{"guid": "ussr:79d81abc-01cc-47a5-98a2-c0d3f9990b77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.461.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 461/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 461/2018 z 26. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 461/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.461.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2018-09-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/79d81abc-01cc-47a5-98a2-c0d3f9990b77", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.461.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.461.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.461.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 461/2018-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. septembra\n2018\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nISPro,\n\ns. r. o.,\n\nBudovateľská 1500/4, Stropkov, právne zastúpenej advokátom JUDr. Ivom Babjakom,\nSovietskych hrdinov 200/33, Svidník, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd\n\nrozsudkom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 6 Sžf 8/2016 z 21. februára 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nISPro, s. r. o.,\n\nodmieta\n\nako\n\nzjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája\n2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ISPro, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 6 Sžf 8/2016 z 21. februára 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že napadnutým rozsudkom bol na základe\nodvolania sťažovateľky potvrdený rozsudok Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský\nsúd“) č. k. 6 S 2/2015-49 z 20. novembra 2015 (ďalej len „rozsudok z 20. novembra 2015“).\nPredmetom konania pred krajským súdom bola žaloba sťažovateľky, ktorou sa domáhala\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky\n(ďalej len „odvolací správny orgán“) č. 1100305/1/515028/2014/5054 z 24. novembra 2014,\nktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočky Bardejov (ďalej len\n„správca dane“) č. 9711401/5/4204118/2014 z 12. augusta 2014 (správne má byť\n12. septembra 2014, pozn.) v znení oznámenia č. 9711401/5/4239123/2014/Luk\nzo 16. septembra 2014, ktorým bol sťažovateľke vyrubený rozdiel dane z príjmov\nprávnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2006 v sume 5 137,25 €.\n3. Sťažovateľka v konaní pred krajským súdom namietala (i) nesprávne právne\nposúdenie veci, (ii) posúdenie nezákonnosti postupu odvolacieho správneho orgánu\n„s ohľadom na rozhodnutie R 75/1998 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí\na stanovísk“ a zároveň (iii) spochybňovala zákonnosť rozhodnutia správcu dane najmä\npreto, že nedodržal lehotu na vydanie rozhodnutia podľa § 30a zákona Slovenskej národnej\nrady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní\na poplatkov“). Krajský súd k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci v rozsudku\nz 20. novembra 2015 uviedol, že „daňové orgány postupovali pri posudzovaní daňových\nvýdavkov, ktoré si uplatnil žalobca v zdaňovacom období v roku 2006, v súlade\ns príslušnými ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších\npredpisov, podľa ktorého správca dane vykonal daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie\nroku 2006.“. K námietke nezákonnosti rozhodnutia správcu dane z dôvodu jeho vydania\npo zákonom stanovenej lehote krajský súd uviedol, že správca dane rozhodol v súlade s § 68\nzákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), a považoval ju\nza bezpredmetnú. Najvyšší súd sa s argumentáciou krajského súdu stotožnil a o odvolaní\n2\n\nsťažovateľky proti rozsudku z 20. novembra 2015 rozhodol tak, že ho napadnutým\nrozsudkom potvrdil.\n4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza, že s názorom najvyššieho súdu\nnesúhlasí, pretože je v rozpore s ústavne konformným výkladom príslušných ustanovení\nzákona o správe daní a poplatkov vo vtedy platnom znení, ako aj s ustanoveniami daňového\nporiadku. Uvádza, že čl. 59 ods. 2 ústavy explicitne stanovuje, že dane a poplatky možno\nukladať zákonom alebo na základe zákona. Postup daňových orgánov, ktorý predchádza\nvydaniu rozhodnutia o vyrubení dane či určení jej rozdielu, musí byť vykonaný striktne\npodľa zákona. Nie je prípustná žiadna odchýlka od postupu, ktorý stanovuje zákon.\nSťažovateľka z toho odvodzuje, že „[a]k daňový orgán (§ 4 Daňového poriadku)\nv priebehu daňovej kontroly alebo v priebehu vyrubovacieho konania nepostupuje podľa\nzákona, resp. poruší niektorú zo svojich zákonom stanovených povinností, resp. neumožní\nkontrolovanému daňovému subjektu realizáciu niektorého z jeho zákonných práv, žiadne\nrozhodnutie daňového orgánu, ktoré je zavŕšením daňovej kontroly, sa nemôže považovať\nza zákonné.“. V tejto súvislosti poukazuje na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 241/07\nz 18. septembra 2008, podľa ktorého je základnou zásadou daňového konania zásada\nzákonnosti. Ďalej uvádza, že „výnos daní ako príjmov rozpočtu sa nemôže dosiahnuť\nna úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne\nprostriedky, ktoré priamo stanovuje zákon alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci\nsvojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona.“. Aj ústavný súd podľa sťažovateľky v náleze\nsp. zn. I. ÚS 314/2015 zo 16. decembra 2015 zdôraznil, že „aj keď ústavný súd pri svojej\nrozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, nemôže rezignovať\nna svoju funkciu súdneho orgánu ochrany ústavnosti, a preto nemôže prehliadať závažné\nprocesné pochybenia, ku ktorým dôjde v postupe a rozhodovaní príslušných orgánov\nverejnej moci, ktoré intenzitou svojich dôsledkov zasahujú do podstaty základných práv.“.\nSťažovateľka konštatuje, že aj v ďalšom zo svojich nálezov ústavný súd uviedol: „právo\nna súdnu a inú ochranu (čl. 46 a nasl. ústavy) patrí k základným komponentom právneho\nštátu. Pre daňovú oblasť je vo vzťahu k tomuto právu najvýznamnejšia skutočnosť že daňový\nsubjekt nesmie byť v žiadnej fáze správy daní a ani v nadväzujúcich konaniach zbavený\nalebo obmedzený v uplatnení svojich procesných práv. Princíp legality (čl. 2 ods. 2 ústavy)\n\n3\n\nvyjadruje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Štátne orgány môžu teda konať iba to, čo je zákonom\npovolené, a to ešte iba v rozsahu a spôsobom, ako im zákon dovoľuje. Z tejto zásady\nvyplýva množstvo obmedzení pre oblasť správy daní. Správca dane napr. nesmie vykladať\nzákon extenzívnym spôsobom.“\nZ citovaných rozhodnutí podľa sťažovateľky vyplýva, že pri ukladaní daní nie je\npre správcu dane prípustná žiadna odchýlka od zákona a že jeho úkony nemožno\nposudzovať výlučne podľa ich obsahu, ale aj z hľadiska formy. Ak formálny úkon správcu\ndane pri daňovej kontrole alebo vo vyrubovacom konaní nie je vykonaný v súlade\nso zákonom, potom ani rozhodnutie o vyrubení dane či určení jej rozdielu nemožno\npovažovať za zákonné.\n5. Sťažovateľka ďalej poukazuje na právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov, ktoré je na zákonnej úrovni zabezpečené prostredníctvom § 30a zákona o správe\ndaní a poplatkov a s účinnosťou od 1. januára 2012 je upravené v § 65 daňového poriadku.\nSťažovateľka poukazuje aj na ďalšie rozhodnutia ústavného súdu, v ktorých konštatoval,\nže právna neistota osoby sa odstráni až právoplatným rozhodnutím vo veci (I. ÚS 47/96),\nv ktorých priznal právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov aj v konaní orgánov\nverejnej správy (II. ÚS 62/99) alebo podľa ktorých nedodržaním zákonom stanovenej lehoty\nna rozhodnutie v správnom konaní sa správny orgán dopúšťa zbytočných prieťahov\nv konaní (II. ÚS 14/01).\n6. Sťažovateľka zdôrazňuje, že „(jej, pozn.) nie sú známe dôvody, pre ktoré Najvyšší\nsúd SR v odôvodnení touto sťažnosťou napadnutého rozsudku sp. zn. 6 Sžf/8/2016 sa\nabsolútne nezaoberal námietkou sťažovateľa uvedenou v jeho odvolaní zo dňa 30.12.2015\nproti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6S/2/2015, že zo strany správcu dane došlo\nk porušeniu zákonnej povinnosti vydať rozhodnutie v lehotách uvedených v § 30a zákona\nč. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v platnom znení.“ a uzatvára, že „takýto postup\nnajvyššieho súdu považuje za svojvoľný, arbitrárny, ktorý je v rozpore s ustanovením § 157\nObčianskeho súdneho poriadku a § 139 Správneho súdneho poriadku.“.\n\n4\n\n7. Sťažovateľka preto navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o jej sťažnosti týmto\nnálezom:\n„1. Základné právo spoločnosti ISPro, s.r.o. na súdnu a inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 21. februára 2018 v konaní vedenom pod sp. zn.\n6Sžf/8/2016 porušené bolo.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. februára 2018\nv konaní vedenom pod sp. zn. 6Sžf/8/2016 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.“\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prvej vety každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\n\n5\n\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\n12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením\nalebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať\nzáver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,\nresp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo\nrozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi\nokolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08). Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011,\nIII. ÚS 155/09, IV. ÚS 35/02). Za zjavne neopodstatnený v už uvedenom zmysle považoval\nústavný súd aj návrh sťažovateľky.\n13. Súčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných zásahov\nústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich do ich\nprávomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným\nsúdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05)\n6\n\na nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol\nalebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n14. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n15. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, resp. právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nvyslovenia porušenia ktorých sa sťažovateľka dovoláva, zaručuje každému právo na prístup\nk súdu, ako aj konkrétne procesné garancie v konaní pred ním (m. m. I. ÚS 26/94). Ústavou\nzaručené základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo\nna úspech v konaní pred všeobecným súdom (m. m. II. ÚS 21/02, IV. ÚS 277/05).\n16. Najvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol:\n„... rozhodnutie zverejnené pod č. R 75/1998 sa nevzťahuje na daný prípad, pretože\npreskúmavané rozhodnutia daňových orgánov nie sú nepreskúmateľné a vzhľadom na to, že\nboli viackrát zrušené rozhodnutia správcu dane a vrátené späť na ďalšie konanie, obsahujú\nuž vysporiadanie sa so všetkými námietkami žalobcu v daňovom konaní, t. j. rozhodnutia\nnetrpia nedostatkom dôvodov, pričom žalobcom už neboli prezentované ďalšie námietky.\nNakoľko krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutia daňových orgánov boli vydané\nv súlade so zákonom a na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správne právne\nposúdili predmetnú vec, nepriamo skonštatoval, že predmetné rozhodnutia nie sú\n7\n\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Tvrdenie žalobcu o tom, že sa krajský súd\nnevysporiadal s podstatnou námietkou žalobcu je preto neopodstatnené.“\n17. K argumentácii krajského súdu týkajúcej sa nedodržania zákonnom stanovenej\nlehoty zo strany správcu dane najvyšší súd doplnil, že „takýto veľký časový priestor sa\nmôže javiť ako nezákonný, avšak predmetné rozhodnutie bolo vydané v lehote 15 dní od\nspísania poslednej zápisnice (§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2003 Z. z.), pričom žalovaným\n(odvolací správny orgán, pozn.) bolo zrušené a správca dane bol povinný znovu konať\nďalej. Rozhodnutie žalovaného č. 1100305/1/312156/2014/5054 z 8. júla 2014 sa stalo\nprávoplatným dňa 21. júla 2014. Správca dane následne spísal poslednú zápisnicu dňa\n11. septembra 2014 a hneď na to dňa 12. septembra 2014 bolo vydané preskúmavané\nrozhodnutie. Na základe tohto postupu správcu dane bolo vydané rozhodnutie vždy včas,\nčo konštatoval aj krajský súd, preto odvolacia námietka žalobcu je v tomto smere\nneopodstatnená. Ani vzhľadom na žalobcom uvádzanú judikatúru Ústavného súdu\nSlovenskej republiky nebol porušený princíp právnej istoty žalobcu.“, pričom zdôraznil, že\n„krajský súd jasne uviedol svoje stanovisko, keď sa stotožnil s právnymi závermi daňových\norgánov a konštatoval, že namietanie nesplnenia lehôt na vydanie rozhodnutí zo strany\nžalobcu je bezpredmetné s tým, že poukázal na celý postup daňových orgánov. K\nnamietaniu nezákonnosti rozhodnutia, resp. porušenia jeho subjektívnych práv postupom a\nvydaným rozhodnutím daňových orgánov s poukazom na ust. § 250t O. s. p., ktoré obsahuje\nkonanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, navyše krajský súd uviedol, že žalobca mal\nprávo kedykoľvek domáhať sa ochrany pred nezákonným zásahom, resp. nesprávneho\npostupu správneho orgánu a porušenia jeho subjektívnych práv prostredníctvom podaného\nnávrhu. Z týchto dôvodov dospel krajský súd k záveru, že žalobca nepreukázal, aké jeho\nsubjektívne práva mali byť postupom daňového orgánu porušené.“.\n18. V ďalšej časti napadnutého rozsudku sa najvyšší súd vyjadril aj k námietke\nnesprávneho právneho posúdenia veci, pričom poukázal „na ust. § 19 ods. 2, písm. m)\nzákona č. 595/2003 Z. z., z ktorého vyplýva, že daňovým výdavkom sú výdavky, na ktorých\núhradu boli poskytnuté dotácie. To znamená výdavky, ktoré boli vyúčtované na splnenie\nprojektového programu žiadateľa o dotáciu. Tak, ako vyplýva zo znenia citovaného\nzákonného ustanovenia ide o výdavky skutočne uhradené z poskytnutej dotácie. Z\n8\n\nuvedeného je možné vyvodiť, že sem nepatria výdavky kalkulované v rozpočte, ktoré reálne\nneboli vynaložené žiadnym spôsobom. Priznať je možné len výdavky v rozsahu a za splnenia\npodmienok uvedených v zákone o dani z príjmov. Preto daňové orgány správne vychádzali\nzo znenia ust. § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov a za daňový výdavok považovali výdavok\n(náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený\ndaňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka\npodľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom\nkrajského súdu, že daňové orgány postupovali správne, keď zúčtované výdavky, ktoré si\nuplatnil žalobca ako daňové výdavky, neuznal. Odvolací súd pre úplnosť konštatuje, že nie\nvšetky výdavky boli použité na podnikateľské účely, preto nesúviseli so zdaniteľným\npríjmom a daňové orgány ich v zmysle ust. § 21 ods. 1 neuznali (vo vzťahu k prenájmu 15 ks\nvýpočtovej techniky). Uvedené platí aj vo vzťahu k prenájmu priestorov s technikou. Daňový\nvýdavok súvisiaci s prenájmom servera bol účtovaný až v roku 2007, t.j. nemohol byť\nzaúčtovaný za zdaňovacie obdobie roku 2006 v zmysle časovej a vecnej súvislosti\nzdaniteľných príjmov a daňových výdavkov (§ 2 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z.).\nNa základe vyššie uvedených skutočností a v spojení s citovanými zákonnými ustanoveniami\ndospel odvolací súd k záveru zhodnému so záverom krajského súdu, ktorý považoval\nza dostatočne odôvodnený, čím nebolo porušené ani právo žalobcu na spravodlivý proces\ns tým, že postup a rozhodnutia daňových orgánov sú v súlade so zákonom, a preto rozsudok\nKrajského súdu v Prešove potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p.).“.\n19. Ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd ako súd odvolací v napadnutom rozsudku\njasne a zrozumiteľne vyjadril dôvody, pre ktoré rozsudok krajského súdu z 20. novembra\n2015 potvrdil. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku primeraným a v okolnostiach danej\nveci postačujúcim spôsobom reflektoval na sťažovateľkou vznesené námietky. Ústavný súd\nna základe uvedeného zdôrazňuje, že právne závery najvyššieho súdu v napadnutom\nrozsudku nevykazujú znaky arbitrárnosti, zjavnej neodôvodnenosti či svojvôle, čo by bolo\nmožné konštatovať len v prípade, ak by sa natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení zákona, že by tým poprel ich účel a význam (m. m. III. ÚS 264/05,\nI. ÚS 23/2010).\n\n9\n\n20. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje,\n\nnepostačuje\n\nna\n\nprijatie\n\nzáveru\n\no\n\nzjavnej\n\nneodôvodnenosti\n\nalebo\n\narbitrárnosti napadnutého rozsudku a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť\njeho právny názor svojím vlastným. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu\n(m. m. II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí\nrozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich\ndôvodov a námietok (m. m. II. ÚS 465/2017).\n21. Ústavný súd navyše zdôrazňuje, že sťažnosť neobsahuje žiadnu ústavne\nvýznamnú argumentáciu, keďže sťažovateľka pokračuje v rovnakej argumentácii, ktorú\nuviedla v konaní pred krajským súdom a v odvolaní proti rozsudku krajského súdu.\nV súvislosti s procesnou aktivitou sťažovateľky, ktorá sa dožaduje iného, pre ňu\npriaznivejšieho posúdenia celej veci, ústavný súd konštatuje, že nie je v poradí ďalším\nsúdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľky.\n22. Keďže ústavný súd vzhľadom na uvedené nezistil žiadnu možnosť porušenia\nsťažovateľkou označených práv, dospel k záveru, že je sťažnosť zjavne neopodstatnená,\na preto ju z tohto dôvodu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. septembra 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "daň-rozhodnutie v daňovom konaní", "lehota-zákonná", "daň-dodatočný platobný výmer", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:39b83c54-d1c8-4ba3-aa32-b86120061a74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.314.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 314/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.314.2015.1"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/2010 z 27. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-27", "citacie_n": 183, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:32627ef7-d1a7-443e-93b9-b6a84d158d1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 277/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 277/05 z 29. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-29", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32627ef7-d1a7-443e-93b9-b6a84d158d1f"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:94011438-da01-4343-b27d-3288866885f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/02 z 6. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-06", "citacie_n": 324, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:94011438-da01-4343-b27d-3288866885f7"}, {"guid": "ussr:20585a01-312b-4403-b365-dc5d922bdd64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 14/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 14/01 z 23. 8. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-08-23", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:20585a01-312b-4403-b365-dc5d922bdd64"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:d3a6dc01-2a8c-4f8f-9795-87570381e816", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.62.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 62/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 62/99 z 14. 7. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-07-14", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.62.1999.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:f71c7b4b-87af-484f-9c0a-4ffcab3f5f45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.47.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 47/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/96 z 28. 2. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-02-28", "citacie_n": 401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.47.1996.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": []}