{"guid": "ussr:c79c3ba6-954e-458d-9152-8c99965a9213", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.311.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 311/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 311/2018 z 20. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. júna 2018, sp. zn. II. ÚS 311/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.311.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2018-06-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c79c3ba6-954e-458d-9152-8c99965a9213", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.311.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.311.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.311.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 311/2018-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n, zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Fulkom,\n\nPodtatranského 2, Košice, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17\nods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3\npísm. c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nOkresného súdu Michalovce sp. zn. 3 T 120/2014 z 5. mája 2016, rozsudkom Krajského\nsúdu v Košiciach sp. zn. 8 To 68/2016 z 24. júna 2016 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5 Tdo 74/2017 z 30. novembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nzákladných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) a d) Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného\nsúdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 T 120/2014 z 5. mája 2016, rozsudkom\nKrajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n8 To 68/2016 z 24. júna 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tdo 74/2017 z 30. novembra\n2017.\n2.1 Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu\nsp. zn. 3 T 120/2014 z 5. novembra 2015 uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu\nnedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich\ndržania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), c) a d) a ods. 2 písm. a) zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“)\nna tom skutkovom základe, že v období najneskôr od začiatku roka 2014 do 31. marca 2014\nv priestoroch letnej kuchyne na pozemku rodinného domu v\n\n, ktoré mu poskytol\n\n, najmenej raz týždenne varil pervitín v množstve najmenej po 6 gramov, ktorý\nnásledne predával konzumentom, poskytol iným osobám za služby alebo sám skonzumoval,\nza čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 10 rokov nepodmienečne a zaradený\ndo ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Súčasne bolo sťažovateľovi\nuložené ochranné protitoxikomanické liečenie.\nTýmto rozsudkom okresného súdu boli súčasne uznaní vinnými\n\nz pomoci\n\nk zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,\nich držania a obchodovania s nimi;\n\npre zločin nedovolenej výroby\n\nomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania\ns nimi a\n\npre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných\n\nlátok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi. Rozsudok sa vo vzťahu\nk týmto trom odsúdeným stal právoplatným 22. decembra 2015.\nProti rozsudku okresného súdu sp. zn. 3 T 120/2014 z 5. novembra 2015 podal\nsťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 5 To 59/2015\nz 25. februára 2016 tak, že zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo vzťahu\nk sťažovateľovi a vec vrátil na nové konanie.\n\n2\n\n2.2 Novým rozsudkom okresného súdu sp. zn. 3 T 120/2014 z 5. mája 2016 bolo\nrozhodnuté tak, ako v skoršom rozsudku z 5. novembra 2015, avšak sťažovateľ bol\nodsúdený na 12 rokov nepodmienečne.\nProti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd\nrozsudkom sp. zn. 8 To 68/2016 z 24. júna 2016 tak, že napadnutý rozsudok vo výroku\no spôsobe výkonu trestu odňatia slobody zrušil a sám zaradil sťažovateľa na výkon trestu\nodňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.\n2.3 Proti rozsudku krajského súdu z 24. júna 2016 podal sťažovateľ dovolanie,\nv ktorom namietal, že napadnutým konaním krajského súdu bolo zásadným spôsobom\nporušené právo na obhajobu, rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané\nzákonným spôsobom, a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení\nzisteného skutku. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 5 Tdo 74/2017 z 30. novembra 2017\nrozhodol tak, že dovolanie podľa § 382 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) odmietol, pretože dovolacie\ndôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c), g) a i) Trestného poriadku neboli dané.\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že zo spáchania trestného činu bol\nusvedčený najmä svojimi prvotnými výpoveďami z 31. marca 2014 a 1. apríla 2014, keď\nbol pod vplyvom pervitínu, čo bolo preukázané znaleckým posudkom, kde sa priznal\nbez prítomnosti obhajcu. V čase zaistenia 31. marca 2014 bola v jeho moči zistená\nprítomnosť drogy, avšak ďalej nebolo zisťované, kedy naposledy drogu sťažovateľ užil.\nNebola mu ani odobratá krv, pričom hladina drogy v krvi má zásadný vplyv pri posúdení\nvplyvu na psychiku človeka. Podľa názoru sťažovateľa „práve tieto uvedené účinky\npervitínu spôsobili, že v dňoch 31. 3. a 1.4. 2014 sa bez ohľadu na následky odhodlal\nnepravdivo vypovedať. Poučenie preňho znamenalo bezobsažný zhluk slov, ktorým\nnerozumel. Pri výpovedi pred sudcom z 3. 4. 2014 to už len zopakoval.“. Sťažovateľ sa\nodvoláva aj na závery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\nvo veci Zachar a Čierny proti Slovensku, ktoré najvyšší súd pri svojom rozhodovaní\nneakceptoval.\n\n3\n\nPorušenie práv zo strany všeobecných súdov vidí sťažovateľ aj v tom, že napriek\ntvrdeniu znalcov, že otázka možnosti/nemožnosti sťažovateľa riadne vypovedať napriek\ntomu, že bol pod vplyvom drogy, súvisí s duševným stavom, bol návrh sťažovateľa\no vyšetrenie duševného stavu okresným súdom zamietnutý. Z dôvodu, že všeobecné súdy\nneumožnili vyšetrenie duševného stavu sťažovateľa, ale aj\n\na\n\n, ktorí tiež boli v čase výsluchu pod vplyvom drogy, došlo k porušeniu\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3\npísm. b) dohovoru.\nV ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namieta, že rozsudok okresného súdu z 5. mája\n2016 je v podstate kópiou rozsudku z 5. novembra 2015 a že okresný súd „opomenul\naktualizovať procesné postavenie\n\na\n\n, keď v rozsudku\n\nz 5.5.2016 na str. 13 ich uvádza ako spoluobžalovaných, pričom toto ich postavenie zaniklo\n22.12.2015 keď sa rozsudok z 5.11.2015 stal vo vzťahu k ich osobám právoplatný... okresný\nsúd v rozsudku z 5.5.2016 nemohol uvádzať výpovede spoluobžalovaných\na\n\nako usvedčujúce dôkazy, lebo od 22.12.2015 sa stali svedkami a ako\n\nsvedkovia neboli vypočutí... Krajský súd v rozsudku z 24.6.2016 a najvyšší súd v uznesení z\n30.11.2017 na tieto námietky sťažovateľa neodpovedal, čím došlo k porušeniu jeho práv\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods.1 Dohovoru.“.\nSťažovateľ je toho názoru, že napriek tomu, že bol odsúdený za obzvlášť závažný\nzločin podľa § 172 ods. 1 a 2 Trestného zákona, v jeho prípade sa nenašiel žiadny\nmetamfetamín (pervitín) a konajúce súdy sa touto základnou otázkou vôbec nezaoberali,\nčím došlo k porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nSťažovateľ poukázal aj na to, že konajúce súdy ho v rozhodujúcej miere uznali\nvinným na podklade výpovedí spoluobvinených\n\na\n\n,\n\nktorých procesné postavenie sa však rozsudkom okresného súdu z 5. novembra 2015\nzmenilo z obžalovaných na svedkov, a preto sa ich skôr učinené výpovede stali\nneprípustnými. Okresný súd ich v novom konaní mal znovu vypočuť ako svedkov. Právny\nnázor krajského súdu o tom, že v týchto prípadoch nie je potrebné opätovne bývalých\nspoluobžalovaných vypočúvať, neobstojí, keďže to nekorešponduje so zaužívanou praxou\n\n4\n\nsúdov, konkrétne s uznesením krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 To 119/2013\nz 9. januára 2014.\n4. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný\nsúd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva\n\nna obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a čl. 6 ods. 3 písm. c), písm. d). Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na práva byť stíhaný iba zo zákonných dôvodov podľa čl.17 ods.2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 5.mája 2016 sp.zn.3T 120/2014 boli\nporušené.\n2. Základné práva\n\nna obhajobu podľa čl.50 ods.3 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky a čl.6 ods.3 písm. c),písm. d). Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky\na čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva byť stíhaný\niba zo zákonných dôvodov podľa čl.17 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom\nKrajského súdu Košice z 24. júna 2016 sp. zn. 8To68/2016 boli porušené.\n3. Základné práva\n\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl.46 ods.1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.novembra 2017\nsp.zn.5Tdo74/2017 boli porušené.\n4. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.novembra 2017\nsp.zn.5Tdo74/2017 zrušuje.\n5. Rozsudok Krajského súdu Košice z 24.júna 2016 sp.zn.8To68/2016 zrušuje a vec\nvracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\n6.\n\npriznáva primerané zadosťučinenie v sume 20 000 EUR, ktoré\n\nje Krajský súd Košice povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n7.\n\npriznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský\n\nsúd Košice povinný vyplatiť...“\n\n5\n\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n7. Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy má obvinený právo, aby mu bol poskytnutý čas\na možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom\nobhajcu.\nPodľa čl. 6 ods. 3 pís. c) a d) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má\nminimálne práva obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu,\nalebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to\nzáujmy spravodlivosti vyžadujú a právo vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe\na dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako\nsvedkov proti sebe.\n\n6\n\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n9. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nIII.\n10. Jadrom ústavnej sťažnosti je nesúhlas sťažovateľa s právnymi závermi,\nku ktorým všeobecné súdy dospeli, čím bolo porušené jeho právo na obhajobu, právo\nna spravodlivé súdne konanie a právo byť stíhaný iba zo zákonných dôvodov.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 50 ods. 3, čl. 46 ods. 1 a čl. 17\nods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) a d) dohovoru rozsudkom okresného\nsúdu z 5. mája 2016\n11. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n12. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPrávomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\n\n7\n\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci\nna jej prerokovanie (m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06, IV. ÚS 115/07).\n13. Proti rozsudku okresného súdu z 5. mája 2016 mohol sťažovateľ podať odvolanie\n(čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc\nkrajského súdu v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Vychádzajúc\nz uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 50 ods. 3, čl. 46 ods. 1 a čl. 17\nods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) a d) dohovoru rozsudkom\nkrajského súdu z 24. júna 2016\n14. Pokiaľ ide o sťažovateľom napadnutý rozsudok krajského súdu, ústavný\nsúd v prvom rade podotýka, že v súlade s judikatúrou ESĽP (napr. rozsudok ESĽP\nz 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99,\nbody 51, 52, 53 a 54), podľa ktorej dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti ústavnému\nsúdu začne plynúť dňom doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku\n(dovolaní) a je považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému\nrozhodnutiu, ústavný súd považoval lehotu na podanie sťažnosti ústavnému súdu aj v tomto\nprípade za zachovanú aj proti označenému rozsudku krajského súdu (napr. I. ÚS 169/09,\nI. ÚS 69/2010, I. ÚS 208/2017).\n15. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že krajský súd v rámci svojho\nrozhodovania neprihliadol na sťažovateľom navrhované dôkazy predložené aj v rámci\nodvolacieho konania a v odvolacom konaní sa nevyjadril ku všetkým námietkam\nsťažovateľa.\n\n8\n\n16. Pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sa ústavný súd sústredil\nna posúdenie, či nie je zjavne neopodstatnená. Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde totiž vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry\nústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom\nalebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať\nsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07).\n17. V relevantnej časti napadnutého uznesenia krajského súdu sa uvádza:\n„V odvolaní ku rozsudku okresného súdu zo dňa 5.11.2015 obžalovaný uvádzal\ndôvody, ktoré v podstate boli opakovaním jeho uplatnenej obhajoby v rámci dokazovania\nna súde prvého stupňa. Krajský súd plniac svoju revíznu povinnosť vo svojom rozhodnutí\nodpovedal na podstatné otázky, ktoré obžalovaný v odvolaní podrobne rozviedol...\n... Na takomto základe okresný súd potom vyvodil z vykonaných dôkazov skutkové\nzistenia, ktoré sú správne. Vzhľadom k tomu, že už v odvolaní ku rozsudku okresného súdu\nzo dňa 5.11.2015 obžalovaný zopakoval obhajobnú argumentáciu použitú v konaní pred\nokresným súdom, krajský súd v otázke skutkových zistení odkázal na podrobne rozvedené\ndôvody rozsudku okresného súdu s ktorými sa stotožnil a aj sám reagoval na argumenty\nuvedené v písomných dôvodoch odvolania obžalovaného, ktoré z hľadiska výsledku súdneho\nrozhodnutia považoval za rozhodujúce.\n... Okresný súd Michalovce sa riadil pokynmi odvolacieho súdu, a po vrátení veci,\nvykonal dokazovanie, vyžiadal aktuálnu lekársku správu od odborného lekára - onkológa\no aktuálnom zdravotnom stave obžalovaného\n\n9\n\nna základe jeho vyšetrenia...\n\n... Po doplnení dokazovania okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa\n5.5.2016, keď ešte pred vyhlásením rozsudku podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol návrh\nobhajkyne obžalovaného na doplnenie dokazovania pribratím znalca z odboru\nzdravotníctva za účelom vyšetrenia zdravotného stavu obžalovaného, ako aj návrh\nna zabezpečenie svedkov na hlavné pojednávanie, ktorí doposiaľ zabezpečení neboli a boli\nprečítané ich výpovede vzhľadom ku skutočnosti, že zdravotný stav obžalovaného okresný\nsúd má preukázaný a nie je potrebné vykonávanie ďalšieho znaleckého dokazovania\nza týmto účelom a rovnako využil všetky zákonné možnosti pre zabezpečenie navrhovaných\nsvedkov a týchto svedkov potom považoval za nedosiahnuteľných, a preto ich výpoveď\nna hlavnom pojednávaní bola prečítaná.\nPri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým\nzisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu je napadnutý rozsudok výsledkom\nkonania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym\nchybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide\no zistenie, že sa predmetný skutok stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého\nrozsudku, že ho spáchal obžalovaný a že z jeho konania nastal uvedený následok.“\nKrajský súd ďalej poznamenal, že po preskúmaní spisu a preskúmaní hodnotenia\ndôkazov okresným súdom zistil, že súd prvej inštancie v rámci hodnotenia dôkazov\npostupoval podľa zákona, z dôkazov vyvodil skutkové zistenia, ktoré sú správne, výrok\no vine sťažovateľa bol založený na presvedčivých dôkazoch, „ktoré bez akejkoľvek\npochybnosti vylučujú akúkoľvek inú alternatívu toho skutkového deja, ktorý bol na základe\nvykonaných dôkazov ustálený.“. Krajský súd sa stotožnil aj s právnou kvalifikáciou konania\nsťažovateľa po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej a k argumentácii\nsťažovateľa o procesne neprípustných výpovediach spoluobvinených krajský súd uviedol:\n„Ak sa vedie spoločné trestné konanie, ako v danom prípade, nemôže byť\nspoluobvinený vypočutý o trestnom čine iného spoluobvineného ako svedok, a to dokonca\nani vtedy, keď vypovedá o trestnom čine, pre ktorý nie je sám trestne stíhaný. Skutočnosť, že\nosoba bola pôvodne spoluobvinená, a toto procesné postavenie zaniklo v dôsledku\nprávoplatného rozsudku, ako v danom prípade, nebráni tomu, aby sa táto osoba vo veci\nproti bývalému spoluobvinenému vypočula ako svedok. Ak sa však svedok, ktorý bol\npôvodne spoluobvineným, materiálne zúčastnil na trestnom čine obvineného, proti ktorému\n\n10\n\nvypovedal, resp. má vypovedať, má vždy právo odmietnuť vypovedať podľa § 130 ods. 2 Tr.\npor., a to aj vtedy, keď sa trestné stíhanie proti nemu právoplatne skončilo. Ak svedok toto\nprávo použije, jeho skoršiu výpoveď nemožno so zreteľom na dikciu § 263 ods. 3 písm. c)\nTr. por. prečítať.\nObžalovaní\n\n,\n\na\n\nna hlavnom\n\npojednávaní v súdenej trestnej veci boli dňa 30.10.2014 vypočutí. Obžalovaní\na\n\nvyužili svoje právo a nevypovedali. Obžalovaná\n\nnevyužila svoje právo odoprieť výpoveď a na hlavnom pojednávaní vypovedala. Neznamená\nto, že okresný súd ich mal znovu predvolávať v procesnom postavení svedkov, pokiaľ trestné\nstíhanie spoluobžalovaného\n\nsa ešte neskončilo a u vyššie menovaných\n\nrozsudok nadobudol právoplatnosť.“\n18. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo iným\nzásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej\nprijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07, III. ÚS 155/09,\nII. ÚS 66/2011).\n19. Ústavný súd poukazuje na to, že základné právo zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy\nzahŕňa aj právo na odôvodnenie rozhodnutia, poukazujúc pritom aj na judikatúru ESĽP,\npodľa ktorej právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na náležité odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument\nsťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť\nrozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias\nv. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997, m. m. pozri tiež rozsudok vo veci Ruiz Torija\nc. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č.303-B).\n\n11\n\n20. Ústavný súd nezistil, že by napadnutý rozsudok krajského súdu bol svojvoľný,\nprípadne nebol náležite zdôvodnený, resp. by bol účelovo koncipovaný výlučne\nv neprospech sťažovateľa. Na základe uvedeného ústavný súd nemá príčinu zasahovať\ndo sféry pôsobnosti krajského súdu (I. ÚS 19/02, I. ÚS 50/04), ktorý sa podľa názoru\nústavného súdu ústavne konformným spôsobom vysporiadal s námietkami sťažovateľa\n(ktoré sú identické v odvolaní aj dovolaní sťažovateľa, pozn.), čo zakladá dôvod\nna odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej.\n21. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v časti smerujúcej proti rozsudku krajského súdu\npo jej predbežnom prerokovaní odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu\n22. Sťažovateľ vidí porušenie svojich v sťažnosti označených práv aj v tom, že\nnajvyšší súd sa riadne nevysporiadal s jeho námietkami vznesenými v dovolacom konaní\nproti rozhodnutiu krajského súdu. V podanom dovolaní sťažovateľ uviedol dovolacie\ndôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c), g) a i) Trestného poriadku.\n23. V relevantnej časti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.\n5 Tdo 74/2017 z 30. novembra 2017 sa uvádza:\n«Pokiaľ ide o údajnú nezákonnosť prvotných výpovedí (vykonaných bez náležitého\npoučenia a v neprítomnosti obhajcu), najvyšší súd sa s ňou nestotožnil. Zo zápisnice\no zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby vyplýva, že obvinený\n\nbol\n\nv zmysle § 85 ods. 6 Tr. por. riadne poučený o možnosti zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním už\nv priebehu zadržania bez prítomnosti tretej osoby, ako aj o možnosti jeho obhajcu byť\nprítomný pri jeho výsluchu (č. 1. 9 a nasl.). Rovnako zo zápisnice o výsluchu zadržaného\npodozrivého uskutočneného 31. marca 2014 (medzi 14:50 hod. - 15:40 hod.) plynie, že tento\nbol poučený v intenciách § 121 ods. 2 Tr. por. v spojení s § 122 ods. 1 Tr. por., toto\npoučenie mu bolo primerane vysvetlené a porozumel mu (č. 1. 94 a nasl.).\n\n12\n\nTakto poučený sa obvinený (v tom čase v postavení zadržaného podozrivého)\nrozhodol obhajcu si nezvoliť a sám vo veci vypovedal tak, že sa ku skutku doznal.\nNa základe tejto výpovede, ako aj množstva ďalších dôkazov mu bolo na ďalší deň 1. apríla 2014, podľa § 206 ods. 1 Tr. por. zákonným spôsobom vznesené obvinenie.\nKeďže jeho konanie bolo už od vznesenia obvinenia kvalifikované ako obzvlášť\nzávažný zločin podľa § 171 ods. 1 písm. a/, c/, d/, ods. 2 písm. a/ Tr. por., okamžite (v ten\nistý deň) mu sudca pre prípravné konanie podľa § 37 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ustanovil\nobhajcu -\n\n(č. 1. 36). S obhajcom sa mal možnosť poradiť ešte\n\npred prvým svojím výsluchom v postavení obvineného z 1. apríla 2014 v čase medzi\n17:50 hod. - 19:00 hod. (č. 1. 43 a nasl.). Za týchto okolností dovolací súd nezistil\npochybenia, na ktoré obvinený poukazuje.\nPokiaľ ide o jeho tvrdenie, že v čase prvotných výsluchov bol pod vplyvom drog,\naj najvyšší súd je toho názoru, že takýto záver z vykonaného dokazovania nevyplýva.\nObvinený v tom čase ani jedenkrát nesignalizoval (vyšetrovateľovi alebo obhajcovi), že by\nsa necítil dobre; ani z iného jeho správania nevyplynulo, že by mal byť pod vplyvom\nomamnej látky. Navyše, na tieto svoje skôr učinené výpovede odkázal aj pred sudcom\npre prípravné konanie počas rozhodovania o jeho väzobnom stíhaní z 3. apríla 2014\n(č. 1. 30 a nasl.). Pokiaľ ide o prítomnosť metamfetamínu a amfetamínu, ktorá bola\nidentifikovaná v jeho moči z 31. marca 2014, treba uviesť, že podľa vyjadrenia\n, prítomnosť drogy možno zistiť aj tri dni po jej užití; táto\nokolnosť ale nič nehovorí o jej koncentrácii a účinkoch na konzumenta (č. 1.1509).\nNapokon dovolací súd poukazuje na fakt, že k uskutočneniu prvej procesné použiteľnej\nvýpovede došlo až po 35 hodinách od zadržania obvineného, a preto s prihliadnutím\nna priemerný čas odznievania účinkov pervitínu z tela človeka (4-8 hodín, max. 1 deň), je\nzrejmé, že v prípade vznesenej námietky ide len o účelovú snahu obvineného spochybniť\nzákonnosť jeho priznaní z prípravného konania.\n... K rozsudku vo veci Zachar a Čierny proti Slovenskej republike z 21. júla 2015,\nč. 29376/12 a č. 29384/12, najvyšší súd uvádza, že tento je založený na odlišných\nskutkových okolnostiach... uvedená okolnosť sa v priebehu vyšetrovania nepotvrdila]\na k obvineniu\n\nz obzvlášť závažného zločinu podľa § 172 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.\n\n(vzhľadom na jeho recidívu) aj došlo. Inými slovami, u obvineného\n\n13\n\n, na rozdiel\n\nod prípadu pred ESĽP, nebol skutok v žiadnom štádiu „podkvalifikovaný“ a zo strany\norgánov činných v trestnom konaní a súdov mu boli vytvorené podmienky pre realizáciu\nmateriálnej a formálnej obhajoby.\n... K námietke týkajúcej sa nezákonného prečítania výpovedí spoluobvinených Nagya\na Hrabětovej najvyšší súd uvádza, že uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo 4/2011\na Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 To 119/2013, sa týkajú úplne odlišnej procesnej\nsituácie...\n... K námietke nedostatočného odôvodnenia napadnutých rozsudkov najvyšší súd\ndopĺňa, že táto nenapĺňa žiaden z taxatívne formulovaných dovolacích dôvodov podľa § 371\nods. 1 Tr. por. Nad rámec uvedeného dovolací súd uvádza, že rozhodnutia súdov,\npredovšetkým rozsudok okresného súdu, boli odôvodnené veľmi podrobne a poskytli\nodpovede na všetky zásadné, obvineným formulované námietky.\nNa podklade týchto úvah dospel najvyšší súd k záveru, že obvineným\nuplatnené dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, g/ a i/ Tr. por. nie sú\ndané, a preto jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí postupom podľa § 382 písm. c/ Tr.\npor. odmietol.»\n24. Ústavný súd vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že nie je alternatívou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov\n(mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Skutkové a právne závery všeobecného súdu\nmôžu byť predmetom záujmu zo strany ústavného súdu iba v tom prípade, ak by vyvodené\nzávery všeobecných súdov boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné alebo neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05, II. ÚS 181/2018). Ak nie sú\nsplnené tieto predpoklady na preskúmanie rozhodnutí všeobecných súdov, ústavný súd\nnemôže dospieť k záveru, že napadnutým rozhodnutím všeobecného súdu, resp. jemu\npredchádzajúcim postupom došlo k porušeniu základných práv a slobôd, ktorých porušenie\nsa namieta.\n25. Napriek uvedenému však ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu a zistil, že s v dovolaní uvedenými námietkami sťažovateľa sa vysporiadal\n\n14\n\njasne a zrozumiteľne v rámci posudzovania dôvodov dovolania a zisťovaní prípadných vád\nkonania. Najvyšší súd zaujal k námietkam sťažovateľa stanoviská, ktoré sa nejavia ako\nústavne nekonformné, teda nie sú arbitrárne, ale ani zjavne neodôvodnené. Samotná\nskutočnosť, že sťažovateľ má na vec odlišný názor, nemôže bez ďalšieho znamenať\nporušenie označených práv podľa ústavy a dohovoru.\n26. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej\npredbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj v tejto časti odmietol\nako zjavne neopodstatnenú.\n27. Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. júna 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na obhajobu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:61dbbc6d-2340-427d-ad74-7653508814db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.181.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 181/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 181/2018 z 12. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.181.2018.1"}, {"guid": "ussr:4cd70315-f894-468a-b46e-aecaf5a233f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.208.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 208/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 208/2017 z 19. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-19", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.208.2017.1"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2010 z 31. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-31", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 269/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/06 z 7. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-07", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "50636538-fd7b-4584-81e6-9ee17c61a59a:c894779d-29b5-479d-82a9-e05c34d66a1c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7714010434.6", "spisova_znacka": "8To/68/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8To/68/2016 z 23. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-06-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7714010434.6"}, {"guid": "da4ce07d-b440-4d43-a2d5-14f89e4467ce:6bceb137-4593-4fcd-95b0-01429941d1dd", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7708010286.3", "spisova_znacka": "4To/119/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4To/119/2013 z 10. 12. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-12-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7708010286.3"}], "citovane_v": []}