{"guid": "ussr:13bae14a-0e7a-4911-925f-f6e50fae58fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.285.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 285/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 285/2018 z 13. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. júna 2018, sp. zn. II. ÚS 285/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.285.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-06-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/13bae14a-0e7a-4911-925f-f6e50fae58fa", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.285.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.285.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.285.2018.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 285/2018-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť advokátky\n\n,\n\nzastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Holič s. r. o., Poľovnícka 4, Bernolákovo,\nv mene ktorej koná advokát JUDr. Jozef Holič, vo veci namietaného porušenia práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tost 43/2017 zo 6. decembra 2017 a uznesením\nKrajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 5/2005 z 8. novembra 2017\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť advokátky\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. februára\n2018 doručená sťažnosť advokátky\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou\n\nnamieta porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\n\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný\nopravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tost 43/2017\nzo 6. decembra 2017 a uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 5/2005 z 8. novembra 2017. Sťažnosť bola odovzdaná\nna poštovú prepravu 31. januára 2018.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v trestnej veci vedenej krajským súdom\npod sp. zn. 2 T 5/2005 proti obžalovanému\n\n(ďalej len\n\n„obžalovaný“), stíhanému pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom, bola sťažovateľka\nopatrením krajského súdu sp. zn. 2 T 5/2005 z 20. decembra 2016 ustanovená\nza náhradného obhajcu obžalovaného v zmysle dikcie § 40a ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z.\nTrestný poriadok účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný poriadok“).\nKrajský súd v trestnej veci obžalovaného nariadil na 8. november 2017 hlavné\npojednávanie. Sťažovateľka svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní ospravedlnila\nvyjadrením doručeným krajskému súdu 7. novembra 2017 o 16.07 h elektronickou formou.\nKrajský súd uznesením č. k. 2 T 5/2005-2129 z 8. novembra 2017 uložil sťažovateľke\nporiadkovú pokutu vo výške 1 000 € podľa § 66 ods. 1 Trestného poriadku.\nV zákonnej lehote podala sťažovateľka proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty\nsťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 Tost 43/2017 zo 6. decembra\n2017 tak, že sťažnosť zamietol.\n3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti ďalej uviedla:\n«Predmetom tejto podanej sťažnosti je, že súd opatrením zo dňa 20.12.2016\npod sp. zn. 2T/5/2005 ustanovil obžalovanému náhradnú obhajkyňu\n\n,\n\nsťažovateľku, na základe toho, že zvolený obhajca odmietol byť účastným na porušovaní\npráv\n\npri trvácom a opakovanom zbytočnom prieťahu v konaní\n\na v pokračovaní porušovania základného práva na skončenie veci v primeranej lehote.\nSúd ustanovením náhradnej obhajkyne mienil dosiahnuť, aby sa zúčastňovala\npojednávaní, čím chcel, aby zjavne porušila hlavnú zásadu zákona o advokácii, a to konať\nv záujme klienta.\n\n2\n\nUstanovenie náhradnej obhajkyne bolo v rozpore s ustanovením § 39, § 40a Tr. por.\nv znení zák. č. 403/04 Zb.\nNáhradný obhajca nesmel byť ustanovený. Náhradný obhajca má rovnaké práva, ale\naj povinnosti ako obhajca zvolený. Má aj povinnosť konať iba v prospech klienta, aj keď je\nustanovený súdom.\nTeda ustanovenie\n\nbolo vykonané v procese nespravodlivom,\n\nkedy sa súd v snahe trvalo porušovať právo obžalovaného na skončenie veci v primeranej\nlehote pokúsil porušiť aj povinnosť obhajcu konať len a výlučne v záujme klienta.\nSúd nesmel spravodlivo očakávať, že obhajkyňa poruší svoju povinnosť, ktorá je\nrovnaká ako povinnosť zvoleného obhajcu a svojou účasťou umožní súdu pokračovať\nv porušovaní práva chráneného Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami,\nktorými je Slovenská republika viazaná.\nV nespravodlivom procese nemôže byť vyhlásené spravodlivé rozhodnutie.\nSťažovateľka dňa 07.11.2017 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní vytýčenom\nna deň 08.11.2017. Svoju žiadosť o ospravedlnenie neúčasti odôvodnila nasledovným.\n„Vzhľadom na moje postavenie ako náhradnej obhajkyne mám s ohľadom\nna doterajší priebeh konania pochybnosť, či obava súdu, že by mohlo byť zmarené hlavne\npojednávanie pre neprítomnosť zvoleného obhajcu, ktorá bola dôvodom môjho ustanovenia,\nje skutočne dôvodná.\nS ohľadom na doterajší priebeh konania možno vysloviť i obavu, či inštitút\nustanovenia náhradného obhajcu nebol použitý na systematické porušovanie základných\npráv môjho klienta. Ako sa totiž v priebehu konania stalo jasným, obžalovaný, ako i jeho\nhlavný obhajca sa konania nezúčastňujú nie z dôvodu, že majú úmysel mariť trestné\nkonanie, ale z dôvodu, že týmto konaním sú porušované základné práva chránené právnym\nporiadkom\n\nvrátane\n\nÚstavy\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\na\n\npre\n\nSlovenskú\n\nrepubliku\n\nzáväzného Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uvedené porušovanie\nzákladných práv je napokon konštatované i Nálezom Ústavného sudu Slovenskej republiky\nč. I ÚS/133/2017.\nPo preštudovaní časti spisu týkajúcej sa skutku, zo spáchania ktorého je klient\nobžalovaný, musím konštatovať, že z podkladov, ktoré sú súčasťou spisu vyplýva, že\nobžalovaný mal vážny záujem o realizáciu výstavby a postupne zabezpečoval všetko, čo\n\n3\n\nbolo potrebné, aby bola v súlade so zákonom. V štádiu, kedy malo dôjsť k vydaniu\nstavebného povolenia no nedošlo, záujemcov o byty nijako nezavádzal, oznámil im\nskutočný, pravdivý stav. Keď bola pre záujemcov situácia neúnosne neistá, tie finančné\nprostriedky, ktoré bolo možné vrátiť, záujemcom vrátil. Mám preto za to, že na základe\nuvedeného, ako i na základe obsahu spisu nie je možné kvalifikovať stíhaný skutok tak, ako\nje uvedené v obžalobe. Išlo jednoznačne o obchodnoprávny vzťah, ktorý nemá žiadnu\ntrestnoprávnu rovinu. Mám za to, že práve na zabránenie podobnému (bez)právnemu stavu\nslúži inštitút ustúpenia od obžaloby zo strany prokuratúry a zastavenie konania kvôli\naktuálne už úplnému zániku trestnosti, ako i kvôli konštatovaným porušeniam základných\npráv.“\nKrajský súd v Trnave vydal dňa 08.11.2017, pod sp. zn. 2T/5/2005-2129 uznesenie\no uložení poriadkovej pokuty náhradnej obhajkyni vo výške 1.000,- Eur, pretože obhajkyňa\nneskoro a neodôvodnene ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa\n08.11.2017, ktorým súd spôsobuje zbytočné prieťahy a koná proti právu obžalovaného\nna skončenie veci v primeranej lehote.\nKrajský súd v Trnave už mnohokrát v minulosti, aj v inom zložení senátu, zrušil\ntermín pojednávania, či odročoval pojednávanie, ale nikdy nezabránil, aby svedkovia\nna súd prišli. Poukazujeme na to, že zvolený obhajca svoju neúčasť v priebehu konania\nv rokoch 2005 - 2015 ospravedlnil len dvakrát, čo konštatuje aj Nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky vo svojom odôvodnení.\nSúd nezabránil účasti predvolaných svedkov ani po oznámení, že sa\npojednávania konaného dňa 08.11.2017 nezúčastní, hoci sa o to mohol aspoň\npokúsiť.\nTrestajúci súd (porušovateľ v II. rade) zároveň v konaní nezaznamenal absolútne\nžiadny posun ani pri účasti náhradnej obhajkyne na hlavných pojednávaniach, ktoré boli\nodročované bez pojednávania.\nNáhradná obhajkyňa sa po opakovaných odročených pojednávaniach dostala\nk Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.05.2017 pod zn. I. ÚS 133/2017,\nktorý ju svojim obsahom utvrdil v tom, že účasťou na pojednávaní koná proti záujmu svojho\nklienta.\n\n4\n\nProti uzneseniu Krajského súdu v Trnave o uložení poriadkovej pokuty zo dňa\n08.11.2017 pod sp. zn. 2T/5/2005-2129 podala náhradná obhajkyňa,\nriadne a včas riadny opravný prostriedok.\nSťažnostný súd (porušovateľ v I. rade) ohľadom podaného opravného prostriedku\nkonal v rozpore § 147 ods. 1 písm. b) Tr. por. č. 141/1961 Zb., v rozpore s čl. 46 ods. 1,\nods. 2, čl. 47 ods. 2, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 6 ods. 1, čl. 13 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 36 ods. 1, ods. 2, čl. 37 ods. 2, ods. 3\nListiny základných ľudských práv a slobôd...\nOdvolací súd nepreskúmal dodržiavanie procesných predpisov pri ustanovení\nsťažovateľky do postu náhradnej obhajkyne a neprihliadol na Nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 24.05.2017 pod zn. I. ÚS 133/2017, ktorého obsah bol\ndôvodom, kedy si vyhodnotila stav tak, že jej účasť na hlavnom pojednávaní je nemožná.»\n4. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby\nústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„I. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tost 43/2017\na Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 2T 5/2005 porušili právo\n... na spravodlivé konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd a právo na účinný opravný prostriedok zaručené v čl. 13\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nII. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 06.12.2017 pod sp. zn. 2 Tost 43/2017 a jemu predchádzajúce uznesenie\nKrajského súdu v Trnave zo dňa 08.11.2017 pod sp. zn. 2T/5/2005-2129.\nIII. Sťažovateľke\n\n... sa priznáva nárok na spravodlivé finančne\n\nzadosťučinenie vo výške 1,- €, ktoré je porušovateľ povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky... do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti nálezu.\nIV. Sťažovateľke sa priznáva nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v konaní\npred Ústavným súdom SR vo výške 325,42 €, ktoré je porušovateľ povinný zaplatiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľky... do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti nálezu.“\n\n5\n\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd\nrozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie\nsvojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd.\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n7. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nPodľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli\nporušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa\nporušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\n\n6\n\nIII.\n8. Ako to z petitu sťažnosti zjavne vyplýva, podstatou námietok sťažovateľky sú\ntvrdenia o porušení práva na spravodlivé súdne konanie a práva na účinný opravný\nprostriedok podľa dohovoru konaním krajského súdu, ktorý sťažovateľke ako náhradnej\nobhajkyni uznesením sp. zn. 2 T 5/2005 z 8. novembra 2017 uložil poriadkovú pokutu, ako\naj konaním najvyššieho súdu, ktorý v konaní o podanej sťažnosti zamietol sťažnosť.\nK namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nkonaním krajského súdu\n9. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n10. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPrávomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci\nna jej prerokovanie (m. m. I. ÚS 103/02, II. ÚS 90/06, IV. ÚS 115/07, II. ÚS 296/09).\nÚstavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý\nnasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa\nna ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu\nsubsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona\no ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\n\n7\n\n11. Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu z 8. novembra 2017 mohla\nsťažovateľka podať sťažnosť (čo aj využila), o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť\nsťažnostný (najvyšší) súd. Právomoc najvyššieho súdu v danom prípade vylučuje právomoc\nústavného súdu. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto\nčasť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku\nsvojej právomoci.\nK namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nkonaním najvyššieho súdu\n12. Ústavný súd po oboznámení sa s argumentáciou sťažovateľky preskúmal\nnapadnuté uznesenie najvyššieho súdu a v záujme presvedčivosti vlastnej rozhodovacej\nčinnosti považoval za potrebné poukázať aj na relevantnú časť odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia:\n„Najvyšší súd na podklade riadne a včas podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 147\nods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. (zákon č. 141/1961 Zb.) správnosť výrokov napadnutého\nuznesenia, proti ktorým sťažovateľka podala sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce\nnapadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že sťažnosť náhradnej obhajkyne\nnie je dôvodná.\nS poukazom na námietky náhradnej obhajkyne, týkajúce sa nezákonnosti postupu\nkrajského súdu v predmetnom trestnom konaní, je potrebné hneď na úvod uviesť, že\nsťažnostný súd v konaní o sťažnosti proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty nie je\noprávnený posudzovať správnosť a zákonnosť celého prebiehajúceho trestného konania.\nJeho prieskumná povinnosť sa obmedzuje len na správnosť a úplnosť výroku napadnutého\nrozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (v rozsahu potrebnom na vyslovenie záveru,\nči v predmetnom prípade boli alebo neboli splnené zákonné podmienky pre uloženie\nporiadkovej pokuty).\n... Poriadková pokuta predstavuje tradičný spôsob postihu tých osôb, ktoré\nneuposlúchnu výzvu alebo vydaný príkaz a je jedným z prostriedkov vynútenia splnenia\nurčitej povinnosti podľa Trestného poriadku.\n\n8\n\nAk je obžalovaný, jeho obhajca alebo svedok riadne a včas upovedomený o hlavnom\npojednávaní, je potrebné takéto upovedomenie považovať za príkaz podľa Trestného\nporiadku, aby sa na hlavné pojednávanie dostavil tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 70\nods. 1 Tr. por. (uznesenie najvyššieho súdu z 29. mája 2013, sp. zn. 3 Tost 17/2013).\nDostatočným ospravedlnením v zmysle § 70 ods. 1 Tr. por. sa podľa ustálenej súdnej\npraxe rozumie včasné, osobné ospravedlnenie podložené lekárskym potvrdením\no práceneschopnosti, alebo iným hodnoverným dokladom, ktorý preukáže závažný dôvod,\npre ktorý sa predvolaná osoba úkonu nemohla zúčastniť (napr. uznesenie najvyššieho súdu\nz 10. apríla 2008. sp. zn. 1 Tošs 17/2008).\nZ obsahu predloženého spisového materiálu je zrejmé, že na hlavnom pojednávaní\ndňa 18. septembra 2017 náhradná obhajkyňa vzala na vedomie odročenie hlavného\npojednávania na deň 8. november 2017 o 9:00 hod. (č. 1. 2094 spisu) a svoju neúčasť\nna pojednávaní ospravedlnila emailovým podaním, doručeným do podateľne krajského\nsúdu dňa 7. novembra 2017 o 16:07 hod. (č. 1. 2123 spisu), teda necelý deň pred určeným\ntermínom hlavného pojednávania. Pokiaľ náhradná obhajkyňa v podanej sťažnosti\nargumentuje tým, že svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní dostatočne ospravedlnila tým,\nže nesúhlasí s postupom krajského súdu v tomto konaní a že v konaní sú systematicky\nporušované základné práva jej klienta, potom sťažnostnému súdu nie je zrejmé, z akého\ndôvodu tieto skutočnosti neoznámila konajúcemu súdu skôr ako dňa 7. novembra 2017.\nZ obsahu zaslaného ospravedlnenia náhradnej obhajkyne, ako aj z podanej sťažnosti\nje zrejmé, že k týmto záverom musela dospieť postupnom času, pri študovaní spisu\na oboznamovaní sa s predmetnou trestnou vecou (ako to vyplýva aj z obsahu jej sťažnosti,\nv ktorej uvádza, že už pri prvotnom preštudovaní spisu zistila nezrovnalosť medzi dôvodom\nneúčasti zvoleného obhajcu na hlavných pojednávaniach, uvedeným jej krajským súdom\npri telefonickom\n\nrozhovore\n\na\n\nskutočným\n\ndôvodom\n\nneúčasti\n\nzvoleného\n\nobhajcu\n\nobžalovaného, vyplývajúcim zo spisového materiálu), teda nešlo o skutočnosti, ktoré by sa\ndozvedela až deň pred pojednávaním a nemohla by ich súdu oznámiť skôr. Naopak,\noznámením svojej neúčasti na hlavnom pojednávaní menej ako 17 hodín pred určeným\ntermínom hlavného pojednávania musela náhradná obhajkyňa predpokladať, že konajúci\nsúd nebude mať reálnu možnosť oznámiť túto skutočnosť ostatným predvolaným osobám\n(s poukazom na to, že sa zúčastnila predchádzajúceho hlavného pojednávania a vedela, že\n\n9\n\nna termín 8. novembra 2017 budú predvolaní viacerí svedkovia), a teda jej ospravedlnením\ndôjde k zmareniu tohto pojednávania.\nSkutočnosť, že náhradná obhajkyňa svojim ospravedlnením neúčasti na hlavnom\npojednávaní deň pred pojednávaním sledovala predovšetkým jeho zmarenie, je podľa\nsťažnostného súdu zrejmá aj z jej (pre sťažnostný súd absolútne nepochopiteľného) konania\ndňa 8. novembra 2017, uvedenom v úradnom zázname na č. 1. 2127 spisu, v zmysle ktorého\npo telefonickom skontaktovaní sa predsedu senátu krajského súdu\ns náhradnou obhajkyňou, po tom, ako sa jej predseda senátu predstavil, náhradná\nobhajkyňa okamžite ukončila hovor.\nVychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že v posudzovanom prípade boli splnené\nzákonné podmienky pre uloženie poriadkovej pokuty náhradnej obhajkyni, keďže táto\nneuposlúchla príkaz súdu a bez dostatočného ospravedlnenia sa nedostavila na hlavné\npojednávanie. Z tohto dôvodu najvyšší súd rozhodol tak, že jej sťažnosť proti uzneseniu\nkrajského súdu o uložení poriadkovej pokuty ako nedôvodnú zamietol.“\n13. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je\nplne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997,\nRecueil III/1997).\n\n10\n\n14. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIII. ÚS 288/2016).\n15. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil\n(II. ÚS 21/96, III. ÚS 151/05). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti\nposkytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi\nvšeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci\nv ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu\nnie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5\nústavy (I. ÚS 13/01, I. ÚS 120/04).\n16. Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\n\n11\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n17. Ústavný súd napadnuté uznesenie najvyššieho súdu preskúmal a považuje\nza preukázané, že právne závery najvyššieho súdu sú riadne zdôvodnené a rozhodnutie\nnevykazuje žiadne znaky arbitrárnosti, a teda je ústavne akceptovateľné a udržateľné.\n18. Ústavný súd už v minulosti konštatoval, že pokiaľ ide o charakter poriadkovej\npokuty, také rozhodnutie je procesnou sankciou, ktorou je možné vynútiť si splnenie tých\nprocesných povinností, ktoré napriek tomu, že došlo k ich účinnému uloženiu, splnené\nneboli. Základným predpokladom pre vydanie takéhoto rozhodnutia je to, že konaním alebo\nopomenutím dôjde k sťaženiu postupu konania, t. j. nesplnením takej povinnosti dôjde\nk predĺženiu súdneho konania.\nDôvodnosť uloženia pokuty sťažovateľke ústavnému súdu neprislúcha hodnotiť ani\nspochybňovať. Ako už bolo načrtnuté, právomoc ústavného súdu nenahrádza postupy\na rozhodnutia všeobecných súdov a nepoužíva sa na skúmanie namietanej vecnej\nnesprávnosti, pretože ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným\nsúdom. Úlohou ústavného súdu nie je ani náprava prípadných pochybení všeobecných\nsúdov pri vydávaní procesných rozhodnutí. Rozhodovanie o poriadkových pokutách\n(procesné rozhodnutia) pred všeobecnými súdmi patrí jednoznačne do výlučnej\nkompetencie všeobecných súdov, pri ktorej sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho\nrozhodovania (m.m. III. ÚS 152/2017).\n19. Na základe uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že nemohlo\ndôjsť k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv, čo zakladá dôvod\nna odmietnutie tejto časti sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\n\n12\n\nK namietanému porušeniu práva na účinný prostriedok nápravy\npodľa čl. 13 dohovoru\n20. Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu z čl. 13 dohovoru vyplýva pre fyzické\nosoby a právnické osoby procesné právo akcesorickej povahy mať účinné právne\nprostriedky nápravy pred národným orgánom v prípade porušenia ostatných ľudských práv\nchránených dohovorom (III. ÚS 38/05, II. ÚS 99/2011).\n21. Ústavný súd pripomína, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva\nsa čl. 13 dohovoru vzťahuje iba na prípady, v ktorých sa jednotlivcovi podarí preukázať\npravdepodobnosť tvrdenia, že sa stal obeťou porušenia práv garantovaných dohovorom\n(Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok z 27. 4. 1988, séria A, č. 131, ods. 52;\nm. m. IV. ÚS 163/07). V okolnostiach prípadu však ústavný súd k takémuto záveru\nnedospel.\n22. V prerokúvanej veci sťažovateľka mala k dispozícii účinný prostriedok nápravy,\nktorý aj využila podaním ústavnej sťažnosti, a jej právam bola poskytnutá ochrana zo strany\nústavného súdu. Ústavný súd preto konštatuje, že v predmetnej veci nezistil súvislosť medzi\nnamietaným porušením čl. 13 dohovoru, ktorý upravuje právo na účinný prostriedok\nnápravy, a napadnutými uzneseniami krajského súdu a najvyššieho súdu, preto sťažnosť aj\nv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n23. Ústavný súd navyše k meritu veci uvádza, že vec sťažovateľky možno vzhľadom\nna hodnotu sporu pred súdmi (1 000 €) posúdiť ako tzv. bagateľnú vec, kde vzhľadom\nna konkrétne okolnosti prípadu už samotný predmet sporu v napadnutom konaní zakladá\nz hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu (porov. najmä IV. ÚS 358/08, ako aj\nIV. ÚS 340/2014, III. ÚS 529/2014, II. ÚS 468/2015, II. ÚS 357/2015, II. ÚS 149/2018)\ndôvod na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\nOpodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v bagateľných veciach\nprichádza totiž do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov, ktoré sú\npre postupy zisťovania skutkového základu sporu a pre jeho právne posúdenie esenciálne\n\n13\n\n(porov. IV. ÚS 358/08, II. ÚS 136/2018), resp. v prípadoch, ak pôjde o intenzitu zásahu\nkolidujúcu s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd (porov. II. ÚS 193/2018).\nOpísaný rozmer veci však sťažovateľka vo svojej sťažnosti neartikulovala a ani\nneodôvodnila.\nUvedená hodnota sporu pred všeobecnými súdmi tak signalizuje zjavnú\nneopodstatnenosť sťažnosti z dôvodu bagateľnosti veci a nutnosť odmietnutia sťažnosti\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj z uvedeného dôvodu.\n24. Nad rámec ústavný súd ešte poznamenáva, že ďalšími námietkami sťažovateľky\nuvedenými v sťažnosti sa už bližšie nezaoberal z dôvodu, že údajné namietané porušenie\nčl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5 a základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 47 ods. 2 ústavy\na podľa čl. 36 ods. 1 a 2 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd uvedené\nv sťažnosti nie je zdôvodnené a navyše nie je premietnuté ani v petite sťažnosti, ktorým je\nústavný súd viazaný (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd viazaný petitom\nsťažnosti považuje namietané porušenie tých práv, ktoré sťažovateľka nepremietla do petitu\nvo vzťahu ku konkrétnemu porušovateľovi, len za súčasť jej právnej argumentácie.\n25. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľky.\nPoučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. júna 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "advokát, advokácia-zastúpenie advokátom", "pokuta-poriadková", "pokuta-uloženie", "konanie-bagateľná vec", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7cac3cc7-c734-4c6c-968d-954b872c6ddc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.193.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2018 z 12. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.193.2018.1"}, {"guid": "ussr:27d234be-7097-4e89-96c3-3cfc390be7fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.149.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 149/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 149/2018 z 8. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-08", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.149.2018.1"}, {"guid": "ussr:1af22ed2-80ed-44d5-b038-e1e71c47c4bb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.136.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 136/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 136/2018 z 8. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-08", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.136.2018.1"}, {"guid": "ussr:11630b0a-ed8d-4f1d-9b5c-52fbf4ab648a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.133.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 133/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 133/2017 z 24. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.133.2017.2"}, {"guid": "ussr:943fc796-e18f-423e-868f-3f288d909842", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.152.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 152/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/2017 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.152.2017.1"}, {"guid": "ussr:32ddb02f-2a01-4797-b5e4-19313f71d71f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2016 z 11. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1"}, {"guid": "ussr:33682c5c-f6ac-4e3b-a05a-79b41494790b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.468.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 468/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 468/2015 z 29. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-29", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.468.2015.1"}, {"guid": "ussr:b067053c-9d32-4fa4-9516-498f4355ecf5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.357.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 357/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/2015 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.357.2015.1"}, {"guid": "ussr:16c3cca0-61fe-4871-9059-58a2dbd7085b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 529/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 529/2014 z 9. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-09", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:16c3cca0-61fe-4871-9059-58a2dbd7085b"}, {"guid": "ussr:955c1640-a008-4995-b3a8-c522e0189cef", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/2014 z 19. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-19", "citacie_n": 533, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:955c1640-a008-4995-b3a8-c522e0189cef"}, {"guid": "ussr:1b91bb72-a86a-4f77-b06b-c9f71caafbd8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 99/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 99/2011 z 24. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-24", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b91bb72-a86a-4f77-b06b-c9f71caafbd8"}, {"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:34d1564a-40a2-4de3-a33c-342264dff8f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:34d1564a-40a2-4de3-a33c-342264dff8f1"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 120/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/04 z 30. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-30", "citacie_n": 554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/01 z 14. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0d97f45a-1353-42f1-89cf-300c63277205", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.17.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 17/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/2025 z 16. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.17.2025.1"}, {"guid": "ussr:1e71d383-1c2d-49f8-95ba-92efe1a334f0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.14.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/2024 z 23. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.14.2024.1"}, {"guid": "ussr:c1e7d0c9-e78b-4ef4-8877-a9905305b0b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.309.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 309/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 309/2023 z 5. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.309.2023.2"}]}