{"guid": "ussr:dff981a9-c804-4805-91be-e407f9234e1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.405.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 405/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 405/2017 z 20. 12. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. decembra 2017, sp. zn. II. ÚS 405/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.405.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-12-20", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/dff981a9-c804-4805-91be-e407f9234e1e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.405.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.405.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.405.2017.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 405/2017-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpenej advokátom JUDr. Rolandom Kovácsom, Mäsiarska 30,\nKošice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.\n34 C 1/2003, za účasti Okresného súdu Košice I, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.\n34 C 1/2003 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n34 C 1/2003 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom\n\npäťtisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jej právneho\nzástupcu JUDr. Rolanda Kovácsa, Mäsiarska 30, Košice, do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2017\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\nzastúpenej advokátom JUDr. Rolandom Kovácsom, Mäsiarska 30, Košice, ktorou namieta\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 1/2003 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v procesnom postavení\nžalobkyne je účastníčkou napadnutého konania o náhradu mzdy z titulu neplatného\nskončenia pracovného pomeru, ktoré začalo právoplatným vylúčením návrhu na náhradu\nmzdy na samostatné konanie 18. septembra 2002. Súvisiace konanie o určenie neplatnosti\npracovnej zmluvy na dobu určitú a o určenie, že pracovná zmluva bola uzavretá na dobu\nneurčitú, bolo vedené okresným súdom pod sp. zn. 15 C 276/2000 od 11. apríla 2000 (tou\nistou zákonnou sudkyňou).\nSťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:\n\n2\n\n„Predmetom sporového konania vo vyššie označenej veci je náhrady mzdy\ns príslušenstvom a zároveň určenie neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru\nz 11. 4. 2000.\nPre úplnosť veci dodávam, že v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde\nKošice I pod sp. zn.: 15 C 276/00 som sa domáhala vyslovenia neplatnosti pracovnej\nzmluvy uzatvorenej dňa 31. 12. 1999 a určenia, že pracovná zmluva bola uzavretá na dobu\nneurčitú. V žalobe som si zároveň uplatnila aj nárok na náhradu mzdy za obdobie od 1. 4.\n2000 do 30. 11. 2001 so 17,6 % úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 1. 4. 2000 do\nzaplatenia. Žalobu o náhradu mzdy s prísl. súd vylúčil na samostatné konanie rozsudkom zo\ndňa 11. 7. 2002 č. k.: 15 C 276/2000-37. Týmto rozsudkom súd vyslovil aj neplatnosť\npracovnej zmluvy uzavretej dňa 31. 12. 1999 na dobu určitú a určil, že pracovná zmluva zo\ndňa 31. 12. 1999 bola uzatvorená na dobu neurčitú. Rozsudok nadobudol právoplatnosť\ndňa 18. 9. 2002, pričom nárok na náhradu mzdy sa stal predmetom mnou namietaného\nkonania 34 C 1/2003.\nPredmetné sporové konanie vedené na Okresnom súd Košice I pod sp. zn.:\n34 C 1/2003 nie je ku dnešnému dňu právoplatne skončené, naposledy, teda dňa 31. 1. 2017\nsúd prvej inštancie rozhodol vo veci tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na\nnáhradu trov konania. Paradoxne, súd prvej inštancie mi ku dnešnému dňu tento rozsudok\nnedoručil, čím samo o sebe spôsobil prieťah v konaní.\nPredmetné sporové konanie je poznačené prieťahmi od jeho počiatku, teda od\nvylúčenia veci na samostatné konanie, pričom je potrebné si uvedomiť, že konajúci súd\nnedokázal právoplatne ukončiť toto sporové konanie od roku 2003, teda 14 rokov. Postup\nsúdu prvej inštancie sa vyznačuje, nečinnosťou ako aj neefektívnou činnosťou, ktorej\ndôsledkom boli nielen zbytočné prieťahy v jednotlivých obdobiach konania, ale aj celková\nneprimeraná dĺžka doterajšieho konania v tak jednoduchej veci...\n... Súd teda rozhodol o pripustení zmeny žaloby po takmer 14 rokoch od môjho\npísomného podania...\nJe potrebné si všimnúť, že súd prvej inštancie rozhodol v danej veci 6 krát, pričom\nrozsudok bol doposiaľ stále zrušený až na (zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti - čo\npredstavovalo nepresnosti vo vyčísleniach obdobia uplatňovania náhrady mzdy, resp.\núrokov z omeškania). Akcentujem na to, že súd prvej inštancie za celé obdobie trvanie sporu\n\n3\n\nnevyriešil právny dôvod uplatňovaného nároku a napriek záväznému právnemu názoru\nodvolacieho súdu tento nerešpektoval. Za veľmi podstatné považujem to, že súd prvej\ninštancie nepotreboval vykonávať žiadne ďalšie dokazovania po zrušení rozhodnutí v\nzmysle právneho názoru odvolacieho súdu, čím by sa predĺžilo trvanie sporu, a to platí\nsamozrejme aj o celom súdnom spore.“\nSťažovateľka sa domáha aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 8 000 €\nargumentujúc, že „... ide o vážne porušenie mojich ústavných práv. V danom prípade sa\njedná o pomerne jednoduchý spor, a súd napriek tomu a to aj z dôvodu nerešpektovania\nnázoru odvolacieho súdu nedokáže spravodlivo rozhodnúť už 14 rokov. V prípade\nneúspechu v spore, môžem byť zaviazaná na náhradu trov konania protistrany, pričom tento\nstav by nenastal, pokiaľ by súd vo veci rozhodol najneskôr svojím druhým rozsudkom\n(ideálne prvým). Právna neistota, v ktorej sa nachádzam, je dôsledkom spôsobených\nprieťahov zo strany súdu prvej inštancie, pričom súd svojím posledným rozsudkom priznal\nnáhradu trov konanie protistrane. Opätovne však nerešpektoval právny názor odvolacieho\nsúdu.“.\nNa základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sa sťažovateľka domáha, aby ústavný\nsúd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jej základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu konať vo veci\nbez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €\na úhradu trov konania v sume 312,34 €.\nEšte pred predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd vyzval predsedu\nokresného súdu, aby k nej zaujal stanovisko. Vo vyjadrení sp. zn. 1 Spr V/322/2017\nz 29. mája 2017 sa okrem popisu priebehu konania uvádza:\n„Posudzované konanie sa začalo 11. 4. 2000. Rozsudkom č. k. 15 C/276/00-37\nz 11. 7. 2002 súd určil, že pracovná zmluva z 31. 12. 1999 bola uzavretá na dobu neurčitú.\nNárok na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie, ktoré sa vedie od 18. 9. 2002.\n\n4\n\nPrávna vec, náhrada mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru, tvorí\nštandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, preto právna zložitosť veci\nnemôže byť dôvodom zdĺhavého postupu súdu. Určitú zložitosť však možno pripísať\nskutkovej stránke.\nAj keď súd vo veci už päťkrát meritórne rozhodol, odvolací súd zakaždým zrušil\nrozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Tento\npostup\nnasvedčuje, že súd vo veci nekoná efektívne a tento jeho postup vedie k zbytočnému\npredlžovaniu konania.“\nSúčasťou vyjadrenia predsedu okresného súdu je aj spisový prehľad procesných\núkonov vykonaných v danej veci:\n„Prvé pojednávanie vo veci bolo vytýčené na 25. 6. 2004, ktoré bolo následne\nodročené na 7. 9. 2004 z dôvodu práceneschopnosti konajúcej sudkyne.\nPojednávanie 7. 9. 2004 bolo po prejednaní veci odročené na 1. 10. 2004.\nNa pojednávaní dňa 1. 10. 2004 súd vo veci vyhlásil rozsudok.\nDňa 6. 12. 2004 podal žalovaný proti rozsudku č. k. 34 C/1/2003-19 z 1. 10. 2004\nodvolanie.\nSpis bol predložený Krajskému súdu v Košiciach 4. 2. 2005. Krajský súd rozhodol\nuznesením č. k. 4 Co/44/2005 z 19. 1. 2006 tak. že sčasti odvolanie odmietol a zároveň\nzrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nSpis bol vrátený Okresnému súdu Košice I dňa 7. 3. 2006.\nPojednávanie súd vytýčil na 14. 6. 2006, ktoré bolo na základe žiadosti žalovaného\nodročené na 28. 6. 2006.\nPojednávanie 28. 6. 2006 bolo z dôvodu ospravedlnenia žalovaného odročené na\n6. 9. 2006.\nPojednávanie 6. 9. 2006 bolo z dôvodu opätovného ospravedlnenia žalovaného\na jeho právnej zástupkyne odročené na 10. 10. 2006.\nNa pojednávaní 10. 10. 2006 bola vypočutá žalobkyňa, žalovaný a svedok. Súd toto\npojednávanie odročil na 8. 11. 2006 za účelom výsluchu ďalších svedkov.\n\n5\n\nPojednávanie 8. 11. 2006 bolo bez prejednania veci odročené na 17. 1. 2007\nz dôvodu neúčasti svedkov a žalovaného. Následne bolo toto pojednávanie preročené na\n13. 2. 2007 z technických dôvodov na strane súdu.\nNa pojednávaní 13. 2. 2007 súd vypočul troch svedkov a pojednávanie odročil na\n28. 3. 2007 za účelom vykonania ďalšieho dokazovania.\nPojednávanie 28. 3. 2007 bolo odročené na 9. 5. 2007 z dôvodu ospravedlnenia\nžalovaného a jeho právnej zástupkyne.\nDňa 9. 5. 2007 po prednese oboch strán súd pojednávanie odročil na 23. 5. 2007 za\núčelom ďalšieho dokazovania.\nNa pojednávaní 23. 5. 2007 súd vypočul ďalších svedkov, skončil dokazovanie vo\nveci a pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na 29. 5. 2007.\nNa pojednávaní 29. 5. 2007 bol vyhlásený vo veci rozsudok.\nDňa 30. 7. 2007 podal žalovaný proti rozsudku č. k. 34 C/1/2003-138 z 29. 5. 2007\nodvolanie.\nSpis bol predložený Krajskému súdu v Košiciach 22. 10. 2007.\nKrajský súd uznesením č. k. 4 Co/277/2007-165 z 18. 6. 2009 zrušil rozsudok súdu\nprvého stupňa v napadnutej časti, t. j. okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti\na v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie.\nSpis bol vrátený Okresnému súdu Košice I 29. 7. 2009.\nSúd nariadil pojednávanie na 25. 11. 2009, ktoré bolo z dôvodu práceneschopnosti\nkonajúcej sudkyne odročené na neurčito.\nĎalšie pojednávanie súd nariadil na 9. 6. 2010, ktoré bolo z dôvodu neúčasti oboch\núčastníkov konania odročené na 7. 7. 2010.\nNa pojednávaní 7. 7. 2010 súd vec prejednal, skončil dokazovanie a vyhlásil\nrozsudok.\nDňa 30. 8. 2010 podala žalobkyňa odvolanie proti rozsudku č. k. 34 C/1/2003-188 zo\n7. 7. 2010.\nSpis bol predložený Krajskému súdu v Košiciach 30. 9. 2010.\nKrajský súd uznesením č. k. 4 Co/290/2010-209 z 28. 2. 2013 zrušil rozsudok súdu\nprvého stupňa okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia\nvec vrátil na ďalšie konanie.\n\n6\n\nSpis bol tunajšiemu súdu vrátený 28. 5. 2013.\nSúd pojednávanie vytýčil na 24. 9. 2013, ktoré bolo z dôvodu ospravedlnenia na\nstrane žalovaného odročené na 1. 10. 2013.\nNa pojednávanie 1. 10. 2013 sa žalovaný a jeho právny zástupca nedostavil, preto\nbolo odročené na 7. 11. 2013.\nPojednávanie 7. 11. 2013 bolo z dôvodov na strane žalovaného opätovne odročené\nna 5. 12. 2013.\nDňa 5. 12. 2013 súd vec prejednal a odročil na 21. 1. 2014 za účelom vykonania\nďalšieho dokazovania.\nDňa 21. 1. 2014 súd skončil dokazovanie a pojednávanie odročil na 13. 2. 2014 za\núčelom vyhlásenia rozsudku.\nProti rozsudku č. k. 34 C/1/2003-240 z 13. 2. 2014 podala 18. 2. 2014 odvolanie\nžalobkyňa.\nSpis bol predložený Krajskému súdu v Košiciach 8. 4. 2014.\nKrajský súd uznesením č. k. 4 Co/102/2014-272 z 24. 3. 2015 sčasti zrušil rozsudok\nprvostupňového súdu a v zrušenom rozsahu vec vrátil na ďalšie konanie. Vo vyhovujúcej\nčasti odmietol odvolanie žalobkyne.\nSpis bol vrátený Okresnému súdu Košice I 23. 4. 2015.\nPojednávanie súd vytýčil na 4. 6. 2015.\nNa pojednávaní 4. 6. 2015 súd vypočul žalobkyňu, dokazovanie skončil\na pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na 30. 6. 2015.\nUznesením č. k. 34 C/1/2003-288 zo 16. 6. 2015 pripustil zmenu žaloby v zmysle\nnávrhu žalobkyne zo dňa 10. 9. 2001 (v pôvodnom konaní).\nPojednávanie nariadené na 30. 6. 2015 bolo preročené na 3. 9. 2015 z technických\ndôvodov na strane súdu.\nNa pojednávaní 3. 9. 2015 súd vo veci vyhlásil rozsudok.\nProti rozsudku č. k. 34 C/1/2003-304 z 3. 9. 2015 podala dňa 5. 11. 2015 odvolanie\nžalobkyňa.\nSpis bol predložený Krajskému súdu v Košiciach 15. 4. 2016.\nKrajský súd uznesením č. k. 9 Co/196/2016-337 zo 17. 5. 2016 rozhodol o zrušení\nrozsudku prvého stupňa a opätovne vrátil vec na ďalšie konanie.\n\n7\n\nSpis bol vrátený tunajšiemu súdu 14. 6. 2016 a pojednávanie bolo vytýčené na 31. 1.\n2017.\nNa pojednávaní 31. 1. 2017 súd opäť vyhlásil rozsudok.\nProti rozsudku č. k. 34 C/1/2003-348 z 31. 1. 2017 podala dňa 19. 4. 2017 odvolanie\nžalobkyňa, ktoré bolo následne 24. 4. 2017 zaslané žalovanému na vyjadrenie.“\nÚstavný súd si overil pravdivosť tvrdení okresného súdu o priebehu napadnutého\nkonania porovnaním s predloženým spisovým materiálom a keďže prehľad procesných\núkonov mu zodpovedal, pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania o sťažnosti\nsťažovateľky z neho vychádzal.\nZákonná sudkyňa 21. júna 2017 doručila ústavnému súdu svoje písomné stanovisko\nk veci. V stanovisku zákonnej sudkyne sa v podstatnom uvádza:\n„Ústavná sťažnosť\n\nbola podaná na Ústavný súd SR dňa 22. 3.\n\n2017, teda po rozhodnutí súdu prvej inštancie, po zamietnutí žaloby.\nRôzni sudcovia senátu 4 Co rozhodli uznesením o zrušení a vrátení veci súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie, a to\n1) dňa 19. 1. 2006 pod č. k. 4 Co/44/2005-49 odvolací súd okrem iného vytkol súdu\nprvej inštancie, že pochybil, keď neakceptoval ďalší návrh žalobkyne na výsluch svedka\na ostali neodstránené rozpory účastníkov o skutočnosti závažnej pre\nposúdenie nároku na náhradu mzdy,\n2) dňa 18. 6. 2009 pod č. k. 4 Co/277/2007-165, v ktorom odvolací súd okrem iného\nuložil súdu prvej inštancie zákonným spôsobom zistiť priemerný zárobok žalobkyne a len\npotom vo veci rozhodnúť preskúmateľným rozsudkom,\n3) dňa 28. 2. 2013 pod č. k. 4 Co/290/2010-209, v ktorom uložil súdu prvej inštancie\nokrem iného výsluchom žalobkyne k listine v spise sp. zn. 15 C/276/2000 na č. l. 7-8, 23-24\nozrejmiť, či predmetom konania nie je aj neplatnosť rozviazania pracovného pomeru\nzrušovacím prejavom žalovaného zo dňa 11. 4. 2000, vkladnom prípade aj o tomto nároku\nrozhodnúť,\n4) dňa 24. 3. 2015 č. k. 4 Co/102/2014-272 uložil súdu prvej inštancie posúdiť\nzrušovací prejav žalovaného z 11. 4. 2000 podľa jeho obsahu a rozhodnúť o zmene žaloby,\n\n8\n\n5) dňa 17. 5. 2016 pod č. k. 9 Co/196/2016-337, pričom Krajský súd v Košiciach mal\nvždy v spise vykonané dôkazy súdom prvej inštancie (vždy rozhodoval odvolací súd po\n1,5 až 2 rokoch a preto mohol vždy meritórne a právoplatne rozhodnúť).“\nÚstavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením sp. zn.\nII. ÚS 405/2017 zo 22. júna 2017 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na vo zvyšnej časti sťažnosť (vo vzťahu k základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 a právu na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pozn.) odmietol\npre nesplnenie zákonných náležitostí, ktoré spočívali v nedostatku kvalifikovaného\nodôvodnenia tejto časti sťažnosti.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu,\naby prípadne doplnil predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá\nna tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu v prípise sp. zn.\n1 SprV 332/2017 z 20. júla 2017 oznámil, že netrvá na ústnom prejednaní sťažnosti\nsťažovateľky a zotrváva na predchádzajúcom vyjadrení k sťažnosti.\nNásledne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa vyjadril, či trvá\nna konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia predsedu okresného súdu\nsp. zn. 1 SprV 322/17 z 29. mája 2017, 20. júna 2017 a 20. júla 2017 na vedomie a prípadné\nzaujatie stanoviska.\nPrávny zástupca sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 2. augusta 2017\noznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a k veci v podstatnom uviedol:\n«Čo sa týka vyjadrenia konajúcej sudkyne zo dňa 20. 6. 2017, iba v krátkosti\nuvádzam, že skutočnosti, ktoré uvádza konajúca sudkyňa, nie sú relevantne spôsobilé\n„ospravedlniť“ prieťahy v danom sporovom konaní. Nesúhlasím s tvrdením, že odvolací súd\nmal za každým možnosť sám vo veci meritórne a právoplatne rozhodnúť, čo vyplýva zo\nsamotných rozhodnutí odvolacieho súdu. Tvrdeniu konajúcej sudkyne o tom, že „ústavnou\nsťažnosťou sa domáham zmeny rozsudku súdu prvej inštancie“ nerozumiem, a preto sa\n\n9\n\nk nemu ani neviem náležite vyjadriť. Rovnako skutočnosť, že do odd. 15 C napadlo v období\n2012, 2013 400 nevybavených a nerozhodnutých vecí, nemôžu ospravedlniť súd od\nprieťahov v konaní.»\nVzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade\ns § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,\npretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPredmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\n„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\n\n10\n\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2\nods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP“), ako aj z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\nsprávanie účastníka, resp. strany súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade\ns judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií\nposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.\nPokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje, že rozhodovanie o nárokoch na náhradu mzdy v súvislosti s neplatnosťou\nskončenia pracovného pomeru tvorí bežnú a početnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov,\npričom už popísané okolnosti daného prípadu neodôvodňujú záver o právnej alebo\nskutkovej zložitosti veci. Ústavný súd tiež zohľadnil, že predmet konania môže mať\npre sťažovateľku zásadný význam, keďže ide o mzdové nároky z neplatne skončeného\npracovného pomeru, t. j. ide o otázku existenčného významu.\nSprávanie sťažovateľa ako strany sporu je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje\npri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj\n\n11\n\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľka neprispela\nvýznamnejšou mierou k prieťahom v napadnutom konaní.\nNapokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu v namietanom\nkonaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy\nv konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho\nneefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej\nneistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\nZ popísaného priebehu súdneho konania vyplýva, že okresný súd vo veci päťkrát\nmeritórne rozhodol, avšak rozsudok bol v odvolacom konaní zrušený a vrátený na ďalšie\nkonanie z rôznych dôvodov (nedostatočne zistený skutkový stav a potreba doplnenia\ndokazovania – uznesenie odvolacieho súdu z 19. januára 2006 a z 18. júna 2009; nedostatok\ndôvodov a odňatie možnosti konať – uznesenie odvolacieho súdu z 28. februára 2013;\nnedostatok v právnom posúdení prejavu vôle podľa obsahu, čo malo vplyv na rozhodovanie\no zmene žaloby – uznesenie odvolacieho súdu z 24. marca 2015), čo je potrebné pripísať\nna ťarchu okresného súdu a posudzovať ako prejav jeho neefektívneho a nesústredného\npostupu v napadnutom konaní.\nZo spisovej dokumentácie vyplýva, že v preskúmavanej veci sťažovateľky prebiehalo\nodvolacie konanie na súde vyššieho stupňa v obdobiach od februára 2005 do marca 2006,\nod októbra 2007 do júla 2009, od septembra 2010 do mája 2013, od apríla 2014 do apríla\n2015 a od apríla 2016 do júna 2016. Ústavný súd síce neopomína, že počas týchto období\n(celkovo viac ako 6 rokov) okresný súd nemohol ovplyvniť priebeh a dĺžku konania, avšak\nvzhľadom na dôvody opakovaného zrušenia rozsudku okresného súdu možno uzavrieť, že\nkľúčovým dôvodom zjavne neprimeraného predĺženia napadnutého konania bola\nneefektívnosť a nesústredenosť postupu okresného súdu v napadnutom konaní, ktorej\ndôsledkom bolo opakované zrušovanie jeho rozhodnutí vo veci samej.\n\n12\n\nZároveň ústavný súd musel zohľadniť na ťarchu okresného súdu skutočnosť, že\ncelková doterajšia dĺžka napadnutého konania (takmer 17 rokov) vo veci, ktorá má zásadný\n(existenčný)\n\nvýznam\n\ns uplatnením mzdových\n\npre\n\nsťažovateľku\n\nnárokov\n\n(pretrvávajúca\n\nz neplatného\n\nskončenia\n\nprávna\n\nneistota\n\npracovného\n\nsúvisiaca\n\npomeru)\n\nje\n\nz ústavného hľadiska už sama osebe neakceptovateľná a neudržateľná.\nÚstavný súd preto prihliadajúc na celkovú doterajšiu dĺžku napadnutého konania\na neefektívny, resp. nesústredený postup okresného súdu v napadnutom konaní dospel\nk záveru, že v ňom došlo k zbytočným prieťahom, a teda aj k porušeniu základného práva\nsťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1\nvýroku tohto nálezu).\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nVzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania\nústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby\nv napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne\n\n13\n\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo\nslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia ústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\nSťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 8 000 €\nz dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.\nPri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\nZohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä celkovú doterajšiu dĺžku\nnapadnutého súdneho konania, zistenú neefektívnu a nesústredenú činnosť okresného súdu,\nako aj význam predmetu napadnutého konania pre sťažovateľku vrátane predpokladaného\nrozsahu vymáhanej sumy (vymáhanie náhrady mzdy za obdobie od 1. apríla 2000\ndo 30. novembra 2001 spolu s úrokom z omeškania, pozn.), t. j. otázky, čo je „v hre“,\ndospel ústavný súd k záveru, že v posudzovanom prípade bude priznanie finančného\nzadosťučinenia v sume 5 000 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku\ntohto nálezu).\nIV.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n\n14\n\nÚstavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov\nkonania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním.\nÚhradu trov konania ústavný súd priznal sťažovateľke v uplatnenom rozsahu za dva\núkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) vykonané\nv súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“). Podanie stanoviska z 2. augusta 2017 možno po obsahovej stránke\nhodnotiť ako zopakovanie sťažnostnej argumentácie, a preto za tento úkon osobitne tarifnú\nodmenu ústavný súd nepriznal.\nTarifná odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2017 predstavuje sumu\n147,33 €. Za dva úkony tak prináleží suma 294,66 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)\nza dva úkony v sume 17,68 €, čo spolu predstavuje sumu 312,34 € (bod 3 výroku tohto\nnálezu).\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. decembra 2017\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "občianske súdne konanie", "práca, pracovný pomer-skončenie", "prieťahy v konaní", "mzda, plat-náhrada", "mzda, plat-náhrada", "občianske súdne konanie", "prieťahy v konaní", "práca, pracovný pomer-skončenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "34C/1/2003", "guid": "13cf336d-0851-47fe-be64-e8a3456b3258:c0ce774d-e6fa-4d5a-a18c-4a859d76faf9", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "4969f1b9-afc7-4b50-b5a8-19718e894723:0d144c9a-af53-4b07-9085-aa24e8bf4cc5", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5114230957.1", "spisova_znacka": "9Co/196/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/196/2016 z 8. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-06-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5114230957.1"}, {"guid": "99d161f2-cacf-4183-9836-c1484dd1765a:f2f44063-73a0-47c8-8ecd-8a0ba70f22f8", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4212220386.2", "spisova_znacka": "4Co/102/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Nitra sp. zn. 4Co/102/2014 z 29. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-03-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4212220386.2"}, {"guid": "875623e3-cf3f-4c6c-81e9-582ce15dfcbb:a25f5a75-516f-4cc8-9870-342097e579a9", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2011:3808210262.1", "spisova_znacka": "4Co/290/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/290/2010 z 8. 9. 2011", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2011-09-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3808210262.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8264641b-826f-42ff-b9a3-fb84e316efb3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.194.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 194/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 194/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.194.2020.1"}, {"guid": "ussr:27c83d08-7376-4f14-89b1-b7dbc8a17b56", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.33.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 33/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 33/2019 z 31. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.33.2019.1"}]}