{"guid": "ussr:24bb9b00-2a38-468e-9ca7-75dd0130ffde", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.318.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 318/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 318/2018 z 17. 10. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. októbra 2018, sp. zn. II. ÚS 318/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.318.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-10-17", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/24bb9b00-2a38-468e-9ca7-75dd0130ffde", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.318.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.318.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.318.2018.2/text", "citacie_n": 12, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 318/2018-40\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. októbra 2018\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu\nSergeja Kohuta (sudca spravodajca) prerokoval sťažnosti\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n,\n\na\n\n,\n\n,\n, zastúpených spoločnosťou URBÁNI & Partners s. r. o.,\n\nSkuteckého 17, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokát JUDr. Rastislav Urbáni, PhD.,\nLL.M., vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5\nÚstavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 Tpo\n24/2018 z 27. marca 2018 a takto\nrozhodol:\n1. Základné práva\na\n\n,\n\n,\n\npodľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a právo\n\npodľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\n\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 Tpo 24/2018 z 27. marca 2018 p o r u š e n é\nboli.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 Tpo 24/2018 z 27. marca\n2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Banskej Bystrici j e p o v i n n ý uhradiť\n,\n\na\n\n,\ntrovy\n\nkonania\n\nv sume 1 237,82 € (slovom tisícdvestotridsaťsedem eur a osemdesiatdva centov) na účet\nadvokátskej kancelárie URBÁNI & Partners s. r. o., Skuteckého 17, Banská Bystrica,\nv mene ktorej koná advokát JUDr. Rastislav Urbáni, PhD., LL.M., do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli\n13. apríla 2018 doručené sťažnosti\na\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), doplnené podaniami\n\ndoručenými 20. apríla 2018, vo veci namietaného porušenia ich základných práv\npodľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv\npodľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 5 Tpo 24/2018 z 27. marca 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Po tom,\nčo ústavný súd rozhodol o spojení ústavných sťažností sťažovateľov na spoločné konanie\n(uzneseniami sp. zn. PLs. ÚS 10/2018 a sp. zn. PLs. ÚS 7/2018 z 25. apríla 2018\na sp. zn. II. ÚS 302/2018 zo 14. júna 2018), prijal uznesením sp. zn. II. ÚS 318/2018\nz 20. júna 2018 vec na ďalšie konanie.\n\n2\n\n2. Z ústavných sťažností a ich príloh vyplýva, že napadnutým rozhodnutím krajského\nsúdu bolo na podklade sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota\n(ďalej aj „prokurátor“ alebo „okresný prokurátor“) zrušené uznesenie Okresného súdu\nRimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 11 Tp 1/2018 z 22. marca 2018, ktorým\nboli sťažovatelia prepustení z väzby na slobodu, pričom sám krajský súd rozhodol\npodľa § 79 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný poriadok“) tak, že žiadosti sťažovateľov o prepustenie z väzby\nna slobodu z 13. marca 2018 zamietol a že väzbu sťažovateľov nenahradil dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka.\n3. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že okresný súd\nsťažovateľov prepustil na slobodu po tom, čo konštatoval prieťahy v konaní spôsobené\nnepredložením žiadostí obvinených o prepustenie z väzby na slobodu z 19. januára 2018\nsudcovi [išlo o 4 identické podania podané v mene každého obvineného samostatne; pozn.\n(ďalej len „podanie z 19. januára 2018“)]. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť okresný\nprokurátor. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že podanie z 19. januára 2018 nebolo\nžiadosťou o prepustenie na slobodu, ale išlo o sťažnosť proti uzneseniu o vznesení\nobvinenia, o ktorej mal rozhodnúť dozorujúci prokurátor. V konečnom dôsledku podľa\nprokurátora došlo k prepusteniu obvinených z väzby bez toho, aby na to boli naplnené\ndôvody, a ak by mal okresný súd uvažovať o prepustení obvinených na slobodu, mal zvážiť\nuloženie obmedzení, keďže u obvinených sú objektívne dané dôvody väzby. Krajský súd\nna podklade tejto sťažnosti preskúmal napadnuté uznesenie a zistil, že sťažnosť prokurátora\nbola dôvodná. Krajský súd bol toho názoru, že podanie z 19. januára 2018, označené ako\n„sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia“, nebolo možné ani podľa\nobsahu vyhodnotiť ako žiadosť o prepustenie z väzby. Poukázal na to, že „na str. 8 tejto\nsťažnosti v štyroch riadkoch obyčajným písmom bez zvýraznenia a bez toho, aby bolo\nnejakým spôsobom, kde v iných prípadoch obhajoba zvýrazňovala nedostatky vyšetrovateľa,\nuviedol obhajca za obvinených, že podľa jeho názoru nie je presvedčený o naplnení\nmateriálnych podmienok väzobného stíhania obvinených, nakoľko zabezpečené dôkazy\nzo strany orgánov činných v trestnom konaní nepreukazujú, že sa obvinení mali skutočne\ndopustiť konania, ktoré je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia a preto žiada\n\n3\n\nv zmysle § 79 ods. 3 Tr. por. o ich prepustenie z väzby.“. Za záver, podľa ktorého nešlo\no žiadosť o prepustenie z väzby, podľa krajského súdu svedčil „jednak obsah tejto\nsťažnosti, ako aj samotné podanie, kde z podania obhajcu jednoznačne vyplýva,\nže sa domáha zrušenia uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia voči obvineným\nz 05. 01. 2018. Svedči pre tento záver aj samotný petit rozhodnutia obhajcu na str. 9,\nresp. 10 jeho podania v týchto sťažnostiach uvedený pod bodom V., kde je zvýraznenou\nkurzívou naznačené, že žiada, prokurátora, aby zrušil uznesenie vyšetrovateľa\nako nezákonné podľa § 194 ods. 1 Tr. por. Krajský súd v tejto súvislosti musí konštatovať,\nže v prípade ak by prokurátor tejto sťažnosti obvineného cestou obhajcu vyhovel, tak je len\ndôsledkom vyhovenia tejto sťažnosti to, že musí v každom prípade obvineného prepustiť\nz väzby na slobodu. Nejedná sa teda o samostatnú žiadosť obvineného o prepustenie z väzby\nna slobodu, ale je to v podstate len následok toho, čo nasleduje v prípade, ak by prokurátor\nsťažnosti obvineného cestou svojho obhajcu vyhovel.“. Za daných okolností považoval\nkrajský súd postup okresného súdu, ktorý predmetné podanie z 19. januára 2018 považoval\nza žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu a neskoršie podanie obhajcu z 13. marca 2018\npovažoval za podnet na preskúmanie, či prokurátor predložil, resp. nepredložil spis\ns návrhom na rozhodovanie o väzbe v lehote, vyhodnotený ako nesprávny. Krajský súd tiež\nvyslovil názor, podľa ktorého ani samotné nerešpektovanie lehoty, prípadne rozhodovanie\npo zákonnej lehote, nemá za následok prepustenie obvineného z väzby na slobodu, ale\nznamená, že prípade konštatovania prieťahov má obvinený nárok od štátu žiadať náhradu\nza nezákonné rozhodovanie v neprimeranej lehote. Podľa názoru krajského súdu bola\nžiadosť o prepustenie z väzby na slobodu podaná až 13. marca 2018, pričom v nej\nsťažovatelia neuviedli iné skutočnosti než tie, ktoré už uvádzali pri prvom konaní o vzatí\ndo väzby, resp. v sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, a preto ju krajský súd\npovažoval za nedôvodnú.\n4. Sťažovatelia toto rozhodnutie krajského súdu napadli ústavnými sťažnosťami,\nv ktorých vznášajú dve skupiny námietok. V prvej časti sťažností tvrdia, že krajský súd\nvydal napadnuté rozhodnutie bez toho, aby im (resp. ich obhajcovi) doručil písomné\nvyhotovenie sťažnosti prokurátora, čím porušil ich právo na obhajobu v zmysle\nčl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru. V druhej časti ústavných sťažností\n\n4\n\ntvrdia, že postupom, v ktorom krajský súd odmietol posúdiť ich podanie z 19. januára 2018\nako sťažnosti o prepustenie z väzby na slobodu, došlo k porušeniu ich základných práv\na slobôd zaručených čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru.\n5. Sťažovatelia uvádzajú, že podaním z 19. januára 2018 prostredníctvom obhajcu\npožadovali prepustenie z väzby, keďže zastávali názor, že u nich neboli naďalej splnené\npodmienky na ich väzobné stíhanie. Okresný súd uznesením z 22. marca 2018 rozhodol tak,\nže ich žiadostiam o prepustenie z väzby vyhovel a prepustil ich na slobodu. Proti\npredmetnému uzneseniu však dozorujúci prokurátor podal okamžite po jeho vyhlásení\nsťažnosť bez odôvodnenia s tým, že ju v čo najkratšej dobe písomne odôvodní.\nDňa 26. marca 2018 doručil dozorujúci prokurátor do spisového materiálu písomné\nodôvodnenie zahlásenej sťažnosti, na základe ktorej krajský súd 27. marca 2018 napadnuté\nuznesenie okresného súdu zrušil a sťažovateľov naďalej ponechal vo väzbe. Písomné\nvyhotovenie odôvodnenia sťažnosti prokurátora bolo však sťažovateľom doručené\naž 27. marca 2018, ich obhajcovi 28. marca 2018. Je teda zrejmé, že sťažovateľom nebola\ndaná reálna možnosť vyjadriť sa k obsahu sťažnosti prokurátora ešte pred rozhodnutím\nkrajského súdu, čím boli zásadným spôsobom porušené ich základné práva podľa\nčl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru, čo v konečnom dôsledku\nrobí ich väzobné stíhanie nezákonným.\n6. Sťažovatelia poukazujú na judikatúru ústavného súdu (napr. rozhodnutie\nsp. zn. II. ÚS 18/2013), podľa ktorej aj v súdnom konaní podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru musia\nbyť poskytnuté určité základné procesné záruky vyjadrené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako\nsú možnosť predložiť argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe,\nkontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní. Osobe vo väzbe nemôže byť podľa\nsťažovateľov odopreté právo oboznámiť sa s dôkazmi a skutočnosťami, o ktoré by sa malo\nopierať rozhodnutie súdu o väzbe. Procesný postup súdu musí zabezpečiť, aby bola\nobvinenému poskytnutá rozumná príležitosť obhajovať svoje záujmy za podmienok, ktoré\nho nepostavia do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhou stranou. Pritom nie\nje podstatné, či podľa názoru prokuratúry alebo všeobecného súdu ide o podanie skutkovo\na právne významné alebo bezvýznamné, pretože túto skutočnosť má posúdiť druhý účastník\nkonania. Uvedené sťažovatelia podporujú odkazom na rozhodnutia ústavného súdu\n5\n\nsp. zn. I. ÚS 230/03, sp. zn. IV. ÚS 186/09 alebo sp. zn. II. ÚS 18/2013. V tejto súvislosti\nsťažovatelia poukazujú tiež na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 425/2015 z 19. januára\n2016, ktorý sa týkal analogického prípadu a v ktorom ústavný súd konštatoval, že postup,\nv ktorom krajský súd rozhodol ešte pred doručením podania prokuratúry obvinenému,\nbol flagrantným porušením základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5\nústavy, ako aj práva na osobnú slobodu podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru.\n7. S ohľadom na uvedené nemožno v prípade sťažovateľov hovoriť o zákonnom\ntrvaní väzby, resp. zákonnosti väzby ako takej. Tento záver podporujú poukazom na nález\nsp. zn. II. ÚS 18/2013, v ktorom pre absenciu doručenia sťažnosti prokurátora obvinenému\na jeho obhajcovi pred rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) vyslovil ústavný súd porušenie základných práv a nad rámec podanej\nsťažnosti zrušil napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\n„hoci z časových súvislostí vedel, že všeobecný súd nemôže vrátiť prešlú lehotu\nna rozhodnutie o predĺžení väzby a musí obvineného z väzby prepustiť.“. Sťažovatelia tiež\npoukazujú na judikatúru najvyššieho súdu (uznesenie sp. zn. 2 Tost 12/2014 zo 16. apríla\n2014), podľa ktorej musí v rámci konvalidácie porušenia čl. 17 ústavy dôjsť k prepusteniu\nosoby z väzby, keďže za predpokladu porušenia základného práva už nemôže ísť o väzbu\nzákonnú. Záverom vyjadrujú presvedčenie, že ich väzobné stíhanie už nie je možné\npovažovať za zákonné, pretože „v prípade trvania väzby musia byť splnené štyri\npodmienky, musí existovať po formálnej stránke uznesenie o vznesení obvinenia, po\nmateriálnej stránke sa vyžaduje existencia kvalifikovaného podozrenia zo spáchania skutku,\nza ktorý je vznesené obvinenie, musí existovať niektorý z väzobných dôvodov podľa § 71\nods. 1 Trestného poriadku a napokon musí byť splnená podmienka, aby orgány činné v\ntrestnom konaní alebo súd vo veci samej postupovali s osobitnou starostlivosťou a\nurýchlením, nakoľko podľa systematiky Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd ide o porušenie článku 5 ods. 3, a to z hľadiska súdenia osoby pozbavenej slobody v\nprimeranej lehote, k čomu však odo dňa 27.03.2018 u mňa nedochádza.“.\n8. V podaní doručenom ústavnému súdu 20. apríla 2018 sťažovatelia ďalej uvádzajú,\nže základnou skutočnosťou, na základe ktorej krajský súd posúdil rozhodnutie okresného\nsúdu ako nesprávne, bol fakt, že podanie z 19. januára 2018 nemožno považovať\n6\n\nza samostatnú žiadosť o prepustenie z väzby, keďže predmetná písomnosť mala iné\noznačenie a svojím obsahom nezodpovedala obvyklým žiadostiam o prepustenie z väzby.\nSťažovatelia v tejto súvislosti poukazujú na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 18/2016,\nz ktorého je možné odvodiť, že takýto postup nemožno považovať za správny. Ústavný súd\nv uvedenej veci konštatoval, že je vážnou chybou prokuratúry, resp. súdov neprihliadať\nna žiadosť o prepustenie z väzby, ktorá sa vymyká obvyklej forme (v danom prípade malo\nísť o vetu „tak by som už chcel ísť na slobodu“). Podanie z 19. januára 2018 nesporne\nvykazovalo všetky znaky žiadosti v zmysle § 79 ods. 3 Trestného poriadku, a to jednak\nuvedenie zákonných ustanovení a jednak aj uvedenie dôvodnosti podania žiadosti,\nt. j. nenaplnenie materiálnych podmienok väzby. Postupom, v ktorom krajský súd odmietol\nposúdiť toto podanie ako žiadosť o prepustenie na slobodu, došlo k porušeniu základných\npráv a slobôd sťažovateľov zaručených čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods.\n4 dohovoru. Sťažovatelia na podporu svojich tvrdení citujú tiež nález sp. zn. I. ÚS 18/2016,\nz ktorého vyplýva, že povinnosťou súdov zúčastnených na rozhodovaní v predmetnej veci\nbolo v záujme naplnenia, resp. zachovania práva sťažovateľov na obhajobu posudzovať\npodanie z 19. januára 2018 v ich prospech, teda aj ako žiadosť o prepustenie z väzby.\nKeďže sa tak nestalo, došlo k porušeniu ich základných práv, a preto nemôže ísť o väzbu\nzákonnú. Jedinou možnou konsekvenciou v danej veci je ich prepustenie z väzby.\n9. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd nálezom vyslovil,\nže napadnutým rozhodnutím krajského súdu boli porušené ich základné práva podľa\nčl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru a aby toto rozhodnutie\nzrušil a vec vrátil krajskému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Sťažovatelia ďalej\nžiadajú, aby každému z nich krajský súd zaplatil finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu a tiež nahradil všetky trovy konania.\nII.\n10. Ústavný súd podľa § 29 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) predložil prijatú sťažnosť krajskému súdu na vyjadrenie a podľa § 30 ods. 2 zákona\n7\n\no ústavnom súde účastníkov konania vyzval na oznámenie, či v prejednávanej veci súhlasia\ns upustením od ústneho pojednávania.\n11. Predseda krajského súdu na výzvu ústavného súdu reagoval prípisom\nsp. zn. Spr 573/2018 z 13. júla 2018. Prílohou predmetného prípisu je vyjadrenie predsedu\nrozhodujúceho senátu k ústavnej sťažnosti z 12. júla 2018, ktorý k veci uviedol,\nže 23. marca 2018 bola krajskému súdu predložená vec sťažovateľov na konanie\na rozhodnutie o sťažnosti okresného prokurátora. Dňa 26. marca 2018, t. j. v pondelok,\nokresný prokurátor predložil krajskému súdu dôvody sťažnosti proti napadnutému\nuzneseniu okresného súdu. Predseda senátu ihneď po doručení dôvodov sťažnosti pokynom\nkancelárie rozhodol, že je potrebné túto sťažnosť prefotiť a obratom doručiť všetkým\nštyrom obvineným do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody\na ich obhajcovi. Na podklade pokynu kancelária ešte 26. marca 2018\ndoručila do väznice dôvody sťažnosti a podala na pošte podanie pre obhajcu. Skutočnosť,\nže väznica doručila dôvody sťažnosti všetkým štyrom obvineným až 27. marca 2018,\nuž krajský súd ovplyvniť nemohol a taktiež nemohol ovplyvniť skutočnosť, že obhajca\nobvinených si vyzdvihol dôvody sťažnosti až 28. marca 2018.\n12. Predseda senátu ďalej uvádza, že v zmysle rozvrhu práce na rok 2018 má\ndotknutý senát určený pojednávací deň na utorok. V zmysle § 192 ods. 3 Trestného\nporiadku o sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby, resp. o sťažnosti proti\nuzneseniu o vzatí do väzby rozhoduje odvolací súdu na neverejnom zasadnutí\ndo 5 pracovných dní od predloženia veci na rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu preto\npredseda senátu ihneď 26. marca 2018 určil, že o sťažnosti okresného prokurátora bude\nkrajský súd konať 27. marca 2018, t. j. v utorok, teda v deň, ktorý má určený ako\npojednávací. Krajský súd podľa predsedu senátu za týchto okolností nenesie na skutočnosti,\nže sa sťažovatelia k sťažnosti prokurátora nevyjadrili, žiadnu vinu, a preto nesúhlasí\ns dôvodmi ústavnej sťažnosti v tom, že im nebola daná reálna možnosť vyjadriť sa k obsahu\nsťažnosti.\n13. K námietkam sťažovateľov týkajúcim sa nerozhodnutia o ich podaní z 19. januára\n2018 (ktoré bolo podľa ich názoru žiadosťou o prepustenie z väzby na slobodu) predseda\n8\n\nsenátu krajského súdu uvádza, že sa nimi dostatočným spôsobom vysporiadal odvolací súd\nv napadnutom uznesení, a to na č. l. 4 – 5. Tak, ako je to v tomto uznesení konštatované,\n19. januára 2018 všetci štyria obvinení po tom, čo v predchádzajúci deň vzali sťažnosť proti\nuzneseniu o vzatí do väzby späť, podali sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia,\nv ktorej na desiatich stranách podrobne rozpísali, prečo nesúhlasia s uznesením o vznesení\nobvinenia obvineným a prečo sa domáhajú toho, aby prokurátor toto uznesenie o vznesení\nobvinenia zrušil. Je pravdou, že na s. 9 tejto sťažnosti v jednom odseku uviedli,\nže sa domáhajú toho, aby boli z väzby prepustení na slobodu. Podľa formy a aj podľa\nobsahu tejto sťažnosti ju však krajský súd nevyhodnotil ako samostatnú žiadosť obvinených\no prepustenie z väzby na slobodu, ale tak, ako je to aj v citovanom uznesení konštatované,\nteda vyhodnotil, že je potrebné, aby okresný prokurátor zrušil uznesenie o vznesení\nobvinenia a samotné prepustenie obvinených z väzby na slobodu je len dôsledok toho,\nže uznesenie o vznesení obvinenia bude zrušené, a z toho teda logicky vyplýva,\nže v dôsledku takéhoto postupu okresného prokurátora je potom potrebné obvinených\nz väzby na slobodu prepustiť. Krajský súd, a to nielen predseda senátu, ale celý senát, preto\nkonštatoval, že postup okresného súdu, ktorý vyhodnotil podanie obvinených z 19. januára\n2018 ako žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, o ktorej dva mesiace nebolo\nrozhodnuté, nie je správny a keďže konštatoval, že dôvody väzby u obvinených naďalej\ntrvajú a vo veci sa vykonáva priebežne dokazovanie, zrušil napadnuté uznesenie okresného\nsúdu a vo veci rozhodol sám.\n14. Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení uvádza, že sa so stanoviskom\npredsedu senátu, ktorý vo veci rozhodoval, nestotožňuje a navrhuje napadnuté uznesenie\nzrušiť. Krajský súd síce doručil písomné vyhotovenie sťažnosti prokurátora, avšak\nsťažovatelia sa nemohli reálne s obsahom sťažnosti oboznámiť a vyjadriť sa k nemu,\nprípadne uplatniť svoje námietky do rozhodnutia odvolacieho súdu. Predseda krajského\nsúdu je toho názoru, že procesná lehota na rozhodnutie nemôže byť na ujmu práva\nna spravodlivý proces. K druhej námietke týkajúcej sa žiadosti o prepustenie z väzby sa\npredseda krajského súdu nemôže vecne vyjadriť, pretože toto podanie nemá k dispozícii.\n\n9\n\n15. V závere svojho prípisu predseda krajského súdu uviedol, že námietky\nsťažovateľov považuje za opodstatnené a navrhol ústavnému súdu, aby sťažnosti vyhovel.\nZároveň oznámil, že v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde súhlasí s upustením\nod ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.\n16. Právny zástupca sťažovateľov prípisom doručeným 26. júla 2018 ústavnému súdu\noznámil, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením predsedu krajského súdu. Naopak,\nnesúhlasí so stanoviskom predsedu senátu krajského súdu, keďže podľa jeho názoru nie je\nprávne relevantné, kedy v danej veci konajúci krajský súd odoslal dôvody sťažnosti, ale\nrelevantné je nesporne to, či po tom, čo boli tieto dôvody doručené, mali sťažovatelia reálnu\nmožnosť sa k ich obsahu vyjadriť ešte pred vydaním rozhodnutia krajského súdu. Navyše\ntvrdenia predsedu krajského súdu, podľa ktorých si ako právny zástupca vyzdvihol\nsťažnostné dôvody až 28. marca 2018, považuje za účelové, pretože samotný krajský súd\npre ich doručovanie využil poštovú prepravu (26. marca 2018) a rýchlosť takéhoto\ndoručenia nemohol právny zástupca nijako ovplyvniť. K časti týkajúcej sa námietky\nposúdenia podania sťažovateľov z 19. januára 2018 ako žiadosti o prepustenie z väzby\nuvádza, že už aj samotný ústavný súd neraz konštatoval, že každé podanie je potrebné\nposudzovať podľa skutočností v ňom uvedených bez ohľadu na jeho označenie. V zmysle\n§ 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde právny zástupca sťažovateľov súhlasil s upustením\nod ústneho pojednávania vo veci.\n17. Vzhľadom na to, že účastníci konania netrvali na ústnom prerokovaní veci,\nústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho\npojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nebolo možné očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\n\nIII.\n18. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n10\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n19. Sťažovatelia uplatňujú vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu,\nktoré považujú za arbitrárne a nedostatočne odôvodnené, dve námietky, a síce že 1) krajský\nsúd rozhodol na podklade sťažnosti okresného prokurátora bez toho, aby sťažovateľom\numožnil sa k tejto sťažnosti vyjadriť, čím porušil ich právo na kontradiktórnosť konania\nv zmysle čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru a že 2) krajský súd\nnepostupoval správne, keď podanie z 19. januára 2018 nevyhodnotil podľa jeho obsahu ako\nžiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, čím porušil právo sťažovateľov na osobnú\nslobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a právo podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru.\n20. Podľa judikatúry ústavného súdu je v čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy týkajúcich sa práva\nna osobnú slobodu (ktoré je v širšom zmysle proklamované v čl. 17 ods. 1 ústavy)\nobsiahnuté tak právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene\nrozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná (čomu zodpovedá\nprávo zaručené čl. 5 ods. 4 dohovoru), ako aj právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu\nnevyhnutnú, resp. primeranú dobu, alebo byť prepustený počas konania [čomu zodpovedá\nprávo zaručené čl. 5 ods. 3 dohovoru (obdobne III. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03\na III. ÚS 199/05)].\n\n11\n\n21. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu, na ktorú v ústavnej sťažnosti poukazujú\naj sťažovatelia (napr. nálezy sp. zn. II. ÚS 18/2013, I. ÚS 425/2015), ako aj z judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci Trzaska proti Poľsku\nč. 25792/94 z 11. 7. 2000, bod 74 alebo vo veci Knebl proti Českej republike č. 20157/05\nz 28. 10. 2010, bod 81) ďalej vyplýva, že v konaní podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru,\nresp. čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy musia byť poskytnuté určité základné procesné záruky,\ni keď nemusia byť nutne rovnaké (t. j. tak široké), ako tie, ktoré vyplývajú\nz čl. 6 ods. 1 dohovoru pri rozhodovaní vo veci samej. V každom prípade musí mať osoba\nvo väzbe možnosť predložiť argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe. Musí\njej byť daná možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam prokurátora o odôvodnenosti trvania väzby\na vyvracať ich. Pre tento účel jej nemôže byť odopreté právo oboznámiť sa s dôkazmi\na skutočnosťami, o ktoré by sa malo opierať rozhodnutie súdu o väzbe (kontradiktórnosť\nkonania).\n22. Procesný postup súdu musí tiež zabezpečiť, aby bola obvinenému,\nresp. obžalovanému v týchto smeroch poskytnutá rozumná príležitosť obhajovať svoje\nzáujmy za podmienok, ktoré ho nepostavia do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní\ns druhou stranou (princíp rovnosti zbraní). Zabezpečenie kontradiktórnej povahy konania\na rešpektovanie princípu rovnosti zbraní predstavujú základné procesné garancie\nuplatniteľné vo veciach týkajúcich sa pozbavenia osobnej slobody väzbou (III. ÚS 198/05,\nII. ÚS 18/2013, I. ÚS 425/2015).\n23. V posudzovanom prípade je nesporné, že dôvody sťažnosti prokurátora neboli\nsťažovateľom, resp. ich obhajcovi doručené pred vydaním uznesenia krajského súdu\nz 27. marca 2018, a preto sa sťažovatelia nemohli k týmto dôvodom vyjadriť a ovplyvniť\ntak rozhodnutie krajského súdu o ich ponechaní vo väzbe. Tým boli zároveň postavení\ndo nevýhodnejšej pozície v porovnaní s prokuratúrou, ktorá na rozdiel od nich mala\nmožnosť rozhodnutie súdu ovplyvniť. K stanovisku predsedu senátu krajského súdu\n(s ktorým nesúhlasil ani predseda krajského súdu), podľa ktorého bola sťažnosť prokurátora\nvčas expedovaná zo súdu, pričom dátum doručenia už krajský súd nemohol nijako\novplyvniť, ústavný súd uvádza, že povinnosťou krajského súdu bolo tiež presvedčiť\nsa, či bola zásielka aj reálne doručená a obvinený, resp. jeho obhajca mal aj adekvátny\n12\n\nčasový priestor na vyjadrenie k nej (pričom je samozrejme potrebné zohľadňovať krátke\nlehoty na vydanie príslušného rozhodnutia, čomu bude zodpovedať aj lehota na prípadné\nvyjadrenie). Vydanie rozhodnutia bez toho, aby bolo obvineným umožnené sa k podaniu\nprokurátora vyjadriť, nemôže byť ospravedlnené ani skutočnosťou, že dotknutý senát mal\npodľa rozvrhu práce ako pojednávací deň nariadený utorok (ktorý pripadal na 27. marca\n2018), pretože technicko-organizačné aspekty (ktoré sú navyše ľahko riešiteľné napr.\nvyužitím inej miestnosti) nemôžu byť dôvodom na porušovanie práva obvinených\nna kontradiktórnosť konania, resp. na rovné postavenie pred súdom.\n24. Ústavný súd preto dospel k záveru, že vydaním napadnutého rozhodnutia bez\npredošlého doručenia sťažnosti prokurátora obvineným, resp. ich obhajcovi došlo\nk porušeniu ich práva na kontradiktórnosť konania a na rovnosť zbraní vyplývajúceho\nz čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru, a preto napadnuté rozhodnutie zrušil\na vec vrátil krajskému súd na ďalšie konanie (bod 1 a 2 výrokovej časti nálezu).\n25. Ústavný súd sa následne zaoberal otázkou, akým spôsobom je na mieste odčiniť\nporušenie označených práv. V prvom rade považoval za nutné vyjadriť sa k tvrdeniu\nsťažovateľov, že v prípade zistenia porušenia čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy v súvislosti\ns väzobným stíhaním osoby „musí v rámci konvalidácie tohto porušenia dôjsť k prepusteniu\ndanej osoby z väzby, nakoľko sa za predpokladu porušenia uvedených práv nemôže jednať\no väzbu zákonnú“. Sťažovatelia sa v tejto súvislosti odvolávajú na uznesenie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 2 Tost 12/2014 zo 16. apríla 2014, podľa ktorého «ochrana spoločnosti\nsa zabezpečuje len spôsobom ustanoveným zákonom. Nedodržanie zákonného postupu\nštátnymi orgánmi vyvoláva v spoločenskej ochrane medzeru, ktorá vyznieva v prospech\nobžalovaného v podobe sankcie ustanovenej v § 79 ods. 1 Tr. por., ktorá je dôsledkom\nnesprávnym postupom vyvolaného pominutia „ďalších dôvodov“ trvania väzby.». Najvyšší\nsúd sa v tomto rozhodnutí vyjadril v tom zmysle, že nedodržanie zákonného postupu\nspočívajúceho vo vydaní väzobného rozhodnutia v primeranej lehote by malo mať\nza následok prepustenie obvinených na slobodu, pretože porušením čl. 17 ods. 2 ústavy\n„odpadol dôvod na ďalšie trvanie väzby“ (s. 8 citovaného rozhodnutia). Z toho sťažovatelia\nodvodzujú, že aj iné porušenie procesných ustanovení (v tomto prípade nedoručenie\nsťažnosti prokurátora k vyjadreniu) musí mať za následok prepustenie z väzby.\n13\n\n26. Názor, podľa ktorého porušenie zákonného postupu (či už nedoručenie sťažnosti\nprokurátora k vyjadreniu alebo prieťahy v rozhodovaní o väzbe) orgánmi činnými\nv trestnom konaní musí mať za následok prepustenie obvinených z väzby, je však v rozpore\ns ustálenou judikatúrou ústavného súdu týkajúcou sa následkov vyslovenia porušenia\nčl. 17 ods. 2 a 5 ústavy (porovnaj napr. nález sp. zn. II. ÚS 80/2015, II. ÚS 277/2015 alebo\nsp. zn. II. ÚS 567/2017). Uvedený názor nemá oporu ani v judikatúre Európskeho súdu pre\nľudské práva k čl. 5 ods. 4 dohovoru.\n27. Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí (na ktoré sa pravdepodobne odvoláva\naj okresný súd v rozhodnutí, ktorým prepustil sťažovateľov na slobodu a ktoré bolo zrušené\nkrajským súdom) vytvára ničím neopodstatnenú analógiu medzi dôsledkami neprimerane\ndlhého konania v trestnej veci samej (rýchlosť rozhodovania vo veci samej vo vzťahu\nk väzbe je pokrytá čl. 5 ods. 3 dohovoru) a rozhodovania vo väzobnom konaní (rýchlosť\nrozhodovania o väzbe je pokrytá čl. 5 ods. 4 dohovoru). Na rozdiel od čl. 5 ods. 3,\nčl. 5 ods. 4 dohovoru nestanovuje ako dôsledok neprimeranej dĺžky rozhodovania (a už\nvôbec nie v prípade iných procesných pochybení) prepustenie z väzby na slobodu.\nNesprávny procesný postup orgánov činných v trestnom konaní pri rozhodovaní o väzbe\nnemôže sám osebe vyvolať „pominutie dôvodu na ďalšie trvanie väzby“ v zmysle § 79 ods.\n1 Trestného poriadku, a teda zakladať dôvod na prepustenie z väzby, ako v citovanom\nrozhodnutí (na s. 8) mylne konštatuje najvyšší súd a s odvolaním na neho tvrdia\naj sťažovatelia v ústavnej sťažnosti. Existencia, resp. ďalšie pretrvávanie väzobných\ndôvodov je otázkou vecného prieskumu; skutočnosť, že obvineným nie je doručená\nsťažnosť prokurátora, nijako nevypovedá o tom, či v danom prípade existuje/ďalej pretrváva\nobava z úteku, ovplyvňovania svedkov, resp. pokračovania v páchaní trestnej činnosti.\nUvedené jednoznačne vyplýva aj z nálezu sp. zn. I. ÚS 100/2004, v ktorom ústavný súd\nkonštatoval: „[h]oci ústavný súd vyslovil porušenie čl. 5 ods. 4 dohovoru tým,\nže sťažovateľovi nebolo doručené stanovisko krajskej prokuratúry k jeho žiadosti\no prepustenie z väzby... nevidel dôvod na zrušenie uznesenia. Porušenie práva sťažovateľa\nna doručenie stanoviska krajskej prokuratúry v konečnom dôsledku nemalo vplyv na vecnú\nsprávnosť uznesenia krajského súdu.“ Je celkom zjavné, že ústavný súd rozlišuje medzi\nvecnými dôvodmi trvania väzby (teda zákonnosťou väzby) a procesným postupom orgánov\n\n14\n\npri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby, pričom tieto sa navzájom neovplyvňujú.\nTým menej z predmetného nálezu vyplýva záver, že porušenie procesných ustanovení\n(vrátane požiadavky na rozhodnutie vo väzobnom konaní v primeranej lehote) pri\nrozhodovaní o väzbe by malo mať za následok prepustenie z väzby na slobodu (podobne\npozri nálezy sp. zn. II. ÚS 80/2015, II. ÚS 277/2015 alebo sp. zn. II. ÚS 567/2017).\n28. Už uvedené nemení nič na tom, že orgány činné v trestnom konaní sú povinné\ndodržiavať pri rozhodovaní o väzbe všetky procesné predpisy a pristupovať k rozhodovaniu\ns čo najväčším urýchlením. Pri porušení práv obvineného má tento právo na nápravu\nporušenia, a to v závislosti od jeho závažnosti. Pri kompenzácii porušenia procesných práv\nobvineného do úvahy prichádza okrem konštatovania porušenia základného práva\npredovšetkým náprava v podobe umožnenia výkonu procesného práva, o ktoré bol obvinený\nukrátený, prípadne finančná kompenzácia tam, kde odstránenie pochybenia nie je možné\n(typicky pri neprimeranej dĺžke rozhodovania). V posudzovanom prípade ústavný súd\ndospel k záveru, že primeranou kompenzáciou porušenia práva obvinených vyjadriť\nsa k sťažnosti prokurátora bude konštatovanie porušenia práv sťažovateľov zaručených\nčl. 5 ods. 4 dohovoru a čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, zrušenie napadnutého rozhodnutia krajského\nsúdu a vrátenie veci na nové rozhodnutie o zákonnosti väzby. Takýmto spôsobom bude\nreparované porušenie práva sťažovateľov na kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní.\nPri novom prerokovaní bude krajský súd povinný poskytnúť sťažovateľom priestor\nna vyjadrenie a vysporiadať sa s ich argumentáciou (§ 362b ods. 1 Trestného poriadku).\nÚstavný súd preto nevyhovel (bod 4 výrokovej časti nálezu) návrhu sťažovateľov\nna priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 5 000 € každému z nich (podobne pozri\nrozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Osváth proti Maďarsku č. 20723/02\nz 5. 7. 2005, bod 22 alebo vo veci Michalák proti Slovensku č. 30157/03 z 8. 2. 2011,\nbod 163).\n29. Z dôvodu vrátenia veci krajskému súdu ústavný súd nepristúpil k vecnému\nposúdeniu, teda k posúdeniu druhej sťažovateľmi nastolenej otázky, a síce či krajský súd\npostupoval správne, keď podanie z 19. januára 2018 nevyhodnotil podľa jeho obsahu ako\nžiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, pretože to bude úlohou krajského súdu v novom\nkonaní po tom, čo sa k veci vyjadria obvinení.\n15\n\n30. Pokiaľ ide o tvrdené porušenie čl. 5 ods. 3 dohovoru, uvedené ustanovenie\nzaručuje jednak právo na urýchlený prieskum zbavenia osobnej slobody a jednak právo byť\nsúdený v primeranej dobe alebo byť prepustený počas konania. Prvá časť ustanovenia\nje aplikovateľná na situáciu prvotnej súdnej kontroly zákonnosti obmedzenia osobnej\nslobody nasledujúcej bezprostredne po „zatknutí“ (prvotné rozhodovanie o vzatí do väzby),\nteda nie na prípad sťažovateľov, u ktorých išlo o následnú previerku dôvodnosti ďalšieho\ntrvania väzby na základe žiadosti o prepustenie z väzby (analogicky napr. III. ÚS 594/2014,\nIII. ÚS 68/08, III. ÚS 383/09). Druhá časť ustanovenia potom zaručuje právo na primeranú\ndĺžku väzby ako takej. K porušeniu uvedeného ustanovenia môže dôjsť vtedy, keď bude\nprekročená maximálna povolená dĺžka väzby stanovená vnútroštátnym právom, alebo\nvtedy, ak väzba presiahne dobu, po ktorú je skutočne nevyhnutná pre dosiahnutie účelu\ntrestného\n\nkonania.\n\nV posudzovanej\n\nveci\n\nsťažovatelia\n\nneuvádzajú\n\nvôbec\n\nžiadnu\n\nargumentáciu, ktorou by odôvodňovali porušenie čl. 5 ods. 3 dohovoru. Predostretá\nargumentácia týkajúca sa nedoručenia dôvodov sťažnosti prokurátora nemá s citovaným\nustanovením žiadnu súvislosť, preto ústavný súd v tejto časti sťažnosti sťažovateľov\nnevyhovel (bod 4 výrokovej časti nálezu).\n31. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde\no úhrade trov konania, ktoré sťažovateľom vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním\nadvokátom.\n32. Pri stanovení výšky priznanej náhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľov\nvychádzal ústavný súd z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“) s tým, že predmet konania pred ústavným súdom (konanie\no sťažnosti v zmysle čl. 127 ústavy) je v zásade nevyjadriteľný v peniazoch\na je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením alebo s hodnotou predmetu\nsporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 129/03, III. ÚS 11/05,\nIII. ÚS 142/06). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vykonaný\nv roku 2018 v konaní pred ústavným súdom sa určí ako šestina z výpočtového základu\n16\n\n(t. j. zo sumy 921 €), čo predstavuje sumu 153,50 € a hodnota režijného paušálu predstavuje\nsumu 9,21 €. V zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži\no 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, teda v prípade\nsťažovateľov na sumu 76,75 €. Ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov právneho\nzastúpenia za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia sťažovateľov a tiež\npodanie sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu krajského súdu), čo celkovo predstavuje sumu\n921 €. K tomu bolo potrebné pripočítať trikrát režijný paušál pre každého sťažovateľa, teda\ntrikrát sumu 9,21 € pre štyroch sťažovateľov, čo je suma 110,52 €. Celková výška priznanej\nnáhrady trov konania tak predstavuje sumu 1 031,52 €, čo vrátane DPH predstavuje sumu\n1 237,82 €. Trovy konania v určenej sume je povinný zaplatiť sťažovateľom krajský súd\nna účet ich právneho zástupcu (bod 3 výrokovej časti nálezu).\n33. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. októbra 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba", "konanie-kontradiktórnosť", "doručenie, doručovanie", "väzba", "konanie-kontradiktórnosť", "doručenie, doručovanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Tpo/24/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:29923dc6-d6eb-48ae-a09b-9c9ea52612b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.567.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 567/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 567/2017 z 19. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-19", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.567.2017.1"}, {"guid": "ussr:2c1c38cc-adcd-46a0-80f5-068c7e6343fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.302.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 302/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 302/2018 z 14. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.302.2018.1"}, {"guid": "ussr:e482f223-1495-49c3-ab44-1d269a7b7946", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.18.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 18/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/2016 z 20. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.18.2016.2"}, {"guid": "ussr:9f4d2a73-ded7-4189-be24-2b23810765b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.425.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 425/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 425/2015 z 19. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-19", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.425.2015.1"}, {"guid": "ussr:1f776de8-5cdc-487d-b0c8-522abb925226", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.277.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 277/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 277/2015 z 12. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-12", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.277.2015.1"}, {"guid": "ussr:6b556d0a-106f-46ae-80d9-5046833a5c5b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.80.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/2015 z 27. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.80.2015.1"}, {"guid": "ussr:9f88847f-2494-4283-9f81-105931dc58a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 594/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 594/2014 z 15. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9f88847f-2494-4283-9f81-105931dc58a9"}, {"guid": "ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 18/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/2013 z 22. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-22", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93"}, {"guid": "ussr:257b1709-1dda-4038-88e9-9028b23c6b92", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 383/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 383/09 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:257b1709-1dda-4038-88e9-9028b23c6b92"}, {"guid": "ussr:9f3626ae-21ca-4fb2-a5ea-bc7731b45f4a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 186/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 186/09 z 13. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-13", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9f3626ae-21ca-4fb2-a5ea-bc7731b45f4a"}, {"guid": "ussr:a584787a-6312-41b4-92b7-68cb7cb81422", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 68/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 68/08 z 18. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-18", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a584787a-6312-41b4-92b7-68cb7cb81422"}, {"guid": "ussr:bb2d53b3-0a43-4b4d-a3e6-e96cc5a1aae9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb2d53b3-0a43-4b4d-a3e6-e96cc5a1aae9"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}, {"guid": "ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/05 z 24. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-24", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd"}, {"guid": "ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d"}, {"guid": "ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 230/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 230/03 z 31. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-31", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:d7d638ed-4d26-4814-995b-c3ce9909476c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 129/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 129/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7d638ed-4d26-4814-995b-c3ce9909476c"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cb55c345-1d8d-4731-9716-09bdd8055593", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.395.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 395/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 395/2026 z 13. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.395.2026.2"}, {"guid": "ussr:274ed5b6-f819-4f60-ac64-62b9aac2cdb3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.105.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 105/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 105/2026 z 26. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.105.2026.2"}, {"guid": "ussr:e231ea92-b1ad-4d03-a49d-9c29a56f03c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.194.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 194/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 194/2024 z 18. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.194.2024.2"}, {"guid": "ussr:279584b6-e8e9-4f49-b5ea-1fd3f61b7141", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.107.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 107/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 107/2024 z 25. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.107.2024.2"}, {"guid": "ussr:e2030e43-f2ae-4b82-a6f0-a1c73151835b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.50.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 50/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 50/2023 z 11. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.50.2023.2"}, {"guid": "ussr:0afbcacd-82cc-4fa0-ab4b-f0dd5e540009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.515.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 515/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 515/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.515.2021.1"}, {"guid": "ussr:9ae0d7ad-9381-4c82-a9ac-4fbf96ad7b55", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.34.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 34/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 34/2021 z 21. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.34.2021.2"}, {"guid": "ussr:0ef9ca9c-9707-4984-9ed9-622445b7a117", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.211.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 211/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2021 z 21. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.211.2021.1"}, {"guid": "ussr:e283f629-fdc6-401c-8df6-7015a39ad08b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.428.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 428/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 428/2020 z 28. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-28", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.428.2020.1"}, {"guid": "ussr:a7bf325b-e6ce-4124-b541-41e0e03968db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.576.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 576/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 576/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.576.2020.1"}, {"guid": "ussr:03d030e9-fc2a-4d00-9172-f8adaf2c023c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.264.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 264/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/2020 z 24. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.264.2020.2"}, {"guid": "ussr:e4fa1cda-d871-4265-9a98-166edc469bd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.50.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.50.2020.2"}]}