{"guid": "ussr:76a90e17-2960-48c8-93d1-3205599b414b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.3.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/2017 z 24. 10. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. októbra 2017, sp. zn. II. ÚS 3/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.3.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-10-24", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/76a90e17-2960-48c8-93d1-3205599b414b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.3.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.3.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.3.2017.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 3/2017-64\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. októbra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Dušákovou, advokátska kancelária, Považská 26,\nKošice, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy\nSlovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 22 T 190/2013 zo 6. októbra\n2015, ako aj uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2 Tos 84/2015 z 19. októbra 2015\na takto\nrozhodol:\n1. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 2 Tos 84/2015-5876 z 19. októbra 2015\np o r u š i l základné práva\n\npodľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky, ako aj jeho práva podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 2 Tos 84/2015-5876 z 19. októbra 2015\nzrušuje.\n3.\n\np r i z n á v a úhradu trov konania v sume 452,61 €\n\n(slovom štyristopäťdesiatdva eur a šesťdesiatjeden centov), ktorú j e Krajský súd v Žiline\n\np o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Kataríny Dušákovej,\nadvokátska kancelária, Považská 26, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.\nII. ÚS 3/2017-30 z 11. januára 2017 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základných práv podľa\nčl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5\nods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 22 T 190/2013\nzo 6. októbra 2015, ako aj uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 2 Tos 84/2015 z 19. októbra 2015.\n2. Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval\nústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní zo 14. marca\n2017, okresný súd vo vyjadrení z 23. februára 2017 a krajský súd vo vyjadrení z 3. februára\n2017 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal\npritom z listinných dôkazov a vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.\n3. Zo sťažnosti vyplýva, že na sťažovateľa bola 8. novembra 2013 podaná obžaloba\njednak pre trestný čin vraždy, ale tiež pre trestný čin všeobecného ohrozenia [podľa § 219\nods. 1, 2 písm. b) a j), ako aj § 179 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona účinného\ndo 31. decembra 2005].\nUznesením okresného súdu sp. zn. 22 T 190/2013 z 10. marca 2014 v spojení\ns uznesením krajského súdu sp. zn. 2 Tos 28/2014 z 19. marca 2014 bol sťažovateľ vzatý do\n\n2\n\nväzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku s účinnosťou od\nokamihu prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody realizovaného na základe rozsudku\nkrajského súdu sp. zn. 3 T 6/2004 z 26. februára 2009 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 To 8/2011 z 18. apríla 2012.\nSťažovateľ opakovane podával žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu.\nUznesením okresného súdu sp. zn. 22 T 190/2013 zo 6. októbra 2015 bola jeho posledná\nžiadosť zamietnutá a následným uznesením krajského súdu sp. zn. 2 Tos 84/2015\nz 19. októbra 2015 bolo uznesenie okresného súdu potvrdené.\n4. V ďalšom sťažovateľ vo svojej sťažnosti zhrnul relevantné skutočnosti, ktoré\npredchádzali jeho vzatiu do väzby v roku 2014.\nUznesením vyšetrovateľa ČVS: KRP-57/OVK-ZA-2007 bol sťažovateľ obvinený\nz trestného činu vraždy. Uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 532/2007 z 27. júla 2007\nv spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tpo 57/2007 z 9. augusta 2007 bol\nsťažovateľ vzatý do väzby. Už počas vykonávania uvedenej väzby bol sťažovateľ obvinený\naj pre skutok „Búdka“, pre ktorý bol sťažovateľ v čase podania tejto sťažnosti vo väzbe.\nUznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 443/2010 z 31. augusta 2010 v spojení\ns uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 39/2010 zo 14. septembra 2010 bol sťažovateľ\nznova vzatý do väzby, a to aj v súvislosti so skutkom „Búdka“.\nRozhodnutím prokurátora z 26. novembra 2010 bol sťažovateľ prepustený z väzby na\nslobodu pri súčasnom nariadení okamžitého nástupu do výkonu trestu odňatia slobody.\nNeskôr došlo na základe rozsudku krajského súdu sp. zn. 3 T 6/2004 v spojení\ns rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 3 To 8/2011 z 18. apríla 2012 k nariadeniu výkonu\ntrestu odňatia slobody v trvaní 10 rokov, a to so zarátaním väzby od 14. decembra 1999\ndo 27. apríla 2001, od 12. júla 2001 do 16. augusta 2001, od 13. decembra 2001 do\n13. decembra 2005, ako aj so zarátaním výkonu trestu odňatia slobody od 21. apríla 1994 do\n30. decembra 1994, od 18. februára 1995 do 9. júna 1995, od 27. apríla 2001 do 12. júla\n\n3\n\n2001 a od 26. novembra 2010 do 18. apríla 2012. Dosiaľ nezarátaná väzba trvala od 25. júla\n2007 do 27. augusta 2010 a od 27. augusta 2010 do 26. novembra 2010.\nPo výkone trestu odňatia slobody bol sťažovateľ opätovne, a to už po tretíkrát vzatý\ndo väzby vo veci „Búdka“ už uvedeným uznesením okresného súdu z 10. marca 2014\nv spojení s uznesením krajského súdu z 19. marca 2014.\n5. Uvedený postup a rozhodnutia všeobecných súdov považuje sťažovateľ za\nporušenie označených práv podľa ústavy a dohovoru.\nSťažovateľ predovšetkým namieta, že jeho väzba v čase podania tejto sťažnosti\nnebola prvým obmedzením jeho osobnej slobody zo strany okresného súdu a krajského\nsúdu, pretože v čase rozhodovania o poslednej väzbe bol v režime obmedzenia osobnej\nslobody (v režime výkonu trestu odňatia slobody a niekoľkonásobnej väzby) v trvaní skoro\n15 rokov. Podľa názoru sťažovateľa pritom platí, že ak je obvinený vo väzbe počas dvoch\nalebo viacerých samostatných období, tieto obdobia je potrebné pre posúdenie primeranosti\ntrvania väzby podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru kumulovať.\nTrestný čin, pre ktorý je sťažovateľ stíhaný, sa mal udiať v presne nezistenom období\npred 9. júlom 1998, teda „takmer pred 17 rokmi“. V čase rozhodovania o väzbe, ktorá je\npredmetom tejto sťažnosti, sa sťažovateľ „nachádzal (aj) vo výkone súhrnného trestu\nodňatia slobody v trvaní 10 rokov so zarátaním niekoľkých väzieb“. Vo väzbe bol aj od\n25. júla 2007 do 27. augusta 2010. Uznesením prokurátora z 26. novembra 2010 bol\nprepustený z väzby na slobodu z dôvodu okamžitého nástupu do výkonu trestu odňatia\nslobody. Výkon trestu odňatia slobody sa skončil 23. marca 2014 a následne bol sťažovateľ\nvzatý do väzby. Sťažovateľ teda strávil v režime obmedzenia osobnej slobody skoro 15\nrokov.\n6. Ustanovenie § 76 ods. 6 Trestného poriadku upravujúce celkovú lehotu väzby\npodľa názoru sťažovateľa nemožno vykladať tak, že orgány činné v trestnom konaní\na všeobecné súdy sú oprávnené ho držať vo väzbe pre každý z trestných činov, z ktorých je\nobvinený samostatne či izolovane, a to maximálnu dobu. Takýto prístup by mohol mať za\nnásledok (čo sa prejavuje aj u sťažovateľa), že obžalovaný by mohol byť v súvislosti\n4\n\ns jedným trestným konaním vzatý do väzby až po maximálnu dobu vyplývajúcu\nz uvedeného ustanovenia a po prepustení z väzby by mohol byť znova vzatý do väzby pre\niný trestný čin, v ktorom by začala plynúť nová maximálna lehota pre ďalšiu väzbu.\nObžalovaný by teda mohol stráviť aj celý zvyšok života vo väzbe bez toho, aby bolo\nrozhodnuté o jeho vine.\n7. Vzhľadom na dosiaľ uvedené podľa názoru sťažovateľa jeho ostatné väzobné\nstíhanie nemožno považovať za nevyhnutné a spôsobilé legitimizovať jeho trvajúce\nzbavenie osobnej slobody. V zmysle zásady proporcionality inštitút väzby nesmie byť\npoužitý, ak by väzba nebola úmerná opatreniu trestného práva hmotného, ktoré\nobžalovaného podľa očakávania postihne, t. j. ak by bola nepomerne prísnym procesným\nopatrením vzhľadom na význam veci a očakávanú sankciu, prípadne ak možno dôvodne\nočakávať, že dôjde k uloženiu súhrnného trestu s väzbou, ktorá sa vykonáva.\n8. Ďalej sťažovateľ namieta, že pokračujúca väzba môže byť opodstatnená iba vtedy,\nak existujú presvedčivé dôvody skutočného verejného záujmu, ktoré prevažujú napriek\nprezumpcii neviny nad právom na osobnú slobodu. V prípade, keď je obvinený obmedzený\nna osobnej slobode, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní postupovať\ns osobitnou starostlivosťou a urýchlením, a to aj v takom prípade, ak k obmedzeniu osobnej\nslobody došlo v inej trestnej veci, ktorá prebieha paralelne, keďže aj v druhej (neväzobnej)\nveci je osobná sloboda obvineného vo svojej podstate obmedzená. V zmysle uvedených\nzásad bolo preto potrebné podľa sťažovateľa preveriť doterajší postup orgánov činných\nv prípravnom konaní z hľadiska toho, či sa v prípravnom konaní postupovalo s osobitnou\nstarostlivosťou a urýchlením.\n9. Podľa názoru sťažovateľa z odôvodnenia uznesenia okresného súdu sp. zn.\n22 T 190/2013 zo 6. októbra 2015 nie je absolútne zrejmé, ako by mohol sťažovateľ naďalej\npokračovať v trestnej činnosti, resp. z čoho konkrétne vyplýva obava, že by tak konal.\nPovažovalo sa to za podložené len podozrením zo spáchania stíhanej trestnej činnosti, ktoré\nmalo odôvodňovať obavu, že v prípade ponechania na slobode bude pokračovať v stíhanej\ntrestnej činnosti. Existencia tohto dôvodu väzby je podľa sťažovateľa založená len na\nnepodložených dohadoch pri úplnom zanedbaní prezumpcie neviny. Dôležitá je v tejto\n\n5\n\nsúvislosti podľa názoru sťažovateľa aj okolnosť, že „od skutkov tvoriacich predmet stíhania\nuplynulo vyše 17 rokov“.\n10. Sťažovateľ napokon namieta, že súd by mal v každom momente trestného\nkonania skúmať dôvodnosť vznesenia obvinenia, teda či dôvodnosť obvinenia aj naďalej\ntrvá a či nedošlo k zoslabeniu týchto dôvodov do takej miery, že by to mohlo mať za\nnásledok absenciu jedného z materiálnych predpokladov väzby. Existencia dôvodného\npodozrenia, že stíhaná osoba spáchala trestný čin, je podľa argumentácie sťažovateľa „totiž\npodmienkou sine qua non regulárnosti vzatia a držania vo väzbe“. Podľa presvedčenia\nsťažovateľa všeobecné súdy túto otázku dôsledne neskúmali a nevzali do úvahy výsledky\ndokazovania na hlavnom pojednávaní, na ktoré sťažovateľ podrobne a obšírne poukazuje.\nInými slovami, o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby nebolo rozhodnuté na základe\naktuálnej dôkaznej situácie. Vykonaným dokazovaním bolo totiž podľa sťažovateľa výrazne\noslabené podozrenie zo spáchania stíhaných skutkov.\n11. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\n... na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods.1, 2 a\n\n5 Ústavy Slovenskej republiky a právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 a 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo Uznesením\nOkresný súd Žilina v Uznesení vedenom pod sp. zn. 22T/190/2013 zo dňa 6.10.2015\na Uznesením Krajský súd Žilina zo dňa 19.10.2015 vedenom pod sp. zn. 2Tos/84/2015\nporušené bolo.\n2. Uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.10.2015 sp. zn. 2 Tos/84/2015 sa\nzrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi\n\n(...) sa priznáva primerané zadosťučinenie\n\nvo výške 100000 euro, ktoré sú mu Okresný súd v Žiline a Krajský súd v Žiline povinný\nvyplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4.\n\nsa priznáva úhrada trov konania z titulu právneho\n\nzastupovania a to vo výške v zmysle zákona a to na účet právnej zástupkyne JUDr. Kataríny\nDušákovej.“\n\n6\n\n12. Z vyjadrenia predsedu okresného súdu sp. zn. I. SprS 25/2017 z 23. februára\n2017 doručeného ústavnému súdu 28. februára 2017 spolu s vyjadrením zákonného sudcu\nz 20. februára 2017 vyplýva, že sa predseda okresného súdu stotožňuje s vyjadrením\nzákonného sudcu a nemá k nemu čo doplniť.\nZ vyjadrenia zákonného sudcu vyplýva, že v trestnej veci sťažovateľa bolo\nrozsudkom okresného súdu sp. zn. 22 T 190/2013 zo 6. októbra 2015 právoplatne\nrozhodnuté, pretože sťažovateľ po vyhlásení rozsudku uviedol, že sa vzdáva odvolania proti\nvšetkým jeho výrokom. Následne bol obratom nariadený výkon trestu sťažovateľa a bolo\ntiež vydané uznesenie o započítaní doby trvania väzby a vykonaného trestu do súhrnného\ntrestu odňatia slobody. Z obsahu vyjadrení sťažovateľa na hlavnom pojednávaní bolo\nzrejmé, že sa k žalovanej trestnej činnosti v plnom rozsahu doznal a svoje konanie oľutoval.\nObhajkyňa sťažovateľa JUDr. Katarína Dušáková sa hlavného pojednávania zúčastňovala\nlen v jeho úvode asi do decembra 2014. V ďalšom bol na hlavných pojednávaniach\nprítomný už len druhý obhajca JUDr. Pavol Kuric, resp. substitút. Pokiaľ sťažovateľ\npoukazuje na to, že už predtým bolo vznesené proti nemu obvinenie pre skutok „Búdka“,\na preto časť väzby vo veci sp. zn. 0 Tp 532/2007 sa týkala aj tohto skutku, treba uviesť, že\nišlo o skutok, ktorý sa mal stať v období od 31. januára 1998 do 12. mája 1999 a súvisel\ns údajnou fyzickou likvidáciou\n\n. Pre skutok „Búdka“ bol sťažovateľ vzatý\n\ndo väzby až uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 443/2010 z 31. augusta 2010\na obvinenie pre tento skutok mu bolo vznesené 19. apríla 2010. Možno preto konštatovať,\nže medzi väzbami sťažovateľa vykonávanými na základe uznesenia okresného súdu sp. zn.\n0 Tp 532/2007 z 27. júla 2007 a uznesenia okresného súdu sp. zn. 22 T 190/2015\nz 10. marca 2015 nie je súvis. Väzba vykonávaná na podklade každého z týchto uznesení\nbola väzbou samostatnou. To isté sa vzťahuje aj na uznesenie okresného súdu sp. zn.\n22 T 190/2013 zo 6. októbra 2015, ktorým bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa\no prepustenie z väzby. Väzba sťažovateľa bola dôvodná až do 7. októbra 2016, kedy\nnastúpil do výkonu trestu odňatia slobody.\n13. Z vyjadrenia predsedníčky krajského súdu sp. zn. Spr 48/2017 z 3. februára 2017\ndoručeného ústavnému súdu 7. februára 2017 spolu s vyjadrením predsedníčky senátu\n\n7\n\nz 3. februára 2017 vyplýva, že predsedníčka krajského súdu považuje vyjadrenie\npredsedníčky senátu aj za vyjadrenie samotného krajského súdu.\nZ vyjadrenia predsedníčky senátu vyplýva, že na hlavnom pojednávaní okresného\nsúdu vo veci sp. zn. 22 T 190/2013 konanom 7. októbra 2016 bol vyhlásený rozsudok,\nktorým bol sťažovateľ (ako aj ďalší štyria obžalovaní) uznaný vinným z trestného činu\nvšeobecného ohrozenia podľa § 179 ods. 1 a ods. 3 písm. a) Trestného zákona účinného\ndo 31. decembra 2005 a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov.\nPo vyhlásení rozsudku sa sťažovateľ vzdal práva podať odvolanie. V predmetnej veci bolo\nsťažovateľovi vznesené obvinenie 19. apríla 2010. Bol vzatý do väzby uznesením\nokresného súdu sp. zn. 22 T 190/2013 z 10. marca 2014, a to od momentu jeho prepustenia\nz výkonu trestu odňatia slobody. Uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 443/2010\nz 31. augusta 2010 bol sťažovateľ vzatý do väzby aj za skutok, ktorý bol predmetom\nkonania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 22 T 190/2013. Z tejto väzby bol\n26. novembra 2010 prepustený prokurátorom vzhľadom na okamžitý nástup do výkonu\ntrestu uloženého mu rozsudkom krajského súdu sp. zn. 4 T 11/2000 z 19. novembra 2008.\nVäzba sťažovateľa preto neprekročila zákonnú lehotu podľa § 76 ods. 6 a 7 Trestného\nporiadku. V súvislosti so skutkom „Búdka“ bol sťažovateľ vzatý do väzby až 31. augusta\n2010, potom bol 26. novembra 2010 prepustený a následne (po výkone trestu) bol opäť\nvzatý (už len v súvislosti s týmto skutkom) do väzby 23. marca 2014. Je preto pravdou, že\nterajšia väzba nie je prvým obmedzením jeho osobnej slobody, avšak aj pri kumulácii\nväzieb, pokiaľ ide o skutok „Búdka“, nemožno túto hodnotiť ako neprimeranú, ba dokonca\nani ako maximálnu možnú. Nemožno konštatovať, že by došlo k držaniu sťažovateľa pre\nkaždý z trestných činov, ktoré sa mu kladú za vinu samostatne, a to po maximálnu dobu.\n14. Z repliky právnej zástupkyne sťažovateľa zo 14. marca 2017 doručenej\nústavnému súdu 15. marca 2017, ktorou reaguje na vyjadrenia okresného súdu a krajského\nsúdu, vyplýva, že sťažovateľovi boli neustále vznášané nové a nové účelové obvinenia, tie\nboli účelovo spájané, resp. rozpájané pre potreby zdôvodnenia opakovanej väzby. Priznanie\nviny zo strany sťažovateľa, na ktoré okresný súd a krajský súd poukazujú, nie je\nargumentom vo vzťahu k dôvodnosti väzby. Pre skutok „Búdka“ bolo proti sťažovateľovi\nvznesené obvinenie 19. apríla 2010. V tom čase sa väzobne stíhali už iné jeho trestné veci.\n\n8\n\nSťažovateľ bol vo väzbe od 25. júla 2007 a popri tejto väzbe sa viedlo aj trestné stíhanie pre\nskutok „Búdka“ s tým, že tento skutok bol účelovo spojený v deň oslobodzujúceho\nrozsudku s inými trestnými vecami sťažovateľa tak, aby 31. augusta 2010 bol opätovne\nvzatý do väzby pre iné skutky tvoriace predmet skoršej väzby.\nII.\n15. Z uznesenia krajského súdu č. k. 2 Tos 84/2015-5876 z 19. októbra 2015\nvyplýva, že ním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného\nsúdu sp. zn. 22 T 190/2013 zo 6. októbra 2015.\nPodľa konštatovania krajského súdu sťažovateľ v písomných dôvodoch sťažnosti\nnamietal, že § 76 ods. 6 Trestného poriadku upravujúci lehotu väzby nemožno vykladať tak,\nže orgány činné v trestnom konaní a následne súdy sú oprávnené držať sťažovateľa\nvo väzbe pre každý z trestných činov, z ktorých je obžalovaný samostatne či izolovane, a to\npo maximálnu dobu. Sťažovateľ je vo väzbe vo viacerých súbežne či následne vedených\ntrestných veciach po dobu 8 rokov. Sťažovateľ dal do pozornosti uznesenia, ktorými bol\ndržaný vo väzbe, ako aj rozhodnutia, na základe ktorých bol vo výkone trestu odňatia\nslobody. Je toho názoru, že v rámci skúmania materiálnych podmienok väzby sa musí\nzohľadniť dĺžka predchádzajúcich väzieb a okolnosti, za ktorých bolo o nich rozhodnuté,\nteda že bol braný do väzby vždy v bezprostrednej časovej následnosti po skončení\npredchádzajúcich trestných stíhaní bez odsudzujúceho rozsudku s následným prepustením\nz väzby v týchto veciach. Nie je možné podľa neho akceptovať stanovisko okresného súdu,\nže pokiaľ sa nenaplní maximálna doba trvania väzby upravená v Trestnom poriadku,\nnemožno ho z väzby prepustiť. Sťažovateľ tiež navrhol pripojiť vyšetrovacie spisy,\nz ktorých jednotlivé trestné stíhania vyplývajú. Práve uvedené skutočnosti spôsobili, že\nvo viacerých súbežne či následne vedených trestných veciach je vo väzbe od 25. júla 2007\ns výnimkou doby strávenej vo výkone trestu.\nPodľa názoru krajského súdu nie sú dané žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli\nbyť podkladom pre zmenu názoru či právnych záverov krajského súdu vyjadrených\nv predchádzajúcich rozhodnutiach.\nZáver okresného súdu, podľa ktorého doterajší priebeh dokazovania nasvedčuje\ntomu, že skutky sa stali a majú znaky žalovaného trestného činu, zodpovedá dosiaľ\n9\n\nvykonanému dokazovaniu. V danom štádiu trestného konania existujú tiež dôvody\nna podozrenie, že na týchto skutkoch participoval aj sťažovateľ. Je pravdou, že okresný súd\nhodnotí dôkazy aj v danom štádiu konania, avšak len z pohľadu toho, či žalobu potvrdzujú\nalebo vyvracajú. Toto hodnotenie nemá povahu ako v štádiu rozhodovania o vine a treste.\nDosiaľ z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by došlo k oslabeniu dôkaznej situácie, čo by\nmalo za následok zánik materiálnej podmienky väzby. V tomto štádiu konania je preto\nvedenie trestného stíhania proti sťažovateľovi naďalej dôvodné.\nOdôvodnenie uznesenia okresného súdu je podľa krajského súdu zrozumiteľné\na dostatočne logické. Zodpovedá aj zásade, že je potrebné vysporiadať sa iba s takými\nnámietkami či argumentmi, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie. Väzba\nsťažovateľa nepresahuje vzhľadom na trestnú činnosť, jej charakter a rozsah dokazovania\nrámec § 76 Trestného poriadku a nie je neprimeraná ani vzhľadom na skutkovú a právnu\nobťažnosť veci.\nOd posledného rozhodnutia o väzbe boli vykonané hlavné pojednávania 7. júla 2015\na 19. augusta 2015. Dokazovanie sa ďalej vykonávalo 2. septembra 2015, ale aj\n8. septembra 2015. Možno preto konštatovať, že okresný súd koná vo veci plynule\nvzhľadom na rozsah trestného konania, počet obžalovaných, ako aj vzhľadom na samotné\nmožnosti súdu pri rešpektovaní zákonných ustanovení. Konanie okresného súdu teda\nzodpovedá požiadavkám urýchleného vybavovania väzobných vecí.\nObava z pokračovania v trestnej činnosti, ako samotný dôvod väzby, je aj naďalej\ndôsledne naplnená. Ako už bolo niekoľkokrát konštatované, sťažovateľ má 6 záznamov\nv registri trestov a v 3 prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Je teda osobou\nso sklonom k páchaniu trestnej činnosti a tieto odsúdenia napovedajú o jeho osobe. Ani\nv tomto štádiu konania nemožno neprihliadať na charakter trestnej veci, ako aj jej\nzávažnosť. Je nutné tiež poukázať aj na ďalšie trestné konania, ktoré sa vedú proti\nsťažovateľovi.\nPokiaľ ide o dĺžku trvania väzby, táto plne korešponduje s § 76 ods. 6 a 7 Trestného\nporiadku. Sťažovateľ bol v tejto veci vzatý do väzby uznesením okresného súdu sp. zn.\n22 T 190/2013 z 10. marca 2014 s tým, že lehota väzby začala plynúť okamihom jeho\nprepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ku ktorému došlo na základe rozsudku\nkrajského súdu sp. zn. 3 T 6/2004 z 26. februára 2009 v spojení s rozhodnutím najvyššieho\n\n10\n\nsúdu sp. zn. 3 To 8/2011 z 18. apríla 2012. Uznesením okresného súdu sp. zn.\n0 Tp 443/2010 z 31. augusta 2010 bol sťažovateľ vzatý do väzby aj pre skutok, ktorý je\nv súčasnej dobe špecifikovaný v podanej obžalobe. Uznesením prokurátora z 26. novembra\n2010 bol sťažovateľ prepustený z väzby z dôvodu okamžitého nástupu do výkonu trestu,\nktorý mu bol uložený rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 4 T 11/2000 z 19. novembra\n2008. Je teda zrejmé, že pre daný skutok je sťažovateľ vo väzbe naďalej v zákonnej lehote\na zákon upravuje maximálne doby väzby.\nIII.\n16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv\na slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nalebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,\nobnovil stav pred porušením.\n17. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre\nneschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n\n11\n\nPodľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa\ntak stane na základe postupu stanoveného zákonom: zákonné zatknutie alebo pozbavenie\nslobody za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo\nspáchania trestného činu, alebo ak je to dôvodne považované za potrebné za účelom\nzabránenia spáchaniu trestného činu alebo úteku po jeho spáchaní.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, má\nprávo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti\npozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.\n18. Sťažovateľ je presvedčený, že bol držaný vo väzbe neprimerane dlho. Všeobecné\nsúdy sa zamerali len na skúmanie tej časti pozbavenia osobnej slobody sťažovateľa, ktorá sa\ntýkala väzby vo veci „Búdka“ a vôbec nebrali do úvahy, že kontinuálne bol v osobitne\nvedených trestných veciach vo väzbe, resp. vo výkone trestu po dobu asi 15 rokov.\n19. Podľa súhlasného názoru okresného súdu a krajského súdu väzbu sťažovateľa\ntýkajúcu sa veci „Búdka“ nemožno považovať za neprimerane dlhú. Nedosiahla totiž hornú\nhranicu možného trvania väzby.\n20. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\n\n12\n\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nNevyžaduje sa, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie\nbezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre verdikt rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument\n(Ruiz Torija c. Španielsko, Georgiadis c. Grécko, II. ÚS 595/2012).\n21. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ výslovne označil ďalšie trvanie väzby za\nnezákonné a nesprávne a poukázal na potrebu započítať do doby trvania väzby aj väzbu\nvykonanú v rámci osobitne vedených trestných stíhaní, ako aj výkon trestu v osobitne\nvedenom trestnom stíhaní, bolo povinnosťou všeobecných súdov sa týmito námietkami\nzaoberať a vysporiadať sa s nimi, keďže mohli mať zásadný význam v prípade, keby boli\nvyhodnotené ako dôvodné. Ústavný súd tiež pripomína, že nie je a ani nemôže byť súdom\nskutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť všeobecných súdov (napr.\nIII. ÚS 460/2017).\nV daných súvislostiach ústavný súd poukazuje na nález č. k. II. ÚS 55/98-120\nz 9. februára 2000, s ktorým sa stotožnil aj najvyšší súd vo svojom uznesení sp. zn.\n3 Tost 5/2012 z 22. februára 2012, keď uviedol, že držanie obvineného vo väzbe, resp.\nvo výkone trestu už 10 rokov sa môže javiť ako svojvoľné a hlavne účelové obmedzovanie\nosobnej slobody obvineného v snahe dosiahnuť jeho odsúdenie za závažné delikty\n(II. ÚS 5/98, I. ÚS 281/2012, I. ÚS 47/2013, 3 Tost 5/2012, Yegorov c. Slovenská republika\nz 2. júna 2015).\nZ pohľadu ústavného súdu možno konštatovať, že nezaujatie žiadneho stanoviska\nk námietke, podľa ktorej do doby trvania väzby bolo treba započítať aj väzbu (výkon trestu)\nvykonanú v rámci osobitne vedených trestných stíhaní, zakladá dôvod na vyslovenie záveru,\nže uznesenie krajského súdu je zjavne neodôvodnené.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti preto došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, ako aj jeho práva na\n\n13\n\nslobodu podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 dohovoru uznesením krajského súdu č. k.\n2 Tos 84/2015-5876 z 19. októbra 2015 (bod 1 výroku nálezu).\n22. Keďže ústavný súd vyslovil porušenie označených práv uvedeným uznesením\nkrajského súdu, ktorý mal povinnosť poskytnúť súdnu ochranu v okolnostiach danej veci\nako všeobecný súd poslednej inštancie, znamená to zároveň, že už nie je ani potrebné\nzaoberať sa tou časťou sťažnosti, ktorá pre porušenie čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 1\na 4 dohovoru smerovala proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n22 T 190/2013 a jeho uzneseniu zo 6. októbra 2015.\n23. Z rovnakého dôvodu nie je potrebné osobitne sa zaoberať ani ďalšími námietkami\nsťažovateľa, avšak ústavný súd prihliadol aj na to, že sťažovateľ je už na slobode, a preto\notázku jeho osobnej slobody (ktorej sa tieto námietky najmä týkajú) už toto rozhodnutie\nneovplyvní.\n24. Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vec vrátiť na ďalšie konanie.\nNa základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu č. k.\n2 Tos 84/2015-5876 z 19. októbra 2015 (bod 2 výroku nálezu).\n25. Keďže sťažovateľ už t. č. nie je vo väzbe, neprichádzalo do úvahy postupom\npodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde vec vrátiť na ďalšie konanie, pretože\no väzbe možno rozhodovať iba pro futuro, nie teda za dobu minulú (II. ÚS 595/2012).\nÚstavný súd mu preto v tejto časti sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).\n26. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľ v petite sťažnosti uplatnil nárok na primerané finančné zadosťučinenie\nvo výške 100 000 €, avšak neuviedol z akých dôvodov sa ho domáha.\n\n14\n\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\nVzhľadom na to, že sťažovateľ, ktorý je kvalifikovane právne zastúpený,\nneodôvodnil ani vo svojej sťažnosti zo 17. decembra 2015, ale ani vo svojej replike\n(prostredníctvom svojej právnej zástupkyne) zo 14. marca 2017, ktorou reaguje na\nvyjadrenia okresného súdu a krajského súdu, z akých dôvodov sa domáha priznania\nprimeraného finančného zadosťučinenia, ústavný súd vychádzajúc z citovaného § 50 ods. 3\nzákona o ústavnom súde sťažovateľovi finančné zadosťučinenie nepriznal, teda v tejto časti\nsťažnosti nevyhovel.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd o žiadosti sťažovateľa na priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.\n27. Sťažovateľ požadoval priznať náhradu trov právneho zastúpenia advokátkou\nv nešpecifikovanej výške. Ústavný súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej\nsume 452,61 €, a to za dva úkony právnych služieb v roku 2015 (prevzatie a príprava\nzastupovania a podanie sťažnosti) po 139,83 €, za jeden úkon právnych služieb v roku 2017\n(replika na vyjadrenie krajského súdu) v sume 147,33 €, ako aj režijné paušály dvakrát po\n8,39 € a raz vo výške 8,84 € (bod 4 výroku nálezu).\n28. Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva\nz výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n29. Vzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého proti\nrozhodnutiu\n\nústavného\n\nsúdu\n\nnemožno\n\npodať\n\nopravný\n\nprostriedok,\n\ntreba\n\npod\n\nprávoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho\ndoručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. októbra 2017\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "väzba", "väzba", "väzba-dĺžka väzby", "väzba", "väzba-dĺžka väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Tos/84/2015", "guid": "2bcbf274-d2b2-4740-bb33-69ee97167cc9:cd4685f5-45d9-413d-ad18-547ed265c27e", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:42871f18-a9ec-44f1-99da-308fac715495", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.460.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 460/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 460/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.460.2017.1"}, {"guid": "ussr:46b872da-bf1e-4c80-ab12-2a34a79f3aa1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 47/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/2013 z 5. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-05", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46b872da-bf1e-4c80-ab12-2a34a79f3aa1"}, {"guid": "ussr:317de652-fee5-42a9-b675-8ba930a3bac9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 595/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 595/2012 z 29. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:317de652-fee5-42a9-b675-8ba930a3bac9"}, {"guid": "ussr:44d1829c-b7c9-438a-acae-365489dc2df6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 281/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 281/2012 z 22. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:44d1829c-b7c9-438a-acae-365489dc2df6"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "2bcbf274-d2b2-4740-bb33-69ee97167cc9:cd4685f5-45d9-413d-ad18-547ed265c27e", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3115010458.1", "spisova_znacka": "2Tos/84/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2Tos/84/2015 z 2. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-06-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3115010458.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:35cf8e70-bf18-45d5-a63d-60f9bd0c5fef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.40.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 40/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 40/2024 z 26. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.40.2024.2"}, {"guid": "ussr:647328b0-2d24-42fb-8cad-6b9500ef5496", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.375.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 375/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 375/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.375.2020.1"}, {"guid": "ussr:e9847227-0e6f-4ff1-96ec-61702059c8e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.339.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.339.2018.1"}]}