{"guid": "ussr:65dc4331-ccde-4d96-a640-8d6575697cc6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.418.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 418/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 418/2018 z 6. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 418/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.418.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/65dc4331-ccde-4d96-a640-8d6575697cc6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.418.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.418.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.418.2018.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 418/2018-23\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. septembra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpeného advokátkou\n\nJUDr. Michaelou Poláčkovou, LL.M., Palárikova 88, Čadca, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Čadca sp. zn. 13 C 33/2012\nzo 17.\n\njanuára\n\n2018 a uznesením\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Žiline\n\nsp. zn. 7 Co 44/2018,\n\n7 Co 45/2018 z 28. februára 2018 a opravným uznesením Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 7 Co 44/2018, 7 Co 45/2018 z 11. apríla 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. marca\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia\n\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Čadca (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. 13 C 33/2012 zo 17. januára 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie\nokresného súdu“).\nSťažovateľ podaním z 2. júla 2018 písomne doplnil sťažnosť, pričom namietal\nporušenie svojich označených práv aj uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej\nlen „krajský súd“) sp. zn. 7 Co 44/2018, 7 Co 45/2018 z 28. februára 2018\n(ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a opravným uznesením krajského súdu\nsp. zn. 7 Co 44/2018, 7 Co 45/2018 z 11. apríla 2018.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľovi bol 11. septembra 2017 doručený rozsudok\nokresného súdu sp. zn. 13 C 33/2012 z 10. augusta 2017 (ďalej len „rozsudok okresného\nsúdu“), ktorým okresný súd zamietol jeho žalobu o náhradu škody spôsobenej sťažovateľovi\npri bezkontaktnej dopravnej nehode. Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že v ten istý deň\nbolo sťažovateľovi doručené aj dopĺňacie uznesenie okresného súdu sp. zn. 13 C 33/2012\nz 31. augusta 2017 (ďalej len „dopĺňacie uznesenie“), ktorým okresný súd sťažovateľovi\nuložil povinnosť nahradiť intervenientovi trovy konania.\nSťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu aj proti dopĺňaciemu uzneseniu\nodvolania, o ktorých v sťažnosti uviedol: „Odvolania boli doručené do elektronickej\npodateľne súdu o 00:00 hod., teda na hranici dvoch dní 26.09. - 27.09.2017. Nakoľko boli\nodvolania podané v elektronickej podobe bez autorizácie, sťažovateľ ich doručil súdu\nv listinnej podobe v najbližší pracovný deň 27.09.2017 o 13:30 hod.“\n3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 6. októbra 2017 doručil okresnému súdu návrh\nna odpustenie zmeškania lehoty, keďže „... jeho advokátke bránil v skoršom spracovaní\na podaní odvolaní zlý zdravotný stav, pretože v prvých dňoch odvolacej lehoty nastúpila\nna domácu liečbu pre seknutie v krížoch, silné bolesti chrbtice a migrény, pre ktoré\nnedokázala vôbec pracovať.“.\nOkresný súd svojím napadnutým uznesením návrh sťažovateľa na odpustenie\nzmeškanej lehoty zamietol.\n\n2\n\n4. Podľa názoru sťažovateľa „... situácia, ktorá nastala v jeho prípade, plne\nodôvodňuje odpustenie zmeškania lehoty, a pokiaľ tak súd napadnutým uznesením neurobil,\nrozhodol vzhľadom na dôvody ním uvedené arbitrárne, nespravodlivo a vo výsledku\nprivodil stav odmietnutej možnosti sťažovateľa domôcť sa svojho práva na nezávislom a\nnestrannom súde. Sťažovateľ považuje uznesenie za arbitrárne, pretože súd prijal závery v\nrozpore s relevantnou normou (§ 122 Csp), ustálenou súdnou praxou aj v rozpore so\nskutočným stavom veci. Súd v uznesení nespravodlivo neuznal zlý zdravotný stav advokátky\nsťažovateľa za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie lehoty. Sťažovateľ má takisto pochybnosť,\nči bol súd kompetentný rozhodovať o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty, pretože podľa\nnovej procesnej úpravy voči zamietajúcemu uzneseniu nie je prípustné odvolanie.“.\n5. V podaní, ktorým sťažovateľ doplnil svoju sťažnosť, uviedol: „Uznesením\nkrajského súdu v spojení s opravným uznesením krajského súdu boli odmietnuté odvolania\nsťažovateľa proti rozsudku okresného súdu a proti dopĺňaciemu uzneseniu okresného súdu\nz dôvodu ich oneskoreného podania, a to na podklade záverov právoplatného uznesenia\nokresného súdu, ktorým zamietol návrh sťažovateľa na odpustenie zmeškania lehoty.\nSťažovateľ vníma ako porušenie svojich práv, že ostal procesne bezbranný proti\nuzneseniu krajského súdu, ktorý v zhode s okresným súdom nespravodlivo neuznal dôvody,\npre ktoré sťažovateľ žiadal o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolaní, ak vôbec\ntúto lehotu zmeškal, pretože o tom sú objektívne pochybnosti.“\n6. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„I. Základné právo\n\n... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesením Okresného súdu Čadca\nzo dňa 17.01.2018, sp. zn. 13C/33/2012, uznesením Krajského súdu Žilina zo dňa\n28.02.2018, sp. zn. 7Co/44/2018. 7Co/45/2018 a opravným uznesením Krajského súdu\nŽilina zo dňa 11.04.2018, sp. zn. 7Co/44/2018, 7Co/45/2018 bolo porušené.\nII. Uznesenie Okresného súdu Čadca zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 13C/33/2012,\nuznesenie Krajského súdu Žilina zo dňa 28.02.2018. sp. zn. 7Co/44/2018, 7Co/45/2018\n\n3\n\na opravné uznesenie Krajského súdu Žilina zo dňa 11.04.2018, sp. zn. 7Co/44/2018,\n7Co/45/2018 sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie.\nIII. Okresný súd Čadca a Krajský súd Žilina sú povinní nahradiť spoločne\na nerozdielne\n\n... trovy konania...“\nII.\n\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\n10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n4\n\n11. V odôvodnení svojho napadnutého uznesenia okresný súd uviedol: «Pokiaľ\npodanie nie je autorizované zaručeným elektronickým podpisom, podanie sa považuje\n„podmienečne“ za doručené, avšak pod hrozbou jeho ignorovania pri nedoplnení\npredpísaným spôsobom (§ 125 ods. 2 CSP). Súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že\npodanie musí byť súdu doručené do polnoci posledného dňa lehoty, a nie o polnoci.\nVzhľadom k tomu, že žalobca sa... odvoláva na zhovievavosť odvolacieho súdu, hoci\nžiadosť adresoval okresnému súdu, súd poukazuje na R 35/2011, podľa ktorého o odpustení\nzmeškanej lehoty rozhoduje súd prvej inštancie. Súd neodpustil zmeškanie lehoty. Dôvody\nnevyhodnotil ako preukázateľné, ospravedlniteľné.\nV rozpore s ust. § 122 CSP nepodal žalobca návrh na odpustenie zmeškanej lehoty\nspolu so zmeškanými úkonmi po odpadnutí prekážky. Zo spisového materiálu vyplýva, že\nžalobca podal odvolania po lehote, dňa 27.09.2017, a až dodatočne dňa 06.10.2017 doručil\nsúdu návrh na odpustenie zmeškanej lehoty.\n... plynie záver, že keď žalobca mal objektívnu možnosť podať odvolania dňa\n27.09.2017 o 0:00 hod., v tom prípade mal objektívnu možnosť odvolania podať i dňa\n26.09.2017 napríklad v čase 23:55, kedy by odvolania boli podané v zákonnej lehote.\nZ uvedeného je zrejmé, že dôvod uvádzaný právnou zástupkyňou žalobcu (zdravotné\ndôvody) nie je dôvodom ospravedlniteľným. Zákonná lehota na podanie obidvoch\nodvolaní uplynula dňa 26.09.2017 o 24:00 hod. Ani na tento deň, ani na predchádzajúci\núsek 15-dňovej lehoty nebol predložený objektívny dôkaz, ktorý by ospravedlňoval\nzmeškanie lehoty (potvrdenia lekára sa týkajú až časového momentu po uplynutí zmeškanej\nlehoty).\n... z celého spisového materiálu je zrejmé, že v tejto sporovej veci písal podania,\nzastupoval v konaní žalobcu advokátsky koncipient právneho zástupcu žalobcu... vo vzťahu\nku ktorému neboli produkované žiadne tvrdenia a dôkazy o objektívnej nemožnosti\nvyhotoviť v zákonnej 15 - dňovej lehote odvolania.»\n12. Krajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol: „Odvolací súd sa pre posúdenie\nvčasnosti podaného odvolania oboznámil s postupom súdu prvej inštancie pri doručovaní\npísomností a dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre platné\ndoručenie rozsudku a dopĺňacieho uznesenia v zmysle § 110 ods. 1, § 111 ods. 1, § 223\n\n5\n\nods. 1 CSP. Súd prvej inštancie pri doručovaní písomností žalobcovi (rozsudku\na dopĺňacieho uznesenia) postupoval v zmysle citovaných zákonných ustanovení\no doručovaní, keď tieto boli doručované jeho zvolenému právnemu zástupcovi do vlastných\nrúk.\nOdvolacia lehota je procesnou lehotou, čo znamená, že začína plynúť dňom, ktorý\nnasleduje po dni, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, t.j. po dni doručenia\nrozhodnutia. Na zachovanie tejto procesnej lehoty stačí, ak je odvolanie podané v posledný\ndeň lehoty osobne na súde alebo odovzdané orgánu, ktorý je povinný ho doručiť\n(najčastejšie pošta).\nNapadnutý rozsudok bolo žalobcovi doručený dňa 11.09.2017. Od nasledujúceho\ndňa po doručení mu začala v zmysle § 362 ods. 1 CSP plynúť 15-dňová lehota na podanie\nodvolania. Odvolacia lehota uplynula dňa 26.09.2017 o 24.00 hod. Odvolanie podal\nžalobca formou elektronického podania bez autorizácie zaručeným elektronickým\npodpisom dňa 27.09.2017 o 00.00 hod., teda po uplynutí odvolacej lehoty. Žiadosť\nžalobcu o odpustenie zmeškania lehoty bola okresným súdom zamietnutá uznesením\nč. k. 13C/33/2012-446 zo dňa 17.01.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2018.“\nIII.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\n13. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú. O zjavnej neopodstatnenosti\nnávrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS\n105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09).\n6\n\n14. Za zjavne neopodstatnený návrh treba považovať teda aj návrh v prípade, ak (i)\nnamietaný zásah nespadá do rozsahu daného základného práva alebo (ii) medzi zásahom\na referenčnou normou chýba dostatočná relevantná súvislosť (m. m. II. ÚS 346/2018).\n15. Jadrom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd mu na základe\nnezákonných dôvodov neodpustil zmeškanie lehoty, čo spôsobilo, že sťažovateľ nemohol\nkonať pred súdom, a teda okresný súd porušil jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivé\nsúdne konanie.\n16. Ústavný súd otvára argumentáciu tým, že je potrebné rozlišovať (i) nárokový\nprístup k súdu na jednej strane a možnosť získať (ii) nenárokový prístup k súdu na základe\nširšej diskrécie súdu na strane druhej. Ústavný súd už uviedol (bod 15 uznesenia\nsp. zn. II. ÚS 30/2016), že nedodržanie lehoty a odpustenie zmeškania lehoty sú odlišné\nprávne inštitúty, čo vo svojej judikatúre reflektuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“). Pretože v druhom uvedenom inštitúte ide o právne posúdenie\nveci, najvyšší súd nezahŕňa odpustenie lehôt do rozsahu § 237 písm. f) Občianskeho\nsúdneho poriadku (2 Cdo 50/2002 – Zo súdnej praxe 1/2003, s. 2, 5 Cdo 288/2009).\n17. Rozhodovanie o odpustení lehoty je druh skutkového, „mini-meritórneho“\nrozhodovania, ktorého predmetom je posúdiť okolnosti zmeškania lehoty. To však\nsamozrejme neznamená, že takého rozhodovanie môže byť svojvoľné. Ide svojím spôsobom\no mimoriadny opravný prostriedok, pretože ide o rozhodovanie o právoplatnom rozhodnutí.\nZmyslom odpustenia lehoty je umožniť strane vykonať procesný úkon, keď ho\nobjektívne nemohla vykonať. Ide teda o vyváženie medzi takpovediac zákazom požadovať\nnemožné na jednej strane a ochranou druhej procesnej strany na strane druhej.\n18. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\n\n7\n\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(m. m. II. ÚS 386/2017, I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n19. Právna úprava v Civilnom sporovom poriadku (ďalej len „CSP“) je neobvyklá\ntým, že umožňuje samosudcovi či samosudkyni rozhodnúť o tom, či umožní opravný\nprostriedok proti vlastnému rozhodnutiu. Aj z tohto pohľadu musí byť odôvodnenie\npresvedčivé.\n20. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že odvolania, ktorých sa návrh\nna odpustenie zmeškanej lehoty týkal, smerovali proti rozsudku okresného súdu, ktorý už\nbol vo veci žaloby sťažovateľa o náhradu škody v poradí tretím rozsudkom. Ústavný súd\npo preskúmaní sťažnostnej argumentácie a napadnutého uznesenia okresného súdu dospel\nk záveru, že okresný súd by síce za určitých podmienok mohol postupovať tak, že uzná\ndôvody práceneschopnosti na strane sťažovateľa, ktoré viedli k zmeškaniu lehoty\nna podanie odvolania, avšak vzhľadom na všetky súdu známe skutočnosti dôvodne\nnepovažoval zmeškanie lehoty na podanie odvolania za okolnosť hodnú osobitného zreteľa.\nOkresný súd správne poukázal aj na skutočnosť, že sťažovateľ nepripojil k návrhu\nna odpustenie zmeškanej lehoty samotný zmeškaný úkon, čo je v zmysle § 122 CSP\nobligatórnou podmienkou pre vydanie rozhodnutia o odpustení zmeškanej lehoty.\nNapokon ústavný súd poznamenáva, že právne, ale aj faktické ustráženie lehoty patrí\nk hlavným advokátskym cnostiam, ako uvádza prof. Filip: „Ne náhodou se také říká, že\npo palmární knize je kalendář nejdůležitejší pomůckou advokáta, pro ostatní právníky (ty\nbez palmární knihy) možná tedy tou nejdůležitejší.“ [FILIP, J. Prezidentské volby v roce\n2003 a počítání času v ústavním právu. In: Časopis pro právní vědu a praxi. 2003, č. 1,\n\n8\n\ns. 59.\n\nDostupné\n\nna\n\ninternete:\n\nhttps://journals.muni.cz/cpvp/article/view/8063\n\n(m. m. II. ÚS 346/2018)].\n21. Ústavný súd konštatuje, že relevantná súvislosť medzi namietaným rozhodnutím\na referenčnými právami nenadobudla intenzitu potrebnú pre prijatie veci na ďalšie konanie,\na preto ju odmieta ako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu\n22. Sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu uviedol: «Pokiaľ\nsťažovateľ tvrdí, že krajský súd rozhodoval v zhode s okresným súdom, tvrdí tak preto, že\nzákon - konkrétne ust. §§ 122, 357 a 386 písm. a) Civilný sporový poriadok (ďalej aj\n„Csp“) krajskému súdu nezakladajú kompetenciu rozhodnúť ako odvolací súd o odpustení\nzmeškania lehoty inak a opačne než o ňom rozhodol okresný súd. Je tomu tak, pretože\nsťažovateľ nemal právo podať proti uzneseniu okresného súdu odvolanie, na základe\nktorého by krajský súd mohol ohľadom zmeškania lehoty rozhodovať ako odvolací súd.»\n23. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd napadnutým uznesením rozhodoval\nvýlučne o podanom odvolaní (tak, ako okresný súd rozhodoval výlučne o návrhu\nna odpustenie zmeškanej lehoty). Krajský súd vyhodnotil, že odvolanie, ktoré mu okresný\nsúd predložil v súlade s § 377 CSP, bolo podané oneskorene.\nKrajský súd správne v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia\nuviedol: „Na zachovanie tejto procesnej lehoty stačí, ak je odvolanie podané v posledný\ndeň lehoty osobne na súde alebo odovzdané orgánu, ktorý je povinný ho doručiť\n(najčastejšie pošta).\nOdvolanie podal žalobca formou elektronického podania bez autorizácie zaručeným\nelektronickým podpisom dňa 27.09.2017 o 00.00 hod., teda po uplynutí odvolacej lehoty.“\n24. Pretože v danom prípade krajský súd pri svojom rozhodovaní nevybočil\nz existujúceho rámca platných a účinných právnych predpisov a svoje závery dostatočným\nspôsobom odôvodnil, ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľom uplatnená námietka\n9\n\nodňatia možnosti konať pred súdom je zjavne neopodstatnená, takže nesignalizuje žiadnu\nmožnosť priamej príčinnej súvislosti s možným porušením jeho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.\n1 dohovoru. Nesúhlas sťažovateľa s obsahom napadnutého uznesenia krajského súdu\nnezakladá dôvod na vyslovenie porušenia jeho práv a nezakladá ani oprávnenie ústavného\nsúdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným.\n25. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. septembra 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "podanie", "lehota-zmeškanie lehoty", "lehota-zachovanie lehoty"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:246c772f-be0d-4023-a0f9-84cc79c88bcf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.346.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 346/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 346/2018 z 4. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-04", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.346.2018.1"}, {"guid": "ussr:68430b56-758a-4c59-85cd-affc5c939ec2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.386.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 386/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 386/2017 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.386.2017.1"}, {"guid": "ussr:1e751cc7-8d58-4894-a1b4-2f6f7695e5b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.30.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 30/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 30/2016 z 21. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-21", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.30.2016.1"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ecaa22a3-55e0-4f48-9fd9-be8ef440b628:df986a41-187a-464e-82cf-0771f1ecc4f3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8416207122.1", "spisova_znacka": "7Co/45/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/45/2018 z 21. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-05-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8416207122.1"}, {"guid": "a27cb46f-9c6a-44d6-bef4-7449bb794506:cba81a72-9d15-4cc8-9568-78eef23db4ce", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4415204303.2", "spisova_znacka": "7Co/44/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/44/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4415204303.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5fb8182f-6edb-4ef6-ba50-977cc4b91277", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.625.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 625/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 625/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.625.2025.1"}, {"guid": "ussr:3d405f4a-1dcb-483e-a5ea-7c407f8d179c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.28.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 28/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/2020 z 23. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.28.2020.1"}]}