{"guid": "ussr:2207c513-7206-418d-8d24-30127668b7f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.459.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 459/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 459/2017 z 19. 6. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. júna 2018, sp. zn. II. ÚS 459/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.459.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2018-06-19", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2207c513-7206-418d-8d24-30127668b7f6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.459.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.459.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.459.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 459/2017-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júna 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Lajosa Mészárosa (sudca\nspravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť\n,\n\na\n, zastúpených spoločnosťou\n\nJUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s. r. o., Národná 679/17, Žilina, v mene ktorej koná\nadvokátka JUDr. Magda Poliačiková, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom\npod sp. zn. 9 P 134/2012 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 37 P 62/2013) a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na\n\nna prerokovanie veci bez\n\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 134/2012 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 134/2012 p r i k a z u j e\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\na\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie\n\nkaždému v sume po 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Žilina\np o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4.\n\na\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho\n\nzastúpenia v sume 551,18 € (slovom päťstopäťdesiatjeden eur a osemnásť centov), ktorú j e\nOkresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť na účet spoločnosti JUDr. Magda Poliačiková,\nadvokátka, s. r. o., Národná 679/17, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 459/2017-10 z 25. júla 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\na\n\n(ďalej\n\naj „sťažovatelia“ alebo „starí rodičia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej\nlen „listina“), ako i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného súdu Žilina (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 134/2012\n[pôvodne vedenom pod sp. zn. 37 P 62/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“)].\n2. Z obsahu sťažnosti predovšetkým vyplynulo:\n„... Dňa 14. 08. 2013 sme podali na Okresný súd v Žiline návrh na úpravu styku nás\nako starých rodičov s našim maloletým vnukom,\n\n2\n\n,\n\n.\n\nToto konanie sa viedlo pod č. k. 37P 62/2013 a následne pod č. k. 9P 134/2012, vec\nbola pripojená k už staršiemu konaniu týkajúceho sa úpravy práv a povinností rodičov\nk maloletému\n\n.\n\nSúd vo veci nariadil len jedno pojednávanie, dňa 13. 11. 2013, ktoré bez prejednania\nveci odročil na 03.03.2014.\nPojednávanie pôvodne vytýčené na deň 03. 03. 2014 bolo odročené na neurčito\nz administratívnych dôvodov, zavinených Krajským súdom Žilina (nevrátenie spisu\nz krajského súdu).\nOd podania návrhu dňa 14. 08. 2013 do dnešného dňa (t. j. 17. 03. 2016, viac ako\ndva a pol roka) súd vo veci do dnešného dňa právoplatne nerozhodol, ani len nevykonal\njedno meritórne pojednávanie.\nVo veci sme podali dva návrhy na vydanie predbežného opatrenia, aby nám bolo\naspoň v obmedzenej miere umožnené stretávanie s našim vnukom, avšak súd oba tieto\nnávrhy zamietol.\nOkresný súd Žilina porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v horeuvedenom konaní.\nMám za to, že Okresný súd v Žiline dlhodobo porušuje právo na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom\nna Okresnom súde v Žiline, č. k. 9P 134/2012, nakoľko súdne konanie sa vedie už viac ako\n2 a pol roka, a za celý tento čas bol súd nečinný a nevydal rozhodnutie vo veci samej\nnapriek tomu, že ide o úpravy styku starých rodičov k maloletému vnukovi a v takýchto\nkonaniach by mal súd vždy postupovať prioritne a v záujme maloletého.\n... Okresný súd Žilina porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv\na slobôd a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nv konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline, č. k. 9P 134/2012, nakoľko súdne konanie\nprebieha už viac ako dva a pol roka a do dnešného dňa súd právoplatne nerozhodol.\n... Nakoľko okresný súd právoplatne nerozhodol v období dlhšom ako dva a pol roka,\nobraciame sa s podnetom na Ústavný súd...\nÚstavný súd by v tejto súvislosti mal zohľadniť aj judikatúru Európskeho súdu pre\nľudské práva, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť tri základné kritériá:\n\n3\n\n(1) faktická a právna zložitosť veci\n(2) postup účastníka súdneho konania\n(3) postup príslušného súdu\n(1) Predmetom konania je úprava styku s maloletým, ktoré tvorí súčasť štandardnej\nrozhodovacej činnosti okresných súdov a preto namietané konanie nie je možné považovať\nza skutkovo či právne zložité.\n(2) My, sťažovatelia máme záujem na prejednaní našej veci, pričom sme súdu\nposkytovali všetku súčinnosť. Súd sme tiež vyzývali, aby vo veci konal. (Podanie zo dňa\n14.04.2014)\n(3) Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup, aby\nstav právnej neistoty bol čo najskôr odstránený. Takáto povinnosť vyplýva z § 6 O.s.p.,\nktorý súdu prikazuje postupovať tak, aby ochrana práv účastníkov konania bola rýchla a\núčinná, ako aj z § 100 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v\nňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nMáme za to, že súd v tomto prípade nepostupoval v súlade s citovanými ustanoveniami.\nPri uplatnení ochrany nášho základného práva sme využili všetky právne\nprostriedky, ktoré nám právne predpisy na jeho ochranu poskytujú. Dňa 20. 01. 2015 sme\npodali sťažnosť proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa § 62 zák. č. 757/2004 Z. z. (zákon o súdoch) v znení neskorších predpisov\npredsedovi Okresného súdu v Žiline. Týmto sme splnili podmienku ustanovenú v § 53 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov.\nSúd nám doručil vyjadrenie k našej sťažnosti dňa 09. 03. 2015, v ktorom uznal našu\nsťažnosť za dôvodnú a prisľúbil nápravu.\nOd doručenia predmetného vyjadrenia už uplynul rok a stav nášho konania sa\nnezmenil...\nMáme za to, že v predmetnom konaní boli spôsobené prieťahy nečinnosťou súdu\nv období od podania žaloby až doposiaľ, čo predstavuje k dnešnému dňu viac ako 2 a pol\nrokov.\n\n4\n\nPožadujeme primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.500,- € (slovom\ndvetisícpäťsto eur). V zmysle § 50 ods. 3 zákona o Ústavnom súde zdôvodňujeme\npožadované primerané finančné zadosťučinenie takto:\nVzhľadom k tomu, že predmet sporu je pre nás - sťažovateľov vzhľadom na to, že ide\no maloleté dieťa - nášho vnuka veľmi podstatný, žiadame priznať nám podľa zásad\nspravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia našich práv\nprimerané finančné zadosťučinenie vo výške: 2.500- € pre každého sťažovateľa. Právna\nneistota, v ktorej sa maloletý a my dlhodobo nachádzame nám spôsobuje nemateriálnu\nujmu, nakoľko matka maloletého dlhodobo ignoruje naše právo na stretávanie sa s našim\nvnukom a súd nám v tomto smere neposkytuje primeranú ochranu.\nŽiadame tiež, aby nám Ústavný súd Slovenskej republiky priznal náhradu trov\nkonania a nášho právneho zastúpenia v rozsahu procesných úkonov, ako aj ďalších\nnákladov spojených s uplatňovaním ochrany nášho základného práva na Ústavnom súde\nSlovenskej republiky v sume 363,80 €...\nNa základe hore uvedeného žiadame, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle\n§ 56 zákona o ústavnom súde (38/1993 Z. z.) vydal takéto Rozhodnutie:\nZákladné právo\n\na\n\nna prerokovanie veci bez\n\nzbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných\npráv a slobôd Okresným súdom v Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn.\n9P 134/2012 porušené bolo.\nOkresnému súdu v Žiline prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 9P 134/2012 konať\nbez zbytočných prieťahov.\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.500,- €\n(slovom dvetisícpäťsto €), ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.500,-€\n(slovom dvetisícpäťsto €), ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n\n5\n\nOkresný súd Žilina je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľov\nadvokátskej kancelárii JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., Národná 17, Žilina,\nvo výške 363.80 €...“\n3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:\nokresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou, listom sp. zn. 1 SprS 468/2017\nzo 16. augusta 2017 (ku ktorému bolo pripojené vyjadrenie zákonného sudcu k danej veci,\nako aj chronológia úkonov vykonaných v napadnutom konaní) a právna zástupkyňa\nsťažovateľov stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 26. septembra 2017.\n3.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla tieto relevantné\nskutočnosti:\n„... Konanie zásadne nie je možné považovať za právne zložité, avšak jeho\nkomplikovanosť vyplýva z vysokého počtu podaní účastníkov konania, ktorými sa účastníci\ndomáhali úpravy práv a povinností k maloletým deťom a to nie len zo strany rodičov, ale aj\nstarých rodičov maloletých detí, rozhodovaním o odvolaniach proti rozhodnutiam súdu\nprvej inštancie a napokon dĺžku konania ovplyvnil aj zdravotný stav účastníkov (otca\nmaloletého dieťaťa). Podľa stanoviska zákonného sudcu v predmetnej právnej veci zo dňa\n11.08.2017, ktoré k vyjadreniu v prílohe pripájam, nie je vylúčené nariadenie znaleckého\ndokazovania, čo opätovne môže mať dopad na dĺžku súdneho konania.\nZ pripojenej chronológie jednotlivých procesných úkonov súdu a procesných\nnávrhov účastníkov je zrejmé, že súd vo veci priebežne konal, a to s frekvenciou\nzodpovedajúcej celkovej zaťaženosti Okresného súdu Žilina...\nPodľa stanoviska zákonného sudcu v prejednávanej veci súd primárne rozhodoval\no návrhoch otca a matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, pričom\nk vyhláseniu rozhodnutia vo veci došlo dňa 29.06.2016 a aktuálne je spisový materiál\npredložený Krajskému súdu v Žiline v súvislosti s prebiehajúcim odvolacím konaním odo\ndňa 24.04.2017. V odvolaním napadnutom rozsudku súd rozhodol o zverení dieťaťa\njednému z rodičov, o výške výživného a úprave styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom\nprihliadajúc prioritne na záujem maloletého dieťaťa. Súčasné rozhodovanie súdu o úprave\nstyku starých rodičov s maloletým dieťaťom s dopadom na rozsah potrebného vykonávania\ndokazovania by podľa stanoviska zákonného sudcu predĺžilo základné konanie\n6\n\na naliehavosť takéhoto procesného postupu súdu v priebehu doterajšieho konania\nnevyplynula. Podľa stanoviska zákonného sudcu po právoplatnom rozhodnutí o úprave práv\na povinností rodičov k maloletému dieťaťu súd bude bezodkladne rozhodovať o návrhu\nstarých rodičov na úpravu styku s maloletým dieťaťom.\nVzhľadom na to, že celý spisový materiál v predmetnej právnej veci sa v súvislosti\ns podaným odvolaním proti rozsudku nachádza na odvolacom Krajskom súde v Žiline,\nvyjadrenie vedenia súdu vychádza z obsahu stanoviska zákonného sudcu v predmetnej\nprávnej a z prehľadu jednotlivých procesných úkonov vyplývajúcich zo súdneho registra.\nSúčasne uvádzam, že som v predmetnej právnej veci nezistila zavinené subjektívne\nprieťahy, ktoré by boli spôsobené súdom alebo sťažovateľmi. Zo stanoviska zákonného\nsudcu vyplýva, že priebeh konania ovplyvnila dlhodobá práceneschopnosť zákonného\nsudcu, ktorá trvala od 01.02.2016 do konca septembra roku 2016, pričom zastupujúci sudca\nvykonával procesné úkony len v nevyhnutnom rozsahu vzhľadom na jemu skôr už pridelené\nveci a nariadené termíny pojednávania.\nK žiadosti o pripojenie súdneho spisu sp.zn. 9P/134/2012 Vám oznamujeme, že\nv súčasnosti Okresný súd Žilina spisovým materiálom nedisponuje...\nZároveň oznamujem, že Okresný súd Žilina súhlasí s tým, aby Ústavný súd\nSlovenskej republiky podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. v platnom znení upustil od\nústneho prejednania ústavnej sťažnosti, pretože od ústneho pojednávania nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.“\n3.2 Zákonný sudca JUDr. Branislav Lečko po opísaní chronológie úkonov\nvykonaných v napadnutom konaní uviedol tieto relevantné skutočnosti:\n„... Dôvody prieťahov v konaní, najmä:\n• súbežné vybavovanie agendy T, vrátane porozsudkovej,\n• súbežné vybavovanie agendy D,\n• podstatne vyšší nápad v agende P oproti iným senátom,\n• vybavovanie vecí, ktoré napadli skôr,\n• pojednávanie v agende P sa neúmerne predlžuje aj tým, že sa predlžuje rozhodná\ndoba, ktorú je potrebné skúmať - niekedy aj viac rokov a nielen pojednávanie ale aj\nnapísanie rozsudkov je časovo náročnejšie,\n\n7\n\n• správanie účastníkov konania (dlhodobá PN otca dieťaťa, žiadosť o odročenie\npojednávania zo strany otca, ale aj matky - napr. zo dňa 13. 11. 2013, opakované nové\ndôkazné návrhy aj zo strany matky - napr. podanie zo dňa 13. 2. 2014, početné návrhy na\nnariadenie predbežných opatrení, podávanie opravných prostriedkov - napr. pojednávanie\nurčené na deň 3. 3. 2014 muselo byť zrušené, lebo sa spis nachádzal na KS ZA),\n• nebolo vhodné návrhy spájať do spoločného konania.\nRozsudok vo veci návrhov otca a matky na úpravu práv a povinností k maloletému\ndieťaťu bol vyhlásený dňa 29. 6. 2016, expedovaný pravdepodobne dňa 12. 7. 2016. Spis\nbol predložený Krajskému súdu v Žiline v súvislosti s odvolaním dňa 24.4.2017.\nVo veci som prednostne rozhodoval o návrhoch otca a matky na úpravu práv\na povinností k maloletému dieťaťu, teda o:\nzverení dieťaťa jednému z rodičov,\nvýške výživného,\núprave styku druhého rodiča s dieťaťom.\nPráve táto úprava bola pre dieťa dôležitá a bolo o nej potrebné rozhodnúť čo\nnajskôr. Úprava styku dieťaťa so starými rodičmi je taktiež dôležitá, ale nie prioritná\n(o styku sa rozhoduje v záujme dieťaťa a pre dieťa, nie pre starých rodičov).\n... Podľa § 25 ods. 5 vety prvej Zákona o rodčne, ak je to potrebné v záujme mal.\ndieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi\nosobami.\nZ vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v záujme dieťaťa bude, aby\nsa mohlo stýkať s blízkymi osobami, ku ktorým prechováva najmä citový vzťah. napr. k\nstarým rodičom, t.j. s osobami, ktoré pozitívne môžu obohatiť jeho celkový, najmä však jeho\ncitový vývoj. Súd ale musí vždy dôsledne skúmať, či takáto úprava styku bude v záujme\ndieťaťa a či si to budú vyžadovať pomery v rodine, teda, či by nedošlo k citovému strádaniu,\nči by rozvoj dieťaťa bol úplný najmä po stránke. Takéto dokazovanie, by konanie o\nprioritnej otázke úpravy rodičovských práv a povinnosti zásadne predĺžilo základné konanie\n(s prihliadnutím k okolnostiam konkrétnej prejednávanej veci).\nSúčasná moderná právna úprava, ktorá plne rešpektuje záujem dieťaťa ako prvoradé\nhľadisko, akceptuje, že dieťa môže mať ku svojim starým rodičom alebo iným príbuzným\nsilné citové väzby, tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na\n\n8\n\nnich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného\nprostredia, jeho duševný a citový rozvoj a pod. Súd však musí prihliadať aj na vek,\nzdravotný stav a pod. týchto príbuzných. Zároveň musí vziať do úvahy okrem záujmu\ndieťaťa aj to, že v zmysle § 30 ods. 1 Zákona o rodine majú rozhodujúcu úlohu vo výchove\ndieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským\na filozofickým presvedčením. Záujem dieťaťa však nie je pri úprave styku s blízkymi\nosobami. Druhým podstatným kritériom je to, že tento styk vyžadujú pomery v rodine.\nSúd pri rozhodovaní o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu zobral do\núvahy prednostné hľadisko rozhodovania - najlepší záujem dieťaťa (nie rodičov). Podľa\nčl. 3 Dohovoru o právach dieťa, najlepší záujem dieťaťa musí byť prednostným hľadiskom\npri akejkoľvek rozhodovacej činnosti, týkajúcej sa detí, vrátane rozhodovacej činnosti\nsúdov. Pri takomto rozhodovaní súdov, nie je možné hľadieť na nejaké abstraktné princípy,\nale je nevyhnutné, aby sa súd zaoberal konkrétnym záujmom konkrétneho dieťaťa\nv konkrétnej situácii (napr. rozhodnutie ÚS ČR I. ÚS 3226/16).\nPodľa môjho názoru bolo potrebné prioritne rozhodnúť o výživnom pre dieťa,\nzverení dieťaťa a aj o úprave styku otca s dieťaťom (právoplatne) a až následne, ak by to\nbolo potrebné, o úprave styku starých rodičov s dieťaťom.\nBolo už neúnosné, a bolo by to aj v rozpore so záujmom dieťaťa (vzhľadom na dĺžku\nkonania a reštančnosť veci), konanie ďalej predlžovať rozhodovaním aj o návrhu starých\nrodičov. Nie je vylúčené, vzhľadom na zásadné narušenie rodinných vzťahov, aj znalecké\ndokazovanie. Preto tieto konania neboli spojené do jedného konania. Po vyhodnotení,\nči takáto úprava styku otca s dieťaťom je optimálna, bude možné rozhodovať (následne)\no návrhu starých rodičov.\nZ vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by potreba rozhodovania aj o návrhu\nstarých rodičov v jednom konaní, bola naliehavá a v záujme dieťaťa.\nNapokon, nič nebráni starým rodičom, aby sa stretávali s vnukom napríklad v rámci\nupraveného styku otca s dieťaťom.\nVec bola pomerne komplikovaná, najmä z hľadiska veľkého počtu podaní účastníkmi\nkonania, rozhodovaní o odvolaniach proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa. Pre ilustráciu\nuvádzam, že spis má cca 1400 strán. K dĺžke konania teda prispelo aj správanie účastníkov\n\n9\n\nkonania, ale aj prideľovanie vecí zákonnému sudcovi v takom rozsahu, že vec nemohol\nprejednať a rozhodnúť bez prieťahov.\nPo právoplatnom rozhodnutí o úprave práv a povinností rodičov k maloletému\ndieťaťu, bude bezodkladne rozhodnuté o návrhu starých rodičov na úpravu styku\ns vnukom.“\n3.3\n\nPrávna\n\nzástupkyňa\n\nsťažovateľov\n\nv reakcii\n\nna\n\nuvedené\n\nvyjadrenie\n\npodpredsedníčky okresného súdu a zákonného sudcu v posudzovanom konaní zaujala toto\nstanovisko:\n„... Z vyjadrenia k sťažnosti vyplýva, že naša sťažnosť je v celom rozsahu\nopodstatnená, nakoľko návrh na úpravu styku starých rodičov s našim vnukom bol podaný\ndňa 14.08.2013, pričom za 4 roky súd v tejto našej veci neurobil nič s výnimkou zamietnutia\nnávrhu na nariadenie predbežného opatrenia.\nSamotný súd uvádza, že nespojil na spoločné konanie úpravu práv a povinností\nrodičov k maloletému s našim návrhom na úpravu styku starých rodičov s vnukom.\nPre nás je potom irelevantný postup súdu v konaní o úpravu práv a povinností\nk maloletému ako aj postup účastníkov toho konania - rodičov maloletého.\nPostup súdu prednostne rozhodovať o úprave práv a povinností rodičov\nk maloletému a až potom sa zaoberať naším návrhom sa ukázal ako nesprávny, keďže\npôvodné konanie - úprava práv a povinností k maloletému je neúmerne predlžované, a to aj\nz dôvodov na strane otca a matky maloletého.\nJe absurdné, aby sa za štyri roky, od podania nášho návrhu vo veci nič neudialo, a to\nobzvlášť s poukazom, že ide o maloleté dieťa.\nSúd zdôrazňuje záujem maloletého dieťaťa, s čím samozrejme súhlasíme a máme za\nto, že je to v záujme maloletého, aby malo vytvorený vzťah so starými rodičmi, pričom ak by\nsúd nášmu návrhu vyhovel, pre dieťa by to bolo výnosné a mohlo by ho to len obohatiť.\nZ horeuvedených dôvodov považujeme dlhoročnú nečinnosť okresného súdu\nv predmetnej veci za neodôvodnenú.\nPoukazujem na to, že sťažnosť predsedovi súdu sme podali ešte v roku 2015, pričom\ndňa 16. 02. 2015 nám bolo uvedené, že naša sťažnosť na prieťahy je dôvodná, pričom styk\nmaloletého dieťaťa s otcom ale aj so starými rodičmi upraví súd v spoločnom konaní...\n\n10\n\nNapriek uvedenému však súd doposiaľ tento styk neupravil.“\n4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práv zaručených\nv čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nII.\n5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu (ktorý bol ústavnému súdu doručený\n5. marca 2018) ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde\npod sp. zn. 9 P 134/2012:\nDňa 23. marca 2012 bol Okresnému súdu Žilina doručený návrh\n(ďalej len „otec“) na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu\n\n,\n\n(ďalej len „maloletý“), a úpravu styku. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn.\n9 P 134/2012 a pridelená na rozhodnutie sudcovi JUDr. Branislavovi Lečkovi.\nDňa 17. apríla 2012 okresný súd uznesením č. k. 9 P 134/2012-9 ustanovil Úrad\npráce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline za kolízneho opatrovníka pre maloletého (ďalej len\n„kolízny opatrovník“).\nDňa 3. mája 2012 bola okresnému súdu doručená správa kolízneho opatrovníka\nz prešetrenia pomerov v domácnosti maloletého dieťaťa [maloletý žije v domácnosti\ns matkou\n\n(ďalej len „matka“)].\n\nDňa 4. mája 2012 bolo okresnému súdu doručené oznámenie advokáta\no prevzatí zastupovania matky v napadnutom konaní.\nDňa 15. mája 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie matky k návrhu\nna úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a návrh na rozhodnutie vo veci.\nDňa 4. decembra 2012 okresný súd nariadil termín pojednávania na 23. január 2013.\nDňa 6. decembra 2012 bol okresnému súdu doručený rozšírený návrh matky v časti\nurčenia príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke.\n\n11\n\nDňa 17. januára 2013 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie právneho\nzástupcu otca z neúčasti na nariadenom pojednávaní (23. januára 2013) z dôvodu kolízie\ntermínov pojednávaní a žiadosť o jeho odročenie, keďže otec trvá na osobnej účasti svojho\nadvokáta na pojednávaní. Toho istého dňa bolo súdu doručené vyjadrenie otca k návrhu\nmatky.\nDňa 18. januára 2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie matky\nk ospravedlneniu neúčasti právneho zástupcu otca na nariadenom pojednávaní (vyjadrila\nnesúhlas s jeho odročením).\nDňa 23. januára 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd odročil na 1. február\n2013 z dôvodu neprítomnosti otca, ktorého súd považoval za potrebné k veci vypočuť.\nDňa 25. januára 2013 okresný súd uznesením č. k. 9 P 134/2012-226 návrh matky\nna určenie príspevku na jej výživu a úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom\nz 15. mája 2012, doplnený 6. decembra 2012, vylúčil na samostatné konanie.\nDňa 1. februára 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd odročil na 22. február\n2013 z dôvodu návrhov účastníkov konania na vykonanie ďalších dôkazov.\nDňa 22. februára 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd odročil na 6. máj 2013\nz dôvodu vykonania nových dôkazných návrhov (vyžiadanie lekárskej správy týkajúcej sa\npsychiatrického ochorenia otca).\nDňa 4. apríla 2013 bola okresnému súdu doručená lekárska správa týkajúca sa\nzdravotného stavu otca.\nDňa 3. mája 2013 bola okresnému súdu doručená správa z poradenskopsychologického procesu (na individuálnom pohovore sa mali zúčastniť otec aj matka, ale\ndostavila sa len matka) z referátu poradensko-psychologických služieb.\nDňa 6. mája 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd odročil na 12. júl 2013,\npretože kolízny opatrovník navrhol ešte raz prešetriť zdravotný stav otca (ktorý sa dlhodobo\nlieči na psychiatrické ochorenie) z dôvodu, či nie je pre dieťa nebezpečný. Otec sa zaviazal,\nže sa zúčastní poradensko-psychologickej služby, ktorá sa už raz konala, ale nezúčastnil sa\njej.\nDňa 13. mája 2013 bol okresnému súdu doručený návrh matky na nariadenie\npredbežného opatrenia (povinnosť otca prispievať na výživu maloletého vo výške 150 €\nmesačne).\n\n12\n\nDňa 7. júna 2013 okresný súd uznesením č. k. 9 P 134/2012-449 návrh matky\nna nariadenie predbežného opatrenia zamietol.\nDňa 17. júna 2013 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie matky z neúčasti\nna nariadenom pojednávaní (12. júla 2013) a žiadosť o jeho odročenie z dôvodu pracovného\npohovoru v Bratislave. Matka trvala na jej osobnej účasti na pojednávaní.\nDňa 3. júla 2013 okresný súd zrušil plánovaný termín pojednávania a nariadil nový\nna 6. november 2013.\nDňa 27. júna 2013 matka podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu zo 7. júna\n2013.\nDňa 8. júla 2013 bola okresnému súdu (na jeho žiadosť) doručená lekárska správa\ntýkajúca sa zdravotného stavu otca.\nDňa 2. augusta 2013 okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania (6. novembra\n2013) a nariadil nový na 13. november 2013.\nDňa 5. augusta 2013 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský\nsúd“) na rozhodnutie o odvolaní matky proti uzneseniu okresného súdu zo 7. júna 2013.\nDňa 14. augusta 2013 bol okresnému súdu doručený návrh starej matky maloletého\na starého otca maloletého\n\n„na úpravu styku starých\n\nrodičov s maloletým dieťaťom“, pričom súčasťou tohto návrhu bol aj „návrh na vydanie\npredbežného opatrenia“, ktorým by bol predbežne upravený styk starých rodičov s ich\nvnukom. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 37 P 62/2013 a pridelená na rozhodnutie\nsudkyni Mgr. Silvii Tisovej.\nDňa 16. augusta 2013 bola vec sp. zn. 37 P 62/2013 spojená s vecou sp. zn.\n9 P 134/2012 s tým, že v budúcnosti sa tieto veci budú evidovať pod sp. zn. 9 P 134/2012.\nDňa 22. augusta 2013 bola okresnému súdu doručená správa z poradenskopsychologického procesu. Sedenia sa nezúčastnila matka ani otec. Referát poradenskopsychologických služieb uviedol, že nie je účelné opätovne predvolávať rodičov, pretože\notec nemá o pomoc psychologickými prostriedkami záujem.\nDňa 30. augusta 2013 krajský súd uznesením č. k. 5 CoP 74/2013-510 uznesenie\nokresného súdu zo 7. júna 2013 potvrdil.\nDňa 4. septembra 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.\n\n13\n\nDňa 6. septembra 2013 bola okresnému súdu doručená správa z prešetrenia pomerov\nv domácnosti sťažovateľov a matky. V rovnaký deň sa matka maloletého vyjadrila k návrhu\nna úpravu styku vo vzťahu k starým rodičom, teda k sťažovateľom.\nDňa 13. novembra 2013 matka maloletého ospravedlnila svoju neúčasť\nna pojednávaní, ktoré bolo nariadené na 13. november 2013 vo veci sp. zn. 9 P 134/2012.\nDňa 18. novembra 2013 okresný súd uznesením č. k. 9 P 134/2012-544 nariadil\npredbežné opatrenie, na základe ktorého sa umožnil styk starých rodičov s maloletým.\nDňa 13. novembra 2013 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci „návrhu na úpravu\npráv a povinností k maloletému dieťaťu“, pričom účastníkmi konania boli otec a starí\nrodičia ako navrhovatelia a matka ako odporkyňa. Pojednávanie bolo odročené na 3. marec\n2014.\nDňa 17. decembra 2013 podala matka maloletého odvolanie proti uzneseniu\nokresného súdu č. k. 9 P 134/2012-544, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie.\nDňa 10. januára 2014 okresný súd vyzval ostatných účastníkov konania, aby sa\nvyjadrili k odvolaniu matky, a zároveň nariadil pojednávanie na 3. marec 2014.\nDo uvedeného termínu pojednávania požiadal príslušné orgány o aktualizáciu podaných\nspráv (napr. kolízneho opatrovníka).\nDňa 20. januára 2014 sa starí rodičia vyjadrili k odvolaniu matky.\nDňa 6. februára 2014 kolízny opatrovník podal aktualizovanú správu.\nDňa 13. februára 2014 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní\nmatky.\nDňa 3. marca 2014 krajský súd uznesením č. k. 9 CoP 16/2014-599 napadnuté\nuznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia\nzamietol. V rovnaký deň okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania (3. marca 2014),\npretože sa ešte súvisiaci spis nachádzal na krajskom súde.\nDňa 10. marca 2014 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 2. apríla 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 13. jún 2014.\nDňa 14. apríla 2014 sťažovatelia požiadali okresný súd, aby „vo veci konal\na rozhodol“.\nDňa 13. júna 2014 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené\nna 15. august 2014 pre účely ďalšieho dokazovania.\n\n14\n\nDňa 11. júla 2014 okresný súd vyzval príslušné orgány o podanie správ.\nDňa 8. augusta 2014 otec maloletého požiadal o odročenie pojednávania nariadeného\nna 15. august 2014, pretože trvá na osobnej účasti svojho právneho zástupcu, ktorý je však\nna dovolenke.\nDňa 13. augusta 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 21. január 2015.\nDňa 20. októbra 2014 matka maloletého podala návrh na predbežné opatrenie\nna určenie dočasného styku otca s maloletým dieťaťom. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn.\n21 P 267/2014 a bola pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Gabriele Tučkovej.\nDňa 21. októbra 2014 bola vec sp. zn. 21 P 267/2014 spojená s vecou sp. zn.\n9 P 134/2012 s tým, že v budúcnosti sa tieto veci budú evidovať pod sp. zn. 9 P 134/2012.\nDňa 5. novembra 2014 okresný súd uznesením č. k. 9 P 134/2012-901 návrh matky\nna vydanie predbežného opatrenia zamietol.\nDňa 21. novembra 2014 matka maloletého podala odvolanie proti uzneseniu\nokresného súdu č. k. 9 P 134/2012-901.\nDňa 27. novembra 2014 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol\no uvedenom odvolaní matky.\nDňa 28. novembra 2014 matka podala námietku zaujatosti zákonného sudcu JUDr.\nBranislava Lečka a požiadala súd o oslobodenie od súdnych poplatkov.\nDňa 15. decembra 2014 krajský súd uznesením č. k. 11 CoP 61/2014-941 napadnuté\nuznesenie okresného súdu č. k. 9 P 134/2012-901 potvrdil.\nDňa 18. decembra 2014 bol spis vrátený okresnému súdu, pričom o námietke matky\no zaujatosti zákonného sudcu nerozhodol, pretože „ide o námietku, na ktorú sa v zmysle ust.\n§ 16 ods. 2 O.s.p. neprihliada“.\nDňa 31. decembra 2014 bolo okresnému súdu doručené tlačivo o dokladovaní\nmajetkových pomerov matky.\nDňa 9. januára 2015 okresný súd oznámil matke, že „k dnešnému dňu Vám ako\núčastníčke konania žiadna poplatková povinnosť nevznikla“.\nDňa 21. januára 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 13. máj\n2015.\n\n15\n\nDňa 20. marca 2015 matka maloletého podala návrh na predbežné opatrenie\nna zverenie maloletého do jej starostlivosti a na určenie výživného. Vec bola zaevidovaná\npod sp. zn. 15 P 86/2015 a bola pridelená na rozhodnutie sudcovi Mgr. Ladislavovi Hallovi.\nDňa 23. marca 2015 okresný súd vyzval ostatných účastníkov konania, aby sa\nvyjadrili k návrhu na vydanie predbežného opatrenia.\nDňa 13. apríla 2015 bola vec sp. zn. 9 P 134/2012 pridelená na prerokovanie\na rozhodnutie sudkyni JUDr. Gabriele Tučkovej.\nDňa 15. apríla 2015 okresný súd uznesením č. k. 9 P 134/2012-1053 ostatný návrh\nmatky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.\nDňa 15. mája 2015 matka podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k.\n9 P 134/2012-1053.\nDňa 4. júna 2015 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o uvedenom\nopravnom prostriedku matky.\nDňa 30. júna 2015 krajský súd uznesením č. k. 7 CoP 38/2015-1132 napadnuté\nuznesenie okresného súdu č. k. 9 P 134/2012-1053 potvrdil.\nDňa 3. júla 2015 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 5. augusta 2015 otec maloletého podal návrh na vydanie predbežného opatrenia\nna úpravu styku. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 21 P 251/2015 a bola pridelená\nna rozhodnutie sudkyni JUDr. Gabriele Tučkovej.\nDňa 10. augusta 2015 bola vec sp. zn. 21 P 251/2015 spojená s vecou sp. zn.\n9 P 134/2012 s tým, že v budúcnosti sa tieto veci budú evidovať pod sp. zn. 9 P 134/2012.\nV rovnaký deň okresný súd uznesením č. k. 9 P 134/2012-1140 vyzval otca, aby pod\nnásledkami odmietnutia podania svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia spresnil\na doplnil.\nDňa 20. augusta 2015 otec oznámil okresnému súdu ukončenie svojej\npráceneschopnosti a doplnil svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia.\nDňa 24. augusta 2015 okresný súd vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili\nk návrhu otca na vydanie predbežného opatrenia.\nDňa 2. septembra 2015 sa matka maloletého vyjadrila k návrhu otca na vydanie\npredbežného opatrenia.\n\n16\n\nDňa 16. septembra 2015 okresný súd uznesením č. k. 9 P 134/2012-1065 návrhu otca\nna nariadenie predbežného opatrenia vyhovel.\nDňa 22. septembra 2015 otec predložil okresnému súdu ako dôkaz znalecký posudok\nč. 73/2015 a znalecký posudok č. 63/2015. V rovnaký deň bolo okresnému súdu doručené\nodvolanie matky proti uzneseniu č. k. 9 P 134/2012-1065.\nDňa 15. októbra 2015 bola vec sp. zn. 9 P 134/2012 pridelená na prerokovanie\na rozhodnutie sudcovi JUDr. Branislavovi Lečkovi.\nDňa 19. októbra 2015 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní\nmatky proti uzneseniu č. k. 9 P 134/2012-1065.\nDňa 30. októbra 2015 krajský súd uznesením č. k. 8 CoP 65/2015-1216 napadnuté\nuznesenie okresného súdu č. k. 9 P 134/2012-1065 potvrdil.\nDňa 4. novembra 2015 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 20. novembra 2015 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľov\n„na vydanie predbežného opatrenia na úpravu styku starých rodičov s vnukom“. Vec bola\nzaevidovaná pod sp. zn. 15 P 375/2015 a bola pridelená na rozhodnutie sudcovi Mgr.\nLadislavovi Hallovi. V rovnaký deň bola vec sp. zn. 15 P 375/2015 spojená s vecou sp. zn.\n9 P 134/2012 s tým, že v budúcnosti sa tieto veci budú evidovať pod sp. zn. 9 P 134/2012.\nDňa 11. decembra 2015 okresný súd uznesením č. k. 9 P 134/2012-1228 návrh\nsťažovateľov na vydanie predbežného opatrenia zamietol.\nDňa 21. decembra 2015 podali sťažovatelia odvolanie proti uzneseniu okresného\nsúdu č. k. 9 P 134/2012-1228.\nDňa 23. decembra 2015 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol\no uvedenom odvolaní sťažovateľov.\nDňa 19. januára 2016 krajský súd uznesením č. k. 5 CoP 73/2015-1236 napadnuté\nuznesenie okresného súdu č. k. 9 P 134/2012-1228 potvrdil.\nDňa 27. januára 2016 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 3. marca 2016 bol Okresnému súdu Žilina z Okresného súdu Skalica postúpený\nnávrh matky na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matke a na určenie výživného.\nVec bola zaevidovaná pod sp. zn. 21 P 77/2016 a bola pridelená na rozhodnutie sudkyni\nJUDr. Gabriele Tlučkovej.\n\n17\n\nDňa 7. marca 2016 bola vec sp. zn. 21 P 77/2016 spojená s vecou sp. zn.\n9 P 134/2012 s tým, že v budúcnosti sa tieto veci budú evidovať sp. zn. 9 P 134/2012.\nDňa 6. mája 2016 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 27. jún 2016 a boli\nvyžiadané správy od príslušných orgánov.\nDňa 27. júna 2016 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n29. jún 2016 pre účely vyhlásenia rozsudku.\nDňa 29. júna 2016 bol vo veci vyhlásený rozsudok č. k. 9 P 134/2012-1362.\nDňa 18. augusta 2016 otec maloletého podal odvolanie proti uvedenému rozsudku.\nDňa 6. septembra 2016 sa matka maloletého vyjadrila k odvolaniu otca.\nDňa 7. decembra 2016 sa otec maloletého v zastúpení svojich rodičov (pretože ich\nsyn bol prevzatý na psychiatrické oddelenie) vyjadril k odvolaniu, pričom rodičia požiadali\naj o predĺženie lehoty na vyjadrenie.\nDňa 25. apríla 2017 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní\notca maloletého proti rozsudku č. k. 9 P 134/2012-1362.\nDňa 25. októbra 2017 krajský súd uznesením č. k. 7 CoP 25/2017-1520 napadnutý\nrozsudok okresného súdu v podstate potvrdil.\nDňa 6. novembra 2017 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 10. novembra 2017 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 29. január 2018.\nDňa 21. decembra 2017 otec maloletého podal dovolanie proti uzneseniu krajského\nsúdu č. k. 7 CoP 25/2017-1520.\nDňa 29. januára 2018 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n14. marec 2018.\nDňa 23. februára 2018 bol v spise zaznamenaný úradný záznam vo vzťahu\nk dovolaniu otca.\nIII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n18\n\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v konaní „o úpravu styku starých rodičov s mal. dieťaťom“ pôvodne vedenom pod\nsp. zn. 37 P 62/2013 a po spojení vecí v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 134/2012 došlo\nk porušovaniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj ich práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho\nvec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že\núčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.\nII. ÚS 26/95).\n\n19\n\n10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy (ako i v čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru),\nsa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä\npodľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup\nsúdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet\nsporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.\nI. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj\nv danom prípade.\n10.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka\nposudzovaného konania nemusela byť závislá od skutkovej „komplikovanosti“, pokiaľ by\nnedošlo k spojeniu vecí sp. zn. 37 P 62/2013 (návrh starých rodičov na úpravu styku\ns maloletým) a sp. zn. 9 P 134/2012 (návrhy otca a matky na úpravu práv a povinností\nk maloletému dieťaťu). Práve spojenie uvedených vecí spôsobilo, že o návrhu starých\nrodičov sa nerozhodovalo dovtedy, kým sa v zložitom a zdĺhavom súdnom konaní\nneupravili vzťahy rodičov k maloletému. Ústavný súd sa stotožňuje s názorom zákonného\nsudcu (pozri bod I/3.2 nálezu), ktorý tiež uviedol, že „nebolo vhodné návrhy spájať do\nspoločného konania“. Možno dodať, že o podobnom návrhu starých rodičov sa bežne\nrozhoduje osobitne a ani zo spisu nevyplynulo, že by v okolnostiach danej veci museli starí\nrodičia čakať na určenie styku so svojím vnukom už takmer päť rokov, pritom nemožno\npochybovať o tom, že povaha tejto veci si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného\nsúdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má\npovinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná\na skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba\nobrátila so žiadosťou o rozhodnutie (m. m. I. ÚS 19/00, I. ÚS 145/03, II. ÚS 347/2017).\nPo právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa\nnevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.\n10.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov\nv preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne\n\n20\n\nzohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo\nv predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.\n10.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci\na konštatuje, že návrh sťažovateľov (ako starých rodičov) na úpravu styku s maloletým\nvnukom bol podaný na okresnom súde 14. augusta 2013, pričom táto vec (sp. zn.\n37 P 62/2013) bola o dva dni neskôr spojená s už skôr podaným návrhom otca na úpravu\npráv a povinností k maloletému dieťaťu (sp. zn. 9 P 134/2012). Po spojení vecí aj s neskôr\ndošlými návrhmi (napr. na vydanie predbežných opatrení, na zverenie maloletého matke\na inými) sa okresný súd vôbec nevenoval návrhu starých rodičov na úpravu styku\ns maloletým okrem toho, že dvakrát rozhodol o návrhu starých rodičov na vydanie\npredbežného opatrenia:\n- 18. novembra 2013 uznesením č. k. 9 P 134/2012-544 okresný súd umožnil styk\nstarých rodičov s maloletým (po podanom odvolaní však krajský súd návrh sťažovateľov na\nvydanie predbežného opatrenia zamietol),\n- 11. decembra 2015 okresný súd uznesením č. k. 9 P 134/2012-1228 návrh\nsťažovateľov na vydanie predbežného opatrenia zamietol.\nZ chronológie úkonov vykonaných vo všetkých spojených veciach maloletého\nvyplýva (bod II nálezu), že sa okresný súd od 14. augusta 2013 až dosiaľ návrhu starých\nrodičov na úpravu styku s maloletým vnukom venoval asi pol roka, pretože podľa názoru\nzákonného sudcu v okolnostiach danej veci bolo potrebné zohľadniť „záujem dieťaťa ako\nprvoradé hľadisko... Úprava styku dieťaťa so starými rodičmi je taktiež dôležitá, ale nie\nprioritná (o styku sa rozhoduje v záujme dieťaťa a pre dieťa, nie pre starých rodičov).“.\nÚstavný súd taktiež vychádza z názoru, že v napadnutom konaní mal byť záujem\nmaloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom tak, ako to je zakotvené aj v novele zákona\no rodine č. 175/2015 Z. z., ktorá však vychádza aj z toho, že pri určovaní záujmu\nmaloletého sa zohľadňujú aj „podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb\ns obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami“. Najlepším záujmom dieťaťa\nje nepochybne aj to, aby sa vytvárali vzťahy aj s jeho starými rodičmi, čo okresný súd\nv tomto prípade dlhodobo nezohľadnil napriek tomu, že nič nebránilo tomu, aby úpravu\nstyku so starými rodičmi v danej konkrétnej veci vylúčil na samostatné konanie, resp. aby\n\n21\n\ntáto vec nebola spojená so zložitejšími vecami na spoločné konanie. Okresný súd v daných\nsúvislostiach nemal ignorovať skutočnosť, že starým rodičom bolo takmer päť rokov\nbránené stýkať sa s ich vnukom. Aj napriek úsiliu sťažovateľov vytvoriť väzby s maloletým\ndieťaťom, a to aj v jeho záujme (napr. Manuello a Nevi v. Taliansko, rozsudok ESĽP\nč. 107/10 z 20. 1. 2015), okresný súd zostal vo veci ich návrhu na určenie styku dlhodobo\nnečinný.\nOkresný súd teda minimálne štyri a pol roka v napadnutom konaní nevykonával\núkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov, ktorí využili aj\ndostupné prostriedky právnej nápravy, pričom podpredsedníčka okresného súdu ich\nsťažnosť uznala za dôvodnú (listom sp. zn. 1 SprS 376/2014 z 22. októbra 2014). Uvedená\nnečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože okresný súd dlhodobo\nnevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa\nsťažovatelia ako navrhovatelia a ich maloletý vnuk v predmetnej veci počas súdneho\nkonania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy\n(pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom\nnedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku nesprávneho\npostupu súdu.\nVzhľadom aj na predmet konania (išlo o určenie styku s maloletým dieťaťom)\nv okolnostiach danej veci nebolo možné prihliadať na tzv. „objektívne okolnosti“, teda na\npersonálne problémy a zaťaženosť zákonného sudcu, na ktoré v danej veci bolo poukázané.\nÚstavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03\na v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne\nobsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by\nmohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na tento\núčel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy\nako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci –\na teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na\nvyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či\nkonajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti\npripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity\n\n22\n\npríslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane\nzdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené\nčinnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec.\nPri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti preto nebolo možné prihliadnuť na opakované\nzmeny zákonných sudcov v posudzovanom konaní.\nVzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného\npráva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného\nčl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako\nto je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.\n11. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany\nsťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci\nbez zbytočných prieťahov.\n12. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovatelia požadovali priznať finančné zadosťučinenie každému v sume 2 500 €\nnajmä s týmto odôvodnením: „Právna neistota, v ktorej sa maloletý a my dlhodobo\nnachádzame nám spôsobuje nemateriálnu ujmu, nakoľko matka maloletého dlhodobo\nignoruje naše právo na stretávanie sa s našim vnukom a súd nám v tomto smere neposkytuje\nprimeranú ochranu.“\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je\ndostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené\npriznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom\nsúde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného\nporušenia práv sťažovateľov a vzhľadom aj na povahu veci (určenie styku s maloletým)\n\n23\n\npovažuje za primerané vo výške každému po 2 000 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na\nskutočnosť, že vo veci doteraz nebolo meritórne rozhodnuté.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 3.\n13. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri\núkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti zo 17. marca\n2016 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 26. septembra 2017). Za dva\núkony vykonané v roku 2016 patrí odmena v sume dvakrát po 143 € a režijný paušál v sume\ndvakrát po 8,58 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2017 patrí odmena v sume 147,33 €\na režijný paušál v sume 8,84 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho\nzastúpenia pre jedného sťažovateľa by predstavovali celkove sumu 459,33 €. Základná\nsadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní\n„dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 229,66 €. Spolu s režijným paušálom teda\njednému sťažovateľovi prislúcha odmena v sume 229,66 €. V prípade dvoch sťažovateľov\ntvorí náhrada trov právnej služby advokátkou celkovú sumu 459,32 € v zmysle vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pričom\nk uvedenej sume bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 91,86 €, t. j. trovy právneho\nzastúpenia sťažovateľov predstavujú celkove sumu 551,18 €.\n\n24\n\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľov\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.\n14. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. júna 2018\n\n25", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "maloletý", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "9P/134/2012", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c4d569ca-163b-463e-be47-6df582c99b21", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.347.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 347/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 347/2017 z 6. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-06", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.347.2017.2"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:813f6cf7-8e3e-4093-a1bb-03f2f8d3aa1b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 145/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 145/03 z 10. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-10", "citacie_n": 382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:813f6cf7-8e3e-4093-a1bb-03f2f8d3aa1b"}, {"guid": "ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "cc56e49d-491a-4236-b256-ccbfdda110f1:525df2d5-f8e3-4ec0-bf25-565bf940b977", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7816202135.1", "spisova_znacka": "7CoP/25/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/25/2017 z 28. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-06-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7816202135.1"}, {"guid": "de1a6310-7a07-4227-ba00-1d6f8eb1b6e3:27f23a2c-8082-4fbd-8e18-2880b5fe1295", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5112210865.3", "spisova_znacka": "7CoP/38/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoP/38/2015 z 29. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-06-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5112210865.3"}, {"guid": "c4976d8a-a65d-4f75-ac21-6b285d13f933:d8d261da-2f00-4ae9-8bc5-e7e1b6e61421", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8308202166.12", "spisova_znacka": "9CoP/16/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoP/16/2014 z 9. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-12-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8308202166.12"}, {"guid": "72567482-9ebb-449f-b99d-6a784bde8acb:430d8134-04c1-44bb-a67e-e6c145808432", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1213222574.1", "spisova_znacka": "11CoP/61/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/61/2014 z 17. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-02-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1213222574.1"}], "citovane_v": []}