{"guid": "ussr:0958d982-7635-4737-b004-d978b112d3f8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.401.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 401/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 401/2018 z 15. 11. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 15. novembra 2018, sp. zn. II. ÚS 401/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.401.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2018-11-15", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0958d982-7635-4737-b004-d978b112d3f8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.401.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.401.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.401.2018.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 401/2018-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2018\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany\nLaššákovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti\nPRINTO s. r. o., Potočná 1/A, Košice, právne zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom\nŠpirkom, advokátska kancelária, Nerudova 6, Košice, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cbi 9/2012 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti PRINTO s. r. o. na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní\nvedenom pod sp. zn. 7 Cbi 9/2012 p o r u š e n é b o l i .\n2. Obchodnej spoločnosti PRINTO s. r. o. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie\nv sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava I\np o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n3. Obchodnej spoločnosti PRINTO s. r. o. p r i z n á v a úhradu trov právneho\nzastúpenia v sume 488,13 € (slovom štyristoosemdesiatosem eur a trinásť centov), ktorú j e\nOkresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. Juraja Špirka,\nadvokátska kancelária, Nerudova 6, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca\n2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti PRINTO s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nBratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cbi 9/2012 (ďalej aj\n„napadnuté konanie“).\n1.1 Ústavný súd prijal uznesením č. k. II. ÚS 401/2018-12 z 5. septembra 2018\nsťažnosť na ďalšie konanie.\n2. Z obsahu sťažnosti najmä vyplynulo:\n«... Ešte dňa 5.4.2012 podal sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu\nna Okresný súd Bratislava I žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty.\nOkresný súd Bratislava I vedie konanie pod sp.zn. 7Cbi/9/2012 a v konaní\npostupoval nasledovne:\nOkresný súd Bratislava I (ďalej len ako „súd“) nás uznesením zo dňa 27.4.2012\nvyzval na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý sme dňa 10.5.2012 uhradili.\nŽalovaný sa k návrhu vyjadril v septembri 2012.\n\n2\n\nDňa 11.10.2012 nám súd zaslal vyjadrenie žalovaného s tým, že ak to považujeme za\npotrebné, aby sme sa k tomu vyjadrili.\nOd uvedeného úkonu dňa súd nerozhodol ani nevykonal žiadny efektívny úkon\nsmerujúci k rozhodnutiu vo veci samej, ba ani len nevytýčil jediné pojednávanie, preto sme\ndňa 1.2.2018 podali sťažnosť na postup súdu v konaní.\nNásledne po podaní sťažnosti súd 8.2.2018 vytýčil termín pojednávania na\n16.4.2018.\nUpovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 20.2.2018 nás predsedníčka\nsúdu informovala, že sťažnosť na prieťahy v konaní je dôvodná a to v období odo dňa\n22.11.2012, teda po uplynutí lehoty žalobcu na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného do\ndňa 08.02.2018, kedy bol vo veci vytýčený termín pojednávania. Za vzniknuté prieťahy\nv konaní sa v mene štátnej správy súdov ospravedlnila a zároveň nám bolo oznámené, že\nnamietaná vec sp.zn. 7Cbi/9/2012 bola na základe rozhodnutia predsedníčky tunajšieho\nsúdu zaradená medzi sledované veci, s režimom kontroly úkonov v spise každé tri mesiace.\nS našou sťažnosťou na prieťahy v konaní bola oboznámená aj zákonná sudkyňa JUDr.\nKatarína Bartalská, ktorej je namietaná vec v súčasnosti pridelená na prejednanie\na rozhodnutie, a bola predsedníčkou súdu požiadaná, aby vo veci ďalej konala plynulo\na bezprieťahovo.\nPodľa názoru súdu ku vzniku prieťahov v konaní došlo z objektívnych príčin, bez\nsubjektívneho zavinenia predchádzajúcej zákonnej sudkyne JUDr. Márie Ondriašovej,\nktorej bola namietaná vec do 19.01.2018 pridelená na prejednanie a rozhodnutie, a to\nz dôvodu nadmernej zaťaženosti súdneho oddelenia zákonnej sudkyne „7Cbi“, ktorá je\nzároveň zákonnou sudkyňou v oddeleniach 31 Cb, 31 Cbd, 31 Cbcud, 31 CbPv, 33 Nsre,\n33 Pok, 33 Exre, 33 CbR. Vysoký počet vecí v jej oddeleniach a potreba ich vybavovania\nv poradí, v akom boli podané na súd, neumožnili zákonnej sudkyni bezprieťahový postup\nvo veci...\nSvoju sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky podávame z toho dôvodu, že\no ochrane nami označeného základného práva nerozhoduje iný súd.\n... V uvedenej veci súd nekonal od 22.10.2012 do 8.2.2018, čím porušuje naše\nzákladné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky ako aj v čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.\n\n3\n\n... Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky, či\nv konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to\nnajmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie\núčastníka konania (2) a postup, akým v konaní postupoval súd (3). Za súčasť prvého\nkritéria považuje aj povahu veci a jej význam pre sťažovateľa.\n1) Sme toho názoru, že uvedené konanie o vylúčenie majetku z podstaty, ktoré začalo\nešte v roku 2012 a nie je doposiaľ právoplatne skončené, je bežnou súčasťou sporovej\nagendy všeobecných súdov. Podklad na rozhodnutie tvorí súdnou praxou ustálená\na používaná právna úprava obsiahnutá najmä v zákone o konkurze a reštrukturalizácii\na Obchodnom zákonníku. Aj keď na priebeh konania mohli mať čiastočný vplyv rôzne\nskutočnosti uvádzané predsedom súdu už vzhľadom na samotnú dĺžku konania a jeho\npriebeh a doteraz nevytýčené pojednávanie sú ničím neospravedlniteľné prieťahy.\nNamietané konanie prebiehalo dosiaľ z prevažnej väčšiny za účinnosti zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov [s účinnosťou do\n30. júna 2016 (ďalej len „OSP“)], ktorý v § 6 prikazoval súdu v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovať tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Povinnosť\nsúdu vec rýchlo prejednať a rozhodnúť vyplývala aj z § 100 ods. 1 OSP a z § 117 ods. 1\nOSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie\núčelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.\nPovinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla\n2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl.\n17 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento\nzákladný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového\nporiadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy\ntýchto procesných poriadkov.\n2) Správanie sťažovateľov ako účastníkov konania je druhým kritériom pri\nrozhodovaní, či v konaní pred Okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj\n\n4\n\nk porušeniu ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy. Pri hodnotení postupu podľa\ntohto kritéria poznamenávame, že sťažovateľ nijako neprispel k prieťahom vo veci.\n3) Pri\n\nhodnotení\n\nexistencie\n\nzbytočných\n\nprieťahov\n\nv\n\nnapadnutom\n\nkonaní\n\nupozorňujeme predovšetkým na fakt, že celý priebeh konania je poznačený absolútnou\nnečinnosťou súdu, čo malo najväčší vplyv na doterajšiu dĺžku sporu. Zdôrazňujeme, že toto\nkonanie, ktoré bez právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako je tomu v danej veci,\nmožno už len na základe jeho posúdenia v celku považovať za nezlučiteľné s ustanovením\nčl. 48 ods. 2 ústavy. V priebehu celého konania Okresný súd v konaní neorganizoval svoju\nprácu tak, aby v čo najkratšej dobe vytýčil pojednávanie a rozhodol vo veci samej. Takýto\npostup Okresného súdu sťažovateľ vyhodnocuje ako konanie, ktoré nesmerovalo\nk odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa a teda ako také, ktoré spôsobilo zbytočné\nprieťahy. Sťažovateľ je toho názoru, že pokiaľ by nepodal na súd sťažnosť do dnešného dňa\nby pojednávanie vytýčené nebolo.\n... Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a príslušnú judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, týkajúcu sa účinnosti právneho prostriedku nápravy\nvo vzťahu k porušeniu základného práva na súdne konanie v primeranej lehote v kontexte\ns článkom 154c ods. 1 Ústavy, sťažovateľka dospela k záveru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku\n48 ods. 2 Ústavy nie je pre ňu dostatočným zadosťučinením. Preto sťažovateľka považuje za\nodôvodnené priznať jej finančné zadosťučinenie podľa článku 127 ods. 3 Ústavy SR.\nSťažovateľ žiada, aby Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného\nzadosťučinenia vychádzal zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré\nsa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa\nčlánku 41 Dohovoru a aplikoval ich na konkrétne fakty prípadu.\nSťažovateľ žiada zohľadniť dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s nimi spojenú\nnemajetkovú ujmu, ktorá vznikla v dôsledku obáv o ochranu práv a pocitov sklamania\nz neprimeranej dĺžky konania. Po toľkých rokoch nekonania v sťažovateľovi prieťahy\nvyvolávajú až pocit nezmyselnosti všetkej tejto snahy. Zdĺhavý postup súdu spôsobil, že\nsťažovateľ nadobudla presvedčenie, že Okresný súd Bratislava I v skutočnosti nemá záujem\nposkytnúť jeho právam zákonnú ochranu. Na základe týchto skutočností sa sťažovateľ\n\n5\n\ndomnieva, že by mu malo byť priznané primerané finančné zadosťučinenie a to vo výške\n7.000- €.\nOd podania návrhu na Okresnom súde Bratislava I uplynula doba viac ako 6 rokov\na vec doposiaľ nebola ani raz prerokovaná na pojednávaní. Čas trvajúci 6 rokov a prieťahy\nv tomto konaní sú podľa sťažovateľa neprimerane dlhé, a doposiaľ nebola zo strany súdu\nposkytnutá sťažovateľovi potrebná ochrana, ako to právna legislatíva platná v Slovenskej\nrepublike umožňuje.\nOd Ústavného súdu Slovenskej republiky požadujeme primerané finančné\nzadosťučinenie v sume 7.000-€ (slovom: sedemtisíc euro). Takto uplatnenú sumu\nprimeraného finančného zadosťučinenia odôvodňujeme tým, že právna neistota, v ktorej sa\ndlhodobo nachádza sťažovateľ mu spôsobila materiálnu ujmu. Osobitne poukazujeme na\nskutočnosť že až do podania sťažnosti predsedovi súdu vo veci nebol vytýčený ani jeden\ntermín pojednávania.\nSúhlasíme s tým, aby Ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil\nv danej veci od ústneho pojednávania, pretože sme toho názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nŽiadame tiež, aby Ústavný súd Slovenskej republiky uhradil trovy konania/právneho\nzastúpenia v rozsahu procesných úkonov, ako aj ďalších nákladov spojených\ns uplatňovaním ochrany nášho základného práva na Ústavnom súde Slovenskej republiky\nv sume 325,42-€...»\n2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný\nsúd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1.\n\nZákladné\n\nprávo\n\nsťažovateľa\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nPRINTO\n\ns.r.o...\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I\nv konaní vedenom pod sp. zn. 7Cbi/9/2012 porušené bolo.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava I v konaní\nvedenom pod sp. zn. 7Cbi/9/2012 konať bez zbytočných prieťahov.\n\n6\n\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie\n7.000-€ (slovom: sedemtisíc euro), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť\nsťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho\nzastúpenia v sume 325,42-€ na účet právneho zástupcu advokáta JUDr. Juraja Špirka...,\nktoré je povinný Okresný súd Bratislava I uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.“\nII.\nVyjadrenie odporcu a replika sťažovateľky\n3. Ústavný súd si po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyžiadal vyjadrenie\nokresného súdu ako odporcu v konaní a následne i stanovisko sťažovateľky k tomuto\nvyjadreniu odporcu.\nVyjadrenie odporcu\n4. Listom sp. zn. 1 SprV 439/2018 z 29. septembra 2018, doručeným ústavnému súdu\n3. októbra 2018, sa k sťažnosti takto vyjadrila predsedníčka okresného súdu:\n„... dovoľujem si Vám v úvode môjho vyjadrenia ku konaniu vedenom na Okresnom\nsúde Bratislava I pod spis. zn. 7Cbi 9/2012 oznámiť, že netrvám na ústnom pojednávaní\ndoručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým, aby podľa § 30 odsek 2 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd\nSlovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje\nk názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci...\n... Podľa § 29 odsek 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov si Vám dovoľujem predložiť nasledovné stanovisko\nku konaniu vedenom na tunajšom súde pod spis. zn. 7Cbi 9/2012:\nŽaloba o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty bola doručená Okresnému\nsúdu Bratislava I dňa 05.04.2012. K sťažnosti sa vyjadrila zákonná sudkyňa JUDr.\n\n7\n\nKatarína Bartalská, ktorej bola vec dňa 19.01.2018 pridelená na prejednanie\na rozhodnutie. Vyjadrenie zákonnej sudkyne zo dňa 19.09.2018, ako aj chronologický\nprehľad úkonov vykonaných v spise spis. zn. 7Cbi 9/2012 prikladám v prílohe. V tejto\nsúvislosti si dovoľujem poznamenať, že vec bola dňa 05.04.2012 pôvodne pridelená na\nprejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Márii Ondriašovej.\n... Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta, že odo dňa podania žaloby zo dňa\n05.04.2012 vo veci vylúčenia majetku z podstaty, vedeného na tunajšom súde pod spis. zn.\n7Cbi/9/2012, nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Je toho názoru, že uvedené konanie\nje bežnou súčasťou sporovej agendy všeobecných súdov, vec nie je skutkovo ani právne\nzložitá, pričom ani prípadná zložitosť veci by nemohla ospravedlniť takmer 6-ročnú dĺžku\nnekonania. Vzhľadom na samotnú dĺžku konania, jeho priebeh a doteraz nevytýčené\npojednávanie má za to, že celý priebeh konania je poznačený absolútnou nečinnosťou súdu\na jedná sa o ničím neospravedlniteľné prieťahy. V priebehu celého konania Okresný súd\nBratislava I neorganizoval svoju prácu tak, aby čo v najkratšej dobe vytýčil pojednávanie\na rozhodol vo veci samej. Takýto postup Okresného súdu Bratislava I sťažovateľ\nvyhodnocuje ako konanie, ktoré nesmerovalo k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa\na teda ako také, ktoré spôsobilo zbytočné prieťahy.\nSťažovateľ poukazuje na to, že vzhľadom na uvedené bola dňa 01.02.2018\nv predmetnej veci podaná tunajšiemu súdu sťažnosť na postup súdu v konaní vedenom pod\nspis. zn. 7Cbi/9/2012, ktorá bola upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa\n20.02.2018 vyhodnotená ako dôvodná a to v období od dňa 22.11.2012 do dňa 08.02.2018.\nZa vzniknuté prieťahy v konaní sa predsedníčka tunajšieho súdu v mene štátnej správy\nsúdov ospravedlnila a zároveň oznámila sťažovateľovi, aké opatrenia prijala na\nzabezpečenie odstránenia nedostatkov a ďalšieho bezprieťahového konania vo veci. Vec\nbola zaradená medzi sledované veci s režimom kontroly úkonov v spise každé tri mesiace\na so sťažnosťou bola oboznámená aj zákonná sudkyňa JUDr. Katarína Bartalská, ktorej je\nnamietaná vec v súčasnosti pridelená na prejednanie a rozhodnutie, pričom bola zároveň\npredsedníčkou požiadaná, aby vo veci ďalej plynulo konala. Súd tiež ozrejmil sťažovateľovi\nz akých objektívnych dôvodov došlo ku vzniku prieťahov, poukazujúc na zaťaženosť súdneho\noddelenia predchádzajúcej zákonnej sudkyne. S týmto odôvodnením súdu však sťažovateľ\nnesúhlasí a preto podáva na Ústavný súd sťažnosť.\n\n8\n\nPo nahliadnutí do spisového materiálu namietanej veci mám za to, že v predmetnom\nkonaní o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty vedeného na tunajšom súde pod\nspis. zn. 7Cbi/9/2012 sa nejedná o právne zložitú vec. Ako uvádza sťažovateľ v ústavnej\nsťažnosti, dňa 01.02.2018 bola Okresnému súdu Bratislava I doručená sťažnosť, podaná\nz dôvodu namietania prieťahov v konaní veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod\nspis. zn. 7Cbi/9/2012. Predmetná sťažnosť bola vybavená dňa 20.02.2018 upovedomením\no spôsobe vybavenia sťažnosti s tým, že bola vyhodnotená ako dôvodná a to v období od\ndňa 22.11.2012 do dňa 08.02.2018. Vec bola z pokynu predsedníčky súdu zaradená medzi\nveci sledované. Zákonná sudkyňa však v namietanej veci už dňa 16.04.2018 na pojednávaní\nrozhodla uznesením č. k. 7Cbi/9/2012-36, ktorým konanie zastavila z dôvodu späťvzatia\nžaloby žalobcom, pričom predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2018.\nZ dôvodu zrejmej nesprávnosti v časti výroku č. II uznesenia o zastavení konania súd\nuznesením č. k. 7Cbi/9/2012-46 zo dňa 15.08.2018 uznesenie č. k. 7Cbi/9/2012-36 zo dňa\n16.04.2018 opravil. Opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.09.2018. Konanie\nje teda toho času právoplatne skončené.\n... V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že právo\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo, žiadam, aby\nvzhľadom na vyššie uvedené zvážil dôvodnosť a primeranosť finančného zadosťučinenia\na nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v plnej uplatnenej výške.\nNa účely posudzovania dôvodnosti výšky požadovaného zadosťučinenia prosím\nÚstavný súd Slovenskej republiky, aby prihliadol aj na:\n- skutočnosť, že namietané konanie bolo právoplatne skončené - uznesením súdu č. k.\n7Cbi/9/2012-36 vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 16.04.2018, ktorým súd zastavil\nkonanie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom v celom rozsahu v spojení s opravným\nuznesením č. k. 7Cbi/9/2012-46 zo dňa 15.08.2018, čo je z hľadiska odstraňovania stavu\nprávnej neistoty kľúčové (napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 525/2015)\n- to, že sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi súdu až dňa\n01.02.2018 a opatrenia, ktoré som prijala boli podľa môjho názoru účinné a efektívne, keď\ndo 2 mesiacov bolo vo veci následne právoplatne rozhodnuté sťažovateľ podľa môjho\nnázoru dostatočne sám nedbal na svoje práva, keď nečinnosť resp. neefektívnu činnosť\ntunajšieho súdu začal namietať od začatia súdneho konania až vo februári 2018.\n\n9\n\nKonečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej\nrepubliky.“\n5. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu ako odporcu bolo aj vyjadrenie zákonnej\nsudkyne z 19. septembra 2018, pričom odporca opísal chronológiu úkonov vykonaných\nv napadnutom konaní a dodal tieto relevantné skutočnosti:\n„Na základe výzvy na vyjadrenie sa k sťažnosti... ako zákonný sudca od 19.01.2018\nv predmetnej veci uvádzam, že dňa 16.04.2018 na pojednávaní po vyslovení predbežného\nprávneho názoru súdu žalobca (sťažovateľ) zobral návrh v celom rozsahu späť, v dôsledku\nčoho súd konanie uznesením zo dňa 16.04.2018 zastavil a rozhodol o náhrade trov konania.\nZákonný sudca uvádza, že po prevzatí predmetného súdneho spisu vo vyššieuvedenej\nveci a po oboznámení sa s meritom konania, vykonal procesný úkon v súlade s ustanovením\nčl. 1, 3 CSP a § 1 CSP a následne bolo vo veci rozhodnuté 16.04.2018...\nOhľadne zložitosti danej veci skutkovej a právnej, mám za to, že dané konanie\nnevykazovalo znaky právnej náročnosti ani skutkovej zložitosti v merite veci ide o konanie\nsúvisiace s konkurzným konaním ohľadne vylúčenia majetku zo súpisu konkurznej podstaty.\nPrieťahy v konaní zo strany žalobcu - sťažovateľa som nezistila, na strane\nžalovaného nastala zmena v osobe správcu, čo však na merito konania nemalo žiadny vplyv.\nK postupu súdu v predmetnom konaní a k vzniku prieťahov v období od 22.11.2011 08.02.2018 ako uvádza sťažovateľ, zákonný sudca uvádzam, že vzhľadom k tomu, že spis\nsom prevzala na základe dodatku č. 1 k Rozvrhu práce pre OS Ba I na rok 2018 dňa\n19.01.2018 sa neviem vyjadriť k predchádzajúcemu konaniu. Je však nesporné, že aj\noddelenie 7 Cbi zákonnej sudkyne JUDr. Márie Ondriášovej (OS Bratislava I) bolo\nv danom období nadmerne zaťažené, čo viedlo k nemožnosti bezprieťahového konania, čo je\nkonštatované aj v upovedomení o spôsobe vybavenie sťažnosti zo dňa 20.02.2018,\n1 Spr.V/100/2018.\nNa margo zaťaženosti súdu s následkami vzniku prieťahov v konaní uvádzam, že\npokiaľ nebude zákonná úprava k neustálemu prerozdeľovaniu vecí a pokiaľ nebude určené,\nkoľko vecí má mať sudca v oddelení nie je možné vyvodzovať zodpovednosť voči sudcom.\nO tomto smerovaní v konaniach o prieťahoch svedčí aj ustálená judikatúra Ústavného súdu\nSR, kde nedodržanie zákonnej lehoty automaticky neznamená porušenie práva\n\n10\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. I. ÚS 11/00, III. ÚS 336/04,\nIII. ÚS 331/2012.\nNa základe vyššie uvedeného súd považuje svoje konanie v danej právnej veci, ako\nkonanie priebežné.“\nReplika sťažovateľky\n6. Na základe výzvy ústavného súdu sa k podanému vyjadreniu odporcu vyjadrila\nsťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu listom zo 16. októbra 2018, ktorý bol\nústavnému súdu doručený 17. októbra 2018:\n„Dňa 15.10.2018 nám bolo doručené vyjadrenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa\n26.9.2018, ku ktorému zasielame nasledovné stanovisko:\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,\nIV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú 1) právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje. 2) správanie účastníka súdneho konania a 3) postup\nsamotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej\nveci.\n1) Sme toho názoru, že uvedené konanie o vylúčenie majetku z podstaty, ktoré začalo\nešte v roku 2012 je bežnou súčasťou sporovej agendy všeobecných súdov. Aj súd vo svojom\nvyjadrení zo dňa 26.9.2018 potvrdil, že v predmetnom konaní o vylúčenie veci zo súpisu\nkonkurznej podstaty vedenom pod sp.zn. 7Cbi/9/2012 sa nejedná o právne zložitú vec.\nPodklad na rozhodnutie tvorí súdnou praxou ustálená a používaná právna úprava\nobsiahnutá najmä v zákone o konkurze a reštrukturalizácii a Obchodnom zákonníku.\nNásledný postup súdu potvrdil, že je možné vec rozhodnúť aj na prvom pojednávaní.\nAj keď na priebeh konania mohli mať čiastočný vplyv rôzne skutočnosti uvádzané\npredsedom súdu už vzhľadom na samotnú dĺžku konania a najmä skutočnosť, že prvé\npojednávanie vo veci bolo vytýčené až po 6 rokoch je nesporné, že tu ide o ničím\nneospravedlniteľné prieťahy v konaní. Ani žiadna zložitosť veci by nemohla ospravedlniť\ntakmer 6-ročnú dĺžku nekonania.\n\n11\n\n2a3) Pri hodnotení správania sťažovateľov ako účastníkov konania poznamenávame,\nže sťažovateľ nijako neprispel k prieťahom vo veci.\nSťažovateľ sa nestotožňuje s konštatovaním súdu, že sám sťažovateľ dostatočne\nnedbal na svoje práva, keď nečinnosť súdu začal namietať až vo februári 2018. Sťažovateľ\nmá za to, že pokiaľ by nepodal uvedenú sťažnosť, nedošlo by do dnešného dňa k náprave.\nPráve skutočnosť, že sťažovateľ podal predmetnú sťažnosť bola dôvodom, že predseda súdu\nprijal opatrenia, aby bolo v konaní postupované bez prieťahov.\nPodľa názoru sťažovateľa sám sťažovateľ prispel k skončeniu konania, keď po\ndohode s protistranou zobral žalobu v celom rozsahu späť.\nNedá nám nespomenúť, že na pojednávaní dňa 16.4.2018 po krátkom prerušení\nkonania došlo k dohode so žalovaným tak, že žalobca zobral žalobu späť, pričom súčasťou\ndohody bolo, že žalovaný si nebude uplatňovať trovy konania. Žalovaný na pojednávaní\nvýslovne uviedol že si trovy neuplatňuje. Podľa poznámok z pojednávania žalobcu ako aj\nprávneho zástupcu súd rozhodol na pojednávaní tak, že uznesením pripustil späťvzatie\nžaloby a súčasne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\nV písomnom vyhotovení rozhodnutia zo dňa 16.4.2018 však súd rozhodol tak, že priznal\nžalovanému nárok na náhradu trov konania. Písomné vyhotovenie rozsudku teda nebolo\nzhodné s tým, čo zaznelo na pojednávaní.\nŽalobca po doručení rozsudku z dôvodu uistenia sa prostredníctvom právneho\nzástupcu požiadal konajúci súd o zaslanie zápisnice z pojednávania zo dňa 16.4.2018 a to\nv elektronickej forme na emailovú adresu alebo jej zverejnením v elektronickom súdnom\nspise. Zároveň sme požiadali o zvukový záznam z pojednávania. Našej požiadavke do dňa\npodania odvolania vyhovené nebolo, preto aj z dôvodu opatrnosti sme boli nútení podať\nodvolanie. Až nadobudnutím právoplatnosti opravného uznesenia zo dňa 15.8.2018 bolo\nkonanie skončené.\nZákladnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nVzhľadom na okolnosti danej veci, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, týkajúcu sa účinnosti\nprávneho prostriedku nápravy vo vzťahu k porušeniu základného práva na súdne konanie\n\n12\n\nv primeranej lehote v kontexte s článkom 154c ods. 1 Ústavy, sťažovateľ zotrváva v názore,\nže len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy nie je pre neho dostatočným zadosťučinením\na preto považuje za odôvodnené priznať mu finančné zadosťučinenie podľa článku 127\nods. 3 Ústavy SR.\nSťažovateľ žiada, aby Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného\nzadosťučinenia, vychádzal zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré\nsa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa\nčlánku 41 Dohovoru a aplikoval ich na konkrétne fakty prípadu.\nSťažovateľ naďalej žiada zohľadniť dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s nimi\nspojenú nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla v dôsledku obáv o ochranu práv a pocitov\nsklamania z neprimeranej dĺžky konania. Na základe týchto skutočností sa sťažovateľ\ndomnieva, že by mu malo byť priznané primerané finančné zadosťučinenie a to vo výške\n7.000- €.\nSúhlasíme s tým, aby Ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil\nv danej veci od ústneho pojednávania, pretože sme toho názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakával ďalšie objasnenie veci.\nŽiadame tiež, aby Ústavný súd Slovenskej republiky uhradil trovy konania/právneho\nzastúpenia v rozsahu procesných úkonov, ako aj ďalších nákladov spojených\ns uplatňovaním ochrany nášho základného práva na Ústavnom súde Slovenskej republiky\nv sume 488,13-€... Uvedenú sumu predstavujúcu trovy právneho zastúpenia žiadame\npoukázať na účet právneho zástupcu advokáta\n\n... do dvoch mesiacov od\n\nprávoplatnosti tohto nálezu.“\nIII.\nĎalší postup ústavného súdu\n7. Ústavný súd zároveň z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností,\nz vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu (ktorý si\nzapožičal) zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.\n7 Cbi 9/2012:\n\n13\n\nDňa 5. apríla 2012 bola okresnému súdu doručená žaloba o vylúčenie majetku\nzo súpisu konkurznej podstaty.\nDňa 27. apríla 2012 okresný súd uznesením vyrubil sťažovateľke v procesnom\npostavení žalobcu súdny poplatok za elektronické podanie.\nDňa 27. júna 2012 okresný súd výzvou vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe\nv lehote 30 dní.\nDňa 12. septembra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného\nk žalobe.\nDňa 11. októbra 2012 okresný súd s prípisom zaslal vyjadrenie žalovaného žalobcovi\ns tým, aby sa k nemu vyjadril v lehote 30 dní. Zásielka bola žalobcovi doručená 22. októbra\n2012.\nDňa 19. januára 2018 bola vec prerozdelená z oddelenia zákonnej sudkyne JUDr.\nMárie Ondriašovej a bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie novej zákonnej sudkyni\nJUDr. Kataríne Bartalskej.\nDňa 1. februára 2018 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľky\nna postup okresného súdu v konaní.\nDňa 8. februára 2018 bol vo veci nariadený termín pojednávania na 16. apríl 2018\no 9.00 h.\nDňa 20. februára 2018 okresný súd upovedomením sp. zn. 1 SprV 100/2018 vybavil\nsťažnosť sťažovateľky na postup okresného súdu, ktorú okresný súd považoval za dôvodnú\na predsedníčka okresného súdu konštatovala prieťahy v konaní okresného súdu sp. zn.\n7 Cbi 9/2012.\nDňa 16. apríla 2018 sa uskutočnilo na okresnom súde pojednávanie s tým, že okresný\nsú uznesením č. k. 7 Cbi 9/2012-36 pripustil späťvzatie žaloby a konanie zastavil.\nDňa 6. júla 2018 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalobcu.\nDňa 15. augusta 2018 okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. 7 Cbi 9/2012-46\nk uzneseniu zo 16. apríla 2018.\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\n\n14\n\nlen „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po\noboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIV.\nZávery ústavného súdu vo veci samej\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n10. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cbi 9/2012 došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľky (v procesnom postavení žalobcu) na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej\nzáležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n\n15\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\n12. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre\nľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie\nveci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n12.1 Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nvymedzil ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „účelom práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (II. ÚS 26/95). Základné právo na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také\nkonanie, ktoré vytvára právnu istotu pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesnoprávnych inštitútov, ktoré sú štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne\na vecne správne využívať.\n12.2 Je však prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúre zdôraznil, že každé\nnamietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa skúma vždy s ohľadom\nna konkrétne okolnosti prípadu, pričom ústavný súd akcentuje tri základné kritériá\nv súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní pred všeobecnými súdmi: zložitosť veci,\nsprávanie účastníkov konania a postup súdu (porov. napr. I. ÚS 3/00 alebo I. ÚS 7/02).\nMedzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet\nsporu v posudzovanom konaní a význam sporu pre sťažovateľa (porov. napr. II. ÚS 32/02\nalebo I. ÚS 19/00). Napokon ústavný súd taktiež prihliada v konkrétnom prípade na čas\ntrvania konania (porov. napr. I. ÚS 92/97), resp. na celkovú dĺžku konania (porov. napr.\nIII. ÚS 123/02). Obdobne i ESĽP vo vzťahu k právu na prejednanie veci v primeranej lehote\nv zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru skúma primeranosť lehoty (reasonable time) konania\nv rámci konkrétnych okolností prípadu, aplikujúc pritom štyri základné kritériá pre\nposúdenie primeranosti danej lehoty: zložitosť veci, správanie sťažovateľa, postup štátnych\n\n16\n\norgánov a význam sporu pre sťažovateľa (pozri napr. Sürmeli v. Nemecko, č. 75529/01,\nrozhodnutie ESĽP z 8. 6. 2006, bod 128; Frydlender v. Francúzsko, č. 30979/96,\nrozhodnutie ESĽP z 27. 6. 2000, bod 43).\n13. V rámci prerokovania sťažnosti si ústavný súd vyžiadal spis okresného súdu\nsp. zn. 7 Cbi 9/2012 a po jeho naštudovaní pristúpil, zohľadňujúc konkrétne okolnosti\nprípadu, k aplikácii už uvedených základných kritérií, na ktoré prihliada.\n13.1 Po posúdení chronológie konania (pozri bod 7) pred okresným súdom v právnej\nveci sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú)\nv konaní pred okresným súdom, právna vec sťažovateľky je štandardnou civilnou\n(konkurznou) vecou, a to tak po skutkovej stránke, ako aj po právnej stránke. Napokon ani\npredsedníčka okresného súdu, ale ani zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení nepoukázali\nna skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.\n13.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky\n(jej zástupcov) v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť,\nktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých\ndôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Zbytočné prieťahy\nv napadnutom konaní teda neboli vyvolané správaním sťažovateľky. Sťažovateľka, naopak,\nvyužila právny prostriedok ochrany proti nečinnosti súdu podaním sťažnosti na porušovanie\npráva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\npredsedníčke okresného súdu. Sťažovateľka teda nekonala v rámci konania pred okresným\nsúdom spôsobom, ktorým by došlo k predĺženiu celkovej doby konania, ktoré by mohlo byť\npričítané na jej ťarchu.\n13.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu, a to z hľadiska\nexistencie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní.\n13.3.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že dĺžka napadnutého konania\nv celkovom trvaní 5 rokov a 11 mesiacov (od 5. apríla 2012 do podania sťažnosti\nústavnému súdu 14. marca 2018) bez právoplatného rozhodnutia je už sama osebe\n17\n\nneprimeraná. Okresný súd bol pritom (aj podľa vyjadrenia predsedníčky okresného súdu)\nv posudzovanej veci bez akýchkoľvek zákonných dôvodov dlhodobo absolútne nečinný\n(bez vykonania čo i len 1 úkonu), konkrétne od 11. októbra 2012 do 8. februára 2018\n(5 rokov a 3 mesiace). Opísaný postup, resp. nečinnosť okresného súdu v napadnutom\nkonaní nekorešponduje s garanciami základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n13.3.2 Na tomto mieste ústavný súd v súvislosti s argumentáciou okresného súdu\nvyplývajúcou z vyjadrenia zákonnej sudkyne, v zmysle ktorého „aj oddelenie 7 Cbi\nzákonnej sudkyne... bolo v danom období nadmerne zaťažené, čo viedlo k nemožnosti\nbezprieťahového konania, čo je konštatované aj v upovedomení o spôsobe vybavenie\nsťažnosti zo dňa 20.02.2018, 1 Spr.V/100/2018“, rešpektujúc svoju predchádzajúcu\njudikatúru, konštatuje, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie,\nako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť\nprimeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt\npožiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie\nuplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku\nnezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom\nkonaní (porov. napr. IV. ÚS 43/06 alebo IV. ÚS 73/07). Systémové nedostatky v oblasti\nvýkonu spravodlivosti nemožno pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru\nochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na zvýšený nápad\nvecí v príslušnej agende súdu a obmedzené personálne kapacity súdu (porov. napr. mutatis\nmutandis I. ÚS 119/03, z novšej judikatúry m. m. III. ÚS 399/2010). Inak povedané,\nchronická preťaženosť všeobecných súdov nemôže ospravedlniť neprimeranú dĺžku konania\npred týmito súdmi (porov. Klein v. Nemecko, č. 33379/96, rozhodnutie ESĽP z 27. 7. 2000,\nbod 43).\n13.3.3 Okrem uvedeného ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že\npri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, posudzuje postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené\nčinnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec,\n18\n\na preto in concreto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti sťažovateľky nemožno\nprihliadnuť na skutočnosť prerozdelenia veci od pôvodnej zákonnej sudkyne JUDr. Márie\nOndriašovej a pridelenia veci na prejednanie a rozhodnutie novej zákonnej sudkyni JUDr.\nKataríne Bartalskej (porov. m. m. I. ÚS 6/06).\n14. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým postupom okresného súdu tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu\nv bode 1.\n15. Napadnuté konanie bolo ku dňu rozhodnutia ústavného súdu právoplatne\nskončené uznesením okresného súdu č. k. 7 Cbi 9/2012-36 vyhláseným na pojednávaní\n16. apríla 2018, ktorým okresný súd zastavil konanie z dôvodu späťvzatia žaloby\nsťažovateľkou v celom rozsahu, v spojení s opravným uznesením č. k. 7 Cbi 9/2012-46\nz 15. augusta 2018. V nadväznosti na uvedené ústavný súd vo výroku tohto nálezu\nneprikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona\no ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov a sťažnosti v tejto časti nevyhovel\n(bod 4 výroku nálezu).\n16. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\n16.1 Sťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie vo výške 7 000 €,\npričom poukázala najmä na to, že „Takto uplatnenú sumu primeraného finančného\nzadosťučinenia odôvodňujeme tým, že právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádza\nsťažovateľ mu spôsobila materiálnu ujmu. Osobitne poukazujeme na skutočnosť že až do\npodania sťažnosti predsedovi súdu vo veci nebol vytýčený ani jeden termín pojednávania.“.\n16.2 Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len\nkonštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným\nzadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj\n19\n\nfinančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré\npodľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv\nsťažovateľky považuje za primerané vo výške 2 500 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na\nto, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie\nprípadná náhrada škody (napr. II. ÚS 67/03).\n16.3 Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nfinančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný\nho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného\nsúdu.\n16.4 Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku\ntohto nálezu v bode 2.\nV.\nTrovy konania\n17. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde\naj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym\nzastupovaním advokátom JUDr. Jurajom Špirkom v konaní pred ústavným súdom (bod 3\nvýroku tohto nálezu).\n17.1 Ústavný súd konštatuje, že predmet sporu pred ústavným súdom nie je možné\noceniť peniazmi. Ústavný súd vo veci sťažovateľky viedol jedno konanie na základe jednej\nsťažnosti podanej sťažovateľkou, a preto pri priznaní úhrady trov právneho zastúpenia\nvychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\n17.2 Ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony\nprávnej služby v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti, podanie\nrepliky).\n\n20\n\n17.3 Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2017 (§ 1\nods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky vo výške\n921 € (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 153,50 € a jedna\nstotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 9,21 €).\n17.4 Ústavný súd priznal úhradu trov právneho zastúpenia sťažovateľky za 3 úkony\nprávnej služby v roku 2018 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 460,50 € (3 úkony\n× 153,50 €). Ústavný súd k tomu priznal tri režijné paušály v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky\nspolu v sume 27,63 € (3 × 9,21 €). Podľa zoznamu daňových subjektov registrovaných pre\nDPH vedeného Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky nie je advokát sťažovateľky\ndaňovým subjektom registrovaným pre DPH. Ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov\nprávneho zastúpenia spolu v sume 488,13 €.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. novembra 2018\n\n21", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "majetok", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-konkurzná podstata", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7Cbi/9/2012", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d33a6ac9-0b39-464d-9c05-a77fe3da8312", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.525.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 525/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 525/2015 z 30. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.525.2015.1"}, {"guid": "ussr:bd32685f-7a94-48f7-8f9f-f743f6a0147d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 331/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/2012 z 1. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-01", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd32685f-7a94-48f7-8f9f-f743f6a0147d"}, {"guid": "ussr:3f764ac4-5385-40fe-bb1b-e94f1708ba0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 399/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 399/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f764ac4-5385-40fe-bb1b-e94f1708ba0d"}, {"guid": "ussr:3a961cdf-0318-473a-b6db-f00d3598129b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 73/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 73/07 z 21. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-21", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a961cdf-0318-473a-b6db-f00d3598129b"}, {"guid": "ussr:52189590-d7a9-4df0-abc0-b6d4e07da8f3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52189590-d7a9-4df0-abc0-b6d4e07da8f3"}, {"guid": "ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/06 z 19. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-19", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:f44d5ec6-8082-4b76-b681-c7f890ef0663", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 336/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 336/04 z 3. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-03", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f44d5ec6-8082-4b76-b681-c7f890ef0663"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/03 z 24. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-24", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78"}, {"guid": "ussr:6a00dafa-8727-4ad0-94ca-cd665a268586", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 123/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 123/02 z 6. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-06", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a00dafa-8727-4ad0-94ca-cd665a268586"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:90f31052-4de9-4962-8acd-71d96ab238b6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/02 z 21. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-21", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90f31052-4de9-4962-8acd-71d96ab238b6"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:f164e97f-c9f9-4ed1-b800-ad41ec66e081", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.11.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 11/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 11/00 z 28. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-28", "citacie_n": 586, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.11.2000.1"}, {"guid": "ussr:2c8532ab-82c3-4ebd-bd18-397239837167", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.3.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/00 z 21. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-21", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.3.2000.1"}, {"guid": "ussr:4f1b3949-f15f-4515-9215-7a58ddb90996", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.92.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 92/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 92/97 z 19. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-19", "citacie_n": 340, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.92.1997.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}], "citovane_v": []}