{"guid": "ussr:d65fa8dc-42a1-4bcb-b7e4-a5f34e8636fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.474.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 474/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 474/2017 z 17. 1. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. januára 2018, sp. zn. II. ÚS 474/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.474.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-17", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d65fa8dc-42a1-4bcb-b7e4-a5f34e8636fb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.474.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.474.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.474.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 474/2017-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. januára 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa o sťažnosti\n\n,\n\nzastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ing. Martin Chlapík s. r. o., Sládkovičova 13,\nŽilina, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ing. Martin Chlapík, ktorou namieta porušenie\nsvojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38\nods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní\nvedenom pod sp. zn. 18 C 142/2010 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 18 C 313/95), za účasti\nOkresného súdu Bratislava I, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných\npráv a slobôd, ako aj jeho právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 142/2010 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n18 C 142/2010 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €\n\n(slovom tisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 562,21 € (slovom päťstošesťdesiatdva eur a dvadsaťjeden centov) na účet\nAdvokátskej kancelárie JUDr. Ing. Martin Chlapík s. r. o., Sládkovičova 13, Žilina, do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2017\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného\n\nAdvokátskou kanceláriou JUDr. Ing. Martin Chlapík s. r. o., Sládkovičova 13, Žilina,\nv mene ktorej koná advokát JUDr. Ing. Martin Chlapík, ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných\npráv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj svojho práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 142/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu si\nžalobou doručenou okresnému súdu 25. októbra 1995 v konaní vedenom pod sp. zn.\n18 C 313/95 uplatnil okrem iných (určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného\npomeru a náhrady mzdy) aj nárok na náhradu za nevyčerpanú dovolenku. Konanie o tomto\n\n2\n\nnároku bolo uznesením okresného súdu zo 17. septembra 1998 vylúčené na samostatné\nkonanie so stručným odôvodnením, že ide o nárok, o ktorom sa „nehodí rozhodovať\nv spoločnom konaní“. Z vyžiadanej spisovej dokumentácie vyplýva, že veci, ktorá bola\nvylúčená na samostatné konanie (nárok na náhradu za nevyčerpanú dovolenku), bola\npridelená spisová značka až 8. novembra 2010, keď bola zároveň táto vec pridelená\nzákonnému sudcovi, a to z dôvodu opomenutia (nezriadenia spisového materiálu\npo právoplatnosti uznesenia o vylúčení veci, pozn.) na strane súdu.\nSťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:\n„Počas priebehu konania súd uznesením č. k. 18 C/313/95-102 zo dňa 17. 09. 1998\nvylúčil konanie o náhradu mzdy za dovolenku vo výške 6.300 Sk (209,12 Eur) na\nsamostatné konanie. Vyhotovenie písomného uznesenia, zadal súd spisovej kancelárii až\ndňa 20. 10. 2000 t. j. 2 roky od rozhodnutia o vylúčení konania o náhradu mzdy za\ndovolenku na pojednávaní súdu.\nNásledne do roku 2011 (13 rokov !!!) súd vo veci vôbec nekonal z neznámych\ndôvodov... Okresný súd Bratislava I nemal žiaden dôvod vo veci nekonať. Mzdové listy za\nroky 1994 a 1995, z ktorých sa vychádza pri určení náhrady za nevyčerpanú dovolenku, mal\nsúd k dispozícii už v pôvodnom konaní sp. zn. 18 C/313/95, kde súd určoval výšku náhrady\nmzdy za výpovednú dobu. Ich hodnovernosť nebola nikdy spochybnená žiadnou zo strán\nsúdneho konania a tieto deklarovali mzdu sťažovateľa ako žalobcu...\nOkresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 12. 03. 2013 č. k. 18 C/142/2010-121,\nteda skoro po 18 rokoch od podania žaloby sťažovateľom v roku 1995 prvý krát\nv predmetnej veci rozhodol...\nKrajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3 Co 33/2014-153 zo dňa 31. 05. 2016\npredmetný rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 12. 03. 2013 č. k. 18 C/142/2010-121\nzrušil v časti v ktorej súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 119,52 Eur s 19,5 %\núrokom z omeškania od 05. 10. 1995 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške\n21 Eur, a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.\nNa základe zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu prvostupňový súd Okresný\nsúd Bratislava I znova vec prejednal a na pojednávaní súdu dňa 20. 04. 2017 vyhlásil\nrozsudok, podľa ktorého je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady za\n\n3\n\nnevyčerpanú dovolenku sumu 119,52 Eur... Písomné vyhotovenie rozsudku zatiaľ\nsťažovateľovi doručené nebolo a predmetná vec tak nie je do dnešného dňa právoplatne\nskončená hoci sa vôbec nejedná o právne náročnú vec a súdne konanie tak trvá už viac ako\n21 rokov, pričom sťažovateľ ako účastník konania - žalobca nenesie na takomto stave tohto\nsúdneho konania absolútne žiadnu vinu.\n... sťažovateľ (sa) v priebehu konania viacerými svojimi podaniami domáhal\n(napríklad listami zo dňa 02. 02. 2006, 17. 08. 2009, 07. 07. 2014) a žiadal informácie\no tom, z akého dôvodu súd v predmetnej veci riadne nekoná...“\nSťažovateľ sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n20 000 € s odôvodnením:\n„Právna neistota, v ktorej sa sťažovateľ dlhodobo nachádza už viac ako 21 rokov,\nmu spôsobuje nielen materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu spočívajúcu v psychickej traume,\nktorú zapríčiňuje predmetné konanie na Okresnom súde Bratislava I. Aj v súvislosti\ns prebiehajúcim súdnym konaní, ktoré nie je do dnešného dňa skončené sa zhoršil zdravotný\nstav navrhovateľa, pričom najzávažnejším ochorením je zistená silná arytmia srdca, ktorá\nsa u sťažovateľa prejavuje od roku 2008 (správa o ambulantnom vyšetrení z 06. 06. 2008),\npričom sťažovateľ sa v tomto roku ocitol v súvislosti s touto chorobou až v ohrození svojho\nživota a do dnešného dňa musí byť pod neustálou lekárskou kontrolou. Čo sa týka\nsamotného uplatneného nároku zo strany sťažovateľa ako žalobcu na náhradu nevyčerpanej\ndovolenky za roky 1994 a 1995 vo výške pôvodne 6.300 Sk, tieto peňažné prostriedky mali\núplne inú hodnotu v rokoch 1994 - 1995 oproti tomu akú hodnotu majú teraz po uplynutí\nviac ako 21 rokov odkedy mal sťažovateľ na vyplatenie týchto peňazí nárok. Skutočnosť, že\no nároku sťažovateľa ako žalobcu nebolo do dnešného dňa po viac ako 21 rokoch\nprávoplatne rozhodnuté je vinou nezákonného a protiprávneho postupu Okresného súdu\nBratislava I, ktorý tak svojim postupom zavinil aj znehodnotenie nároku sťažovateľa\nz dôvodu uplynutia značne dlhého času, od obdobia rokov 1994 – 1995, ktorého sa pôvodný\nnárok týka.\nVzhľadom k tomu, že prieťahy v predmetnom súdnom konaní trvajú už viac ako\n21 rokov v tejto veci nie právne ani skutkovo náročnej, pričom takáto dĺžka súdneho\nkonania je v právnom štáte k akému sa Slovenská republika s hrdosťou hlási neprípustná\n\n4\n\na neprijateľná s priamym dopadom na život sťažovateľa ako občana a štátneho príslušníka\nSlovenskej republiky, sťažovateľ žiada priznať podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím\nna všetky okolnosti zisteného porušenia jeho práv primerané finančné zadosťučinenie vo\nvýške 20.000 Eur, ktoré by bolo aj výrazom generálnej všeobecnej prevencie...“\nNa základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sa sťažovateľ domáha, aby ústavný\nsúd nálezom vyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38\nods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov,\npriznal mu finančné zadosťučinenie v sume 20 000 € a úhradu trov konania.\nEšte pred predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd vyzval predsedníčku\nokresného súdu, aby k nej zaujala stanovisko. Vo vyjadrení sp. zn. Spr. 3430/2017\nz 15. júna 2017 sa v podstatnom uvádza:\n„... v predmetnom konaní sp. zn. 18 C/142/2010 k predĺženiu konania prispela najmä\nskutočnosť, že súd opakovane vyzýval žalovaného, aby súdu predložil absenčné karty\nsťažovateľa (žalobcu), vrátane jeho osobného spisu a zároveň, aby oznámil súdu meno,\npriezvisko a adresu bydliska mzdovej účtovníčky, ktorá mala byť predvolaná na výsluch ako\nsvedkyňa. V dôsledku nedostatočného označenia svedkyne, nebolo možné svedkyňu riadne\npredvolať a súd v konaní za týmto účelom skúmal pobyt svedkyne. Následne po predvolaní\nsvedkyne, sa táto opakovane na vytýčený termín pojednávania nedostavila a to aj napriek\nriadnemu predvolaniu a súd musel pojednávania odročiť.\nZároveň si dovolím poukázať na skutočnosť, že spis sp. zn. 18 C/142/2010 sa\nnachádzal v období od 23. 01. 2014 do 06. 07. 2016 na Krajskom súde v Bratislave, za\núčelom rozhodnutia o odvolaní žalovaného...\nV predmetnom konaní bol dňa 27. 04. 2017 vynesený rozsudok za prítomnosti oboch\nsporových strán, ktorého písomné vyhotovenie bolo expedované sporovým stranám dňa\n31. 05. 2017...\n... Aj keď je pravdou, že nárok sťažovateľa bol uplatnený dňa 25. 10. 1995, podľa\nmôjho názoru na účely vyhodnotenia ústavnej sťažnosti nemožno zohľadniť obdobie od\nuplatnenia nároku do času, kým bol tento nárok súčasťou konania sp. zn. 18 C/313/1995.\n\n5\n\nSťažovateľ namieta porušenie ním označených práv iba postupom tunajšieho súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/142/2010.\n... žiadam, aby súd zvážil dôvodnosť a primeranosť finančného zadosťučinenia\na nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v celej uplatnenej výške s poukazom na\nhodnotu predmetu konania (aktuálne je predmetom konania je zaplatenie istiny 119,52 €\ns príslušenstvom, a v ústavnej sťažnosti požaduje sťažovateľ finančné zadosťučinenie vo\nvýške viac ako 167 násobku hodnoty predmetu sporu)...\n... ústavná sťažnosť bola podaná dňa 09. 05. 2017, t. j. v čase keď sťažovateľ mal\nvedomosť o tom, že tunajší súd vo veci meritórne rozhodol, preto podľa môjho názoru\nsťažnosť nesledovala v čase jej podania odstránenie nečinnosti tunajšieho súdu.“\nSúčasťou vyjadrenia predsedníčky okresného súdu je aj tento spracovaný prehľad\nprocesných úkonov vo veci:\n„Dňa 17. 09. 1998 súd uznesením č. k. 18 C 313/1995-102 nárok o 209,12 € (6.300,Sk) vylúčil na samostatné konanie.\nDňa 08. 11. 2010 bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni\na toho istého dňa bol daný pokyn na pripojenie spisu sp. zn.\n18 C 313/1995.\nDňa 18. 01. 2011 súd uznesením č. k. 18 C 142/2010-8 vyzval žalobcu, aby doplnil\nžalobu o IČO žalovaného a aby uviedol, či žalobca žiada náhradu mzdy za vyčerpanú alebo\nnevyčerpanú dovolenku.\nDňa 24. 01. 2011 súd vyzval žalovaného na doplnenie mzdového listu žalobcu za\nroky 1995 a 1994, absenčnej karty za roky 1993-1995 a celý osobný spis žalobcu.\nDňa 18. 02. 2011 súd uznesením č. k. 18 C 142/2010-14 pripustil zmenu žaloby zo\nsumy 209,12 € na sumu vo výške 556,40 € s príslušenstvom.\nDňa 24. 02. 2011 súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za rozšírenú\nžalobu.\nDňa 24. 02. 2011 súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe a nariadil\npojednávanie na 14. 04. 2011.\nDňa 07. 04. 2011 súd zrušil pojednávanie nariadené na 14. 04. 2011 z dôvodu\npráceneschopnosti zákonnej sudkyne.\n\n6\n\nDňa 26. 04. 2011 súd vyzval žalovaného, aby zaslal súdu absenčné karty žalobcu za\nroky 1994 a 1995 ako jeho bývalého zamestnanca, spolu s jeho osobným spisom.\nDňa 15. 06. 2011 súd opätovne vyzval žalovaného na predloženie absenčných kariet\nžalobcu, ako aj jeho osobného spisu, a to pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.\nSúčasne žiadal žalovaného, aby súdu oznámil meno a presnú adresu bydliska mzdovej\núčtovníčky, ktorá v auguste 1994 vyhotovovala mzdové listy.\nDňa 15. 06. 2011 súd vytýčil pojednávanie na 13. 09. 2011.\nDňa 13. 09. 2011 sa konalo pojednávanie, na ktorom súd zabezpečil dôkaz\nvýsluchom žalobcu. Súd pojednávanie odročil z dôvodu neznámeho sídla žalovaného na\ntermín 15. 12. 2011.\nDňa 21. 09. 2011 súd vyzval\n\n, aby v prípade, že\n\nzastupuje žalovaného, založila plnú moc, oznámila sídlo, na ktorom žalovaný preberá\nzásielky a uviedla meno účtovníčky, ktorá vyhotovovala mzdové listy v čase od 02. 05. 1994\ndo 30. 11. 1995.\nDňa 28. 10. 2011 došlo súdu vyjadrenie žalovaného, plus reakcia na žiadosť súdu zo\ndňa 21. 09. 2011.\nDňa 01. 12. 2011 súd predvolal svedkyňu na pojednávanie konané dňa 15. 12. 2011.\nDňa 15. 12. 2011 sa konalo pojednávanie, ktoré súd odročil na 23. 02. 2012\nz dôvodu neprítomnosti svedkyne, ktorá sa dňa 13. 12. 2011 ospravedlnila z neúčasti na\npojednávaní a žiadala o vytýčenie iného termínu výsluchu.\nDňa 22. 12. 2011 súd predvolal svedkyňu na pojednávanie 23. 02. 2012.\nDňa 23. 02. 2012 sa konalo pojednávanie, na ktoré sa nedostavili žalobca (dňa\n20. 01. 2012 sa ospravedlnila právna zástupkyňa žalobcu z neúčasti na pojednávaní\nžalobcu z dôvodu kolízie termínov pojednávania a žiadala o vytýčenie nového termínu\npojednávania a žalovaný a na ktorom bola vypočutá svedkyňa, ktorá uviedla, že u\nžalovaného nepracovala ako účtovníčka. Súd z dôvodu doručenia žalovaným nečitateľného\nlistinného dôkazu, ako aj nejednoznačného späťvzatia časti žaloby žalobcom pojednávanie\nodročil na termín 24. 04. 2012.\nDňa 24. 04. 2012 sa konalo pojednávanie, ktoré súd z dôvodu neoznámenia adresy\núčtovníčky žalovaným odročil na termín 05. 06. 2012.\nDňa 16. 05. 2012 súd predvolal svedkyňu na pojednávanie v termíne 05. 06. 2012.\n\n7\n\nDňa 05. 06. 2012 sa konalo pojednávanie, ktoré súd odročil z dôvodu neprítomnosti\nsvedkyne na termín 11. 10. 2012.\nDňa 07. 06. 2012 súd predvolal svedkyňu pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty\na predvedením policajným zborom, a to na pojednávanie v termíne 11. 10. 2012.\nDňa 11. 10. 2012 sa konalo pojednávanie, ktoré súd odročil z dôvodu neprítomnosti\nsvedkyne na termín 07. 02. 2013.\nDňa 22. 10. 2012 súd predvolal svedkyňu na pojednávanie v termíne 07. 02. 2013.\nZároveň žiadal OO PZ Galanta o prešetrenie pobytu svedkyne.\nDňa 07. 02. 2013 sa konalo pojednávanie, na ktorom bola vypočutá svedkyňa,\na ktoré súd z dôvodu doplnenia dokazovania odročil na termín 12. 03. 2013.\nDňa 12. 03. 2013 súd rozsudkom č. k. 18 C 142/2010-121 žalovaného zaviazal\nzaplatiť žalobcovi žalovanú sumu a nahradiť trovy konania. Žalobu v časti 347,28 €\nzamietol a v časti 89,60 € konanie zastavil. Dňa 03. 05. 2013 bolo doručené proti rozsudku\nodvolanie žalovaného.\nDňa 05. 06. 2013 súd vyzval žalobcu na vyjadrenie k odvolaniu žalovaného.\nDňa 07. 06. 2013 súd uznesením č. k. 18 C 142/2010-137 uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, proti ktorému sa žalovaný odvolal dňa\n04. 07. 2013.\nDňa 25. 11. 2013 súd uznesením sp. zn. 18 C 142/2010 uložil žalovanému povinnosť\nzaplatiť súdny poplatok za odvolanie v správnej výške.\nDňa 23. 01. 2014 súd predložil spis sp. zn. 18 C 142/2010 spolu s opravným\nprostriedkom proti napadnutému rozsudku na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave.\nDňa 11. 07. 2014 súd doručil podanie zo dňa 09. 07. 2014 Krajskému súdu\nv Bratislave z dôvodu, že sa spis sp. zn. 18 C 142/2010 nachádzal na odvolacom súde za\núčelom rozhodnutia o odvolaní.\nDňa 06. 07. 2016 bolo súdu doručené uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n31. 05. 2016, č. k. 3 Co 33/2014-153, ktorým odvolací súd rozsudok tunajšieho súdu\nv napadnutej časti zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie.\nDňa 11. 07. 2016 súd doručoval uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n31. 05. 2016, č. k. 3 Co 33/2014-153 stranám sporu.\n\n8\n\nDňa 27. 01. 2017 bol daný pokyn na vytýčenie termínu pojednávania a na\npredvolanie strán sporu.\nDňa 20. 02. 2017 súd vytýčil pojednávanie na termín 06. 04. 2017.\nDňa 06. 04. 2017 sa konalo pojednávanie, ktoré súd odročil na termín 27. 04. 2017\ns tým, že žalovanému uložil, aby doručil súdu výpočet náhrady mzdy za nevyčerpanú\ndovolenku za 14 dní tak, ako bolo na základe dohody sporových strán ustálené na\npojednávaní.\nDňa 27. 04. 2017 sa konalo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, podľa\nktorého je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady za nevyčerpanú dovolenku\nsumu 119,52 €, v časti o priznanie úrokov z omeškania je žaloba zamietnutá a náhrada trov\nkonania je priznaná stranám sporu podľa pomeru ich úspechu vo veci.“\nÚstavný súd overil pravdivosť tvrdení okresného súdu o priebehu napadnutého\nkonania porovnaním s predloženým spisovým materiálom a keďže prehľad procesných\núkonov obsahu spisu zodpovedal, pre potreby ďalšieho konania z neho vychádzal.\nÚstavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením sp. zn.\nII. ÚS 474/2017 z 25. júla 2017 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu namietaných práv.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného\nsúdu, aby prípadne doplnila predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti a zároveň oznámila, či\ntrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného súdu\nv prípise sp. zn. Spr. 3430/2017 z 28. augusta 2017 oznámila, že netrvá na ústnom\nprejednaní sťažnosti sťažovateľa a doplnila ďalšie procesné úkony vo veci takto:\n„- dňa 15. 06. 2017 bolo súdu doručené odvolanie žalobcu proti rozsudku\nč. k. 18 C/142/2010-176 zo dňa 27. 04. 2017;\n- dňa 19. 07. 2017 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k podanému odvolaniu\nžalobcu.“\nNásledne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila, či trvá\nna konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedníčky okresného\n\n9\n\nsúdu sp. zn. Spr. 3430/2017 z 15. júna 2017 a z 28. augusta 2017 na vedomie a prípadné\nzaujatie stanoviska.\nPrávna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 26. septembra\n2017 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a k veci v podstatnom\nuviedla:\n„Všetky uvedené skutočnosti, ktoré majú akože najmä odôvodňovať predĺženie\nkonania, nie sú žiadne výnimočné skutočnosti ale bežné procesné postupy, s ktorými sa\nbežne v konaniach súdy vysporiadavajú. a ktoré tak absolútne nemôžu spôsobiť také\nprieťahy v konaní ako je tomu v tomto prípade, kedy od podania žalobného návrhu na súd\nžalobcom - sťažovateľom dňa 25. 10. 1995 ku dňu 25. 10. 2017 uplynie doba 22 rokov bez\ntoho. aby táto vôbec nie právne náročná vec bola právoplatne skončená.\nSkutočnosť, že sa spis 18 C/142/2010 nachádzal v období od 23. 01. 2014 do 06. 07.\n2016 na Krajskom súde Bratislava na odvolacom konaní t. j. 2,5 roka. nemôže byť\nzľahčovaním spôsobených prieťahov v konaní 18 C/142/2010 práve naopak pokiaľ je vo\nvyjadrení uvedené, že dňa 27. 04. 2017 bol v predmetnej veci vyhlásený rozsudok za\nprítomnosti oboch sporových strán, rovnako je zrejmé, že tento rozsudok bol znova\nnapadnutý odvolaním a pri uvedenej dĺžke odvolacieho konania na Krajskom súde\nv Bratislave nie je predpoklad, že predmetná vec bude právoplatne skončená najbližšie\n2 roky.\nV predmetnej namietanej veci sa sťažovateľ podal žalobu doručenú Okresnému súdu\nBratislava I dňa 25. 10. 1995, ktorou sa domáhal neplatnosti okamžitého zrušenia\npracovného pomeru a náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Súdne konanie bolo\npôvodne vedené pod sp. zn. 18 C/313/95. Počas priebehu konania súd uznesením\nč. k. 18 C/313/95-102 zo dňa 17. 09. 1998 vylúčil konanie o náhradu mzdy za dovolenku vo\nvýške 6.300 Sk (209,12 Eur) na samostatné konanie, to znamená, že od tohto momentu už\nnárok žalobcu sťažovateľa o náhradu mzdy za dovolenku nebol súčasťou konania\n18 C/313/1995 pretože bol vylúčený na iné samostatné konanie. Vyhotovenie písomného\nuznesenia o vylúčení veci na samostatné konanie, zadal súd spisovej kancelárii až dňa\n20. 10. 2000 t. j. 2 roky od rozhodnutia o vylúčení konania o náhradu mzdy za dovolenku na\n\n10\n\npojednávaní súdu. Následne do roku 2011 (13 rokov !!!) súd vo veci vôbec nekonal\nz neznámych dôvodov, kedy bola tejto veci pridelené nová sp. zn. 18 C/142/2010.\nZ uvedeného ako aj všetkých sťažností v tejto veci je zrejmé, že sťažovateľ nenamieta\nkonkrétny postup súdu len v konaní pod sp. zn. 18 C/142/2010 ale namieta celý postup súdu\nod začiatku uplatnenia svojho nároku v roku 1995 až do súčasnosti, kedy ani po uplynutí\nskoro 22 rokov nie je táto vec právoplatne skončená hoci vôbec nie je právne náročná alebo\nzložitá.\n... Je zrejmé, že takéto prieťahy v konaní ako je to v tomto prípade teda 22 rokov sú\nneprípustné absolútne, pričom sa možno jedná o absolútne najdlhšie prieťahy v súdnom\nkonaní na Slovensku vôbec včelej jeho histórii a takýto spôsob porušenia základného práva\nvyžaduje nepochybne poskytnutie najvyššieho stupňa ochrany.\nTak ako je uvedené aj v samotnej ústavnej sťažnosti právna neistota, v ktorej sa\nsťažovateľ dlhodobo nachádza už viac ako 21 rokov, mu spôsobuje nielen materiálnu, ale aj\nnemateriálnu ujmu spočívajúcu v psychickej traume... Aj v súvislosti s prebiehajúcim\nsúdnym konaním, ktoré nie je do dnešného dňa skončené sa zhoršil zdravotný stav\nsťažovateľa, pričom najzávažnejším ochorením je zistená silná arytmia srdca, ktorá sa\nu sťažovateľa prejavuje od roku 2008 (správa o ambulantnom vyšetrení z 06. 06. 2008),\npričom sťažovateľ sa v tomto roku ocitol v súvislosti s touto chorobou až v ohrození svojho\nživota a do dnešného dňa musí byť pod neustálou lekárskou kontrolou. Čo sa týka\nsamotného uplatneného nároku zo strany sťažovateľa ako žalobcu na náhradu nevyčerpanej\ndovolenky za roky 1994 a 1995 vo výške pôvodne 6.300 Sk (209.12 Eur), tieto peňažné\nprostriedky mali úplne inú hodnotu v rokoch 1994 – 1995...\n... takáto dĺžka súdneho konania je v právnom štáte k akému sa Slovenská republika\ns hrdosťou hlási neprípustná a neprijateľná s priamym dopadom na život sťažovateľa ako\nobčana a štátneho príslušníka Slovenskej republiky, sťažovateľ žiada priznať podľa zásad\nspravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia jeho práv primerané\nfinančné zadosťučinenie vo výške 20.000 Eur, ktoré by bolo aj výrazom generálnej\nvšeobecnej prevencie voči ostatným súdom a iným orgánom štátnej moci tak, aby k takýmto\nnedôvodným a neprípustným prieťahom v konaniach súdnych alebo iných už nikdy nedošlo.\nTrovy konania sťažovateľa pred ústavným súdom spočívajú v trovách právneho\nzastúpenia sťažovateľa v celkovej výške 562,21 Eur (podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z.\n\n11\n\no odmenách advokátov, sadzba za úkon 147.33 Eur, režijný paušál 8,84 Eur za úkon, DPH\n20 % 93,70 Eur, 3 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, písomná ústavná\nsťažnosť, písomné vyjadrenie k vyjadreniu okresného súdu).“\nVzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedníčky okresného\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade\ns § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,\npretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPredmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 142/2010 (pôvodne vedenom\npod sp. zn. 18 C 313/95) došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 38 ods. 2 listiny\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\n„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\n\n12\n\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2\nods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP“), ako aj z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\nsprávanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj\nna predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný\nsúd aj sťažnosti sťažovateľa.\nPokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje, že konanie o nároku na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v súvislosti\ns neplatným skončením pracovného pomeru tvorí bežnú a početnú súčasť rozhodovacej\nčinnosti súdov, pričom ani konkrétne okolnosti posudzovanej veci popísané v časti I tohto\nnálezu neodôvodňujú záver o právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Ústavný súd\npripomína, že predmet napadnutého konania, ktorým je rozhodovanie o nárokoch\nsúvisiacich s neplatne skončeným pracovným pomerom, je v zmysle ustálenej judikatúry\nústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva potrebné považovať za prioritnú\nagendu pre jej závažnosť a vplyv na životnú úroveň sťažovateľa.\n\n13\n\nSprávanie sťažovateľa ako strany sporu je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri\nrozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že\nsťažovateľ neprispel významnejšou mierou k prieťahom v predmetnom konaní. Naopak\nsvojou procesnou aktivitou a bdelým záujmom o priebeh konania (podávanie žiadosti\no informácie k stavu konania 23. februára 2006, 17. augusta 2009, 7. júla 2014 a sťažnosť\nna prieťahy adresovaná predsedníčke súdu 27. apríla 2017) prispel k zisteniu pochybenia\nokresného súdu spočívajúceho v tom, že nebol vytvorený spis k vylúčenej veci.\nNapokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu v namietanom\nkonaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy\nv konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho\nneefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej\nneistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\nZ popísaného priebehu súdneho konania vyplýva, že sťažovateľ podal žalobu\no neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a súvisiace nároky 25. októbra\n1995. Žalobný nárok na náhradu za nevyčerpanú dovolenku v sume 6 300 Sk bol vylúčený\nna samostatné konanie uznesením zo 17. septembra 1998 s odôvodnením, že sa na spoločné\nkonanie s ostatnými uplatnenými nárokmi nehodí. Už uvedený postup okresného súdu sa\njaví ako nedostatočne efektívny vzhľadom na potrebu opakovať už vykonané totožné\ndokazovanie k určeniu priemernej mzdy sťažovateľa na účel posúdenia jeho nároku\nna náhradu za nevyčerpanú dovolenku ako v základnom konaní (výsluch pracovníčky\nmzdovej učtárne, osobné mzdové listy a absenčné karty, pozn.). O tom svedčí aj\nodôvodnenie rozsudku okresného súdu sp. zn. 18 C 142/2010 z 12. marca 2013, kde sa\nna strane 2 uvádza: „Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného\nvykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, svedkyňou, listinnými dôkazmi\nzaloženými v spise 18 C 313/95, pričom prihliadol na obsah spisového materiálu a všetko,\nčo v konaní inak vyšlo najavo.“\n\n14\n\nNásledne okresný súd opomenul vytvoriť nový spis pre tú časť konania, ktoré bolo\nvylúčené z pôvodného konania na samostatné konanie, až do 8. novembra 2010, t. j.\nz dôvodu neospravedlniteľného pochybenia bol okresný súd v napadnutom konaní úplne\nnečinný po dobu 12 rokov.\nOkresný súd vo veci prvýkrát meritórne rozhodol rozsudkom z 12. marca 2013, ktorý\nbol v odvolacom konaní uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co 33/2014\nz 31. mája 2016 zrušený a vrátený na ďalšie konanie z dôvodu rozporu medzi skutkovými\nzisteniami a vykonanými dôkazmi, ako aj z dôvodu nesprávne určenej hrubej mzdy a jej\nsplatnosti podľa v tom čase platného a účinného § 221 ods. 1 písm. h) Občianskeho súdneho\nporiadku. Následne okresný súd opätovne o veci rozhodol rozsudkom z 27. apríla 2017,\nktorý v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu ešte nebol sťažovateľovi doručený, pričom\nvzhľadom na následné podanie odvolania ani v čase rozhodovania ústavného súdu\no sťažnosti ešte nenadobudol právoplatnosť.\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd vychádzajúc predovšetkým zo zjavne\nneprimeranej dĺžky napadnutého konania, zistenému obdobiu neospravedlniteľnej\nnečinnosti okresného súdu, dospel k záveru, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným\nprieťahom, a teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nVzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania\nústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal\n\n15\n\nokresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku\nnálezu).\nIV.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\nSťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 20 000 €\nz dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.\nPri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\nZohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, na jednej strane najmä celkovú\ndoterajšiu dĺžku napadnutého konania, ako aj obdobie zistenej neodôvodnenej nečinnosti\n\n16\n\nokresného súdu, ale na druhej strane v rámci predmetu konania predovšetkým sumu, ktorá\nje „v hre“ (podľa žalobného návrhu sťažovateľa ide o „náhradu mzdy za dovolenku vo\nvýške 6.300 Sk (209,12) Eur“), ústavný súd konštatoval, že suma finančného zadosťučinenia\npožadovaná sťažovateľom je napriek závažným pochybeniam v postupe okresného súdu\nzjavne neprimeraná, a dospel k záveru, že v danom prípade bude jeho priznanie v sume\n1 000 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).\nV.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov\nkonania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním.\nÚhradu priznal v uplatnenom rozsahu za tri úkony právnej služby (prevzatie\na prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti a podanie písomného vyjadrenia vo veci) vykonané\nv súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“).\nTarifná odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2017 predstavuje sumu\n147,33 €. Za tri úkony tak prináleží suma 441,99 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)\nza tri úkony v sume 26,52 €, čo spolu predstavuje sumu 468,51 €. Právna zástupkyňa\nsťažovateľa preukázala osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty (ďalej len\n„DPH“), že je platiteľkou dane, a preto ústavný súd zvýšil priznanú odmenu o 20 % DPH,\nčo spolu predstavuje sumu 562,21 € (bod 4 výroku tohto nálezu).\n\n17\n\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. januára 2018\n\n18", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "podmienky konania", "prieťahy v konaní", "občianske súdne konanie", "práca, pracovný pomer-neplatnosť rozviazania", "práca, pracovný pomer-nároky", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/142/2010", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "1918a2b1-8d15-4bb4-9edf-2266dc093a56:23d44dfd-53de-4ce9-a3df-67f6dbd4d766", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1110244085.1", "spisova_znacka": "3Co/33/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/33/2014 z 30. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-05-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1110244085.1"}], "citovane_v": []}