nspoločností so 100 % majetkovou účasťou štátu a štátnych podnikov preveruje, či verejní\nfunkcionári, ktorí skončili výkon verejnej funkcie spĺňajú stanovené kritériá.\n\n2\n\nPredseda výboru listom zo dňa 7. februára 2018 požiadal\nriaditeľa\n\n,\n\no oznámenie, či\n\n, člen dozornej rady\n\nspĺňa\n\nuvedené kritériá. Listom riaditeľa\n\nzo dňa\n\n15. februára 2018 bolo výboru oznámené, že\n\n, člen dozornej rady\nspĺňa kritériá a plní obmedzenia uvedené\n\nv čl. 8 ústavného zákona.\nVýbor sa s predmetnou skutočnosťou oboznámil dňa 15. mája 2018 pri rokovaní\nPrehľadu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií o došlých\noznámeniach funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov\nk 31.3.2018 za rok 2017 a za február - máj 2018 a uznesením č. 236 z 15. mája 2018 začal\nvoči menovanému verejnému funkcionárovi konanie podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného\nzákona. Súčasne podľa čl. 9 ods. 4 tohto ústavného zákona ho výbor požiadal o stanovisko\npre účely konania vo veci ochrany verejného záujmu.\nDotknutý verejný funkcionár sa k uzneseniu o začatí konania vyjadril listom zo dňa\n30. mája 2018, v ktorom uviedol, že v súlade s ustanoveniami § 19a a § 20 zákona\nč. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov bol vtedajším ministrom\nzdravotníctva Slovenskej republiky Tomášom Druckerom s účinnosťou od 1. augusta 2017\nvymenovaný do funkcie člena dozornej rady\nDňa 25. augusta 2017 predložil výboru oznámenie a rovnako predmetné oznámenie\npredložil aj k 31.3.2018. Vzhľadom na skutočnosť, že si splnil povinnosti v súlade s čl. 7\nods. 1 ústavného zákona povinnosť v zmysle čl. 8 ods. 5 ústavného zákona opomenul.\nV závere vyjadrenia sa za tento nedostatok ospravedlnil a oznámenie predložil dodatočne.\nVýbor sa pri hodnotení dôkazov, ako aj vyjadrenia verejného funkcionára zaoberal\npredovšetkým dvomi skutočnosťami, a to najmä otázkou, či sa na\nčlena dozornej rady\n\n,\n\n, š. p. vzťahuje povinnosť\n\npodať oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona napriek skutočnosti, že do tej istej\nverejnej funkcie bol opätovne vymenovaný 1. augusta 2017.\nDruhou skutočnosťou, ktorú výbor musel vyhodnotiť bol postup, ako zisťoval\nokolnosti, podľa ktorých mal verejný funkcionár povinnosť podať oznámenie podľa čl. 8\nods. 5 ústavného zákona.\n\n3\n\nVýbor sa pri posudzovaní týchto skutočností venoval aj doterajšej praxe Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) pri rozhodovaní podobných prípadov,\na to najmä uzneseniami ústavného súdu III. ÚS 484/2013 a II. ÚS 117/2014.\nPokiaľ ide o skutočnosť, že rok po skončení verejnej funkcie by sa menovaný verejný\nfunkcionár nemal považovať za verejného funkcionára výbor konštatoval, že v zmysle\njudikatúry v tejto oblasti ústavný súd vo svojich uzneseniach II. ÚS 117/2014\na II. ÚS 205/2014 upozorňuje na skutočnosť, že čl. 3 ods. 1 ústavného zákona nie je možné\npoužiť na plnenie povinnosti verejného funkcionára podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona.\nTakýmto záverom by bol totiž popretý účel týchto ustanovení o postzamestnaneckých\noznámeniach, a nebolo by možné nikdy preveriť plnenie všetkých povinností verejných\nfunkcionárov, ktoré im z ústavného zákona vyplývajú. Práve oznámenie podľa čl. 8\nústavného zákona je konštituované tak, že verejný funkcionár je naopak povinný po uplynutí\njedného roku do 30 dní podať oznámenie po skončení výkonu verejnej funkcie, a takáto\npovinnosť je základom pre preukázanie toho, že neporušil obmedzenia v ústavnom zákone.\nV zmysle uznesenia ústavného súdu II. ÚS 117/2014 „... účelom úpravy povinnosti\npodať oznámenie po skončení výkonu verejnej funkcie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona\nje preverenie dodržiavania ustanovení ústavného zákona vzťahujúcich sa na obdobie\njedného roka po skončení výkonu verejnej funkcie a len na vybraných verejných\nfunkcionárov. Už na základe uvedeného je možné konštatovať, že prijatím záveru o súčasnej\nneaplikovateľnosti čl. 7 ods. 1 a čl. 8 ods. 5 ústavného zákona by bol popretý účel týchto\nustanovení a nebolo by preverené plnenie všetkých povinností verejného funkcionára\nvyplývajúcich mu z ústavného zákona.“.\nNa tomto základe a v zmysle listu riaditeľa\nzo dňa 15. februára 2018 výbor nemal pochybnosti o skutočnosti, či sa\nna verejného funkcionára\n\n, člena dozornej rady\npočas obdobia od 1.3.2017 do 31.7.2017, kedy aktívne\n\nverejnú funkciu nevykonával, vzťahovali povinnosti podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona,\na preto musel konštatovať, že nesplnením svojej povinnosti porušil ustanovenia ústavného\nzákona...\nVýbor dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že vyjadrenie verejného\nfunkcionára, ako aj príslušné listinné dôkazy, rovnako aj rozhodovacia prax ústavného súdu\n\n4\n\npodľa\n\nvyššie\n\nuvedených\n\nrozhodnutí\n\nneumožňuje\n\nverejného\n\nfunkcionára\n\nzbaviť\n\nzodpovednosti za porušenie ústavného zákona. Z tohto dôvodu prijal uznesenie, ktorým sa\nmenovanému\n\n, členovi dozornej rady\nukladá pokuta za porušenie povinnosti uloženej v čl. 8 ods. 5\n\nústavného zákona vo výške trojnásobku mesačného platu verejného funkcionára podľa čl. 9\nods. 10 písm. c) ústavného zákona. Uvedené rozhodnutie bolo dňa 19. júna 2018 schválené\nuznesením č. 271.\nPodľa čl. 9 ods. 15 ústavného zákona sa mesačným platom verejného funkcionára\nrozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za\nvýkon verejnej funkcie.\nListom\n\n, referentky\nzo dňa 27.6.2018 bolo výboru oznámené, že ročný príjem v roku 2017\n, člena dozornej rady\n\nbol vo výške 2 080 EUR. Z uvedeného vyplýva, že jedna dvanástina ročného príjmu\nverejného funkcionára za rok 2017 bola vo výške 233,33 EUR.\nPodľa čl. 9 ods. 16 ústavného zákona v prípade, ak mesačný plat verejného\nfunkcionára, voči ktorému vedie konanie orgán uvedený v čl. 9 ods. 1 písm. a), je nižší ako\npriemerná\n\nmesačná\n\nnominálna\n\nmzda\n\nv\n\nhospodárstve\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nza predchádzajúci kalendárny rok, pri výpočte sumy podľa odseku 10 sa za mesačný plat\npovažuje priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky\nza uplynulý kalendárny rok.\nPodľa listu ministra práce sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky\nč. 12131/2018-M_OPV zo dňa 9. apríla 2018, priemerná mesačná nominálna mzda\nv hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2017 predstavovala 954 EUR mesačne. Z tohto\ndôvodu bola výška pokuty uvedená vo výrokovej časti rozhodnutia určená v uvedenej\nsume.»\n4. Navrhovateľ v snahe dosiahnuť zrušenie napadnutého rozhodnutia výboru\nargumentuje, že «výbor pred začatím konania požiadal dňa 07. februára 2018 riaditeľa\naby mu oznámil, či\n\n5\n\nverejný funkcionár ako člen dozornej rady spĺňa kritériá ustanovené v čl. 8 ústavného\nzákona.\nRiaditeľ štátneho podniku v oznámení listom zo dňa 15. februára 2018 uviedol, že\n„verejný funkcionár ako člen dozornej rady spĺňa kritériá a plní obmedzenia uvedené v čl. 8\nústavného zákona“. Ak by sme aj vychádzali z právneho názoru výboru, že na verejného\nfunkcionára ako člena dozornej rady štátneho podniku sa vzťahujú obmedzenia podľa čl. 8\nústavného zákona, tak spĺňanie ustanovených obmedzení bolo výboru listom riaditeľa\noznámené už vo februári 2018, aj keď lehota na podanie oznámenia verejným funkcionárom\npodľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona ešte neuplynula. Účel ústavného zákona upravený\nv čl. 1 písm. a) a b) ústavného zákona bol týmto právnym úkonom naplnený, a teda trvanie\nna oznámení verejného funkcionára podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona je formalistickým\nvykonávaním ústavného zákona, pretože výbor by sa neoboznámil so žiadnymi novými\nskutočnosťami ako tými, ktoré mu oznámil riaditeľ štátneho podniku. Opomenutie verejného\nfunkcionára podať oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona teda nemá žiaden právny\nvýznam, keďže výbor už o relevantných skutočnostiach vedel. Účelom ustanovenia čl. 8\nústavného zákona o postzamestnaneckých oznámeniach je preveriť plnenie všetkých\npovinností verejných funkcionárov, ktoré im z ústavného zákona vyplývajú. S poukázaním\nna uvedené skutočnosti je možné vyvodiť záver, že výbor mal vedomosť o skutočnostiach\nupravených v čl. 8 ústavného zákona, a tieto aj začal preverovať. Je preto na mieste sa\ndomnievať, že požiadavka výboru formálne splniť povinnosť ustanovenú v čl. 8 ods. 5\nústavného zákona verejným funkcionárom má znaky šikanózneho výkonu práva a následné\nuloženie pokuty je neprimeraným trestom.».\nĎalej navrhovateľ poukazuje na to, že ako verejný funkcionár «bol členom dozornej\nrady štátneho podniku, ktorej pôsobnosť ustanovuje § 21 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb.\no štátnom podniku v znení zákona č. 547/2002 Z. z. (ďalej len „zákon o štátnom podniku“).\nPodľa tohto ustanovenia dozorná rada štátneho podniku rozhoduje ako kolektívny orgán\na podľa § 21 ods. 2 zákona o štátnom podniku „Na prijatie uznesenia rady je potrebná\nnadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov rady.“ Zákon o štátnom podniku neustanovuje\nžiadne iné rozhodovacie oprávnenie pre jednotlivých členov dozornej rady, ani pre jej\npredsedu. Mutatis mutandis, člen dozornej rady nemá žiadne oprávnenie samostatne\nrozhodnúť, a teda nemôže byť splnená materiálna podmienka vyžadovaná v čl. 8 ods. 1\n\n6\n\nústavného zákona. Je nepochybné, že obmedzenia a povinnosti ustanovené v článku 8\nústavného zákona sa nevzťahujú nielen na tých verejných funkcionárov, ktorí nie sú\ntaxatívne uvedení v ústavnom zákone, ale ani na tých, ktorí nevykonávajú činnosť uvedenú\nv čl. 8 ods. 1 ústavného zákona. V konkrétnom prípade je takáto činnosť vylúčená\nosobitným zákonom, ktorým je zákon o štátnom podniku. Postavenie a oprávnenia členov\ndozornej rady ako kontrolného orgánu štátneho podniku sú exaktne ustanovené v § 20 ods.\n6 v spojení s § 21 ods. 1 zákona o štátnom podniku. Činnosť upravenú v čl. 8 ods. 1 a 2\ndozorná rada konkrétneho štátneho podniku vôbec nevykonáva, a teda nemôže ju vykonávať\nani jej člen.\nPodľa logického výkladu verejný funkcionár ako člen dozornej rady tohto štátneho\npodniku nemôže spĺňať ani podmienku ustanovenú v čl. 8 ods. 2 ústavného zákona, navyše\nviazanú na hlasovanie samotného člena dozornej rady pri prijímaní jej konkrétneho\nrozhodnutia. S tým súvisí práve jeho osobná (subjektívna) zodpovednosť za takéto\nprotiprávne porušenie povinnosti alebo obmedzenia. Výbor musí v konaní skúmať\na preukázať subjektívnu zodpovednosť člena dozornej rady za svoje zavinené protiprávne\nkonanie. Člen dozornej rady tohto štátneho podniku má osobitné postavenie verejného\nfunkcionára a výbor musí skúmať a preukázať, že ako člen kolektívneho orgánu dal „súhlas,\nktorý bol nevyhnutnou podmienkou na vydanie rozhodnutia“ podľa čl. 8 ods. 1. V čl. 8\nods. 2 ústavný zákon výslovne ustanovuje, že iba ten verejný funkcionár má obmedzenia\nupravené v čl. 8 ods. 1, ak osobne participuje na činnostiach v ňom upravených...\nJe nepochybné, že štátny podnik ako taký nevykonáva činnosti ustanovené v čl. 8\nods. 1 ústavného zákona, ktoré sú materiálnymi podmienkami pre obmedzenia verejných\nfunkcionárov po skončení výkonu verejnej funkcie. Neskúmanie splnenia hmotnoprávnych\npodmienok z materiálnej stránky upravených v čl. 8 ods. 1 a 2 ústavného zákona je\nprocesnou vadou v konaní výboru podľa čl. 9 ústavného zákona. Výbor v tomto prípade\ndostatočne nepreveril personálnu pôsobnosť čl. 8 ods. 1 a 2 na verejného funkcionára ako\nčlena dozornej rady tohto štátneho podniku. Potrebné podklady výbor pri svojom\nrozhodovaní vôbec nemal k dispozícii a rozhodol bez toho, aby si tieto skutočnosti preveril\nna základe zákona o štátnom podniku a zriaďovacej listiny štátneho podniku. Výbor uplatnil\nčl. 8 ods. 1 ústavného zákona na tohto verejného funkcionára len mechanicky, keď ho\n\n7\n\npovažoval bez ďalšieho za jedného z verejných funkcionárov taxatívne v ňom uvedených.\nRovnaký prístup uplatnil pri aplikácii čl. 8 ods. 2 ústavného zákona.».\nNa základe uvedeného navrhovateľ vyjadruje presvedčenie: „Ak sa teda na\nverejného funkcionára ako člena dozornej rady štátneho podniku nevzťahujú obmedzenia a\npovinnosti uložené v čl. 8 ústavného zákona, nemožno konštatovať, že porušil obmedzenia a\npovinnosti v ňom ustanovené.\nVzhľadom na uvedené je zrejmé, že spĺňanie hmotnoprávnych podmienok\nustanovených v čl. 8 ods. 1 a 2 ústavného zákona výbor v konaní skúmal nedostatočne,\nresp. ich neskúmal vôbec a ani ich v odôvodnení rozhodnutia nevyhodnotil.\nVychádzajúc z uvedeného nie je možné od verejného funkcionára ako člena dozornej\nrady štátneho podniku vyžadovať splnenie povinnosti podľa čl. 8 ods. 5, pretože ju\ns poukázaním na personálnu pôsobnosť čl. 8 ods. 1 a 2 ústavného zákona nemožno od neho\nvyžadovať.\nZ uvedených skutočností vyplýva, že nie je právny základ pre použitie ustanovenia\nčl. 9 ods. 6 ústavného zákona a nadväzne na uloženie pokuty podľa čl. 9 ods. 10 ústavného\nzákona.“\nNapokon navrhovateľ namieta nedostatky v konaní výboru pri ukladaní pokuty,\npričom tvrdí: „Článok 1 písm. c) ústavného zákona upravuje uloženie sankcií verejnému\nfunkcionárovi za nesplnenie povinností alebo obmedzení ako možnosť, čo nie je v rozpore\ns čl. 9 ods. 6 a 10 ústavného zákona. Odsek 6 v čl. 9 upravuje formálne a obsahové\nnáležitosti rozhodnutia výboru a ustanovuje, že ak výbor ukladá pokutu, uvedie to\nv rozhodnutí. Odsek 10 upravuje spôsoby vypočítavania pokuty. Z týchto ustanovení nie je\nmožné vyvodiť, že výbor musí pokutu aj uložiť.\nZ odôvodnenia rozhodnutia výboru naviac vyplýva, že výbor neposudzoval možnosť\npokutu neuložiť, ak verejný funkcionár splnil všetky povinnosti po opätovnom vzniku funkcie\nčlena dozornej rady štátneho podniku. Z oznámenia podaného podľa čl. 7 ods. 1 ústavného\nzákona je zrejmé, že verejný funkcionár oznámil výboru vzťahy, ktoré upravuje aj čl. 8 ods.\n5 ústavného zákona. Keďže ústavný zákon neustanovuje expressis verbis, že sankciu\nnemožno odpustiť, a contrario je potrebné prijať právny názor, že ju odpustiť možno.“\nV závere návrhu poukazuje navrhovateľ tiež na to, že „vo výroku rozhodnutia výboru\nje nesprávne uvedený dátum 30. marca 2018, do kedy mal podľa právneho názoru výboru\n\n8\n\npodať oznámenie v dôsledku skončenia výkonu verejnej funkcie. Verejnú funkciu prestal\nvykonávať dňa 28. februára 2017, lehota na podanie oznámenia je 30 dní po uplynutí\njedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie, ktorá začala plynúť dňa 1. marca\n2018 a skončila v danom prípade až dňa 3. apríla 2018, pretože posledný deň lehoty\npripadol na deň pracovného pokoja (Veľký piatok). Podľa I. ÚS 93/07-32 má táto lehota\nprocesný charakter a posledným dňom lehoty sa stal najbližší nasledujúci pracovný deň,\nteda utorok 3. apríla 2018. Výbor teda vo výroku rozhodnutia nepravdivo uviedol posledný\ndeň lehoty na podanie oznámenia podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona.“.\n5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ žiada, aby ústavný súd napadnuté\nrozhodnutie výboru zrušil.\nII.\n6. Predmetom tohto konania, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu\nrozhodujúceho o opravnom prostriedku, je preskúmanie napadnutého rozhodnutia výboru\npodľa dvanásteho oddielu druhej hlavy tretej časti zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) označeného ako „Konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov“.\n7. Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde sa konanie o preskúmaní rozhodnutia\nvo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov začína na návrh\nverejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie\no návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa\nústavného zákona.\n8. Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu\nsa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.\n\n9\n\n9. Podľa § 73b ods. 1 zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľ\na orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných\nfunkcionárov.\n10. Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát\nústavného súdu na neverejnom zasadnutí.\n11. Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že\nkonanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného\nzáujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením\npotvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom\nzruší.\n12. Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je\nkonečné.\n13. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zc) v spojení s čl. 3 ods. 1 ústavného zákona je verejným\nfunkcionárom aj člen dozornej rady štátneho podniku.\n14. Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona na účely čl. 7 a 8 a na účely konania, ak sa\nporušili povinnosti podľa čl. 7 a 8, sa osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu, považuje\nza verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej\nfunkcie.\n15. Podľa čl. 8 ods. 1 ústavného zákona sa verejnému funkcionárovi podľa čl. 2\nods. 1 písm. a), c), d), f), h), j) až m), o), q), t) až zk), ktorý v období dvoch rokov\npred skončením výkonu verejnej funkcie rozhodol o poskytnutí štátnej pomoci\nalebo o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia povinností\nvyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z individuálnych\n\n10\n\nprávnych aktov fyzickým osobám alebo právnickým osobám, počas jedného roka\nod skončenia výkonu verejnej funkcie zakazuje\na) byť zamestnaný v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu\nu tých osôb, ak je jeho mesačná odmena v tomto zamestnaní vyššia ako 10-násobok\nminimálnej mzdy,\nb) byť členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu tých osôb, ...\n16. Podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona verejný funkcionár podľa odseku 1 je\npovinný do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie\npodať určenému výboru písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom\nuvedie skutočnosti vymenované v písm. a) až d).\n17. Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona začne výbor konanie vo veci\nochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov z vlastnej iniciatívy, ak jeho\nzistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol\nneúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil\npovinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom.\n18. Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný\nfunkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným\nzákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo\nnepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo\nopomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom,\nodôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť\nzaplatiť pokutu podľa odseku 10.\n19. Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona dotknutý verejný funkcionár môže podať\nnávrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo dňa doručenia\nrozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo\ndo 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté\no pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia\n\n11\n\nvýboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho\ndoručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú\nustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia\npodľa čl. 12 ods. 2.\n20. V zmysle uznesenia ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/2007 z 2. mája 2007\nprijatého podľa § 6 zákona o ústavnom súde o zjednotení odchylných právnych názorov\nsenátov ústavného súdu na konanie o návrhoch vo veciach ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona sa vzťahuje § 25\nzákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.\n21. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho prijatí\nna ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred\nústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu\ntakto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy\nvo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky\nupozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nIII.\n22. Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach (II. ÚS 185/2014,\nII. ÚS 188/2014, II. ÚS 878/2014) týkajúcich sa konania vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov zdôraznil, že zmyslom a účelom ústavného zákona je\nzabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií\nspočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov\ns uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať\n\n12\n\nzneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný\nprospech. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov je preveriť plnenie ústavného zákona.\n23. Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je\nkonaním sui generis upraveným ústavným zákonom (konkrétne čl. 9 a nasl. ústavného\nzákona), v rámci ktorého oprávnený orgán v konečnom dôsledku rozhoduje o právach,\nprávom chránených záujmoch a povinnostiach verejných funkcionárov vyplývajúcich\nverejným funkcionárom predovšetkým z čl. 4 až čl. 8 ústavného zákona.\n24. Z citovaných ustanovení zákona o ústavnom súde vyplýva, že v konaní\no preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov je v právomoci ústavného súdu preskúmať, či konanie navrhovateľa ako verejného\nfunkcionára bolo alebo nebolo v rozpore s ustanoveniami ústavného zákona, t. j. či\npovinnosti verejného funkcionára vyplývajúce z ústavného zákona porušil alebo neporušil,\na teda či je z tohto hľadiska rozhodnutie orgánu konajúceho vo veci ochrany verejného\nzáujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (výboru) z ústavného hľadiska\nudržateľné a akceptovateľné.\n25. Navrhovateľ uviedol viacero námietok proti napadnutému rozhodnutiu výboru,\npreto sa bolo potrebné nimi zaoberať.\n25.1 Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že odporca mal na základe listu riaditeľa štátneho\npodniku z 15. februára 2018 vedomosť, že sa na navrhovateľa ako člena dozornej rady\nštátneho podniku vzťahujú obmedzenia podľa čl. 8 ústavného zákona, aj keď lehota\nna podanie oznámenia verejným funkcionárom podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona ešte\nneuplynula. Podľa presvedčenia navrhovateľa bol teda účel ústavného zákona týmto\nprávnym úkonom naplnený.\nAko aj sám navrhovateľ uvádza, účelom čl. 8 ústavného zákona o oznámeniach\npo skončení výkonu verejnej funkcie je preveriť plnenie všetkých povinností verejných\nfunkcionárov, ktoré im z ústavného zákona vyplývajú. Splnenie týchto povinností je však\n\n13\n\npreverené a čl. 8 ústavného zákona naplnený až podaním oznámenia verejného funkcionára\npodľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona v tam stanovenej lehote.\nPodľa ústavného súdu je na tomto mieste potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, čo\nnapokon uviedol aj odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že výbor sa s obsahom\nlistu riaditeľa štátneho podniku oboznámil až 15. mája 2018 pri svojom rokovaní, keď\nna základe toho začal proti navrhovateľovi konanie vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona.\nNa základe uvedeného je táto námietka navrhovateľa neprijateľná.\n25.2 Navrhovateľ namietal predovšetkým tú skutočnosť, že ako verejný funkcionár\npodľa čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona v období dvoch rokov pred skončením svojej\nfunkcie nerozhodol o poskytnutí štátnej pomoci alebo o poskytnutí alebo povolení inej\npodpory, výhod alebo o odpustení povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných\npredpisov alebo z individuálnych právnych aktov fyzickým osobám alebo právnickým\nosobám a poukazujúc na čl. 8 ods. 1 ústavného zákona tvrdil, že sa na neho nevzťahujú\nuvedené obmedzenia, a teda že nebol ani povinný podať písomné oznámenie podľa čl. 8 ods.\n5 ústavného zákona.\nK tejto námietke navrhovateľa ústavný súd uvádza, že odporca túto skutočnosť\nv predmetnej veci náležite skúmal a zisťoval, keď predseda výboru listom zo 7. februára\n2018 požiadal riaditeľa štátneho podniku o oznámenie, či navrhovateľ ako (bývalý) člen\ndozornej rady štátneho podniku spĺňa uvedené kritériá. Na základe tvrdenia riaditeľa\nštátneho podniku v jeho liste z 15. februára 2018 mal odporca túto skutočnosť preverenú\na považoval ju za preukázanú.\nÚstavný súd hodnotí, že odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia reagoval\nna tento argument navrhovateľa. Odporca vyčerpávajúco opísal, ako a v akom rozsahu zistil\nskutkový stav v rozhodovanej veci, pričom podľa ústavného súdu skutkový stav bol\nodporcom zistený v dostatočnom rozsahu. Zároveň odporca riadne odôvodnil svoje\nrozhodnutie, a teda konkretizoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôkazy, ktoré\nvykonal, i zdroje týchto dôkazov.\nPodľa ústavného súdu je na tomto mieste potrebné poukázať aj na skutočnosť, že\nnavrhovateľ túto námietku v priebehu konania pred výborom vôbec neuplatnil. Po doručení\n\n14\n\nuznesenia výboru o začatí konania vo veci ochrany verejného záujmu č. 236 z 15. mája\n2018 a žiadosti o stanovisko na účely konania podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona sa\nnavrhovateľ listom z 30. mája 2018 vyjadril, že „povinnosť v zmysle čl. 8 ods. 5 ústavného\nzákona opomenul.“. V závere vyjadrenia sa za tento nedostatok ospravedlnil a oznámenie\npredložil dodatočne, avšak po lehote stanovenej v čl. 8 ods. 5 ústavného zákona.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd zhodnotil napadnuté rozhodnutie výboru v tomto\nohľade ako vecne správne a námietku navrhovateľa nezohľadnil ako akceptovateľnú\na prijateľnú.\n25.3 Ďalšiu námietku vzniesol navrhovateľ proti konaniu výboru pri ukladaní pokuty\na tvrdil, že výbor v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov nemusí pokutu aj uložiť.\nS právnym názorom navrhovateľa, že je možné odpustiť uloženie sankcie\nza nesplnenie povinnosti stanovenej ústavným zákonom, sa ústavný súd nestotožnil.\nPodľa názoru ústavného súdu z dikcie čl. 9 ods. 6 ústavného zákona jednoznačne\na nepochybne vyplýva, že súčasťou rozhodnutia je aj uloženie povinnosti zaplatiť pokutu\npodľa čl. 10 ústavného zákona.\nVzhľadom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány\nmôžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví\nzákon, výbor nemohol v posudzovanom prípade postupovať inak a sankciu neuložiť.\n25.4 V závere návrhu poukázal navrhovateľ tiež na to, že vo výroku rozhodnutia\nvýboru je nesprávne uvedený dátum 30. marec 2018 a že posledným dňom lehoty\nna podanie oznámenia bol 3. apríl 2018 (utorok), keďže 30. marca 2018 bol deň pracovného\npokoja.\nK tejto námietke ústavný súd konštatuje, že ústavnoprávne ide o argument\nirelevantný, keďže nebolo sporným, že navrhovateľ si oznamovaciu povinnosť v zmysle\nčl. 8 ods. 5 ústavného zákona splnil po uvedenej lehote, keď oznámenie výboru podal\n1. júna 2018.\n\n15\n\n26. Ústavný súd konštatuje, že sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa\na napadnuté rozhodnutie výboru nepovažuje za svojvoľné. Naopak, ústavný súd\npo preskúmaní napadnutého rozhodnutia konštatuje, že považuje za preukázané, že\nnavrhovateľ si nesplnil svoju povinnosť podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona v stanovenej\nzákonnej lehote.\n27. Ústavný súd dospel k záveru, že zjavná neopodstatnenosť posudzovaného návrhu\nvyplýva nepochybne z toho, že konanie navrhovateľa bolo v rozpore s povinnosťami\nuloženými mu ústavným zákonom, čo ústavný súd nemohol prehliadnuť, a tak návrh\nnavrhovateľa už pri jeho predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnený\na napadnuté rozhodnutie výboru podľa § 73b ods. 3 prvej vety zákona o ústavnom súde\npotvrdil.\n28. Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu navrhovateľa po predbežnom\nprerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. októbra 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["konanie podľa § 73a zč. 38/1993", "verejný záujem, spoločenský záujem", "verejná funkcia", "pokuta-uloženie", "štátny podnik"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 2 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [{"guid": "ussr:43680f0c-1357-492f-a47b-33df9eb5dd52", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.878.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 878/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 878/2014 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.878.2014.1"}, {"guid": "ussr:edef79f1-5468-4ae7-83c8-29887d7e2319", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 185/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/2014 z 13. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-13", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edef79f1-5468-4ae7-83c8-29887d7e2319"}, {"guid": "ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 188/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 188/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab"}, {"guid": "ussr:2c20e837-4074-4ebf-a60c-150c409bcd1c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 205/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 205/2014 z 24. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c20e837-4074-4ebf-a60c-150c409bcd1c"}, {"guid": "ussr:5e4bd93f-ce34-46a5-b033-69bd9d8af5c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/2014 z 5. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-05", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e4bd93f-ce34-46a5-b033-69bd9d8af5c2"}, {"guid": "ussr:d64e5b4d-de5c-4ade-b559-4949ebed11eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 484/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 484/2013 z 29. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-29", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d64e5b4d-de5c-4ade-b559-4949ebed11eb"}, {"guid": "ussr:06c4dbbe-de7f-4660-a526-3b1c06576a94", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 93/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 93/07 z 5. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06c4dbbe-de7f-4660-a526-3b1c06576a94"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:13969b96-76c8-42e7-af55-0a97759928d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.487.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 487/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 487/2024 z 9. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.487.2024.1"}, {"guid": "ussr:0fd54ce9-5d5f-4709-bf01-c70ccbdcb6bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.5", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 3. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.5"}, {"guid": "ussr:659824b0-0d30-4444-8c33-1f9b40a93ed8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.394.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 394/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 394/2022 z 8. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.394.2022.1"}]}