{"guid": "ussr:cc16a100-f113-4a1f-93dc-2d35652833ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.429.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 429/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 429/2017 z 18. 10. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. októbra 2017, sp. zn. II. ÚS 429/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.429.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-10-18", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cc16a100-f113-4a1f-93dc-2d35652833ff", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.429.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.429.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.429.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 429/2017-58\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. októbra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť\n, zastúpeného Čibrik & Blazsek advokátska kancelária, s. r. o.,\nHlavná 14, Šaľa, v mene ktorej koná advokát Mgr. Robert Čibrik, vo veci namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 172/2010, za účasti\nOkresného súdu Dunajská Streda, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 T 172/2010 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom\n\ndvetisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Dunajská Streda p o v i n n ý zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3.\n\nn e p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho\n\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 172/2010 (ďalej len „napadnuté konanie\nokresného súdu“).\nSťažovateľ v sťažnosti uvádza, že napadnuté konanie okresného súdu začalo\npodaním obžaloby sp. zn. KV 14/06 z 20. decembra 2007. Okresný súd prvé hlavné\npojednávanie nariadil až v roku 2009.\nSťažovateľ v roku 2011 začal vykonávať trest odňatia slobody v inej trestnej veci.\nOkresný súd 16. apríla 2014 podľa § 21 ods. 1 Trestného poriadku vylúčil časť\nobžalovaných na samostatné konanie, ktoré bolo následne vedené pod sp. zn. 1 T 98/2014.\nOd roku 2009 okresný súd ďalšie hlavné pojednávania nariadil až v priebehu roku\n2013. Sťažovateľ poznamenáva, že v priebehu štyroch rokov teda nedošlo k nariadeniu\nžiadneho hlavného pojednávania. Zároveň uvádza dátumy hlavných pojednávaní, ktoré boli\n\n2\n\nodročené bez prejednania veci z dôvodu neprítomnosti obvinených, prípadne obhajcov\n(20. február 2013, 5. jún 2013, 10. júl 2013, 19. marec 2014, 15. apríl 2014 a 14. máj 2014,\npozn.).\nSťažovateľ ďalej uvádza, že od roku 2014 ku dňu podania jeho sťažnosti ústavnému\nsúdu (6. októbra 2016, pozn.) okresný súd nariadil viacero hlavných pojednávaní, no trestné\nkonanie aj tak nie je ani dosiaľ právoplatne skončené.\nV roku 2016 boli hlavné pojednávania odročované najmä pre neprítomnosť svedkov,\nako príklad uvádza hlavné pojednávanie nariadené na 8. jún 2016, na ktoré sa nedostavilo\nviacero svedkov, ktorých v sťažnosti vymenúva, preto okresný súd odročil hlavné\npojednávanie na 31. august 2016 a zároveň určil aj náhradný termín na 14. september 2016.\nObdobne pojednávanie nariadené na 31. august 2016 bolo pre neprítomnosť viacerých\nsvedkov odročené na 14. september 2016 a bol určený aj náhradný termín pojednávania\nna 19. október 2016. Uvedené sa zopakovalo aj 14. septembra 2016, keď bolo pojednávanie\nodročené na 19. október 2016 a náhradný termín bol určený na 2. november 2016.\nSťažovateľ teda konštatuje, že v období od 8. júna 2016 do 14. septembra 2016 bolo\nvypočutých len sedem svedkov.\nZároveň poukazuje na to, že „vo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv\nuž ústavný súd rozhodoval v inom konaní – II. ÚS 317/2015. I napriek tomu Okresný súd\nDunajská Streda koná neefektívne, t. j. koná s prieťahmi“.\nSťažovateľ uvádza, že pokiaľ ide o právnu zložitosť veci, napadnuté konanie\nokresného súdu nemožno považovať za zložité. Z hľadiska faktickej zložitosti veci\npodľa jeho názoru možno konštatovať, že spis okresného súdu má približne 3 500 listov\na aj po vylúčení veci viacerých obvinených na samostatné konanie v napadnutom konaní\nvystupuje viacero obvinených. Napriek tomu zastáva názor, že tieto okolnosti nie sú\nspôsobilé vysvetliť celkovú dĺžku napadnutého konania.\n\n3\n\nPokiaľ ide o správanie sťažovateľa, uvádza, že „ako strana v konaní v procesnom\npostavení obžalovaného“ nerobil prieťahy ani obštrukcie.\nVo vzťahu k postupu okresného súdu v napadnutom konaní sťažovateľ uvádza,\nže ústavný súd zo spisu okresného súdu bude môcť identifikovať obdobie absolútnej\nnečinnosti okresného súdu, napr. v období od júla 2010 do februára 2013, ďalej jeho\nneefektívnu a nesústredenú činnosť, napr. keď okresný súd 18. mája 2009 postúpil\npredmetnú vec na prerokovanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava z dôvodu,\nže uznesením zo 6. apríla 2010 vyslovil svoju nepríslušnosť vo veci. Krajský súd v Trnave\nvšak uznesením z 13. júla 2010 rozhodol, že príslušným na konanie v predmetnej veci\nje okresný súd. Uvedený krok okresného súdu podľa sťažovateľa spomalil napadnuté\nkonanie na približne 32 mesiacov.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ zastáva názor, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„1) Základné právo sťažovateľa\n\n, narodeného\n\n,\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nDunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 1T/172/2010 porušené boli.\n2) Sťažovateľovi\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 30 000,-\n\nEur (slovom tridsaťtisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Dunajská Streda povinný zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nVýšku finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje celkovou dĺžkou\nnapadnutého konania a s tým súvisiacou jeho právnou neistotou. Tiež poukazuje na to,\nže ústavný súd už raz v napadnutom konaní vyslovil porušenie označených práv v konaní\nvedenom pod sp. zn. II. ÚS 317/2015 (sťažovateľa\n\n). Zároveň poukazuje\n\naj na to, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (6. októbra 2016, pozn.)\n\n4\n\nmu do konca výkonu trestu odňatia slobody v inej trestnej veci zostávalo len 60 dní, a preto\nje podľa jeho názoru nemysliteľné, aby po prepustení žil v právnej neistote s vedomím,\nže vo veci konajúci súd nerozhodol, čo, ako ďalej uvádza, ho bude brzdiť v zaradení\nsa do reálneho občianskeho života, bude ho znevýhodňovať v každej oblasti života\na v neposlednom rade to bude mať aj zlý vplyv na jeho rodinu.\nZároveň sťažovateľ žiadal, aby mu ústavný súd ustanovil v konaní o jeho sťažnosti\npred ústavným súdom obhajcu, pričom až následne doplní svoju sťažnosť o komplexnú\ngenézu napadnutého konania. Zároveň uviedol, že požiadal aj o právnu pomoc Centrum\nprávnej pomoci.\nKeďže sťažovateľ žiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu, no žiadnym\nspôsobom nepreukázal, že spĺňa podmienky na jeho ustanovenie a medzičasom došlo\naj k jeho prepusteniu z výkonu trestu odňatia slobody, ústavný súd prípisom\nz 5. januára 2017 sťažovateľa vyzval, aby ústavnému súdu predložil splnomocnenie\nna zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.\nDňa 28. februára 2017 bolo ústavnému súdu doručené podanie právneho zástupcu\nsťažovateľa, ktorým ústavnému súdu oznámil, že sťažovateľa bude zastupovať v konaní\no jeho sťažnosti pred ústavným súdom, a v prílohe predložil aj požadované splnomocnenie\nna jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom v súlade s § 20 ods. 2 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\nÚstavný súd prípisom z 20. marca 2017 požiadal predsedníčku okresného súdu\no zapožičanie spisu v predmetnej trestnej veci, prípadne o predloženie chronológie úkonov\nv napadnutom konaní.\nDňa 6. apríla 2017 bol ústavnému súdu doručený prípis predsedníčky okresného súdu\nsp. zn. Spr 255/17 z 3. apríla 2017, ktorým ústavnému súdu oznámila, že žiadaný spis\n\n5\n\nokresného súdu zapožičať nemôže z dôvodu, že napadnuté konanie dosiaľ nie je skončené,\npričom v predmetnej veci je nariadený termín hlavného pojednávania. Vzhľadom\nna uvedené ústavnému súdu zaslala chronológiu dosiaľ vykonaných úkonov v napadnutom\nkonaní (43 strán, pozn.).\nÚstavný súd tiež poznamenáva, že do dňa rozhodnutia o sťažnosti sťažovateľa,\nsťažovateľ ústavnému súdu avizovanú genézu napadnutého konania nepredložil.\nÚstavný súd tiež zistil, že okresný súd v napadnutom konaní rozhodol 19. júna 2017\ntak, že sťažovateľa a ďalších obžalovaných oslobodil spod obžaloby. Proti rozhodnutiu\nokresného súdu podal po vyhlásení rozsudku odvolanie prokurátor.\nÚstavný súd na neverejnom zasadnutí senátu 29. júna 2017 sťažnosť sťažovateľa\npredbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 429/2017-24 ju podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona\no ústavnom súde prijal na ďalšie konanie.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd prípisom zo 4. júla 2017 vyzval\npredsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k vecnej stránke prijatej sťažnosti a k otázke\nvhodnosti ústneho pojednávania.\nDňa 13. septembra 2017 bol ústavnému súdu doručený prípis predsedníčky\nokresného súdu zo 7. augusta 2017, ktorým sa vyjadrila k vecnej stránke prijatej sťažnosti.\nVo vzťahu k právnej a faktickej zložitosti veci predsedníčka okresného súdu uviedla,\nže proti sťažovateľovi je vedené trestné konanie pre pomoc k trestnému činu neodvedenia\ndane a poistného podľa § 10 ods. 1 písm. c) a § 148a ods. 1 a 4 Trestného zákona v znení\núčinnom do 31. decembra 2005, ktoré síce tvorí „štandardnú rozhodovaciu agendu\nvšeobecných súdov v trestných veciach, ale nemožno súhlasiť s tým, že nejde o právne\nzložitú vec, keď samotný vyšetrovací spis do podania obžaloby má vyše 2690 strán, vrátane\nobsiahlych znaleckých posudkov.\nPo faktickej stránke ide o veľmi zložitú vec. Tento druh trestnej činnosti je zložitý\nz hľadiska ekonomického a účtovného a pre účely posúdenia a rozhodnutia je potrebné\n\n6\n\naj znalecké dokazovanie. Faktickú zložitosť zvyšuje aj počet obžalovaných a tiež počet\nsvedkov, ktorých musel súd v konaní vypočuť (viac ako 25), pričom títo potrebnú súčinnosť\nv konaní neposkytovali a bolo nutné opakovane ich predvolať, uložiť poriadkové pokuty,\na u niektorých z nich vydať aj príkazy na prevedenie, pričom nie vždy bolo predvedenie\nsvedkov zo strany polície realizované. Vybavenie veci sťažovali aj práceneschopnosti\n(v niektorých prípadoch aj dlhodobé), či už niektorých obžalovaných, alebo ich obhajcov,\nči svedkov. Z podrobnej chronológie úkonov, ktorá bola zaslaná už skôr, vyplývajú\njednotlivé konkrétne dôvody, pre ktoré boli jednotlivé hlavné pojednávania odročené na iný\ntermín (nevykázané termíny hlavného pojednávania, opakované žiadosti obhajcov\no odročenie\n\npojednávania,\n\nneprítomnosť\n\npredvolaných\n\nsvedkov,\n\nopakovaná\n\npráceneschopnosť obžalovaných, ich obhajcov, svedkov, neboli realizované predvedenia\nobžalovaných a pod.). Zložitosť po skutkovej stránke spočívala aj v tom, že u niektorých\nobžalovaných a to vrátane sťažovateľa bolo nutné vydať aj príkazy na zatknutie. Dôkazom\nprávnej zložitosti veci je aj obsiahly spisový materiál, keď samotná obžaloba sa začína\nčíslom listu 2695 a má 38 strán. V súčasnosti má spisový materiál viac ako 4.000 strán\na viac ako 10 zväzkov.\nVšetky tieto okolnosti nezanedbateľnou mierou prispeli k spomaleniu tohto trestného\nkonania.“.\nVo vzťahu k správaniu sťažovateľa v napadnutom konaní uviedla: „Sťažovateľ\nsvojou opakovanou neúčasťou na verejných zasadnutiach a na hlavných pojednávaniach\nprispel k celkovej dĺžke konania. Nedostavil sa na verejné zasadnutie dňa 29. 01. 2008,\n03. 10. 2008. Dňa 27. 02. 2009 bol na neho a ďalších troch obvinených vydaný\npríkaz na zatknutie. Nedostavil sa na verejné zasadnutie ani dňa 01. 02. 2012. Hlavné\npojednávania bolo nutné opakovane odročiť pre jeho neúčasť (dňa 10. 07. 2013 –\npráceneschopnosť sťažovateľa, neprítomný aj v dňoch 02. 03. 2016, 13. 04. 2016,\n11. 05. 2016, 08. 06. 2016, 31. 08. 2016, dňa 14. 09. 2016 – s tým, že žiadal o ustanovenie\niného obhajcu, 02. 11. 2016, 05. 12. 2016, 01. 02. 2017, 29. 03. 2017, 12. 4. 2017, 10. 05.\n2017, 19. 06. 2017).\nBolo nutné odročiť hlavné pojednávanie na 20. 03. 2013 pre neprítomnosť obhajcu\nsťažovateľa z dôvodu jeho práceneschopnosti. Obdobne aj dňa 05. 03. 2014.“\n\n7\n\nK samotnému postupu okresného súdu v napadnutom konaní predsedníčka okresného\nsúdu uviedla: „\n\n, ktorý bol pôvodne vo veci zákonným sudcom, bol dlhodobo\n\npráceneschopný v roku 21011 (v roku 2011, pozn.). V apríli 2011 boli jeho veci\nprerozdelené medzi ostatných trestných sudcov. Po skončení jeho práceneschopnosti mu\nboli spisy vrátené. Následne odišiel do starobného dôchodku dňa 28. 06. 2012.\nako zákonný sudca, ktorému bola následne vec pridelená (dňa 27. 06. 2012)\nmusel sa v prvom rade oboznámiť, proti ďalších iných spisoch jemu pridelených, s obsahom\nrozsiahleho spisového materiálu. V podstate skoro pri každom jednom odročení hlavného\npojednávania stanovil aj druhý termín hlavného pojednávania, aby bola zabezpečená\nplynulosť konania. Opakovane použil inštitút predvedenia a to nielen u obžalovaných,\nale aj svedkov, ktorí sa opakovane nedostavovali na hlavné pojednávanie. Taktiež použil\ninštitút poriadkovej pokuty u svedkov, ktorí neposkytovali potrebnú súčinnosť. V postupe\nsúdu neboli zistené prieťahy.“\nK obsahu sťažnosti sťažovateľa predsedníčka okresného súdu uviedla: „a/\nSťažovateľ uvádza, že od podania obžaloby došlo k vytýčeniu prvého pojednávania až v\nroku 2009.\nV tomto smere je nutné poukázať na obsah trestného spisu a tiež už spomínanú\nchronológiu.\nVyplýva z nich, že\n\n, v tom čase zákonný sudca, od podania obžaloby,\n\nt. j. od 21. 12. 2007, dňa 29. 01. 2008 vytýčil na deň 11. 04. 2008 termín verejného\nzasadnutia (predbežné prejednanie obžaloby). Verejné zasadnutie muselo byť pre neúčasť\nobžalovaných, vrátane sťažovateľa, okrem jedného prítomného obžalovaného odročené\nna iný termín.\nVerejné zasadnutie stanovené na deň 25. 06. 2008 opätovne z tých istých dôvodov\nmuselo byť odročené (neprítomný bol aj sťažovateľ).\nVerejné zasadnutie stanovené na deň 03. 10. 2008 opätovne z tých istých dôvodov\nmuselo byť odročené (neprítomný bol aj sťažovateľ). Bolo odročené na 19. 12. 2008,\npričom aj toto bolo nutné pre neprítomnosť niektorých obžalovaných a tiež obhajcov\n\n8\n\nobžalovaných odročiť na 18. 03. 2009. Dňa 27. 02. 2009 bol ešte vydaný príkaz na zatknutie\n4 obžalovaných vrátane sťažovateľa.\nZ uvedeného vyplýva, že počas tohto obdobia súd vo veci konal, ale pre opakovanú\nneprítomnosť obžalovaných (aj sťažovateľa) musel verejné zasadnutia odročiť a následne\nmusel pristúpiť aj k vydaniu príkazu na zatknutie obvinených a to vrátane sťažovateľa.\nV tomto období teda správanie ostatných obžalovaných, ale aj sťažovateľa malo svoj dopad\nna dĺžku konania.\nb/ Sťažovateľ uvádza, že od roku 2009 došlo k vytýčeniu hlavného pojednávania\naž v priebehu roka 2012.\nV tomto období bol spis postúpený Okresnému súdu v Trnave z dôvodu nepríslušnosti\ntunajšieho súdu. Okresný súd v Trnave s postúpením nesúhlasil. Z toho dôvodu bol spis\nzo strany Okresného súdu v Trnave predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave.\nUvedené obdobie nie je možné považovať za obdobie nečinnosti. Nemožno to považovať ani\nza postup neefektívny, či nesústredený. Zákonný sudca vec postúpil, vychádzajúc z jeho\nprávneho názoru, že tunajší súd nie je príslušný, pričom postup z toho vyplývajúci (z jeho\nprávneho názoru o nedostatku príslušnosti tunajšieho súdu) nie je možné hodnotiť ako\npostup neefektívny a nesústredený. Okrem toho zákonný sudca\n\nbol v tomto\n\nobdobí dlhodobo práceneschopný. Podľa zákona prerozdelenie vecí je možné v prípade\nneprítomnosti sudcu pretrvávajúcej viac ako 6 týždňov. V danej veci spisy boli pri prvej\ndlhodobej neprítomnosti prerozdelené medzi sudcov na trestnom úseku, treba ale vziať do\núvahy, že mali okrem toho každý z nich svoje oddelenie, v ktorých taktiež museli konať\npriebežne a plynulo. Po skončení jeho práceneschopnosti mu boli spisy vrátené.\nDňa 27. 06. 2012 (po odchode zák. sudcu\n\ndo starobného dôchodku) bola vec\n\npridelená terajšiemu zákonnému sudcovi\n\n. Musel sa oboznámiť\n\ns rozsiahlym spisovým materiálom súdneho spisu v rámci prípravy veci na konanie\na rozhodovanie a to popri svojich ďalších spisoch, ktoré mal vo svojom oddelení.\nPrvé hlavné pojednávanie, po naštudovaní spisu, stanovil na deň 03. 12. 2012 a druhý\ntermín na deň 14. 01. 2013.\nc/ Sťažovateľ uvádza, že počas 4 rokov došlo k vytýčeniu hlavných pojednávaní,\nktoré boli odročené bez prejednania veci a to nasledovne 20. 02. 2013, 05. 06. 2013,\n10. 07. 2013, 19. 03. 2014, 15. 04. 2014, 14. 05. 2014 (str. 3 jeho sťažnosti).\n\n9\n\nDôvody odročenia týchto hlavných pojednávaní vyplývajú z podrobnej chronológie\núkonov súdu vo veci. Hlavné pojednávanie zo dňa 20. 02. 2013 bolo nutné odročiť, pretože\nobžalovaní\n\n,\n\na\n\nnemali doručenie predvolania na hlavné pojednávania\n\nvykázané. Ide o procesnú prekážku, ktorá objektívne neumožňovala vo veci hlavné\npojednávanie v ten deň uskutočniť. Hlavné pojednávanie zo dňa 05. 06. 2013 bolo nutné\nodročiť pre neprítomnosť obž.\nobž.\n\n(jeho práceneschopnosť) ako aj na základe žiadosti\n\n, pretože pred hlavným pojednávaním ho nemohla navštíviť vo výkone trestu\n\njeho obhajkyňa z dôvodu jej práceneschopnosti. Hlavné pojednávanie zo dňa 10. 07. 2013\nbolo odročené na neurčito v dôsledku práceneschopnosti sťažovateľa, pričom bolo nutné\nzistiť okolnosti resp. dobu trvania jeho práceneschopnosti. Hlavné pojednávanie zo dňa\n19. 03. 2014 bolo odročené pretože nebolo realizované zo strany polície predvedenie\nobž.\n\na aj z dôvodu práceneschopnosti obhajkyne sťažovateľa. Hlavné pojednávanie\n\nzo dňa 15. 04. 2014 bolo nutné odročiť pre neprítomnosť obhajcu obž.\n\n. Obdobne\n\naj hlavné pojednávania zo dňa 14. 05. 2014.\nd/ Sťažovateľ uvádza, že od roku 2014 až do podania sťažnosti bol rad hlavných\npojednávaní, ale meritórne rozhodnuté nebolo (str. 3 a 4 sťažnosti sťažovateľa).\nOpätovne je nutné poukázať na obsah trestného spisu a už skôr zaslanú chronológiu\núkonov súdu. Z obsahu spisu vyplýva, že hlavné pojednávania boli odročované\nči už pre neprítomnosť niektorého z obžalovaných, alebo viacerých obžalovaných, prípadne\nich obhajcov, a tiež z dôvodu neprítomnosti svedkov. Na zabezpečenie účasti obžalovaných\nči svedkov boli využité aj procesné inštitúty poriadkovej pokuty, predvedenia, príkazov\nna zatknutie. Pojednávania boli odročené skoro vždy s tým, že boli hneď stanovené\ndva termíny hlavného pojednávania (prvý aj náhradný). V tomto období sťažovateľ\nsa nezúčastnil viacerých hlavných pojednávaní ako to z obsahu spisu vyplýva (02. 03. 2016,\n13. 04. 2016, 11. 05. 2016, 08. 06. 2016, 31. 08. 2016, 14. 09. 2016 – s tým, že žiadal\no ustanovenie iného obhajcu, 02. 11. 2016, 05. 12. 2016, 01. 02. 2017, 29. 03. 2017,\n12. 4. 2017, 10. 05. 2017, 19. 06. 2017).\nDňa 19. 06. 2017 bol vo veci vyhlásený rozsudok. Písomne bol vyhotovený v\nzákonnej lehote a v zákonnej lehote aj bol expedovaný. T. č. sa spis nachádza na lehote na\núčelom doručenia rozsudku.\n\n10\n\ne/ Sťažovateľ uvádza, že obdobie od júla 2010 do februára 2013 je obdobím\nabsolútnej nečinnosti (str. 7 jeho sťažnosti).\nS uvedeným jeho tvrdením nie je možné sa stotožniť. V tomto smere poukazujem\nna vyššie uvedené. Podchytené sú tam aj obdobia, ktoré sťažovateľ uvádza. Vyplýva z toho\nkedy, aké úkony súdu boli vo veci vykonané a realizované.\nZ pripojenej chronológie vyplýva, aké konkrétne úkony a rozhodnutia zo strany\ntunajšieho súdu boli vykonané v priebehu celého konania. Nemožno sa preto stotožniť\ns vyjadrením sťažovateľa, že medzi jednotlivými procesnými úkonmi došlo k zbytočným\nprieťahom. Všetky úkony, ktoré boli vykonané, smerovali k príprave spisu na rozhodnutie.\nNa základe vyššie uvedeného nie je možné ustáliť, že došlo k porušeniu práva\nsťažovateľa na prerokovanie bez zbytočných prieťahov a preto nie je dôvod považovať\nsťažnosť sa dôvodnú. Z toho istého dôvodu nemožno považovať za dôvodnú ani časť\nsťažnosti týkajúcu sa priznania finančného zadosťučinenia sťažovateľovi.\nSťažovateľ si uplatňuje nárok na finančné zadosťučinenie v sume 30.000,00 Eur.\nZ obsahu sťažnosti však nevyplýva, akým spôsobom sa dopracoval k takto žiadanej výške.\nPreto nie je možné sa bližšie k nej vyjadriť.\nPre prípad, že by sťažnosti sťažovateľa bolo vyhovené a ústavný súd by konštatoval\nporušenie jeho práv som toho názoru, že samotné konštatovanie porušenia základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd by bolo v danom prípade postačujúce\nbez priznania finančného zadosťučinenia.\nAk by prípadne ústavný súd bol toho názoru, že je potrebné priznať sťažovateľovi\naj primerané\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie,\n\nnavrhujem\n\npri\n\nurčení\n\nvýšky\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia s poukazom na rozhodnutie IV. ÚS 471/2012 prihliadnuť na niekoľkoročnú\nnadmernú zaťaženosť tunajšieho súdu, ako na okolnosť hodnú osobitného zreteľa\npri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.\nV prílohe pripájam tabuľku zaťaženosti tunajšieho súdu. Vyplýva z nej to,\nže najmenej od roku 2010 každoročne patrí tunajší súd medzi súdy s najvyšším nápadom\nna jedného sudcu, medzi súdy najviac zaťažené, čo zákonite neumožňuje konať rýchlejšie.\nSúčasne navrhujem, aby ústavný súd pri určení výšky finančného zadosťučinenia\nprihliadol na skutočnosť, že vo veci bol dňa 19. 06. 2017 vyhlásený rozsudok.\n\n11\n\nDňa 31. 07. 2017 bol vyhotovený a dňa 01. 08. 2017 v zákonom stanovenej lehote 30-tich\npracovných dní aj expedovaný.\nPri určení výšky finančného zadosťučinenia navrhujem prihliadnuť aj na skutočnosť,\nže dĺžka konania bola ovplyvnená aj správaním a konaním sťažovateľa, ako to vyplýva\nz vyššie uvedeného.\nNavrhujem pri určení výšky zadosťučinenia, ak bude ústavný súd toho názoru,\nže sťažnosť je dôvodná v časti priznania primeraného finančného zadosťučinenia, aby\nústavný súd vychádzal zo svojho rozhodnutia II. ÚS 317/2015-72 zo dňa 24. 02. 2016...“\nZároveň predsedníčka okresného súdu vyslovila súhlas s tým, aby ústavný súd\nv predmetnej veci upustil od ústneho pojednávania.\nÚstavný súd následne prípisom zo 22. septembra 2017 vyzval právneho zástupcu\nsťažovateľa, aby zaujal stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu, ktoré mu\nv prílohe zaslal, a oznámil ústavnému súdu, či súhlasí s tým, aby sa podľa § 30 ods. 2\nzákona o ústavnom súde upustilo od ústneho pojednávania.\nVyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa bolo ústavnému súdu doručené\n9. októbra 2017. Právny zástupca vo vyjadrení vo vzťahu k právnej a faktickej zložitosti\nveci uviedol, že sa naďalej pridržiavajú už uvedených skutočností, a to že „predmetné\nkonanie nie je možné považovať za právne zložitú vec, nakoľko patrí k bežnej rozhodovacej\nagende všeobecných súdov. Čo sa týka faktickej zložitosti, spis je síce rozsiahli, avšak\nuvedené nemôže mať taký rozsiahli vplyv na dĺžku konania.“.\nVo vzťahu k správaniu sťažovateľa uviedol, že „hoci sa sťažovateľ niektorých\nkonaní osobne nezúčastnil, zo spisu však vyplýva, že vo väčšine prípadov dal súhlas s tým,\naby sa konalo v jeho neprítomnosti, a teda uvedené nezakladalo dôvody na odročenie\nhlavného pojednávania spočívajúce na strane sťažovateľa a teda svojím správaním\nneprispel k predlžovaniu samotného konania.\nČo sa týka neúčasti obhajkyne sťažovateľa, ako aj ostatných obhajcov,\nktorí z nejakého dôvodu ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní, túto skutočnosť\n\n12\n\nsťažovateľ nemohol ovplyvniť, pričom práve súd mal zabezpečiť plynulosť a rýchlosť\nkonania a aplikovať rôzne inštitúty ako aj napríklad inštitút náhradného obhajcu v zmysle\n§ 42 Trestného poriadku...“.\nVo vzťahu k postupu okresného súdu právny zástupca reaguje na predsedníčkou\nokresného súdu uvádzanú práceneschopnosť pôvodne zákonného sudcu tým, že uvádza,\nže „uvedené opäť poukazuje na nečinnosť súdu, nakoľko hoci došlo z dôvodu PN\nk prerozdeleniu agendy, súd viac ako jeden rok vo veci absolútne nekonal, pričom uvedené\nodôvodňovať tým, že sudcovia mali svoje oddelenie či právnou a faktickou zložitosťou veci\nnepovažujeme za dôvodné, keďže sudca\n\nsa so spisom dokázal oboznámiť\n\na v priebehu 5-tich mesiacov od pridelenia veci vytýčiť termín hlavného pojednávania“.\nK obsahu sťažnosti uviedol: „Je síce zrejmé, že od podania obžaloby boli vytyčované\ntermíny verejného zasadnutia, ktoré boli z rôznych dôvodov odročované, avšak následne\nnemožno spochybniť skutočnosť, že súd v období od 13. 07. 2010 (rozhodnutie krajského\nsúdu v Trnave o príslušnosti Okresného súdu Dunajská Streda) do 01. 02. 2012 (ďalší\ntermín verejného zasadnutia) teda počas takmer 19-tich mesiacov absolútne vo veci\nnekonal.\nDĺžku predmetného konania taktiež ovplyvnilo rozhodnutie OS Dunajská Streda\no jeho nepríslušnosti dňa 18. 05. 2009, ktoré spomalilo konanie až do 13. 07. 2010, kedy\nKS Trnava rozhodol o príslušnosti súdu.\nS niektorými tvrdeniami uvedenými v predmetnom vyjadrení sa však už Ústavný súd\nzaoberal a zaujal svoje stanovisko v Náleze zo dňa 24. 02. 2016, sp. zn. II. ÚS 317/2015-72,\ns ktorým názorom sa stotožňujeme.\nTaktiež zotrvávame na tom, že Okresný súd Dunajská Streda v predmetnej veci\nnekonal urýchlene, čím došlo k porušeniu základného ľudského práva garantovaného\nÚstavou SR ako aj Európskym dohovorom o ľudských právach, na prerokovanie veci\nbez zbytočných\n\nprieťahov...“\n\nPrávny\n\nzástupca\n\ntiež\n\nuviedol,\n\nže\n\nnečinnosťou,\n\nako aj neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu došlo k predlžovaniu\nprávnej neistoty sťažovateľa, preto zastáva názor, že „samotné konštatovanie porušenia\npráva bez priznania finančného zadosťučinenia nie je postačujúce“, a žiada, aby ústavný\n\n13\n\nsúd sťažovateľovi priznal aj požadované finančné zadosťučinenie. Zároveň vyjadril súhlas\ns tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania veci.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru,\nže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPredmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 172/2010 došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov...\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\n\n14\n\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\nPodľa judikatúry ESĽP má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom obvinení bolo\nrozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý\nproces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že zabraňuje strate dôkazov\nalebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby obvinený bol príliš dlho\nvystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude (rozsudok ESĽP\nvo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. 6. 1968).\nPokiaľ ide o primeranosť lehoty, v ktorej má byť vec obvineného prerokovaná,\nje pojem primeraná lehota relatívny. Neexistuje žiadna absolútne stanovená doba, ktorej\nprekročenie by bolo automaticky kvalifikované ako doba neprimeraná. Primeranosť doby\nkonania sa posudzuje podľa konkrétnych okolností prípadu (napr. rozsudok ESĽP vo veci\nKönig v. Nemecko z 28. 6. 1978). Čas na konanie bez zbytočných prieťahov spravidla\nnemožno vyjadriť numericky. Obvykle neexistuje časová hranica, uplynutím ktorej postup\nsúdu môže mať povahu prieťahov v konaní (napr. I. ÚS 137/02).\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n\n15\n\n(IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými\nsú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho\nkonania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci\nprvého kritéria prihliada aj na povahu prerokúvanej veci a jej význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný\nsúd aj sťažnosť sťažovateľa.\n1. Pokiaľ ide o posúdenie právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd vychádzajúc\nz toho, že predmetom napadnutého konania okresného súdu je rozhodovanie o obžalobe\npodanej proti sťažovateľovi za spáchanie pomoci k trestnému činu neodvedenia dane\na poistného podľa § 10 ods. 1 písm. c) a § 148a ods. 1 a 4 Trestného zákona účinného\ndo 31. decembra 2005, konštatuje, že po právnej stránke ide štandardnú rozhodovaciu\nagendu všeobecných súdov v trestných veciach, ktorá sa vyznačuje istou mierou zložitosti\nz hľadiska ekonomického, ale aj účtovného. Z faktického hľadiska ústavný súd v zhode\ns vyjadrením predsedníčky okresného súdu zastáva názor, že predmetná vec vykazuje určitý\nstupeň faktickej zložitosti jednak vzhľadom na to, že trestné konanie sa viedlo proti\nviacerým\n\nobžalovaným,\n\nktorých\n\nselektívna\n\nneúčasť\n\nna\n\nverejných\n\nzasadnutiach\n\na nariadených hlavných pojednávaniach nezanedbateľnou mierou prispela k spomaleniu\nnapadnutého konania, väčší počet svedkov, ktorí okresnému súdu neposkytovali potrebnú\nsúčinnosť a ktorú si musel okresný súd zabezpečovať využitím či už inštitútu poriadkovej\npokuty, prípadne aj realizovaním príkazov na predvedenie, ale aj rozsiahlosťou spisového\nmateriálu, kde obžaloba začínala číslom listu 2695, pričom samotný spisový materiál má\nviac ako 4 000 strán. Napriek uvedenému faktická zložitosť veci nemôže ospravedlňovať\ndoterajšiu dĺžku napadnutého konania (takmer 10 rokov, pozn.), uvedené skutočnosti možno\nnanajvýš zohľadniť pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia.\nPokiaľ ide o povahu veci a jej význam pre sťažovateľa, ústavný súd v zhode\ns judikatúrou ESĽP (napr. rozsudok vo veci Bagetta v. Taliansko z 25. 6. 1987) akcentuje,\nže doba trestného konania sa vo všeobecnosti posudzuje prísnejšie ako doba konania\nv občianskoprávnych veciach, a to vzhľadom na dôsledky trestného konania pre obvineného\n(obmedzenie práv a slobôd, vplyv na povesť, postavenie v zamestnaní a pod.).\n\n16\n\n2. Pri hodnotení správania sťažovateľa v napadnutom konaní ústavný súd konštatuje,\nže aj samotný sťažovateľ ako strana napadnutého konania v postavení obžalovaného\nmá čiastočný podiel na doterajšej dĺžke napadnutého konania, keď sa nezúčastňoval spolu\ns ďalšími obžalovanými nariadených verejných zasadnutí, čo dospelo až k tomu, že okresný\nsúd si musel jeho účasť zabezpečiť vydaním príkazu na zatknutie. Z chronológie úkonov\nokresného súdu tiež vyplýva, že sťažovateľ sa nezúčastnil aj viacerých hlavných\npojednávaní, avšak v jednom prípade svoju neúčasť ospravedlnil práceneschopnosťou\na v ďalších prípadoch výslovne žiadal, aby sa hlavné pojednávanie uskutočnilo v jeho\nneprítomnosti. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ si musí byť\nvedomý toho, že svojimi absenciami na nariadených verejných pojednávaniach, ktoré\nvyústili až k jeho zatknutiu, a aj svojou opakovanou neprítomnosťou na hlavnom\npojednávaní ovplyvnil doterajšiu dĺžku ním napadnutého konania.\n3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v označenom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Vychádzal\npritom zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní\n(ako aj neprimeraná dĺžka konania) môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou\nvšeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým\nkonaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03,\nIV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\nÚstavný súd pri preskúmavaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní\nvychádzal jednak zo sťažnosti sťažovateľa, ale predovšetkým z chronológie úkonov, ktorú\nmu okresný súd doručil 6. apríla 2017, z vyjadrenia zákonného sudcu zo 14. júla 2017,\nktoré tvorilo prílohu prípisu predsedníčky okresného súdu zo 7. augusta 2017,\nako aj zo samotného prípisu predsedníčky okresného súdu zo 7. augusta 2017 a zistil,\nže postup okresného súdu v napadnutom konaní je poznačený jednak jeho nečinnosťou,\nale aj neefektívnou či nesústredenou činnosťou.\n\n17\n\nDňa 21. decembra 2007 bola okresnému súdu doručená obžaloba Krajskej\nprokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) sp. zn. Kv 14/06. V nasledujúcom\nobdobí okresný súd síce nariadil viacero termínov verejných zasadnutí pre účely\njej predbežného prerokovania, tieto sa však neuskutočnili z dôvodu neprítomnosti\nobžalovaných, prípadne ich právnych zástupcov, pričom až 1. februára 2012 prijal obžalobu\na nariadil termín hlavného pojednávania na 28. máj 2012.\nÚstavný súd tiež zistil, že okresný súd bol v období od augusta 2010 (s výnimkou\n18. novembra 2011, keď si vyžiadal odpis registra trestov obžalovaných, a 6. decembra\n2011, keď nariadil termín verejného zasadnutia na 1. február 2012, pozn.) do februára 2012\nnečinný, čo je v rozpore s ústavnou požiadavkou prerokovania veci bez zbytočných\nprieťahov, pretože okresný súd v tomto období nevykonal žiadny relevantný úkon smerujúci\nk odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa.\nAko nesústredenú činnosť okresného súdu ústavný súd kvalifikuje jeho postup\nsúvisiaci s postúpením predmetnej veci na jej prerokovanie a rozhodnutie Okresnému súdu\nTrnava (18. máj 2009), ktorý uznesením sp. zn. 4 T 107/2009 zo 6. apríla 2010 vyslovil\nsvoju nepríslušnosť na konanie v trestnej veci sťažovateľa. Následne Krajský súd v Trnave\nuznesením sp. zn. 5 Nto 19/2010 z 13. júla 2010 vyslovil, že v trestnej veci sťažovateľa\nje príslušný na konanie okresný súd, pričom v dôsledku uvedeného postupu okresného súdu\ndošlo k spomaleniu napadnutého konania o viac než 14 mesiacov.\nAko neefektívny hodnotí ústavný súd postup okresného súdu, ktorý ešte\n1. februára 2012 nariadil termín hlavného pojednávania na 28. máj 2012, no zákonný sudca\nzačal od 2. mája 2012 čerpať dovolenku a následne 28. júna 2012 nastúpil na starobný\ndôchodok.\nPokiaľ ide o obranu okresného súdu, že v napadnutom konaní v dôsledku dlhšej\npráceneschopnosti predchádzajúceho zákonného sudcu a jeho následného odchodu\ndo dôchodku došlo k spomaleniu priebehu napadnutého konania, ústavný súd túto\nargumentáciu nemohol akceptovať. Ústava v čl. 48 ods. 2, ale aj dohovor v čl. 6 ods. 1\n\n18\n\nzaväzuje predovšetkým všeobecné súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné\nopatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie\nspravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy,\nktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania\na nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne\npríslušný na rozhodnutie vo veci (pozri napr. I. ÚS 156/02). V tejto súvislosti ústavný súd\npoukazuje na svoju judikatúru, v ktorej už viackrát uviedol (napr. I. ÚS 23/03, I. ÚS 141/03,\nII. ÚS 153/06, III. ÚS 399/2011, II. ÚS 317/2015), že personálne problémy (dlhodobá\npráceneschopnosť sudcu, zmeny zákonných sudcov) a nadmerné množstvo vecí, v ktorých\nsa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy,\na to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia (m. m. I. ÚS 39/00,\nI. ÚS 55/02, III. ÚS 399/2011).\nV ďalšom období bol spis okresného súdu pridelený 9. júla 2012 novému zákonnému\nsudcovi, ktorý po oboznámení sa s vecou 2. októbra 2012 nariadil termín hlavného\npojednávania na 3. december 2012, ktorý však trestná kancelária nevydala, a preto\n26. novembra 2012 bol nariadený nový termín hlavného pojednávania na 14. január 2013.\nPokiaľ ide o nariaďovanie termínu hlavného pojednávania, aj v tomto prípade možno postup\nokresného súdu považovať za nesústredený.\nZ chronológie úkonov okresného súdu vyplýva, že v nasledujúcom období okresný\nsúd plynule nariaďoval termíny hlavných pojednávaní, ktoré však museli byť odročované\npre neprítomnosť obžalovaných, ich právnych zástupcov, prípadne nedoručenia predvolaní\nna hlavné pojednávanie. Dňa 16. apríla 2014 okresný súd vylúčil zo spoločného konania\nna samostatné konanie vec troch obžalovaných a 18. marca 2015 vylúčil na samostatné\nkonanie vec ďalšie obžalovaného vzhľadom na jeho vážny zdravotný stav. Po tomto období\nokresný súd vykonal viacero hlavných pojednávaní, na ktorých vykonával aj dokazovanie,\nktoré však napokon boli tiež odročované pre nedostavenie sa predvolaných svedkov,\nktorých bolo potrebné na pojednávaní vypočuť. Okresný súd na ten účel vydal aj viacero\npríkazov na obmedzenie osobnej slobody svedkov a uložil poriadkové pokuty. Okresný súd\n\n19\n\nvo veci napokon rozhodol 19. júna 2017 tak, že sťažovateľa a ďalších troch obžalovaných\nspod obžaloby oslobodil.\nÚstavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu konštatuje a vyplýva to\naj z chronológie úkonov okresného súdu, že k spomalenie priebehu napadnutého konania\nvýznamnou mierou prispeli aj samotní obžalovaní a ich právni zástupcovia, ktorí\nsa z rôznych dôvodov nedostavili na nariadené hlavné pojednávania a v niektorých\nprípadoch dokonca bez náležitého ospravedlnenia. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje\nna to, že správanie účastníkov konania alebo tretích osôb nemožno samo osebe pričítať\nna ťarchu vec prerokúvajúceho súdu, uvedené ho však nezbavuje povinnosti zabezpečiť\nplynulé a včasné prerokovanie veci a dbať na to, aby prípadné prieťahy na strane týchto\nsubjektov neviedli k porušeniu práv ostatných účastníkov konania. Okresnému súdu možno\nv tomto smere vytknúť aj jeho nedostatočný dôraz na zabezpečenie procesnej disciplíny\nobžalovaných, prípadne ich právnych zástupcov v priebehu napadnutého konania.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že aj napriek určitej faktickej\nzložitosti veci spôsobenej väčším počtom obžalovaných, svedkov, rozsiahlosťou samotného\nspisu okresného súdu, postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným\nprieťahom, ktoré boli spôsobené jeho nečinnosťou, ale aj neefektívnou a nesústredenou\nčinnosťou. Ústavný súd preto rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní\ndošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\n\n20\n\nPodľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou\nnečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.\nKeďže\n\nokresný\n\nsúd\n\nv\n\nnapadnutom\n\nkonaní\n\nuž\n\nmedzičasom\n\nrozhodol,\n\na to 19. júna 2017, keď rozsudkom podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku sťažovateľa\noslobodil spod obžaloby krajskej prokuratúry pre pomoc k trestnému činu neodvedenia dane\na poistného podľa § 10 ods. 1 písm. c) a § 148a ods. 1 a 4 Trestného zákona účinného\ndo 31. decembra 2005, ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\nsa ho domáha.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne\npríkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (m. m. napr.\nIV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu vzhľadom na okolnosti daného prípadu\nprichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi. Pri rozhodovaní\no priznaní finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti\n\n21\n\naplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\nSťažovateľ\n\nsa\n\ndomáha\n\npriznania\n\nprimeraného\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia\n\nv sume 30 000 €, ktorého výšku odôvodňuje celkovou dĺžkou napadnutého konania a s tým\nsúvisiacou jeho právnou neistotou. Sťažovateľ však v sťažnosti žiadnym spôsobom\nneodôvodnil,\n\nakým\n\nspôsobom\n\nsa\n\ndopracoval\n\nk\n\npožadovanej\n\nsume\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia.\nAko už bolo konštatované, aj samotné správanie sťažovateľa negatívnym spôsobom\nprispelo k predĺženiu napadnutého konania. K samotnej dĺžke napadnutého konania tiež\nprispelo aj väčšie množstvo obžalovaných, ktorých selektívna neúčasť na verejných\nzasadnutiach a nariadených hlavných pojednávaniach nezanedbateľnou mierou prispela\nk spomaleniu napadnutého konania, rovnako aj väčší počet svedkov, ktorí okresnému súdu\nneposkytovali potrebnú súčinnosť, a v neposlednom rade aj rozsiahlosť spisového\nmateriálu.\nPredsedníčka okresného súdu v prípise zo 7. augusta 2017 tiež žiadala\npri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia zohľadniť niekoľkoročnú\nnadmernú zaťaženosť okresného súdu ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa. Ústavný súd\nv tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06),\npodľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie,\nako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť\nprimeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt\npožiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie\nuplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku\nnezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom\nkonaní (napr. IV. ÚS 169/08, IV. ÚS 207/09).\nV danom prípade ústavný súd napriek tomu, že nebral do úvahy nadmerné množstvo\nveci okresného súdu, pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia\n\n22\n\nzohľadňoval predovšetkým celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu, prihliadol\nna charakter jeho neefektívnej, resp. nesústredenej činnosti v skúmanom období, na obdobie\njeho nečinnosti, predmet prerokúvanej veci, jej skutkovú a právnu zložitosť, ako aj jej\nvýznam pre sťažovateľa a správanie sťažovateľa v posudzovanom období, pričom dospel\nk záveru, že priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 500 € bude primerané\nkonkrétnym okolnostiam napadnutého konania.\nPodľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nZ § 36 zákona o ústavnom súde vyplýva, že sťažovateľ nemá obligatórny nárok\nna úhradu trov konania pred ústavným súdom, t. j. ústavný súd môže úhradu trov konania\núčastníkovi konania úplne alebo sčasti priznať podľa svojho uváženia, zohľadňujúc pritom\nkonkrétne okolnosti daného prípadu.\nSťažovateľ ani jeho právny zástupca si náhradu trov právneho zastúpenia neuplatnili.\nSťažovateľ si sťažnosť písal vlastnoručne sám a uvádzal v nej, že po ustanovení, resp.\nzvolení si právneho zástupcu ju doplní „o komplexnú genézu napadnutého konania“.\nPrávny zástupca prevzal zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom\n23. februára 2017. Do dňa konania a rozhodovania o jeho sťažnosti ústavnému súdu žiadnu\ngenézu napadnutého konania sťažovateľ ani jeho právny zástupca nepredložil. Pokiaľ ide\no jeho vyjadrenie k prípisu predsedníčky okresného súdu zo 7. augusta 2017, ktoré\nuž podával prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu, po obsahovej stránke možno toto\nvyjadrenie hodnotiť ako zopakovanie sťažnostnej argumentácie, a preto ani za tento úkon\nosobitne tarifnú odmenu ústavný súd nepriznal. V danom prípade by do úvahy prichádzalo\npriznanie trov právneho zastúpenia len za prevzatie a prípravu zastúpenia. Ústavný súd však\ntento úkon hodnotí len ako čisto formálny, pri formulovaní ktorého si právny zástupca nedal\n\n23\n\nani tú námahu, aby riadne označil spisovú značku konania, pod ktorou bola sťažnosť\nsťažovateľa vedená ústavným súdom.\nVychádzajúc z uvedeného, zohľadňujúc aj § 251 Civilného sporového poriadku,\npodľa ktorého trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené\nvýdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, ústavný\nsúd v súlade s § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde náhradu trov konania sťažovateľovi\nnepriznal.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. októbra 2017\n\n24", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "trestné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "trestné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1T/172/2010", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a23c652c-5eac-42be-ab3a-a8d1c98d946a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.317.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 317/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 317/2015 z 24. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.317.2015.1"}, {"guid": "ussr:a2178222-e663-4ee7-887b-7ec02b22f6b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 471/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 471/2012 z 7. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-07", "citacie_n": 1099, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2178222-e663-4ee7-887b-7ec02b22f6b8"}, {"guid": "ussr:ab82c6df-8c71-4ad8-bd05-43b798e6117b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 399/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 399/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab82c6df-8c71-4ad8-bd05-43b798e6117b"}, {"guid": "ussr:009afbe2-5356-4d8a-8772-669e9702b5d4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 207/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 207/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:009afbe2-5356-4d8a-8772-669e9702b5d4"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:03635349-95bf-4ca4-a411-2a031a458153", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 169/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 169/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03635349-95bf-4ca4-a411-2a031a458153"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 311/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 311/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 252, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff"}, {"guid": "ussr:2bdd3c42-9069-4c64-9770-f68cb5d33d81", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 153/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bdd3c42-9069-4c64-9770-f68cb5d33d81"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:01c9267c-409f-487b-8662-199b7eea4420", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 141/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 141/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01c9267c-409f-487b-8662-199b7eea4420"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7"}, {"guid": "ussr:fb8cd6a0-633b-4488-89d2-87020ce763fc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/02 z 17. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-17", "citacie_n": 211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb8cd6a0-633b-4488-89d2-87020ce763fc"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:130cec11-2538-45ad-8ae2-88287bc82a6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 137/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 137/02 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:130cec11-2538-45ad-8ae2-88287bc82a6e"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:b9054450-46c2-4660-b1f2-b5c93f6c6a8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 55/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 55/02 z 24. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-24", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9054450-46c2-4660-b1f2-b5c93f6c6a8e"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:bc509548-0018-4d63-b086-76454260abce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.39.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 39/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 39/00 z 24. 10. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-10-24", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.39.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f8fe9508-e092-4e23-9c8c-5ac0a226d907", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.117.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 117/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/2020 z 4. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.117.2020.2"}]}