{"guid": "ussr:fd16a0bb-8520-446f-a1f3-be4538f33f5d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.330.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 330/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 330/2018 z 20. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. júna 2018, sp. zn. II. ÚS 330/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.330.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-06-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-6", "nazov": "čl. 41 ods. 6 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "nazov": "čl. 3 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-2", "nazov": "čl. 3 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 6", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 6", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fd16a0bb-8520-446f-a1f3-be4538f33f5d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.330.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.330.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.330.2018.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 330/2018-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\na maloletej\n\n,\n\n,\n\n, zastúpených advokátkou JUDr. Denisou Jánošíkovou,\n\nadvokátska kancelária, Klincová 2136/35, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\nzákladných práv podľa čl. 41 ods. 6, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nčl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa v spojení s namietaným\nporušením čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom a rozsudkom Okresného súdu\nTrnava č. k. 11 P 20/2015-395 z 15. novembra 2016, ako aj postupom a rozsudkom\nKrajského súdu v Trnave č. k. 11 CoP 106/2017-550 z 12. júla 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na maloletej\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. apríla\n2018 doručená sťažnosť\na maloletej\n\n(ďalej aj „otec“ alebo „sťažovateľ“)\n(ďalej aj „maloletá“, spolu aj „sťažovatelia“) vo veci\n\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 41 ods. 6, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\n\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru\no právach dieťaťa v spojení s namietaným porušením čl. 2 ods. 2 ústavy postupom\na rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“)\nč. k. 11 P 20/2015-395 z 15. novembra 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok okresného\nsúdu“), ako aj postupom a rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej aj „krajský súd“\nalebo „odvolací súd“) č. k. 11 CoP 106/2017-550 z 12. júla 2017 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok krajského súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd výrokom napadnutého\nrozsudku rozhodol:\n„Konanie o návrhu otca na zverenie maloletej\n\ndo striedavej osobnej\n\nstarostlivosti oboch rodičov sa zastavuje.\nSúd zvyšuje s účinnosťou od 01.09.2016 výživné otca na maloletú\n\nzo sumy\n\n350,- eur mesačne na sumu 450,- eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec povinný platiť\ntak, že sumu 350,- eur ako bežné výživné je povinný zaplatiť vždy do 15-teho dňa každého\nmesiaca vopred k rukám matky a sumu 10 eur určenú na tvorbu úspor je povinný zaplatiť\nvždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred na osobitný účet maloletej. Matka je povinná\ndo 10 dní od vyhlásenia rozsudku zriadiť v prospech maloletej osobitný účet v banke\na oznámiť otcovi číslo účtu a banku, v ktorej zriadila pre maloletú osobitný účet.\nNa nakladanie s finančnými prostriedkami na účte maloletej je potrebný súhlas súdu.\nNedoplatok na zročnom výživnom určenom na tvorbu úspor za obdobie od\n01.09.2016 do 31.10.2016 v sume 200,- eur je otec povinný zaplatiť v lehote do 30 od\nprávoplatnosti tohto rozsudku na osobitný účet maloletej zriadený matkou.\nStyk otca s maloletou sa upravuje nasledovne:\nOtec je oprávnený stretávať sa s maloletou\n- každý párny kalendárny týždeň od piatku od 17.00 hodiny do nasledujúceho\npondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 07.45 hodiny,\n- každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 17.00 hodiny do štvrtka do 18.00\nhodiny,\n- počas jarných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od prvého dňa\nškolských prázdnin od 09.00 hodiny do tretieho dňa školských prázdnin do 17.00 hodiny a\n\n2\n\nkaždý nepárny kalendárny rok od tretieho dňa školských prázdnin od 17.00 hodiny do\nposledného dňa školských prázdnin do 17.00 hodiny,\n- počas letných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od 30.06. od 17.00\nhodiny do 10.07. do 17.00 hodiny, od 20.07. od 17.00 hodiny do 30.07. do 17.00 hodiny, od\n10.08. od 17.00 hodiny do 20.08. do 17.00 hodiny a každý nepárny kalendárny rok od\n10.07. od 17.00 hodiny do 20.07. do 17.00 hodiny, od 31.07. od 17.00 hodiny do 10.08. do\n17.00 hodiny, od 20.08. od 17.00 hodiny do 30.08. do 17.00 hodiny,\n- počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin každý párny kalendárny\nrok od prvého dňa školských prázdnin od 10.00 hodiny do 24.12. do 14.00 hodiny, od 24.12.\nod 18.00 hodiny do 27.12. do 17.00 hodiny a každý nepárny kalendárny rok dňa 24.12. od\n14.00 hodiny do 18.00 hodiny, od 27.12. od 17.00 hodiny do 02.01. (nasledujúceho párneho\nkalendárneho roka) do 17.00 hodiny, od 02.01. od 17.00 hodiny do posledného dňa\nškolských prázdnin do 17.00 hodiny.\nMatka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi\nv stanovenú hodinu v mieste svojho bydliska. Otec je povinný dodržiavať stanovené hodiny\nstyku a v čase skončenia styku odovzdať maloletú počas bežného roka v dňoch školského\nvyučovania v pondelok do školského zariadenia, v ostatných prípadoch matke v mieste jej\nbydliska. V prípade, že sa styk nebude môcť zo závažných dôvodov uskutočniť, sú rodičia\npovinní si túto skutočnosť bezodkladne oznámiť.\nTýmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 20P/190/2013-25 zo dňa\n13.11.2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 20P/190/2013-29 zo dňa 22.01.2014\nv časti výšky výživného otca na maloletú a rozsudok Okresného súdu Trnava č. k.\n27P/61/2014-46 zo dňa 27.10.2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 27P/61/2014-49\nzo dňa 20.11.2014 v časti úpravy styku otca s maloletou.\nSúd ukladá matke a otcovi výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa\npsychologickému poradenstvu a absolvovať 20 konzultácií so psychológom v intervaloch\npodľa jeho určenia na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny\n\ns účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, za účelom\n\nzlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti\no maloletú, zlepšenia vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča maloletej, usmernenia\nrodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletej.\n\n3\n\nMatka je povinná zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu\nv sume 258,77 eura do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOtec je povinný zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu v sume\n258,77 eura do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“\n2.1 O odvolaní otca i matky maloletej proti napadnutému rozsudku okresného súdu\nrozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu\nv napadnutých častiach zvýšenia výživného, nedoplatku na zročnom výživnom, styku otca\ns maloletou, náhrade trov konania štátu a náhrade trov konania účastníkov potvrdil\na v napadnutej časti uloženia výchovného opatrenia zrušil a vec okresnému súdu vrátil\nna ďalšie konanie. Krajský súd v napadnutom rozsudku uviedol:\n„Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku\nsúdu prvej inštancie v časti zvýšenia výživného, nedoplatku na zročnom výživnom, styku\notca s maloletou, uloženia výchovného opatrenia a uloženia povinnosti matke zaplatiť\nnáhradu trov konania štátu.\nOdvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového\nmateriálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom\nrozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel\nk správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.\nOdvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi\nzávermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom\nv podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).\nPri rozhodovaní o zmene výšky výživného je nevyhnutné previesť porovnanie\nokolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového\nrozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom\npotrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného,\nak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi\nv čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť\nodôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo\nobjektívne, napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly\n\n4\n\nobsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá\nsama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom\nmožná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.\nKonkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou\noprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné\nskúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča,\nktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.\nOprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami\nbytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného\nstavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené\npotreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad\nsúvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí\npri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho\nschopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných\nposkytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných\nosôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto\nosobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú\npovinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je\npotrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa\nprihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda\nna to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,\nkvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na\ntrhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných\nrodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard,\nktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy\npotrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a\nzároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich\nschopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové\nmožnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa\npreukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania\n\n5\n\nalebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na\npríjmoch alebo majetku.\nSprávnym bol postup súdu prvej inštancie, ktorý porovnal pomery a okolnosti,\nz ktorých sa vychádzalo z ostatnej úprave výživného, s pomermi a okolnosťami v čase\nnového rozhodovania o výživnom, pričom posúdil jednotlivé zmeny pomerov tak na strane\nvýživou odkázaného dieťaťa, ako aj na strane výživou povinných rodičov, a dospel\nk správnemu záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov, ktoré odôvodňovali zmenu\nvýživného. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom preskúmal a vyhodnotil schopnosti,\nmožnosti a majetkové pomery oboch rodičov a prihliadol na zmeny, ktoré nastali\nod ostatného rozhodnutia súdu o výživnom na dieťa, a to tak na strane rodičov, ako aj\ndieťaťa. Správnym bol záver súdu prvej inštancie, že s prihliadnutím na odôvodnené\npotreby maloletej, je pôvodne stanovené výživné v sume 350 eur mesačne dostatočné, no\nmajetkové pomery otca odôvodňuje určiť výživné i na tvorbu úspor maloletej, ktoré budú\nprípadne slúžiť na zabezpečenie prípravy na jej budúce povolanie, resp. na iné\nnepredpokladané výdavky. Súd sa vyporiadal i s námietkou otca dieťaťa, že tento maloletej\ndobrovoľne sporí a rovnako sa vyporiadal s námietkou otca, že výživné na tvorbu úspor\nmalo byt' určené zo sumy pôvodného výživného, s prihliadnutím na to, že táto suma bola\nurčená na základe rodičovskej dohody ako bežné výživné a ako bežné výživné je po zvýšení\nnákladov na maloletú po nástupe na základnú školu aj spotrebovaná.\nS prihliadnutím na zvýšenie výživného s účinnosťou od 01.09.2016 súd správne\nrozhodol i o nedoplatku na zročnom výživnom na tvorbu úspor za obdobie od 01.09.2016 do\n31.10.2016, ktorý nedoplatok s prihliadnutím na jeho výšku uložil otcovi zaplatiť naraz.\nAj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom\nrozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových\na rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto\nvzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom.\nJe pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku\nodcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach\nuprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia\nnedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť\nokolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi,\n\n6\n\nktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj\nokolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti,\nrodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Prvoradý\nje tu predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V\nzáujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia,\nstability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju\njeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému\na sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.\nJe pritom v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom\na aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo\npríležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez\nakéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Vždy však treba mať na zreteli, že\nzáujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí.\nOdvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že je v záujme zdravého\nvývinu maloletej, aby sa na jej výchove podieľali obaja rodičia, ktorý sa vo svojich\nvýchovných prístupoch dopĺňajú. V záujme zabezpečenia dostatočných podkladov pre\nrozhodnutie súd prvej inštancie vo veci vykonal znalecké dokazovanie, z ktorých záverov\nvyplynulo, že nie je v záujme maloletej zúženie styku s otcom v zmysle návrhu matky.\nNa základe vykonaného dokazovania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by\nodôvodňovali podstatné zúženie styku otca s maloletou. Čiastočné zúženie styku otca\ns dieťaťom prvoinštančný súd dostatočným spôsobom odôvodnil, keď uviedol, že na rozdiel\nod záverov znalca, ktorý navrhol ponechať styk v predchádzajúcom rozsahu, považoval súd\nza dôvodné zúženie styku v súvislosti s nástupom maloletej na základnú školu, ktorá\nskutočnosť odôvodňovala prehodnotenie skoršej úpravy. Odvolací súd sa stotožňuje\nso záverom súdu prvej inštancie, že s obdobím zaškolenie je spojená potreba určitého\nrežimu v súvislosti s prípravou do školy na nasledujúci deň a zabezpečenie dostatočného\nmnožstva spánku, ale aj priestoru na hru, čo by pri doterajšej úprave styku nebolo\nzabezpečené. V odôvodnení rozhodnutia v tejto časti sa súd prvej inštancie dostatočným\nspôsobom zaoberal námietkami zo strany rodičov a vzhľadom na to, že títo ani v odvolacom\nkonaní neuviedli žiadne ďalšie podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné\n\n7\n\nprihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku v tejto časti (§ 387 ods. 2\nCSP).\nZa správne považoval odvolací súd i rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti\nuloženia povinnosti rodičom zaplatiť náhradu trov konania štátu, keď súd prvej inštancie\nsprávne vzhľadom na absenciu konkrétnej úpravy postupoval podľa čl. 3 ods. 1 a 2\nZákladných princípov CMP v spojení s § 54 CMP a § 255 ods. 1 CSP, a vzhľadom na to, že\nu žiadneho z účastníkov neboli predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, každému\nz účastníkov v rovnakej miere uložil podieľať sa na trovách štátu vynaložených v súvislosti\ns vykonaným znaleckým dokazovaním titulom vyplateného znalečného, keď znalecké\ndokazovanie bolo vykonané v záujme maloletej, a teda v danom prípade nemožno hovoriť\no prevažujúcom úspechu alebo neúspechu toho ktorého účastníka.\nZ vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie\nv napadnutých častiach zvýšenia výživného, nedoplatku na zročnom výživnom, styku otca\ns maloletou a náhrady trov konania štátu z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1\nCSP potvrdil.\nUvedené však už neplatilo o rozsudku súdu prvej inštancie v časti uloženia\nvýchovného opatrenia, keď súd prvej inštancie dostatočne neprihliadol na to, že už\nuznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 01.08.2016, č.k. 11 P/20/2015-325, bolo\nnariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola uložená rodičom maloletej povinnosť\npodrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\n\ndo právoplatného\n\nrozhodnutia vo veci samej, a to v intervaloch podľa určenia psychológa, s cieľom zlepšiť\nvzájomnú komunikáciu medzi rodičmi a usmerniť rodičov ohľadom ich spoločnej\nzodpovednosti za výchovu a vývin dieťaťa. Zo správy RPPS zo dňa 11.11.2016 vyplýva, že\nsa realizovalo s rodičmi dieťaťa 6 stretnutí (dve individuálne a štyri dyadické). Posledné\nstretnutie bolo psychologičkou ukončené predčasne z dôvodu, že otec dieťaťa po\nopakovanej žiadosti psychologičky neprestal kričať, pričom zo záverov správy je zrejmé, že\npsychologičke sa nepodarilo nadviazať primeraný kontakt medzi psychológom a klientom\nzaložený na vzájomnom rešpekte a dôvere, ktoré sú jednou zo základných podmienok pre\núspešnosť spolupráce. Na RPPS\na\n\naktuálne pracujú dvaja psychológovia, a to\n. Mgr.\n\ns rodičmi maloletej spolupracoval v apríli až\n\n8\n\nmáji 2015, pričom otec dieťaťa na neho podal písomnú sťažnosť vzťahujúcu sa\nk psychologickej správe a k postupu psychológa. Podľa metodického usmernenia je riešenie\nsťažnosti kontraindikáciou ďalšej poradenskej spolupráce menovaného psychológa s otcom\nmaloletej. Z vyjadrenia psychologičky RPPS\n\nzo dňa 11.11.2016\n\nvyplynulo, že v prípade opätovnej povinnosti rodičov podrobiť sa odbornému poradenstvu\ntáto odporučila, aby výchovné opatrenie bolo realizované v spolupráci s klinickým\npsychológom s dlhoročnou praxou, kde by zo strany rodičov mohol byť väčší predpoklad\njeho rešpektovania ako odborníka.\nZ uvedeného vyplýva, že rozsudkom v napadnutej časti bolo rodičom uložené\nvýchovné opatrenie totožného obsahu, ako bolo uložené už neodkladným opatrením, pričom\nz obsahu spisového materiálu vyplýva, že výchovné opatrenie nariadené neodkladným\nopatrením neplní svoj účel, na čo bolo zo strany psychologičky RPPS\n\nMgr.\n\npoukazované, pričom argument súdu prvej inštancie, že s prihliadnutím na\nnerešpektovanie jednej psychologičky RPPS\n\nje možné realizovať výchovné\n\nopatrenie iným psychológom pracoviska, nie je správny, pretože na pracovisku sú len dvaja\npsychológovia, ktorí s prihliadnutím na predchádzajúcu spoluprácu s rodičmi maloletej,\nnajmä otcom dieťaťa, poukázali na neúčelnosť nariadeného výchovného opatrenia.\nVzhľadom na uvedené bude potrebné i v spolupráci s procesným opatrovníkom zistiť\nmožnosť realizácie výchovného opatrenia prostredníctvom iného špecializovaného\nzariadenia, kde by bol väčší predpoklad jeho rešpektovania zo strany rodičov, a teda aj\nväčší predpoklad dosiahnuť jeho účelu.\nZ vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej\nčasti uloženia výchovného opatrenia podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391\nods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.“\n3. Podľa sťažovateľov súd prvej inštancie odporúčania odborníka a zástupcu\nmaloletej odmietol a subjektívne vyhodnotil, že úprava styku, o ktorej rozhodol, je\nv najlepšom záujme maloletej. Podľa názoru sťažovateľov súd prvej inštancie styk maloletej\ns otcom – sťažovateľom upravil svojvoľne na základe subjektívneho vnímania situácie bez\nzohľadnenia všetkých relevantných skutočností.\n\n9\n\n3.1 Podľa sťažovateľov súčasne súd prvej inštancie nerozhodol o návrhu otca –\nsťažovateľa z 2. novembra 2016 v časti úpravy styku s maloletou, a to bez akéhokoľvek\nodôvodnenia.\n\nOkresný\n\nsúd\n\npodľa\n\nmienky\n\nsťažovateľov\n\nprehliadol\n\nvyjadrenie\n\na argumentáciu otca – sťažovateľa o vhodnosti zotrvania na dovtedajšej úprave styku.\n3.2 Konaním okresného súdu a krajského súdu boli podľa presvedčenia sťažovateľov\nporušené práva dieťaťa v tom smere, že súdy sa nezaoberali otázkou\n- záujmu stretávania sa dieťaťa s otcom,\n- záujmu o zdravotný stav dieťaťa (dieťa trpí nadváhou, pričom práve otec mu\nzabezpečoval starostlivosť odporučenú ošetrujúcimi lekármi).\n3.3 Napadnutý rozsudok krajského súdu podľa sťažovateľov nevychádza z reálneho\nskutkového stavu veci, ale zo subjektívneho posúdenia veci prvostupňovým súdom bez\nzohľadnenia potrieb maloletej dcéry. Podľa názoru sťažovateľov sa súdy vecou zaoberali\nnedostatočne, pričom závery oboch súdov sú nepresvedčivé.\n3.4 V tomto smere súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd podľa sťažovateľov\npochybili, keďže nezohľadnili dôkazy a vyjadrenia otca a prijali výlučne vyjadrenia matky.\nV rozhodovacom procese podľa slov sťažovateľov súd prvej inštancie aj odvolací súd\nvychádzali zo subjektívneho pohľadu na riešenie veci, pričom prehliadli odporúčania\nustanoveného súdneho znalca, kolízneho opatrovníka či ošetrujúcich lekárov maloletej.\n3.5 Sťažovatelia zdôrazňujú, že súd prvej inštancie ani odvolací súd sa vo svojich\nodôvodneniach nevenovali kritériám posudzovania záujmu maloletého dieťaťa. Súd prvej\ninštancie, ako aj odvolací súd v tejto veci nepostupovali podľa názoru sťažovateľov\nv zmysle ustálenej praxe, keďže neakceptovali vyjadrenie maloletej pred súdnym znalcom,\nodporúčania odborníkov, odporúčania súdneho znalca a nesprávne vyhodnotili svoje\nrozhodnutie tak, že styk otca s maloletou rozširujú, pričom v skutočnosti styk otca\ns maloletou zúžili o celých 60 popoludní ročne.\n3.6 Napadnutý rozsudok krajského súdu neobsahuje podľa názoru sťažovateľov\ndostatok skutkových a právnych záverov, naopak, jeho výklad a závery je možné považovať\nza svojvoľné a neodôvodnené. Z napadnutého rozsudku krajského súdu podľa sťažovateľov\n10\n\nvyplýva, že súd sa riadil svojvôľou a vôbec neprihliadal na záujmy maloletej dcéry\na možnosti jej rodičov.\n4. Sťažovatelia navrhli vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie\noznačených ústavných práv sťažovateľov postupom a napadnutými rozsudkami okresného\nsúdu a krajského súdu, ďalej aby napadnuté rozsudky okresného súdu a krajského súdu\nzrušil a vec im vrátil na ďalšie konanie, priznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie\nvo výške 3 000 eur a náhradu trov konania.\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\n\n11\n\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nIII.\nK splneniu podmienok konania pred ústavným súdom\n7. Ústavný súd v úvode konštatuje, že sťažovatelia k svojej sťažnosti nepriložili\nsplnomocnenie na zastupovanie ich osôb pred ústavným súdom advokátom (požiadavka\nplynúca z § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n7.1 Z toho dôvodu bolo možné sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí\n7.2 V duchu materiálnej ochrany ústavných práv sťažovateľov však ústavný súd\nsťažnosť preskúmal a zisťoval, či by inak bolo možné sťažnosť prijať na ďalšie konanie,\nalebo sú tu aj iné dôvody odmietnutia sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní.\nK sťažnosti maloletej\n8. Ústavný súd oboznamuje, že aj keby bola splnená náležitosť splnomocnenia\nadvokáta na zastupovanie pred ústavným súdom, nemožno splnomocnenie udelené otcom\nmaloletej na zastupovanie maloletej advokátom považovať vzhľadom na okolnosti\na špecifiká veci za prípustné v tomto konaní pred ústavným súdom. V kontraste s názorom\nmaloletej zisťovaným v konaní pred okresným súdom (bod 74 napadnutého rozsudku\nokresného súdu) sa totiž otec v zmysle obsahu sťažnosti a v nej uvedených argumentov\nsťažnosťou snaží zvrátiť rozhodnutie (napadnutý rozsudok) krajského súdu. Otec maloletej\nje v tomto prípade v konflikte záujmov, čo sa týka jeho možnosti ako zákonného zástupcu\nsplnomocňovať akéhokoľvek právneho zástupcu na zastupovanie maloletej pred ústavným\n\n12\n\nsúdom v smere dožadovania sa rozhodnutia ústavného súdu v prospech otca [podľa § 31\nods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“): „Žiadny z rodičov nemôže zastupovať\nsvoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov\nmedzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým\nistým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka,\nktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať“].\n8.1 Ústavný súd preto hodnotí, že sťažnosť maloletej nespĺňa zákonom o ústavnom\nsúde predpísané náležitosti splnomocnenia (a to náležitosti v zmysle § 20 ods. 2 zákona\no ústavnom súde) a zároveň je podaná zjavne neoprávnenou osobou a je potrebné ju\nz týchto dôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť.\nK namietanému porušeniu práv sťažovateľa (otca) postupom a napadnutým\nrozsudkom okresného súdu\n9. Sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému rozsudku okresného súdu je\npotrebné odmietnuť aj pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.\n9.1 Zo sťažnosti je nepochybné, že sťažovateľ využil svoje právo podať proti\nnapadnutému rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný\nrozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa\nv danom prípade nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať o napadnutom rozsudku\nokresného súdu, keďže odvolanie predstavuje účinný opravný prostriedok ochrany práv\nsťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu.\n9.2 Princíp subsidiarity nás poučuje, že ústavný súd poskytuje ochranu základným\nprávam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné\nsúdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že\nvšeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Ochrana\nzákladných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom ústavou\na zákonom o ústavnom súde upraveného konania o sťažnosti je preto subsidiárna\n\n13\n\na nastupuje až vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis\nmutandis II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09).\n9.3 Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť\nv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci\nna jej prerokovanie.\nK sťažovateľom (otcom) namietanému porušeniu čl. 3 ods. 1 Dohovoru\no právach dieťaťa postupom a napadnutým rozsudkom krajského súdu\n10. K namietanému porušeniu čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je potrebné\nv úvode uviesť, že tento upravuje princíp, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým\nhľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, a to aj pri rozhodovaní súdu v ich\nveciach alebo veciach, ktoré sa dotýkajú ich záujmu.\n10.1 Tento princíp bol v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky\ntransponovaný (explicitne, ako aj implicitne) do jednotlivých noriem Civilného\nmimosporového poriadku (porov. napr. § 117, § 119, § 146 ods. 1, § 147 ods. 2), ako aj\nzákona o rodine (porov. napr. čl. 5, § 23 ods. 2, § 24 ods. 4, § 44 ods. 4 a ďalšie).\nNa ústavnej úrovni sa princíp povinnosti prihliadať na najlepší záujem dieťaťa (maloletého)\nv konaní pred všeobecným súdom spája najmä so základným právom dieťaťa (maloletého)\nna súkromie podľa čl. 16 ods. 2 ústavy, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do\nsúkromného a rodinného života v zmysle čl. 19 ods. 2 ústavy, na súdnu ochranu podľa čl.\n46 ods. 1 ústavy, so základným právom dieťaťa (maloletého), aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohlo vyjadriť\nku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\n10.2 V konaní pred ústavným súdom je však sťažovateľom otec maloletej, a nie\nmaloletá. Len deti (maloletí) primárne benefitujú z princípu upraveného čl. 3 ods. 1\nDohovoru o právach dieťaťa, ktorý našiel v právnom poriadku vyústenie do subjektívnych\nhmotných a procesných ústavných práv dieťaťa (maloletého) alebo subjektívnych hmotných\na procesných zákonných práv dieťaťa (maloletého). Na základe uvedeného tak chýba medzi\nv sťažnosti namietaným porušením čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a osobou\n14\n\nsťažovateľa príčinná súvislosť (kauzálny nexus) a námietka porušenia čl. 3 ods. 1 Dohovoru\no právach dieťaťa zo strany sťažovateľa (otca) je zjavne neopodstatnená, keďže namietať\nporušenie ústavných práv spojených s princípom vyjadreným v čl. 3 ods. 1 Dohovoru\no právach dieťaťa je aktívne legitimované dieťa (maloletý).\n10.3 Navyše ústavný súd v súvislosti s čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa\nodkazuje na svoje uznesenie sp. zn. II. ÚS 596/2014 z 30. septembra 2014 (publikované\nv Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2014 pod č. 57/2014),\nv ktorom uviedol, že na úrovni doktríny medzinárodného práva, ako aj na úrovni samotnej\nOrganizácie Spojených národov prevládol (dnes už konštantný) právny názor, že medzi\nčlánky Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré upravujú všeobecné zásady/princípy (general\nprinciples) a nie sú priamo vykonateľné, ale je potrebné tieto zásady inkorporovať do\npríslušnej vnútroštátnej legislatívny a aplikačnej praxe, možno zaradiť najmä čl. 2, čl. 3,\nčl. 6 a čl. 12 (pozri HODGKIN, R. – NEWELL, P. Implementation Handbook for the\nConvention on the Rights of the Child. Fully revised third edition. Ženeva : UNICEF\nRegional Office for Europe, 2007, p. 39, 83, 158; k tomu porov. aj Committee on the Rights\nof the Child: General Comment No. 5, CRC/GC/2003/5, body 19, 20 a 22). Tento záver\npodporuje i samotný text týchto článkov Dohovoru o právach dieťaťa („štáty sa zaväzujú“,\n„štáty zabezpečujú“, „dieťaťu sa poskytuje“). Naopak, k priamo vykonateľným právnym\nnormám Dohovoru o právach dieťaťa je možné zaradiť napr. čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2,\nčl. 13, čl. 16 a pod.\n10.4 V duchu týchto konklúzií ústavný súd odmietol sťažnosť vo veci sp. zn.\nII. ÚS 596/2014 v časti namietajúcej porušenie čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú, keďže táto označená\nreferenčná právna norma Dohovoru o právach dieťaťa neobsahuje priamo aplikovateľné\nsubjektívne právo, ale je všeobecnou proklamáciou (princípom), ktorú je zmluvný štát\npovinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva sú povinné\ntento princíp zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych\naktov.\n\n15\n\n10.5 Ústavný súd nevidí potrebu nič na uvedenom názore meniť a aj s týmto\nvedomím konštatuje, že sťažnosť v časti namietaného porušenia čl. 3 ods. 1 Dohovoru\no právach dieťaťa napadnutým rozsudkom krajského súdu je aj z dôvodov popísaných\nv predchádzajúcich bodoch zjavne neopodstatnená.\nK sťažovateľom (otcom) namietanému porušeniu označených ústavných práv\npostupom a napadnutým rozsudkom krajského súdu\n11. Ústavný súd konštatuje, že v súčasnosti existuje široká zhoda – a to aj\nv medzinárodnom práve – na podpore myšlienky, že pri rozhodovaní príslušných orgánov\nverejnej moci týkajúcom sa detí musí byť ich najlepší záujem prvoradým hľadiskom\nrozhodovania.\n11.1 Uvedené potvrdzuje v priestore Európskej únie napr. aj Charta základných práv\nEurópskej únie, kde podľa čl. 24 ods. 2 „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi\nverejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade\nbrať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa“.\n11.2 Záujem dieťaťa sa skladá z dvoch častí. Na jednej strane stojí dikcia, že puto\ndieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované s výnimkou prípadov, keď sa rodinné prostredie\nukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť prerušené len\nvo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie osobných\nvzťahov. Na druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj v zdravom prostredí\na rodičia nesmú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku\npoškodzovali zdravie a zdravý vývoj dieťaťa [porov. Neulinger and Shuruk v. Švajčiarsko,\nč. 41615/07, rozsudok Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“) zo 6. 7. 2010, bod 136; Elsholz v. Nemecko, č. 25735/94, rozsudok Veľkej\nkomory ESĽP z 13. 7. 2000, bod 50; Maršálek v. Česká republika, č. 8153/04, rozsudok\nESĽP zo 4. 4. 2006, bod 71].\n11.3 V tomto ohľade platí aj pre rozhodovanie súdov, že prijaté opatrenia musia\nsledovať najlepší záujem dieťaťa. Povinnosť aplikačnej praxe sledovať pri rozhodovaní\n\n16\n\nkonkrétnej veci týkajúcej sa detí ich najlepší záujem vyplýva okrem iného aj z čl. 3\nDohovoru o právach dieťaťa.\n11.4 Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa\nvychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže\nzveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa\na ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou\nsúhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná\nstarostlivosť v záujme dieťaťa.\nPodľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a\npovinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na\nzachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého\ndieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného\nprostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým\nrodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany\nobidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,\nrovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.\n11.5 V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné\nvychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať\na podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa\nna starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené\nstýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti\nčo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme\ndieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého\niného, dostatočne silného legitímneho záujmu a konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento\nzáujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porov. nálezy Ústavného súdu\nČeskej republiky sp. zn. III. ÚS 2298/15 – bod 16, sp. zn. I. ÚS 3216/13.\n11.6 Pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom\nv zmysle premís popísaných v predchádzajúcom bode je potrebné zo strany konajúceho\n\n17\n\nsúdu (resp. zainteresovaných orgánov verejnej moci) zohľadniť viaceré konkrétne kritériá.\nIde predovšetkým o nasledujúce 4 kritériá:\n(1) existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie do starostlivosti\nusilujúcimi osobami,\n(2) miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho\nzverenia do starostlivosti tej-ktorej osoby,\n(3) schopnosť osôb usilujúcich o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývoj\na fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby,\n(4) prianie dieťaťa [porov. body 52 a nasl. všeobecného komentára č. 14 Výboru pre\npráva dieťaťa z 29. mája 2013 o práve dieťaťa na to, aby jeho najlepšie záujmy boli\nprvoradým hľadiskom (General comment No. 14 on the right of the child to have his or her\nbest interests taken as primary consideration), 2003, CRC/C/GC/14; k tomu porov. aj nálezy\nÚstavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2482/13 a sp. zn. I. ÚS 1554/14].\n12. Aplikujúc uvedené východiská na vec sťažovateľa, ústavný súd hodnotí, že\nvšeobecné súdy sa nedopustili porušenia označených ústavných práv sťažovateľa a pri\nrozhodovaní veci rešpektovali už opísané východiská a princípy rozhodovania vo veciach\nstarostlivosti o maloletých. K tomuto záveru ústavný súd podrobnejšie dopĺňa.\n12.1 Sám sťažovateľ prispel k výsledku daného konania pred všeobecnými súdmi,\nkeďže vzal späť svoj návrh na určenie striedavej starostlivosti o maloletú (s. 5 sťažnosti:\n„Podaním zo dňa 15.07.2016 zobral otec svoj návrh na zverenie maloletej\ndo striedavej osobnej starostlivosti späť a zároveň navrhol úpravu styku s maloletou\nv pracovnom týždni ponechať tak, ako bolo upravené...“).\n12.2 Tvrdenie sťažovateľa, že všeobecné súdy vychádzali pri napadnutých\nrozsudkoch výlučne zo subjektívneho posúdenia veci, sa nezakladá na skutočnom stave\nveci, keďže z napadnutého rozsudku okresného súdu je zrejmé, že súd zisťoval názor\nmaloletej (bod 74 napadnutého rozsudku okresného súdu), opieral sa o znalecké\ndokazovanie (body 22, 67, 69, 71, 82 napadnutého rozsudku okresného súdu), vyjadrenie\nprocesného opatrovníka maloletej (bod 25 napadnutého rozsudku okresného súdu)\ni výpovede matky i otca (sťažovateľa) maloletej.\n\n18\n\n12.3 Čo sa týka úpravy styku sťažovateľa s maloletou s poukazom na nástup\nmaloletej na základnú školu, všeobecné súdy dospeli k ústavne udržateľnému záveru, že ide\no podstatnú zmenu pomerov i životného rytmu maloletej. Pokiaľ všeobecné súdy svoje\nzávery opreli aj o argumentáciu, podľa ktorej s obdobím zaškolenia je spojená potreba\nurčitého režimu v súvislosti s prípravou do školy na nasledujúci deň a zabezpečenie\ndostatočného množstva spánku, ale aj priestoru na hru, pričom súd zastáva názor, že pri\ndovtedajšej úprave styku toto nie je zabezpečené, ústavný súd hodnotí tieto závery\nvšeobecných súdov ako odôvodnené, a nie arbitrárne vo vzťahu k úprave styku sťažovateľa\ns maloletou.\n12.4 Napadnuté rozsudky všeobecných súdov o úprave styku sťažovateľa s maloletou\nvychádzali z dokázaného skutkového stavu, podľa ktorého sťažovateľ (otec) v dovtedy\nupravenom styku s maloletou maloletú nevyzdvihuje v pondelok a v stredu vždy o 15.00 h,\npričom ak je pracovne zaneprázdnený, splnomocní na vyzdvihnutie študentky. Sťažovateľ\nnepopieral tvrdenia matky, že maloletú odovzdáva neskôr ako v stanovenom čase, ktorý je\no 19.00 h. Maloletá navštevuje v pondelok a v stredu krúžok korčuľovania. Správny\na ústavne obhájiteľný je potom záver všeobecných súdov, v zmysle ktorého ak sťažovateľ\n(otec) nie je trvale schopný vyzdvihovať maloletú o 15.00 h v pracovnom týždni, čo bolo\npreukázané, a potom nie je schopný ju odovzdať aspoň o 19.00 h, čo všeobecné súdy\nvyvodili jednak z vyjadrení matky, ktoré sťažovateľ nepoprel, ako aj zo skutočnosti, že\ntréning tenisu v pondelok končí sťažovateľovi o 19.00 h, nie je v najlepšom záujme\nmaloletej dovtedajšia úprava styku cez pracovný týždeň a je potrebné upraviť styk\nsťažovateľa s maloletou v zmysle výroku napadnutých rozsudkov všeobecných súdov.\n13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postupom a napadnutým\nrozsudkom krajského súdu nemohlo dôjsť k porušeniu označených ústavných práv\nsťažovateľa tak, ako to ten vo svojej sťažnosti namieta, a ani po prijatí sťažnosti na ďalšie\nkonanie nebolo ani potenciálne možné dospieť k záveru o porušení označených ústavných\npráv sťažovateľa. Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n19\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. júna 2018\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rodičovské práva, rodina", "maloletý", "konanie pred ústavným súdom-oprávnenie na podanie návrhu", "dieťa-práva dieťaťa", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e2dcab98-276f-443e-8bc8-f25246cc6f66", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 596/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 596/2014 z 30. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-30", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2dcab98-276f-443e-8bc8-f25246cc6f66"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "f5884a43-a76f-4529-920a-1a7ac930d430:555dae00-46ef-4976-9898-58b36538a0f7", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2115203988.4", "spisova_znacka": "11CoP/106/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/106/2017 z 11. 7. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-07-11", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2115203988.4"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9aa2becd-1299-4a8c-bcfb-ba71d1a2a7c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.162.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2020 z 16. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-16", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.162.2020.1"}, {"guid": "ussr:0da57a12-2a88-44e1-b70c-212401d82320", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.85.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 85/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 85/2020 z 20. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.85.2020.1"}, {"guid": "ussr:190f44b4-7973-4da9-9f4a-7e796890cd46", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.27.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 27/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/2020 z 23. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-23", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.27.2020.1"}, {"guid": "ussr:1ec7a375-7c71-4f9e-bdb4-f436ef481534", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.378.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 378/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 378/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.378.2018.1"}, {"guid": "ussr:c7b16673-e511-4661-9532-b0216c06c717", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.466.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 466/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 466/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.466.2018.1"}, {"guid": "cbaf5ec2-7f54-423d-8d8a-2ab63c4d84d7:131b7bf0-f7f0-4345-984a-87c1bd444ff8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:1422203270.6", "spisova_znacka": "15CoP/26/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 15CoP/26/2024 z 4. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-03-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:1422203270.6"}]}