{"guid": "ussr:afe23377-0fd2-4360-b89e-4d2d1097d271", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.299.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 299/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 299/2018 z 19. 9. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 299/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.299.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-19", "forma": "Nález", "povaha": ["priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/afe23377-0fd2-4360-b89e-4d2d1097d271", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.299.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.299.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.299.2018.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 299/2018-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. septembra 2018\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany\nLaššákovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Antalom, advokátska kancelária,\nHlavná 13, Trnava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom\npod sp. zn. 14 C 325/2013 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 325/2013\nporušené boli.\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom\n\ntisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n\n3.\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 475,05 €\n\n(slovom štyristosedemdesiatpäť eur a päť centov), ktorú\n\nj e Okresný súd Trnava\n\np o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. Michala Antala, advokátska kancelária,\nHlavná 13, Trnava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 299/2018-5 zo 14. júna 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nTrnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 325/2013 (ďalej aj\n„napadnuté konanie“).\n2. Z obsahu sťažnosti najmä vyplýva:\n«... Ja, sťažovateľ vystupujem v pozícii žalobcu v súdnom konaní vedenom na OS\nTrnava pod sp. zn. 14C/325/2013.\nZačiatkom tohto roku som nahliadnutím do súdneho spisu zistil, že od roku 2014\nneboli vo veci prakticky vykonané žiadne úkony. Z tohto dôvodu som dňa 8.2.2017\nadresoval predsedovi OS Trnava sťažnosť na prieťahy a žiadal som zjednať nápravu.\nVo vyjadrení k mojej sťažnosti predseda súdu túto uznal za opodstatnenú, pričom dĺžku\nkonania odôvodnil opakovanou práceneschopnosťou doposiaľ vec vybavujúcej zákonnej\nsudkyne a taktiež tým, že OS Trnava je dlhodobo personálne nedostatočne obsadený.\n\n2\n\nZrejme v reakcii na moju sťažnosť súd pristúpil k zaslaniu výziev na vyjadrenie obom\nsporovým stranám. Následne však iné úkony podľa mojich vedomostí súd nevykonal a teda\ndo dnešného dňa (t.j. po štyroch rokoch odo dňa podania žaloby) nedošlo ani len\nk vytýčeniu termínu prvého pojednávania. Túto skutočnosť podľa môjho názoru jednoducho\nnie je možné ospravedlniť ničím...\n... Tvrdím, že konaním, respektíve nekonaním Okresného súdu Trnava došlo a stále\ndochádza k porušovaniu mojich základných práv, a to najmä ústavného práva podľa čl. 48\nods. 2...\nRovnako sa domnievam, že bolo a stále je porušované i moje právo garantované\nv čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...“\nOkresný súd za 4 roky trvania konania nedokázal vytýčiť ani len prvé pojednávanie.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o prieťahoch v konaní posudzuje tri základné kritériá:\nzložitosť veci, správanie sa účastníka a postup súdu (I. ÚS 3/00, II. ÚS 32/02, I. ÚS 41/02,\nIV. ÚS 202/05).\nNazdávam sa, že Okresný súd Trnava ako porušovateľ mojich vyššie uvedených práv\nnemôže zdôvodňovať zdĺhavosť konania zložitosťou veci. Pokiaľ ide o moju vec, túto\nnepovažujem za „zložitú“ a to najmä s prihliadnutím na to, že rozhodovanie o zrušení\nrozhodcovského rozsudku patrí medzi bežnú agendu všeobecných súdov. Zároveň\npoukazujem na to, že súd v podstate totožnej veci (v konaní vedenom na OS Trnava pod\nsp. zn. 27C/379/2013, v ktorom súd rozhodoval o zrušení rozhodcovského rozsudku\ntykajúceho sa rovnakých sporových strán a v podstate obsahovo totožnej úverovej zmluvy\nna základe žaloby podanej v ten istý deň, v ktorom som taktiež podal žalobu v konaní,\nna prieťahy v ktorom sa sťažujem) dokázal vydať rozhodnutie, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť ešte dňa 20.11.2014.\nPokiaľ ide o druhé kritérium, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní ústavného súdu\nvo veci posudzovania zbytočných prieťahov a porušovania práva účastníkov konania podľa\nČl. VI. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tvrdím, že ja,\nsťažovateľ, som nezavdal žiadnu príčinu k tomu, že vo veci nebolo doposiaľ právoplatne\nrozhodnuté.\n\n3\n\nV zmysle tretieho kritéria, ktorým je postup súdu vo veci, nemožno taktiež dĺžku\nkonania ospravedlniť. Postup súdu je evidentne poznačený prieťahmi, čo vyplýva z už vyššie\nuvedeného.\nVzhľadom na horeuvedené je dĺžka trvania namietaného súdneho konania (v ktorom\nnebolo ešte ani nariadené prvé pojednávanie) z ústavnoprávneho hľadiska viac ako\nneakceptovateľné.\nS poukazom na vyššie uvedené tvrdím, že postupom Okresného súdu Trnava\nv napadnutom konaní došlo a stále dochádza k zbytočným prieťahom a tým aj\nk porušovaniu základných práv mňa - sťažovateľa podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy, ako aj môjho\npráva podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n... S poukazom na vyššie uvedené sa domáham toho, aby ústavný súd v zmysle ust.\nčl. 127 ods. 2 Ústavy SR a § 56 zákona č. 38/1993 Z.z. vyslovil, že moje ústavné právo\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie mojej záležitosti v primeranej lehote\npodľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru porušené bolo a priznal mi primerané finančné zadosťučinenie\nako kompenzáciu za to, že postupom Okresného súdu Trnava sú porušované moje hore\nuvedené základné práva.\nStav právnej neistoty, v ktorom sa nachádzam trvá už neprimerane dlho. Tento stav\nje pre mňa veľmi frustrujúci a neúnosný a to i s prihliadnutím na môj vek a taktiež na\nskutočnosť, že som bol uznaný za osobu zdravotne postihnutú.\n... Pokiaľ ide o výšku mnou požadovaného finančného zadosťučinenia, toto\npožadujem priznať vo výške 5 000,- €, čo je podľa môjho názoru aspoň čiastočné vyjadrenie\nodškodnenia za dlhotrvajúce porušovanie mojich základných práv a to ako z hľadiska\ntrvania samotného poruchového stavu, tak i rozhodovacej praxe ÚS SR a ESĽP.\nKonečne sa domáham i toho, aby mi Ústavný súd v zmysle ust. § 36 ods. 2 zákona\nč. 38/1993 Z.z. priznal i náhradu trov môjho právneho zastúpenia za jednotlivé úkony\nprávnej služby uskutočnené v tomto konaní mojim právnym zástupcom...\nS poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Ústavný súd SR vo veci\nmojej sťažnosti takto rozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\n\n4\n\nslobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/325/2013\nporušené bolo.\n2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/325/2013 prikazuje\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie a to vo výške 5 000,- €\n\n(slovom päť tisíc eur), ktorú čiastku je povinný Okresný súd Trnava\nvyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Trnava je povinný nahradiť\n\ntrovy jeho právneho\n\nzastúpenia v celkovej výške 312,34 €, a to na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr.\nMichala Antala..., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.»\n3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:\nokresný súd, zastúpený jeho predsedom listom sp. zn. 1 SprV 439/2018 z 9. júla 2018\na právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 23. júla 2018.\n3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov\nvykonaných v napadnutom konaní a dodal tieto relevantné skutočnosti:\n„... V odôvodnení predmetnej sťažnosti uviedol sťažovateľ, že je žalobcom v konaní\nvedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 14C/325/2013. Keďže podľa sťažovateľa od\nroku 2014 neboli vo veci prakticky vykonané žiadne úkony, dňa 8.2.2017 adresoval\npredsedovi súdu sťažnosť na prieťahy a žiadal zjednať nápravu. Následne súd pristúpil\nk zaslaniu výziev na vyjadrenie obom stranám sporu, avšak ďalej iné úkony nevykonal,\na nedošlo ani k vytýčeniu pojednávania. Konaním, resp. nekonaním súdu došlo a stále\ndochádza podľa sťažovateľa k porušovaniu jeho základných práv, a to ústavného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, a práva podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ ide o vec, túto nepovažuje sťažovateľ za zložitú,\nnajmä s prihliadnutím na to, že rozhodovanie o zrušení rozhodcovského rozsudku patrí\nmedzi bežnú agendu všeobecných súdov. Sťažovateľ nedal žiadnu príčinu k tomu, že vo veci\nnebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Sťažovateľ sa domáha aby ústavný súd vyslovil,\nže jeho ústavné právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote bolo porušené, aby\nOkresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp.zn. 14C/325/2013 prikázal konať bez\n\n5\n\nzbytočných prieťahov, a aby sťažovateľovi priznal primerané finančné zadosťučinenie\nvo výške 5.000,00 €.\nPredseda súdu k sťažnosti uvádzam, že žaloba bola na súd podaná dňa 13.11.2013.\nÚpravou zo dňa 17.6.2015 bol spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na vykonanie\núkonov v súvislosti s prípravou pojednávania a zároveň bol vyžiadaný spis\nz rozhodcovského súdu. Dňa 10.2.2017 bola žaloba doručovaná žalovanému spolu s výzvou\nna vyjadrenie - žalovaný sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 6.3.2017; vyjadrenie\nbolo následne doručované žalobcovi dňa 20.3.2017, žalobca sa vyjadril dňa 5.4.2017.\nÚpravou zo dňa 22.8.2017 bolo vo veci vytýčené pojednávanie na 25.9.2017 - toto bolo\nzrušené z dôvodu zmeny zákonného sudcu. Ďalší termín pojednávania bol vytýčený dňa\n24.10.2017 na 18.1.2018 - pojednávanie bolo po vypočutí žalobcu odročené za účelom\nvyžiadania rozhodcovského spisu, nakoľko na predchádzajúcu výzvu na zapožičanie tohto\nspisu rozhodcovský súd nereagoval. Ďalší termín bol určený na 13.3.2018, kedy bol vo veci\nvyhlásený rozsudok. Rozsudok vo veci samej č. 14C/325/2013-130 zo dňa 13.3.2018\nnadobudol právoplatnosť dňa 31.5.2018.\nZ uvedeného prehľadu je zrejmé, že súd vo veci konal v rámci svojich možností\npriebežne - vzhľadom ku skutočnosti, že Okresný súd Trnava je dlhodobo personálne\nnedostatočne obsadený (na čo jednotliví sudcovia pravidelne upozorňujú), naviac\nv priebehu\n\nkonania\n\nbolo\n\npotrebné\n\nviackrát\n\npristúpiť\n\nz\n\nobjektívnych\n\npríčin\n\n(práceneschopnosť sudkyne, následný odchod zastupujúcej sudkyne z Okresného súdu\nTrnava, následný odchod ďalšej zastupujúcej sudkyne na materskú dovolenku), sa môže\nzdať doba medzi vykonávaním jednotlivých úkonov dlhá, čo však nie je možné pripísať\nna vrub konajúceho súdu; dĺžka konania je teda spôsobená objektívnym stavom. V tejto\nsúvislosti tiež uvádzam, že pôvodná zákonná sudkyňa Mgr. Andrea Tomašovičová počas\ntrvania sporu bola viackrát práceneschopná, a to v období od 13.11.2013 do 23.12.2013,\nod 4.5.2015 do 8.6.2015, od 20.1.2016 do 29.1.2016, od 31.5.2016 do 18.6.2016\na od 27.10.2016 do 21.9.2017. Táto skutočnosť, ktorá mala vplyv na dĺžku konania, bola\nspôsobená objektívne, teda konajúci súd ju nijako nemohol ovplyvniť.\nPoukazujem tiež na skutočnosť, že vec je od 31.5.2018 právoplatne skončená, preto\nnie je na strane sťažovateľa možné konštatovať stav právnej neistoty.\n\n6\n\nNa záver uvádzam, že súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho\nprejednania veci...“\n3.2 Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na uvedené vyjadrenie\npredsedu okresného súdu reagoval takto:\n«V úvode uvádzam, že súhlasím od upustenia od verejného pojednávania v danej\nveci.\nPredseda neprimeranú dĺžku konania odôvodňuje najmä podľa neho objektívnymi\nskutočnosťami (nedostatočná obsadenosť súdu, práceneschopnosť zákonnej sudkyne).\nTvrdím, že tieto „objektívne“ okolnosti v žiadnom prípade neospravedlňujú súd\nzo spôsobenia tak dlhotrvajúcej právnej neistoty. V tejto súvislosti poukazujem na ustálenú\njudikatúru Ústavného súdu SR. napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02,\nI. ÚS 38/03, z ktorej vyplýva, že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné\nmnožstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne\nospravedlniť vzniknuté prieťahy, aj to len v tom prípade, ak sa na tento účel prijali včas\nadekvátne opatrenia. Námietka neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy\nnemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu\nza rozhodnutie vo veci (III. ÚS 155/2010). Rovnako to platí aj pri práceneschopnosti\nzákonného sudcu.\nDovoľujem si upriamiť zároveň pozornosť Ústavného súdu na tú skutočnosť, že\nprávne išlo o úplne jednoduchú vec, ktorá sa v zásade dá rozhodnúť na prvom pojednávaní.\nV danom prípade si vec vyžiadala dve pojednávania len preto, že súd konal neefektívne\na nevyužil prostriedky ktoré má k zabezpečeniu navrhovanej listiny od žalovaného.\nTvrdím ďalej, že vzhľadom na to, že vec je právoplatne skončená, už ďalej nežiadam,\naby Ústavný súd vo veci Okresnému súdu Trnava prikázal konať bez prieťahov. Zároveň\nvšak tvrdím, že púhe konštatovanie, že skončením veci bol odstránený stav mojej právnej\nneistoty je absolútne nedostatočné. Žiadam preto, aby súd vyslovil, že moje práva porušené\nboli a aby mi Ústavný súd Slovenskej republiky priznal finančné zadosťučinenie voči\nporušovateľovi mojich práv, ako to požadujem v mojej pôvodnej sťažnosti.\nZáverom si dovoľujem upraviť svoj návrh na priznanie trov právneho zastúpenia tak,\nže navrhujem, aby mi bola priznaná náhrada trov zastúpenia za tri úkony právnej služby\n\n7\n\nv celkovej výške 477,05 € (za tri úkony právnej služby- dva v roku 2017 á 156,17 € vrátane\nréžie a jeden v roku 2018 á 162,71 €).»\n4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nII.\n5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav\nkonania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 14 C 325/2013:\nDňa 13. novembra 2013 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľa.\nPredmetom žaloby bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku znejúceho na zaplatenie\npeňažných súm. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 14 C 325/2013 a pridelená sudkyni Mgr.\nAndrei Tomašovičovej.\nDňa 23. januára 2014 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho\npoplatku.\nDňa 24. februára 2014 sťažovateľ požiadal o oslobodenie od platenia súdnych\npoplatkov.\nDňa 12. júna 2014 bolo do spisu založené vyjadrenie sťažovateľa k veci vedenej\nokresným súdom pod sp. zn. 27 C 379/2013 (išlo však o vyjadrenie k identickej veci\nrozhodcovského súdu, aká je predmetom prieskumu v prerokúvanej veci okresného súdu\nsp. zn. 14 C 325/2013). Dňa 20. augusta 2014 súdna kancelária toto podanie prikázala\nvylúčiť zo spisu.\nDňa 18. augusta 2014 súd vyhotovil úradný záznam, v ktorom konštatoval, že\nsťažovateľ ako spotrebiteľ je oslobodený od platenia súdnych poplatkov ex offo (ex lege,\npozn.), nebolo potrebné ho vyzývať na zaplatenie súdneho poplatku, a preto súd na jeho\nžiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov neprihliada.\n\n8\n\nDňa 17. júna 2015 sudkyňa kancelárii uložila pokyn vyžiadať spis rozhodcovského\nsúdu. K vyžiadaniu spisu nedošlo.\nDňa 9. decembra 2016 bola vec prerozdelená sudkyni Mgr. Lucii Mizerovej.\nDňa 10. februára 2017 bol kancelárii sudkyňou daný pokyn na doručenie žaloby\nžalovanému; toho istého dňa sudkyňa uznesením vyzvala žalovaného na vyjadrenie\nk žalobe.\nDňa 6. marca 2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe.\nDňa 20. marca 2017 bol kancelárii sudkyňou daný pokyn na doručenie vyjadrenia\nžalovaného žalobcovi; toho istého dňa sudkyňa uznesením vyzvala žalobcu o dupliku.\nDňa 25. apríla 2017 bola vec prerozdelená sudkyni JUDr. Evelyn Csémyovej.\nDňa 22. augusta 2017 bolo nariadené pojednávanie na 25. september 2017.\nDňa 21. septembra 2017 bola vec prerozdelená naspäť sudkyni Mgr. Andrei\nTomašovičovej. V súvislosti s tým bolo nariadené pojednávanie zrušené.\nDňa 24. októbra 2017 bolo nariadené pojednávanie na 18. január 2018.\nDňa 26. októbra 2017 súd vyzval žalobcu na doloženie plnej moci. Táto bola\nžalobcom doložená 27. októbra 2017.\nDňa 6. novembra 2017 žalovaný požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti\nna pojednávaní nariadenom na 18. január 2018 a súhlasil s jeho vykonaním vo svojej\nneprítomnosti.\nDňa 18. januára 2018 bolo vo veci vykonané prvé pojednávanie, na ktorom sa však\nnezúčastnil žalovaný. Žalobca na pojednávaní k svojmu podaniu z 12. júna 2014 uviedol, že\ntoto berie späť, a požiadal súd, aby v konaní pokračoval na základe pôvodnej žaloby. Súd\npojednávanie odročil pre účely doplnenia dokazovania (vyžiadania spisu rozhodcovského\nsúdu) na 13. marec 2018.\nDňa 18. januára 2018 si súd opätovne vyžiadal od rozhodcovského súdu jeho spis,\npretože výzvu zo 17. júna 2015 kancelária súdu neexpedovala.\nDňa 31. januára 2018 bol spis rozhodcovského súdu doručený okresnému súdu.\nDňa 16. februára 2018 žalovaný požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti\nna pojednávaní nariadenom na 13. marec 2018 a súhlasil s jeho vykonaním vo svojej\nneprítomnosti.\n\n9\n\nDňa 13. marca 2018 bolo vo veci vykonané druhé pojednávanie, a to v neprítomnosti\nžalovaného, na ktorom po doplnení dokazovania bol vyhlásený rozsudok.\nDňa 11. apríla 2018 sudkyňa požiadala predsedu súdu o predĺženie lehoty\nna písomné vyhotovenie rozsudku, čo jej bolo povolené v ten istý deň s predĺžením lehoty\ndo 14. mája 2018.\nDňa 14. mája 2018 a 15. mája 2018 bol rozsudok sporovým stranám doručený.\nDňa 31. mája 2018 rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, pretože protistrana\nnevyužila možnosť podať odvolanie\nIII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v konaní „o zrušenie rozhodcovského rozsudku“ vedenom pod sp. zn. 14 C 325/2013\ndochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa (ako navrhovateľa) na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n10\n\n8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že\núčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.\nII. ÚS 26/95).\n10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti\nkaždého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,\nsprávanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP\nústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho\nvýznam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých\nkritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.\n10.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka\nnapadnutého konania podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci.\nNapokon skutočnosť, že by napadnutá vec bola fakticky alebo právne zložitá, netvrdil ani\npredseda okresného súdu.\n10.2\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľa\n\nv preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne\n\n11\n\nzohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo\nv predmetnom trestnom konaní k zbytočným prieťahom.\n10.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci\na predovšetkým konštatuje, že okresný súd bol v napadnutom konaní bez akýchkoľvek\nzákonných alebo iných relevantných dôvodov nečinný v období od 18. augusta 2014\ndo 10. februára 2017 (dva roky a šesť mesiacov). Zákonná sudkyňa vykonala v uvedenom\nobdobí iba jednu zákonnú úpravu (17. júna 2015; pozri chronológiu v bode II nálezu), ktorá\nvšak nebola realizovaná.\nUvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas\nobdobia dva a pol roka okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať\nk odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci\npočas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom\nčlánku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným\nprieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci a ani správania účastníkov, ale\nv dôsledku postupu súdu. Na skutočnosť, že okresný súd „je dlhodobo personálne\nnedostatočne obsadený“, na ktorú v danej veci poukázal predseda okresného súdu, nebolo\nmožné prihliadať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr.\nI. ÚS 23/03 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné\npersonálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne\nkonanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak\nsa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje\npredovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce\nprerokovanie veci ‒ a teda vykonanie spravodlivosti ‒ bez zbytočných prieťahov. I keď nie\nvšetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére\nvedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu\nspravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne\nkapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd\nopakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto\n\n12\n\nprávo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu\nvybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno\nprihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení okresného súdu\n(I. ÚS 6/06).\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48\nods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku\ntohto rozhodnutia v bode 1.\n11. Pretože vo veci bol 13. marca 2018 vyhlásený rozsudok, ústavný súd nevyhovel\nnávrhu sťažovateľa podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde, a o tomto návrhu\nsťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.\n12. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľ požadoval priznať aj finančné zadosťučinenie a okrem iného uviedol:\n„... Pokiaľ ide o výšku mnou požadovaného finančného zadosťučinenia, toto\npožadujem priznať vo výške 5 000,- €, čo je podľa môjho názoru aspoň čiastočné vyjadrenie\nodškodnenia za dlhotrvajúce porušovanie mojich základných práv a to ako z hľadiska\ntrvania samotného poruchového stavu, tak i rozhodovacej praxe ÚS SR a ESĽP.“\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za\nodôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona\no ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti\nzisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 1 000 €. Ústavný súd\npritom prihliadol aj na to, že sťažnosť na zbytočné prieťahy podaná predsedovi okresného\nsúdu sa v danej veci stala účinným prostriedkom nápravy, pretože okresný súd po podaní\ntejto sťažnosti konal priebežne a napokon aj právoplatne vo veci rozhodol.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\n13\n\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 3.\n13. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri\núkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti 17. júla 2017\na písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 23. júla 2018). Za dva úkony\nvykonané v roku 2017 patrí odmena v sume dvakrát po 147,33 € a režijný paušál dvakrát po\n8,84 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2018 patrí odmena v sume 153,50 € a režijný\npaušál 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia\nsťažovateľa predstavujú sumu 475,05 €.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\n14. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. septembra 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/325/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c74a9008-0bd7-48f0-8df9-77be3c8540bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c74a9008-0bd7-48f0-8df9-77be3c8540bd"}, {"guid": "ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/06 z 19. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-19", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f"}, {"guid": "ussr:225d96f0-560c-4a85-af1f-98424d110039", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 202/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 202/05 z 29. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-29", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:225d96f0-560c-4a85-af1f-98424d110039"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7"}, {"guid": "ussr:8076be87-149e-4510-b18d-e69d04603e59", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 38/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/03 z 17. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-17", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8076be87-149e-4510-b18d-e69d04603e59"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:281f6390-35ba-41c6-b913-15414f8825d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 108/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 108/02 z 2. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-02", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:281f6390-35ba-41c6-b913-15414f8825d6"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:810b3cdf-3770-4ea4-bb2c-3182844f079d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:810b3cdf-3770-4ea4-bb2c-3182844f079d"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:2c8532ab-82c3-4ebd-bd18-397239837167", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.3.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/00 z 21. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-21", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.3.2000.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}], "citovane_v": []}