{"guid": "ussr:ca48d73b-f383-4f18-9fd4-a6e20c610857", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.448.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 448/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 448/2018 z 19. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 448/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.448.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}, {"iri": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "nazov": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ca48d73b-f383-4f18-9fd4-a6e20c610857", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.448.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.448.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.448.2018.1/text", "citacie_n": 14, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 448/2018-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. septembra\n2018 predbežne prerokoval návrh\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Görčim, advokátska kancelária, Námestie SNP 50,\nZvolen, na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre\nnezlučiteľnosť funkcií č. VP/30/18/K z 19. júna 2018 vydaného v konaní podľa ústavného\nzákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných\nfunkcionárov v znení neskorších predpisov a takto\nrozhodol:\nNávrh\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 22. augusta\n2018 doručený návrh\n\n(ďalej len „navrhovateľka“) na preskúmanie\n\nrozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej\nlen „výbor“ alebo „odporca“) č. VP/30/18/K z 19. júna 2018 (ďalej aj „napadnuté\nrozhodnutie“) vydaného v konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane\nverejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „ústavný zákon“).\n\n2. Z návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľke ako verejnej funkcionárke\n(bývalej členke dozornej rady\n\n,\n\n) bola\n\nnapadnutým rozhodnutím odporcu uložená podľa čl. 9 ods. 10 písm. c) ústavného zákona\npokuta v sume zodpovedajúcej trojnásobku jej mesačného platu verejnej funkcionárky, t. j.\nvo výške 2 862 eur. Výrok napadnutého rozhodnutia znel:\n„Verejná funkcionárka\n\n, bývalá členka dozornej rady\n\n,\n\ntým, že nepodala oznámenie podľa čl. 8\n\nústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií\nverejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. v lehote stanovenej\nv tomto článku, porušila povinnosť ustanovenú v čl. 8 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004\nZ. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení\nústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (funkčné obdobie verejnej funkcionárke uplynulo\n28.2.2017, oznámenie mala podať do 30.3.2018, oznámenie podala 5.6.2018); ukladá\nverejnej funkcionárke\n\n, bývalej členke dozornej rady\n\n,\n\nv súlade s čl. 9 ods. 10 písm. c) ústavného\n\nzákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných\nfunkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. pokutu v sume zodpovedajúcej\ntrojnásobku mesačného platu verejného funkcionára vo výške 2 862 EUR, ktorú je povinná\nuhradiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na príjmový účet Kancelárie\nNárodnej rady Slovenskej republiky...“\nV odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca uviedol:\n«Verejná funkcionárka\n\n, bývalá členka dozornej rady\n, š.p nepodala oznámenie do 30 dní po uplynutí\n\njedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie (verejná funkcia bola ukončená\nuplynutím funkčného obdobia 28.2.2017, oznámenie mala podať do 30.3.2018, oznámenie\npodala 5.6.2018).\nKeďže povinnosť podať oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona majú tí\nverejní funkcionári, ktorí podľa čl. 8 ods. 1 ústavného zákona „v období dvoch rokov pred\nskončením výkonu verejnej funkcie rozhodli o poskytnutí štátnej pomoci alebo o poskytnutí\nalebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne\nzáväzných právnych predpisov alebo z individuálnych právnych aktov fyzickým alebo\n\n2\n\nprávnickým osobám“, výbor priebežne cestou ústredných orgánov štátnej správy, akciových\nspoločností so 100 % majetkovou účasťou štátu a štátnych podnikov preveruje, či verejní\nfunkcionári, ktorí skončili výkon verejnej funkcie spĺňajú stanovené kritériá.\nPredseda výboru listom zo dňa 7. februára 2018 požiadal\nriaditeľa\n\n,\n\n, š.p o oznámenie, či\n, bývalá členka dozornej rady\n\n, š.p.\n\nspĺňa uvedené kritériá. Listom riaditeľa\n\n, š.p.\n\nzo dňa 15. februára 2018 bolo výboru oznámené, že\ndozornej rady\n\n, bývalá členka\nspĺňa kritériá a plní obmedzenia\n\nuvedené v čl. 8 ústavného zákona.\nVýbor sa s predmetnou skutočnosťou oboznámil dňa 15. mája 2018 pri rokovaní\nPrehľadu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií o došlých\noznámeniach funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov\nk 31.3.2018 za rok 2017 a za február - máj 2018 a uznesením č. 237 z 15. mája 2018 začal\nvoči menovanej verejnej funkcionárke konanie podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona.\nSúčasne podľa čl. 9 ods. 4 tohto ústavného zákona ju výbor požiadal o stanovisko pre účely\nkonania vo veci ochrany verejného záujmu.\nDotknutá verejná funkcionárka sa k uzneseniu o začatí konania vyjadrila listom\nzo dňa 29. mája 2018, v ktorom uviedla, že 26. marca 2018 poslala doporučeným listom\noznámenie za rok 2017 s kópiou daňového priznania a kópiou potvrdenia o zaplatení dane\nza rok 2017 na adresu výboru. Vzhľadom na začatie konania pre porušenie povinnosti\npodať oznámenie do 30 dní po uplynutí jedného roka po skončení výkonu verejnej funkcie\nv zmysle čl. 8 ods. 5 ústavného zákona sa ospravedlnila za jeho nepodanie, pretože sa\nvoviedla do omylu, že oznámenie na tlačive typu C má podávať až v roku 2019, hoci ho aj\nvytlačila a nakoniec neposlala, lebo zle pochopila výklad čl. 8 ods. 5 ústavného zákona\nv presvedčení, že toto oznámenie má podať až v roku 2019, a podala len oznámenie na\ntlačive typu AB. Ako ospravedlnenie uvádza svoj zlý zdravotný stav.\nVýbor sa pri hodnotení dôkazov, ako aj vyjadrenia verejnej funkcionárky zaoberal\npredovšetkým dvomi skutočnosťami, a to najmä otázkou, či sa na\nbývalú členku dozornej rady\n\n,\n, š.p. vzťahuje\n\npovinnosť podať oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona.\n\n3\n\nDruhou skutočnosťou, ktorú výbor musel vyhodnotiť bol postup, ako zisťoval\nokolnosti, podľa ktorých mala verejná funkcionárka povinnosť podať oznámenie podľa čl. 8\nods. 5 ústavného zákona.\nVýbor sa pri posudzovaní týchto skutočností venoval aj doterajšej praxe Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) pri rozhodovaní podobných prípadov,\na to najmä uzneseniami ústavného súdu III. ÚS 484/2013 a II. ÚS 117/2014.\nPokiaľ ide o skutočnosť, že rok po skončení verejnej funkcie by sa menovaná verejná\nfunkcionárka nemala považovať za verejného funkcionára výbor konštatoval, že v zmysle\njudikatúry v tejto oblasti ústavný súd vo svojich uzneseniach II. ÚS 117/2014\na II. ÚS 205/2014 upozorňuje na skutočnosť, že čl. 3 ods. 1 ústavného zákona nie je možné\npoužiť na plnenie povinnosti verejného funkcionára podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona.\nTakýmto záverom by bol totiž popretý účel týchto ustanovení o postzamestnaneckých\noznámeniach, a nebolo by možné nikdy preveriť plnenie všetkých povinností verejných\nfunkcionárov, ktoré im z ústavného zákona vyplývajú. Práve oznámenie podľa čl. 8\nústavného zákona je konštituované tak, že verejný funkcionár je naopak povinný po uplynutí\njedného roku do 30 dní podať oznámenie po skončení výkonu verejnej funkcie, a takáto\npovinnosť je základom pre preukázanie toho, že neporušil obmedzenia v ústavnom zákone.\nV zmysle uznesenia ústavného súdu II. ÚS 117/2014 „... účelom úpravy povinnosti\npodať oznámenie po skončení výkonu verejnej funkcie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona\nje preverenie dodržiavania ustanovení ústavného zákona vzťahujúcich sa na obdobie\njedného roka po skončení výkonu verejnej funkcie a len na vybraných verejných\nfunkcionárov. Už na základe uvedeného je možné konštatovať, že prijatím záveru o súčasnej\nneaplikovateľnosti čl. 7 ods. 1 a čl. 8 ods. 5 ústavného zákona by bol popretý účel týchto\nustanovení a nebolo by preverené plnenie všetkých povinností verejného funkcionára\nvyplývajúcich mu z ústavného zákona.“.\nNa tomto základe a v zmysle listu riaditeľa\n, š.p. zo dňa 15.2.2018 výbor nemal pochybnosti o skutočnosti, že sa na verejnú\nfunkcionárku\n\n, bývalú členku dozornej rady\n, š.p. vzťahovali povinnosti podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona\n\na preto musel konštatovať, že nesplnením svojej povinnosti porušila ustanovenia ústavného\nzákona...\n\n4\n\nVýbor dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že vyjadrenie verejnej\nfunkcionárky, ako aj príslušné listinné dôkazy, rovnako aj rozhodovacia prax ústavného\nsúdu podľa vyššie uvedených rozhodnutí neumožňuje verejnú funkcionárku zbaviť\nzodpovednosti za porušenie ústavného zákona. Z tohto dôvodu prijal uznesenie, ktorým sa\nmenovanej\n\n, bývalej členke dozornej rady\n, š.p. ukladá pokuta za porušenie povinnosti uloženej v čl. 8 ods. 5\n\nústavného zákona vo výške trojnásobku mesačného platu verejnej funkcionárky podľa čl. 9\nods. 10 písm. c) ústavného zákona. Uvedené rozhodnutie bolo dňa 19. júna 2018 schválené\nuznesením č. 272...\nListom\n\n, referentky PaM\n\n, š.p. zo dňa 27.6.2018 bolo výboru oznámené, že ročný príjem v roku 2017\n, bývalej členky dozornej rady\n, š.p. bol vo výške 1 160 EUR. Z uvedeného vyplýva, že jedna dvanástina ročného\npríjmu verejnej funkcionárky za rok 2017 bola vo výške 96,66 EUR...\nPodľa listu ministra práce sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky\nč. 12131/2018-M_OPV zo dňa 9. apríla 2018, priemerná mesačná nominálna mzda\nv hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2017 predstavovala 954 EUR mesačne. Z tohto\ndôvodu bola výška pokuty uvedená vo výrokovej časti rozhodnutia určená v uvedenej sume.»\n3. Navrhovateľka vo svojom návrhu uvádza, že čo sa týka písomného vyhotovenia\nnapadnutého rozhodnutia, odporca sa pri jeho vyhotovení dopustil niekoľkých závažných\nchýb, ktoré navrhovateľka považuje za také závažné, že by mohli mať za následok jeho\nzrušenie ústavným súdom.\n3.1 K tomu by navrhovateľka chcela poukázať na to, že v čase prijímania\nnapadnutého rozhodnutia a jeho písomného vyhotovenia odporca navrhovateľku stále\nuvádza ako „verejnú funkcionárku“, to teda podľa mienky navrhovateľky znamená alebo\nmohlo by z gramatického výkladu slovných spojení vyplývať, že ešte je verejná\nfunkcionárka, jej mandát na výkon funkcie stále existuje, a preto sa na navrhovateľku\nnevzťahuje povinnosť uvedená v čl. 8 ods. 5 ústavného zákona. Navrhovateľka je toho\nnázoru, že skôr malo byť použité slovné spojené „bývalý verejný funkcionár“ tak, ako to\nodporca uvádza ďalej v texte: „bývala členka dozornej rady...“ Takéto sporné označenia sú\n5\n\npodľa slov navrhovateľky uvádzané v celom písomnom vyhovení predmetného\nnapadnutého rozhodnutia, a to priamo za sebou. Tieto vady podľa názoru navrhovateľky\nspôsobujú zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, a teda rozhodnutie by mohlo byť\nz uvedeného dôvodu neplatné.\n3.2 Za veľmi podstatné považuje navrhovateľka poukázať na jej zdravotný stav,\nktorý opísala takto: „Dňa 22.12.2017 som bola lyžovať a spadla som tak nešťastne , že som\nutrpela veľmi vážny úraz a to zlomeninu na ľavej spodnej končatine s viacerými následnými\nkomplikáciami Okamžite som bola prevezená na ústavné ošetrenie do Fakultnej nemocnice\ns poliklinikou R.D. Roosvelta v Banskej Bystrici. Zároveň som bola príslušným lekárom\ni uznaná ako plne práceneschopná a to počnúc dňom 02.01.2018. Moje liečenie si vyžiadalo\naž štyri operácie a následnú dlhodobú liečbu. Bola som nevládna, neschopná pohybu a to\nani s pomocou zdravotných pomôcok. Charakter môjho úrazu a následných zdravotných\nkomplikácii bol taký závažný, že mi hrozila absolútna nefunkčnosť ľavej dolnej končatiny\na v prípade neúspešnosti liečby i to najhoršie... Moja pracovná neschopnosť trvala až do\ndňa 01.08.2018. Teda pracovne neschopná som bola až sedem mesiacov. Čo naozaj svedčí\no závažnosti a nebezpečenstve môjho ochorenia. Do dnešného dňa pociťujem trvalé\nnásledky a stále som obmedzovaná pri pohybe a pri chôdzi resp. inej činnosti a neustále\npociťujem veľké bolesti. Moja verejná funkcia zanikla ku dňu 28.02.2018 a podľa odporcu\nsom mala podať výboru oznámenie v zmysle čl. 8 ods. 5) ústavného zákona najneskôr do\n30.03.2018. Takýto výklad odporcu by sa mohol zdať i formálne správny ale nie je, a ja\ntvrdím, že som neporušila svoje povinnosti pre moju subjektívnu nemožnosť plnenia.\nPoukazujem na svoj zlý zdravotný stav a v tom čase trvajúcu práceneschopnosť.“\n3.3 Navrhovateľka podľa jej slov nenamieta a plne akceptuje právne povinnosti\nuložené verejným funkcionárom ústavným zákonom a chápe i účel, prečo boli verejným\nfunkcionárom ústavným zákonnom uložené povinnosti a určité obmedzenia. Ak by sa ale\nnavrhovateľkino právo na ochranu zdravia dostalo do určitého rozporu s iným zákonom\nalebo s nemožnosťou plnenia určitých povinností verejného funkcionára, je toho názoru, že\nkaždý občan i verejný funkcionár by volil v záujme zachovania života a zdravia to svoje\nelementárne právo, právo na život a zdravie. Navrhovateľka podotýka, že pracovná\nneschopnosť je všeobecná a štátom uznávaná zákonná prekážka výkonu akejkoľvek\n6\n\npracovnej činnosti, ktorá sa toleruje, a platí to i na pánov poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky, prípadne na jej zamestnancov.\n3.4 Navrhovateľka je na základe opísaných dôvodov toho názoru, že neporušila\nustanovenia ústavného zákona, a očakáva, že napadnuté rozhodnutie odporcu bude v rámci\nkonania pred ústavným súdom zrušené.\n4. S poukazom na uvedenú argumentáciu navrhovateľka ústavnému súdu navrhla\nvydať takýto nález:\n„Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií\nzo dňa 19. júna 2018, číslo rozhodnutia : VP/30/18/K sa zrušuje.\nKancelária Národnej rady Slovenskej republiky je povinná uhradiť\n. trovy právneho zastúpenia...“\nII.\n5. Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona proti rozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. 1\npísm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia rozhodnutia,\nktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo ktorým bola uložená pokuta,\npodať návrh na preskúmanie rozhodnutia na ústavný súd. Podanie návrhu má odkladný\núčinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie\no preskúmaní takého rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona.\nRozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\n7\n\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\nPodľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie\nverejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri\nvýkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitným predpisom, rozhodnutie orgánu\nsvojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát\nústavného súdu nálezom zruší.\nIII.\nA. Všeobecné východiská ku konaniu vo veci ochrany verejného záujmu a\nzamedzenia rozporu záujmov\n- k princípom konania\n6. Ústavný sú vo viacerých svojich rozhodnutiach (II. ÚS 185/2014, II. ÚS 188/2014,\nII. ÚS 878/2014) týkajúcich sa konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia\nrozporu záujmov zdôraznil, že zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny\nmechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci\nv zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným\nverejným záujmom v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu\nverejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný prospech.\nZmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je\npreveriť plnenie ústavného zákona.\n6.1 Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je\nkonaním sui generis upraveným ústavným zákonom (konkrétne čl. 9 a nasl. ústavného\nzákona), v rámci ktorého oprávnený orgán v konečnom dôsledku rozhoduje o právach,\nprávom chránených záujmoch a povinnostiach verejných funkcionárov vyplývajúcich\nverejným funkcionárom predovšetkým z čl. 4 až čl. 8 ústavného zákona.\n6.2 Ak uvažujeme o princípoch, ktoré upravujú a vzťahujú sa na konanie vo veci\nochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, je potrebné uviesť, že primárne\n\n8\n\n(avšak nie výlučné) je potrebné venovať pozornosť tým ustanoveniam ústavného zákona,\nktoré upravujú samotné konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov, a to s cieľom abstrahovať z takto vymedzeného normatívneho textu ústavného\nzákona spoločný princíp upravujúci konanie vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov s ohľadom na gramatický a teleologický prístup\nk interpretácii normatívneho textu.\n6.3 Podľa čl. 9 ods. 2 ústavného zákona orgán, ktorý uskutočňuje konanie podľa\nodseku 1, začne konanie z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný\nfunkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo\nže verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto\nústavným zákonom alebo zákonom, alebo na základe riadne odôvodneného podnetu,\nz ktorého je zrejmé, kto ho podáva, ktorého verejného funkcionára sa týka a čo sa namieta.\nPodľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona orgán podľa odseku 1 umožní verejnému\nfunkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie, aby sa vyjadril k podnetu; ak je to potrebné\nvykoná ďalšie dokazovanie.\nPodľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár\nnesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom\nalebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé\núdaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie\nverejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie\na poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu\npodľa odseku 10.\nPodľa čl. 9 ods. 7 ústavného zákona ak sa rozhodnutím podľa odseku 6 vysloví, že\nverejný funkcionár vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná\ns výkonom verejnej funkcie podľa Ústavy Slovenskej republiky, tohto ústavného zákona\nalebo zákonov, súčasťou rozhodnutia je aj povinnosť bezodkladne zanechať takú funkciu,\nzamestnanie alebo činnosť.\nPodľa čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona rozhodnutím podľa odseku 6 sa vysloví\nstrata mandátu alebo strata verejnej funkcie, ak sa v predchádzajúcom konaní proti\nverejnému funkcionárovi právoplatne rozhodlo, že nesplnil alebo porušil povinnosť alebo\n\n9\n\nobmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa\nčl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje.\nPodľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona pokuta sa ukladá v sume\nzodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný funkcionár\nporuší povinnosti podľa čl. 5.\nPodľa čl. 9 ods. 12 ústavného zákona ak sa v konaní nepreukázalo, že verejný\nfunkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť...\n6.4 Z citovaných ustanovení ústavného zákona možno spoľahlivo vyvodiť, že\nústavodarca úpravou a zdôraznením (v rámci konania vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov) právnych inštitútov (najmä procesnoprávnych), napr.\ndokazovania („ak je to potrebné, vykoná ďalšie dokazovanie“), riadneho zisťovania stavu\nveci („ak sa v konaní preukázalo“, resp. „ak sa v konaní nepreukázalo“), povinnosti\npodnecovateľa riadne odôvodniť podnet („na základe riadne odôvodneného podnetu“),\nzároveň reflektoval princíp uplatňovaný v „štandardných“ procesoch (porov. Správny\nporiadok, Civilný sporový poriadok, Trestný poriadok), aby rozhodnutie orgánov verejnej\nmoci (v tomto prípade oprávneného orgánu) nadaných právomocou rozhodovať v konaní\n(reglementovaným právom) o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach\nfyzických osôb (v tomto prípade verejných funkcionárov) a právnických osôb bolo založené\nna správnom a v dostatočnom rozsahu zistenom skutkovom stave veci.\n6.5 Sekundárne (avšak nie konečne) je potrebné akcentovať aj ďalšie princípy\ndemokratického právneho štátu formujúce každé konanie, v rámci ktorého orgán verejnej\nmoci rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb.\n6.6 Tieto nachádzame v Ústave Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v čl. 46\na nasl. (základné právo na súdnu a inú právnu ochranu), v prerokúvanom prípade konkrétne\nv čl. 46 ods. 1 ústavy. V prípade konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia\nrozporu záujmov v zmysle ústavného zákona pôjde o princípy spojené so základným\nprávom na inú právnu ochranu.\n\n10\n\n- k výroku rozhodnutia\n7. Vo všeobecnosti enunciát (výrok) tvorí jadro a najpodstatnejšiu časť rozhodnutia\nakéhokoľvek orgánu verejnej moci rozhodujúceho o právach, právom chránených záujmoch\na povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Výrok je konštitutívnou a esenciálnou\nsúčasťou rozhodnutia, v ňom konajúci orgán vyjadruje svoj záväzný úsudok o predmete\nkonania. Výrok musí byť formulovaný tak, aby z neho bolo jednoznačne zrejmé, ako orgán\nverejnej moci rozhodol. Po obsahovej stránke musí výrok spĺňať atribút jasnosti,\nzrozumiteľnosti, presnosti a určitosti.\n7.1 Ústavný súd už vo veci sp. zn. I. ÚS 356/08 uviedol, že skutkové vymedzenie\nvytýkaného porušenia musí byť v rozhodnutí uvedené natoľko dostatočne a presne, aby ho\nnebolo možné dodatočne zamieňať za dôvod iný, ktorý v čase rozhodovania nebol „v hre“.\nZároveň potom platí, že dodatočné (do)vysvetlenie skutočného dôvodu je právne\nbezvýznamné. Výrok rozhodnutia (o čom a ako rozhodol) tvorí jeho jadro, a preto musí byť\nzásadne presný, konkrétny a správny (III. ÚS 662/2014).\n7.2 Zodpovednosť podľa ústavného zákona je zodpovednosťou verejnoprávnou\n(III. ÚS 132/2015), čo sa okrem iného prejavuje aj v požiadavke takej formulácie výroku\nmeritórneho rozhodnutia, ktorá bráni zameniteľnosti sankcionovaného skutku. Nejde\no požiadavku samoúčelnú či akademickú. Naopak, má významné procesné a v konečnom\ndôsledku i hmotnoprávne dopady na páchateľa skutku (napr. pri skúmaní procesnej\nprekážky rei iudicatae brániacej dvojitému potrestaniu za ten istý skutok) (III. ÚS 34/2016).\n7.3 Ústavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 360/2017 konštatoval, že „výrok...\nnamietaných rozhodnutí obecného zastupiteľstva nespĺňa zákonom ustanovené náležitosti,\nvôbec neobsahuje skutkovú vetu, t. j. opis konkrétneho konania alebo opomenutia, ktorým\nsa mal navrhovateľ dopustiť porušenia konkrétnych povinností upravených ústavným\nzákonom, a tak nespĺňa požiadavku nezameniteľnosti výroku sankcionovaného skutku.\nIba výrok rozhodnutia (enunciát) je právne záväzný. Akékoľvek dovysvetlenia obecného\nzastupiteľstva, či už v odôvodnení rozhodnutia alebo v jeho vyjadrení k návrhu\nnavrhovateľa, sú z analyzovaného hľadiska irelevantné. Tento formálny nedostatok\n\n11\n\nnamietaných rozhodnutí obecného zastupiteľstva bráni ústavnému súdu skúmať, či sa\nnavrhovateľ dopustil porušenia povinností, ktoré mu vyplývajú z ústavného zákona, a to\nz dôvodu ich nepreskúmateľnosti.“.\n- k odôvodneniu rozhodnutia\n8. Vo všeobecnosti pri rozhodovaní orgánov verejnej moci o právach, právom\nchránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb platí, že enunciát\nrozhodnutia nemožno interpretovať oddelene od odôvodnenia rozhodnutia. Ako nás poúča\nuž judikatúra Najvyššieho správneho súdu Československa, „není... žádného všeobecného,\na ani pro případ, o jaký jde, žádného speciálního ustanovení, které by předpisovalo pro\nrozhodnutí vydávaná... přesné formální rozlišování mezi enunciátem rozhodnutí a jeho\ndůvody s tím účinkem, že výrok ... obsažené formálně v části označené jako odůvodnění\nnebyly by schopny právní moci. Co úřad vysloviti chtěl a vyslovil, vlastní tenor jeho\nrozhodnutí, dlužno zjistiti pečlivou interpretací celého rozhodnutí včetně důvodů\nrozhodovacích, aniž možno omezovati se pouze na tu jeho část, která formálně prezentuje se\njako enunciát“ [Boh. A 4808/1925 (sp. zn. 12271/25)]. Artikulované závery sú\ni po desaťročiach rovnako aktuálne, čoho potvrdením je i uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n3 Tost 23/2013 z 24. júla 2013, v ktorom vychádzajúc z nálezu ústavného súdu sp. zn.\nII. ÚS 18/2013 z 22. mája 2013 najvyšší súd potvrdil, že pri formovaní právneho názoru\nmusí najvyšší súd akcentovať celý kontext nálezu ústavného súdu, t. j. jeho výrok\ni odôvodnenie v ich vzájomnej súvislosti. V neposlednom rade možno v tejto súvislosti\nodkázať aj na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny\ndvor“), podľa ktorej výrok súdneho rozhodnutia musí byť interpretovaný vo svetle\nodôvodnenia tohto rozhodnutia (pozri rozsudok Súdneho dvora vo veci Robert Bosch\nGmbH v. Hauptzollamt Hildesheim zo 16. 3. 1978, č. 135/77, European Court Reports\n1978-00855).\n8.1 Ústavný súd vo veci sp. zn. II. ÚS 188/2014 týkajúcej sa konania vo veci ochrany\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov zdôraznil, že povinnosť orgánov verejnej\nmoci majúcich právomoc rozhodovať v konaní upravenom všeobecne záväznými právnymi\npredpismi o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb\n\n12\n\na právnických osôb zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi\nrozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne\nodôvodniť svoje rozhodnutie (a teda zároveň konkretizovať v odôvodnení rozhodnutia\ndôkazy, ktoré vykonal, zdroj toho-ktorého dôkazu, akými úvahami bol vedený pri hodnotení\ndôkazov a ako sa vyrovnal s ťažiskovými návrhmi a námietkami účastníkov), obe\nvyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy (v prerokúvanom prípade spojené s právom na inú právnu\nochranu), sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu konajúceho\norgánu verejnej moci a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou konajúceho orgánu\nverejnej moci.\nB. Závery ústavného súdu vo veci samej\n- k výroku napadnutého rozhodnutia\n9. Podľa názoru navrhovateľky v čase prijímania napadnutého rozhodnutia a jeho\npísomného vyhotovenia odporca uvádza navrhovateľku stále ako „verejnú funkcionárku“,\nhoci tá už verejnú funkciu v tom čase nevykonávala, to teda podľa mienky navrhovateľky\nznamená alebo mohlo by z gramatického výkladu slovných spojení vyplývať, že ešte je\nverejná funkcionárka, jej mandát na výkon funkcie stále existuje, a preto sa na\nnavrhovateľku nevzťahuje povinnosť uvedená v čl. 8 ods. 5 ústavného zákona.\nNavrhovateľka zastáva názor, že skôr malo byť použité slovné spojenie „bývalý verejný\nfunkcionár“ tak, ako to odporca uvádza ďalej v texte: „bývala členka dozornej rady...“\nTakéto sporné označenia sú podľa slov navrhovateľky uvádzané v celom písomnom\nvyhovení predmetného napadnutého rozhodnutia, a to priamo za sebou. Tieto vady podľa\nnázoru navrhovateľky spôsobujú zmätočnosť napadnutého rozhodnutia.\n9.1 Podľa ústavného súdu výrok napadnutého rozhodnutia spĺňa požiadavky kladené\nna výrok napadnutého uznesenia čl. 9 ods. 6 ústavného zákona i judikatúrou ústavného\nsúdu. Ústavný súd hodnotí, že výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje skutkovú vetu, t. j.\nopis konkrétneho konania alebo opomenutia, ktorým sa mala navrhovateľka dopustiť\nporušenia konkrétnych povinností upravených ústavným zákonom, pričom to, že\nnavrhovateľka je účastníkom konania ako bývalá verejná funkcionárka a že v predmetnom\n\n13\n\nkonaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov sa prerokováva\nplnenie povinností a dodržiavanie obmedzení uložených ústavným zákonom za obdobie\nspojené s výkonom verejnej funkcie navrhovateľky, je aj z výroku napadnutého rozhodnutia\nzrejmé, jasné a nespochybniteľné.\n9.2 Vo výroku napadnutého rozhodnutia je uvedené obdobie, v ktorom sa\nnavrhovateľka dopustila porušenia ústavného zákona, je uvedené konanie (resp.\nopomenutie), ktorým navrhovateľka porušila povinnosti ustanovené ústavným zákonom, je\nuvedené ustanovenie ústavného zákona, ktoré bolo týmto konaním navrhovateľky porušené,\nje exaktne uvedená sankcia, ktorá sa navrhovateľke ukladá za toto porušenie ústavného\nzákona, a aj právna norma, podľa ktorej sa táto sankcia ukladá.\n- k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia\n10. Ústavný súd uvádza, že odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nvyčerpávajúco opísal, ako a v akom rozsahu zistil skutkový stav v rozhodovanej veci,\npričom podľa ústavného súdu skutkový stav bol odporcom zistený v dostatočnom rozsahu.\n10.1 Zároveň odporca riadne odôvodnil svoje rozhodnutie, a teda konkretizoval\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôkazy, ktoré vykonal, i zdroje toho-ktorého\ndôkazu.\n10.2 Pokiaľ navrhovateľka uvádza, že pri rozhodovaní o porušení povinnosti\nuloženej ústavným zákonom mal odporca zohľadniť jej zdravotný stav, na ktorý\nvo vyjadrení v konaní pred odporcom upozornila, ústavný súd hodnotí, že odporca\nv odôvodnení reagoval aj na tento argument navrhovateľky.\n10.3 Čo je však z ústavného hľadiska kľúčové, zlý zdravotný stav ako prekážka\nnesplnenia si oznamovacej povinnosti podľa ústavného zákona nie je relevantným\nargumentom a ospravedlnením nesplnenia si tejto povinnosti. Ľudsky je pochopiteľné, že\nnavrhovateľka zažívala v čase rozhodnom pre splnenie si oznamovacej povinnosti podľa\nčl. 8 ústavného zákona zdravotné útrapy spojené s jej nehodou, avšak ústavnoprávne ide\n\n14\n\no argument irelevantný a dôvod, ktorý nezbavoval navrhovateľku povinnosti podať včasne\noznámenie v zmysle čl. 8 ústavného zákona.\n10.4 Rovnako neobstojí argument o strete dvoch princípov pri rozhodovaní odporcu\n– záujem na ochrane verejného záujmu skrz uloženie oznamovacej povinnosti podľa čl. 8\nústavného zákona a ústavný záujem na ochrane zdravia navrhovateľky. Ústavný súd\nobjasňuje, že odporca nerozhodoval o otázkach spojených so zdravotným stavom\nnavrhovateľky a napadnuté rozhodnutie nemá nijaký potenciál zasiahnuť do práva na\nochranu zdravia navrhovateľky garantovaného čl. 40 ústavy. Otázky spojené so zdravím\na zdravotným stavom navrhovateľky neboli ani vzdialene predmetom rozhodovania\nodporcu, preto právo na ochranu zdravia podľa čl. 40 ústavy nebolo v stávke a nemožno ho\nspájať s rozhodovacou činnosťou odporcu. Opätovne, pri poukázaní na zdravotný stav\nv tomto konkrétnom prípade rozhodovania odporcu voči navrhovateľke ide o argument\nľudsky pochopiteľný, avšak ústavnoprávne irelevantný.\n- záver\n11. Z dosiaľ popísaných záverov ústavného súdu vyplýva, že ústavný súd vzhľadom\nna námietky navrhovateľky nenašiel ústavne a zákonne relevantný dôvod na prijatie návrhu\nna ďalšie konanie, keďže vzhľadom na konklúzie ústavného súdu prezentované v tomto\nuznesení ani po prijatí návrhu na ďalšie konanie by nebolo ani potenciálne možné dospieť\nk záveru o neústavnosti či nezákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu. Ústavný súd\npreto návrh navrhovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnený.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. septembra 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["konanie podľa § 73a zč. 38/1993", "verejná funkcia", "pokuta", "verejný záujem, spoločenský záujem"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 2 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5bd9decd-41f9-45dd-b02e-41e74150d656", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.360.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 360/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 360/2017 z 3. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-03", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.360.2017.2"}, {"guid": "ussr:11228862-0ad3-4c8d-ae27-4c3db1330972", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.34.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 34/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/2016 z 12. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-12", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.34.2016.2"}, {"guid": "ussr:5b465010-a0d6-4b8b-9f03-3f255742526a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.132.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 132/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 132/2015 z 30. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-30", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.132.2015.2"}, {"guid": "ussr:43680f0c-1357-492f-a47b-33df9eb5dd52", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.878.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 878/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 878/2014 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.878.2014.1"}, {"guid": "ussr:edef79f1-5468-4ae7-83c8-29887d7e2319", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 185/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/2014 z 13. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-13", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edef79f1-5468-4ae7-83c8-29887d7e2319"}, {"guid": "ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 188/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 188/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab"}, {"guid": "ussr:2c20e837-4074-4ebf-a60c-150c409bcd1c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 205/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 205/2014 z 24. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c20e837-4074-4ebf-a60c-150c409bcd1c"}, {"guid": "ussr:5e4bd93f-ce34-46a5-b033-69bd9d8af5c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/2014 z 5. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-05", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e4bd93f-ce34-46a5-b033-69bd9d8af5c2"}, {"guid": "ussr:d64e5b4d-de5c-4ade-b559-4949ebed11eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 484/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 484/2013 z 29. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-29", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d64e5b4d-de5c-4ade-b559-4949ebed11eb"}, {"guid": "ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 18/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/2013 z 22. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-22", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93"}, {"guid": "ussr:cdc9dc2f-193c-4e75-8c42-641d8565d827", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 356/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 356/08 z 10. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-10", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cdc9dc2f-193c-4e75-8c42-641d8565d827"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f88dc89e-f969-4bbc-b7d0-70a8f6846a37", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.114.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2026 z 12. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.114.2026.1"}, {"guid": "ussr:4c0d58cf-aa18-473f-8556-29f22bbd2fc5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.60.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 60/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2025 z 6. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.60.2025.1"}, {"guid": "ussr:a0a938ec-cfb7-4ab9-a323-aafd50f7d592", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.234.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2024 z 13. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.234.2024.1"}, {"guid": "ussr:11f2dc50-e502-405a-80d3-123ff9c77dea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.46.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2023 z 26. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.46.2023.1"}, {"guid": "ussr:20a97550-6341-41f5-9415-1caad76931d4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.595.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 595/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 595/2022 z 21. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.595.2022.2"}, {"guid": "ussr:a9fb23bb-3760-4d38-a801-9dba465899a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.236.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 236/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 236/2022 z 24. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.236.2022.1"}, {"guid": "ussr:4123e3ed-85d0-440b-816a-b57c3515a490", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.137.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 137/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 137/2022 z 15. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-15", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.137.2022.1"}, {"guid": "ussr:f4007866-43c0-4832-aada-4710b3b15153", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.134.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 134/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 134/2022 z 3. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-03", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.134.2022.1"}, {"guid": "ussr:af754082-a9c9-4e39-bcbd-a8e7a2b22308", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.119.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 119/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/2022 z 24. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.119.2022.1"}, {"guid": "ussr:c532a731-1e67-459f-b022-a55e7846d0e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.331.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 331/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/2021 z 9. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-09", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.331.2021.2"}, {"guid": "ussr:275ad686-c56b-4a8a-99d0-3ab3e78c88b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.466.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 466/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 466/2021 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.466.2021.1"}, {"guid": "ussr:c0b2c499-8033-404d-b02f-85099bef7d93", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.183.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 183/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 183/2021 z 31. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-31", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.183.2021.1"}, {"guid": "ussr:52465911-bbc9-4f58-a3cf-ae412c722600", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.51.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 51/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 51/2021 z 26. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.51.2021.1"}, {"guid": "ussr:3f356056-d1a0-44ba-bff5-0bd9c1e9a33d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.110.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 110/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/2019 z 27. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.110.2019.1"}]}