{"guid": "ussr:898838f9-98f0-408c-940f-621dba34f356", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.341.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 341/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 341/2018 z 4. 7. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. júla 2018, sp. zn. II. ÚS 341/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.341.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-07-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/898838f9-98f0-408c-940f-621dba34f356", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.341.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.341.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.341.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 341/2018-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátskou kanceláriou BORLOKOVA & ASSOCIATES s. r. o., Jakubovo\nnámestie 19, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka Mgr. Ľudmila Borloková, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 13 P 211/2013 v spojení s postupom\na rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11 CoP 372/2017-390 zo 6. februára 2018\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. mája\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal\n\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava), podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod\nsp. zn. 13 P 211/2013 v spojení s postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) č. k. 11 CoP 372/2017-390 zo 6. februára 2018 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok“).\n2. Sťažovateľ platil výživné na svoje dve maloleté deti (určené vo výške 500 €\nna každé maloleté dieťa) na základe rozsudku krajského súdu č. k. 5 Co 164/2012-271\nz 9. apríla 2013.\nSťažovateľ podal 11. septembra 2013 návrh na zníženie výživného, ktorý okresný\nsúd rozsudkom č. k. 13 P 211/2013-357 z 25. apríla 2017 (ďalej len „rozsudok okresného\nsúdu“) zamietol.\n3. Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie. Krajský súd\nnapadnutým rozsudkom zmenil rozsudok okresného súdu v časti zníženia výživného tak,\nže vyživovaciu povinnosť sťažovateľa určil na sumu 350 € na maloletú dcéru a na sumu\n300 € na maloletého syna, vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu potvrdil.\n4. Sťažovateľ vo vzťahu k porušeniu jeho základných práv napadnutým rozsudkom\nuviedol: „Súd návrh na zníženie vyživovacej povinnosti od 1.8.2012, teda aj dátumu zmeny\npomerov, ktoré Sťažovateľ nezapríčinil, bez akéhokoľvek odôvodnenia zamietol a svoje\nrozhodnutie v bode 9 Napadnutého rozhodnutia týkajúce sa zmeny pomerov od 01.05.2013\na nie od 1.8.2012 žiadnym spôsobom neodôvodnil.\n\n2\n\nNapriek rozsiahlej argumentácii Sťažovateľa uvedeného v jeho návrhu na zníženie\nvýživného sa súd touto argumentáciou vôbec nezaoberal a zároveň ani žiadnym spôsobom\nneodôvodnil skutočnosť, prečo znížil vyživovaciu povinnosť otca na danú čiastku\n(350 EUR/mesiac/dieťa\n\na 300 EUR/mesiac/dieťa\n\n) a ani žiadnym spôsobom\n\nneodôvodnil skutočnosť, na základe akých skutočností zamietol návrh Sťažovateľa plniť si\nvyživovaciu povinnosť spätne od 1.8.2012. Zároveň neskúmal, či si túto vyživovaciu\npovinnosť vo výške uloženej súdom bude vedieť Sťažovateľ plniť...\nSťažovateľ podal návrh na zníženie výživného v septembri 2013, pričom Napadnuté\nrozhodnutie bolo vydané dňa 16.02.2018. K meritórnemu rozhodnutiu vo veci teda došlo až\npo takmer 5 rokoch.\nSúd vo výroku Napadnutého rozhodnutia vychádza z nesprávneho zistenia\nskutkového stavu a teda nesprávneho právneho posúdenia veci, čo malo za následok\nporušenie základného práva Sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy.\nSúd vo veci zníženia výživného meritórne rozhodol s odstupom piatich rokov\nod začatia konania vo veci, čo vzhľadom na povahu veci Sťažovateľa, ktorá vyžadovala\nmimoriadnu starostlivosť, nie je možné považovať z ústavného hľadiska za akceptovateľné.\nV napadnutom konaní došlo postupom najmä Okresného súdu k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva Sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy.“\n5. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol nálezom:\n„I. Základné práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení\ns čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na prerokovanie veci\nspravodlivo a bez zbytočných prieťahov a právom na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nRozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. 11CoP/372/2017-390 zo dňa 16.02.2018\n(správne má byť „zo dňa 6.02.2018“, pozn.) v spojení s konaním predchádzajúcim jeho\nvydaniu vedenom na Okresnom súde Bratislava IV č. k. 13/P/211/13-357 porušené boli.\nII. Zrušuje sa Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/372/2017-390\nzo dňa 16.02.2018 (správne má byť „zo dňa 6.02.2018“, pozn.) a vec sa vracia Krajskému\nsúdu v Bratislave na ďalšie konanie a rozhodovanie.\nIII. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie...\n\n3\n\nIV. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť právnemu zástupcovi Sťažovateľa\ntrovy konania...“\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\n8. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa\nmôže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom\nsúde.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n\n4\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom.\nIII.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru vo vzťahu ku konaniu a rozsudku okresného súdu\n9. Sťažnosť proti konaniu a rozsudku okresného súdu vo vzťahu k namietanému\nporušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nje potrebné odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu.\nAko to z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, právomoc ústavného súdu\nposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,\nkeď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\nProti rozsudku okresného súdu bolo prípustné podať odvolanie ako riadny opravný\nprostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa podľa\nústavy a dohovoru mal krajský súd v rámci odvolacieho konania. Sťažovateľ právo podať\nodvolanie proti uzneseniu okresného súdu využil. Tým je zároveň v uvedenom rozsahu\nvylúčená právomoc ústavného súdu.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\n10. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\n\n5\n\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(m. m. II. ÚS 18/2018, II. ÚS 742/2017, II. ÚS 706/2017, III. ÚS 53/2018, I. ÚS 115/02).\n11. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala, a bola vyhlásená spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (m. m. IV. ÚS 77/02).\n12. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka\nkonania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania (m. m. I. ÚS 234/2014, II. ÚS 471/2017).\nÚstavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali\n\ndo\n\nvšetkých\n\ndetailov\n\nsporu\n\n6\n\nuvádzaných\n\núčastníkmi\n\nkonania\n\n(m. m. I. ÚS 241/07). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu\n\nje\n\nplne\n\nrealizované\n\nzákladné\n\nprávo\n\núčastníka\n\nna\n\nspravodlivý\n\nproces\n\n(m. m. II. ÚS 302/2018, II. ÚS 294/2015, I. ÚS 117/05, III. ÚS 209/04).\nRovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne\nrozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú. Článok 6\nods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý\nargument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie\nodôvodnenia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku z 21. 1. 1999).\n13. V podstatnej časti napadnutého rozsudku krajského súdu sa uvádza: „Odvolací\nsúd preskúmal vec... a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné vyhovieť,\nodvolaniu otca je možné vyhovieť len čiastočne.\n... porovnaním jeho pomerov od posledného rozhodovania o výživnom dosahoval\notec príjem 5.329,51 eur sa zmenili pomery, pretože k 31.12.2011 otcovi skončil pracovný\npomer s vyplatením odstupného 17.000 eur. Otec po ukončení pracovného pomeru bol\nv čase od 01.01.2012 do 31.07.2012 nezamestnaný a poberal dávky v nezamestnanosti\nvo výške 1.100 eur. Za uvedené obdobie, keď otec požadoval zníženie výživného\nod 01.08.2012, odvolací súd sa s uvedeným návrhom otca nestotožnil, pretože otec bol\ndostatočne zabezpečený jednak vyplatením odstupného a jednak dávkami v nezamestnanosti\nvo výške 1.100 eur, kedy tak, ako uvádza súd prvej inštancie, mal prednostne myslieť na to,\nže je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým deťom.\nNámietky otca v odvolaní, ktoré sa týkajú vyplatenia odstupného a jeho použitia,\nvyhodnotil odvolací súd ako účelové, keď otec si v odvolaní sám protirečí, keď na jednej\nstrane uvádza, že odstupné vo výške 13.000 eur netto použil ako kompenzáciu na stratu\npríjmu a na splátky stavebného úveru, ktorým financoval rekonštrukciu staršieho rodinného\ndomu... Na druhej strane však uvádza, že je to starý rodinný dom na vidieku, ktorého\nhodnota je 11.000 eur, na jeho rekonštrukciu si zobral pôžičky, z ktorých sa snažil rodinný\ndom zrekonštruovať...\nAj keď pribudnutie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu samo o sebe nie je\ndôvodom na zníženie výživného, pretože každý rodič si musí uvedomiť, koľko detí je schopný\n\n7\n\nuživiť, odvolací súd s prihliadnutím na znížený zárobok otca maloletých detí dospel\nk záveru, že od 01.05.2013 nastala zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného...\nNa iné námietky otca odvolací súd prihliadnuť nemohol, keďže tak, ako uvádza súd\nprvej inštancie, vyživovacia povinnosť je prvoradá povinnosť každého rodiča, túto si musí\nrodič plniť aj na úkor svojich osobných potrieb a za majetkovej situácie...\nNávrh otca na určenie výživného na ním navrhnuté sumy je v rozpore so záujmom\nmaloletých detí, ako aj skutočnosť, že otec doposiaľ výživné neplatí riadne a včas a znížil si\nsvojvoľne platenie vyživovacej povinnosti na ním určenú sumu, jeho správanie je v príkrom\nrozpore so záujmom maloletých detí.“\n14. Citovaná časť odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu obsahuje\nvecné, dôsledné a vyčerpávajúce vysporiadanie sa so všetkými skutočnosťami, ktoré boli\nrozhodné na ustálenie rozsahu vyživovacej povinnosti sťažovateľa.\nÚstavný súd konštatuje, že odvolací súd ústavne akceptovateľným spôsobom\naplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), podľa\nktorých súd pri určení výživného predovšetkým prihliadne na odôvodnené potreby\noprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, pričom\nna schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa\npovinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového\nprospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba\nberie (§ 75 ods. 1 zákona o rodine).\nZ odôvodnenia citovaného rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že majetkové\npomery, schopnosti a možnosti sťažovateľa vzal do úvahy primeraným spôsobom.\n15. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd dospel\nk záveru, že krajský súd uviedol a náležite ozrejmil dôvody, pre ktoré rozsudok okresného\nsúdu zmenil v časti týkajúcej sa zníženia výživného, a toto rozhodnutie zároveň riadnym\nspôsobom odôvodnil. Konštatuje preto, že postup krajského súdu v napadnutom konaní\nnemožno považovať za taký, ktorým došlo k porušeniu sťažovateľom označeného\n\n8\n\nzákladného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva zaručeného čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n16. Z obsahu napadnutého rozsudku krajského súdu možno vyvodiť, že krajský súd\nsa námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že\nsťažovateľ v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.\nZ ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery\ncitovaného rozsudku krajského súdu, ktoré sú v nevyhnutnej miere v potrebnom rozsahu\nodôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.\nÚstavný súd konštatuje, že postup krajského súdu, ako aj závery obsiahnuté\nv napadnutom rozsudku nemožno kvalifikovať ako arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné vo vzťahu k sťažovateľom označeným právam podľa\nústavy a dohovoru, a preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi namietaným\nporušením sťažovateľom označených práv a napadnutým rozsudkom krajského súdu.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\n17. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta aj porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 P 211/2013 v spojení s postupom\nkrajského súdu v konaní sp. zn. 11 CoP 372/2017. Okrem strohej rekapitulácie pojednávaní\nokresného súdu a krajského súdu nijako neodôvodňuje tvrdené porušenie označeného práva.\n18. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať\naj z toho, že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným\nsúdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu tohto\npráva nečinnosťou tohto orgánu verejnej moci v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu\nnemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 208/2018, II. ÚS 387/06).\n\n9\n\n19. Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemohlo dochádzať\nk namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne\nako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Uvedený právny názor\nústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP (pozri Miroslav Mazurek proti\nSlovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05).\n20. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozsudok okresného súdu v spojení\ns napadnutým rozsudkom krajského súdu už nadobudol právoplatnosť 19. marca 2018.\n21. Keďže sťažovateľ namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu a postupom\nkrajského súdu sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 16. mája 2018, t. j. v čase, keď\nk porušovaniu označeného práva už nemohlo dochádzať a stav jeho právnej neistoty už\nnemohol trvať, ústavný súd sťažnosť v tejto časti v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n22. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia. Keďže ústavný súd\nsťažnosť sťažovateľa ako celok odmietol, o ďalších nárokoch v nej uplatnených\nnerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. júla 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "maloletý-záujem dieťaťa", "vyživovacia povinnosť-výživné", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2c1c38cc-adcd-46a0-80f5-068c7e6343fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.302.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 302/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 302/2018 z 14. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.302.2018.1"}, {"guid": "ussr:eb4e1984-4b8d-492c-ad28-a332a87bfcb1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.208.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 208/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 208/2018 z 26. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.208.2018.1"}, {"guid": "ussr:8604a57a-9141-42bf-8c7a-eb48819b2360", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.53.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 53/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 53/2018 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.53.2018.1"}, {"guid": "ussr:c27b8151-f20a-4da1-b6ef-119428e607ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.18.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 18/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/2018 z 11. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.18.2018.1"}, {"guid": "ussr:67f15ccd-c665-42fc-9aa7-a1a178d5a5d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.742.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 742/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 742/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.742.2017.1"}, {"guid": "ussr:793f160b-debc-41e4-8d74-4681b00c9acd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.706.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 706/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 706/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.706.2017.1"}, {"guid": "ussr:9f4563dd-3f12-4483-a386-5a054b163a81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.471.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 471/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 471/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.471.2017.1"}, {"guid": "ussr:6a652946-66fc-4119-ba8f-2a8eaffaa3e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 234/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 234/2014 z 21. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-21", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a652946-66fc-4119-ba8f-2a8eaffaa3e6"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c"}, {"guid": "ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/06 z 31. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-31", "citacie_n": 374, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ad1ca4e4-34fa-42fc-9c62-5b1e17bdde88:382f3317-4321-4722-acc7-2f10dffa52f0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1413212664.2", "spisova_znacka": "11CoP/372/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/372/2017 z 5. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-02-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1413212664.2"}, {"guid": "a7939880-a85f-4560-8fa7-3457e6f358db:ce591fdd-eea0-4916-95ea-441b99d3d980", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7707212556.1", "spisova_znacka": "5Co/164/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/164/2012 z 13. 2. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-02-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7707212556.1"}], "citovane_v": []}