{"guid": "ussr:b60a26aa-8f42-48ea-8988-68ced9c5bac7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.472.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 472/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 472/2018 z 26. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 472/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.472.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b60a26aa-8f42-48ea-8988-68ced9c5bac7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.472.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.472.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.472.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 472/2018-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. septembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n, vo veci\n\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Tdo 86/2017 z 19. apríla 2018,\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 To 127/2016 z 19. januára 2017\na rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 7 T 14/2016 z 11. júla 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna\n2018 doručená sťažnosť\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci\n\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Tdo 86/2017 z 19. apríla 2018 (ďalej len\n„uznesenie najvyššieho súdu“), rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský\nsúd“) sp. zn. 4 To 127/2016 z 19. januára 2017 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“)\na rozsudkom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 7 T 14/2016\nz 11. júla 2016 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľovi bolo uznesením vyšetrovateľa\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava ČVS: ORP 884/3-VYS-B5-2015\nvznesené obvinenie pre zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 a 4 písm. a) zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“)\nna podklade trestného oznámenia, ktoré proti sťažovateľovi podal Úrad práce, sociálnych\nvecí a rodiny Bratislava (ďalej len „úrad práce“). Sťažovateľ mal na základe falošných\ndokumentov vylákať od úradu práce dotáciu na poskytnutie služieb osobnej asistencie.\nOkresný prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V uznesením z 24. februára 2016\npodľa § 234 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej\n\nlen\n\n„Trestný\n\nporiadok“)\n\nvzniesol\n\nproti\n\nsťažovateľovi\n\nobžalobu\n\nč.\n\nk.\n\n4 Pv 600/15/1105-7. Sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu uznaný za vinného\nzo spáchania pokračovacieho zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, 4 písm. a)\nTrestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 64 mesiacov\nv zariadení pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu\nbolo rozsudkom okresného súdu uložené ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou\nformou a taktiež povinnosť nahradiť škodu vo výške 4 783,08 € úradu práce. Sťažovateľ\npodal proti rozsudku okresného súdu odvolanie, v ktorom namietal porušenie práva\nna obhajobu a práva na spravodlivý súdny proces, pretože okresný súd odmietol vypočuť\npodľa jeho názoru najdôležitejších svedkov, a to\na\n\n(teraz\n\n)\n\n, a namiesto toho len prečítal výpovede oboch svedkýň z prípravného\n\nkonania napriek tomu, že sťažovateľ trval na ich opätovnom výsluchu.\n\n2\n\n3. Z príloh k sťažnosti sťažovateľa je zrejmé, že o jeho odvolaní rozhodol krajský súd\nrozsudkom tak, že zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsob jeho výkonu,\npričom sťažovateľovi uložil súhrnný trest vo výmere 5 rokov a 4 mesiacov a na výkon trestu\nho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok\nostal nezmenený.\n4. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, v ktorom ako dovolacie\ndôvody uviedol: 1. podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zásadným spôsobom\ndošlo k porušeniu práva obhajoby sťažovateľa, 2. podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného\nporiadku prvostupňový súd vykonal dokazovanie nezákonným spôsobom a 3. podľa § 371\nods. 1 písm. g) Trestného poriadku nesprávne právne posúdil zistený skutok. Napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu bolo dovolanie sťažovateľa odmietnuté. Predmetné uznesenie\nbolo sťažovateľovi doručené 13. júna 2018. Sťažovateľ zastáva názor, že odmietnutím\ndovolania najvyšší súd nemal možnosť zistiť, či došlo napadnutými rozhodnutiami\nokresného súdu a krajského súdu k porušeniu sťažovateľových práv. Týmto postupom\nnajvyššieho súdu došlo podľa sťažovateľa k porušeniu jeho základných práv.\n5. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol takto: „Základné právo\nsťažovateľa\n\n,\n\n, tr. bytom:\n\n, t.č.:\n\nna obhajobu podľa čl. 47 ods. 2 ÚSSR a na spravodlivý súdny proces\npodľa článku 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nnezákonným spôsobom dokazovania a na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku\nuznesením NS SR zo dňa 19.04.2018 pod sp. zn. 5Tdo 86/2017, Rozsudkom KS BA zo dňa\n19.01.2017 pod sp. zn.: 4To/127/2016, Rozsudkom OS BA V zo dňa 11.07.2016 sp. zn.\n7T/14/2016 porušené bolo.\nÚstavný súd SR zrušuje uznesenie NS SR zo dňa 19.04.2018 pod sp. zn. 5Tdo\n86/2017, Rozsudkom KS BA zo dňa 19.01.2017 sp. zn. 4To/127/2016, Rozsudkom OS BA 5\nzo dňa 11.07.2016 sp. zn. 7T/14/2016 a podľa článku 127 ods. 2 Ústavy SR vracia vec\nOS BA 5 na ďalšie konanie.\nÚstavný súd SR podľa čl. 127 ods. 3. Ústavy SR priznáva\n, tr. bytom:\n\n... primerané finančné zadosťučinenie\n\n3\n\nvo výške 5.000,- EUR, ktoré je OS BA V... povinný zaplatiť do 2 mesiacov od vyhlásenia\ntohto nálezu.“\n6. Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie obhajcu v konaní pred ústavným\nsúdom.\nII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,\ninými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,\na to za podmienok ustanovených zákonom.\n9. Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má\ntieto minimálne práva: mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby.\n10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie\nnemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\n\n4\n\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n11. Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. O zjavne neopodstatnený návrh ide preto vtedy, ak pri jeho predbežnom\nprerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie\n(napr. I. ÚS 140/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07, IV. ÚS 27/2010).\nK namietanému porušeniu čl. 47 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru\nrozsudkom okresného súdu a rozsudkom krajského súdu\n12. V súvislosti so sťažovateľom napádaným rozsudkom okresného súdu\na rozsudkom krajského súdu ústavný súd predovšetkým poukazuje na princíp subsidiarity\nzakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy, obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo\ndomáhať sa ochrany základného práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto\nochranu nemôže poskytnúť iný súd.\n13. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani\npodľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých\norgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy sú primárne\nzodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo\nmedzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje\nv tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného\n\n5\n\nsúdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04,\nIV. ÚS 135/05).\n14. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n15. Podľa § 306 ods. 1 Trestného poriadku opravným prostriedkom proti rozsudku\nsúdu prvého stupňa je odvolanie. Zo sťažnosti, ako aj z príloh sťažnosti podanej ústavnému\nsúdu je zrejmé, že sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie ihneď\npo vyhlásení rozsudku. Svoje odvolanie následne písomne dodatočne odôvodnil sám, ako aj\nprostredníctvom ustanovenej obhajkyne. Z uvedeného teda vyplýva, že sťažovateľ sa mohol\nprostredníctvom jemu dostupných prostriedkov priznaných mu zákonom domáhať\npreskúmania ním namietaného rozsudku okresného súdu, čo napokon aj účinne využil,\npričom predmetom jeho odvolania boli identické námietky, aké proti rozsudku okresného\nsúdu uvádza aj v sťažnosti podanej ústavnému súdu a s ktorými sa v rámci svojej\nprieskumnej právomoci vysporiadal už krajský súd.\n16. Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti\nprávoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené\nustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania\npodľa § 371. Zo sťažnosti, ako aj z príloh sťažnosti podanej ústavnému súdu je zrejmé, že\nsťažovateľ podal mimoriadny opravný prostriedok, a to dovolanie, ktoré odôvodnil takto:\n„V písomných dôvodoch svojho dovolania (č.l. 217-221) obvinený v rámci dôvodu podľa\n§ 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. uviedol, že v prípravnom konaní bolo zásadným spôsobom\nporušené jeho právo na obhajobu, a to tým, že aj napriek uloženiu psychiatrického liečenia\nambulantnou formou rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 4 T 59/2014 mu\nnebol ustanovený obhajca s poukázaním na § 37 ods. 2 Tr. por., ako aj na výpoveď svedkov\nna hlavnom pojednávaní z 11. júla 2016. Napriek vyhláseniu, že sa nežiadal zúčastniť\nna vyšetrovacích úkonoch aj tak mal byt' upovedomený riadne a včas, pričom ak tak\npolicajt nepostupoval, konal v rozpore s čl. 6 ods. 3 Dohovoru a v rozpore s § 213 Tr. por...\n\n6\n\nK dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. obvinený uviedol, že prvostupňový súd\nvykonal dokazovanie nezákonným spôsobom, keď na hlavnom pojednávaní dňa 19. apríla\n2016 prečítal výpovede svedkov, a to\n\na\n\n, hoci obvinený\n\nna takýto postup v zmysle ustanovenia § 263 ods. 1 Tr. por. nedal súhlas. Osobný výsluch\nsvedkyne\n\nbol nevyhnutný vzhľadom na jeho obranu, a preto mal\n\nprvostupňový súd svedkyňu predvolať a vypočuť. Bez možnosti klásť otázky bola predmetná\nsvedkyňa podľa obvineného jediným dôkazom na uznanie jeho viny, že je neprípustné\na takéto konanie je porušením jeho práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6\nDohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Podľa obvineného jeho súhlas na prečítanie\nsvedeckých výpovedí prvostupňový súd založil na tom, že nedal súhlas v zmysle výzvy súdu\npred prvým hlavným pojednávaním, a to návrhom na vypočutie svedkov pred súdom a teda\nsúhlasil s návrhom prokurátora uvedeným v obžalobe, pričom podľa obvineného to\nnenahrádza jeho súhlas v zmysle § 263 ods. 1 Tr. por... Ďalej obvinený v rámci dôvodu\npodľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. namietal, že skutok, ktorý sa mu kládol za vinu, nie je\ntrestným činom a rozhodnutia súdov sú založené na nesprávnom právnom posúdení, pričom\njeho konanie nenaplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu pokračovacieho zločinu\nsubvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. s poukázaním\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 TdoV 21/2013.“\nZ uvedeného teda vyplýva, že sťažovateľ sa mohol prostredníctvom jemu dostupných\nmimoriadnych prostriedkov priznaných mu zákonom domáhať preskúmania ním\nnamietaného rozsudku krajského súdu, čo napokon aj účinne využil, pričom predmetom\njeho dovolania boli totožné námietky, aké uvádza aj v sťažnosti podanej ústavnému\nsúdu a s ktorými sa v rámci svojej prieskumnej právomoci vysporiadal už najvyšší súd.\n17. Vzhľadom na už uvedené východiská sa ústavný súd v súlade s princípom\nsubsidiarity svojej právomoci zaoberal predovšetkým tým, či sú splnené podmienky konania\npred ním o tej časti sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala proti rozsudku okresného súdu\na rozsudku krajského súdu, pričom dospel k záveru, že vzhľadom na princíp subsidiarity\nvyplývajúci z čl. 127 ústavy je vylúčená právomoc ústavného súdu meritórne konať\na rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach porušenia označených článkov\nústavy a dohovoru, pretože preskúmavanie jeho postupu a záverov bolo zverené krajskému\n\n7\n\nsúdu ako odvolaciemu súdu vo vzťahu k rozsudku okresného súdu, resp. najvyššiemu súdu\nako dovolaciemu súdu vo vzťahu k rozsudku krajského súdu. Práve týmto inštančne\nnadriadeným súdom patrila právomoc posúdiť, či sťažnosť sťažovateľa bola dôvodná, alebo\nnie.\n18. Z tohto dôvodu musel ústavný súd odmietnuť tú časť sťažnosti sťažovateľa, ktorá\nsmerovala proti rozsudku okresného súdu a rozsudku krajského súdu, pre nedostatok\nprávomoci.\nK namietanému porušeniu čl. 47 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru\nuznesením najvyššieho súdu\n19. Sťažovateľ namietal porušenie svojich práv zaručených ústavou a dohovorom aj\nv súvislosti s uznesením najvyššieho súdu, ktorým tento podľa § 382 písm. e) Trestného\nporiadku dovolanie sťažovateľa odmietol.\n20. Ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že mu zásadne neprislúcha hodnotiť\nvykonané dôkazy tak, ako to požaduje sťažovateľ vo svojej sťažnosti. Takýto postup\nústavného súdu by bol nielen v príkrom rozpore s uvedenými úlohami ústavného súdu, ale\npopieral by aj základnú zásadu ústnosti a bezprostrednosti, ktoré vytvárajú najlepšie\npredpoklady na zistenie materiálnej pravdy (nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 11/2015\nzo 7. júla 2016).\n21. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že obsah konkrétne\nuplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní sťažovateľ opieral,\nnekorešpondoval so skutočne uvedenými argumentmi sťažovateľa. Pokiaľ podané dovolanie\niba formálne odkazuje na príslušné ustanovenia upravujúce dôvody, ale v skutočnosti\nobsahuje argumenty mimo aplikovaného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré treba\nodmietnuť.\n\n8\n\n22. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) najvyšší súd uviedol:\n„S poukázaním na uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. je\npotrebné uviesť, že v prípade obvineného nedošlo k žiadnemu zásadnému porušeniu jeho\npráva na obhajobu, nakoľko sa v prípade obvineného nejednalo ani o prípad povinnej\nobhajoby v zmysle § 37 ods. 2 Tr. por., pretože v prípravnom konaní policajt aj dozorujúci\nprokurátor správne a v súlade so zákonom vyhodnotil situáciu obvineného, keď aj v zmysle\nznaleckého posudku zo 4. decembra 2015 vypracovanom\na\n\n(č. l. 70-81) usúdili, že obvinený je schopný sa sám\n\nobhajovať aj bez obhajcu, pričom obvinený v čase spáchania skutku mohol svoje konanie\novládať a bol aj schopný chápať zmysel trestného konania... Svoje obhajobné práva mohol\nobvinený uplatňovať na hlavných pojednávaniach, ako aj na verejnom zasadnutí, kde bola\nprítomná aj jeho ustanovená obhajkyňa, pričom o konaní hlavného pojednávania... bol\nriadne upovedomený, termín zobral na vedomie, avšak aj napriek tomu sa ho nezúčastnil\n(č. l. 130-137). Po vzatí do väzby mu bola opatrením Krajského súdu v Bratislave\nzo 14. decembra 2016, sp. zn. 4To/127/2016 (č. l. 159) ustanovená obhajkyňa\n, nakoľko sa naplnili dôvody povinnej obhajoby v zmysle § 37 ods. 1 písm. a)\nTr. por.“\n23. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku najvyšší\nsúd uviedol: „Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch získaných nezákonne,\nmusí byť z obsahu spisového materiálu zrejmá a nemožno ju vyvodzovať na základe toho, že\nby sa mali inak vyhodnocovať existujúce už vykonané dôkazy. Dovolací dôvod v tomto\nprípade nemožno vyvodzovať len zo skutočností, že súd nevykonal všetky dôkazy, ktoré\nnavrhol obvinený, prípadne vykonané dôkazy nevyhodnotil podľa jeho predstáv. V rámci\nnamietania čítania svedeckých výpovedí\n\na\n\nje potrebné\n\nuviesť, že tieto dôkazy boli vykonané správne a v súlade so zákonom, pričom obvinený mal\nmožnosť sa vyjadriť k podanej obžalobe..., ku ktorej nemal žiadne námietky, pričom mal\nprávo sa vyjadriť aj k prečítaným výpovediam na hlavnom pojednávaní, avšak v danom\nmomente nenamietal ich čítanie a vykonanie.“\n\n9\n\n24. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku najvyšší\nsúd uviedol: „Dovolací súd uvádza, že okresný aj krajský súd správne a v súlade\nso zákonom právne kvalifikovali a vyhodnotili konanie obvineného na podklade ustáleného\nskutkového stavu ako spáchanie trestného činu subvenčného podvodu v zmysle § 225 ods. 1,\nods. 4 písm. a) Tr zák., keď ho odsúdili po posúdení aktuálneho odpisu registra trestov,\nosobnosti obvineného...“\n25. Ústavný súd je toho názoru, že v konaní pred najvyšším súdom nedošlo\nk porušeniu alebo ohrozeniu práva sťažovateľa garantovaného v čl. 6 ods. 3 dohovoru,\nkeďže sťažovateľovi bola v celom konaní poskytnutá možnosť aj za pomoci ustanovenej\nobhajkyne uplatňovať svoje procesné práva. Pokiaľ ide o základné právo podľa čl. 47 ods. 2\nústavy, ústavný súd uvádza, že právnou pomocou sa rozumie predovšetkým profesionálna\nprávna pomoc poskytovaná osobami, ktoré sú podľa zákona oprávnené poskytovať právnu\npomoc ako súčasť svojho povolania. Základné právo na právnu pomoc vychádza\nzo zodpovedajúcej verejnoprávnej povinnosti orgánov uvedených v čl. 47 ods. 2 ústavy\nnebrániť účastníkovi konania v tom, aby v konaní využíval právnu pomoc. Žiadny\nz uvedených orgánov nesmie brániť oprávnenému právnemu zástupcovi poskytujúcemu\nprávnu pomoc, aby sa zúčastňoval konania, aby konal v mene zastúpeného. Sťažovateľovi\nnebolo nijakým spôsobom bránené, aby využíval právnu pomoc na svoju obranu. Ako z už\nuvedeného vyplýva, v konaní bol vyhotovený znalecký posudok\na\n\n, z ktorého záverov vyplýva, že sťažovateľ je\n\nschopný sa sám obhajovať aj bez obhajcu.\n26. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti po jej\npredbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n27. Podľa zaužívanej praxe (napr. I. ÚS 337/08, I. ÚS 311/2012) ústavný súd môže\nustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu (t. j. advokáta), ak taká\nosoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie\nnároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu\n\n10\n\nv konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto\npredpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť\n(m. m. III. ÚS 265/2014).\n28. Vychádzajúc z už uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade\nu sťažovateľa nie sú splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred\nústavným súdom. Podľa názoru ústavného súdu je totiž z obsahu sťažnosti a z výsledku jej\nposúdenia ústavným súdom zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné\nuplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m. III. ÚS 265/2014).\n29. Keďže nebol splnený jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu\nv konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu\nústavný súd nevyhovel.\n30. Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo\nslobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa uvedeným nárokom\nsťažovateľa nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. septembra 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trest-odňatia slobody", "obhajoba, obhajca", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cb833675-456a-4e0f-8c9f-8037945e359f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.11.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 11/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 11/2015 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.11.2015.1"}, {"guid": "ussr:730224cc-a281-4035-8dc9-95c9333715f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 265/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 265/2014 z 24. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-24", "citacie_n": 462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:730224cc-a281-4035-8dc9-95c9333715f1"}, {"guid": "ussr:7edc4166-fbb9-48e5-983b-8b5a98be7d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 311/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 311/2012 z 22. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7edc4166-fbb9-48e5-983b-8b5a98be7d0d"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:2df3d0af-fcc3-4aa6-b89e-07c7faf6b319", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 337/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 337/08 z 26. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-26", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2df3d0af-fcc3-4aa6-b89e-07c7faf6b319"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ee3304f2-7605-4844-b24f-1d733f3715ff:b4480f5e-a8c0-448a-b8cf-d24412d8bd57", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1516010112.1", "spisova_znacka": "4To/127/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/127/2016 z 18. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-01-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1516010112.1"}], "citovane_v": []}