{"guid": "ussr:15401c25-3569-400f-8c91-94d0396f45f9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.458.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 458/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 458/2017 z 20. 12. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. decembra 2017, sp. zn. II. ÚS 458/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.458.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-12-20", "forma": "Nález", "povaha": ["priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/15401c25-3569-400f-8c91-94d0396f45f9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.458.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.458.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.458.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 458/2017-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU\n\nJUDr. Peter Szárszoi, s. r. o., Štefánikova 8, Michalovce, v mene ktorej koná advokát JUDr.\nPeter Szárszoi, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní\nvedenom pod sp. zn. 7 C 33/2015 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod\nsp. zn. 7 C 33/2015 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume\n\n500 € (slovom päťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3.\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia\n\nv sume 459,33 € (slovom štyristopäťdesiatdeväť eur a tridsaťtri centov), ktorú j e Okresný\nsúd Košice-okolie\n\npovinný\n\nvyplatiť na účet spoločnosti ADVOKÁTSKA\n\nKANCELÁRIA JUDr. Peter Szárszoi, s. r. o., Štefánikova 8, Michalovce, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 458/2017-13 z 25. júla 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nKošice-okolie (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 33/2015 (ďalej aj\n„napadnuté konanie“).\n2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo:\n«(...)\n\nSťažovateľ\n\n(...)\n\n02.10.2014\n\npodal\n\nna\n\nOkresný\n\nsúd\n\nKošice-okolie\n\nAntidiskriminačnú žalobu o postupe žalovaného voči občanovi podľa zák. č. 417/2013 Z.z.\nc/a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Seleziánov 1, (...) Michalovce, sp.zn.:\n7C/33/2015, pretože ho žalovaný pri priradzovaní práce v zmysle zákona č. 417/2013 Z.z.\ndiskriminoval. Žalobca má právnické vzdelanie a od skončenia školy do roku 2007 pracoval\nvždy v oblasti práva. Žalovaný mu však priradil prácu v\n2\n\n,\n\n(...)\n\n, čo považuje za diskriminačné voči jeho osobe. Dňa 02.10.2014 preto podal\n\nsťažovateľ antidiskriminačnú žalobu na Krajský súd Košice (zrejme na Okresný súd Košiceokolie, pozn.). Od podania žaloby súd nekonal. Následne preto sťažovateľ podal predsedovi\nOkresného súdu Košice-okolie sťažnosť na prieťahy v konaní. Okresný súd považuje\nsťažnosť sťažovateľa za dôvodnú, čo uviedol vo svojej odpovedi zo dňa 23.02.2016. Touto\nnečinnosťou Okresného súdu Košice-okolie boli porušené viaceré základné práva\nsťažovateľa a zapríčinená právna neistota, ktorá trvá už viac ako 21 mesiacov a tým je\npodľa § 49 zákona č. 38/1993 Z.z. daná možnosť podania sťažnosti na Ústavný súd SR\nv prípade domáhania sa ochrany základných práv a slobôd.\nSťažovateľ dňa 23.03.2016 odoslal sťažnosť ÚS SR, ktorú ako jeho ustanovený\nprávny zástupca nasledovne takto dopĺňam:\nPodstatou práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného\nustanovením článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa v danom prípade nachádza osoba uplatňujúca si svoj právom chránený\nzáujem na riešení svojho základného práva. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov nemožno hodnotiť ako právo, ktoré sa výslovne spája so súdnym konaním, ani\nako právo, ktoré je výlučne späté so súdnou mocou. Ústavný súd Slovenskej republiky\nvo svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, podľa ktorého účelom\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie už spomínaného stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu\n(II. ÚS 26/95, II. ÚS 33/1999). O odstránenie právnej neistoty prostredníctvom rozhodnutia\nsa osoba uchádza nielen v konaní pred orgánmi súdnej moci, ale aj v konaní pred orgánmi\nverejnej správy. Stav právnej neistoty sa neodstráni tým, že súd v konaní nariadi\npojednávanie alebo že vykoná úkon. Stav právnej neistoty je odstránený až právoplatným\nrozhodnutím vo veci.\nObdobie poznamenané nečinnosťou všeobecného súdu, keď jeho konaniu nebráni\nžiadna zákonná prekážka, ústavný súd posudzuje ako zbytočný prieťah v konaní. Ak súd\nneurobí úkon v zákonom stanovenej lehote, svojou nečinnosťou alebo nedostatočne rýchlou\nčinnosťou sa dopustí zbytočného prieťahu, ktorý má povahu porušenia práva zaručeného\nčl. 48 ods. 2 Ústavy SR.\n\n3\n\nObčiansky súdny poriadok a od 01.07.2016 Civilný sporový poriadok taktiež\nobsahuje viaceré účinné prostriedky zabezpečujúce plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho\nkonania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie a stav právnej istoty. Samotná Ústava\nSR zakotvuje v článku 48 ods. 2, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Rovnako, občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) prikazoval\nsúdu, aby súd v konaní postupoval v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby\nochrana práv bola rýchla a účinná. Konať bez zbytočných prieťahov v konaní prikazovalo\nsúdu a sudcovi ustanovenie § 6 O.s.p. Podľa § 100 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého akonáhle sa\nkonanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. O prieťahoch v konaní súdu hovoríme vtedy, ak súd\nnepostupuje v súlade s článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, § 6 O.s.p., § 100 ods. 1 O.s.p..\nNakoľko boli zo strany sťažovateľa podniknuté všetky úkony voči okresnému súdu,\nktoré by boli spôsobilé odstrániť v namietanom konaní uvedené zbytočné prieťahy avšak\nbezvýsledne, sťažovateľ sa rozhodol podať predmetnú sťažnosť podľa § 49 zákona\nč. 38/1993 Z. z o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného\nsúdu, ako porušovateľa v namietanom konaní.\n(...) Sťažovateľ uvádza, že sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho\nvec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods.\n1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne\na v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\n(...) Nečinnosť Okresného súdu Košice-okolie má za následok nevyplatenie dávky\nv hmotnej núdzi sťažovateľovi Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, čím boli porušené,\nresp. obmedzené aj tieto práva sťažovateľa:\nPodľa čl. 39 ods. 2 Ústavy SR „Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú\npomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.“\n\n4\n\n(...) Sťažovateľ (...) ako už uviedol, v súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky vyčerpal všetky opravné prostriedky alebo iné účinné právne prostriedky, ktoré\nmu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie\nktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, rešpektujúc právnu\nskutočnosť vyslovenú Ústavným súdom Slovenskej republiky, že účelom práva účastníka\nkonania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie\npríležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Napriek uvedenému, zo\nstrany okresného súdu nedošlo k zmene daného stavu právnej neistoty sťažovateľa v\nnamietanom konaní a jeho úkony tomu ani v čase podania sťažnosti nenasvedčujú.\n(...) Sťažovateľ (...) považuje (...) postup okresného súdu v namietanom konaní,\nza postup, ktorý je poznačený dlhodobým bezdôvodným obdobím nečinnosti aj najmä už\nvyššie v sťažnosti opísanými znakmi neefektívnej činnosti a neschopnosťou porušovateľa\nrozhodnúť vo veci, pretože dlhodobo, viac ako 21 mesiacov efektívne nesmeruje\nk odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa, pričom iba jeho nesústredený postup\nspôsobil doterajšiu dĺžku namietaného konania, a spôsobil teda to, že skutkovo a právne\njednoduchá vec nie je dosiaľ právoplatne skončená, čím stav právnej neistoty sťažovateľa\nstále trvá.\nS prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti má sťažovateľ za to, že\nv posudzovanom prípade sú zo strany okresného súdu spôsobované zbytočné prieťahy čím\ndochádza k porušovaniu namietaných práv sťažovateľa na spravodlivé a rýchle rozhodnutie\nv žalovanej veci najmä s prihliadnutím na predmet sporu, nečinnosť a neefektívnu činnosť\nokresného súdu, ako aj neprimeranosť dĺžky namietaného konania vo vzťahu k predmetu\nkonania.\nZo všetkých uvedených dôvodov sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia ním\nnamietaných práv, ako aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia a trov nálezom\nústavného súdu.\n(...) Sťažovateľovi bola sústavnou ignoranciou jeho práv spôsobovaná v namietanom\nkonaní nemateriálna ujma, ktorej náhradu ohodnocuje na sumu 4.000,-EUR a to najmä\nneefektívnou činnosťou a nečinnosťou okresného súdu v namietanom konaní.\n\n5\n\nSťažovateľ žiada, aj s prihliadnutím na predmet namietaného konania o priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia v sume 4.000,-EUR z dôvodov uvedených\nv sťažnosti, nakoľko okresný súd svojou nečinnosťou a neefektívnou činnosťou spôsobuje\nsťažovateľovi nemajetkovú a majetkovú ujmu značne prevyšujúcu sumu požadovaného\nfinančného zadosťučinenia. Je potrebné uviesť, že okresný súd mal vedomosť v akom\npostavení sa sťažovateľ nachádza, no aj napriek tomu odmietol poskytnúť súdnu ochranu\njeho právam a oprávneným záujmom v namietanom konaní a navyše za spôsobovania\nzbytočných prieťahov v konaní a nekonania.\nSťažovateľovi v priamej súvislosti s odopieraním poskytnutia spravodlivosti\na včasného prejednania jeho veci v namietanom konaní vzniká teda nemajetková ujma\nspočívajúca najmä v pocitoch totálnej neistoty a bezmocnosti zo stavu nielen v namietanom\nkonaní, ale už aj v iných konaniach pred okresným súdom a ostatnými všeobecnými súdmi.»\n2.1 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho\nsťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\n(...) na prerokovanie veci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na\nprejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní\nvedenom pod sp. zn. 7C/33/2015 porušené bolo.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi\n(...) finančné zadosťučinenie v sume 4.000,-EUR, ktoré je Okresný súd Košice okolie povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Košice-okolie je povinný uhradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 303,16 EUR (2x úkon právnej služby v hodnote 143,00 € + 2x\nrežijný paušál v hodnote 8,58 €) na účet jeho právnej zástupkyne ADVOKÁTSKA.\nKANCELÁRIA JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o. Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:\nokresný súd zastúpený jeho predsedníčkou listom sp. zn. 1 Spr. V/463/17 zo 4. septembra\n\n6\n\n2017\n\na právny\n\nzástupca\n\nsťažovateľa\n\nstanoviskom\n\nk vyjadreniu\n\nokresného\n\nsúdu\n\nz 18. septembra 2017.\n3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení popísala chronológiu úkonov\nvykonaných v napadnutom konaní a uviedla nasledovné relevantné skutočnosti:\n«(...) Konanie vedené pod sp. zn. 7C/33/2015 bolo začaté dňa 3.10.2014. Tunajšiemu\nsúdu bola vec po vylúčení sudcov Okresného súdu Michalovce prikázaná na ďalšie konanie\nrozhodnutím Krajského súdu v Košiciach rozhodnutím zo dňa 24.11.2014. Tunajšiemu súdu\nbol predmetný spis postúpený dňa 12.1.2015. Predmetom konania je náhrada nemajetkovej\nujmy 20.000,- eur za diskrimináciu.\n(...) Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov v konaní sp. zn. 7C/33/2015 vyplýva,\nže po začatí konania súd vo veci konal priebežne, nebolo zistené dlhšie časové obdobie\npočas ktorého súd vo veci nevykonal žiaden úkon s výnimkou počiatočných fáz konania po\ndoručení žaloby tunajšiemu súdu (obdobie do 9.2.2016).\nPo podaní sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní dňa 22.2.2016, evidovanej pod\nSpr 17/16, vzhľadom na zistené obdobie nečinnosti súdu od pridelenia veci tunajšiemu súdu\ndo 9.2.2016, bola sťažnosť žalobcu na prieťahy v konaní dňa 23.2.2016 vyhodnotená ako\ndôvodná. Nad ďalšou plynulosťou konania bol nariadený dohľad predsedníčky súdu a to\nkaždé dva mesiace s tým, že zákonnej sudkyni bolo uložené v rovnakej lehote podať k rukám\npredsedníčky súdu správu o vykonaných úkonoch v konaní za posledné sledované obdobie.\nSťažnostný spis bol predložený dozornému úradníkovi tunajšieho súdu na sledovanie veci.\nV období po nariadení dohľadu predsedníčkou súdu dňa 23.2.2016 nebolo zistené časové\nobdobie počas ktorého súd vo veci nevykonal žiaden úkon, procesné úkony boli vykonávané\nv intervale niekoľkých dní až týždňov.\nV tejto súvislosti si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že ústavný súd už viackrát\nrozhodol (I. ÚS 613/2014, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania\npred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti\ntomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je\nnamietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil možnosť podať\n\n7\n\nsťažnosť na prieťahy v súdnom konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa (uznesenie ÚS SR č. I. ÚS 96/2015-9).\nÚstavný súd SR vo svojej judikatúre z ostatného obdobia (napr. uznesenie\nII. ÚS 783/2016-12 zo dňa 27.10.2016) aj vzhľadom na aktuálnu judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl.\nzákona o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade už netrvá, ale len\nv prípadoch, keď dĺžka napadnutého konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu je\nuž prima facie zjavne neprimeraná (napr. IV. ÚS 26/2012, IV. ÚS 93/2012), čo mám však za\nto, že uvedené v konkrétnych okolnostiach o veci sťažovateľa vzhľadom na vyššie uvedený\npriebeh konania, nemožno bez ďalšieho tvrdiť.\nTýmto poukazujem na skutočnosť, že sťažnosť na prieťahy v konaní bola\npredsedníčke súdu podaná dňa 22.2.2016 (spis sp. zn. 7C/33/2015 č. l. 45 a nasl.) a ústavná\nsťažnosť bola doručená ústavnému súdu už dňa 29.3.2016 bez toho, aby tunajšiemu súdu\nbola poskytnutá príležitosť, aby prijatými opatreniami na odstránenie a predchádzanie\nvzniku prieťahov v konaní po vyhodnotení sťažnosti ako dôvodnej, sám odstránil\nprotiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov. Navyše v čase podania ústavnej sťažnosti dňa 29.3.2016 predmetná\nsťažnosť nesmerovala proti aktuálne trvajúcemu stavu nečinnosti (viď procesné úkony súdu\nvykonané dňa 9.2.2016).\nPre úplnosť uvádzam, že konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 24.10.2016\nz dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za podanú žalobu žalobcom. Predmetné uznesenie\nbolo potvrdené Krajským súdom v Košiciach uznesením zo dňa 18.8.2017.\nVzhľadom na uvedené mám za to, že ústavná sťažnosť sťažovateľa nesmeruje proti\naktuálnemu, či trvajúcemu stavu nečinnosti súdu, a preto nie je prostriedkom na to, aby sa\npredišlo zásahu do základných práv, resp. tomu, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej\nnepokračovalo.\n(...) Tiež uvádzam, že sťažovateľom žiadané finančné zadosťučinenie je neprimerane\nvysoké a navrhujem ústavnému súdu, aby v prípade vyslovenia, že právo sťažovateľa na\n\n8\n\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote porušené bolo, priznal\nmu nižšie ako žiadané finančné zadosťučinenie.\n(...) Oznamujem, že súhlasím s upustením od ústneho pojednávania v konaní\no prijatej sťažnosti.»\n3.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky\nokresného súdu zaujal toto stanovisko:\n«(...) Dňa 14.09.2017 nám bolo doručené vyjadrenie porušovateľa zo dňa\n04.09.2017 v ktorom uvádza všetky úkony chronologicky za sebou od 09.02.2016 (Konanie\nvšak bolo začaté už dňa 03.10.2014) Na záver konštatuje, že ústavná sťažnosť nesmeruje\nproti aktuálnemu, či trvajúcemu stavu nečinnosti súdu, a preto nie je prostriedkom na to,\naby sa predišlo zásahu do základných práv, resp. tomu, aby sa v porušovaní týchto práv\nnaďalej pokračovalo.\n(...) Porušovateľ sa v celom vyjadrení venuje len obdobiu od februára 2016.\nDôvodom pre ktorý bola sťažnosť podaná je však to, že porušovateľ nekonal od 03.10.2014\ndo 09.02.2016 a predmetná vec nie je do dnešného dňa právoplatne skončená.\nPráve preto, že porušovateľ do februára 2016 nekonal podal sťažovateľ predsedovi\nOkresného súdu Košice-okolie sťažnosť na prieťahy v konaní. Okresný súd vo svojej\nodpovedi sám uviedol, že považuje sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú.\nTrváme naďalej na tom, že touto nečinnosťou (od 03.10.2014 do 09.02.2016)\nOkresného súdu Košice-okolie boli porušené viaceré základné práva sťažovateľa\na zapríčinená právna neistota.\nOpäť uvádzame, že stav právnej neistoty sa neodstráni tým, že súd v konaní nariadi\npojednávanie alebo že vykoná úkon. Stav právnej neistoty je odstránený až právoplatným\nrozhodnutím vo veci.\nObdobie poznamenané nečinnosťou všeobecného súdu, keď jeho konaniu nebráni\nžiadna zákonná prekážka, ústavný súd posudzuje ako zbytočný prieťah v konaní. Ak súd\nneurobí úkon v zákonom stanovenej lehote, svojou nečinnosťou alebo nedostatočne rýchlou\nčinnosťou sa dopustí zbytočného prieťahu, ktorý má povahu porušenia práva zaručeného\nčl. 48 ods. 2 Ústavy SR.\n\n9\n\nNakoľko boli zo strany sťažovateľa podniknuté všetky úkony voči okresnému súdu,\nktoré by boli spôsobilé odstrániť v namietanom konaní uvedené zbytočné prieťahy avšak\nbezvýsledne, sťažovateľ sa rozhodol podať sťažnosť.\n(...) Naďalej trváme na tom, že bolo porušené právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy SR, podľa ktorého: „Má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov...“.\nJe potrebné si opäť uvedomiť aj následok nekonania zo strany porušovateľa, t.j.\nnevyplatenie dávky v hmotnej núdzi sťažovateľovi Úradom práce sociálnych vecí a rodiny.\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj\njeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie\nefektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m.\nnapr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n(...) Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\nMáme zato, že sťažovateľovi bola sústavnou ignoranciou jeho práv spôsobovaná\nv namietanom konaní nemateriálna ujma a taktiež vzhľadom na jeho situáciu, ktorá bola\nokresnému súdu dobre známa, považuje požadované finančné zadosťučinenie za primerané.\n(...) Poukazujúc na vyššie uvedené a samotnú sťažnosť navrhuje právny zástupca\nv mene sťažovateľa aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n1. Základné právo sťažovateľa\n\nna prerokovanie veci bez\n\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na\nprejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní\nvedenom pod sp. zn. 7C/33/2015 porušené bolo.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi\n(...) finančné zadosťučinenie v sume 20.000,-EUR, ktoré je Okresný súd Košiceokolie povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Košice-okolie je povinný uhradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 459,33 EUR (2x úkon právnej služby v hodnote 143,00 € +1x\n\n10\n\núkon právnej služby v hodnote 147,33 € + 2x režijný paušál v hodnote 8,58 € +1x režijný\npaušál v hodnote 8,84 €) na účet jeho právnej zástupkyne ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA\nJUDr. Peter Stárszoi, s.r.o. Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.»\n4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nII.\n5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav\nkonania vedeného na Okresnom súde Michalovce v právnej veci sťažovateľa proti Úradu\npráce v Michalovciach vo veci odškodnenia za diskrimináciu vedenej pod sp. zn.\n14 C 180/2014.\nDňa\n\n3.\n\noktóbra\n\n2014\n\nbola\n\nOkresnému\n\nsúdu\n\nMichalovce\n\ndoručená\n\n„ANTIDISKRIMINAČNÁ ŽALOBA“ proti Úradu práce v Michalovciach, ktorou sa\nsťažovateľ domáhal odškodnenia v sume 20 000 €.\nV dňoch od 13. októbra 2014 do 27. októbra 2014 oznámili námietku svojej\nzaujatosti sudcovia Okresného súdu Michalovce: JUDr. Vladimír Červeňák, Mgr. Agáta\nŠtefaničová, JUDr. Zdenko Švárny, JUDr. Gabriel Štefanič, JUDr. Milan Mitterpák, JUDr.\nTatiana Sabadošová, Mgr. Daniela Pristášová, JUDr. Martin Lopuch, JUDr. Stanislav\nVojtko, JUDr. Igor Ragan a JUDr. Marko Kotor.\nDňa 14. novembra 2014 bola vec predložená Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len\n„krajský súd“) na rozhodnutie o oznámených námietkach zaujatostí.\nDňa 24. novembra 2014 bolo krajským súdom prijaté uznesenie pod sp. zn.\n6 NcC 41/2014 o vylúčení sudcov z prerokovávania veci a krajský súd vec prikázal na\nkonanie a rozhodnutie Okresnému súdu Košice-okolie.\n\n11\n\nDňa 12. januára 2015 bol spis postúpený Okresnému súdu Košice-okolie.\nDňa 9. februára 2016 bolo nariadené pojednávanie vo veci na 25. máj 2016.\nDňa 22. februára 2016 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej strany k žalobe.\nDňa 9. marca 2016 bolo prijaté uznesenie č. k. 7 C 33/2015-50 o nepriznaní\noslobodenia od súdnych poplatkov sťažovateľovi.\nDňa 31. marca 2016 bolo sťažovateľom podané odvolanie proti uvedenému\nuzneseniu.\nDňa 16. mája 2016 bol spis s opravným prostriedkom žalobcu predložený krajskému\nsúdu.\nDňa 15. júna 2016 bolo prijaté uznesenie krajského súdu o potvrdení uznesenia\nokresného súdu.\nDňa 13. júla 2016 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 21. júla 2016 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k tomu, či trvá na\npodanej žalobe.\nDňa 9. augusta 2016 sťažovateľ požiadal, aby súd pokračoval v konaní.\nDňa 24. októbra 2016 bolo prijaté uznesenie č. k. 7 C 33/2015-74 o zastavení\nkonania vo veci.\nDňa 25. januára 2017 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému uzneseniu.\nDňa 22. marca 2017 spis bol predložený krajskému súdu.\nDňa 18. augusta 2017 bolo prijaté uznesenie krajského súdu č. k. 3 Co 95/2017-91,\nktorým napadnuté uznesenie potvrdil.\nIII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n12\n\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v konaní o odškodnenie za diskrimináciu došlo k porušovaniu základného práva\nsťažovateľa (ako žalobcu) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nV súlade s petitom sťažnosti (pozri bod I/2.1) uvedeným spôsobom bol predmet\nkonania pred ústavným súdom vymedzený uznesením o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie,\na preto pokiaľ sťažovateľ poukazuje aj na súvisiace konanie pred Okresným súdom\nMichalovce, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 14 C 180/2014, ústavný súd sa nemohol návrhmi\ntýkajúcimi sa tohto konania zaoberať.\n8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že\núčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.\nII. ÚS 26/95).\n\n13\n\n10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti\nkaždého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,\nsprávanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP\nústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho\nvýznam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých\nkritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.\n11. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto\nobčianskoprávneho konania podľa jeho názoru nebola závislá od zložitosti veci. Napokon\nskutočnosť, že by napadnutá vec bola fakticky alebo právne zložitá, netvrdila ani\npredsedníčka okresného súdu.\n12.\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľa\n\nv preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne\nzohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo\nv predmetnom trestnom konaní k zbytočným prieťahom.\n13. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní a predovšetkým konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek\nzákonných alebo iných dôvodov nečinný od 12. januára 2015 do 9. februára 2016. Okresný\nsúd teda počas viac ako jedného roka vo veci nevykonal žiadne úkony smerujúce\nk odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ počas napadnutého\nsúdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných\nčlánkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K zbytočným prieťahom nedošlo\nv dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu\nokresného súdu. Ústava v čl. 48 ods. 2 pritom zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov\nspravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda\nvykonanie spravodlivosti, bez zbytočných prieťahov.\n\n14\n\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je\nuvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.\n14. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 €, pretože\nmu „bola sústavnou ignoranciou jeho práv spôsobovaná v namietanom konaní\nnemateriálna ujma, ktorej náhradu ohodnocuje na sumu 4.000,-EUR a to najmä\nneefektívnou činnosťou a nečinnosťou okresného súdu v namietanom konaní“.\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru nie je\ndostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené\npriznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom\nsúde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného\nporušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 500 €. Ústavný súd pritom\nprihliadol aj na to, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie\nnemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody (napr. II. ÚS 67/03), ako aj na to, že\npodanie sťažnosti predsedníčke okresného súdu bolo v napadnutom konaní účinným\nprostriedkom nápravy, pretože po podaní tejto sťažnosti už k zbytočným prieťahom\nnedošlo.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku\ntohto rozhodnutia.\n\n15\n\n15. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri\núkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti 29. marca 2016\na písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 18. septembra 2017). Za dva úkony\nvykonané v roku 2016 patrí advokátovi odmena v sume dvakrát po 143 € a režijný paušál\ndvakrát po 8,58 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2017 mu prislúcha odmena v sume\n147,33 € spolu s režijným paušálom 8,84 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy\nprávneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 459,33 €.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\n16. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. decembra 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "diskriminácia", "diskriminácia", "prieťahy v konaní", "žaloba"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/33/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6df23af2-995b-4adc-b8c0-4872e08e9504", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.783.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 783/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 783/2016 z 27. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.783.2016.1"}, {"guid": "ussr:e3839c0f-e679-4287-8fcf-808dab39c717", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1. US.96.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 96/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 96/2015 z 4. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-04", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.96.2015.1"}, {"guid": "ussr:e4c24e51-faa9-4cd7-af43-ee6366c9446f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 613/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 613/2014 z 28. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4c24e51-faa9-4cd7-af43-ee6366c9446f"}, {"guid": "ussr:0d0c8589-26ff-4e3d-b7d5-3c4d448a47ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 93/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 93/2012 z 19. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-19", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d0c8589-26ff-4e3d-b7d5-3c4d448a47ce"}, {"guid": "ussr:31c728b3-f037-4beb-a61f-bb718a737a8c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:31c728b3-f037-4beb-a61f-bb718a737a8c"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:141c9c61-e4b8-4755-a0cf-b59c16aaa61c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 366, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:141c9c61-e4b8-4755-a0cf-b59c16aaa61c"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/03 z 24. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-24", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78"}, {"guid": "ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 153/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 153/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "85eacc53-74a2-4536-bc62-3bacce6d222b:34b54d4a-2da7-495f-af9e-f085207e5f82", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7714216140.3", "spisova_znacka": "3Co/95/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/95/2017 z 17. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-08-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7714216140.3"}], "citovane_v": []}