{"guid": "ussr:039419a5-ba7d-4298-9735-b8da39e303c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.378.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 378/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 378/2017 z 19. 6. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. júna 2018, sp. zn. II. ÚS 378/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.378.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-06-19", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/039419a5-ba7d-4298-9735-b8da39e303c2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.378.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.378.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.378.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 378/2017-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júna 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Lajosa Mészárosa a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life\nživotná poisťovňa, a. s. v konkurze, Garbiarska 2, Košice, v mene ktorej koná správkyňa\nkonkurznej podstaty JUDr. Jana Závodská, Slovenskej jednoty 8, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 247/2009 za účasti\nOkresného súdu Košice I takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.\nv konkurze, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nKošice I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 247/2009 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s. v konkurze,\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré jej j e\nOkresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti Rapid life\nživotná poisťovňa, a. s. v konkurze, trovy konania v sume 374,81 € (slovom\ntristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov) na účet jej právnej zástupkyne\nAdvokátskej kancelárie JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., Užhorodská 21, Košice, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. apríla 2017\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2,\nKošice (ďalej len „sťažovateľka“), pôvodne zastúpenej Advokátskou kanceláriou\nJUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., Užhorodská 21, Košice, v mene ktorej konal advokát\nJUDr. Daniel Blyšťan, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 247/2009 (ďalej\naj „napadnuté konanie“).\nZo sťažnosti a z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 25 C 247/2009 vyplýva,\nže sťažovateľka 21. mája 2009 podala okresnému súdu žalobu o ochranu dobrej povesti\nprávnickej osoby proti spoločnosti Petit Press, a. s., Lazaretská 12, Bratislava (ďalej len\n„žalovaná“), ako žalovanej, ktorou sa v súvislosti s článkom uverejneným 7. mája 2009\n\n2\n\nv denníku SME s názvom „Vo vláde boli praktiky súkromnej poisťovne“ domáhala uloženia\npovinnosti žalovanej zdržať sa zásahov do dobrého mena sťažovateľky, uloženia povinnosti\nzverejniť ospravedlnenie a tiež priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n300 000 €.\nSťažovateľka v sťažnosti doručenej ústavnému súdu namieta porušenie jej\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní, pričom svoju sťažnosť odôvodňuje okrem\niného takto:\n„... vo veci sa konalo viacero pojednávaní a to dňa 25. 10. 2012, dňa 28. 5. 2015,\ndňa 15. 10. 2015, dňa 31. 3. 2016 a posledné pojednávanie dňa 29. 9. 2016 - ktoré bolo\nodročené na neurčito.\nSamotné prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až po vyše troch rokoch od\npodania žaloby, pričom do dnešného dňa nie je vec právoplatne ukončená a posledné\npojednávanie bolo odročené na neurčito.\n... Súdna ochrana v prípade neoprávneného zásahu do práv na dobrú povesť je\nefektívna iba vtedy, ak je rýchla. V konaní o ochranu dobrej povesti je totiž viac ako\nlegitímne požadovať, aby bolo ukončené v čo najkratšom čase. V opačnom prípade sa\nsatisfakčné či preventívne účinky rozhodnutia vo veci samej míňajú svojmu účelu. Rýchlosť\nsúdneho konania je v sporoch o ochranu dobrej povesti obzvlášť významná, pretože\nospravedlnenie, zdržanie sa zásahov či náprava protiprávneho stavu s odstupom času\nstráca na účinnosti.\n... Okresný súd Košice I doposiaľ vo veci nerozhodol a sťažovateľ je takto už vyše\nšesť a pol roka vystavený právnej neistote. Súd vo veci sťažovateľa koná neprimerane dlho.\n... v tejto veci sa ešte v r. 2012 sťažovateľ sťažoval na postup súdu v tejto veci,\nv ktorom okrem iného namietal aj nečinnosť súdu, avšak ani uvedená sťažnosť zjavne\nnepriniesla žiadnu nápravu. Predseda súdu sa touto sťažnosťou ani nezaoberal, o čom\nsvedčí aj jeho odpoveď zo dňa 11. 12. 2012.\n... Na základe vyššie uvedených skutočností je sťažovateľ toho názoru, že v danej veci\nje ústavná sťažnosť oprávnená, došlo k zbytočným prieťahom v súdnom konaní a tým\n\n3\n\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže súd\nnekoná bez zbytočných prieťahov, sťažovateľ sa nevie domôcť súdnej ochrany už po dobu\nvyše 6 rokov v tak závažnej veci, ako je ochrana jeho dobrej povesti.\n... Sťažovateľ žiada aj finančnú satisfakciu v sume 5.000,- eur (päť tisíc eur).\nTakto uplatnenú sumu primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje\nsťažovateľ tým, že sa dlhodobo nachádza v stave právnej neistoty, pričom táto právna\nneistota mu spôsobuje nielen materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu. Počas vyše 6 rokov\ntrvania sporu sťažovateľ nedosiahol žiadnu súdnu ochranu pred zásahmi do svojej dobrej\npovesti ( prevencia ), a už vôbec nedosiahol ani žiadnu satisfakciu a vzhľadom na to, že\nsúdne konanie trvá 6,5 roka bez toho, aby sa v ňom rozhodlo, tieto v dohľadnej dobe ani\nnedosiahne.“\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný\nsúd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo sťažovateľa na prejednanie\njeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných hodnôt postupom Okresného súdu Košice I v súdnom konaní vedenom pod\nsp. zn.: 25 C 247/2009 porušené bolo.\n2. Okresnému súdu Košice I sa v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.: 25 C\n247/2009 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v peniazoch vo výške 5.000,- eur,\nktoré je Okresný súd Košice I povinný vy platiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov odo dňa\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konanie titulom trov právneho zastúpenia za\ndva úkony právnej služby v sume 374,81 €...“\nEšte pred predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd vyzval okresný súd, aby\nsa vyjadril k sťažnosti sťažovateľky. Na výzvu ústavného súdu reagoval predseda okresného\nsúdu, ktorý v prípise 1 SprV/269/2017 z 15. mája 2017 po chronologickom popise\ndovtedajšieho priebehu napadnutého konania uviedol:\n\n4\n\n„Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, mám za to, že predmetné konanie javí znaky\nzložitosti po právnej i skutkovej stránke. Súd sa musel oboznámiť s množstvom listinných\ndôkazov a vypočuť viacerých svedkov.\nObdobie od začatia konania (21. 5. 2009) do nariadenia prvého pojednávania (7. 6.\n2012) je poznačené obdobiami nečinnosti súdu, za obdobie 3 rokov súd vykonal iba\nprípravu pojednávania podľa ust. § 114 Občianskeho súdneho poriadku a vyzval žalobcu\nna zaplatenie súdneho poplatku. Aj napriek značnému pracovnému zaťaženiu súdneho\noddelenia 25C hodnotím toto obdobie za neprimerane dlhé. V ďalšom období už súd\npostupoval plynulo a efektívne. Dňa 27. 4. 2017 súd vo veci vyhlásil rozsudok.\nK celkovej dĺžke konania však prispela aj samotná žalobkyňa, ktorá dva dni pred\npojednávaním doručila súdu rozsiahle podanie vo veci, ktoré obsahovalo aj návrh na zmenu\nžaloby. Keďže žalovaná strana sa o tomto podaní dozvedela až na pojednávaní dňa 7. 6.\n2012, požiadala súd o odročenie pojednávania za účelom oboznámenia sa s jeho obsahom\na doručenia vyjadrenia k nemu.\nSúd návrh na zmenu žaloby na pojednávaní dňa 25. 10. 2012 nepripustil.\nAj napriek skutočnosti, že proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie,\nžalobkyňa dňa 9. 11. 2012 odvolanie doručila súdu. Spis bol dňa 20. 11. 2012 predložený\nna rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach. Krajský súd uznesením č. k. 11 Co/381/2012202 zo 7. 12. 2012 odvolanie odmietol.\nŽalobkyňa proti rozhodnutiu krajského súdu podala dovolanie. Dňa 20. 9. 2013 bol\nspis predložený na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd\nuznesením č. k. 3 Cdo/304/2013-244 z 2. 12. 2014 dovolanie odmietol.\n... Žalobkyňa za obdobie od 9. 11. 2012 do 22. 12. 2014, kedy súd nemohol\npokračovať v konaní, nakoľko nebola vyriešená otázka pripustenia zmeny žaloby, nesie plnú\nzodpovednosť, a preto tento úsek nekonania vo veci nemôže ísť na ťarchu súdu.\nNa základe vyššie uvedeného som dospel k názoru, že doterajším postupom súdu\ndošlo k prieťahom v konaní v období od 21. 5. 2009 do 7. 6. 2012, v neskoršom období\nzbytočné prieťahy v konaní spôsobovala samotná žalobkyňa, preto navrhujem ústavnému\nsúdu túto skutočnosť zohľadniť pri rozhodovaní o sťažnosti a priznaní primeraného\nfinančného zadosťučinenia.“\n\n5\n\nUznesením sp. zn. II. ÚS 378/2017 z 15. júna 2017 ústavný súd prijal sťažnosť\nsťažovateľky na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“).\nII.\nZ vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 25 C 247/2009 ústavný súd zistil\nnasledujúci priebeh napadnutého konania:\n1. Dňa 21. mája 2009 sťažovateľka podala okresnému súdu (ďalej v rámci\nchronológie napadnutého konania aj „súd“) žalobu o ochranu dobrej povesti právnickej\nosoby proti žalovanej.\n2. Dňa 27. mája 2009 okresný súd uzneseniami poučil účastníkov konania o ich\nprocesných právach a povinnostiach.\n3. Dňa 11. júna 2009 sa žalovaná vyjadrila k žalobe.\n4. Dňa 3. augusta 2009 žalovaná podala ďalšie vyjadrenie vo veci.\n5. Dňa 7. septembra 2011 súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku\nz návrhu na začatie konania.\n6. Dňa 19. októbra 2011 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok z návrhu na začatie\nkonania.\n7. Dňa 25. januára 2012 zákonná sudkyňa určila termín pojednávania na 7. jún 2012.\n8. Dňa 5. júna 2012 sťažovateľka podala písomné vyjadrenie vo veci a navrhla\nzmenu petitu žaloby.\n9. Dňa 7. júna 2012 súd pojednávanie bez prejednania veci odročil na 25. október\n2012 z dôvodu, že sťažovateľka v krátkom čase pred nariadeným termínom pojednávania\n(5. októbra 2012) doručila súdu „pomerne rozsiahle podanie“, s ktorým sa do pojednávania\nnemala možnosť oboznámiť ani žalovaná.\n10. Dňa 11. júna 2012 žalovaná podala písomné vyjadrenie vo veci.\n11. Dňa 25. septembra 2012 podala písomné vyjadrenie vo veci sťažovateľka.\n\n6\n\n12. Dňa 25. októbra 2012 bola vec prejednaná na pojednávaní, na ktorom súd\nuznesením nepripustil zmenu žaloby. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.\n13. Dňa 29. októbra 2012 žalovaná predložila súdu listinné dôkazy.\n14. Dňa 9. novembra 2012 podala sťažovateľka odvolanie proti uzneseniu\nz 25. októbra 2012 o nepripustení zmeny žaloby.\n15. Dňa 19. novembra 2012 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Košiciach\n(ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky z 9. novembra 2012.\n16. Dňa 7. decembra 2012 krajský súd uznesením sp. zn. 11 Co 381/2012 odmietol\nodvolanie sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu z 25. októbra 2012.\n17. Dňa 9. januára 2013 krajský súd vrátil spis okresnému súdu.\n18. Dňa 7. februára 2013 sťažovateľka podala proti uzneseniu krajského súdu\nzo 7. decembra 2012 dovolanie.\n19. Dňa 10. júna 2013 žalovaná podala vyjadrenie k dovolaniu sťažovateľky.\n20. Dňa 28. júna 2013 sťažovateľka požiadala okresný súd, aby rozhodol aj o jej\nnávrhu na zmenu žaloby z 24. septembra 2012.\n21. Dňa 19. augusta 2013 okresný súd oznámil sťažovateľke, že o jej návrhu\nna zmenu žaloby z 24. septembra 2012 nebude rozhodovať, keďže obsah označeného\nnávrhu bol totožný s návrhom na zmenu žaloby z 5. júna 2012, o ktorom okresný súd už\nrozhodol.\n22. Dňa 20. septembra 2013 okresný súd predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) na účel rozhodnutia o dovolaní sťažovateľky\nzo 7. februára 2013.\n23. Podaním doručeným najvyššiemu súdu 22. októbra 2014 okresný súd požiadal\nnajvyšší súd o oznámenie stavu dovolacieho konania, a to v súvislosti so skutočnosťou, že\nsťažovateľka podala ústavnému súdu sťažnosť, v ktorej namietala porušenie svojich práv\nuznesením okresného súdu z 25. októbra 2012, ktorým prvostupňový súd nepripustil zmenu\nžaloby.\n24. Dňa 22. decembra 2014, po rozhodnutí najvyššieho súdu z 2. decembra 2014,\nktorým dovolanie sťažovateľky odmietol, bol spis z najvyššieho súdu vrátený okresnému\nsúdu.\n\n7\n\n25. Dňa 22. januára 2015 okresný súd určil termín pojednávania vo veci na 28. máj\n2015.\n26. Dňa 28. mája 2015 bola vec prejednaná na pojednávaní, ktoré bolo odročené\nna 15. október 2015.\n27. Dňa 15. októbra 2015 okresný súd po predložení dôkazov účastníkmi konania\nodročil pojednávanie na neurčito (okrem iného) s tým, že „v senáte 25 C sú veci do konca\nroka 2015 vytermínované“ a „termín pojednávania bude vytýčený začiatkom roka 2016“.\n28. Dňa 8. decembra 2015 okresný súd nariadil termín pojednávania na 31. marec\n2016.\n29. Dňa 31. marca 2016 bola vec prejednaná na pojednávaní, ktoré bolo odročené\nna 29. september 2016.\n30. Dňa 4. apríla 2016 žalovaná predložila súdu listinné dôkazy.\n31. Dňa 29. septembra 2016 bola vec prejednaná na pojednávaní, ktoré bolo\nodročené na neurčito s tým, že termín ďalšieho pojednávania bude nariadený začiatkom\nroka 2017.\n32. Dňa 11. novembra 2016 sťažovateľka podala návrh na vykonanie dokazovania.\n33. Dňa 17. februára 2017 okresný súd nariadil termín pojednávania na 27. apríl\n2017.\n34. Dňa 27. apríla 2017 okresný súd po prejednaní veci na pojednávaní vyhlásil\nrozsudok, ktorým žalobu sťažovateľky zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov\nkonania v plnej výške.\n35. Podaním doručeným okresnému súdu 2. mája 2017 právny zástupca žalovanej\nvyčíslil trovy jej právneho zastúpenia v konaní.\nPri príprave meritórneho prerokovania sťažnosti sťažovateľky ústavný súd zistil, že\nproti rozsudku okresného súdu z 27. apríla 2017, ktorým bola žaloba sťažovateľky v celom\nrozsahu\n\nzamietnutá,\n\nnebolo\n\npodané\n\nodvolanie\n\na označený\n\nrozsudok\n\nnadobudol\n\nprávoplatnosť 21. augusta 2017.\nÚstavný súd tiež zistil, že uznesením okresného súdu sp. zn. 31 K 28/20017\nz 23. januára 2018, zverejneným v obchodnom vestníku 29. januára 2018, bol na majetok\n\n8\n\nsťažovateľky vyhlásený konkurz. Uznesením okresného súdu sp. zn. 31 K 28/20017\nz 2. mája 2018 bola za správkyňu konkurznej podstaty sťažovateľky ustanovená JUDr. Jana\nZávodská so sídlom kancelárie Slovenskej jednoty 8, Košice. Zistené skutočnosti ústavný\nsúd premietol do záhlavia tohto nálezu.\nPo prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie predseda okresného súdu\nprípisom sp. zn. 1 Spr V/269/2017 z 20. júla 2017 a správkyňa konkurznej podstaty\nsťažovateľky podaním z 1. júna 2018 ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa\nvo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd preto v súlade s § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľka sa v posudzovanej veci domáha vyslovenia porušenia svojho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\n\n9\n\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, pričom v obsahu týchto\npráv neexistuje zásadná odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98), čo umožňuje preskúmať ich\nnamietané porušenie spoločne.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu“ (IV. ÚS 221/04).\nK základným povinnostiam súdu a sudcu patrí preto aj povinnosť zabezpečiť taký\nprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli\nktorému sa účastník, resp. strana konania obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z ustanovení zákona č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (najmä z § 6, § 100 ods. 1,\n§ 117 ods. 1 a § 119 ods. 1) a s účinnosťou od 1. júla 2016 vyplýva zo zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), najmä\nz jeho čl. 17 a § 157 ods. 1. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb a podľa § 157\nods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. čl. 6 ods. 1\n\n10\n\ndohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd\nv rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní\na jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa\nuvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.\n1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje, že hoci konanie o žalobe o ochranu dobrej povesti právnickej osoby patrí\nk štandardnej súčasti rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, v okolnostiach konkrétneho\nprípadu sa môže vyznačovať zvýšenou skutkovou a právnou náročnosťou. V posudzovanej\nveci však podľa názoru ústavného súdu o takýto prípad nešlo. Predsedom okresného súdu\nv jeho vyjadrení uvádzaná nevyhnutnosť oboznámenia sa „s množstvom listinných\ndôkazov“ a vypočutia „viacerých svedkov“ sa totiž vzťahuje najmä na kvantitatívny aspekt\nposudzovanej veci, ktorá sama osebe (bez zložitosti ako kvalitatívnej kategórie) nemohla\nmať zásadnejší vplyv na plynulosť a efektívnosť postupu súdu v napadnutom konaní.\nZložitosť veci preto ústavný súd nepovažuje za skutočnosť, ktorá by podstatnou mierou\nprispela k celkovej dĺžke napadnutého konania.\n2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania (resp. strany sporu) je druhým\nkritériom, ktoré ústavný súd uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo\nk zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru). Ústavný súd po preskúmaní vyžiadaného\nspisu okresného súdu konštatuje, že k celkovej dĺžke napadnutého konania prispelo aj\nsprávanie sťažovateľky, ktorá svoje procesné oprávnenia nevyužívala vždy efektívne, ale\nnaopak, aj na úkor plynulosti postupu okresného súdu v napadnutom konaní [predloženie\nrozsiahleho podania dva dni pred nariadeným termínom pojednávania, podanie odvolania\n(a následne aj dovolania a sťažnosti ústavnému súdu) proti rozhodnutiu, proti ktorému\nopravný prostriedok nebol prípustný]. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoj už\n\n11\n\nopakovane judikovaný právny názor, podľa ktorého uplatňovanie procesných oprávnení\nstranami sporu im nemožno vytýkať, na druhej strane je však potrebné prihliadnuť na to, že\nčas nevyhnutne potrebný na oboznámenie sa s procesnými návrhmi strán a na rozhodnutie\no nich nemožno v kontexte namietaných zbytočných prieťahov pričítať na vrub konajúcemu\nsúdu (napr. II. ÚS 640/2016, II. ÚS 419/2017).\n3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotí, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, je postup všeobecného súdu v napadnutom konaní. Ústavný\nsúd pritom vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy\nv konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho\nneefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej\nneistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\nZ priebehu napadnutého konania popísaného v časti II tohto nálezu vyplýva, že ide\no konanie, ktoré je poznačené obdobím dlhodobej nečinnosti okresného súdu po začatí\nkonania (výzva sťažovateľke ako žalobkyni na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu\nna začatie konania po viac ako dvoch rokoch a prvé pojednávanie vo veci uskutočnené\npo viac ako troch rokoch od začatia konania), keď okresný súd nevykonával relevantné\núkony priamo smerujúce k odstráneniu právnej neistoty strán preskúmavaného súdneho\nkonania, ako aj neefektívnou činnosťou okresného súdu, ktorý pojednávania opakovane\nodročoval bez toho, aby jeho postup efektívne a urýchlene smeroval k meritórnemu\nrozhodnutiu sporu.\nVychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že celkovú\ndĺžku napadnutého konania (dosahujúcu takmer osem rokov) nemožno v kontexte všetkých\nokolností prípadu považovať za primeranú, pričom rozhodujúci vplyv na celkovú dĺžku\nkonania malo obdobie dlhodobej nečinnosti okresného súdu, ako aj jeho následný\nneefektívny a nesústredený postup v posudzovanej veci.\nNa základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že základné právo sťažovateľky\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo\n\n12\n\nna prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 247/2009 porušené boli (bod 1 výroku\ntohto nálezu).\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nKeďže v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky bolo napadnuté\nkonanie (na základe rozsudku okresného súdu z 27. apríla 2017) už právoplatne skončené,\nbolo už bez právneho dôvodu prikazovať okresnému súdu konať vo veci sťažovateľky bez\nzbytočných prieťahov, a preto ústavný súd sťažnosti sťažovateľky v tejto časti nevyhovel\n(bod 4 výroku tohto nálezu).\nIV.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\n\n13\n\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\nPri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo\nzásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na\nkonkrétne okolnosti prípadu.\nSťažovateľka sa v posudzovanej veci z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu\ndomáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €.\nZohľadňujúc konkrétne okolnosti preskúmavanej veci, najmä celkovú dĺžku\nnapadnutého\n\nkonania,\n\ndlhodobú\n\nnečinnosť\n\nokresného\n\nsúdu\n\na jeho\n\nneefektívny\n\na nesústredený postup v napadnutom konaní, ako aj zistený podiel sťažovateľky na\npredlžení konania, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade zodpovedá\npožiadavkám\n\nspravodlivosti\n\na\n\nprimeranosti\n\npriznanie\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia\n\nsťažovateľke v sume 1 500 € (bod 2 výroku tohto nálezu).\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľka si v sťažnosti uplatnila nárok na náhradu trov konania spojených s jej\nprávnym\n\nzastúpením\n\nv konaní\n\npred\n\nústavným\n\nsúdom\n\nAdvokátskou\n\nkanceláriou\n\nJUDr. Daniel Blyšťan s. r. o. v celkovej sume 374,81 €, a to za dva úkony právnej služby\n(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu). Uplatnená náhrada\ntrov pozostáva z odmeny za každý úkon právnej služby vo výške 147,33 €, z režijného\npaušálu za každý úkon vo výške 8,84 € a z 20 % DPH v sume 62,47 €.\nÚstavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov\nkonania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním v konaní\n\n14\n\npred ústavným súdom a priznal jej úhradu trov konania v sume vyčíslenej jej (vtedajšou)\nprávnou zástupkyňou v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (bod 3 výroku tohto\nnálezu).\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. júna 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "ochrana osobnosti", "osoba-právnická", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "25C/247/2009", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:273a49e5-eed3-498a-8055-11985c54e1cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.419.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 419/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 419/2017 z 29. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-29", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.419.2017.1"}, {"guid": "ussr:8e6bffd2-f384-470b-a511-c1cffe93127f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.640.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 640/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 640/2016 z 11. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-11", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.640.2016.1"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "046bf972-cb00-4893-9d0f-5c8e56cfd18f:a5ffdfe1-68cc-4a7e-89e2-ddc7a48673b1", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2112208023.1", "spisova_znacka": "11Co/381/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/381/2012 z 7. 8. 2013", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2112208023.1"}], "citovane_v": []}