{"guid": "ussr:2c702e2c-08e6-4ab8-af07-52cac3685c73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.409.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 409/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2018 z 5. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 409/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.409.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2c702e2c-08e6-4ab8-af07-52cac3685c73", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.409.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.409.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.409.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 409/2018-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, t. č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon\n\ntrestu odňatia slobody,\n\n, vo veci namietaného porušenia\n\npráva na spravodlivé súdne konanie a práva na domovú slobodu postupom Krajskej\nprokuratúry v Banskej Bystrici v konaniach č. k. 3 KPt 109/18/6600-6 a č. k.\n1 Kn 149/18/6600-5 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2018\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia\n\npráva na spravodlivé súdne konanie a práva na domovú slobodu postupom Krajskej\nprokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaniach č. k.\n3 KPt 109/18/6600-6 a č. k. 1 Kn 149/18/6600-5.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajská prokuratúra v zmysle upovedomenia\nč. k. 3 KPt 109/18/6600-6 z 9. marca 2018 preskúmala na základe žiadosti sťažovateľa\nz 26. januára 2018 na vec sa vzťahujúci vyšetrovací spis Obvodného oddelenia Policajného\nzboru Jelšava ČVS: ORP-395/JE-RA-2017 a dozorový spis Okresnej prokuratúry Revúca\n\nsp. zn. 2 Pv 270/17/6608. Vyplýva z nich, že po podaní trestného oznámenia poverený\npríslušník Policajného zboru uznesením z 28. septembra 2017 podľa § 199 ods. 1 Trestného\nporiadku začal trestné stíhanie pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1\nTrestného zákona v súvislosti s neoprávneným vstupom do sťažovateľom prenajatého bytu\nv čase od 8. januára 2017 do 10. januára 2017. Po zabezpečení potrebných dôkazov\npoverený\n\npríslušník\n\nPolicajného\n\nzboru\n\nuznesením\n\nČVS:\n\nORP-395/JE-RA-2017\n\nz 13. decembra 2017 podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zastavil trestné\nstíhanie s tým, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.\nProti tomuto uzneseniu sťažovateľ podal sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry\nRevúca uznesením sp. zn. 2 Pv 270/17/6608 z 9. januára 2018 podľa § 193 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku zamietol, pretože nie je dôvodná. Po preskúmaní už uvedeného\nspisového materiálu a sťažovateľom napádaných rozhodnutí orgánov činných v trestnom\nkonaní krajská prokuratúra nezistila také pochybenia, ktoré by odôvodňovali prijatie\nopatrení na zmenu vo veci vydaných rozhodnutí. Krajská prokuratúra sa stotožnila\nso závermi povereného príslušníka Policajného zboru, že skutok, ktorý bol predmetom\ntrestného stíhania, sa nestal. Z vykonaných dôkazov, najmä z výpovede\n\n,\n\n, ako aj z úradného záznamu policajtov z 9. januára 2017 je zrejmé, že\nzobral listy na rozlúčku zo sťažovateľom prenajatého bytu v čase, keď ho\nsám sťažovateľ spolu s policajtmi do bytu vpustili. Z toho je zrejmé, že\ndo bytu nevošiel neoprávnene ani tam neoprávnene nezotrval.\n2.1 Z priložených príloh ďalej vyplýva, že krajská prokuratúra oznámením č. k.\n1 Kn 149/18/6600-5 z 1. júna 2018 vybavila podanie sťažovateľa zo 14. marca 2018\na preskúmala postup vyšetrovateľky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, úradu\ninšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Stred (ďalej len „ministerstvo vnútra“) vo veci\nČVS: SKIS-22/OISS-V-20178, ako aj postup dozorujúceho prokurátora Okresnej\nprokuratúry Revúca vo veci sp. zn. 1 Pn 44/18/6608, pričom konštatovala, že postup\ndozorujúceho prokurátora aj vyšetrovateľky v predmetnej veci bol zákonný a dôvodný.\nPodľa krajskej prokuratúry vyšetrovateľka ministerstva vnútra vo veci ČVS: SKIS22/OISS-V-2018 správne vyhodnotila zadovážené materiály a na ich základe podľa § 197\nods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietla vec podozrenia z trestného činu zneužívania\n\n2\n\nprávomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iných, ktorého\nsa mali dopustiť príslušníci Obvodného oddelenia Policajného zboru Jelšava, pričom svoje\nrozhodnutie dostatočne odôvodnila. Podľa krajskej prokuratúry správny a zákonný bol aj\npostup prokurátora, ktorý v zmysle § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol ako\nnedôvodnú sťažnosť sťažovateľa proti predmetnému uzneseniu vyšetrovateľky, pričom\nv uznesení o zamietnutí sťažnosti dostatočne a podrobne odôvodnil, prečo sa stotožnil\ns rozhodnutím vyšetrovateľky ministerstva vnútra a prečo bol podľa jeho názoru dôvod\nna odmietnutie veci v zmysle § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku. Zo zadovážených\nmateriálov nebol preukázaný úmysel podozrivých príslušníkov Policajného zboru spôsobiť\nsťažovateľovi ako oznamovateľovi škodu alebo získať pre seba alebo pre iného\nneoprávnený prospech. Taktiež nebolo preukázané, že by došlo k neoprávnenému vniknutiu\ndo obydlia sťažovateľa príslušníkmi Policajného zboru.\n3. Sťažovateľ pri prejednávaní jeho oznámení orgánmi činnými v trestnom konaní\nnadobudol pocit, že orgány činné v trestnom konaní úmyselne nezisťovali riadne skutkový\nstav veci, resp. sa snažili rozhodovaním postaviť sťažovateľa do polohy chronického\noznamovateľa a sťažovateľa.\n3.1 Sťažovateľ je presvedčený, že v jeho prípade boli porušené práva na spravodlivé\nkonanie a na domovú slobodu rozhodovacou činnosťou krajskej prokuratúry, ktorá namiesto\nzrušenia nezákonných rozhodnutí Policajného zboru sťažovateľove sťažnosti a podnety\no preskúmanie zákonnosti postupu Policajného zboru odmietla ako nedôvodné. Sťažovateľ\ntrvá na tom, že došlo k spáchaniu trestného činu páchateľom označeným v trestnom\noznámení na tom základe, že\n\nbez vedomia a povolenia sťažovateľa odcudzil\n\nz jeho bytu ručne písané listy sťažovateľa, ktoré následne odovzdal orgánom činným\nv trestnom konaní, a na ich základe bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie pre vydieranie\na týranie blízkej a zverenej osoby a následne bol vzatý do väzby. Sťažovateľ uvádza, že\nkľúče od bytu vydal\n\npre účely uzamknutia bytu a odstavenia\n\nvykurovacích zariadení, a nie pre účely vynesenia opísaných listov z bytu a ich odovzdania\norgánom činným v trestnom konaní. Napriek týmto skutočnostiam orgány činné v trestnom\nkonaní zastavili trestné stíhanie\n\npre prečin porušovania domovej slobody,\n\n3\n\ns čím sa stotožnila aj krajská prokuratúra, a tak došlo podľa sťažovateľa k porušeniu jeho\npráv.\n3.2 Sťažovateľ sa domnieva, že postupom príslušníkov Policajného zboru, ktorí\nprijali listy vynesené z bytu sťažovateľa do vyšetrovacieho spisu, došlo k spáchaniu\ntrestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, keďže listy ako dôkazy pochádzali\npodľa mienky sťažovateľa z trestnej činnosti\n\n. Pokiaľ orgány činné\n\nv trestnom konaní vyhodnotili oznámenie sťažovateľa na týchto príslušníkov Policajného\nzboru ako nedôvodné, porušili jeho právo na spravodlivé konanie.\n4. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prikázal krajskej prokuratúre zrušiť už\nopísané upovedomenie krajskej prokuratúry č. k. 3 KPt 109/18/6600-6 z 9. marca 2018, ako\naj oznámenie krajskej prokuratúry č. k. 1 Kn 149/18/6600-5 z 1. júna 2018 a prikázal\nkrajskej prokuratúre nahradiť tieto rozhodnutia zákonnými rozhodnutiami. Ďalej sťažovateľ\nnavrhuje, aby ústavný súd konštatoval, že opísaným upovedomením a oznámením krajskej\nprokuratúry došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé konanie a práva na domovú\nslobodu, a aby zaviazal krajskú prokuratúru vyplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie\nvo výške 3 000 eur. Sťažovateľ sa taktiež domáha priznania náhrady trov konania.\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd\nrozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie\nsvojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n\n4\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\nIII.\n6. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ k svojej sťažnosti nepriložil splnomocnenie\nna zastupovanie jeho osoby pred ústavným súdom advokátom (požiadavka plynúca z § 20\nods. 2 zákona o ústavnom súde) a ani nepreukázal majetkové pomery pre účely rozhodnutia\nústavného súdu o ďalšom postupe v otázke ustanovenia advokáta ústavným súdom.\n6.1 Na základe uvedeného ústavný súd mohol odmietnuť sťažnosť podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí. V záujme\nmateriálneho prístupu k ochrane ústavných práv sťažovateľa však ústavný súd preskúmal, či\nje účelné vyzývať sťažovateľa na odstránenie nedostatkov sťažnosti, alebo existujú aj ďalšie\ndôvody odmietnutia sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní.\n7. Ústavný súd predovšetkým podotýka, že pokiaľ ide o právo na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy (sťažovateľom označené ako právo na spravodlivé konanie),\nuvedené právo nemohlo byť v prejednávanej veci vôbec dotknuté. Súčasťou práva na súdnu\nochranu totiž nie je právo fyzickej osoby alebo právnickej osoby, aby na základe podaného\ntrestného oznámenia bol orgán prokuratúry povinný zahájiť trestné stíhanie alebo zahájiť\ntrestné stíhanie pre oznamovateľom označený trestný čin, či podať obžalobu proti\noznačeným osobám s právnou kvalifikáciou skutku podľa predstáv oznamovateľa (porov.\nI. ÚS 126/06, II. ÚS 526/2013, III. ÚS 16/06, IV. ÚS 17/09).\n7.1 Ani z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) nevyplýva právo na začatie a vedenie trestného stíhania proti tretej osobe alebo\nprávo na jej odsúdenie v trestnom konaní pre konkrétny, napr. poškodenou osobou\nartikulovaný trestný čin [porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n5\n\n„ESĽP“) vo veci Dziedzic proti Poľsku z 25. 11. 2003, č. 50428/99, bod 6; rozsudok vo veci\nHelmers v. Švédsko z 29. 10. 1991, č. 11826/85, bod 29; rozsudok vo veci Kusmierek\nv. Poľsko z 21. 9. 2004, č. 10675/02, bod 48]. Už z tohto dôvodu je preto možné sťažnosť\npovažovať v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde za zjavne neopodstatnenú a možno\nju z tohto dôvodu odmietnuť.\n7.2 Ústavný súd však ďalej dôvodí, že si je vedomý judikatúry ESĽP, ktorú\nreflektoval aj vo svojej rozhodovacej činnosti, podľa ktorej zlyhanie štátu pri vyšetrovaní\nniektorých trestných činov môže viesť k porušeniu čl. 2 (pozri medzi mnohými rozsudok\nveľkého senátu vo veci McCann a ďalší proti Spojenému kráľovstvu z 27. 9. 1995,\nč. 18984/91, bod 161 alebo rozsudok Isayeva, Yusupova a Bazayeva proti Rusku\nz 24. 2. 2005, č. 57947/00, body 209 – 213), čl. 3 (rozsudok vo veci Assenov a ďalší proti\nBulharsku z 28. 10. 1998, č. 24760/94, bod 102; podobne nález ústavného súdu sp. zn.\nIII. ÚS 70/01 z 27. júna 2003), čl. 4 (rozsudok vo veci Rantsev proti Cypru a Rusku\nzo 7. 1. 2010, č. 25965/04, bod 288) a výnimočne tiež k porušeniu sťažovateľom\noznačeného čl. 8 dohovoru.\n7.3 Pri zásahoch do práva zaručeného čl. 8 dohovoru však ESĽP vyžaduje trestne\nprávnu ochranu len veľmi výnimočne. Pozitívny záväzok štátu viesť účinné vyšetrovanie sa\nvzťahuje len na veľmi závažné zásahy do samotnej podstaty tohto práva („where\nfundamental values and essential aspects of private life are at stake“ – pozri rozsudok\nvo veci X a Y proti Holandsku z 26. 3. 1985, č. 8978/80, bod 27; ďalej napr. rozsudok\nvo veci Söderman proti Švédsku z 12. 11. 2013, č. 5786/08, body 82 – 85). Takými sú\npredovšetkým vážne zásahy do fyzickej či psychickej integrity, ako sú napríklad prípady\ndomáceho násilia (rozhodnutie vo veci M. T. a S. T. proti Slovensku z 29. 5. 2012,\nč. 59968/07, body 58 a 64), sexuálneho násilia (pohlavné zneužívanie či znásilnenie, pozri\nnapr. rozsudok vo veci X a Y proti Holandsku z 26. 3. 1985, č. 8978/80, bod 27)\nči fyzického násilia proti skupinám vyžadujúcim špeciálnu ochranu, ako sú napríklad deti\n(rozsudok vo veci Remetin proti Chorvátsku z 11. 12. 2012, č. 29525/10, bod 91).\nV ostatných prípadoch postačí ochrana prostriedkami iných právnych odvetví.\n\n6\n\n7.4 Ústavný súd k tomu uvádza, že orgány činné v trestnom konaní skutok opísaný\nsťažovateľom v trestných oznámeniach riadne prešetrili a krajská prokuratúra riadne\npreskúmala podania a sťažnosti sťažovateľa. Vo veci sťažovateľa teda nedošlo\nk preukázaniu trestnej zodpovednosti konkrétnych páchateľov trestného činu. Postupu\norgánov činných v trestnom konaní i krajskej prokuratúry nemožno z ústavného hľadiska\n(ani pri zohľadnení judikatúry ESĽP) nič vytknúť.\n7.5 To, že sťažovateľ nesúhlasí s výsledkom prešetrenia trestného oznámenia\norgánmi činnými v trestnom konaní a krajskou prokuratúrou, nemôže byť v danom prípade\npredmetom prieskumu ústavným súdom. Ústavný súd nie je súdom skutkovým ani\nopravnou inštanciou v rámci trestného konania či trestného súdnictva a v zásade mu\nneprináleží preskúmavať to, ako právne kvalifikovali konkrétny skutok orgány činné\nv trestnom konaní, prokuratúra a súdy. Úloha ústavného súdu sa v rámci trestného konania\n(predsúdneho či súdneho) obmedzuje na dohľad nad zachovaním hmotných a procesných\nústavných práv osôb, ktorým ústava či dohovor garantujú v rámci trestného konania určité\nsubjektívne hmotné a procesné ústavné práva, a dohľad nad riadnym plnením pozitívneho\nzáväzku štátu viesť účinné vyšetrovanie, porušenie ktorého by viedlo k veľmi závažnému\nzásahu do samotnej podstaty konkrétnych ústavných (zväčša hmotných – pozri vyššie) práv.\nÚstavný súd teda v zásade nie je oprávnený hodnotiť samotné vyšetrovanie trestného činu\nalebo právnu kvalifikáciu skutku či váhu jednotlivých dôkazov v trestnom konaní.\n7.6 Na tomto základe ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde aj ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. septembra 2018\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "trestné konanie-trestné oznámenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0e758471-32a2-4c08-9c5c-8894aa446f98", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 526/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 526/2013 z 15. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-15", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e758471-32a2-4c08-9c5c-8894aa446f98"}, {"guid": "ussr:f8416f1e-3618-45ba-af40-d203cce394cd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 17/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 17/09 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f8416f1e-3618-45ba-af40-d203cce394cd"}, {"guid": "ussr:8cdc65e8-64f5-45ed-b467-bbe5565d1f04", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 126/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 126/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8cdc65e8-64f5-45ed-b467-bbe5565d1f04"}, {"guid": "ussr:74d3914a-9d6b-4ea3-8a19-28592143eef3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/06 z 11. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-11", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d3914a-9d6b-4ea3-8a19-28592143eef3"}, {"guid": "ussr:86707caa-bfe7-456f-9bec-d055370092f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 70/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 70/01 z 27. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-27", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:86707caa-bfe7-456f-9bec-d055370092f8"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ba645aec-27f3-4aa5-8056-ee578a99acec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.161.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 161/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 161/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.161.2020.1"}]}