{"guid": "ussr:52b04660-0480-466f-bd26-b96332f324f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.473.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 473/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 473/2018 z 26. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 473/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.473.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2018-09-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/52b04660-0480-466f-bd26-b96332f324f5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.473.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.473.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.473.2018.1/text", "citacie_n": 10, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 473/2018-18\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nna\n\nneverejnom\n\nzasadnutí\n\nsenátu\n\n26. septembra 2018 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti MARIOL KN\ns. r. o., Družstevná 8, Komárno, zastúpenej advokátkou JUDr. Líviou Kňažikovou,\nadvokátska kancelária, Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladného práva na rovnosť účastníkov konania zaručeného čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a základného práva vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom zaručeného\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 8 Sžf 76/2016-199 z 29. marca 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti MARIOL KN s. r. o. o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n13. augusta 2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MARIOL KN s. r. o.,\n\nDružstevná 8, Komárno (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), základného práva na rovnosť účastníkov konania zaručeného čl. 47\nods. 3 ústavy a základného práva vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom zaručeného čl. 48\nods. 2 ústavy rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nč. k. 8 Sžf 76/2016-199 z 29. marca 2018, ktorou žiada vydať nález:\n„Právo sťažovateľa – spoločnosti MARIOL KN s. r. o., so sídlom Družstevná 1177/8,\n945 01 Komárno, IČO: 36 738 913 zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Nitra,\noddiel Sro., vlož. č. 42067/N, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky\na na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2018 v konaní vedenom\npod sp. zn. 8 Sžf 76/2016 porušené bolo.\nRozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2018 v konaní vedenom\npod sp. zn. 8 Sžf 76/2016 sa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nSpoločnosti MARIOL KN s. r. o., so sídlom Družstevná 1177/8, 945 01 Komárno,\nIČO: 36 738 913 zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Nitra, oddiel Sro.,\nvlož. č. 42067/N sa priznáva náhrada trov konania na trovách právneho zastupovania\nv sume 390,50 €...“\n2. Ako zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh vyplynulo, sťažovateľka\nsa ako žalobkyňa v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave (ďalej len „krajský súd“)\npod sp. zn. 14 S 118/2014 domáhala proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky\nako žalovanému (ďalej len „žalovaný“) preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 1100305/1/229642/2014/5057 zo 16. mája 2014. Žalovaný týmto rozhodnutím potvrdil\nrozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočky Komárno (ďalej len „správca dane“)\nč. 9410402/5/4921585/13/Rig zo 4. novembra 2013, ktorým správca dane nepriznal\nza zdaňovacie obdobie máj 2011 sťažovateľke nadmerný odpočet vo výške 72 191,46 €\na vyrubil jej vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty vo výške 25 112,13 €.\n\n2\n\n3. Správca dane rozhodnutie č. 9410402/5/4921585/13/Rig zo 4. novembra 2013\nodôvodnil tým, že nebolo preukázané uskutočnenie intrakomunitárneho dodania tovaru\ns oslobodením od dane [§ 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“)] sťažovateľkou\nako dodávateľom pre spoločnosť\n(ďalej len „\n\n, Maďarsko\n\n“), ako odberateľa v zdaňovacom období máj 2011. Sťažovateľka\n\ndeklarovala oslobodenie dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu\nnadobudnutého od spoločnosti\n\n, spoločnosti\n\nidentifikovanej pre daň v inom členskom štáte celkovo v hodnote 457 309,95 € za dodanie\ntovaru – základový olej (basic oil MP 150/80) – na základe faktúr č. 20110136, 20110150,\n20110157, 20110166. Maďarská daňová správa o spoločnosti\n\nuviedla,\n\nže si dlhšie neplní povinnosti, čo mohlo byť známe aj sťažovateľke a mohla si preveriť,\nči táto spoločnosť je hodnoverným partnerom a či je predpoklad, že ako nadobúdateľ tovar\nmimo územia dodávateľského štátu prepraví, zdaní a odvedie daň. Maďarská daňová správa\nzrušila 5. decembra 2011 spoločnosti\n\nregistráciu k dani z pridanej hodnoty.\n\nZačatie daňovej kontroly bolo sťažovateľke oznámené upovedomením z 3. augusta 2011\nna 17. august 2011. Výzvou z 11. júla 2012 správca dane vyzval sťažovateľku\nna predloženie dôkazov k výkonu daňovej kontroly vzhľadom na pochybnosti o uskutočnení\nzdaniteľných obchodov, t. j. aby predložila doklady potvrdzujúce dodanie tovaru pre jej\nodberateľa. Správca dane konštatoval, že daňovou kontrolou nebolo preukázané,\nže odberateľ\n\nreálne nadobudol tovar v inom členskom štáte a stal sa jeho\n\nvlastníkom. Na dodacích listoch k odberateľským faktúram chýbalo potvrdenie prevzatia\ntovaru odberateľom, sťažovateľka nie je na nich uvedená, v časti „odberateľ“ je uvedený\na v časti údaje o dodávke tento údaj:\n\n, Slovakia.\n\nZ odpovede Národnej diaľničnej spoločnosti bolo zrejmé, že niektoré vozidlá, ktorými mala\nbyť realizovaná preprava, síce boli zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme,\nale v rozhodnom období neužívali vymedzené úseky ciest a neboli zachytené kontrolnými\nbránami. Ani na základe CMR sťažovateľka nepreukázala, že tovar uvedený\nna odberateľských faktúrach bol prepravený deklarovanými prepravami (spoločnosťou\n), a teda že opustil územie tuzemska. Daňová kontrola u sťažovateľky začala\n17. augusta 2011 a ukončená bola prerokovaním protokolu o jej výsledku 30. októbra 2013.\n\n3\n\n4. Krajský súd rozsudkom č. k. 14 S 118/2014-144 z 21. apríla 2016 žalobu\nsťažovateľky zamietol. Vo vzťahu k námietke trvania daňovej kontroly a nezákonnosti\nňou získaných\n\ndôkazov\n\nuviedol,\n\nže\n\ndaňová\n\nkontrola\n\nbola\n\nriadne\n\nzačatá\n\n17. augusta 2011, prerušená bola v súlade so zákonom, dôvody prerušenia pominuli\n25. apríla 2013 a ukončená bola 30. októbra 2013. Lehoty v dobe počínajúcej oznámením\nprerušenia konania a končiacej oznámením odpadnutia dôvodov neplynuli, daňová kontrola\nteda bola skončená zákonným spôsobom v predĺženej lehote 12 mesiacov. Za bezpredmetný\npovažoval krajský súd poukaz sťažovateľky na nemožnosť prerušenia daňovej kontroly\nz dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií s poukazom na to, že postup správcu\ndane vo veci žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií nie je možné v zmysle výkladu\npoužitého sťažovateľkou považovať za konanie v zmysle § 25a ods. 1 zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“).\nZískavanie predmetných informácií nepochybne predstavovalo konanie o inej skutočnosti\nrozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Krajský sud uviedol, že si je vedomý zásadnosti\nzáverov vyslovených ústavným súdom vo veci maximálnej doby trvania daňovej kontroly,\nale na druhej strane s prihliadnutím na konkrétne okolnosti trvania daňovej kontroly,\nako aj na zásadu primeranosti a účelu daňového konania považoval za preukázané, že dobu\nprerušenia daňovej kontroly v prípade sťažovateľky nie je možné zahrnúť do doby trvania\ndaňovej kontroly a z tohto dôvodu skonštatovať jej nezákonnosť vzhľadom na prekročenie\nlehoty jej trvania. Pokiaľ sťažovateľka namietala vyhodnotenie dokazovania správcom\ndane, resp. žalovaným, krajský súd konštatoval, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí\nvysporiadal s námietkami sťažovateľky. Krajský súd zdôraznil, že daňové konanie sa riadi\nzásadou prejednávacou, nie vyšetrovacou, správny orgán zvažuje, ktoré z navrhovaných\ndôkazov vykoná a ktoré vzhľadom na ich predpokladaný vplyv či nedostatočný význam\nna rozhodovanie vo veci nie je dôvodné vykonávať. Sťažovateľka bola v situácii,\nkeď výsledky vykonaného dokazovania za zdaňovacie obdobie máj 2011 nepotvrdili\ndôvodnosť uplatneného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty.\nRozhodujúcou skutočnosťou bolo nesplnenie podmienok pre oslobodenie od dane,\nkeď v konaní predložené doklady boli nedostačujúce. Predložené prepravné doklady\n\n4\n\nneobsahovali zákonom požadované náležitosti. Nie je možné zohľadniť tvrdenie, že dodacie\nlisty dodávky zo spoločnosti\n\n, tvrdenému odberateľovi\n\nsťažovateľky sú spôsobilé preukázať plnenie zo strany sťažovateľky. Za dostačujúci dôkaz\nkrajský súd nepovažoval ani finančné transakcie od tvrdeného odberateľa na účet\nsťažovateľky, ktoré boli bez dostatočnej identifikácie. Tvrdené sporné dodania tovaru sa\nnepodarilo dokázať ani prostredníctvom medzinárodného zisťovania informácií, pričom\nnemožno opomenúť, že toto dokazovanie (ktoré bolo dôvodom prerušenia konania a podľa\nsťažovateľky aj prekročenia najvyššej prípustnej doby trvania daňovej kontroly) bolo\nvedené v záujme a v prospech sťažovateľky. Krajský súd zdôraznil ďalej to, že dôkazné\nbremeno je na strane daňového subjektu, pričom v daňovom konaní je povinnosťou\ndaňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti a správca dane tieto dôkazy\nposudzuje. Znamená to, že pokiaľ správca dane získa oprávnené pochybnosti o tom, či bol\npredmetný tovar dodaný, nie je povinný dokazovať jeho nedodanie, ale daňový subjekt musí\nvedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných\nfaktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Krajský\nsúd tak považoval námietky sťažovateľky za nedôvodné, pretože v daňovom ani súdnom\nkonaní neuniesla dôkazné bremeno.\n5. Sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu odvolanie. Argumentovala\njednak nezákonným postupom správcu dane počas daňovej kontroly, najmä nezákonným\nprerušením daňovej kontroly, ktorého dôsledkom bolo prekročenie zákonnej lehoty\nna vykonanie daňovej kontroly, a jednak nedostatočným zistením a nesprávnym\nvyhodnotením skutkového stavu daňovými orgánmi. Namietala, že krajský súd sa\ndostatočne nezaoberal námietkou týkajúcou sa začiatku daňovej kontroly. Podľa v tom čase\nplatného a účinného znenia § 79 zákona o dani z pridanej hodnoty mal správca dane vrátiť\nnadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania\nza zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, alebo v tejto lehote začať\nu sťažovateľky daňovú kontrolu. Správca dane však začal daňovú kontrolu na zistenie\noprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2011\naž 17. augusta 2011, teda až po uplynutí stanovenej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu.\nKrajský súd neprihliadol ani na nedodržiavanie zákonom stanovených lehôt správcom dane,\n\n5\n\nktorý nesprávne konanie prerušil a neúmerne ho predlžoval. Už len z tohto dôvodu bola\ndaňová kontrola nezákonná a protokol z nej je nezákonne získaný dôkaz. Krajský súd si\nzamieňal pojmy daňová kontrola a daňové konanie a dostatočne sa v rámci súdneho\nprieskumu nezákonne prekročenou lehotou na vykonanie daňovej kontroly nezaoberal.\nV tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 24/2010\nz 29. júna 2010 a niektoré rozhodnutia najvyššieho súdu (sp. zn. 3 Sžf 107/2009,\n3 Sžf 2/2009, 3 Sžf 1/2009). Sťažovateľka vyčítala krajskému súd i to, že sa bez riadneho\nzákonného odôvodnenia nezaoberal a nevyjadril k ňou namietaným skutočnostiam o tom,\nže daňové orgány nehodnotili správne, úplne, zrozumiteľne a určito všetky dôkazy, ktoré\nboli podkladom pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí. Rozhodnutie krajského súdu\npovažovala sťažovateľka za nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. Prejednávacia\nzásada nebola vo vzťahu k sťažovateľke dodržaná, správca dane neprihliadal na skutočnosti\nsvedčiace v jej prospech a neprihliadol na ne ani krajský súd. Na sťažovateľku bolo uvalené\nneprimerané dôkazné bremeno, keďže bolo jej povinnosťou preukázať také súvislosti\ns obstarávacími procesmi, na ktoré jej zákon nedáva právne prostriedky. Krajský súd sa\nbez riadneho odôvodnenia stotožnil s postupom žalovaného, pričom sťažovateľke tak bolo\nodňaté právo na spravodlivý proces, keďže dôkazy svedčiace v jej prospech neboli\nakceptované.\n6. Najvyšší súd rozsudkom č. k. 8 Sžf 76/2016-199 z 29. marca 2018 rozsudok\nkrajského súdu ako vecne správny podľa § 219 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil.\n7. Rozsudok krajského súdu č. k. 14 S 118/2014-144 z 21. apríla 2016 v spojení\ns rozsudkom najvyššieho súdu č. k. 8 Sžf 76/2016-199 z 29. marca 2018 nadobudol\nprávoplatnosť 8. júna 2018.\n8. Sťažovateľka sťažnosť na porušenie základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov konania zaručeného\nčl. 47 ods. 3 ústavy a základného práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom zaručeného\nčl. 48 ods. 2 ústavy rozsudkom najvyššieho súdu č. k. 8 Sžf 76/2016-199 z 29. marca 2018\nodôvodnila tým, že najvyšší súd prihliadol len na dôkazy predložené žalovaným a odmietol\n\n6\n\nhodnotiť dôkazy v prospech sťažovateľky. Sťažovateľka zopakovala svoju argumentáciu\nuvedenú v odvolaní proti rozsudku krajského súdu a zdôraznila, že daňová kontrola nebola\nzačatá v zákonnej lehote, v ktorej mal správca dane buď vrátiť uplatnený nadmerný\nodpočet, alebo začať daňovú kontrolu. Pokiaľ bola daňová kontrola prerušovaná, resp. bola\npredlžovaná lehota na jej vykonanie, sťažovateľka o tom nebola riadne vyrozumená\na o rozhodnutí žalovaného o predĺžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly o šesť\nmesiacov z 27. augusta 2012, ktoré bolo doručené správcovi dane 7. septembra 2012,\nsa sťažovateľka dozvedela až 9. mája 2013, teda až po uplynutí lehoty na vykonanie\ndaňovej kontroly. Pokračovanie v daňovej kontrole bolo nezákonné s ohľadom na § 61\nods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Ústavný\nsúd v náleze č. k. III. ÚS 24/2010-57 konštatoval, že nerešpektovanie maximálnej dĺžky\ntrvania daňovej kontroly je porušením zásady primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní.\nProtokol z daňovej kontroly je preto tiež nezákonným dôkazom. Na túto skutočnosť bol\nnajvyšší súd povinný z úradnej povinnosti prihliadnuť. Pokiaľ najvyšší súd konštatoval,\nže pre súd je rozhodujúci skutkový stav zistený v správnom konaní, avšak tento bol\nnajvyšším súdom iba opisne až šablónovito konštatovaný so záverom, že rozsiahle\ndokazovanie potvrdilo záver o tom, že intrakomunitárny obchod sťažovateľka nevykonala,\nlebo dodanie tovaru do iného členského štátu nepreukázala, ide o formalistický prístup\nnajvyššieho súdu. Najvyšší súd tak jednak nevzal do úvahy nezákonnosť daňovej kontroly\na jednak svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Neuznal doklady sťažovateľky,\nneprihliadol na postup správcu dane, ktorý odmietol vykonať dôkazy navrhované\nsťažovateľkou na preukázanie oprávnenosti jej nároku na uplatnený nadmerný odpočet.\nNajvyšší súd neprihliadol ani na porušenie princípu legality daňovými orgánmi, ktorý\nv daňovom konaní znamená, že daňové orgány môžu konať iba to, čo im je zákonom\ndovolené, a iba v rozsahu a spôsobom, ako im to zákon dovoľuje, a navyše nemôžu zákon\nvykladať extenzívne. Hoci správca dane porušil § 79 zákona o dani z pridanej hodnoty, keď\nsťažovateľke nepriznal v zákonnej lehote nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, uplatnený\nnadmerný odpočet jej nevrátil a nezákonne predĺžil daňovú kontrolu, najvyšší súd na to\nneprihliadol a konanie správcu dane vyhodnotil ako konformné so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi.\n\n7\n\nII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n11. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1\nzákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\n13. Sťažovateľka namieta porušenie týchto svojich základných práv:\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní pred súdmi, inými štátnymi\norgánmi alebo orgánmi verejnej správy rovní.\n\n8\n\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n14. Ako zo sťažnosti sťažovateľky vyplýva, k porušeniu týchto jej základných práv\nmalo dôjsť rozsudkom najvyššieho súdu č. k. 8 Sžf 76/2016-199 z 29. marca 2018\nv dôsledku jeho nedostatočného odôvodnenia, arbitrárnosti a takou aplikáciou zákona o dani\nz pridanej hodnoty, zákona o správe daní a daňového poriadku, ktorá poprela ich podstatu,\nnajmä pokiaľ ide o posúdenie dôkazného bremena v daňovom konaní a zákonnosť postupu\nsprávcu dane.\n15. Podľa § 15 ods. 17 zákona o správe daní správca dane ukončí daňovú kontrolu\ndo šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže\nlehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť,\nnajviac však o šesť mesiacov.\nPodľa § 15 ods. 18 zákona o správe daní ak správca dane nemôže daňovú kontrolu\nukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa\nodseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný\ndaňový subjekt.\nPodľa § 25a ods. 1 zákona o správe daní správca dane môže konanie prerušiť, najmä\nak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti\nrozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.\nPodľa § 25a ods. 2 zákona o správe daní správca dane môže konanie prerušiť\nnajdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci konania.\nAk nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti\nrozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane túto lehotu primerane predĺžiť,\nnajdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti\nrozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.\nPodľa § 25a ods. 4 zákona o správe daní správca dane pokračuje v konaní z vlastného\npodnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie\n\n9\n\nprerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v konaní\nsprávca dane písomne oznámi účastníkom konania.\nPodľa § 25a ods. 5 zákona o správe daní ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto\nzákona neplynú.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky\nskutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo\nna ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,\nako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov\nvedených daňovým subjektom.\nPodľa § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty je oslobodené od dane dodanie\ntovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu\npredávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou\nidentifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\nPodľa § 43 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty je platiteľ povinný preukázať,\nže sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný\npreukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru\nzabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným\ndokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná\ndodávateľ písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou,\nc) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ písomným vyhlásením odberateľa alebo ním\npoverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi,\nako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.\n16. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,\nak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\n\n10\n\n17. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti\npre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,\nIII. ÚS 300/06).\n18. Ústavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,\nIII. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).\n19. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje\ni na skutočnosť, že nie je a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je\nnahrádzať činnosť všeobecných súdov.\n\n11\n\n20. Najvyšší súd sa v rozsudku č. k. 8 Sžf 76/2016-199 z 29. marca 2018\npo odcitovaní § 2, § 3, § 15, § 29 ods. 8 zákona o správe daní, § 165, § 165b daňového\nporiadku, § 43 ods. 1, 5 zákona o dani z pridanej hodnoty a § 6, § 7 zákona č. 431/2002 Z. z.\no účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) postupne\nzaoberal jednotlivými odvolacími argumentmi sťažovateľky.\n21. Pokiaľ sťažovateľka poukazovala na nezákonný postup daňovej kontroly,\njej prerušenie a celkovú dĺžku, najvyšší súd reagoval na jej argumentáciu takto:\n«V súvislosti s námietkou žalobcu napádajúcou prerušenie výkonu daňovej kontroly\nsprávcom dane, v nadväznosti na prekročenie zákonnej lehoty na jej vykonanie, odvolací\nsúd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane prerušil výkon daňovej\nkontroly v súlade s § 25a zákona o správe daní v spojení s § 15 ods. 16 citovaného zákona,\npodľa ktorého sa na výkon daňovej kontroly primerane použijú ustanovenia prvej časti\nzákona o správe daní, do ktorej možno zaradiť aj inštitút prerušenia konania. Primeranosť\npoužitia tohto inštitútu neznamená, že správca dane nemôže vykonávať v súvislosti\ns naplnením účelu správy daní úkony, ktoré sú pre správu daní potrebné a nevyhnutné\n(§ 1a zákona o správe daní).\nV tejto súvislosti nemožno prisvedčiť názoru žalobcu, že realizáciou medzinárodnej\nvýmeny informácií správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly,\nnásledkom čoho lehota na jej vykonanie ďalej plynula. Prerušením daňovej kontroly\nsprávca dane nevstupoval do súkromnej autonómie žalobcu, neuplatňoval voči nemu svoje\npráva, ani nepožadoval od neho plnenie povinností vyplývajúce mu zo zákona pre účel\nvýkonu daňovej kontroly. Naopak, vzhľadom na dôvodné podozrenie o fiktívnosti žalobcom\ndeklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu EÚ podľa § 43\nzákona o DPH, správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie\núčelu správy daní, t. j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overoval podklady\npotrebné na správne a úplné určenie dane. Bola to legitímna činnosť správcu dane,\nprostredníctvom ktorej sa mu do dispozície dostali informácie o odberateľovi žalobcu\na prepravcovi tovaru. Išlo o spontánnu výmenu informácií, uskutočnenú podľa článku 19\nNariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci\n\n12\n\nv oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 prepracované znenie,\nďalej len „Nariadenie Rady“).\nMedzinárodná\n\nvýmena\n\ndaňových\n\ninformácií\n\nv\n\nsúvislosti\n\ns\n\npreverovaním\n\nintrakomunitárnych obchodov bola realizovaná medzi daňovými orgánmi maďarskej\ndaňovej správy a daňovými orgánmi slovenskej daňovej správy spolupracujúcimi\nna základe vyššie uvedeného Nariadenia Rady, ktoré je záväzné v celom rozsahu a priamo\nuplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Toto svojím obsahom napĺňa účel stanoviť\npravidlá a postupy umožňujúce príslušným daňovým orgánom členských štátov,\naby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť\npri uskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä\npri transakciách v rámci Spoločenstva, a boji proti podvodom súvisiacim s DPH (článok 1\nNariadenia Rady).\nNa základe obsahu administratívneho spisu je možné vyhodnotiť, že jednotlivé\nprocesné úkony zo strany správcu dane v rámci vykonávaného dokazovania prebiehali\nv časovom slede bez zbytočných prieťahov, taktiež po ukončení prerušenia výkonu daňovej\nkontroly. Zároveň je potrebné prihliadnuť na nevyhnutnosť preverenia skutočného dodania\ntovaru registrovanému platiteľovi na DPH v inom členskom štáte EÚ.\nZ vyššie uvedených dôvodov nemožno ako dôvodnú akceptovať námietku žalobcu\no nedodržaní zákonom stanovenej lehoty na vykonanie predmetnej daňovej kontroly, ktorá\nje postavená na argumentácii nemožnosti prerušenia výkonu daňovej kontroly s účinkom\nspočívania lehoty na jej vykonanie.»\n22. Druhým zásadným odvolacím argumentom sťažovateľky bol jej poukaz\nna nedostatočne zistený skutkový stav, posúdenie výsledkov vykonaného dokazovania\na otázku dôkazného bremena. Tu najvyšší súd uviedol, že „zásada objektívnej pravdy\novládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť\ndokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\nsubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných\nskutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností\na dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní (§ 1a písm. c/\nzákona o správe daní) a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly správca dane preveruje\n\n13\n\nzáklad dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane (§ 15 ods. 1\nzákona o správe daní), v danom prípade nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Preto\nje na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým\nspôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery\nvyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím\nna skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu\nkonania k dispozícii (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní v spojení s § 29 ods. 1 a 2 citovaného\nzákona). Z obsahu odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že daňové orgány\noboch stupňov sa s návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania vysporiadali a uviedli\ndôvod, pre ktorý by ďalšie výsledky dokazovania vo svetle už získaných zistení nemali vplyv\nna priaznivejšie vyhodnotenie skutkového stavu.\nAk v danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou ovplyvňujúcou určenie žalobcom\npriznanej dane bolo ním uvedené oslobodenie od DPH z dôvodu deklarovaného\nuskutočnenia intrakomunitárneho obchodu dodaním tovaru dodávateľovi registrovanému\nna DPH v Maďarskej republike, bolo v rámci preukazovania oprávnenosti jeho nároku\npodstatnou skutočnosťou preveriť základné atribúty určujúce podmienky oslobodenia\nod dane, ktorým je jednoznačne uskutočnenie prepravy deklarovaného tovaru do iného\nčlenského štátu (§ 43 ods. 1, ods. 5 písm. a/, ods. 8 zákona o DPH). Túto je podľa zákona\no DPH povinný preukázať platiteľ dodávajúci tovar do iného členského štátu,\na to bez ohľadu na jeho dobromyseľnosť alebo prípadnú neobozretnosť pri výbere\nspoľahlivých obchodných partnerov čo do osoby odberateľa v členskom štáte alebo\nprepravcu tovaru.\nZ preskúmavaných rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov vyplýva, že tieto\nza rozhodujúcu skutočnosť v súvislosti s overením oprávnenosti uplatnenia oslobodenia\noddane v danom prípade považovali preverenie reálneho základu deklarovanej prepravy\npredmetného\npre odberateľa\n\ntovaru,\n\nvyplývajúceho\n\nzo\n\nsporných\n\nfaktúr\n\nvystavených\n\nžalobcom\n\n, Maďarsko, do iného členského štátu Európskej\n\núnie. Správca dane ako podstatný dôkaz preveroval žalobcom predložené a obsahovo\nneúplné prepravné doklady - nákladné listy, ktoré mali preukázať, že tovar bol prepravený\ninou osobou,\n\nzo Slovenskej republiky do Maďarskej republiky.\n\n14\n\nTento postup s prihliadnutím na dôkaznú povinnosť žalobcu vyplývajúcu mu\nz ustanovenia § 43 ods. 5 zákona o DPH v spojení s § 29 ods. 8 zákona o správe daní,\nako podmienku oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu,\nsa javí ako správny.\nZároveň možno na základe obsahu administratívneho spisu a odôvodnenia\npreskúmavaných rozhodnutí konštatovať, že výsledky dokazovania zamerané na potvrdenie\nreálneho základu medzinárodného náložného listu, dodacích listov preverených\nu deklarovaného prepravcu tovaru, spochybnili vierohodnosť žalobcom predkladaných\nlistinných dokladov, požadovaných § 43 ods. 5 písm. a/ a písm. d/ zákona o DPH\nna preukázanie uskutočnenia intrakomunitárneho obchodu oslobodeného od dane, nakoľko\nani na jednom nie je potvrdený príjem dodávaného tovaru kupujúcim.\nVzhľadom na okolnosti prípadu, ako i výsledky vykonaného dokazovania vyplývajúce\nz obsahu administratívneho spisu, nemožno prisvedčiť obrane žalobcu spočívajúcej len\nv poukaze na neprimeraný prenos dôkazného bremena na jeho osobu, či v dodatočne\nuplatňovaných námietkach proti procesným pochybeniam. V danom prípade je spochybnené\npredovšetkým samotné dodanie tovaru do členského štátu EÚ, ako podstatného atribútu\nintrakomunitárneho obchodu oslobodeného od dane podľa § 43 zákona o DPH\na v nadväznosti na, aj právo na žalobcom uplatnený nadmerný odpočet za kontrolované\nzdaňovacie obdobie.“.\n23. Vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia výsledkov dokazovania najvyšší súd vyjadril\nsvoj názor, podľa ktorého „z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc\nzásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní s prihliadnutím\nna jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca\ndane zo zistených skutkových okolností týkajúcich sa prepravy predmetného tovaru\nna územie Maďarskej republiky urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického\nmyslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona\no DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcovmu predloženému daňovému\ndokladu vo svetle kontrolných zistení, absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje\ndosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení\n\n15\n\ndo členského štátu, na základe ktorých žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie\nmáj 2011 uviedol dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 zákona o DPH,\nako i pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom (§ 29 ods. 8 zákona\no správe daní).“.\n24. Ďalej najvyšší súd v závere odôvodnenia svojho rozhodnutia k námietke\nsťažovateľky napádajúcej nedoplnenie dokazovania v konaní pred krajským súdom uviedol,\nže „v správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť žalobou napadnutých správnych\nrozhodnutí ako i postupov predchádzajúcich ich vydaniu, kedy je už skutkový stav známy\na vyplýva z obsahu administratívneho spisu a dokazovanie sa vykonáva len výnimočne.\nPre súd je v rámci správneho prieskumu zákonnosti napádaných rozhodnutí orgánov\nverejnej správy rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol zistený v správnom konaní, a teda bol\ntu v čase vydania správneho rozhodnutia (§ 250i ods. 1 a 2 OSP). Vo svetle výsledkov\nvykonaného dokazovania odvolací súd hodnotí postup krajského súdu ako zákonný\na uvedenú námietku žalobcu ako nedôvodnú.“.\n25. Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku najvyššieho\nsúdu dospel k záveru, že najvyšší súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na otázku, z akých\ndôvodov rozsudok krajského súdu potvrdil a z akých dôvodov ho považoval za vecne\nsprávny. Odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu preto spĺňa všetky požiadavky\nvyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu\nk odôvodneniu súdneho rozhodnutia.\n26. Ústavný súd pripomína, že uznesením č. k. III. ÚS 3/2018-13 z 23. januára 2018\nodmietol ako zjavne neopodstatnené sťažnosti sťažovateľky smerujúce proti rozsudkom\nnajvyššieho súdu č. k. 3 Sžf 48/2015-83, č. k. 3 Sžf 46/2015-147 z 27. júla 2016 týkajúcim\nsa daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku sťažovateľky na vrátenie nadmerného\nodpočtu dane z pridanej hodnoty, a to za zdaňovacie obdobia marec 2011, júl a august 2011.\nAj v týchto sťažnostiach sťažovateľka namietala prerušenie daňových kontrol, ich trvanie,\nresp. oneskorenosť ich začatia, ako aj pochybenia pri realizácii dokazovania a kritizovala\npostoj správnych súdov k ňou tvrdenému porušeniu zákona o dani z pridanej hodnoty.\n\n16\n\nAni v posudzovanej veci, a to aj so zohľadnením osobitostí skutkového stavu, nenachádza\nústavný súd dôvod odchýliť sa od názorov vyslovených v uznesení č. k. III. ÚS 3/2018-13\nz 23. januára 2018.\n27. Ústavný súd považuje najskôr za potrebné uviesť, že právna úprava daňového\nkonania a oslobodenia od dane z pridanej hodnoty je založená na princípe, podľa ktorého\ndôkazné bremeno o splnení podmienok pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty znáša\ndaňový subjekt, ktorý oslobodenie uplatňuje (napr. III. ÚS 78/2011), pričom oslobodenie\nod dane z pridanej hodnoty pri vývoze sa nevzťahuje na tovar ako taký, t. j. na predmet\nkúpnej zmluvy, ale na dodanie tovaru, teda daňovú transakciu medzi týmito subjektmi\naj s preukázaním dodania daňového plnenia nadobúdateľovi v inom členskom štáte.\nV daňovom konaní je preto nutné skúmať nielen prechod práva nakladať s tovarom\nako vlastník z dodávateľa na odberateľa, ale zároveň aj fyzický pohyb tovaru.\n28. Vo vzťahu k režimu dane z pridanej hodnoty priamo zákon predpisuje,\nako je potrebné preukazovať splnenie podmienok daňových nárokov platiteľa dane.\nV prípade oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu\nsú tieto dôkazy presne identifikované v § 43 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty.\nIch predložením teda platiteľ dane unesie dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdenia o reálnom\nuskutočnení dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pokiaľ obsahujú\nnáležitosti vyžadované osobitnými predpismi. Práve kvôli ich predpísanému obsahu\nich zákonodarca explicitne postavil do roly spôsobilého dôkazného prostriedku.\nAk náležitosti ich obsahu chýbajú, dochádza k podstatnému spochybneniu ich dôkaznej sily.\nReálne uskutočnenie dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu je pritom\nzákladným predpokladom pre oslobodenie dodávateľa od dane. Aj keby všetky ďalšie\npodmienky uvedené v § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty boli splnené, ale k reálnemu\npremiestneniu tovaru do iného členského štátu by nedošlo, nemožno oslobodenie od dane\npriznať.\n29. Aj v skoršej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu sa ustálil názor, podľa ktorého\ndôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt; pričom\n\n17\n\nsamotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami a iným listinným dôkazom\nnie je postačujúce, pretože faktúra (resp. CMR) je relevantným dokladom, len ak je\nnepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie; to, že určitý\ndoklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je zaúčtovaný v zmysle zákona\no účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si\nodpočítanie dane z tohto dokladu (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžf 6-7/2014\nz 26. marca 2015).\n30. Ústavný súd opakovane vyslovil, že nepovažuje tento prísny prístup najvyššieho\nsúdu pri výklade zákona o dani z pridanej hodnoty za rozporný s účelom a zmyslom právnej\núpravy a ani za neprimerane formalistický. Intrakomunitárne dodávky tovaru sú\nnepochybne z tohto hľadiska pre predávajúceho určitým rizikom, a to zvlášť vtedy,\nak ponechá prepravu tovaru do iného členského štátu na nadobúdateľa, a preto kladú\nna predávajúceho zvýšené nároky, ktoré sa musia prejaviť i v spôsobe a rozsahu prijatých\nopatrení v rámci kritéria ich rozumnej primeranosti. Je to však dôsledok slobody pohybu\ntovaru, keď pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru nie je pohyb tovaru cez hranice\nštátov monitorovaný, a preto ani nie je možné vylúčiť riziko vzniku daňových podvodov.\n31. Vo vzťahu k argumentácii sťažovateľky spochybňujúcej včasnosť začatia\ndaňovej kontroly, jej prerušenie a celkové trvanie poukazuje ústavný súd na odôvodnenia\nrozhodnutí krajského súdu a najvyššieho súdu vo veci sťažovateľky, ako aj na rozhodnutie\nústavného súdu v predchádzajúcej veci sťažovateľky (III. ÚS 3/2018). Daňové orgány sa\nvo veci sťažovateľky neobmedzili iba na vyhodnocovanie dokladov predložených\nsťažovateľkou z hľadiska ich obsahových náležitostí, ale realizovali aj ďalšie zisťovania\nvrátane medzinárodnej výmeny informácií, ktorá potvrdila nekontaktnosť odberateľa.\nMnožstvo\n\na charakter\n\npochybností\n\nzistených\n\ndaňovými\n\norgánmi\n\nodôvodňujú\n\nzávery najvyššieho súdu, ktorý sa podľa názoru ústavného súdu dostatočným spôsobom\nvysporiadal i s odvolacími námietkami sťažovateľky.\n32. Ústavný súd vzhľadom na uvedené už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti\ndospel k záveru, že postup najvyššieho súdu nemožno spochybniť z hľadiska požiadavky\n\n18\n\núčinnej ochrany základných práv sťažovateľky, ktorých porušenie tvrdí, a preto sťažnosť\nsťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\n33. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. septembra 2018\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-v správnom konaní", "daň-z pridanej hodnoty"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:52c6f62b-7651-4ee2-9b47-93df5bb6f7cd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.3.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 3/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 3/2018 z 23. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-23", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.3.2018.1"}, {"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3f16afcd-138c-4f04-8b30-fe79128729b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.370.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 370/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 370/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.370.2020.1"}, {"guid": "ussr:1666928d-ba9f-41f6-8d3c-a1ef0ac4a669", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.104.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 104/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 104/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.104.2019.1"}, {"guid": "f7f66a38-2d99-4757-a34b-9a2df3f95796:ad0ddc8d-d140-4549-9289-6bf1fe6222fa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2015200509.1", "spisova_znacka": "6Sžfk/42/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/42/2017 z 26. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2015200509.1"}, {"guid": "927b89d1-67b7-4f9b-9c49-69fc1e189f18:be76a940-4cde-4932-abb5-ae245a9ecf3d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2019200340.5", "spisova_znacka": "20S/186/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/186/2019 z 2. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-02-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2019200340.5"}, {"guid": "927b89d1-67b7-4f9b-9c49-69fc1e189f18:25b8592c-45c5-4a0a-8f07-9dd7947a31e0", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2019200340.5", "spisova_znacka": "20S/186/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/186/2019 z 2. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-02-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2019200340.5"}, {"guid": "927b89d1-67b7-4f9b-9c49-69fc1e189f18:9edeccf4-7413-41af-8fc9-60a9f8fe4e2b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2019200340.5", "spisova_znacka": "20S/186/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/186/2019 z 2. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-02-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2019200340.5"}, {"guid": "04645dd0-dff3-4904-b3e3-d5f0f19b0deb:5fe6d222-07d3-457c-9365-790a6df9ff87", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2019200341.2", "spisova_znacka": "14S/119/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/119/2019 z 25. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-11-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2019200341.2"}, {"guid": "04645dd0-dff3-4904-b3e3-d5f0f19b0deb:bd4e47db-ba2b-4a31-ac41-f742cf2516c3", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2019200341.2", "spisova_znacka": "14S/119/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/119/2019 z 25. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2019200341.2"}, {"guid": "84def2d4-3a65-4f9c-acb0-e4b705145405:e918fbd3-1cd9-40f4-be40-0e65d865f4f4", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4017200265.5", "spisova_znacka": "11S/53/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/53/2017 z 10. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4017200265.5"}, {"guid": "84def2d4-3a65-4f9c-acb0-e4b705145405:d1949e1e-d160-4c28-b34b-f2bf394151f5", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4017200265.5", "spisova_znacka": "11S/53/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/53/2017 z 10. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4017200265.5"}]}