{"guid": "ussr:2b3316a1-d3c7-49dc-9a70-e3830206e07c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.288.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 288/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 288/2018 z 13. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. júna 2018, sp. zn. II. ÚS 288/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.288.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-06-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2b3316a1-d3c7-49dc-9a70-e3830206e07c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.288.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.288.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.288.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 288/2018-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpenej Advokátskou kanceláriou, Obchodná 187/6, Sečovce, v mene ktorej koná\nadvokát JUDr. Jozef Sabó, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom a prípisom Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky č. k. XVI/2 Pz 106/17/1000-7 z 21. decembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta\n\nporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\n\nslobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru\npostupom a prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna\nprokuratúra“) č. k. XVI/2 Pz 106/17/1000-7 z 21. decembra 2017 (ďalej aj „napadnuté\nkonanie“). Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 13. februára 2018.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako poškodená podala\n10. februára 2014 trestné oznámenie na\nčin\n\n(ďalej len „obvinený“) pre trestný\n\nsprenevery a požiadala o náhradu škody\n\nvo výške 4 735 €. Uznesením\n\nvyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trebišov, odboru kriminálnej\npolície (ďalej len „vyšetrovateľ“) z 23. apríla 2014 bolo začaté trestné stíhanie za prečin\nsprenevery. Dňa 20. júna 2014 vyšetrovateľ uznesením ČVS: ORP-218/2-VYS-TV-2014\nvzniesol obvinenie pre podozrenie zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213\nods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších\npredpisov.\nUznesením vyšetrovateľa ČVS: PPZ-883/NKA-PZ-VY-2015 z 26. júna 2017\nna základe súhlasu prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach bolo trestné stíhanie proti\nobvinenému prerušené podľa § 228 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), pretože sa obvinený\nvýznamnou mierou podieľal na objasnení viacerých zločinov spáchaných zločineckou\nskupinou.\nUznesenie o prerušení trestného stíhania napadla sťažovateľka sťažnosťou, o ktorej\nrozhodla generálna prokuratúra uznesením sp. zn. IV/3 GPt 388/17/1000 z 22. augusta 2017\ntak, že sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietla.\nSťažovateľka dvoma podaniami adresovanými generálnej prokuratúre žiadala\no preskúmanie postupu prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach v súvislosti\nso zbytočnými prieťahmi v konaní (podanie z 8. novembra 2017) a navrhla zrušiť\nprávoplatné uznesenie generálnej prokuratúry sp. zn. IV/3 GPt 388/17/1000 z 22. augusta\n2017 podľa § 363 Trestného poriadku (podanie z 10. novembra 2017).\nGenerálna prokuratúra prípisom č. k. XVI/2 Pz 106/17/1000-7 z 21. decembra 2017\nsťažovateľke oznámila, že uvedené podania boli podľa obsahu posúdené ako návrh\nna zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 363 ods. 1 Trestného\n\n2\n\nporiadku, avšak z dôvodu, že generálny prokurátor nemôže preskúmať rozhodnutie, ktoré\nsám vydal, nebolo možné návrhu vyhovieť.\n3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedla:\n«Sťažovateľka adresovala Okresnej prokuratúre v Trebišove, Krajskej prokuratúre\nv Košiciach a Generálnej prokuratúre SR viacero sťažností na prieťahy v konaní.\nArgumentovala, že ide o právne a skutkovo jednoduchú vec, obvinený\n\nsa\n\npriznal a napriek týmto faktom vyšetrovanie nebolo skončené ani 3 roky po vznesení\nobvinenia.\n... Sťažovateľka dňa 08.11.2017 adresovala generálnemu prokurátorovi SR žiadosť\no preskúmanie postupu prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach v súvislosti\nso zbytočnými prieťahmi v konaní (ďalej len „žiadosť z 08.11.2017“). Sťažovateľka dňa\n10.11.2017 adresovala generálnemu prokurátorovi SR návrh na zrušenie právoplatného\nrozhodnutia podľa §363 Tr. por. (ďalej len „návrh z 10.11.2017“).\nNámestník generálneho prokurátora SR rozhodnutím z 21.12.2017 pod sp.zn. XVI/2\nPz 106/17/1000-7 v súlade s ust. §62 ods. 1 Tr. por. žiadosť z 08.11.2017 a návrh\nz 10.11.2017 posúdil podľa obsahu ako návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia\nv prípravnom konaní podľa §363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku a tomuto návrhu\nnevyhovel.\nSťažovateľka tvrdí, že jej žiadosť z 08.11.2017 nebolo možné posúdiť ako návrh\nv zmysle §363 ods. 1 Trestného poriadku, pretože z jej obsahu vyplýva záver, že namieta\nprieťahy v konaní. Tomu zodpovedá skutočnosť, že návrh v zmysle §363 ods. 1 Trestného\nporiadku sťažovateľka podala samostatným podaním z 10.11.2017.\n... Za začiatok lehoty sa považuje deň, keď bolo\n\nvznesené\n\nobvinenie, teda 20.06.2014.\nKonečné rozhodnutie vo veci vydané nebolo. Trestné stíhanie je prerušené podľa\n§228 ods. 3 Tr. por. z dôvodu, že obvinený\n\nobjasňuje vraždy, ktoré on spáchal\n\na usvedčuje ďalšie osoby, predovšetkým\n\n. Tieto vraždy prejednáva\n\nOkresný súd Košice I. Za týchto okolností je možné predpokladať, že trestné stíhanie bude\nprerušené až pokiaľ vraždy prejednávané Okresným súdom Košice I nebudú právoplatne\nskončené.\n\n3\n\nVzhľadom na vyššie uvedené, v súčasnosti nemožno odhadnúť, kedy bude\nzapokračované v trestnom stíhaní\n\na aký bude ďalší postup orgánov\n\nčinných v trestnom konaní.\nKu dňu prípravy ústavnej sťažnosti (05.02.2018) trestné stíhanie trvá 3 roky\na 7 mesiacov a nevedno kedy bude skončené. Nepochybne ide o viacnásobné prekročenie\nlehoty uvedenej v §209 ods. 2 Tr. por.\n... Sťažovateľka je procesné aktívna, podala trestné oznámenie, predložila\nvyšetrovateľovi vecné a listinné dôkazy, ktoré usvedčili\n\n. V súlade\n\nso zákonom si uplatnila náhradu škody vo výške 4 735 € a navrhla, aby súd v odsudzujúcom\nrozsudku zaviazal obvineného k úhrade spôsobenej škody.\n... Pri zohľadnení celkovej dĺžky konania, doby nečinnosti orgánov štátu\npredstavujúcej jeho prevažnú časť, skutkovo aj právnej jednoduchosti veci, správanie\nsťažovateľky a postupu generálnej prokuratúry SR možno konštatovať, že bolo porušené\nsťažovateľkino právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na prejednanie jej\nzáležitosti v primeranej lehote.\n... Opravný prostriedok podaný sťažovateľkou dňa 08.11.2017 nebol efektívnym\nprostriedkom nápravy podľa čl. 13 Dohovoru a nemá ani žiadny kompenzačný účinok.\nGenerálna prokuratúra žiadosť z 08.11.2017 dezinterpretovala a vôbec nepreskúmala\nprieťahy v konaní.\nZ týchto dôvodov bolo porušené právo sťažovateľky na účinný opravný prostriedok.»\n4. V petite ústavnej sťažnosti je navrhnuté, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„1. Základné práva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva\nna účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa\n21.12.2017 sp. zn. XVI/2 Pz 106/17/1000-7 boli porušené.\n2. Rozhodnutie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 21.12.2017\nsp. zn. XVI/2 Pz 106/17/1000-7 zrušuje a vec vracia Generálnej prokuratúre Slovenskej\nrepubliky na ďalšie konanie.\n\n4\n\n3. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. XVI/ 2\nPz 106/17/1000 - 7 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.\n4.\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ktoré\n\nje Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinná vyplatiť jej do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n5.\n\npriznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Generálna\n\nprokuratúra Slovenskej republiky povinná zaplatiť na účet jej právneho zástupcu\nJUDr. Jozefa Sabóa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njeho prijatiu na ďalšie konanie.\n7. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n\n5\n\n8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému\nsúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne\nproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu\na navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)\nzástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania musí\nsťažovateľ pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento\nzákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie\npred ústavným súdom.\n9. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh (sťažnosť) okrem všeobecných\nnáležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie:\na) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,\nb) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili\nzákladné práva alebo slobody,\nc) proti komu sťažnosť smeruje.\nIII.\n10. Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované\nprávomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných\nnáležitosti návrhu na začatie konania. Jedným z dôvodov, pre ktoré môže ústavný súd návrh\nna začatie konania pri jeho predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde, je nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.\n11. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. To znamená,\nže ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite\nsvojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv\n(m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby\npožadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym\nzástupcom ̶ advokátom.\n\n6\n\n12. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť neobsahuje jasný (jednoznačný) návrh\nrozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania ústavným súdom sa sťažovateľka\ndomáha; petit nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne a takým spôsobom, aby\nmohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci. Formulácia\nnávrhu na rozhodnutie vo veci samej je neúplná a nezrozumiteľná. Petit sťažovateľky nie je\nzhodný s tým, čo uvádza v odôvodnení sťažnosti.\nSťažovateľka v odôvodnení sťažnosti namieta porušenie práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej lehote postupom\ngenerálnej prokuratúry v napadnutom konaní, ako aj tým, že orgány činné v trestnom\nkonaní z dôvodu prerušenia trestného stíhania na základe uznesenia vyšetrovateľa\nČVS: PPZ-883/NKA-PZ-VY-2015 z 26. júna 2017 ďalej nekonajú a trestné stíhanie doteraz\n(po viac ako 3 rokoch a 7 mesiacoch) nie je ukončené.\nV petite\n\nsťažnosti\n\nporušenia tam uvedených\n\nsa\n\nv bode\n\nzákladných\n\npráv\n\n1\n\nsťažovateľka\nrozhodnutím\n\ndomáha\n\nvyslovenia\n\ngenerálnej\n\nprokuratúry\n\nč. k. XVI/2 Pz 106/17/1000-7 z 21. decembra 2017. Aj ďalšie navrhované výroky\nsťažovateľky uvedené v petite ako body 2 a 3, ktorými žiada zrušiť rozhodnutie\ngenerálnej prokuratúry č. k. XVI/2 Pz 106/17/1000-7 z 21. decembra 2017 a zároveň žiada,\naby sa v tomto konaní prikázalo konať, vyvolávajú pochybnosti o tom, čo vlastne\nsťažovateľka chcela navrhnúť v konaní pred ústavným súdom.\n13. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je\npovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho\nzastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne\nvyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní\núčastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, III. ÚS 206/2010, I. ÚS 368/2010,\nII. ÚS 310/2015, II. ÚS 384/2016).\n14. Na základe uvedeného ústavný súd mohol odmietnuť sťažnosť podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí. V záujme\nmateriálneho prístupu k ochrane základných práv a slobôd však ústavný súd preskúmal\nprítomnosť aj iných dôvodov, ktoré by odôvodňovali odmietnutie sťažnosti pri jej\npredbežnom prerokovaní, resp. preskúmal neprítomnosť iných dôvodov odmietnutia\n7\n\nsťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní, keď by aj bolo možné uvažovať o výzve\nsťažovateľky na odstránenie už uvedeného nedostatku sťažnosti.\n15. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením\nalebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07,\nIII. ÚS 155/09, II. ÚS 66/2011).\n16. Ústavný súd pristúpil k preskúmaniu prípisu generálnej prokuratúry č. k.\nXVI/2 Pz 106/17/1000-7 z 21. decembra 2017 a zistil, že generálna prokuratúra odpovedala\nna všetky námietky sťažovateľky uvedené v podaní z 10. novembra 2017 a posúdila ich\npodľa práva.\n17. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po jej\npredbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v tejto časti odmietol\nako zjavne neopodstatnenú.\n18. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Tento\núčel spravidla nie je možné dosiahnuť po právoplatnom skončení napadnutého konania.\nÚstavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola\nna ústavnom súde uplatnená v čase, keď porušenie označeného práva ešte trvalo\n(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému\nsúdu, už nedochádzalo k porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne\nako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých\ndôvodov toto porušovanie skončilo (II. ÚS 139/02).\n\n8\n\n19. Tieto zásady vyjadrené aj v stabilizovanej judikatúre ústavného súdu sú uplatnené\naj v prípade sťažnosti, ktorá sa posudzuje v tomto konaní. Sťažnosťou, ktorá došla\nústavnému súdu 15. februára 2018, sa namietajú zbytočné prieťahy postupom generálnej\nprokuratúry v konaní pod sp. zn. XVI/2 Pz 106/17/1000, kde generálna prokuratúra vec\nriešila prípisom z 21. decembra 2017. V danej veci už bolo rozhodnuté, a tým bola\nnastolená aj právna istota. Z uvedeného vyplýva, že generálna prokuratúra v čase podania\nsťažnosti už nemohla žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania,\nprípadne prieťahy v ňom, lebo vo veci už bolo rozhodnuté.\n20. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol\naj ako zjavne neopodstatnenú.\n21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa\nústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. júna 2018\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia iných org."], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a250e661-d7b9-4578-8526-66f3f3010362", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.384.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 384/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 384/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.384.2016.1"}, {"guid": "ussr:be00d008-db3e-4708-a886-cbb66daec59f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.310.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 310/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 310/2015 z 6. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-06", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.310.2015.1"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 592, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 668, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 116/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 846, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:c70b2119-c03a-4e19-b6a1-b41adf57b9c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 139/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 139/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 344, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c70b2119-c03a-4e19-b6a1-b41adf57b9c3"}, {"guid": "ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 775, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e"}, {"guid": "ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 77/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 77/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:092cef09-192b-403a-8d85-6b60a8805886", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.443.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 443/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 443/2022 z 20. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.443.2022.1"}]}