{"guid": "ussr:52003fea-0516-4391-9be1-ba6107add293", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.459.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 459/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 459/2018 z 26. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 459/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.459.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2018-09-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/52003fea-0516-4391-9be1-ba6107add293", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.459.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.459.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.459.2018.1/text", "citacie_n": 11, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 459/2018-11\nÚstavný\n\nsúd\n\n26. septembra 2018\n\nSlovenskej\npredbežne\n\nrepubliky\nprerokoval\n\nna\n\nneverejnom\n\nsťažnosť\n\nzasadnutí\n\nUniverzity\n\nsenátu\n\nMateja\n\nBela\n\nv Banskej Bystrici, Národná 12, Banská Bystrica, v mene ktorej koná jej rektor\ndoc. Ing. Vladimír Hiadlovský, PhD., právne zastúpenej spoločnosťou Advokátska\nkancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r. o., Horná 13, Banská Bystrica, v mene ktorej koná\nadvokát JUDr. Tomáš Suchý, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 6 S 203/2016-61 z 25. januára 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Sžfk 23/2017 z 27. septembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n31. januára 2018\n\ndoručená\n\nsťažnosť\n\nUniverzity\n\nMateja\n\nBela\n\nv Banskej\n\nBystrici\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nzákladného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 6 S 203/2016-61 z 25. januára 2017 (ďalej aj „napadnuté\nuznesenie krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 6 Sžfk 23/2017 z 27. septembra 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka uzavrela 31. októbra 2012\nako prijímateľka s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky,\nStromová 1, Bratislava (ďalej aj „ministerstvo“ alebo „riadiaci orgán“, v citáciách\naj „žalovaný 1/“), v zastúpení Výskumnej agentúry, Hanulova 5/B, Bratislava (ďalej len\n„agentúra“, spolu aj „žalovaní“; v citáciách aj „žalovaný 2/“), zmluvu o poskytnutí\nnenávratného finančného príspevku č. 053/2012/5.l./OPVaV na realizáciu aktivít projektu\ns názvom „Modernizácia vnútorného vybavenia a rekonštrukcia objektov za účelom\nzlepšenia\n\nvzdelávacieho\n\nprocesu\n\nna\n\nUMB\n\nv\n\nBanskej\n\nBystrici“\n\na označením\n\nITMS 26250120060.\n3. V rámci realizácie projektu sťažovateľka ako verejný obstarávateľ vyhlásila\nverejné obstarávanie na predmet zákazky „Informačné a komunikačné technológie UMB\nvrátane podpory infraštruktúry výskumu a vývoja na UMB v Banskej Bystrici“ uverejnením\noznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vo Vestníku verejného obstarávania\nč. 141/2012 z 23. júla 2012 pod značkou „08719-MUT“, ako aj v Úradnom vestníku\nEurópskej únie č. 2012/S143 z 27. júla 2012 pod značkou „239191“.\n4. Na základe záverov opätovnej administratívnej kontroly doručila agentúra\nsťažovateľke 18. júla 2016 správu o zistenej nezrovnalosti č. N21600595/O02\nz 13. júla 2016 (ďalej len „správa“) spolu so žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov\nč. 26250120060/Z02 z 13. júla 2016 (ďalej len „žiadosť“), ktorými jej oznámila porušenie\nzákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n2\n\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), odôvodnila\npodozrenie z nezrovnalosti a požiadala ju o vrátenie časti poskytnutých finančných\nprostriedkov v sume 110 539,68 €.\n5. Sťažovateľka doručila krajskému súdu 19. septembra 2016 žalobu podľa\nustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom v tom čase\n(ďalej aj „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), ktorou sa domáhala preskúmania\nzákonnosti správy a žiadosti a následne ich zrušenia.\n6. Krajský súd uznesením č. k. 6 S 203/2016-61 z 25. januára 2017 žalobu\nsťažovateľky podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol pre jej neprípustnosť, keď dospel\nk záveru, že „žaloba smeruje proti aktu orgánu verejnej správy v administratívnom konaní,\nktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu“.\nPodľa názoru krajského súdu: „Je nesporné, že v Správe o zistenej nezrovnalosti\nabsentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť finančné prostriedky. Skutočnosť,\nže došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu samo osebe ešte nezakladá\npovinnosť u žalobcu vrátiť finančné prostriedky. Správou o zistenej nezrovnalosti\nani Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov nebol žalobca zaviazaný k vráteniu\nfinančných prostriedkov, ide len o písomnosť s informatívnym charakterom... Správou boli\nžalobcovi oznámené zistené nezrovnalosti v priebehu kontroly, tak ako to ustanovuje zákon\nč. 528/2008 Z. z., a preto ju možno považovať za podkladové rozhodnutie, majúce\npredbežnú povahu vzhľadom na zákonný\n\npostup vyplývajúci z § 27a zákona\n\nč. 528/2008 Z. z. Ohľadom preskúmania uvedenej žiadosti je nesporné, že touto\npísomnosťou žalovaný využil zákonnú možnosť vyplývajúcu z ust. § 27a ods. 1 zákona\nč. 528/2008 Z. z., a keďže zistil porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania,\nvyzval žalobcu ako prijímateľa na vrátenie časti poskytnutého príspevku na predmet\nzákazky. Nejedná sa o žiadne rozhodnutie vydané v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného\nako správneho orgánu a oblasti verejnej správy, ktoré by bolo možné podrobiť súdnemu\nprieskumu.“ Krajský súd v závere napadnutého uznesenia krajského súdu poukázal\nna „§ 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z., v zmysle ktorého sú rozhodnutia vydané\nsprávnymi orgánmi v správnom konaní podľa druhej časti zákona č. 528/2008 Z. z.\nvylúčené zo súdneho prieskumu (§ 7 písm. h/ SSR)“.\n3\n\n7. Sťažovateľka podala proti napadnutému uzneseniu krajského súdu kasačnú\nsťažnosť podľa prvej hlavy piatej časti Správneho súdneho poriadku, ktorú založila\nna dôvodoch podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, t. j. rozhodnutie krajského súdu vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. V kasačnej sťažnosti sťažovateľka namietala,\nže krajský súd „nesprávne právne posúdil prejednávanú vec, v dôsledku čoho dospel\nk nesprávnym právnym záverom, čo vyústilo do vydania vecne nesprávneho rozhodnutia...\nPostupom žalovaného ako správneho orgánu bol sťažovateľ ukrátený na svojich právach,\na to z dôvodu jeho nezákonného postupu, ako aj z dôvodu, že Žiadosť ukladá žalobcovi, aby\nvrátil finančné prostriedky.“.\n8. Najvyšší súd o kasačnej sťažnosti sťažovateľky uznesením sp. zn. 6 Sžfk 23/2017\nz 27. septembra 2017 rozhodol tak, že ju zamietol ako nedôvodnú a účastníkom nárok\nna náhradu trov kasačného konania nepriznal. Najvyšší súd sa stotožnil s právnym názorom\nkrajského súdu, že „Správa a Žiadosť ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu\nv správnom súdnictve, pretože sami o sebe nepredstavujú zásah do práva a právom\nchránených záujmov kontrolovaného subjektu.“ a uviedol, že „je možné považovať\n(ich, pozn.) za podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu...“.\n9. V sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľka namieta v prvom rade\nporušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé\nsúdne konanie, k porušeniu ktorých malo dôjsť v dôsledku podľa nej nezákonných\nrozhodnutí krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu. Krajský súd a najvyšší súd\npodľa sťažovateľky nezákonne vylúčili zo správneho súdneho prieskumu úkony orgánu\nverejnej moci (správu a žiadosť), ktorými malo byť zasiahnuté do jej právneho postavenia,\na to len z dôvodu, že tieto nemali formálne náležitosti správneho rozhodnutia. V tejto\nsúvislosti sťažovateľka, poukazujúc na judikatúru najvyššieho súdu v identických veciach\n(sp. zn. 5 Sžf 31/2011, sp. zn. 5 Sžf 26/2014), v súvislosti so svojím základným právom\nna spravodlivý súdny proces namieta porušenie princípu právnej istoty vyjadreného\nv jej legitímnom očakávaní, že o obdobných alebo dokonca identických veciach budú súdy\nrozhodovať rovnako. Okrem toho sťažovateľka v sťažnosti namieta aj porušenie svojho\nzákladného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi, k porušeniu ktorého malo dôjsť práve\n4\n\nv tom dôsledku, že napriek existencii odlišnej judikatúry v obdobných veciach sa najvyšší\nsúd pre účely zjednotenia právneho názoru v zmysle zákonného imperatívu podľa § 22\nods. 1 písm. a) SSP neobrátil na veľký senát najvyššieho súdu.\n10. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:\n„Takýmto odlišným postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave\na Najvyššieho súdu SR v danej právnej veci, v porovnaní s rozhodnutiami, na ktoré\npoukazuje sťažovateľ vyššie, došlo k porušeniu princípu predvídateľnosti súdneho\nrozhodnutia, k porušeniu princípu právnej istoty a k porušeniu základného práva\nsťažovateľa zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nOkrem porušenia princípu právnej istoty NS SR v danej veci podľa nášho názoru zanedbal\naj svoju zákonom ustanovenú povinnosť pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania, a to,\nže prejednávanú vec postúpiť na rozhodnutie veľkému senátu tak, ako to vo svojich\nustanoveniach predpokladá SSP (§ 22 SSP a § 466 SSP).\nK porušeniu práva sťažovateľa zakotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 . Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd došlo aj\ntým, že zo strany Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. 6S/203/2016-61,\na zo strany NS SR v konaním vedenom pod sp. zn. 6Sžfk/23/2017 došlo k odňatiu práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu, pretože tento sa domáhal svojho práva na súde, ale súdna\nochrana mu zo strany konajúcich súdov poskytnutá nebola, a to v dôsledku konania súdov,\nktoré podľa názoru sťažovateľa v rozpore so zákonom a ktoré sťažovateľ opísal vyššie.\nNakoľko z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že mu súdna ochrana mala\nbyť poskytnutá.“\n11. K porušeniu základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48\nods. 1 prvej vety ústavy sťažovateľka uviedla:\n«Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. a) SSP „Najvyšší súd koná a rozhoduje o kasačných\nsťažnostiach vo veľkom senáte zloženom z predsedu senátu a šiestich sudcov, ak senát\nnajvyššieho súdu dospel pri svojom rozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je odlišný\nod právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho súdu, a vec uznesením\npostúpil na rozhodnutie veľkému senátu.“\n\n5\n\nPorušenie povinnosti predložiť vec veľkému senátu danej § 48 ods. 1 nie je iba\nporušením tohto zákonného ustanovenia, ale vzhľadom na čl. 48 ods. 1 prvá veta Ústavy SR\naj pochybením, ktoré má ústavnoprávny rozmer. Z ústavného príkazu, že „nikoho nemožno\nodňať jeho zákonnému sudcovi“, ako jedného z princípov právneho štátu vyplýva,\nže nerešpektovanie zákona, v akom zložení má byť vec rozhodovaná, predstavuje vo svojich\ndôsledkoch porušenie čl. 48 ods. 1 Ústavy SR. Opätovne tu môžeme vychádzať zo skúseností\nz Českej republiky, keď Ústavný súd ČR v nálezoch IV. ÚS 613/06, či IV. ÚS 1882/07\nvyslovil, že ak dospel senát najvyššieho súdu (v danej veci Najvyššieho správneho súdu)\npri svojom rozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru\nuž vyjadreného v rozhodnutí najvyššieho súdu (v danej veci Najvyššieho správneho súdu)\nje § 17 ods. 1 s.ř.s. (v SR § 48 ods. 1 CSP) povinný postúpiť vec na rozhodnutie rozšírenému\nsenátu (veľkému senátu). Ak tak neurobí a vo veci sám rozhodne, uplatňuje štátnu moc\nv rozpore s čl. 2 ods. 3 Ústavy ČR a čl. 2 ods. 2 Listy a zaťaží konanie vadou nesprávne\nobsadeného súdu, ktorá v rovine ústavnoprávnej predstavuje porušenie ústavného práva\nna zákonného sudcu.“. (CSP, Števček M., Ficová S. a kol., Komentár, C. H. Beck, rok 2015,\nstr. 198.)\nUvedený komentár sa síce vzťahuje na ust. § 48 CSP, avšak zastávame názor, že je\nmožné použiť ho aj v našom prípade, keď sa senát NS SR pri svojom rozhodovaní o\nkasačnej sťažnosti žalobcu odchýlil od právneho názoru už vyjadreného v rozhodnutí\nnajvyššieho súdu (viď. NS SR 5Sžf/26/2014, NS SR 5 Sžf/31/2011).».\n12. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.01.2017, č. k. 6S/203/2016-61,\na Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.09.2017, sp. zn. 6Sžfk/23/2017, bolo porušené\nzákladné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo sťažovateľa\npodľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nÚstavný súd Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.01.2017,\nč. k. 6S/203/2016-61,\n\na\n\nUznesenie\n\nNajvyššieho\n\n6\n\nsúdu\n\nSR\n\nzo\n\ndňa\n\n27.09.2017,\n\nsp. zn. 6Sžfk/23/2017, zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu SR a Krajskému súdu\nv Bratislave na ďalšie konanie, aby v nej znovu konali a rozhodli.\nNajvyšší súd SR je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa, vedený v... do 15 dní od doručenia tohto nálezu.“\nII.\n13. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n14. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n7\n\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nIII.\n18. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6\nods. 1 dohovoru a základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1\nústavy napadnutým uznesením krajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\nIII.A\n\nK namietanému\n\nporušeniu\n\nsťažovateľkou\n\noznačených\n\npráv\n\nnapadnutým uznesením krajského súdu\n19. V súvislosti s namietaným porušením označených článkov ústavy a dohovoru\nnapadnutým uznesením krajského súdu ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity\nzakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy, obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo\ndomáhať sa ochrany základného práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto\nochranu nemôže poskytnúť iný súd.\n20. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd\nmôže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými\nsťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti\n\n8\n\ndomáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych\nprostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv poskytuje. Zmyslom a účelom\nuvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci\nnemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci\nv rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy sú povinné vykladať a aplikovať\npríslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné\naj za dodržiavanie tých práv a slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým\nfyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných\norgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53\nods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity\nreflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci\nvšeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané\n(IV. ÚS 303/04). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ\nsa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných\na účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť\nz dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (porov. I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).\n21. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tým\nprávam, porušenie ktorých sťažovateľka namieta v príčinnej súvislosti s napadnutým\nrozhodnutím krajského súdu, neposkytujú všeobecné súdy na základe sťažovateľke\ndostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy\nnamietaného porušenia jej práv.\n22. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania\nnapadnutého uznesenia krajského súdu, a to využitím jej zákonom priznaného opravného\nprostriedku (kasačnej sťažnosti). Z obsahu podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva,\nže napadnuté uznesenie krajského súdu aj bolo predmetom súdneho prieskumu\nrealizovaného najvyšším súdom na základe sťažovateľkou podanej kasačnej sťažnosti.\n\n9\n\nKonanie o kasačnej sťažnosti bolo skončené napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\nPodľa ústavného súdu totiž kasačná sťažnosť predstavuje v okolnostiach veci účinný právny\nprostriedok, prostredníctvom ktorého bol následne najvyšší súd povinný vecne preskúmať\ntoto rozhodnutie krajského súdu, o čom svedčí aj skutočnosť, že najvyšší súd rozhodol\nmeritórne, pretože kasačnú sťažnosť zamietol. V týchto okolnostiach je nepochybne\nnaplnená ústavná podmienka, že právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o kasačnej\nsťažnosti\n\nsťažovateľky\n\nv\n\ndanom\n\nprípade\n\nvylučuje\n\nprávomoc\n\nústavného\n\nsúdu.\n\nPre rozhodnutie ústavného súdu je teda podstatné, že existoval „iný súd“, na ktorý\npoukazuje čl. 127 ods. 1 ústavy. To „odníma“ právomoc ústavného súdu na prieskum\nsťažnosťou prezentovaného porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu.\n23. Ústavou daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu\nčinnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona.\nÚstavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická osoba alebo\nprávnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv.\nÚstava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania\nzvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak,\nčl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných\na účinných prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je\noprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol\ndomôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a zákonom\nustanovenými procesnými úkonmi (I. ÚS 161/02, I. ÚS 79/07).\n24. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti (proti napadnutému\nuzneseniu krajského súdu) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci o nej rokovať a rozhodnúť.\nIII.B\n\nK namietanému\n\nporušeniu\n\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu\n\n10\n\nsťažovateľkou\n\noznačených\n\npráv\n\n25. V súvislosti so sťažovateľkou napádaným uznesením najvyššieho súdu ústavný\nsúd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné v prvom rade\npripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00).\n26. Najvyšší súd svoje rozhodnutie v interakcii s námietkami sťažovateľky\nv podstatnej časti odôvodnil takto:\n«Predmetom kasačného konania bolo preskúmanie uznesenia krajského súdu,\nako aj konania, ktoré mu predchádzalo. V rámci kasačného konania, kasačný súd skúmal\naj povahu napadnutej správy a žiadosti. Kľúčovou bolo najmä právne posúdenie možnosti\nsúdneho prieskumu Správy o zistenej nezrovnalosti a Žiadosti o vrátenie finančných\nprostriedkov, ktoré krajský súd zhodne so žalovanými považovali za nepreskúmateľné\nv správnom súdnictve. Túto právnu otázku presvedčivo vyriešil krajský súd, pričom najvyšší\nsúd sa s dôvodmi jeho rozsudku v tejto časti plne stotožňuje.\nRozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak,\nže preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými\nsa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom\npreskúmania musí byť právoplatné rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho\norgánu. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť\n\n11\n\n(procesne), že bola ukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu\nmusí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať\nreštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne\nprávo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu.\nVylúčenie postupu správnych orgánov, ktorým neboli priamo dotknuté práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo\nsúdneho prieskumu súvisí s tým, že bez priamej spojitosti by došlo k neprimeranému\nrozšíreniu možnosti napádať postupy správnych orgánov v správnom súdnictve.\nSprávne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, s výnimkou tých,\nktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych\nrozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy\nnepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené\nv ustanovení § 7 SSP. Predmetné ustanovenie v písmene a) až h) obsahuje taxatívny výpočet\nkonkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu.\nKasačný súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa jedná o konanie podľa druhej\nčasti zákona o pomoci a podpore, keďže predmetom preskúmavanej veci je eventuálne\nvrátenie poskytnutých finančných prostriedkov za nedostatky v rámci verejného\nobstarávania\n\n„Informačné\n\na\n\nkomunikačné\n\ntechnológie\n\nUMB\n\nvrátane\n\npodpory\n\ninfraštruktúry výskumu a vývoja UMB v Banskej Bystrici“.\nNajvyšší súd dáva v prvom rade do pozornosti citované ustanovenie § 14 ods. 18\nzákona o pomoci a podpore, z ktorého jednoznačne vyplýva, že rozhodnutia vydané v\nkonaní podľa druhej časti tohto zákona nie sú preskúmateľné súdom. Predmetné\nustanovenie ešte podporne odkazuje na ustanovenie § 7 písm. h) SSP. Kasačný súd ďalej\nuvádza nasledovné:\nNajvyšší súd sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, a teda, že Správa\na Žiadosť ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sami\no sebe nepredstavujú zásah do práva a právom chránených záujmov kontrolovaného\nsubjektu. V tomto smere odvolací súd poukazuje na opakované vyjadrenia žalovaného\n1 a žalovaného 2 o predčasnom podaní žaloby v čase vypracovania a odoslania Správy\na Žiadosti, pretože ku dňu podania žaloby neexistuje právoplatné správne rozhodnutie\no vrátení finančných prostriedkov podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore.\n\n12\n\nPovinnosť žalobcu vrátiť finančné prostriedky vznikne až na základe takého právoplatného\nrozhodnutia, ktoré už bude spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľa,\na až vtedy bude preskúmateľné v rámci správneho súdnictva.\nVychádzajúc z predmetných citovaných ustanovení má kasačný súd za to,\nže predmetnú Správu a Žiadosť je možné považovať za podkladové rozhodnutie, ktoré má\npredbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a zákona o pomoci a podpore.\nKasačný súd zdôrazňuje, že v prípade, ak na základe podanej žiadosti žalobca\nnevráti poskytnuté finančné prostriedky, následne žalovaný 1 v zmysle zákona začne\nsprávne konanie, výsledkom ktorého bude rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť finančné\nprostriedky, ktoré bude po vyčerpaní opravného prostriedku v zmysle zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) podliehať súdnemu prieskumu správnym súdom,\na ktoré bude aj materiálne vykonateľné. Rovnako vo vzťahu k prípadnej povinnosti vrátiť\njeden a pol násobok sumy uvedenej vo výzve, ktorú môže uložiť iba žalovaný 1 vydaním\nrozhodnutia, a až toto rozhodnutie môže byť následne preskúmané, či nezasiahlo do práv\nsťažovateľky. Uvedený záver je podporený aj novšou judikatúrou Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (napr. sp. zn. 1Sžf/87/2015 zo 14. februára 2017, sp. zn. 1Sžf/95/2015\nzo 14. februára 2017, sp. zn. 4Sžf/56/2015 z 8. júna 2016).\nNa základe všetkých vyššie citovaných zákonných ustanovení a právnych argumentov\ndospel kasačný súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie nespadá do právomoci súdov,\na teda nie je preskúmateľné súdom. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd\nkonštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne\nvysporiadal a neopomenul žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom\nsúde, v dôsledku čoho krajský súd správne právne posúdil predmetnú vec a neporušil práva\nsťažovateľa na spravodlivý proces. Ďalšie námietky uvedené v kasačnej sťažnosti\nvyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nrozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú\nzamietol.»\n27. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej\nz fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 528/2008 Z. z.“), ktorý bol do tejto právnej úpravy s účinnosťou od 1. apríla 2010\n\n13\n\nvčlenený jeho novelou č. 57/2010 Z. z. (ďalej len „novela“), účinného v rozhodnom čase\n(v čase vydania správy a žiadosti, pozn.) ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel\na postupov verejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého\npríspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.\n28. Podľa § 27a ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z. účinného v rozhodnom čase\nak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku 1, riadiaci\norgán oznámi podnet orgánu podľa osobitného predpisu, pričom týmto osobitným\npredpisom je zákon o verejnom obstarávaní.\n29. Podľa relevantnej časti § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. účinného\nv rozhodnom čase ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel\na postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku\nsumy uvedenej vo výzve podľa odseku 1.\n30. Podľa dôvodovej správy k novele, ktorou bol do zákona č. 528/2008 Z. z.\nvčlenený § 27a, sa týmto ustanovením „... ustanovuje právo riadiaceho orgánu, ak zistí\nporušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania vyzvať prijímateľa, aby vrátil\npríspevok alebo jeho časť. Riadiaci orgán by pri určení výšky príspevku, ktorý sa má vrátiť,\nmal zohľadňovať povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia pravidiel a postupov\nverejného obstarávania. Ak prijímateľ dobrovoľne príspevok alebo jeho časť na základe\nvýzvy nevráti, riadiaci orgán podá podnet Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý následne\npostupuje v súlade so zákonom č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a ak zhodnotí,\nže k porušeniu pravidiel a postupov verejného obstarávania došlo, uloží pokutu v súlade\ns § 149 citovaného zákona. Po nadobudnutí právoplatnosti takéhoto rozhodnutia je riadiaci\norgán oprávnený vydať rozhodnutie v správnom konaní, ktorým uloží prijímateľovi\npovinnosť vrátiť príspevok alebo jeho časť... Takéto právoplatné rozhodnutie je exekučným\ntitulom, na základe ktorého je možné začať exekučné konanie na účely vymáhania\nprostriedkov, ktoré sa majú vrátiť.“.\n31. V rámci svojej ustálenej rozhodovacej praxe ústavný súd už konštatoval,\nže postup všeobecného súdu v súlade s platným a účinným zákonom (procesnými\n\n14\n\na hmotnoprávnymi predpismi) v zásade nemožno hodnotiť ako porušovanie základných\nľudských práv (napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00).\n32. Z citovaného znenia aplikovanej právnej úpravy explicitne vyplýva, že v rámci\nprocesu kontroly a dohľadu čerpania finančných prostriedkov poskytnutých prijímateľovi\n(v danom prípade sťažovateľke) z fondov Európskej únie sa tento proces kontroly\nich čerpania realizuje v troch fázach, a to vo fáze (i) kontroly ich čerpania samotným\nposkytovateľom (v danom prípade je ním ministerstvo v zastúpení agentúry), ktorý\nv prípade zistenia pochybení pri verejnom obstarávaní „mohol“ podľa v rozhodnom čase\núčinnej právnej úpravy vyzvať (podľa aktuálne účinného znenia § 27a ods. 1 zákona\nč. 528/2008 Z. z. poskytovateľ nielen „môže vyzvať“, ale „vyzve“ príjemcu na vrátenie,\npozn.) príjemcu na vrátenie týchto poskytnutých prostriedkov. Potom nasledovala fáza,\n(ii) keď v prípade, že na základe výzvy podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z.\npríjemca dobrovoľne finančné prostriedky nevrátil, poskytovateľ musel podať podnet\nna ďalšie konanie Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“), ktorý opätovne\nzisťoval (a aj podľa aktuálne účinnej právnej úpravy zisťuje, pozn.), či skutočne došlo\nv procese verejného obstarávania realizovaného príjemcom k pochybeniam vytýkaným\nposkytovateľom, a ak tomu tak je, tak potom mohol uložiť svojím rozhodnutím pokutu\nza porušenie týchto pravidiel verejného obstarávania. Následne nastúpila tretia fáza,\n(iii) keď po uložení pokuty z titulu porušenia pravidiel verejného obstarávania mohol\nposkytovateľ v správnom konaní vydať rozhodnutie o povinnosti prijímateľa vrátiť\nposkytnutý príspevok v celku alebo jeho časť.\n33. Sťažovateľka vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu namieta,\nže jej neposkytol súdnu ochranu, keďže sa stotožnil s posúdením povahy žalobou\nnapadnutých dokumentov (správy a žiadosti) ako takých, ktoré nepodliehajú správnemu\nsúdnemu prieskumu, preto prekážka nedostatku právomoci správneho súdu bráni ďalšiemu\nkonaniu o žalobe sťažovateľky, resp. ju robí neprípustnou.\n34. Z uvedeného vyplýva, že znenie zákona, ako aj dôvodová správa k nemu\npodporujú\n\nprávny\n\nnázor\n\nnajvyššieho\n\nsúdu,\n\npodľa\n\nktorého\n\ndokumenty\n\nvydané\n\nposkytovateľom finančných prostriedkov v prvej fáze kontroly ich čerpania majú iba\n15\n\nnotifikačný (oznamovací) charakter a v žiadnom prípade nejde o výkon vrchnostenskej\nrozhodovacej právomoci orgánu verejnej moci (poskytovateľa). Inými slovami,\nsťažovateľka ako príjemca nenávratného finančného príspevku bude mať možnosť namietať\nposkytovateľom tvrdené a jej vytýkané pochybenia v rámci verejného obstarávania ešte\nv druhej fáze procesu kontroly ich čerpania, a teda vydaním žalobou sťažovateľky\nnapádaných dokumentov nebol ešte s konečnou platnosťou zavŕšený proces dohľadu\na kontroly, v rámci ktorého sťažovateľka môže brániť svoje práva a právne postavenie.\nZ pohľadu subjektívnej právnej pozície prijímateľa (sťažovateľky) je totiž jeho pasivita\npo doručení výzvy poskytovateľa na vrátenie finančných prostriedkov prejavom nesúhlasu\npríjemcu s právnym záverom riadiaceho orgánu (poskytovateľ) o porušení pravidiel\na postupov verejného obstarávania. Takto potom vzniká medzi riadiacim orgánom\na príjemcom spor, ktorého riešenie spadá do pôsobnosti úradu, ktorý je jediným\nkompetentným subjektom na autoritatívne posúdenie toho, či skutočne k porušeniu pravidiel\na postupov verejného obstarávania došlo. Až využitie kompetencie úradu s pozitívnym\nzáverom o porušení pravidiel verejného obstarávania zakladá vrchnostenské postavenie\nriadiaceho orgánu (žalovaného), ktorý bude kompetentný sťažovateľke autoritatívne uložiť\npovinnosť vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho časť v zvýšenej sume, a to individuálnym\nsprávnym aktom preskúmateľným správnym súdom (m. m. III. ÚS 33/2018).\n35. Sťažovateľka sa tak bude môcť dovolávať správnej súdnej ochrany až proti\nprípadnému rozhodnutiu úradu o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania\na následne aj proti rozhodnutiu riadiaceho orgánu (poskytovateľa, žalovaného) podľa § 27a\nods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. o povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky alebo\nich časť.\n36. Z uvedeného vyplýva, že najvyšší súd rozhodol v súlade so zákonom, jeho\nrozhodnutie je ústavne udržateľné a nevykazuje znaky svojvôle či arbitrárnosti, preto nie je\nmožné prisvedčiť argumentácii sťažovateľky o porušení jej základného práva na súdnu\nochranu, keďže si ho neuplatňuje v štádiu na to určenom, ale predčasne, a to napadnutím\ndokumentov (správy a žiadosti), ktoré nie sú individuálne správne akty ukladajúce\npovinnosť z pozície mocenskej autority s možnosťou ich núteného výkonu, ale len\nnotifikačné úradné listy, ako to konštatoval aj najvyšší súd.\n16\n\n37. Suma finančnej povinnosti, ktorá sťažovateľke vznikne pri uplatnení\nrozhodovacej právomoci riadiaceho orgánu podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z.\na ktorou aj argumentuje proti právnym záverom najvyššieho súdu, nemá pre posúdenie veci\nprávny význam (obdobne IV. ÚS 267/2018).\n38. Uvedené závery boli podkladom, na základe ktorého ústavný súd sťažnosť\nsťažovateľky už po jej predbežnom prerokovaní aj v tejto časti (proti napadnutému\nuzneseniu najvyššieho súdu vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces) ako zjavne neopodstatnenú\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n39. V súvislosti s námietkou sťažovateľky o porušení jej základného práva nebyť\nodňatý svojmu zákonnému sudcovi, k porušeniu ktorého malo dôjsť tým, že najvyšší súd\nnapriek existencii odlišného názoru iného senátu najvyššieho súdu pri riešení obdobnej\notázky týkajúcej sa charakteru dokumentov vydaných poskytovateľom nenávratného\nfinančného príspevku z fondov Európskej únie v rámci kontroly ich čerpania v danej veci\nrozhodol bez toho, aby sa pre účely zjednotenia právnych názorov obrátil na veľký senát\nnajvyššieho súdu v zmysle § 22 ods. 1 písm. a) SSP, ústavný súd už konštatoval\n(IV. ÚS 267/2018), že za splnenia všetkých zákonných predpokladov možno z právnej\núpravy aj vo veciach patriacich do sféry správneho súdnictva vyvodiť povinnosť senátu\nnajvyššieho súdu predložiť vec veľkému senátu. Prípadné nepostúpenie veci veľkému\nsenátu je pritom podľa názoru ústavného súdu spôsobilé vyvolať neprípustný zásah\ndo základného práva účastníka konania na zákonného sudcu a zároveň založiť vadu\nnesprávne obsadeného súdu. V prípade sťažovateľky však o takýto prípad nešlo.\n40. Ústavný súd je toho názoru, že je nevyhnutné vždy posudzovať prípadný vznik\njudikatórneho odklonu aj v časových súvislostiach. Kompetencia veľkého senátu správneho\nkolégia najvyššieho súdu a s ňou spojená povinnosť postúpiť vec uložená senátu\nrozhodujúcemu vo veci boli založené až novým správnym procesným kódexom\n(Správny súdny poriadok) s účinnosťou od 1. júla 2016. V tomto období však už skoršie\nprávne názory najvyššieho súdu, ktorých sa sťažovateľka dovoláva (konkrétne\n\n17\n\nsp. zn. 5 Sžf 26/2014 a sp. zn. 5 Sžf 31/2011), boli prekonané už v tom čase tiež existujúcou\nneskoršou judikatúrou najvyššieho súdu uvedenou v odôvodnení napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu (konkrétne sp. zn. 4 Sžf 56/2015 a sp. zn. 1 Sžf 87/2015). Od tejto v tomto\nčase už existujúcej aktuálnej judikatúry sa konajúci senát najvyššieho súdu, ako to vyplýva\naj z odôvodnenia jeho uznesenia, nemienil pri svojom rozhodovaní odchýliť a rozhodol\nv súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou iných senátov najvyššieho súdu. Z uvedeného\ndôvodu vo veci sťažovateľky konajúci senát najvyššieho súdu nemal podľa názoru\nústavného súdu povinnosť postúpiť túto vec veľkému senátu.\n41. Z dôvodu nesplnenia predpokladu (existencie zamýšľaného odklonu od aktuálnej\njudikatúry) na postúpenie veci veľkému senátu nemožno preto uvažovať ani o porušení\nzákladného práva sťažovateľky na zákonného sudcu, preto ústavný súd sťažnosť\nsťažovateľky aj v tejto časti po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n42. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že povinnosť postúpenia veci\nveľkému senátu na zaujatie zjednocujúceho stanoviska a rozhodnutie veci nie je účelné\nrozširovať aj o obsolentné právne názory obsiahnuté v už „prežitej“ judikatúre. Relevanciu\nv tomto smere je možné priznať len zamýšľanému judikatórnemu odklonu od právneho\nnázoru aktuálneho v čase rozhodovania konajúceho senátu, keďže v opačnom prípade by\nbolo potrebné zjednocovanie neúnosného množstva „historicky prežitých“ právnych\nnázorov (m. m. I. ÚS 276/2018).\n43. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľky, ktoré sú viazané na vyslovenie porušenia jej práv alebo\nslobôd (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž bližšie nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. septembra 2018\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "Správny súdny poriadok", "správne súdnictvo-vylúčenie z preskúmavania súdom", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d686fe20-c1fc-4e06-a223-fd209810b0f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.276.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 276/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 276/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.276.2018.1"}, {"guid": "ussr:4f20d2d0-5864-4200-87fd-5ad2e375a484", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.267.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.267.2018.1"}, {"guid": "ussr:254b612b-c0c1-49a7-bde8-ff6cfcd784c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.33.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 33/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/2018 z 30. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.33.2018.1"}, {"guid": "ussr:b19df5a2-09ce-4159-a97a-a3d83d3d1c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/07 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 184, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19df5a2-09ce-4159-a97a-a3d83d3d1c37"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:3abba93b-781b-459c-b94d-04592dc26bef", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 161/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 161/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 405, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3abba93b-781b-459c-b94d-04592dc26bef"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d5ba8d49-df8b-4e44-be82-970967045b3f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.535.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 535/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 535/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.535.2019.1"}, {"guid": "ac921103-ecfc-49c3-b15a-b73c3f2e4775:9c780de1-2894-4c72-8b35-4dc6763c2488", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1017200622.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/43/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/43/2020 z 28. 2. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-02-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1017200622.1"}, {"guid": "4af5cee6-7681-436c-b6d6-ff6f2cff3e6f:e98effd8-9b10-4283-b839-87ea35033586", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1016200051.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/30/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/30/2017 z 19. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1016200051.1"}, {"guid": "4dc06bb1-1315-462c-a031-690c91f3d718:60190da0-823a-40fa-9371-018cfd89c525", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1017200581.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/7/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/7/2019 z 12. 5. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1017200581.1"}, {"guid": "2290af87-57d5-4250-9f27-c848a4c9dfa1:085c6070-48da-43bb-9f52-1f19a08cae69", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015201226.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/23/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/23/2017 z 21. 11. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201226.1"}, {"guid": "25f76dbc-a30f-4b95-8d56-dc34aca55288:1912cc6f-ad9a-4c1e-82d3-4819558b8210", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1020200499.1", "spisova_znacka": "1S/90/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/90/2020 z 16. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1020200499.1"}, {"guid": "25f76dbc-a30f-4b95-8d56-dc34aca55288:b01c90f2-5a9e-42ee-8fca-98c9ee75d467", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1020200499.1", "spisova_znacka": "1S/90/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/90/2020 z 16. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1020200499.1"}, {"guid": "25f76dbc-a30f-4b95-8d56-dc34aca55288:4e84257b-9a40-4549-8e0c-46d2c6e17dad", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1020200499.1", "spisova_znacka": "1S/90/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/90/2020 z 16. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1020200499.1"}, {"guid": "25f76dbc-a30f-4b95-8d56-dc34aca55288:ac36c40c-a22c-4179-8936-d25cfb417668", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1020200499.1", "spisova_znacka": "1S/90/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/90/2020 z 16. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-09-16", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1020200499.1"}, {"guid": "25f76dbc-a30f-4b95-8d56-dc34aca55288:7df77bb1-fbcd-4647-ba45-b98d41921fa9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1020200499.1", "spisova_znacka": "1S/90/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/90/2020 z 16. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1020200499.1"}, {"guid": "25f76dbc-a30f-4b95-8d56-dc34aca55288:88088763-27bf-49d3-bdad-1146410a3524", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1020200499.1", "spisova_znacka": "1S/90/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/90/2020 z 16. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1020200499.1"}]}