{"guid": "ussr:942fc59d-edd9-4fb8-b713-19dab9f56eea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.327.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 327/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 327/2018 z 26. 9. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 327/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.327.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-26", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/942fc59d-edd9-4fb8-b713-19dab9f56eea", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.327.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.327.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.327.2018.2/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 327/2018-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. septembra 2018\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany\nLaššákovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou,\nadvokátska kancelária, Podbrezovská 34, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 320/2016 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.\n15 Co 320/2016 p o r u š e n é b o l i .\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom\n\ntisíc eur), ktoré mu j e Krajský súd v Banskej Bystrici\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\np o v i n n ý vyplatiť do dvoch\n\n3.\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n570,06 € (slovom päťstosedemdesiat eur a šesť centov), ktorú j e Krajský súd v Banskej\nBystrici\n\np o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. Eleny Ľalíkovej, advokátska\n\nkancelária, Podbrezovská 34, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 327/2018-8 z 20. júna 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 320/2016\n(ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Z obsahu sťažnosti vyplýva:\n„I.\n1. Sťažovateľ ako žalobca sa žalobou podanou na okresnom súde 24.06.2009\ndomáhal náhrady škody voči štátu z titulu nezákonného rozhodnutia v trestnom konaní,\nktoré sa voči nemu viedlo od r. 1999 a skončilo v r. 2008.\n2. Okresný súd B.Bystrica po prvýkrát rozhodol 1.12.2010 tak, že žalobe vyhovel\ns čím sa neuspokojil žalovaný štát, ktorý podal odvolanie.\n3. V období od 22.2.2011 do 6.3.2014 - čiže vyše 3 rokov - sa vec nachádzala na\nKrajskom súde v B. Bystrici, a to aj v dôsledku kasačného nálezu ÚS SR (III. ÚS 46/2013).\n\n2\n\n4. Okresný súd po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu opätovne rozhodol\n9.5.2016 tak, že žalobe sťažovateľa vyhovel. Aj proti tomuto I. stupňovému rozsudku sa\nodvolal žalovaný štát, v dôsledku čoho sa vec od 17.8.2016 nachádza na KS v B.Bystrici\npod sp. zn. 15Co 320/2016.\n5. Listom z 30.1.2017 sme požiadali odvolací súd o rozhodnutie.\n6. Nedostali sme však žiadnu odpoveď a v informačnej kancelárii krajského súdu sme\n28.7.2017 zistili, že vec nie je rozhodnutá.\nII.\n1. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, má každý právo, aby jeho\nvec bola prejednaná v primeranej dobe a bez zbytočných prieťahov. Pri rozhodovaní\no rešpektovaní tohto práva ako jedného z aspektov práva na spravodlivý proces treba\nzvažovať na jednej strane záujem sťažovateľa na rýchlom vybavení veci a na strane druhej\nvšeobecný záujem na riadnom výkone spravodlivosti.\n2. Otázku primeranosti dĺžky konania treba vždy posúdiť vo svetle konkrétnych\nokolností prípadu, pričom sa berie do úvahy hlavne zložitosť veci, správanie sa sťažovateľa,\npostup súdu a význam konania pre sťažovateľa. Pritom kompenzačné konanie voči štátu má\nosobitný význam pre sťažovateľa, preto súdy musia k nemu pristupovať s osobitnou\nstarostlivosťou /Simaldone v. Taliansko č. 22644/03, Golha v. ČR, či Jupiter SK v.SR/\n3. Všeobecne je štát povinný usporiadať svoj justičný systém tak, aby súdy mohli\nkaždému zaručiť právo na rozhodnutie v primeranej dobe. Preto prieťahy pričítateľné súdu\nmôžu viesť ku konštatovaniu prekročenia primeranej doby.\nIII.\n1. Kompenzačné konanie za nezákonné trestné konanie v období r. 1999 do 2008,\ntrvajúce už vyše 8 rokov celkovo, z toho na odvolacom súde vyše 4 rokov, je objektívne\nvzaté dobou neprimerané, a to len pre nesústredenú a neefektívnu - v jednom období aj\nzmätočnú, keď zasahoval ústavný súd - činnosť krajského súdu, ktorá vedie k porušovaniu\nústavných práv sťažovateľa, ktorý sa na prieťahoch vôbec nepodieľa.\n2. Po celú túto dobu právnej neistoty, beznádeje, frustrácie a úzkosti je sťažovateľ\nneustále v područí štátu a jeho justičného systému, preto žiada titulom finančného\nzadosťučinenia priznať sumu 5000 EUR ako kompenzáciu za tento stav bezmocnosti voči\n\n3\n\nodvolaciemu súdu, ktorý spor sa ani nesnaží riešiť, len hľadá dôvod pre zrušenie\nI. stupňového rozsudku.\n3. Preto na základe uvedených skutočností navrhujeme vydať nález:\n1. Základné právo\n\n, garantované čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1\n\ndohovoru, v konaní vedenom na Krajskom súde v B. Bystrici pod sp. zn. 15Co 320/2016,\nporušené bolo.\n2. Krajskému súdu B. Bystrica prikazuje konať vo veci sp. zn. 15Co 320/2016 bez\nzbytočných prieťahov.\n3.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 5000 EUR, ktorú\n\nsumu mu vyplatí KS v B. Bystrici do 1 mesiaca od doručenia nálezu.\n4.\n\npriznáva náhradu trov konania v sume 374,30 EUR - odmena\n\nza 2 úkony právnej pomoci po 147,33 + 2 x -RP po 8,84 + 20% DPH, t.j. 62,46 E - ktorú\nsumu zaplatí Krajský súd 3.Bystrica k rukám JUDr. Eleny Ľalíkovej, v lehote 1 mesiaca od\ndoručenia nálezu.“\n3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:\nkrajský súd, zastúpený jeho podpredsedom listom sp. zn. Spr 549/18 z 18. júla 2018,\na právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu krajského súdu zo 14. augusta\n2018.\n3.1 Podpredseda krajského súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov\nvykonaných v napadnutom konaní a dodal tieto relevantné skutočnosti:\n„... Krajskému súdu v Banskej Bystrici bola dňa 17. augusta 2016 predložená vec\nvedená na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 16C/80/2009 na rozhodnutie\no odvolaní proti rozsudku okresného súdu č. k. 16C/80/2009-367 zo dňa 09.05.2016, ktorým\nv konaní o náhradu škody z nezákonného súdneho rozhodnutia, v právnej veci žalobcu\n(sťažovateľa) v konaní právne zastúpeného advokátkou JUDr. Elenou\nĽalíkovou (advokátkou sťažovateľa) proti žalovanej Slovenská republika - Ministerstvo\nspravodlivosti SR, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 315 153,00 Eur\ns 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 300 000,00 Eur od 09.05.2016 do zaplatenia\na 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 15 153,00 Eur od 11.05.2009 do zaplatenia,\n\n4\n\nvšetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku návrh zamietol\n(v časti nároku na úrok z omeškania z náhrady nemajetkovej ujmy).\n... Konanie začalo na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 16C/80/2009\npodaním žaloby na okresný súd dňa 24. 06. 2009.\nOkresný súd o žalobe prvý krát rozhodol dňa 10.02.2010 rozsudkom č. k.\n16C/80/2009-106, voči ktorému rozsudku podal odvolanie žalobca aj žalovaný.\nVec bola Krajskému súdu v Banskej Bystrici predložená dňa 30.04.2010\nna rozhodnutie o odvolaní.\nKrajský súd v Banskej Bystrici v konaní pod sp. zn. 2Co/132/2010-127 uznesením\nzo dňa 20.06.2009 rozsudok okresného súdu, ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť\nžalobcovi sumu 214 680,- Eur so 6% úrokom z omeškania ročne od 11.05.2009 do\nzaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ako aj vo výroku\no zamietnutí zvyšku návrhu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, s tým,\nže pokiaľ ide o nároky uplatnené žalobcom, či už náhrady škody ako aj náhrady\nnemajetkovej ujmy, je potrebné nároky opätovne prehodnotiť, presne ich špecifikovať\na výšku priznaných súm potrebným spôsobom aj odôvodniť. Okrem toho okresný súd musí\nzvážiť intenzitu porušenia osobnostných práv žalobcu, berúc v úvahu aj prvky primeranosti\nodškodnenia. Rozsudok považoval za nepreskúmateľný a neprijateľný.\nOkresný súd opätovne vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 16C/80/2009-164 zo dňa\n01.12.2010.\nVoči uvedenému rozhodnutiu okresného súdu podali odvolanie žalobca, ako aj\nžalovaný.\nVec bola predložená krajskému súdu dňa 22. 02. 2011. Krajský súd vo veci rozhodol\ndňa 20.12.2011 uznesením č. k. 15Co/60/2011-185, ktorým rozsudok okresného súdu\nvo výroku, ktorým žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 314 680,- Eur so 6% ročným\núrokom z omeškania od 11.05.2009 do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti\nrozhodnutia a vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh žalobcu zamietol, zrušil a v tejto časti mu\nvec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň vo výroku, ktorým okresný súd konanie v časti\no zaplatenie 3 828,- Eur so 6% úrokom z omeškania od 11.05.2009 do zaplatenia zastavil,\nzrušil z dôvodu, že okresný súd opätovne konanie v časti o zaplatenie 3 828,- Eur\ns príslušenstvom zastavil, hoci v tejto časti rozsudok nebol odvolacím súdom\n\n5\n\nv predchádzajúcom rozhodnutí zrušený (§ 221 ods. 1 O. s. p.). V odôvodnení uvedeného\nrozhodnutia poukázal aj na to, že rozhodnutie okresného súdu nie je náležite odôvodnené a\nnezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti, ako to vyžaduje ust. § 157\nods. 2 O. s. p., naviac, okresný súd pri rozhodovaní o priznaní úrokov z omeškania\nnevychádzal z predchádzajúceho záväzného záveru rozhodnutia odvolacieho súdu.\nZdôraznil, že okresný súd je po zrušení veci odvolacím súdom viazaný jeho právnym\nnázorom vysloveným v uvedenom rozhodnutí, opätovne vo veci rozhodne, svoje rozhodnutie\nnáležite odôvodní, aby z neho bolo zrejmé, na základe akých dôkazov vo veci rozhodol, ako\nich vyhodnotil a ako aplikoval príslušné procesné predpisy pri ich hodnotení, akými\núvahami sa spravoval pri rozhodovaní o veci samej.\nVoči uvedenému zrušujúcemu uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici žalobca\nprostredníctvom svojej právnej zástupkyne (JUDr. Elena Ľalíková) podal ústavnú sťažnosť\ndatovanú dňom 13.02.2012. Okresný súd z uvedeného dôvodu prerušil konanie vedené pod\nsp. zn. 16C/80/2009 do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky\no sťažnosti voči rozhodnutiu krajského súdu č. k. 15Co/60/2011-185 zo dňa 20.12.2011.\nUvedené rozhodnutie sa stalo právoplatným dňom 11.05.2012. Ústavný súd na neverejnom\nzasadnutí dňa 03.09.2013 rozhodol, že základné právo žalobcu na súdnu ochranu zaručené\nčl. 46 ods. 1 Ústavy SR a jeho právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Banskej Bystrici č. k. 15Co/60/2011-185 zo dňa 20.12.2011 vo výroku, ktorým zrušil\nrozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/80/2009-164 zo dňa 01.12.2010\nporušené bolo. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/60/2011-185 zo dňa\n20.12.2011 vo výroku o zrušení rozsudku okresného súdu a vrátení veci okresnému súdu na\nďalšie konanie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň zaviazal Krajský súd\nv Banskej Bystrici k povinnosti uhradiť žalobcovi trovy konania. Vo zvyšnej časti sťažnosti\nžalobcu nevyhovel. Poukázal na to, že pri opätovnom rozhodovaní o odvolaniach proti\nrozsudku okresného súdu vo veci samej za podmienky, že nedôjde k zmene jeho postoja\nk dôvodnosti odvolacích námietok, bude úlohou krajského súdu formulovať dostatočne\nkonkrétne a detailne výhrady ku kvalite odôvodnenia prvostupňového meritórneho\nrozhodnutia.\n\n6\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici po rozhodnutí ústavného súdu dňa 05.02.2014\nopätovne rozhodol o odvolaní žalobcu, a to uznesením 15Co/645/2013-238, a to tak, že\nrozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu\n314 680,- Eur so 6% ročným úrokom z omeškania od 11.05.2009 do zaplatenia v lehote do\n15 dní od právoplatnosti rozhodnutia a vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh žalobcu zamietol\nzrušil a v tejto časti mu vec vrátil na ďalšie konanie. Vo výroku, ktorým okresný súd\nkonanie v časti o zaplatenie 3 828,- Eur so 6% úrokom z omeškania od 11.05.2009 do\nzaplatenia zastavil, rozsudok okresného súdu zrušil.\nŽalobca opätovne podal ústavnú sťažnosť voči rozhodnutiu Krajského súdu v\nBanskej Bystrici zo dňa 05.02.2014, č. k. 15Co/645/2013-238 datovanú dňom 12.05.2014.\nO uvedenej ústavnej sťažnosti ústavný súd rozhodol uznesením III. ÚS 540/2014-16 dňa\n09.09.2014, tak, že sťažnosť žalobcu odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd\nkonštatoval, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vzhľadom na jeho konkrétnosť\na inštruktážnu povahu ústavne akceptovateľné a nevykazuje znaky arbitrárnosti ani zjavnej\nneodôvodnenosti, pričom odvolací súd v ňom uvádza odpovede najmä na tie argumenty,\nktoré majú pre vec podstatný význam, preto sťažnosť už pri predbežnom prerokovaní\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nNa pojednávaní na okresnom súde konanom dňa 10.12.2014 zástupca žalovaného\npredložil návrh na zloženie preddavku na trovy konania v zmysle § 141a O. s. p.\nO uvedenom návrhu okresný súd rozhodol uznesením tak, že návrh žalovaného\nzo dňa 28.11.2014 na zloženie preddavku na trovy konania v zmysle § 141a O. s. p.\nzamietol. Voči uvedenému uzneseniu podal odvolanie žalobca. Krajský súd o uvedenom\nodvolaní rozhodol dňa 17.12.2015 tak, že odvolanie odmietol.\nDňa 09.05.2016 Okresný súd v Banskej Bystrici vo veci opätovne rozhodol\nrozsudkom č. k. 16C/80/2009-367. Voči uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný.\nV prvom rade žalovaný namietol postup súdu, ktorý opakovane rozhoduje v rozpore s § 226\nO. s. p. a nerešpektuje právny názor odvolacieho súdu. Uvedené má za následok umelé\npredlžovanie konania a je v rozpore s požiadavkami rýchlej a účinnej ochrany práv\núčastníkov konania. Žalovaný mal za to, že napádaný rozsudok ako celok trpí\nnezrozumiteľnosťou, nepreskúmateľnosťou až arbitrárnosťou, zároveň vzniesol námietku\npremlčania.\n\n7\n\nOdvolanie bolo predložené Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 17.08.2016.\nNa Krajskom súde v Banskej Bystrici bola vec pod sp. zn. 15Co/320/2016 náhodným\nvýberom pridelená do senátu 15Co. Predsedom senátu a sudcom spravodajcom veci bola\nJUDr. Klaudia Kosková.\nKrajský súd vo veci rozhodol uznesením sp. zn. 15Co/320/2016 dňa 4. júla 2018 tak,\nže rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie. Vec je v štádiu vyhotovovania rozhodnutia v lehote podľa § 223 ods. 3 CSP.\nJUDr. Klaudia Kosková napadnuté veci vybavuje priebežne, podľa prichádzajúceho\nnápadu, pričom prednostne podľa zákona vybavuje neodkladné opatrenia, veci NcC,\nopatrovanské veci, pracovné veci, a potom priebežne podľa poradia ostatné veci. Na výkon\nfunkcie sudkyne na Krajskom súde v Banskej Bystrici bola pridelená od 01.05.2014, kde jej\nbolo prerozdelených 376 vecí po predchádzajúcej sudkyni JUDr. Oľge Maľovej, ktorá\nodišla do dôchodku. Zároveň jej v roku 2014 bolo pridelených 304 vecí rozhodla 279 vecí,\nv roku 2015 jej bolo pridelených 471 vecí, rozhodla 632 vecí, v roku 2016 jej bolo\npridelených 319 vecí, rozhodla 408 vecí, v roku 2017 jej bolo pridelených 146 vecí,\nrozhodla 191 vecí, nevybavených zostalo 114 vecí; od 01.01.2018 do 31.05.2018 jej bolo\npridelených 67 vecí, rozhodla 89 vecí, nevybavených vecí zostalo 92.\nK prieťahom v konaní došlo z objektívnych dôvodov, vzhľadom na vysoký počet\npridelených prerozdelených vecí po sudkyni odchádzajúcej do dôchodku, ako aj enormne\nzvýšený nápad vecí v rokoch 2014 až 2016 a vybavovanie vecí v časovom slede. Z týchto\ndôvodov sudkyňa JUDr. Klaudia Kosková nemohla vec rozhodnúť v primeranej lehote.\nSubjektívne zavinenie prieťahov v konaní na jej strane nebolo zistené. Sudca nemôže byť\nzodpovedný za to, že je dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho nie je schopný\nvykonávať všetky potrebné úkony neodkladne tak, aby to zodpovedalo potrebám každého\njednotlivého konania, a najmä záujmu účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí\nveci.\n... Krajskému súdu v Banskej Bystrici do rúk predsedu súdu sťažnosť na prieťahy\nv konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. v platnom znení stranami konania, žalobcom\n(sťažovateľom), ani žalovaným podaná nebola.\nVo vzťahu k namietanému postupu krajského súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici\noznamuje, že s poukazom na § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\n\n8\n\nsúdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov, súhlasí s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným súdom, nakoľko od\ntohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci...“\n3.2 Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na uvedené vyjadrenie\npodpredsedu krajského súdu reagoval takto:\n„... v prvom rade súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania a k vecným\nnámietkam porušovateľa základných práv sťažovateľa dodávame:\n1. Zaťaženie sudcu nie je kritériom pre zbavenie sa zodpovednosti za nedostatky pre\nrešpektovanie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Inak toto tzv. zaťaženie si\nsudcovia zapríčiňujú sami tým, že úradnícky a formalisticky pristupujú k svojej službe, tak\nako aj v tejto veci. Tomu nasvedčuje 4x vydané kasačné uznesenie, namiesto jedného\nmeritórneho, najmä keď nie je zakotvená zásada dvojinštančnosti civilného súdneho\nkonania - inak ani nikdy nebola, aj keď v minulosti ju ústavný súd niekoľkokrát našiel, ale\nmimo ústavu, dohovor či OSP - čo je v ostatnom prípade v priamom rozpore s kogentnou\núpravou § 390 písm. a/ CSP, podľa ktorého už mal odvolací súd sám rozhodnúť vo veci, keď\nvec bola raz zrušená.\n2. Následky ignorovania § 390 CSP považuje ústavný súd za zásadné pochybenie\nodvolacieho súdu, spôsobujúce prieťahy v konaní /III. ÚS 379/17/\n3. Takýto bezduchý a protiprávny formalizmus spôsobuje, že sťažovateľ sa už vyše 10\nrokov nemôže domôcť voči štátu náhrady škody za nezákonné rozhodnutie vo veľmi\njednoduchej - skutkovo i právne - veci, ktorú sudcovia riešia už rutinne a rýchlo tak, ako to\ndokazuje sudca okresného súdu P. Tomáš. Ak bolo jeho rozhodnutie podľa odvolacieho\nsúdu chybné, mal ho zmeniť, a to aj tak, že žaloba sa nezákonne odsúdeného sťažovateľa\nzamieta. Ale na to guráž nemal, hoci v zrušujúcom uznesení sa v celom rozsahu stotožňuje\ns odvolacími námietkami zástupcu štátu, tak prečo im nevyhovel?\n4. Žiadame preto našej sťažnosti vyhovieť a priznať náhradu trov konania v sume\n570,05 EUR na účet JUDr. E. Ľalíkovej; ide o odmenu za 3 úkony PZ + 3 x režijný paušál a\n20% DPH v sume 95 E zo 475,05 €.“\n4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\n9\n\ns ich stanoviskami k sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať\nďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n5. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov krajského súdu v napadnutom konaní, ktorá je\nuvedená v kontexte postupu prvostupňového súdu v danej veci v bode I.3.1 tohto nálezu,\nmožno konštatovať, že tieto skutkové okolnosti sa spornými nestali, pretože ani sťažovateľ\nvo svojej replike nemal námietky proti takto opísanému skutkovému stavu. Rovnaké\nrelevantné skutočnosti zistil aj ústavný súd, preto pri posudzovaní napadnutého konania\nz týchto vychádzal, avšak opomenul duplicitné opísanie týchto úkonov.\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského\nsúdu v odvolacom konaní o náhradu škody vedenom pod sp. zn. 15 Co 320/2016 došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\n10\n\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že\núčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.\nII. ÚS 26/95).\n10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti\nkaždého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,\nsprávanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP\nústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho\nvýznam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých\nkritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.\n10.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka\nnapadnutého konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon skutočnosť, že by\nnapadnutá vec bola fakticky alebo právne zložitá, netvrdil ani podpredseda krajského súdu.\n10.2\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľa\n\nv preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne\n11\n\nzohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo\nv predmetnom odvolacom konaní k zbytočným prieťahom.\n10.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu v predmetnej veci\na predovšetkým poukazuje na to, že nemožno pochybovať o tom, že povaha danej veci, t. j.\nnáhrada škody, si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu\nkonania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj\nprocesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr\nodstránil stav právnej neistoty účastníkov konania.\nÚstavný súd konštatuje, že napadnuté odvolacie konanie od predloženia spisu\nkrajskému súdu (17. augusta 2016) do vyhlásenia ostatného uznesenia (4. júla 2018)\nv trvaní takmer dvoch rokov je už v kontexte o náhradu škody a v kontexte viac ako deväť\nrokov celkového trvania predmetného sporu samo osebe neprimerané, aj keď postup\nokresného súdu nemožno pričítať na vrub krajskému súdu. Je zrejmé, že krajský súd\ndlhodobo vo veci nevykonal žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty,\nv ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ počas napadnutého súdneho konania nachádzal, čo je\nzákladným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02).\nK prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale\nvýlučne v dôsledku postupu súdu. Vzhľadom na povahu veci (náhrada škody)\nv okolnostiach danej veci nebolo možné súhlasiť s názorom podpredsedu krajského súdu,\npodľa ktorého „objektívne okolnosti“, teda množstvo „nevybavených vecí“, bránili postupu\nkrajskému súdu. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr.\nI. ÚS 23/03 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné\npersonálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne\nkonanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak\nsa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje\npredovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce\nprerokovanie veci ‒ a teda vykonanie spravodlivosti ‒ bez zbytočných prieťahov. I keď nie\nvšetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére\nvedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu\nspravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva\n\n12\n\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne\nkapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd\nopakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo\nbolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho\ndanú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nebolo možné prihliadnuť ani na\nto, že „subjektívne zavinenie prieťahov v konaní“ na strane zákonného sudcu „nebolo\nzistené“.\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1\ndohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 1.\n11. Vzhľadom na to, že krajský súd o odvolaní rozhodol uznesením sp. zn.\n15 Co 320/2016 zo 4. júla 2018, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci\nrozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.\n12. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, pretože\npostup krajského súdu považuje za neprimerane dlhú a „po celú túto dobu právnej neistoty,\nbeznádeje, frustrácie a úzkosti je sťažovateľ neustále v područí štátu a jeho justičného\nsystému“.\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za\nodôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € podľa citovaného\nustanovenia zákona o ústavnom súde a prihliadol pritom aj na povahu veci a na skutočnosť,\nže konanie bolo na krajskom súde medzičasom skončené.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\n\n13\n\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nnálezu v bode 2.\n13. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri\núkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 31. júla 2017\na písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 14. augusta 2018). Za dva úkony\nvykonané v roku 2017 patrí odmena v sume dvakrát po 147,33 € a režijný paušál dvakrát po\n8,84 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2018 patrí odmena v sume 153,50 € a režijný\npaušál 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia\nsťažovateľa predstavujú sumu 475,05 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda\nsumu 95,01 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu\n570,06 €.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\n14. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. septembra 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "náhrada škody (ujma)", "náhrada škody (ujma)", "prieťahy v konaní", "trestné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "15Co/320/2016", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:46ef47c9-04e5-40b3-9cdb-6fbbd116c159", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 540/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 540/2014 z 9. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46ef47c9-04e5-40b3-9cdb-6fbbd116c159"}, {"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "6850f26b-8919-4a62-b296-6734ca81967f:ebcb911d-82cc-40e5-b9f2-6e55984b9534", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Co/320/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/320/2016 z 4. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-07-04", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6850f26b-8919-4a62-b296-6734ca81967f:ebcb911d-82cc-40e5-b9f2-6e55984b9534"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e94c23e0-e82b-4fe6-895b-7e07a3837f55", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.491.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 491/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 491/2025 z 6. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.491.2025.2"}, {"guid": "ussr:25e32dae-ca06-43a0-b9e4-a8c4b9b11c0e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.344.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 344/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 344/2024 z 2. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.344.2024.1"}, {"guid": "ussr:d939bb85-8743-4bc2-9def-269b892a965c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.59.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 59/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 59/2023 z 5. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-05", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.59.2023.2"}, {"guid": "ussr:579d879c-b19d-4186-ba01-1fcf2a1d1978", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.451.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 451/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 451/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.451.2022.1"}, {"guid": "ussr:25b95bc4-7f27-47d4-9011-6351676ebe26", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.407.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 407/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 407/2022 z 3. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-03", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.407.2022.2"}, {"guid": "ussr:e8ebf6f1-278e-43f0-b76b-04ac64112513", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.450.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 450/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 450/2021 z 17. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.450.2021.1"}, {"guid": "ussr:ebde52ed-58d7-47e4-b0fd-06da73eed22a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.548.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 548/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 548/2020 z 11. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.548.2020.1"}, {"guid": "ussr:bd171f6b-8bff-4996-98bf-4e2e83d8e6b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.128.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 128/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 128/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.128.2020.2"}]}