{"guid": "ussr:fa9b1099-bab6-4bfb-8ec0-9ff62102bb5d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.362.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 362/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 362/2018 z 11. 7. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júla 2018, sp. zn. II. ÚS 362/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.362.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2018-07-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fa9b1099-bab6-4bfb-8ec0-9ff62102bb5d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.362.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.362.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.362.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 362/2018-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n, zastúpeného Advokátskou\n\nkanceláriou JUDr. Halagan, s. r. o., Framborská 21, Žilina, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Ing. Ján Halagan, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nOkresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3 Nt 26/2016-75 z 15. marca 2017 a uznesením\nKrajského súdu v Žiline č. k. 3 Tos 44/2017-98 z 27. júla 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n30. januára 2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\n\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“)\nč. k. 3 Nt 26/2016-75 z 15. marca 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“)\na uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 Tos 44/2017-98\nz 27. júla 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).\n2. Z obsahu sťažovateľom podanej sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol\nrozsudkom okresného súdu č. k. 1 T 149/2011-512 z 27. januára 2016 (ďalej len „rozsudok\nokresného súdu“) v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 1 To 39/2016-610 z 12. júla\n2016 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) právoplatne uznaný vinným z pokračovacieho\nzločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) a c) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný\nzákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a prečinu podvodu podľa\n§ 221 ods. 1 a 2 Trestného zákona. Zároveň okresný súd podľa § 41 ods. 3 Trestného\nzákona zrušil výrok o vine a výrok o treste rozsudku Okresného súdu Pezinok\nč. k. 2 T 113/2014-418 zo 4. apríla 2015, ktorým bol sťažovateľ uznaný vinným\nz pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona,\na uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, výkon ktorého bol podmienečne\nodložený na skúšobnú dobu vo výmere 4 rokov pri určení probačného dohľadu\nnad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, a uložil sťažovateľovi spoločný a úhrnný\ntrest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu\nna výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nSťažovateľ následne podaním doručeným okresnému súdu 3. novembra 2016 podal\nnávrh na povolenie obnovy konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 1 T 149/2011\nz dôvodu, že vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli okresnému súdu\nskôr známe, ktoré by mohli samy alebo v spojení so skôr známymi skutočnosťami alebo\ndôkazmi odôvodniť iné rozhodnutie vo výroku o vine sťažovateľa za skutky pod bodom\n4 a 5 rozsudku okresného súdu.\nNapadnutým uznesením okresného súdu bol podľa § 399 ods. 2 zákona\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“) zamietnutý návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania v trestnej veci\nokresného súdu, ktorá skončila rozsudkom okresného súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť\n\n2\n\n12. júla 2016 v spojení s uznesením krajského súdu. Zároveň okresný súd podľa § 398\nods. 3 Trestného poriadku zamietol návrh sťažovateľa na prerušenie výkonu trestu odňatia\nslobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom okresného súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť\n12. júla 2016 v spojení s uznesením krajského súdu, vo výmere 6 rokov so zaradením\ndo ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nSťažovateľ podal 19. mája 2017 proti napadnutému uzneseniu okresného súdu\nsťažnosť. Krajský súd sťažnosť sťažovateľa napadnutým uznesením zamietol podľa § 193\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú.\n3. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „čo sa týka skutku č. 4/ pôvodného\nodsudzujúceho rozsudku - Obhajca sťažovateľa na verejnom zasadnutí aj v návrhu\nna obnovu konania žiadal vykonať výsluch svedkov\n\n, konateľku spoločnosti\n,\n\na\n\n,\n\n. Okresný súd v konaní pri povolení obnovy konania pripustil\n\n(čo v predchádzajúcom trestnom konaní preukázané nebolo), že sťažovateľ mohol vyťažiť\ndrevnú hmotu, avšak podľa súdu z priložených listinných dôkazov vyplývalo len odberné\nmiesto a množstvo guľatiny a nevyplývalo, že spoločnosť\nskutočne kupovala guľatinu od\n\n, teda, že guľatinu, ktorú mal dodávať\n\npoľskej spoločnosti bola práve tou guľatinou, ktorú vyťažili osoby\npre sťažovateľa konateľa konajúceho pre firmu\n\n. Okresný súd teda\n\npripustil, že guľatina vyťažená sťažovateľom mohla byť, pripustil aj to, že\ndodával poľskej spoločnosti guľatinu, avšak za sporné mal aj naďalej skutočnosť, či to bola\npráve guľatina, ktorú vyťažil v poraste\n\npre sťažovateľa. Aj napriek tomu, že\n\ntáto skutočnosť bola pre súd sporná a mala sa preukázať výsluchom tak konateľky\nspoločnosti\n\n, ako aj\n\n, okresný súd tento návrh na vykonanie dôkazov predložený obhajcom sťažovateľa\nodmietol. Odmietnutím vykonania tohto dôkazu bol porušený princíp rovnosti zbraní\na kontradiktórnosť konania, ktorý je obsahom práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa článku 6 ods. 1, ods. 3 písm. d) Dohovoru. Práve výsluch týchto svedkov mal potvrdiť\nalebo vyvrátiť či sťažovateľ skutočne dodával drevo poškodenému\nnásledne\n\na tá\n\n, ktorý drevnú hmotu predal do Poľskej republiky spoločnosti\n\n3\n\nTakýto dôkaz mohol privodiť v spojení s inými\ndôkazmi iné rozhodnutie o vine sťažovateľa za skutok uvedený pod hodom č. 4/ v pôvodnom\nodsudzujúcom rozsudku.\nČo sa týka skutku č.5/ pôvodného odsudzujúceho rozsudku - sťažovateľ už\nod začiatku trestného konania tvrdil, že on len sprostredkoval predaj guľatiny medzi\npoškodeným - dodávateľom spoločnosťou\n\na spoločnosťou\n\na nie kupujúcim. Drevo podľa sťažovateľa malo byť dodané spoločnosťou\nso sídlom\n\nna prevádzku\n\n. Sťažovateľ taktiež tvrdil v pôvodnom trestnom konaní, že má vedomosť o tom, že\nspoločnosť\n\nvyplatila konateľovi spoločnosti\n\nkúpnu cenu za guľatinu. O tejto skutočnosti predložil sťažovateľ v rámci konania\no návrhu na povolenie obnovy konania čestné vyhlásenie konateľov spoločnosti\n, že z\n\nbola prevzatá a potvrdená dodávka dreva na doklade\n\no pôvode dreva a zároveň bola zaplatená osobne pánom\n\nv hotovosti za prítomnosti\n\nsťažovateľa konateľovi spoločnosti\n\nkúpna cena\n\nza dodanú drevnú hmotu. Súd spochybnil tento listinný dôkaz, nakoľko na ňom nebol\nuvedený dátum. Aj napriek tomu, že pre súd bolo čestné vyhlásenie konateľov spoločnosti\nsporné, odmietol súd vykonať dôkaz súvisiaci so skutkom č. 5/ odsudzujúceho\nrozsudku a to výsluchom svedkov\n\n,\n\n, ktorí čestné\n\nvyhlásenie podpísali. Aj tento dôkaz mohol privodiť v spojení s inými dôkazmi iné\nrozhodnutie o vine sťažovateľa za skutok uvedené pod bodom č. 5/ pôvodného\nodsudzujúceho rozsudku.\n... Vo väzbe na vyššie uvedené namietané porušenie práva na súdnu a inú právnu\nochranu vidí sťažovateľ aj neústavnosť postupu Krajského súdu v Žiline. Ten rozhodol\nv rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku, keď nedostatočne preskúmal odvolacie\nuznesenie okresného súdu, nepreskúmal ho s prihliadnutím na relevantné otázky a právne\notázky, ako aj postup súdu pri hodnotení novo predložených dôkazov a predovšetkým postup\nsúdu pri odmietnutí vykonať dôkazy výsluchy svedkov\nspoločnosti\na\n\n, konateľa\n,\n\n. Podľa sťažovateľa odôvodnenie takého postupu krajského súdu sa musí\n\nodzrkadliť predovšetkým v odôvodnení samotného rozhodnutia, v ktorom má súd povinnosť\n\n4\n\nv súlade s ustanovením § 168 Trestného poriadku stručne uviesť, ktoré skutočnosti vzal\nza dokázané a ktoré dôkazy, skutkové zistenia popiera, akými úvahami sa správal\npri vyhodnotení dôkazov najmä ak si navzájom odporujú.\n... Rozsudok Krajského súdu v Žiline je nepreskúmateľný. Krajský súd neobjasnil,\nakými úvahami sa správal pri rozhodovaní o sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu.\nKrajský súd len stroho a formálne prebral niektoré vyjadrenia prvostupňového súdu.\nK listinným dôkazom, a to hromadnej objednávke č. 01/11/2007/2008, podrobnému\npotvrdeniu realizácie objednávky č. 1/11/2007/2008 zo dňa 15.05.2008, čestnému\nvyhláseniu\n\n, súhlasu na ťažbu dreva odborného lesného hospodára\nzo dňa 16.01.2008 a faktúre č. 05102007 zo dňa 05.10.2007, ktorú vystavila\n\nspoločnosť\n\nspoločnosti\n\nsa krajský súd nevyjadril\n\nžiadnym spôsobom. Taktiež sa krajský súd žiadnym spôsobom nevyjadril k čestnému\nvyhláseniu konateľov spoločnosti\n\na\n\n.\n\nKrajský súd taktiež odmietol vykonať výsluch svedkov navrhovaných sťažovateľom bez toho,\naby riadne zdôvodnil, akými úvahami sa riadil pri tomto postupe.\nKrajský súd sa pri rozhodovaní o sťažnosti nezaoberal vôbec, prípadne sa zaoberal\nnedostatočným spôsobom skúmaním a posudzovaním napadnutého uznesenia okresného\nsúdu, predovšetkým z hľadiska rešpektovania práv sťažovateľa zaručených Ústavou SR\na Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - práva sťažovateľa na súdnu\nochranu a práva na spravodlivé súdne konanie.\nNa základe vyššie uvedeného sťažovateľ vidí zreteľný zásah do práva na spravodlivé\nsúdne konanie a práva na súdnu ochranu, v tom že Krajský súd v Žiline porušil povinnosť\nsúdu nezávisle a nestranne konať, porušil rovnosti zbraní a princíp kontradiktórnosti\nkonania, porušil právo sťažovateľa na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.“\n4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu na inú ochranu podľa článku 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nLiptovský Mikuláš, č. k. 3Nt/26/2016 - 75 zo dňa 15.03.2017 porušené bolo.\n\n5\n\n2. Základné právo sťažovateľa na súdnu na inú ochranu podľa článku 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Žiline, sp. zn. 3Tos/44/2017 zo dňa 27.07.2017 porušené bolo.\n3. Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 3Nt/26/2016 zo dňa\n15.03.2017 sa zrušuje a vracia sa Okresnému súdu Liptovský Mikuláš na ďalšie konanie\na rozhodnutie.\n4. Uznesenie Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. 3Tos/44/2017 zo dňa 27.07.2017 sa\nzrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n5. Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia\na trovy konania 390,50 Eur (325,42 Eur + 65,08 Eur DPH) na účet jeho právneho\nzástupcu... do dvoch mesiacov od vyhlásenia nálezu.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n7. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\n\n6\n\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n9. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n10. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu a napadnutým uznesením\nkrajského súdu, ku ktorému malo dôjsť tým, že podľa tvrdenia sťažovateľa napriek splneniu\nvšetkých podmienok povolenia obnovy konania v jeho trestnej veci k jej povoleniu nedošlo,\npritom rozhodnutia všeobecných súdov nie sú podľa sťažovateľa vo vzťahu k prijatému\nzáveru dostatočne odôvodnené.\nII.A K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného\nv čl. 46 ods. 1 ústavy a práva sťažovateľa zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením okresného súdu\n11. V súvislosti s namietaným porušením označených článkov ústavy a dohovoru\nnapadnutým uznesením okresného súdu ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity\nzakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy, obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo\ndomáhať sa ochrany základného práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto\nochranu nemôže poskytnúť iný súd.\n12. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd\nmôže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými\n\n7\n\nsťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti\ndomáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych\nprostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv poskytuje. Zmyslom a účelom\nuvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci\nnemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci\nv rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy sú povinné vykladať a aplikovať\npríslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné\naj za dodržiavanie tých práv a slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým\nfyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných\norgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53\nods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity\nreflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci\nvšeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané\n(IV. ÚS 303/04). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ\nsa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných\na účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť\nz dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (porov. I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).\n13. Z obsahu podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnuté uznesenie\nokresného súdu bolo predmetom súdneho prieskumu realizovaného krajským súdom\nna základe sťažovateľom podanej sťažnosti. Konanie o sťažnosti bolo skončené\nnapadnutým uznesením krajského súdu. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o sťažnosti\nsťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Pre rozhodnutie\nústavného súdu je teda podstatné, že existoval „iný súd“, na ktorý poukazuje čl. 127 ods. 1\nústavy. To vylučuje právomoc ústavného súdu na prieskum sťažnosťou prezentovaného\nporušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením okresného súdu.\n\n8\n\n14. Ústavou daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu\nčinnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona.\nÚstavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická osoba alebo\nprávnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv.\nÚstava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania\nzvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak,\nčl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných\na účinných prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je\noprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol\ndomôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a zákonom\nustanovenými procesnými úkonmi (I. ÚS 161/02, I. ÚS 79/07).\n15. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti pri predbežnom\nprerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku\nsvojej právomoci na jej prerokovanie.\nII.B K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného\nv čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením krajského súdu\n16. Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným\nprávom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej\nmoci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán\nporušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne\nnepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\n9\n\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať\nzáver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,\nresp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo\nrozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi\nokolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\n17. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných\nzásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich\ndo ich právomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym\norgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je\nprieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými\nsúdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového\nstavu všeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n18. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\n10\n\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n19. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr.\nII. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nOdôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04).\n20. Do základného práva na súdnu ochranu však nepatrí právo účastníka konania, aby\nsa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,\nteda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie\nnávrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02,\nIII. ÚS 284/08). Právo na súdnu ochranu je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\n(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych\nnoriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na súdnu ochranu.\n21. Ústavný súd sa oboznámil s napadnutým uznesením krajského súdu vrátane\nsťažovateľom prezentovaných nosných úvah (pozri bod 3, pozn.), aby posúdil zlučiteľnosť\njeho obsahu s limitmi práva na súdnu ochranu, ktorých porušenie sťažovateľ namieta.\nNa tomto mieste ústavný súd pripomína, že v danom prieskume nebolo jeho úlohou\npreverovať úplnosť a správnosť skutkových zistení konajúcich súdov. Uvedený prieskum\nvykonal ústavný súd v medziach svojich právomocí, a teda posudzoval kvalitu odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia krajského súdu a ústavnú súladnosť interpretácie právnej úpravy,\nktorú krajský súd vo veci sťažovateľa aplikoval, inými slovami, ústavnú udržateľnosť\nnapadnutého uznesenia krajského súdu.\n11\n\n22. Ústavný súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu,\nktorý v rámci relevantnej časti tohto odôvodnenia konštatoval:\n„Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že prvostupňový súd rozhodol zákonne, keď\npodľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania.\nPokiaľ prvostupňový súd konštatuje, že skutočnosti uvádzané odsúdeným v konaní o návrhu\nna povolenie obnovy nepreukazujú objektívne súvislosť s trestnou činnosťou odsúdeného,\ns takýmto konštatovaním sa krajský súd stotožňuje. Ak odsúdený konštatuje, že Ing. Nemjo\nobchodoval s drevnou hmotou, ani podľa názoru krajského súdu len samotná táto\nskutočnosť nemá vplyv na posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti odsúdeného pokiaľ ide\no bod 4/ pôvodného rozsudku. Pokiaľ aj\n\nv pôvodnom konaní poprel, že by\n\nobchodoval s drevnou hmotou, ani takáto skutočnosť nemá podľa názoru krajského súdu\npodstatný vplyv na správnosť výroku o vine odsúdeného v bode 4/ pôvodného rozsudku.\nZ dôkazov predložených odsúdeným ani podľa názoru krajského súdu nevyplýva\njednoznačná spojitosť so skutkom uvedeným v bode 4/ pôvodného rozsudku. V tomto smere\npreto považuje krajský súd závery prvostupňového súdu za zákonné a majúce dostatočnú\noporu v zabezpečených dôkazoch.\nAni námietku odsúdeného, že on navrhoval vypočuť svedka\n\na nie\n\n, nepovažuje krajský súd za opodstatnenú. Zo zápisnice o hlavnom\npojednávaní v pôvodnom konaní z 21.5.2015 totiž jednoznačne vyplýva, že odsúdený\nprostredníctvom obhajcu návrh na vypočutie svedka\n\nzobral späť\n\na na výsluchu tohto svedka netrval. Pokiaľ ide o výsluch svedka\n\n, z tej istej\n\nzápisnice vyplýva, že prvostupňový súd v pôvodnom konaní podľa § 272 ods. 3 Tr. por.\nzamietol návrh na výsluch tohto svedka. Vzhľadom na dôkazy zabezpečené v pôvodnom\nkonaní a dôkazy, ktoré predložil v konaní o povolení obnovy odsúdený, nepovažuje ani\nkrajský súd za potrebné vykonať výsluch svedka\n\n. Ako už bolo vyššie\n\nkonštatované, doklady predložené odsúdeným vo vzťahu ku skutku v bode 4/ pôvodného\nrozsudku nespochybňujú dôkaznú situáciu v pôvodnom konaní, nakoľko ako správne\nkonštatoval prvostupňový súd, z týchto dôkazov nevyplýva jednoznačná súvislosť s trestnou\nčinnosťou odsúdeného. Ani výpis z lesnej hospodárskej evidencie nie je podľa názoru\nkrajského súdu dôkazom, ktorý by spochybňoval hodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom\nv pôvodnom konaní. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že dôvodom na povolenie\n\n12\n\nobnovy konania nemôže byť skutočnosť, že odsúdený nesúhlasí s hodnotením dôkazov\nprvostupňovým súdom v pôvodnom konaní a závery prvostupňového súdu, najmä pokiaľ ide\no uznanie jeho viny, nepovažuje za správne, resp. ich považuje za pochybné.\nVo vzťahu ku skutku v bode 5/ pôvodného rozsudku krajský súd poznamenáva, že\npostup prvostupňového súdu, ktorý odmietol vypočuť svedkov\na\n\n,\n\npovažuje za správny a v tomto smere poukazuje na dôvody,\n\nktoré uviedol prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia a s ktorými sa krajský\nsúd stotožňuje. Prvostupňový súd podľa názoru krajského súdu dôsledne vyhodnotil aj\npredložené čestné prehlásenia, z ktorých ani podľa názoru krajského súdu nevyplývajú také\nskutočnosti, ktoré by objektívne preukázali nepochybnú a jednoznačnú súvislosť so skutkom\nv bode 5/ pôvodného rozsudku.\nV súvislosti s hodnotiacimi závermi odsúdeného uvedenými v podanej sťažnosti\ntýkajúcimi sa najmä dôkaznej situácie krajský súd poznamenáva, že v konaní o povolení\nobnovy konania súd nemôže preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní ani v tom\nsmere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou\nodsúdeného.\nKeďže dôkazy predložené odsúdeným v konaní o povolenie obnovy ani podľa názoru\nkrajského súdu nemajú charakter skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré by\nmohli samé osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už známymi odôvodniť iné\nrozhodnutie o vine odsúdeného, považuje krajský súd výrok napadnutého uznesenia, ktorým\nprvostupňový súd podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh na povolenie obnovy konania\nza zákonný.“\n23. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd ako druhostupňový súd jasne\na zrozumiteľne vyjadril dôvody, pre ktoré sťažnosť sťažovateľa zamietol. Krajský súd\nprimeraným\n\na\n\nv okolnostiach\n\ndanej\n\nveci\n\npostačujúcim\n\nspôsobom\n\nreflektoval\n\nna sťažovateľom vznesené námietky a sťažovateľovi poskytol náležitú odpoveď v podobe\nargumentov\n\nmajúcich\n\nlogický\n\ncharakter.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nna\n\nzáklade\n\nuvedeného\n\nzdôrazňuje, že právny záver krajského súdu nevykazuje znaky arbitrárnosti, zjavnej\nneodôvodnenosti či svojvôle, čo by bolo možné konštatovať len v prípade, ak by sa natoľko\n\n13\n\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení zákona, že by tým poprel jeho účel a význam\n(m. m. III. ÚS 264/05, I. ÚS 23/2010).\n24. Ústavný súd s úvahami krajského súdu v okolnostiach danej veci nemá žiadny\ndôvod polemizovať alebo nahrádzať jeho právny názor svojím vlastným. Sťažovateľ\nnepredkladá vo svojej sťažnosti žiadnu novú argumentáciu, ktorá by mala ústavnoprávny\ncharakter. V súvislosti s procesnou aktivitou sťažovateľa, ktorý sa dožaduje iného, pre neho\npriaznivejšieho posúdenia celej veci, ústavný súd konštatuje, že nie je v poradí ďalším\nsúdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľa.\n25. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje,\nnepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nuznesenia krajského súdu. V súvislosti s prejavom nespokojnosti sťažovateľa ústavný súd\nzdôrazňuje, že obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka,\nže rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.\n26. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol\npri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\n27. V širšom ústavný súd poukazuje aj na to, že nie je tzv. skutkovým súdom, teda\nsúdom, ktorý by vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci. Taktiež\npoukazuje na to, že ako judikatúra Komisie pre ľudské práva (sťažnosť č. 6172/73, X. v.\nUnited Kingdom; sťažnosť č. 10000/83, H. v. United Kingdom), tak aj doterajšia judikatúra\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (napríklad v prípade Delcourt, resp. Monnel a Morris)\npod spravodlivým súdnym procesom (fair hearing) v žiadnom prípade nechápe právo\núčastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil\nkonkrétne právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu (I. ÚS 26/2014).\n\n14\n\nII.C K namietanému porušeniu práva sťažovateľa zaručeného v čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením krajského súdu\n28. Kritériom aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru je materiálna povaha predmetu\nkonania. Aplikácia uvedeného článku dohovoru prichádza do úvahy iba v prípade, že ide\no konanie, v ktorom sa rozhoduje o občianskych právach alebo záväzkoch, prípadne\no oprávnenosti trestného obvinenia (pozri záver prvej vety tohto ustanovenia). Nie je pritom\nrozhodujúce, či v okolnostiach konkrétneho prípadu rozhoduje všeobecný súd alebo iný\norgán verejnej moci, a taktiež nie je rozhodujúca ani povaha zákona, ktorý upravuje\npredmet daného konania, rovnako tak ani povaha strán (účastníkov konania), resp. povaha\nprávneho vzťahu, o ktorý v danej veci ide (III. ÚS 772/2016).\n29. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva možno vyvodiť, že pod ochranu\nčl. 6 ods. 1 dohovoru nespadá konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktoré\ntreba bezpochyby považovať aj obnovu konania (IV. ÚS 382/09, m. m. I. ÚS 5/02 A. B.\nv. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 3. 2003 a v ňom odkaz na ďalšiu judikatúru), pretože\nrozhodnutia o povolení obnovy konania alebo zamietnutí návrhu na povolenie obnovy\nkonania priamo nesúvisia s rozhodnutím o právach a záväzkoch občianskoprávneho\ncharakteru alebo o oprávnenosti trestného obvinenia proti adresátom práv podľa tohto\nustanovenia dohovoru. Článok 6 ods. 1 dohovoru totiž neobsahuje právo na revíziu súdneho\nkonania [pozri aj SVÁK, J. Ochrana ľudských práv z pohľadu judikatúry a doktríny\nštrasburských orgánov ochrany práva. Žilina : Poradca podnikateľa, 2003, s. 370 – 371,\nktorý v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie vo veci Callaghon c. Spojené kráľovstvo\nz 9. 5. 1985, Décisions et raports, č. 60; taktiež REPÍK, B. Ľudské práva v súdnom konaní.\nBratislava : MANZ, 1999, s. 62 – 63: „Pôsobnosť (aplikovateľnosť) článku 6 zásadne\nnepresahuje okamih konečného, právoplatného rozhodnutia o vine a treste. Nevzťahuje sa\nteda na konanie o obnove... a článok 6 ani nezaručuje právo na revíziu procesu.“].\n30. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou praxou\nústavného súdu (m. m. I. ÚS 5/02, IV. ÚS 382/09, IV. ÚS 287/2010, IV. ÚS 117/2011,\nIII. ÚS 772/2016) preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd napadnutý postup krajského\nsúdu a jeho rozhodnutie po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohol kvalifikovať ako\n15\n\nporušenie práva sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Inými slovami, v prípade\nrozhodovania všeobecných súdov o povolení obnovy konania podľa § 398 a nasl. Trestného\nporiadku vrátane zohľadnenia zákonných podmienok tento postup umožňujúcich podľa\n§ 393 a nasl. Trestného poriadku nejde o typ súdneho konania spadajúceho pod ochranu\nčl. 6 ods. 1 dohovoru podaním ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy.\n31. Ochrany práv obsiahnutých v čl. 6 dohovoru je možné domáhať sa až\nv obnovenom konaní, t. j. po tom, ako bolo príslušným všeobecným súdom právoplatne\nrozhodnuté o povolení obnovy konania.\n32. Vzhľadom na chýbajúcu príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeným v čl. 6 ods. 1 dohovoru a napadnutým\nrozhodnutím krajského súdu je sťažnosť aj v tejto časti zjavne neopodstatnená (§ 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde), preto ju bolo potrebné z tohto dôvodu odmietnuť.\n33. Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok už pri jej predbežnom\nprerokovaní, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo\nopodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. júla 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "konanie pred ústavným súdom-vyčerpanie prostriedkov nápravy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "trestné konanie-obnova konania v trestnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f2c724f4-86c9-4c76-8fd2-b1954158d0ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.772.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 772/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 772/2016 z 10. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-10", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.772.2016.1"}, {"guid": "ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2014 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d"}, {"guid": "ussr:3f990bd1-4240-4343-9ad2-f8ce948689b7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 117/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 117/2011 z 31. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-31", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f990bd1-4240-4343-9ad2-f8ce948689b7"}, {"guid": "ussr:defba1d6-3dc6-4325-9438-217fbdb03ed6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2010 z 30. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-30", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:defba1d6-3dc6-4325-9438-217fbdb03ed6"}, {"guid": "ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/2010 z 27. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-27", "citacie_n": 183, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2"}, {"guid": "ussr:91100dee-9f83-44df-a132-8e0751ce9da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 382/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 382/09 z 21. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-21", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91100dee-9f83-44df-a132-8e0751ce9da4"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b"}, {"guid": "ussr:b19df5a2-09ce-4159-a97a-a3d83d3d1c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/07 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 184, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19df5a2-09ce-4159-a97a-a3d83d3d1c37"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 316, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:c397dccb-8c4a-42ea-bc1d-76656f7c11c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 5/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 301, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c397dccb-8c4a-42ea-bc1d-76656f7c11c5"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:174a2222-42b0-4e83-8289-183a784f53b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.438.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 438/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 438/2018 z 19. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.438.2018.1"}]}