{"guid": "ussr:318e9875-8d9e-49a9-a12b-8e40b4553613", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.306.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 306/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 306/2018 z 20. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. júna 2018, sp. zn. II. ÚS 306/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.306.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2018-06-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/318e9875-8d9e-49a9-a12b-8e40b4553613", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.306.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.306.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.306.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 306/2018-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti SFDK, s. r. o., Štefánikova trieda 52,\nNitra, právne zastúpenej WITT&KLEIM ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU S. R. O.,\nHorná 65/A, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokát JUDr. Milan Ragas,\nvo veci namietaného porušenia\n\nzákladného práva\n\nna\n\nspravodlivé\n\nsúdne\n\nkonanie\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 1 CoKR 109/2017-503 z 10. októbra 2017 a uznesením Okresného súdu Nitra\nsp. zn. 32 R 2/2016 z 8. novembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti SFDK, s. r. o., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 22. decembra\n2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti SFDK, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),\nktorou namieta porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 CoKR 109/2017-503\nz 10. októbra 2017 a uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 32 R 2/2016 z 8. novembra 2017 .\nSťažovateľka v sťažnosti uviedla, že na jej návrh okresný súd v konaní vedenom\npod sp. zn. 32 R 2/2016 uznesením z 30. augusta 2016 rozhodol o začatí\nreštrukturalizačného konania.\nOkresný súd v reštrukturalizačnom konaní uznesením č. k. 32 R 2/2016 z 10. októbra\n2016 povolil reštrukturalizáciu sťažovateľky a do funkcie reštrukturalizačného správcu\nustanovil\n\n(ďalej len „správca“).\n\nNa treťom zasadnutí veriteľského výboru (19. apríla 2017) bol schválený záverečný\nnávrh reštrukturalizačného plánu sťažovateľky. V Obchodnom vestníku č. 83/2017\nz 2. mája 2017 bol na základe požiadavky veriteľského výboru v zmysle § 146 zákona\nč. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) správcom\npublikovaný oznam o zvolaní schvaľovacej schôdze z 26. apríla 2017.\nVzhľadom na výsledok schvaľovacej schôdze sťažovateľka doručila okresnému súdu\npodanie, ktorým žiadala, aby okresný súd nahradil súhlas skupiny\n\na aby potvrdil\n\nreštrukturalizačný plán (ďalej len „návrh na potvrdenie plánu“).\nOkresný súd 12. júna 2017 uznesením zamietol reštrukturalizačný plán sťažovateľky,\nako aj návrh sťažovateľky na nahradenie súhlasu skupiny\n\n.\n\nSťažovateľka proti uzneseniu podala odvolanie z 30. júna 2017, ktorým napádala\nuznesenie okresného súdu v celkom rozsahu, pretože ním konštatované porušenia zákona\no konkurze a reštrukturalizácii podľa sťažovateľky nevychádzali z riadne zisteného\nskutkového stavu.\nSťažovateľka navrhla, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo uznesenie okresného súdu zmenil tak, že vydá\nuznesenie, ktorým nahradí súhlas skupiny označenej ako skupina\n\npre veriteľa\n\nzabezpečených pohľadávok s prijatím reštrukturalizačného plánu sťažovateľky v znení,\n\n2\n\no ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza 19. mája 2017, potvrdí reštrukturalizačný plán\nsťažovateľky v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza 19. mája 2017, a skončí\nreštrukturalizáciu sťažovateľky.\nKrajský súd 10. októbra 2017 uznesením rozhodol tak, že uznesenie okresného súdu\npotvrdil.\nNásledne okresný súd uznesením sp. zn. 32 R 2/2016 z 8. novembra 2017\no vyhlásení konkurzu rozhodol: „o (a) zastavení Reštrukturalizačného konania Sťažovateľa,\n(b) začatí konkurzného konania Sťažovateľa, (c) vyhlásení konkurzu na majetok Sťažovateľa\na (d) ustanovení správcu\n\n, so sídlom kancelárie\n\n.“\nSťažovateľka vidí zásah do svojho práva na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne\nkonanie v tom, že uznesenie odvolacieho súdu v spojení s uznesením okresného súdu sú\npodľa nej arbitrárne a v rozpore s princípom predvídateľnosti súdnych rozhodnutí,\nbez akéhokoľvek vysvetlenia sa odchyľujúce od opakovanej rozhodovacej línie,\ntzv. konkurzných súdov vo veciach posudzovania návrhov predkladateľov na potvrdenie\nreštrukturalizačných plánov, neprístupne formalistické v otázke právneho posúdenia\nsplnenia náležitostí návrhu na potvrdenie plánu a jeho príloh, bez náležitého odôvodnenia\nposkytujúceho nepochybné odpovede na základné otázky vychádzajúce z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci v dôsledku nevykonania ústavne konformného výkladu\nrelevantných právnych noriem s prihliadnutím na ich účel a účel reštrukturalizácie.\nSťažovateľka uviedla, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii reguluje dva právom\naprobované spôsoby riešenia úpadku dlžníka, a to (a) konkurz a (b) reštrukturalizáciu.\nPoukázala na judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej nepomerne výhodnejším pre dlžníka\na (výraznejšie) aj pre veriteľa je spôsob riešenia úpadku reštrukturalizáciou.\nZo zásady ústavne konformného výkladu právnych noriem vyplýva požiadavka, aby\nv prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne\nvýklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí\nplnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických\nosôb a právnických osôb.\nVšeobecný súd má v zákonných medziach čo možno v najväčšej možnej miere\nuprednostniť zachovanie reštrukturalizačného konania pred jeho konverziou na konkurzné\n\n3\n\nkonanie v prípade, ak existuje priestor na úvahu konajúceho súdu v tejto otázke. Na základe\nuvedeného má všeobecný súd vychádzať z takého výkladu právnych noriem, ktorý zachová\nreštrukturalizačné konanie na úkor konkurzného konania .\nPodľa sťažovateľky sa okresný súd a následne ani krajský súd pri rozhodovaní\no návrhu na potvrdenie plánu a odvolaní nespravovali uvedenými pravidlami a ústavne\nnekonformným výkladom a aplikáciou relevantných právnych noriem dospeli k záveru\no správnosti zamietnutia reštrukturalizačného plánu.\nSťažovateľka zastáva názor, že plnohodnotnejšia realizácia jej práv a súčasne práv jej\nveriteľov by bola zabezpečená v prípade takého výkladu relevantných právnych noriem\nzákona o konkurze a reštrukturalizácii a Civilného sporového poriadku regulujúcich\npožiadavky na potvrdenie plánu, ktorý by neviedol k zamietnutiu reštrukturalizačného plánu\na následnému vyhláseniu konkurzu na majetok sťažovateľky, ale k potvrdeniu\nreštrukturalizačného plánu, keďže úspešná reštrukturalizácia sťažovateľky zavŕšená\npotvrdením reštrukturalizačného plánu je v komparácii s konkurzom ekonomicky\nvýhodnejšia pre veriteľov sťažovateľky.\nSťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti rozhodol týmto nálezom:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Krajského súdu v Bratislave,\nč. k.: 1CoKR/109/2017- 503 zo dňa 10.10.2017 v spojení s Uznesením Okresného súdu\nNitra, sp. zn.: 32R/2/2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 218/2017 zo dňa\n15.11.2017, porušené boli.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k.: 1CoKR/109/2017-503 zo dňa\n10.10.2017 a Uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 08.11.2017, sp. zn.: 32R/2/2016,\nzverejnené v Obchodnom vestníku č. 218/2017 zo dňa 15.11.2017, sa zrušuje a vec sa\nvracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy konania vo výške\n374,81 Eur na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia.“\n\n4\n\nII.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPrávomoc ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy konať a rozhodovať\no sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných\nsúdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú\nzlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej\nzmluve. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no sťažnosti preskúmavané.\nV súvislosti s tým ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že pri uplatňovaní tejto\nprávomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Ústavný súd nie je\n\n5\n\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by\nním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02, II. ÚS 231/04).\nK úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií\nna uplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osoby\na právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody\npotrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva\nv zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné bez akejkoľvek\ndiskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní\nmusí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich\nimanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchto\nkonaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv\na slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým\nsa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých\nzákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov.\nÚstavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu\nverejnej moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom\nprocese vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci.\nObjektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých\ndostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto\nrozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych\npostupov a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.\n\n6\n\nPrávomoc všeobecných súdov rozhodovať v konkurznom a reštrukturalizačnom\nkonaní vyplýva z čl. 142 ods. 1 ústavy. Podrobnosti o pôsobnosti súdov a konaní pred nimi\naj vo vymedzených veciach ustanoví v zmysle splnomocňovacej ústavnej normy zákon\n(čl. 143 ods. 2 ústavy). V danom prípade je takýmto zákonom zákon o konkurze\na reštrukturalizácii, ktorý v rámci tretej časti nazvanej „Reštrukturalizácia“ upravuje v jej\nôsmej hlave aj ingerenciu všeobecných súdov v procese reštrukturalizácie formou\npotvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom (§ 153) alebo zamietnutia reštrukturalizačného\nplánu súdom v zákonom ustanovených prípadoch [§ 154 ods. 1 písm. a) až f)].\nK namietanému porušeniu označených práv uznesením krajského súdu\nsp. zn. 1 CoKR 109/2017 z 10. októbra 2017\nSťažovateľka namieta porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením krajského súdu, ktorým odvolací súd potvrdil sťažovateľkou napadnuté\nuznesenie okresného súdu č. k. 32 R 2/2016-472 z 12. júna 2017. Týmto uznesením okresný\nsúd zamietol reštrukturalizačný plán sťažovateľky (dlžníčky) a zároveň zamietol jej návrh\nna nahradenie súhlasu na prijatie jej reštrukturalizačného plánu, o ktorom hlasovala\nschvaľovacia schôdza veriteľov 19. mája 2017.\nPodstatou sťažnosti je nesúhlas sťažovateľky s právnymi závermi konajúcich súdov.\nZásah do jej práva na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie podľa nej spočíva\nv tom, že:\n„...uznesenie odvolacieho súdu v spojení s uznesením okresného súdu sú podľa nej\narbitrárne, sú v rozpore s princípom predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Bez akéhokoľvek\nvysvetlenia sa odchyľujúce od opakovanej rozhodovacej línie tzv. konkurzných súdov\nvo veciach posudzovania návrhov predkladateľov na potvrdenie reštrukturalizačných\nplánov, sú neprístupné formalistické v otázke právneho posúdenia splnenia náležitostí\nnávrhu na potvrdenie plánu a jeho príloh, sú bez náležitého odôvodnenia poskytujúceho\nnepochybné odpovede na základné otázky, vychádzajúce z nesprávneho právneho\n\n7\n\nposúdenia veci v dôsledku nevykonania ústavne konformného výkladu relevantných\nprávnych noriem s prihliadnutím na ich účel a účel reštrukturalizácie...\n... Uznesenie odvolacieho súdu v spojení s Uznesením súdu (v petite nenamietaným,\npozn.) sú podľa Sťažovateľa (a) arbitrárne, (b) v rozpore s princípom predvídateľnosti\nsúdnych rozhodnutí sa bez akéhokoľvek vysvetlenia odchyľujúce od opakovanej\nrozhodovacej\n\nlínie\n\ntzv.\n\nkonkurzných\n\nsúdov\n\nvo\n\nveciach\n\nposudzovania\n\nnávrhov\n\npredkladateľov na potvrdenie reštrukturalizačných plánov, (c) neprístupné formalistické\nv otázke právneho posúdenia splnenia náležitostí Návrhu na potvrdenie plánu a jeho príloh,\n(d) bez náležitého odôvodnenia poskytujúceho nepochybné odpovede na základné otázky,\n(e) vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci v dôsledku nevykonania ústavne\nkonformného výkladu relevantných právnych noriem s prihliadnutím na ich účel a účel\nreštrukturalizácie (teleologický výklad)...\n... ZoKR reguluje dva právom aprobované spôsoby riešenia úpadku dlžníka, a to (a)\nkonkurz a (b) reštrukturalizáciu. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach\nopakovane judikoval, že nepomerne výhodnejším pre dlžníka a (výraznejšie) aj pre veriteľa\nje spôsob riešenia úpadku reštrukturalizáciou...“\nV odôvodnení napadnutého uznesenia (č. k. 1 CoKR 109/2017-503) krajský súd\nokrem iného uviedol:\n«... 5. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1 CSP\nbez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť.\n6. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu vedeného na súde prvej\ninštancie pod sp. zn. 32R/2/2016, sp. zn. 32R/2/20I6, vrátane napadnutého uznesenia súdu\nprvej inštancie zo dňa 12.06.2017, napadnutého odvolaním, zistil, že súd prvej inštancie\nvecne správne aplikoval ustanovenia zákona, a to ust. § 154 ods. 1 písm. a/, písm. c/, ako aj\nust.§ 154 ods. 2, ods. 3 ZKR v nadväznosti na ust. § 151 a § 152 ZK.R v platnom znení.\nOdvolací súd v zhode so skutkovým záverom zisteným súdom prvej inštancie konštatuje,\nže v posudzovanej právnej veci bolo relevantným ustálenie skutkových záverov, či podľa\nust. § 153 ZKR sú splnené dôvody a podmienky pre potvrdenie plánu súdom. Odvolací súd\nkonštatuje, že zistenia a závery súdu prvej inštancie vo vzťahu ku konštatovaniu, že nie je\npreukázané či bol plán na schvaľovacej schôdzí konanej dňa 19.05.2017 prijatý/schválený\n\n8\n\nzakladajú dôvodný postup súdu prvej inštancie podľa ust. § 154 ods. 1 písm. c/ ZKR.\nVo vzťahu k ust. § 154 ods. 1 písm. a/ ZKR, a to podstatným spôsobom muselo dôjsť\nk porušeniu ustanovení o náležitostiach plánu, postupe pri o príprave, hlasovaní o pláne,\nak to má nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu odvolací súd zistil, že\nabsentuje prepis rozpravy (listina na č. l. 275 nemá náležitosti prepisu rozpravy).\nZ podania Sociálnej poisťovne (č. l. 276-277) odvolací súd zistil, že tento veriteľ\npodal námietky, a to žiadal o podrobnejšie vysvetlenie niektorých ustanovení plánu,\nvytvorenie skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky a zaradenie zistených pohľadávok\ndo tejto skupiny a opravu zrejmej nesprávnosti plánu. Opätovne poukázal na namietanú\nnejednoznačnosť a nepreskúmateľnosť záväznej časti plánu, ktorá pojednáva o podstatnej\nnáležitosti plánu - určenie nielen doby plnenia, ale hlavne rozsahu plnenia splátok\nv prospech jednotlivých veriteľov. Veriteľ má za to, že plán tak, ako je koncipovaný v časti\nsplatnosti pohľadávok je nejednoznačný, nejasný, nezrozumiteľný a nie je možné reálne\nkontrolovať jeho alikvotné plnenie pre jednotlivých nezabezpečených veriteľov. Odvolací\nsúd preto v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie konštatuje, že v konaní boli\npodstatným spôsobom porušené ustanovenia zákona o náležitostiach plánu (určitosť,\nzrozumiteľnosť záväznej časti), preto bol daný dôvod pre zamietnutie plánu súdom podľa\nust. § 154 ods. 1 písm. a/ ZKR. Vo vzťahu k jeho schváleniu a posúdeniu dôvodov\nzamietnutia plánu aj podľa ust. § 154 ods. 1 písm. c/ ZKR, odvolací súd konštatuje,\nže zo Zápisnice zo schvaľovacej schôdze (č. l. 270- 273 ako prílohy návrhu na potvrdenie\nplánu) v bode 3.6. „Uznesenie schôdze o prijatí/neprijatí plánu“ je zaznamenané uznesenie,\nže „schvaľovacia schôdza neprijala reštrukturalizačný plán dlžníka“, pričom hlasovanie je\nzaznamenané v bode 3. tejto zápisnice a absentuje zápis o výsledku hlasovania\nv jednotlivých skupinách za prijatie predloženého plánu (podľa ust. §150 ods. 2 ZKR).\nZmätočnosť takto vyhotovenej zápisnice preto zakladá legitímny záver, ako, o čom hlasovali\nveritelia a s akým výsledkom v kontexte bodu 3.6. tejto zápisnice. Podľa ust. § 150 ods.2\nZKR. zápisnica musí obsahovať náležitostí v tomto ustanovení uvedené, vrátane výsledkov\nhlasovania o pláne v každej skupine, s uvedením spôsobu hlasovania. Odvolací súd v zhode\nso závermi zistenými súdom prvej inštancie preto považuje za dôvodné, vecne správne, ak\nsúd s poukazom na ust. § 154 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ ZKR zamietol reštrukturalizačný\nplán dlžníka. Odvolací súd nemohol prihliadnuť k tvrdeniam uvedeným v odvolaní, ktoré\n\n9\n\nnezakladali alebo nevyvracali závery súdu prvej inštancie spôsobom, ktorý by zakladal jeho\nzrušenie alebo zmenu. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu názoru aj vo vzťahu\nk zamietnutiu návrhu dlžníka na nahradenie súhlasu na prijatie plánu skupine veriteľov\noznačenej ako skupina\n\npre veriteľa zabezpečených pohľadávok, a to titulom\n\nuvedeným v § 152 ods. 1 ZKR, pričom sa stotožnil s výhradami tohto veriteľa\nk predloženému plánu. Na takto zistenom a uvedenom základe preto odvolací súd potvrdil\nodvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne.\n7. Súd prvej inštancie preto postupoval vecne správne, ak na takto zistenom\nskutkovom základe vydal rozhodnutie dňa 12.06.2017 v konaní pod č.k. 32R/2/2016-472.\n8. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov nemôže prihliadnuť k odvolaniu\ndlžníka, ani dôvodom v ňom uvedených, nakoľko súd prvej inštancie postupoval vecne\nsprávne, aplikoval správny právny predpis a svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil, nie je\npreto možné na takto zistenom skutkovom základe, ktoré je vecne správne zistené súdom\nprvej inštancie v celom rozsahu odvolaniu vyhovieť.\n9. Odvolací súd zistil, že rozhodnutie Okresného súdu Nitra zo dna 12.06.2017\nv konaní pod č. k. 32R/2/20I6 je vecne správne, a preto ho potvrdzuje...»\nÚstavný súd preskúmaním napadnutého uznesenia krajského súdu dospel k záveru,\nže nie je možné sa stotožniť s argumentáciou sťažovateľky, že uznesenie odvolacieho súdu\nv spojení s uznesením okresného súdu sú arbitrárne, v rozpore s princípom predvídateľnosti\nsúdnych rozhodnutí, odchyľujúce sa od opakovanej rozhodovacej línie tzv. konkurzných\nsúdov vo veciach posudzovania návrhov na potvrdenie reštrukturalizačných plánov,\nneprístupne formalistické v otázke právneho posúdenia splnenia náležitostí návrhu\nna potvrdenie plánu.\nKrajský súd sa relevantne vysporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodnými\nv danej veci a svoje závery dostatočne odôvodnil, čo potvrdzujú citované časti odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia. Ústavný súd preto nezistil, že by krajským súdom aplikovaný\npostup pri zistení a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol\nzakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného uznesenia.\n\n10\n\nOkresný súd aj krajský súd skúmali podmienky a priebeh reštrukturalizačného\nkonania najmä v kontexte námietky veriteľa\n\nktorý žiadal\n\npreskúmať zákonnosť reštrukturalizačného plánu, ktorým sťažovateľka ako dlžníčka\nnavrhuje súdu preskúmať skutočnosť, že zabezpečení veritelia nemajú v schválenom\nreštrukturalizačnom pláne rovnaké postavenie. Keďže okresný súd v rámci dokazovania\nzistil viaceré závažné pochybenia návrhu sťažovateľky na schválenie reštrukturalizačného\nplánu, uznesením z 12. júna 2017 zamietol jej reštrukturalizačný plán.\nKrajský súd po preskúmaní odvolania sťažovateľky konštatoval v zhode\nso skutkovým záverom zisteným súdom prvej inštancie, že v posudzovanej právnej veci sa\nkládol dôraz na ustálenie skutkových záverov, teda na to, či sú podľa § 153 zákona\no konkurze\n\na\n\nreštrukturalizácii\n\nsplnené\n\ndôvody\n\na\n\npodmienky\n\nna\n\npotvrdenie\n\nreštrukturalizačného plánu súdom.\nOdvolací súd uviedol, že zistenia a závery súdu prvej inštancie vo vzťahu\nku konštatovaniu, že nie je preukázané, či bol plán na schvaľovacej schôdzi konanej\n19. mája 2017 schválený, zakladajú dôvodný postup súdu prvej inštancie podľa § 154 ods.1\npísm. c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Vo vzťahu k § 154 ods. 1 písm. a) zákona\no konkurze a reštrukturalizácii, a to podstatným spôsobom, muselo dôjsť k porušeniu\nustanovení o náležitostiach plánu, postupe pri príprave, hlasovaní o pláne, a preto uznesenie\nsúdu prvého stupňa potvrdil.\nÚstavný súd dospel k záveru, že skutkové a právne závery krajského súdu nie sú\nsvojvoľné a z ústavného hľadiska neudržateľné, neboli prijaté ani v zrejmom omyle, ktorý\nby poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu a krajského súdu\nnestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu\n(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo\nna súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd\n\n11\n\nnemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane\nich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné\na arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj\nextrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). O taký prípad tu však nejde, pričom závery okresného súdu\nnemožno hodnotiť inak ako ústavne súladné a poskytujúce spravodlivú súdnu ochranu\nvšetkým účastníkom reštrukturalizačného konania pri zachovaní ich ústavou garantovanej\nrovnosti v tomto konaní.\nKeďže v danom prípade niet žiadnej spojitosti medzi napadnutým uznesením\nkrajského súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd jej sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nÚstavný súd zároveň konštatuje, že ani vo vzťahu k namietanému uzneseniu\nokresného súdu č. k. 32 R 2/2016 z 8. novembra 2017, ktorým okresný súd zastavil\nreštrukturalizačné konanie dlžníka (sťažovateľky), začal konkurzné konanie na dlžníka\n(sťažovateľku) a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka (sťažovateľky), nezistil žiadne\nskutočnosti, ktoré by naznačovali, že ním akokoľvek mohlo byť zasiahnuté do základného\npráva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Namietané rozhodnutie bolo už len vyústením\npredchádzajúceho\n\nreštrukturalizačného\n\nkonania\n\na okrem\n\nvýroku\n\no zastavení\n\nreštrukturalizácie a vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka (sťažovateľky) ním okresný súd\nustanovil do funkcie správcu\n\na zároveň vyzval všetkých veriteľov\n\ndlžníka na prihlásenie svojich pohľadávok.\nSťažovateľka namieta, že bolo „zákonným dôsledkom neústavného uznesenia\nodvolacieho súdu v zmysle ust. § 154 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii“.\nKeďže podľa sťažovateľky ide o „vzťah príčiny a následku“ medzi uznesením\nkrajského súdu a uznesením o vyhlásení konkurzu, ústavnou sťažnosťou navrhuje aj\nzrušenie uznesenia o vyhlásení konkurzu.\n\n12\n\nPreskúmaním tohto uznesenia (aj v kontexte záveru ústavného súdu vo vzťahu\nk namietanému uzneseniu krajského súdu) ústavný súd ustálil, že závery okresného súdu\nnemožno hodnotiť inak ako ústavne súladné. V danom prípade niet žiadnej spojitosti medzi\nnapadnutým uznesením okresného súdu a namietaným porušením základného práva\nsťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nNavyše ústavný súd pripomína, že konkurzné a reštrukturalizačné právo nie je\nspotrebiteľským právom, kde by mal súd chrániť či obhajovať záujem „slabšieho“ účastníka\nprávneho vzťahu, ale zmyslom a účelom reštrukturalizácie je kolektívne uspokojenie\nveriteľov a povinnosťou všetkých zúčastnených subjektov (vrátane príslušných súdov) je\npostupovať tak, aby sa dosiahla čo najvyššia miera uspokojenia ich pohľadávok\n(m. m. III. ÚS 338/2017).\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami\nsťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené\nvyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. júna 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:41d26910-ebd3-412c-a820-a5c28f0cbda4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.338.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 338/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 338/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.338.2017.1"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": []}