{"guid": "ussr:7d6d89fe-51df-4cff-bfaf-5e1061af666d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.300.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 300/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 300/2018 z 5. 9. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 5. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 300/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.300.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-05", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7d6d89fe-51df-4cff-bfaf-5e1061af666d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.300.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.300.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.300.2018.2/text", "citacie_n": 75, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 300/2018-54\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. septembra 2018\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany\nLaššákovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti\n,\n\n, právne zastúpenej advokátom JUDr.\n\nPetrom Bartošom, advokátska kancelária, Kollárovo námestie 9, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 6 CoE 75/2017 a jeho\nuznesením z 15. augusta 2017 a takto\nrozhodol:\n1. Krajský súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 6 CoE 75/2017 uznesením\nz 15. augusta 2017 p o r u š i l základné právo obchodnej spoločnosti\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6 CoE 75/2017-111 z 15. augusta 2017\nz r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3. Obchodnej spoločnosti\n\np r i z n á v a náhradu trov\n\nkonania v sume 500,19 € (slovom päťsto eur a devätnásť centov), ktorú j e Krajský súd\nv Trenčíne p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. Petra Bartoša, advokátska\nkancelária, Kollárovo námestie 9, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.\nII. ÚS 300/2018-27 zo 14. júna 2018 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť obchodnej\nspoločnosti\n\n(ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného\n\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 CoE 75/2017 a jeho uznesením z 15. augusta 2017.\n2. Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval\nústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľka v podaní zo 17. júla\n2018 a krajský súd vo vyjadrení z 28. júna 2018 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho\npojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení\nnachádzajúcich sa v jeho spise.\n3.\n\nZo\n\nsťažnosti\n\nvyplýva,\n\nže\n\nsťažovateľka\n\nv rozhodcovskom konaní proti\n\nvystupovala\n\nako\n\nžalobkyňa\n\n(ďalej aj „žalovaný“ alebo „povinný“).\n\nŽalovaný po prevzatí oznámenia o začatí rozhodcovského konania, oznámenia\no prijatí funkcie rozhodcu a žaloby spolu s výzvou na podanie žalobnej odpovede vo svojej\nreakcii neuplatnil námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu.\nRozhodcovská zmluva medzi sťažovateľkou a žalovaným vznikla podľa § 3 ods. 2\nzákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len\n2\n\n„zákon o rozhodcovskom konaní“), a to ako iná zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka\nvo vzťahu, na ktorý dopadá rozhodcovská zmluva, ako aj podľa § 4 ods. 7 zákona\no rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého sa rozhodcovská zmluva považuje za písomne\nuzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe\na žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.\nRozhodcovské konanie bolo ukončené vydaním rozhodcovského rozsudku sp. zn.\nRD 7/2015 zo 14. apríla 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 20. apríla 2015.\nŽalovaný\n\nnepodal\n\nproti\n\nrozhodcovskému\n\nrozsudku\n\nžalobu\n\no zrušenie\n\nrozhodcovského rozsudku.\nSťažovateľka následne podala návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi,\na to na základe už uvedeného rozhodcovského rozsudku. Okresný súd Nové Mesto nad\nVáhom (ďalej len „okresný súd“) vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie\nexekúcie. Žalovaný ako povinný podal proti exekúcii námietky.\nUznesením okresného súdu č. k. 4 Er 543/2015-39 z 28. októbra 2016 boli námietky\npovinného zamietnuté a exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú, pričom bola zároveň\nzastavená. Podľa okresného súdu exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť\notázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej\nzmluvy, pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný podľa zákona\no rozhodcovskom konaní. Exekučný súd je povinný preskúmať, či oprávneným predložený\nrozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom a či ho vydal rozhodcovský\nsúd s právomocou spor prejednať. Podľa okresného súdu sťažovateľka nepreukázala, že by\npovinný, ktorý je konateľom obchodnej spoločnosti LA\n„LA\n\n–\n\n(ďalej len\n\n“), ako fyzická osoba platne uzatvoril so sťažovateľkou rozhodcovskú zmluvu,\n\nčo má za následok, že rozhodcovský súd nemal právomoc konať. Exekučný titul,\nna podklade ktorého je exekúcia vedená, nie je preto spôsobilým exekučným titulom.\nProti uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, v ktorom poukázala\nna to, že exekučné konanie nie je vedené na základe spotrebiteľského exekučného titulu.\nPredmetom sporu bola náhrada škody voči povinnému ako konateľovi LA\n\npodľa\n\n§ 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, a preto išlo o obchodný spor. Sťažovateľka ďalej\nzdôraznila, že s účinnosťou od 1. januára 2015 exekučný súd nie je oprávnený akýmkoľvek\n\n3\n\nspôsobom skúmať výrokovú časť takéhoto rozhodcovského rozsudku alebo doňho\nvstupovať a posudzovať priebeh rozhodcovského konania. Nie je ani oprávnený skúmať\nplatnosť, resp. neplatnosť rozhodcovskej doložky, resp. preskúmavať takýto rozhodcovský\nrozsudok. Podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v nadväznosti na § 28\nCivilného sporového poriadku zrušiť, zmeniť alebo odložiť rozhodcovský rozsudok je\noprávnený iba kauzálne príslušný súd (v tomto prípade Okresný súd Bratislava V).\nUznesením krajského súdu č. k. 6 CoE 75/2017-111 z 15. augusta 2017 bolo\npotvrdené uznesenie okresného súdu. Aj podľa krajského súdu je exekučný súd oprávnený\na povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzatvorenej\nrozhodcovskej zmluvy, pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný podľa\nzákona o rozhodcovskom konaní, pričom exekučný súd je povinný preskúmať, či\noprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom a či\nho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor.\n4. Podľa názoru sťažovateľky rozhodnutiami všeobecných súdov došlo k porušeniu\njej označených práv podľa ústavy a dohovoru.\nVšeobecné súdy sa podľa sťažovateľky dostatočne a ústavne akceptovateľne\nnevysporiadali s existenciou rozhodcovskej zmluvy medzi stranami. Ich rozhodnutia sú\nv príkrom rozpore s rozhodnutiami iných súdov vrátane ústavného súdu a Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).\nV danej veci neexistovali podľa názoru sťažovateľky žiadne dôvody na vyhlásenie\nexekúcie za neprípustnú a na zastavenie exekúcie. Všeobecné súdy sa dopustili zásadného\nprávneho pochybenia pri posudzovaní svojej právomoci ako exekučného súdu a priznali si\nväčšiu arbitrabilitu, ako im zákon umožňuje. Rozhodli v diametrálnom rozpore\ns prejudikovaným názorom najvyššieho súdu vyplývajúcim z jeho uznesenia sp. zn.\n6 ECdo 7/2013 z 26. júna 2013, ako aj v rozpore s § 194 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku. V ďalšom sťažovateľka uvádza celý rad rozhodnutí všeobecných súdov, s ktorými\nsa okresný súd a krajský súd dostali do rozporu. Poukazuje tiež na rozhodnutia ústavného\nsúdu sp. zn. I. ÚS 483/2014, resp. sp. zn. I. ÚS 640/2013.\nRozhodcovský rozsudok sp. zn. RD 7/2015 zo 14. apríla 2015 ako exekučný titul bol\nvydaný v rámci obchodného sporu podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Tomuto\n4\n\nrozhodcovskému rozsudku predchádzalo rozhodcovské konanie proti LA\n\na podľa\n\nrozhodcovského rozsudku sp. zn. RD 85/2013 z 18. augusta 2014 bola ustálená existencia\nrozhodcovskej zmluvy a výška pohľadávky. Tieto skutočnosti boli v rozhodcovskom konaní\nvedenom pod sp. zn. RD 7/2015 už vecou rozhodnutou a rozhodcovský súd postupoval\npodľa § 3 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní s tým, že ide o inú zmenu v osobe\ndlžníka. Predmetom dokazovania bolo iba to, či povinný ako konateľ L\npostupoval alebo nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Podstatou nároku sťažovateľky\nna náhradu škody voči povinnému bolo, že povinný ako konateľ L\n\nnezaplatil\n\nsťažovateľke za dodaný tovar krytý výhradou vlastníctva, tento ďalej predal a utŕžené\npeniaze použil na iné účely. Neexistuje preto žiaden dôvod na akúkoľvek ochranu\npovinného, ktorý ako podnikateľ – konateľ L\n\nurčite nepostupoval s odbornou\n\nstarostlivosťou.\nPovinný v rozhodcovskom konaní vedenom pod sp. zn. RD 7/2015 aktívne\nvystupoval, podal vyjadrenie k žalobe, ako aj doplnenie dôkazov. Ani v jednom vyjadrení\nnenamietal právomoc rozhodcovského súdu či neexistenciu rozhodcovskej zmluvy a\ndobrovoľne sa podriadil rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský rozsudok prevzal\n22. apríla 2015 a nenapadol ho žalobou podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní.\nPovinný neuplatnil v rozhodcovskom konaní žiadne námietky smerujúce proti arbitrabilite\nrozhodcovského súdu a rozhodcovské konanie, ako aj rozhodcovský rozsudok reálne\nakceptoval.\nPodľa § 3 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1. januára\n2015 môže vzniknúť rozhodcovská zmluva aj procesným spôsobom, pričom rozhodcovská\nzmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej\nzmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej\nzmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská\nzmluva. O existencii a platnosti rozhodcovskej zmluvy medzi sťažovateľkou a L\nneboli žiadne pochybnosti. Táto rozhodcovská zmluva potom ale zaväzuje aj povinného ako\nkonateľa L\n\npodľa § 3 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v prípade\n\nuplatňovania náhrady škody podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka.\n\n5\n\nPodľa § 4 ods. 7 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1. januára\n2015 vznikne rozhodcovská zmluva aj nepodaním takejto námietky v žalobnej odpovedi.\nV danom prípade povinný takúto námietku nikdy nepodal.\nPodľa § 21 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania\nmôže uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu najneskôr pri prvom\núkone vo veci samej. V danom prípade povinný takúto námietku nepodal.\nPodľa § 40 ods. 1 a § 41 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok\nmôže byť zrušený iba na základe žaloby podanej v lehote 60 dní. V danom prípade povinný\ntakúto žalobu nepodal.\nPodľa § 44 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní tuzemský rozhodcovský\nrozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej\nrepublike vykonateľný podľa osobitného predpisu (Exekučného poriadku).\nOd 1. januára 2015 exekučný súd nie je oprávnený posudzovať existenciu\nrozhodcovskej zmluvy v nespotrebiteľských rozhodcovských konaniach podľa zákona\no rozhodcovskom konaní. Je rozhodcovským rozsudkom v plnej miere viazaný a nemôže\nvyhlásiť exekúciu za neprípustnú z dôvodu posudzovania rozhodcovskej zmluvy.\nVšeobecné súdy však aj napriek uvedeným faktom vyhlásili exekúciu za neprípustnú\na zastavili ju.\nVšeobecné súdy svoj názor o oprávnenosti a povinnosti riešiť otázku, či\nrozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy,\nodvodili z § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Krajský súd tak dospel k názoru, že\nv danom prípade je správne posúdiť rozhodcovský rozsudok ako nulitný, keďže bol vydaný\nrozhodcovským súdom, ktorý svoju právomoc na konanie a rozhodnutie vyvodil\nz neexistujúcej rozhodcovskej zmluvy.\nPodľa sťažovateľky z uznesení všeobecných súdov je zrejmé, že aplikovali zákon\no rozhodcovskom konaní v znení do 31. decembra 2014. Hoci išlo o obchodný spor podľa\n§ 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, na exekučný titul aplikovali zákon č. 335/2014 Z. z.\no spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“).\n\n6\n\nSťažovateľka sumarizuje, že od 1. januára 2015 exekučný súd nie je oprávnený\nnijakým\n\nspôsobom\n\npreskúmavať\n\nrozhodcovských\n\nrozsudkov\n\no rozhodcovskom\n\nkonaní,\n\nexistenciu\n\nvydaných\nexekučný\n\nrozhodcovskej\n\nv nespotrebiteľskej\n\nsúd\n\nje\n\nv celom\n\nzmluvy\n\nv prípade\n\nveci\n\npodľa\n\nzákona\n\nrozsahu\n\nviazaný\n\ntakýmto\n\nrozhodcovským rozsudkom, je povinný vydať poverenie na vykonanie exekúcie v celom\nrozsahu výrokovej časti rozhodcovského rozsudku a jeho prípustnosť akceptovať.\nOd 1. januára 2015 rozhodcovská zmluva podľa zákona o rozhodcovskom konaní\nmôže vzniknúť aj mnohými inými spôsobmi, nielen iba textom v dokumente podpísanom\noboma zmluvnými stranami, ale aj v podobe nepodpísaného textu, ktorý ani nebol súčasťou\nhlavnej zmluvy. Stačí, aby rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v úplne inom texte, napr.\nvo všeobecných obchodných podmienkach zverejnených iba na webe. Rozhodcovská\nzmluva môže vzniknúť aj konkludentným konaním, a to nepodaním námietky pri prvom\núkone v rozhodcovskom konaní, ale tiež nepodaním žaloby na príslušnom súde proti\nrozhodcovskému uzneseniu o takejto námietke. Rozhodcovská zmluva ani nemusí byť\nuzatvorená priamo medzi sporovými stranami, ale môže vzniknúť iba tým, že sa sporových\nstrán týka ako iná zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje\nrozhodcovská zmluva. Rozhodcovská zmluva preto môže platne vzniknúť aj medzi úplne\ninými subjektmi a v takom prípade sa už jej existencia ani nemusí dokazovať a považuje sa\nza preukázanú (napr. náhrada škody voči štatutárovi spoločnosti dlžníka, kde predtým\no samotnej pohľadávke už rozhodol rozhodcovský súd proti spoločnosti dlžníka).\nVzhľadom na to, že LA\n\nna základe rozhodcovského rozsudku sp. zn.\n\nRD 85/2013 sťažovateľke neplnil, vymáhala si svoju pohľadávku proti nemu exekučne\n(exekúcia sa viedla pod sp. zn. 61 Er 1667/2013 na Okresnom súde Trenčín), avšak súdny\nexekútor zistil, že LA\n\nje nemajetný a pohľadávka sa nedala vymôcť. Na základe\n\ntýchto informácií sťažovateľka podala žalobu na rozhodcovskom súde proti žalovanému ako\nkonateľovi LA\n\n, ktorou sa podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka domáhala\n\nnáhrady škody. Podľa tohto ustanovenia nároky spoločnosti na náhradu škody voči\nkonateľom môže uplatniť vo svojom mene na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže\nuspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Medzi sťažovateľkou a žalovaným\nvznikla rozhodcovská zmluva podľa § 3 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, a to ako\n7\n\niná zmena v osobe dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.\nRozhodcovská zmluva bola súčasťou kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi sťažovateľkou\na LA\n\na žalovaný ju podpísal ako konateľ LA\nNapokon\n\nsťažovateľka\n\npoukázala\n\nna\n\nto,\n\n.\nže\n\noddelenie\n\nspotrebiteľského\n\nrozhodcovského konania od nespotrebiteľského je potrebné chápať v kontexte toho, že\nprávoplatný rozhodcovský rozsudok v nespotrebiteľskej veci má rovnocennú hodnotu ako\nprávoplatný rozsudok všeobecného súdu. Akýkoľvek iný prístup je konaním protizákonným\na protiústavným. Aj podľa názoru najvyššieho súdu vysloveného vo veci sp. zn.\n2 ECdo 135/2013 má právoplatný rozhodcovský rozsudok podľa zákona o rozhodcovskom\nkonaní rovnaký účinok ako rozsudok všeobecného súdu. Podobný názor je vyslovený aj\nvo veci sp. zn. 3 MCdo 11/2010.\n5. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo spoločnosti\n\ns.r.o. na súdnu a inú právnu\n\nochranu upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom a uznesením Okresného súdu Nové\nMesto nad Váhom sp. zn. 4Er/543/2015-39 zo dňa 28. októbra 2016 porušené bolo.\n2. Základné právo spoločnosti\n\ns.r.o. na súdnu a inú právnu\n\nochranu upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom a uznesením Krajského súdu\nv Trenčíne sp. zn. 6CoE/75/2017-111 zo dňa 15. augusta 2017 porušené bolo.\n3. Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 4Er/543/2015-39 zo\ndňa 28. októbra 2016 sa zrušuje a vec sa Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom vracia\nna ďalšie konanie.\n4. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6CoE/75/2017-111 zo dňa\n15. augusta 2017 sa zrušuje a vec sa Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom vracia na\nďalšie konanie.\n5. Spoločnosti\n\ns.r.o. sa priznávajú trovy právneho zastúpenia\n\n312,34 EUR, ktoré je porušovateľ základného práva alebo slobody povinný zaplatiť na účet\nJUDr. Petra Bartoša, advokáta do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n\n8\n\n6. Z vyjadrenia predsedu krajského súdu sp. zn. Spr 160/18 z 28. júna 2018,\ndoručeného ústavnému súdu 4. júla 2018, vyplýva, že sťažnosť považuje za neopodstatnenú\na nedôvodnú. Nezdieľa právny názor sťažovateľky o porušení jej základných práv,\nuznesenie krajského súdu považuje za správne a zotrváva na v ňom uvedených právnych\nzáveroch.\n7. Z repliky právneho zástupcu sťažovateľky zo 17. júla 2018, doručenej ústavnému\nsúdu 23. júla 2018, ktorou reaguje na vyjadrenie predsedu krajského súdu, vyplýva, že\npodľa názoru sťažovateľky uznesenie krajského súdu trpí zásadným právnym a procesným\nhendikepom, a to tým, že je v úplnom rozpore s Exekučným poriadkom a zákonom\no rozhodcovskom konaní, pričom odporuje aj rozhodnutiam ústavného súdu, najvyššieho\nsúdu a iným rozhodnutiam odvolacích a prvostupňových súdov. Krajský súd si vytvoril\nvlastnú hypotézu procesného postupu pri vydávaní poverenia na vykonávanie exekúcie,\nv ktorej je exekučným titulom nespotrebiteľský rozhodcovský rozsudok vydaný podľa\nzákona o rozhodcovskom konaní. Platí to o to viac, že žalovaný v rozhodcovskom konaní\nnepodal námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a nenapadol rozhodcovský\nrozsudok žalobou na príslušnom súde.\nSťažovateľkou predložený právoplatný rozhodcovský rozsudok treba považovať za\nriadny exekučný titul rovnocenný rozsudku všeobecného súdu. Zrušením bývalého § 45\nzákona o rozhodcovskom konaní s účinnosťou od 1. januára 2015 nemá už exekučný súd\nakékoľvek právo preskúmavať meritórnu stránku a existenciu rozhodcovskej zmluvy\nv prípade nespotrebiteľského rozhodcovského rozsudku.\nPohľadávka sťažovateľky je nárokom na náhradu škody voči povinnému ako\nkonateľovi LA\n\npodľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Došlo totiž k situácii,\n\nže sťažovateľka nedokázala vymôcť svoju pohľadávku z majetku LA\n\n, hoci ju mala\n\npriznanú skorším rozhodcovským rozsudkom. To viedlo sťažovateľku k podaniu žaloby\nproti žalovanému. V takomto prípade rozhodcovská zmluva zaväzuje aj štatutára\nspoločnosti dlžníka, lebo ide o inú zmenu v osobe dlžníka vo vzťahu, na ktorý dopadá\nrozhodcovská zmluva. Žalovaný námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu\nneuplatnil a žalovaný nárok nespochybnil.\n\n9\n\nŽalovaný v mene LA\n\nako konateľ kúpil od sťažovateľky obytný kontajner\n\ns výhradou vlastníctva, ktorý ďalej predal a finančné prostriedky si ponechal, pričom prestal\nuhrádzať záväzky a platobnú neschopnosť nijako neriešil. V situácii, keď povinný nezaplatil\ntovar zaťažený výhradou vlastníctva, preukázateľne konal v rozpore s poctivým obchodným\nstykom a úmyselne spreneveril majetok sťažovateľky.\nPopri už uplatnenom nároku na náhradu trov právneho zastúpenia požaduje\nsťažovateľka ešte ďalšiu sumu vo výške 187,85 € za ďalší úkon právnej služby zo strany\nadvokáta (replika na vyjadrenie krajského súdu, režijný paušál a daň z pridanej hodnoty).\n8. Ústavný súd doručil sťažnosť, uznesenie č. k. II. ÚS 300/2018-27 zo 14. júna\n2018, vyjadrenie krajského súdu a repliku právneho zástupcu sťažovateľky povinnému, aby\nsa aj on mohol vo veci samej vyjadriť, keďže rozhodnutím ústavného súdu môže byť\ndotknutý na svojich právach.\nZ vyjadrenia povinného z 2. augusta 2018, doručeného ústavnému súdu 7. augusta\n2018, vyplýva, že podľa jeho názoru krajský súd rozhodol správne, keď potvrdil uznesenie\nokresného súdu.\nII.\n9. Z uznesenia okresného súdu č. k. 4 Er 543/2015-39 z 28. októbra 2016 vyplýva, že\nnámietky povinného proti exekúcii boli zamietnuté, exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú\na zastavená.\nPodľa konštatovania okresného súdu rozhodcovský súd svoju právomoc vo veci\nodvodil z kúpnej zmluvy z 5. septembra 2012 uzatvorenej medzi LA\n\nako\n\nobjednávateľom a sťažovateľkou ako predávajúcou. V čl. VII ods. 7.3 sa zmluvné strany\ndohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad\nalebo zrušenie budú riešené pred konkrétne označeným rozhodcovským súdom.\nZ odôvodnenia rozhodcovského súdu vyplýva, že žalovaná náhrada škody je v priamej\nsúvislosti s predmetom rozhodcovského konania vedeného pod sp. zn. RD 85/2013\na v priamej súvislosti so zmluvou podpísanou povinným ako konateľom LA\nsúčasťou ktorej je rozhodcovská doložka.\n\n10\n\n,\n\nPodľa názoru okresného súdu rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul je\nexekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať pre účely zistenia, či rozhodcovské\nkonanie prebehlo na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská\nzmluva je dohodou medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky spory, ktoré medzi nimi\nvznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú\nv rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo\nformu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,\ninak je neplatná. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať\nrozhodcovský súd a nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či\nrozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je\nexekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Keby exekučný súd\nakceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nie je daná právomoc\nrozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného niekým, kto\nna to nemal právomoc. Ak by teda exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok,\nna vydanie ktorého nebola daná právomoc, akceptoval by vykonateľnosť tzv. paaktu.\nPo preskúmaní veci dospel okresný súd k názoru, podľa ktorého rozhodcovský súd\nnemal právomoc rozhodnúť vo veci proti povinnému rozhodcovským rozsudkom. Povinný\npodpísal kúpnu zmluvu ako konateľ LA\n\n, a to v mene LA\n\nfyzická osoba. Povinný nemôže byť ani právnym nástupcom LA\n\n, nie teda ako\n, a preto\n\nrozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodnúť, keďže k platnému uzatvoreniu\nrozhodcovskej zmluvy nedošlo. Sťažovateľka nepreukázala, že by povinný ako fyzická\nosoba platne uzatvoril so sťažovateľkou rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú\ndoložku.\n10. Z odvolania sťažovateľky z 23. januára 2017 podaného proti uzneseniu\nokresného súdu vyplýva, že sa domáha zrušenia uznesenia s tým, že sa exekúcia povoľuje.\nArgumentácia odvolania je v podstate zhodná s argumentáciou uvedenou v sťažnosti\npodanej ústavnému súdu.\n11. Z uznesenia krajského súdu č. k. 6 CoE 75/2017-111 z 15. augusta 2017 vyplýva,\nže ním bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. 4 Er 543/2015-39 z 28. októbra 2016.\n\n11\n\nPodľa názoru krajského súdu okresný súd svoje uznesenie odôvodnil v súlade\ns kritériami § 220 a § 234 Civilného sporového poriadku.\nTreba poukázať na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý ukladá exekučnému súdu\npri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného\ntitulu so zákonom, a to po stránke formálnej a materiálnej, teda i to, či rozhodnutie bolo\nvydané orgánom oprávneným na jeho vydanie. Exekučný súd je oprávnený a povinný\nskúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného\nkonania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale napríklad aj\npre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie\nzastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez\nnávrhu.\nAj v preskúmavanej veci bol plne opodstatnený a zákonom podložený postup\nokresného súdu, ktorý skúmal, či bola medzi stranami konania platne uzatvorená\nrozhodcovská zmluva. Tento postup okresného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti\nrozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia. Okresný súd\nv súlade so zákonom skúmal, či sťažovateľkou predložený rozhodcovský rozsudok je\nvykonateľným exekučným titulom, medzi iným i to, či ho vydal rozhodcovský súd\ns právomocou prejednať daný spor.\nV súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku)\nprávomoci rozhodcovského súdu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré\numožňujú strane tohto konania, aby namietala nedostatok právomoci rozhodcovského súdu\npre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom\nvšeobecnom súde, skúmanie tejto právomoci exekučným súdom v exekučnom konaní\nnevylučuje. To znamená, že aj keď strana rozhodcovského konania nevyužije možnosť\nspochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona\no rozhodcovskom konaní, exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu\nalebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere\nkonštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci neúčinnosť, a teda\nnezáväznosť tohto exekučného titulu. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu\nrozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a nemohol vydať ani\nrozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok,\n\n12\n\npre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by\nvykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu\n„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že strana\nrozhodcovského konania, ktorá v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení\npovinnej, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietala neexistenciu rozhodcovskej\nzmluvy, prevzala rozhodcovský rozsudok a nevyužila možnosť domáhať sa zrušenia\nrozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná. Krajský\nsúd sa prikláňa k záveru okresného súdu, podľa ktorého nedošlo k platnému uzatvoreniu\nrozhodcovskej zmluvy, keďže povinný kúpnu zmluvu podpísal v mene LATHERM ako\njeho konateľ, nie teda ako fyzická osoba. Pokiaľ rozhodcovský súd a sťažovateľka\nvychádzajú z toho, že rozhodcovská právomoc bola založená kúpnou zmluvou\nz 5. septembra 2014, a aj z § 4 ods. 7 zákona o rozhodcovskom konaní (teda, že\nrozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzatvorenú v rozsahu predmetu podanej\nžaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi\ndoručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne), krajský súd uvádza, že\nrozhodcovská zmluva, na ktorú žaloba odkazovala, bola uzatvorená medzi sťažovateľkou\na LA\n\n, v mene ktorého vystupoval povinný ako konateľ. Povinný v danom prípade\n\nnemal dôvod namietať existenciu rozhodcovskej doložky vzhľadom na to, že jeho ako\nfyzickú osobu táto rozhodcovská doložka nezaväzovala.\nIII.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\n13\n\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv\na slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nalebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,\nobnovil stav pred porušením.\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n14. Sťažovateľka je presvedčená, že všeobecné súdy za aktuálneho zákonného stavu\nnemali právo skúmať právomoc rozhodcovského súdu, ktorý v nespotrebiteľskej veci vydal\nprávoplatný exekučný titul. Takéto oprávnenie by totiž mali iba v prípade exekučného titulu\nvydaného v rámci spotrebiteľského rozhodcovského konania. Navyše všeobecné súdy\nignorovali judikatúru najvyššieho súdu, na ktorú sťažovateľka poukázala.\n15. Predseda krajského súdu považuje uznesenie krajského súdu za správne, pričom\nsa v plnom rozsahu stotožňuje aj s jeho odôvodnením.\n16. Povinný zastáva identický názor ako predseda krajského súdu.\n17. K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne\nprincíp právnej istoty vyplývajúci z čl. 1 ods. 1 ústavy (PL. ÚS 36/95), ktorého\nneopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva.\nSúčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú\notázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (I. ÚS 87/93,\nPL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia byť právne posudzované\nrovnakým spôsobom.\n\n14\n\nV zásadnej ústavnoprávnej rovine platí, že je v rozpore s inštitúciou právneho štátu a\nv rámci neho s požiadavkou právnej istoty, resp. predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, aby\nvšeobecné súdy rozhodovali v obdobných veciach odlišným, ba až protichodným spôsobom.\nV každom prípade však pri odchýlení od skoršej rozhodovacej praxe sa vyžaduje cielené\nzdôvodnenie odlišného stanoviska prijatého v obdobnej otázke (II. ÚS 274/2015,\nII. ÚS 275/2015, II. ÚS 19/2016).\n18. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského\nprávneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú\núčastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre\nneexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods. 2) a aby sa žalobou\npodanou na príslušnom súde domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť\nrozhodcovskej zmluvy, vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom\nkonaní. V týchto ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska právna zásada (princíp)\n„vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje\npráva“, alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení\nv iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať\nrozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní,\npretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel – boli by nadbytočné (uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6 ECdo 7/2013 z 26. júna 2013).\n19. Pri aplikácii uvedených všeobecných zásad na daný prípad ústavný súd považuje\nza potrebné predovšetkým konštatovať, že exekúcia vedená sťažovateľkou proti povinnému\nsa týka peňažného nároku, ktorý nemá spotrebiteľský charakter a opiera sa o exekučný titul,\nktorým je právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v nespotrebiteľskom rozhodcovskom\nkonaní. Nie sú nijaké pochybnosti o tom, že žalovaný sa v rámci rozhodcovského konania\nv podstate nijako nebránil, existenciu a platnosť rozhodcovskej zmluvy, ale ani právomoc\nrozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť nenamietal a nevyužil ani možnosť žaloby\nna príslušnom súde, ktorou by sa mohol domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku.\n20. Napriek uvedenému nespornému skutkovému stavu dospel krajský súd k záveru,\nže vzhľadom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo jeho povinnosťou preskúmať súlad\n\n15\n\nexekučného titulu so zákonom po stránke formálnej, ako aj materiálnej, teda i to, či\nexekučný titul bol vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie. Exekučný súd je totiž\npodľa názoru krajského súdu oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu\nv ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania analogicky ako pri vydaní\npoverenia na vykonanie exekúcie. V súvislosti so skúmaním otázky právomoci\nrozhodcovského súdu ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní umožňujúce namietať\nnedostatok\n\nprávomoci\n\nrozhodcovského\n\nsúdu\n\npre\n\nneexistenciu\n\nalebo\n\nneplatnosť\n\nrozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde nevylučujú skúmanie tejto\nprávomoci exekučným súdom v exekučnom konaní. To podľa krajského súdu znamená, že\naj keď strana rozhodcovského konania nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo\nplatnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní,\nje exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť\nrozhodcovskej zmluvy.\n21. Dňa 1. januára 2015 nadobudol účinnosť zákon o spotrebiteľskom\nrozhodcovskom konaní. Oddelením zákonnej úpravy nespotrebiteľského a spotrebiteľského\nrozhodcovského konania, ku ktorému došlo zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom\nkonaní, sa markantným spôsobom zvýraznil rozdiel oboch týchto konaní spočívajúci\npredovšetkým vo zvýšenej ochrane spotrebiteľa ako „slabšej strany“ v rámci zmluvného\nvzťahu a nadväzujúceho rozhodcovského konania. Zároveň však nedošlo k zmene znenia\n§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý v inkriminovanom čase znel:\n„Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh\nna vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu\nso zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal\nexekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39\nods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,\nžiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje\nvykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa\nuplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti\n\n16\n\nso spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,\nobmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti\nuzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.“\n22. Možno konštatovať, že § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, na ktorý krajský súd\npoukazuje, skutočne nerozlišuje medzi rozhodcovskými rozsudkami v nespotrebiteľských\na spotrebiteľských veciach. Znamená to, že pri doslovnom jazykovom výklade tohto\nzákonného textu by bolo možné závery krajského súdu považovať za správne.\n23. Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania týkajúceho sa exekučnej veci\n(udelenia poverenia na vykonanie exekúcie na základe právoplatného nespotrebiteľského\nrozhodcovského rozsudku) vo svojom uznesení sp. zn. 6 ECdo 7/2013 z 26. júna 2013 (teda\nešte v čase, keď zákon o nespotrebiteľskom rozhodcovskom konaní neexistoval a jedinou\núpravou rozhodcovského konania bol zákon o rozhodcovskom konaní) vyložil § 44 ods. 2\nExekučného poriadku pomocou teleologického výkladu tak, že možnosť účastníka konania\nnamietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu a možnosť podať žalobu o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku v nespotrebiteľských veciach vylučuje skúmanie právomoci\nrozhodcovského súdu v exekučnom konaní v zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt,\npričom nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach\nznamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc\nrozhodcovského súdu v exekučnom konaní.\n24. Z pohľadu ústavného súdu prichodí konštatovať, že krajský súd nijako\nnevysvetlil, prečo sa odchýlil od uvedeného právneho názoru dovolacieho súdu. Takýto\npostup krajského súdu je v rozpore s princípom právnej istoty, ako bol tento už definovaný.\n25. Pokiaľ bol krajský súd toho názoru, že predmetný prípad sa z akýchkoľvek\ndôvodov (skutkových či právnych) líši zásadným spôsobom od prípadu, o ktorom sa\nrozhodovalo v dovolacom konaní, potom mal svoje príslušné úvahy dostatočným spôsobom\nuviesť, resp. vysvetliť. Tým, že tak neurobil, porušil základné právo sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n\n17\n\n26. Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd takéto rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vec vrátiť na ďalšie konanie.\nNa základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu č. k.\n6 CoE 75/2017-111 z 15. augusta 2017 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (bod\n2 výroku nálezu).\n27. Sťažovateľka uplatnila nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 500,19 €.\nPodľa názoru ústavného súdu by sťažovateľke prislúchala náhrada trov právneho\nzastúpenia advokátom za dva úkony právnych služieb v roku 2017 (prevzatie a príprava\nzastupovania, sťažnosť) vo výške po 147,33 €, za jeden úkon právnej služby v roku 2018\n(replika na vyjadrenie predsedu krajského súdu) v sume 153,50 €, režijný paušál v sume\ndvakrát po 8,84 € a raz vo výške 9,21 € a napokon daň z pridanej hodnoty vo výške 32,54 €,\nteda celkom vo výške 507,59 €. Keďže právny zástupca sťažovateľky sa stal platcom dane\nz pridanej hodnoty len od 1. januára 2018, túto daň bolo možné počítať len zo sumy 153,50\n€ a zo sumy 9,21 €. Vzhľadom na to, že sťažovateľka požadovala len sumu 500,19 €,\nústavný súd jej priznal túto požadovanú sumu (bod 3 výroku nálezu).\n28. Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva\nz výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n29. Vzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého proti\nrozhodnutiu\n\nústavného\n\nsúdu\n\nnemožno\n\npodať\n\nopravný\n\nprostriedok,\n\ntreba\n\npod\n\nprávoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho\ndoručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. septembra 2018\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok", "exekúcia", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok", "exekúcia", "exekúcia", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6CoE/75/2017", "guid": "cebb762f-13e1-44e3-9c21-613b0473fa3a:29968f05-155c-48b2-a13e-d15c41bfe017", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d4cef7fb-41c9-44dd-b0c3-84ccaf458282", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.19.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 19/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/2016 z 15. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.19.2016.2"}, {"guid": "ussr:a7f00c27-d8b4-46ce-9acd-72ba18273f56", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.274.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 274/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 274/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.274.2015.1"}, {"guid": "ussr:63c67016-aca0-4820-a860-787ec70d98f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.275.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 275/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 275/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.275.2015.1"}, {"guid": "ussr:580cf5e8-46fd-4d3c-8982-1f0f22b9f399", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 483/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 483/2014 z 10. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-10", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:580cf5e8-46fd-4d3c-8982-1f0f22b9f399"}, {"guid": "ussr:3bfdd2d3-8cc7-4a39-9a1c-2c1e968caac3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 640/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2013 z 30. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3bfdd2d3-8cc7-4a39-9a1c-2c1e968caac3"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "ussr:3f982ccb-cb68-4e9b-bffe-f3fd20913c11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/93 z 23. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-23", "citacie_n": 1236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1"}, {"guid": "cebb762f-13e1-44e3-9c21-613b0473fa3a:29968f05-155c-48b2-a13e-d15c41bfe017", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3515204890.1", "spisova_znacka": "6CoE/75/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/75/2017 z 14. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-08-14", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3515204890.1"}, {"guid": "04949a81-be1f-4633-8d9d-51fa1259e026:69b17993-3d62-4fdf-bbdd-d0f69b86f1db", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/543/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4Er/543/2015 z 16. 2. 2017", "sud": "Okresný súd Topoľčany", "datum_vydania": "2017-02-16", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/04949a81-be1f-4633-8d9d-51fa1259e026:69b17993-3d62-4fdf-bbdd-d0f69b86f1db"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1ae6d1bb-c073-4990-bec2-e937210eeb8d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.273.2026.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 273/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 273/2026 z 31. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.273.2026.2"}, {"guid": "ussr:f9741215-a0ac-4e2c-97b5-d872141a97f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.321.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 321/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 321/2026 z 2. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.321.2026.1"}, {"guid": "ussr:e4f227da-03e2-4e69-8ed7-364d4c0e0980", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.290.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 290/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 290/2025 z 19. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.290.2025.2"}, {"guid": "ussr:f94a8f57-6f2e-48c2-8dd8-4fdc0f368686", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.569.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 569/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2024 z 19. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.569.2024.1"}, {"guid": "ussr:a4d982c1-c1e2-4c32-b8d8-2f77f2149ca8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.230.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 230/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 230/2024 z 7. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.230.2024.2"}, {"guid": "ussr:9929f05a-d5ab-4a82-84e1-a768d219f3a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.383.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 383/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 383/2024 z 22. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.383.2024.2"}, {"guid": "ussr:680e2678-f37d-4335-9c8c-40e2a592efac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.514.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 514/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 514/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.514.2024.1"}, {"guid": "ussr:d5a0b723-8889-47fc-8af9-26e3c5faaa2b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.566.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 566/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 566/2023 z 14. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.566.2023.1"}, {"guid": "ussr:82cd7209-f40d-4f25-a104-2d247b62fdc1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.195.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2023 z 30. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.195.2023.1"}, {"guid": "ussr:b14d40c2-8cdb-418c-9c93-8658bc032afb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.43.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 43/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 43/2022 z 24. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-24", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.43.2022.2"}, {"guid": "ussr:85d7c5e3-436a-4641-bc8b-5fc5f6b23e20", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.388.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 388/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 388/2021 z 9. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.388.2021.1"}, {"guid": "ussr:591fb05d-c5ad-4856-bac9-eaad5086c42c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.553.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 553/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 553/2021 z 9. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.553.2021.1"}, {"guid": "ussr:eec4585f-1b84-4123-b4a1-f9abd8a288ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.139.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 139/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 139/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.139.2021.2"}, {"guid": "ussr:01030f55-7dc7-4ff4-b1a8-b68cfcf5c904", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.228.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 228/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 228/2021 z 1. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.228.2021.1"}, {"guid": "ussr:596485e2-e910-4a57-a302-38ba9ff66581", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.148.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 148/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 148/2020 z 9. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-09", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.148.2020.1"}, {"guid": "ussr:b149ad05-8b88-4c9e-974a-8882c68b80a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.265.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 265/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.265.2020.1"}, {"guid": "ussr:ad5a3439-815c-4485-943f-e8f8ac629a77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.298.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 298/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 298/2020 z 5. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-05", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.298.2020.2"}, {"guid": "ussr:45a9e467-2b2e-474c-bd0c-e76a0c1c98b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.22.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/2020 z 13. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-13", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.22.2020.2"}, {"guid": "ussr:737d16c5-e15c-4064-a25b-769abf922df6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.146.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 146/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 146/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.146.2020.1"}, {"guid": "ussr:bf4c1d39-6d6b-4217-9441-d93984187500", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.43.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 43/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 43/2020 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.43.2020.1"}, {"guid": "ussr:81701416-67f8-491a-a8be-de52c3aecde0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.381.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 381/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 381/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.381.2019.1"}, {"guid": "ussr:c0138099-9ccf-4af9-9bb9-38fa1ec19e91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.375.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 375/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 375/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.375.2019.1"}, {"guid": "ussr:074ce4d2-11d0-458f-aaf4-5226f6511b41", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.50.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 50/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/2019 z 6. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-06", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.50.2019.1"}, {"guid": "ussr:ef18beaf-3d10-434d-9b59-0fd36cbe57d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.418.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 418/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 418/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.418.2018.1"}, {"guid": "ussr:d3d7beff-9cc1-4103-b95e-eb36537cdca5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.381.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 381/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 381/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.381.2018.2"}, {"guid": "01382b2a-6baa-4f1d-9d18-13abfb8c4a88:0b8ba16a-5948-4809-8f3a-dc9d037959a0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2309899663.2", "spisova_znacka": "6Cdo/76/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/76/2024 z 31. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2309899663.2"}, {"guid": "4a039226-97ca-4feb-8ab8-b0f1ecdbfb66:31030645-c2f3-44a0-a48f-cae7502d115c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:5821200409.1", "spisova_znacka": "6Cdo/37/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/37/2024 z 26. 2. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:5821200409.1"}, {"guid": "e4ff5b6c-0d7e-4665-bf38-604f07a29677:54a3001b-389f-4bf1-8d6a-75083b68427d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:7517213247.1", "spisova_znacka": "7Cdo/218/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/218/2022 z 29. 11. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:7517213247.1"}, {"guid": "cbd79444-30d5-400c-b708-ae7ff5124163:83ad0d0b-c3a7-49cd-bae0-5aba58769582", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5616200702.1", "spisova_znacka": "6ECdo/1/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6ECdo/1/2022 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5616200702.1"}, {"guid": "2244e2c8-ba62-4106-af87-7a1832a7c1ed:c840d099-f260-4cc2-9df9-c5a2810c86ad", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1409213119.1", "spisova_znacka": "7Cdo/139/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/139/2019 z 29. 1. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-01-29", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1409213119.1"}]}