{"guid": "ussr:1b7e25f4-e977-4e17-93b5-c4e95f353eee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.482.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 482/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 482/2018 z 11. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. októbra 2018, sp. zn. II. ÚS 482/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.482.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2018-10-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1b7e25f4-e977-4e17-93b5-c4e95f353eee", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.482.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.482.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.482.2018.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 482/2018-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, právne\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Furčákom, Námestie Sv. Egídia 44, Poprad, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3 Sžfk 38/2017 z 30. mája 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. augusta\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci\n\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\n\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Sžfk 38/2017\nz 30. mája 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad (ďalej\nlen „daňový úrad“) rozhodnutím č. 1568048/2015 z 20. októbra 2015 (ďalej len\n„rozhodnutie daňového úradu“) určil sťažovateľovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej\nlen „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2010 v sume 14 809,24 €.\nSťažovateľ podal proti rozhodnutiu daňového úradu odvolanie. Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) rozhodnutím č. 106999/2016\nz 2. februára 2016 (ďalej len „rozhodnutie finančného riaditeľstva“) rozhodnutie daňového\núradu potvrdilo.\n3. Sťažovateľ proti rozhodnutiu finančného riaditeľstva podal na Krajskom súde\nv Prešove (ďalej len „krajský súd“) žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nfinančného riaditeľstva. Krajský súd žalobu rozsudkom sp. zn. 5 S 8/2016 z 25. januára\n2017 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) zamietol.\nSťažovateľ podal na najvyššom súde kasačnú sťažnosť, o ktorej najvyšší súd\nrozsudkom rozhodol tak, že ju zamietol.\n4. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Máme za to, že druhostupňový a pred ním tiež\nprvostupňový orgán, bez preukázania nesprávnosti dôkazných prostriedkov predložených\nžalobcom, všetky skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu odmietli a dospeli k nesprávnym\nprávnym zisteniam, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane,\nnepredložil relevantné dôkazy, na ktoré bol vyzvaný správcom dane, nepreukázal reálnosť\ndodania stavebných a stolárskych prác v priestoroch budovy\na stolárskych prác v interiéry reštaurácie\n\n, stavebných\n\n, reálnosť vykonania prác na sociálnych\n\nzariadeniach WC muži a WC ženy v Country reštaurácii, reálnosť prevedenia prác v herni\nna Tatranskom námestí, reálnosť dodania reklamných letákov, ani reálnosť dodania\nsprávcovskej činnosti v budove\n\n.\n\nŽalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly predložil bezchybné doklady o dodaní\nstavebných a stolárskych prác, ktoré sú dostatočnými dôkazmi, že obchodné transakcie boli\nuskutočnené tak, ako boli žalobcom deklarované. Reálnosť zdaniteľného plnenia preukázal\n2\n\nžalobca, a to predovšetkým vzhľadom k tomu, že predmetom zdaniteľného plnenia boli\nnajmä stavebné práce uskutočnené v prospech daňového subjektu, aj v rámci obhliadky\nsamotných priestorov, ktorú vykonali zamestnanci správcu dane, a to v čase, keď boli vyššie\nuvádzané stavebné práce aj možné objektívne zistiť.\nK obhliadke samotných priestorov žalobca uvádza, že má za to, že tento dôkaz,\nnakoľko predmetom zdaniteľného obchodu bolo dodanie stavebných prác, bol v danom\nprípade kľúčovým pre preukázanie reálnosti zdaniteľného obchodu, no zo strany\nprvostupňového orgánu došlo k jeho účelnému zámernému zmareniu, nakoľko prvostupňový\norgán, najprv poprel vykonanie tohto dôkazu (tvrdiac, že zamestnanci správcu dane sa boli\nv priestoroch iba naobedovať) a následne opätovnú ohliadku priestorov uskutočnil až\n28.09.2015. t. j. 5 rokov po uskutočnení stavebných prác. kedy dospel k záveru, že vzhľadom\nna odstup času, kedy priestory boli dané do nájmu už viacerým podnájomcov, ktorí\npriestory rekonštruovali, nebolo možné objektívne zistiť rozsah stavebných prác.“\n5. Porušenie základných práv sťažovateľ odôvodnil najmä takto: „Dôkazy\npreukazujúce vykonanie obchodných transakcií súd nebral do úvahy a svoje rozhodnutie\nzaložil na domnienkach, pričom v rozhodnutí nezistil žiadnu nesprávnosť v žalobcom\npredložených dokladoch, ktoré preukazujú vykonanie obchodných transakcií. Súd\nnesprávne posúdili rozloženie dôkazného bremena, keď ho v celom rozsahu určili žalobcovi\nako daňovému subjektu...\n... nedostatočným odôvodnením rozsudku Najvyššieho súdu SR... ako aj konaním\nprvostupňového súdu, ktorý podľa žalobcu pri získavaní dôkazov ako aj pri jeho hodnotí\nkonal v rozpore s ustanoveniami zákona č. 563/2009 o správe daní, bolo porušené základné\nprávo sťažovateľa na súdnu a inú právnu... a právo na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. I Dohovoru...“\n6. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo spoločnosti\n\nna súdnu a inú právnu\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. mája 2018 v konaní vedenom\npod sp. zn. 3Sžfk/38/2017 porušené bolo.\n3\n\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. mája 2018 v konaní\nvedenom pod sp. zn. 3Sžfk/38/2017 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.“\nII.\n7. Najvyšší súd skúmal rozsudok krajského súdu z hľadiska posúdenia toho, či vec\nbola správne právne posúdená z dôvodov uvedených sťažovateľom v kasačnej sťažnosti.\nNajvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol: «Správca\ndane za účelom preverenia opodstatnenosti nároku žalobcu na odpočet DPH vykonal\nu žalobcu v súlade s ust. § 15 zákona o správe daní daňovú kontrolu. Daňová kontrola,\nktorej predmetom bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december\n2010 začala dňa 12. 10. 2011 a bola ukončená dňom prerokovania protokolu o výsledku\nzistenia z daňovej kontroly dňa 19. 09. 2012, teda v zákonom určenej lehote.\nKasačný súd sa oboznámil so Zmluvou o dielo uzavretou sťažovateľom\ns dodávateľom prác spoločnosťou\n\ndňa 1. 7. 2010, predmetom\n\nktorej bolo dodanie stavebných prác... V zmysle sporných faktúr práce vykonané v „Herňa,\n“ boli vykonané dňa 01. 12. 2010, oprava interiéru v\nmala byť vyhotovená dňa 14. 12. 2010, práce na WC muži a ženy v Country\nreštaurácii mali byť realizované dňa 16. 12. 2010.\nSprávca dane vykonal rozsiahle zisťovanie, výsledky ktorého spochybnili skutočnú\nrealizáciu prác vyúčtovaných spornými faktúrami. Vykonaným šetrením nebolo preukázané,\nkto skutočne realizoval dohodnuté práce, ich dodávateľ nemal žiadnych zamestnancov\na tento nevedel označiť subjekty, ktoré dohodnuté dielo vykonali. K spochybneniu dodávky\nrekonštrukčných prác v priestore\n\nprispeli výpovede zamestnancov\n\npredmetnej prevádzky, ktorú mal od 09. 08. 2010 v prenájme\n\n, podľa ktorých sa\n\nv období august až december 2010 v predmetných priestoroch žiadne práce, okrem tých,\nktoré si zrealizoval sám prenajímateľ, nevykonávali. Z výpovede\n\nzo dňa\n\n17. 06. 2015 vyplýva, že text čestného prehlásenia zo dňa 30. 10. 2012 osobne nepísal, bolo\nspísané sťažovateľom, ktorý mu ho dal podpísať. Podľa neho boli práce vykonávané\nv priebehu roka 2009. V priestore „Herňa,\n\n“ boli podľa vyjadrenia\n\nvykonávané práce - kazetový strop, maľovanie. Tieto mali byť dodané\ndňa 01. 12. 2010, v deň, kedy došlo k uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy medzi sťažovateľom\n4\n\na spoločnosťou\n\nz vyjadrení ktorej nevyplýva, že by v tomto termíne\n\ndošlo k realizácii a odovzdaniu rekonštrukčných prác. Sťažovateľ vierohodným spôsobom\nnepreukázal realizáciu dodania ďalších služieb (sprostredkovateľská činnosť, distribúcia\nletákov) deklarovaných predloženými, spochybnenými faktúrami. Dodávateľ nevedel\npreukázať, komu zadal výrobu letákov, akým spôsobom došlo k odsúhlaseniu návrhu tlače,\nani to, že boli distribuované v obchodných centrách, tak ako to tvrdil bývalý konateľ\ndodávateľa\n\n. Odkázal na dokumentáciu a účtovníctvo dodávateľskej firmy\n, ktorá nie je kontaktná, jej sídlo je fiktívne a súčasným konateľom\n\nje občan Maďarskej republiky. Bývalý konateľ dodávateľa nevedel označiť osoby, ktoré\nvykonávali odborné, servisné práce súvisiace s realizáciou dodávky na základe Zmluvy\no technickom zabezpečení, týkajúcich sa nehnuteľnosti\n\n. Nedokázal teda\n\npreukázať, kto je zodpovednou osobou s potrebnou odbornou kvalifikáciou, ktorá mala\nvykonať odborné technické práce súvisiace s revíznou a inou odbornou činnosťou\nv predmetnej\n\nnehnuteľnosti.\n\nBývalý\n\nkonateľ\n\ndodávateľa\n\nani\n\nsťažovateľ\n\nzároveň\n\nnepreukázali, akým spôsobom došlo k nákupu, odsúhlaseniu typu zabudovaného vybavenia\n(sanitárna keramika, interiérové dvere, zrkadlo, dlaždice, svietidlá, časti vzduchotechniky),\ns kým komunikovali o vzhľade, type a kvalite zabudovaného vybavenia, jeho dodávateľovi\n(výrobcovi) v zmysle zmluvy o dielo tak, aby toto vyhovovalo požiadavkám objednávateľa.\nSprávca dane vo svojom rozhodnutí podrobne a logicky popísal, v čom vidí\nnedôveryhodnosť formálnych dokladov a prezentovaných tvrdení sťažovateľa a jeho\nobchodného partnera. Sťažovateľovi sa v daňovom konaní nepodarilo odstrániť dôvodné\npochybnosti správcu dane o poskytnutí reálneho plnenia zdaniteľným subjektom, nenavrhol\nv rámci daňovej kontroly vykonať dôkaz, ktorý by vzniknuté pochybnosti odstránil.\nPochybnosti neboli odstránené ani v dokazovaní realizovanom v priebehu roka 2015,\nna základe pokynov súdu.\nZásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu\npovinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu\na nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných\na správcom dane preverovaných skutočností.\nV okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní\nmusí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo\n\n5\n\ntak, ako deklaruje. Už samotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ nemá personálne\na materiálne možnosti na realizáciu dodávky, pohyb finančných prostriedkov nie je\nodzrkadlený v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť\ntvrdení žalobcu o reálnosti jeho dodávok. Taký to spôsob vedenia dokazovania žalovaným\nvychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení\ndaňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej\ntransakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti,\nktoré povinne uvádza v priznaní.\nPodmienky uvedené v... zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich\nbezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť,\nkeďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani\npri dobromyseľnosti platiteľa prijímajúceho zdaniteľné plnenie.\nKasačný súd s poukazom na § 29 ods. 8 zákona o správe daní opätovne pripomína,\nže dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým\nna daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným\nšiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj\nproti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky\nz 29. apríla 2004. Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- 1-5337,\nbod 76, ako aj z 21. februára 2006. Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609. bod 71).\nV tomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočívala\nna daňovom subjekte - sťažovateľovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru,\naby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu DPH i dostatočným a vierohodným spôsobom\npreukázal, (nielen formálnymi dokladmi). Sťažovateľ v daňovom konaní neobjasnil ako\nprebiehala komunikácia medzi ním a dodávateľom prác, akým spôsobom došlo\nk špecifikácii požiadaviek súvisiacich s požadovanými prácami, odsúhlaseniu druhu, typu\na hodnoty použitých materiálov a zariadení, ktoré mali vplyv na cenu dodávky.\nNezodpovedá totiž zásadám obvyklého konania podnikateľa, ak sa tento zmluvne zaviaže\nuhradiť nešpecifikovanú cenu za dielo len na základe vyúčtovania dodávateľa,\nbez preukázania nákladov za zabudovaný materiál, bez toho, aby sa so zhotoviteľom vopred\ndohodol aké zariadenie a v akom cenovom rozsahu a akej kvalite môže byť použité.\nSťažovateľ teda ani v doplnenom dokazovaní nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky\n\n6\n\nrozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti,\naby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodu, čo do osoby dodávateľa, nebude\nspochybnené, tak ako mu to uložil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom\npredchádzajúcom rozhodnutí vo veci.\nZáver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný\nustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj\ns hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že\nžalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení\nv rámci konkrétneho obchodného kontraktu, absentuje bez pochybností preukázané\ndodanie, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení\ndeklarovaných zdaniteľných plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na\nodpočet, ako i o vierohodnosti účtovnej evidencie žalobcu (§ 29 ods. 8 zákona o správe\ndaní).\nK námietke sťažovateľa, že krajský súd nekonal v zmysle právneho názoru\nvyjadreného v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011\nkasačný súd uvádza, že závery vyjadrené v uvedenom rozhodnutí vychádzali z iných\nskutkových zistení, týkali sa iných subjektov, jednalo sa dodávky tovaru preukázateľne\ndodaného platiteľom DPH a nie je možné ich aplikovať na daný prípad.»\nIII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\n7\n\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n12. Sťažnosť v časti smerujúcej pre porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru proti napadnutému rozsudku najvyššieho súdu treba považovať za zjavne\nneopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,\npri prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie\nkonanie (m. m. II. ÚS 386/2017, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n13. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\n\n8\n\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(m. m. II. ÚS 386/2017, I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n14. Ústavný súd poukazuje na to, že právna vec sťažovateľa sa týka rozhodovania\nsprávnych orgánov v daňovom konaní. V tomto smere je potrebné odkázať na judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) týkajúcu sa aplikácie čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ktorý vylučuje jeho aplikáciu na veci daňové z dôvodu, že tvoria súčasť jadra\nvýsad verejnej moci [hard core of public-authority prerogatives (porov. Jussila v. Fínsko,\nč. 73053/01, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 23. 11. 2006, bod 45; Ferrazzini\nv. Taliansko, č. 44759/98, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 12. 7. 2001, body 24 – 31)].\nVýnimku nachádza ESĽP v daňových prípadoch tam, kde daňové konanie považuje\nza konanie trestné (ide o prípady, kde má uložená daňová povinnosť sankčný charakter –\nnapr. vo forme sankčného navýšenia dane – porovnaj Jussila proti Fínsku, body 34 – 35).\nV posudzovanej veci správne orgány sťažovateľovi neuložili sankciu za porušenie právnej\npovinnosti, ale vyrubili mu daň, ktorú bol povinný platiť na základe platných právnych\npredpisov. Nedošlo teda k uloženiu sankcie preventívno-represívneho charakteru,\nv dôsledku čoho nie je naplnená požiadavka druhého z troch tzv. Engelovských kritérií,\nktorých naplnenie umožňuje charakterizovať vnútroštátne konanie ako konanie trestného\ncharakteru a konštatovať aplikáciu čl. 6 ods. 1 dohovoru (Engel a ďalší proti Holandsku,\nrozsudok pléna ESĽP z 8. 6. 1976, č. 5100/71, 5101/71, 5102/71, 5354/72 a 5370/72,\nbod 82). Ústavný súd teda dospel k záveru o neaplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru\nv danej veci, a preto aj túto časť ústavnej sťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol\nako zjavne neopodstatnenú. (m. m. II. ÚS 245/2018, II. ÚS 181/2017).\n\n9\n\n15. Sťažovateľ namieta nesprávne skutkové a právne závery daňového úradu,\nfinančného riaditeľstva a všeobecných súdov. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „Dôkazy\npreukazujúce vykonanie obchodných transakcií súd nebral do úvahy a svoje rozhodnutie\nzaložil na domnienkach, pričom v rozhodnutí nezistil žiadnu nesprávnosť v žalobcom\npredložených dokladoch, ktoré preukazujú vykonanie obchodných transakcií. Súd\nnesprávne posúdili rozloženie dôkazného bremena, keď ho v celom rozsahu určili žalobcovi\nako daňovému subjektu...“\n16. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručiť každému prístup k súdu, čomu zodpovedá\npovinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi,\ndodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu, vo veci konať a rozhodnúť\n(m. m. II. ÚS 478/2015, II. ÚS 88/01). Všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade\nso skutkovým a s právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom\npredpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným\na ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom\n(m. m. II. ÚS 386/2017, IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07).\nInak povedané, povinnosť všeobecného súdu v rámci riadneho procesného postupu zistiť\nsprávne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v ním rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej\nprípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie,\nobe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne\naprobovaného postupu súdu a ochrany účastníkov konania pred svojvôľou súdu.\n17. Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd ústavne akceptovateľným spôsobom\nodôvodnil svoj právny názor, aplikoval a interpretoval príslušné všeobecne záväzné právne\npredpisy v súlade s ich znením, obsahom i duchom. Závery najvyššieho súdu obsiahnuté\nv napadnutom rozsudku je následne potrebné považovať za výraz autonómneho\nrozhodovania najvyššieho súdu. Postup najvyššieho súdu a napadnutý rozsudok najvyššieho\nsúdu sú ústavne konformné, a nie svojvoľné (arbitrárne) alebo ústavne neudržateľné\npre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu aplikovanej právnej úpravy.\nZ pohľadu ústavného súdu sa javí ako podstatné, že formulácia rozhodujúcich\nnámietok sťažovateľa sa nesie vo všeobecnej rovine. Sťažovateľ napríklad konkrétne\n10\n\npoukazuje na dôkazy, ktoré podľa jeho názoru neboli správnymi orgánmi a všeobecnými\nsúdmi vzaté do úvahy, resp. boli nesprávne právne posúdené, a pritom nijako neuvádza, aké\nkonkrétne\n\nskutočnosti\n\nči\n\nokolnosti\n\nvyplývajúce\n\nz\n\noznačených\n\ndôkazov\n\nneboli\n\npri rozhodovaní vzaté do úvahy, resp. v čom spočíva ich nesprávne právne posúdenie.\nZa uvedeného stavu treba argumentáciu sťažovateľa považovať za príliš všeobecnú,\nteda za takú, ktorá neumožňuje konkrétne preskúmať správnosť skutkových a právnych\nzáverov všeobecných súdov. K tomu treba dodať, že nie je úlohou ústavného súdu\n„domýšľať si“, aké konkrétne skutočnosti a okolnosti mal sťažovateľ na mysli. Bolo totiž\njeho úlohou v podanej sťažnosti tieto konkrétne uviesť a doložiť.\n18. Na záver (a nad rámec sťažovateľových námietok) ústavný súd uvádza, že sa\nv nedávnej minulosti opakovane zaoberal problematikou nepriznania nadmerných odpočtov\nza zdaňovacie obdobie správcami dane a vyrubovania daňových povinností na DPH\nzo strany správcov dane, resp. v širšom daňovým konaním, jeho princípmi a požiadavkami\nna riadny prieskum rozhodnutí daňových orgánov v rámci správneho súdnictva (pozri\nII. ÚS 784/2015, II. ÚS 437/2016, II. ÚS 386/2017, II. ÚS 181/2017, mutatis mutandis\nII. ÚS 205/2015). Ústavný súd hodnotí, že najvyšší súd v napadnutom rozsudku nijako\nnevybočil pri rozhodovaní veci sťažovateľa z medzí, ktoré podľa ústavného súdu (pozri\nv predchádzajúcej vete označené rozhodnutia) podmieňujú prieskum rozhodnutí daňových\norgánov v rámci správneho súdnictva.\n19. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. októbra 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "daň-z pridanej hodnoty", "daň-dokazovanie v daňovom konaní", "daň-odpočet dane"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ef46edbc-d6e9-4a9d-a024-8bc5020dbfc1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.245.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 245/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 245/2018 z 10. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.245.2018.1"}, {"guid": "ussr:68430b56-758a-4c59-85cd-affc5c939ec2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.386.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 386/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 386/2017 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.386.2017.1"}, {"guid": "ussr:635a44d7-bf01-4904-bb54-f53305e092db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.181.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 181/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 181/2017 z 15. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-15", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.181.2017.1"}, {"guid": "ussr:d6f8efb1-2efb-46c6-aba4-ebd3c2b901a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.437.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 437/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 437/2016 z 19. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-19", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.437.2016.1"}, {"guid": "ussr:4ddd7044-36f0-4727-ab79-b646c25881c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.784.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 784/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 784/2015 z 2. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-02", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.784.2015.1"}, {"guid": "ussr:d4cf7e9c-cd67-4780-8e2d-3083f44299b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.478.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 478/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 478/2015 z 12. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-12", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.478.2015.1"}, {"guid": "ussr:0c81b92e-461d-4048-bad8-bc0c31518058", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.205.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 205/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 205/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.205.2015.1"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:12a05cc2-3ee5-4395-8629-17bfb1bc4b7a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.619.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 619/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 619/2022 z 30. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.619.2022.1"}, {"guid": "ussr:8e076fca-d19e-44b9-95ef-55ffb3fe6efe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.581.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 581/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 581/2020 z 18. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-18", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.581.2020.1"}, {"guid": "9dfc313c-73bb-4f75-807e-d20779d68cfc:63102117-3aed-409a-842a-5345edd9b596", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8125010650.1", "spisova_znacka": "10Tos/32/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Tos/32/2025 z 7. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-01-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8125010650.1"}, {"guid": "ea7c7dc7-6c6b-44af-91e4-25a6b014d640:f412fb9f-5591-4e81-913f-49e0cf07fab0", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5625010537.1", "spisova_znacka": "2Tos/107/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 2Tos/107/2025 z 9. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-12-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5625010537.1"}, {"guid": "3066bda9-2219-419d-aad9-c4792f049ee8:8d8dd202-2f87-42b2-98ea-e07151b7b9b1", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2124012068.1", "spisova_znacka": "6Tos/212/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6Tos/212/2024 z 6. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-02-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2124012068.1"}, {"guid": "512e100b-94aa-4246-9461-9c0aa4eff915:ee5179c1-eaed-4dbc-b668-9d71243cb1b2", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:4324010681.1", "spisova_znacka": "4Tos/103/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 4Tos/103/2024 z 27. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:4324010681.1"}, {"guid": "ff00ed45-cde4-476e-8666-9e33d7658fa3:026dcc94-381b-445a-b6bd-d4d29b17c48f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6124010231.1", "spisova_znacka": "3Tos/49/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Tos/49/2024 z 10. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-07-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6124010231.1"}]}