{"guid": "ussr:9dd92b72-74b3-4e17-b40e-39a5e7838d3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.283.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 283/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 283/2018 z 13. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. júna 2018, sp. zn. II. ÚS 283/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.283.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-06-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-5", "nazov": "čl. 20 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-3", "nazov": "čl. 13 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "nazov": "čl. 13 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 16", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 16", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 16", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 17", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 52 ods. 1", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 52 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 52 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9dd92b72-74b3-4e17-b40e-39a5e7838d3d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.283.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.283.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.283.2018.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 283/2018-23\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok,\nSeberíniho 9, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou Lansky, Ganzger  Partner\nRechtsanwälte, spol. s r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Martin Jacko, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 12 ods. 2,\nčl. 20 ods. 1 a 5, čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky\na práv podľa čl. 16 a 17 v spojení s čl. 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie\nuznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 937 z 30. novembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára\n2018 doručená sťažnosť Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 12 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ ústava“), základného práva vlastniť majetok\n\npodľa čl. 20 ods. 1 a 5 ústavy, základného práva na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 ústavy\nv spojení so zákonným obmedzením základného práva podľa čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy, práva\nna slobodné podnikanie podľa čl. 16 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len\n„charta“), práva vlastniť majetok podľa čl. 17 ods. 1 charty a obmedzenie výkonu práva\npodľa čl. 52 ods. 1 charty uznesením Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj „národná\nrada“) č. 937 z 30. novembra 2017 (ďalej aj „uznesenie národnej rady“), ktorým národná\nrada udelila súhlas s koncepciou oddlženia zdravotníckych zariadení na úhradu záväzkov\npo lehote splatnosti do výšky 585 000 000 € (ďalej len „ koncepcia oddlženia“) schválenou\nuznesením vlády Slovenskej republiky č. 425/2017.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej\nlen\n\n„ministerstvo\n\nzdravotníctva“)\n\npredložilo\n\n6.\n\nnovembra\n\n2017\n\nnárodnej\n\nrade\n\nna prerokovanie koncepciu oddlženia, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky svojím\nuznesením 13. septembra 2017. Koncepcia oddlženia pod číslom parlamentnej tlače 705\nbola v národnej rade prerokovaná na 23. schôdzi a schválená 30. novembra 2017 uznesením\nč. 937.\nPodľa schváleného uznesenia národnej rady: „Národná rada Slovenskej republiky\nsúhlasí\n\ns použitím\n\nštátnych\n\nfinančných\n\naktív\n\nna\n\nrealizáciu\n\nkoncepcie\n\noddlženia zdravotníckych zariadení na úhradu záväzkov po lehote splatnosti do výšky\n585 000 000 Eur.“\n3. Podľa názoru sťažovateľky: «Napadnuté Uznesenie NR SR porušilo základné\npráva a slobody veriteľov - obchodných spoločnosti A care, s.r.o., ADYTON medical\ndevices SK, s.r.o., BEZNOSKA Slovakia, s.r.o., Biomedica Slovakia, s.r.o., BIOTRONIK\nSlovensko, s.r.o., ConvaTEc Česká republika s.r.o., DISPOMED, s.r.o., Essity Slovakia,\ns.r.o., HARTMANN-RICO spol. s.r.o., InterMedical, spol. s r.o., Jonson & Jonson, s.r.o.,\nLima SK s.r.o., Lohmann & Rauscher, s.r.o., M E D I L A S, spoločnosť s ručením\nobmedzeným, Medtronic Slovakia s.r.o., Mölnlycke Healt Care, s.r.o., PHARMA GROUP,\na.s., Roche Slovensko, s.r.o., R A D I X spol. s r.o., TATRA-ALPINE a.s., ULTRAMED\ns.r.o., VIVAX Pharmaceuticals, s.r.o., Zimmer Slovakia s.r.o. (ďalej v texte ako poškodení\nveritelia), ktorí na mimoriadnom zasadnutí valného zhromaždenia konaného dňa 29.1.2018\n\n2\n\nju poverili zastupovaním ich práv a záujmov dotknutých Uznesením NR SR, ktorým NR SR\nudelila súhlas s Koncepciou oddlženia, zaručené článkami 12 ods. 2, 20 ods. 1 a 5, čl. 35\nods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy a článkami 16 a 17 v spojení s čl. 52 ods. 1\nCharty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).»\n4. Sťažovateľka k splneniu podmienok prípustnosti sťažnosti podľa § 25 ods. 2\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uvádza:\n«a) sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená, pretože existuje, ako to vyplynie z ďalších\nskutkových a právnych argumentov priama a preukázateľná spojitosť medzi napadnutým\nUznesením NR SR a porušením označených základných práv a slobôd podľa Ústavy\na podľa Charty;\nb) napadnuté Uznesenie NR SR bolo platne prijaté 30.11.2017 a preto je sťažnosť\npodaná včas (§ 53 ods. 3 Zákona o ústavnom súde);\nc) proti napadnutému Uzneseniu NR SR nie je prípustný žiaden opravný prostriedok\na preto niet iného súdu, ktorý by mohol poskytnúť ochranu základným právam a slobodám\nPoškodených veriteľov;\nd) Sťažovateľka uvádza, že podľa čl. 7 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu\na Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných\ntransakciách (ďalej v texte aj ako „Smernica o boji proti oneskoreným platbám“),\nprostriedky uvedené v odseku 4 zahŕňajú ustanovenia, na základe ktorých organizácie\noficiálne uznané ako organizácie zastupujúce podniky alebo organizácie s oprávneným\nzáujmom na zastupovaní podnikov môžu podať návrh na začatie konania na súde alebo\npríslušnom správnom orgáne podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva na základe toho,\nže zmluvné podmienky alebo obchodné praktiky sú značne nevýhodné v zmysle čl. 7 ods. 1\nSmernice, aby tak mohli uplatniť primerané a účinné prostriedky, ktoré zabránia ich\npokračujúcemu uplatňovaniu (bližšie objasnenie je v bode 29 odôvodnenia citovanej\nsmernice).\ne) Z citovaného článku Smernice o boji proti oneskoreným platbám a jeho\nodôvodnenia jasne vyplýva, že Sťažovateľka je aktívne procesne legitimovaná\n\n3\n\nna zastupovanie veriteľov, jej členov na akomkoľvek súdnom orgáne, vrátane ÚS SR,\npred ktorým môže uplatniť ochranu základných práv a slobôd jej členov. Sťažnosť\npodľa čl. 127 ods. 1 Ústavy je súčasne, v zmysle citovanej Smernice, primeraným a účinným\nprostriedkom ochrany proti vykonávanie Oddlženia;\nf) podľa ustálenej judikatúry ÚS SR v zmysle čl. 127 ods. 1 Ústavy v spojení s § 51\nods. 1 Zákona o ústavnom súde možno sa domáhať ochrany ústavnou sťažnosťou proti\ntakému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu orgánu, ktorý má atribúty verejnej\nmoci, ktorým tento autoritatívne zasiahol do sféry Poškodených veriteľov. Takým orgánom\nje aj NR SR, ktorá v tomto konaní preto má pasívnu procesnú legitimáciu.»\n5. Sťažovateľka v sťažnosti argumentuje: „Napadnuté uznesenie NR SR možno\nzaradiť do skupiny individuálnych právnych aktov, pretože disponuje predovšetkým\nvlastnosťami typickými pre individuálne právne akty (rozhodnutia). Je aktom aplikácie\npráva, ktorý bol vydaný NR SR na základe kontrolnej právomoci zverenej jej Ústavou, a je\nkonkretizované; t. j. vzťahuje sa na konkrétne objekt, ktorým je Koncepcia oddlženia\na konkrétne subjekty, ktorými sú predovšetkým dlžníci a veritelia, patriaci do finančného\nmechanizmu vytvoreného touto koncepciou.\nNavyše, podľa § 13 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o\nZbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v Zbierke\nzákonov sa uverejňujú uznesenia NR SR, ak tak ustanovuje osobitný predpis a uznesenia NR\nSR, o ktorých rozhodla, že sa majú uverejniť v zbierke zákonov.\nTieto uznesenia nie sú právne predpisy, ale iné akty, a preto nie sú spôsobilým\npredmetom konania o súlade právnych predpisov, v ktorom sa musia napádať len právne\npredpisy, ich časti alebo jednotlivé ustanovenia.\nNapadnuté Uznesenie NR SR však nebolo ani publikované v Zbierke zákonov, čo ešte\nviac potvrdzuje, že ide o individuálny akt aplikácie práva v rámci kontrolnej právomoci\nNR SR, ktorá vyplýva z Ústavy a z § 2 Zákona o rokovacom poriadku.\nUznesenie NR SR je z tohto základného dôvodu napadnuteľné len sťažnosťou podľa\nčl. 127 ods. 1 Ústavy.“\n\n4\n\n6. Porušenie svojich základných práv a slobôd sťažovateľka odôvodňuje:\na) vo vzťahu k priamej diskriminácii: «Podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy, základné práva\na slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu,\nfarbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny\npôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.\nNikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\nNapadnuté Uznesenie NR SR udelením súhlasu s Koncepciou oddlženia sa podieľa\nna diskriminácii niektorých veriteľov pre ich iné postavenie. Táto diskriminácia vyplýva\nz toho, že Oddlženie vylučuje z jeho účinkov veriteľov, ktorí:\n- majú pohľadávky, splatné po 31.12.2016;\n- nie sú ochotní pristúpiť na čiastočné „vyvlastnenie“ ich pohľadávok (diskont istiny)\na preto sú zaradení na horšie poradie pri ich uspokojovaní, ktoré môže viesť aj k tomu, že\ntaké pohľadávky nebudú vôbec uspokojené alebo sú dokonca vyradení aj z elektronickej\naukcie.\nPodľa bodu 4.4 Oddlženia: „Ministerstvo zdravotníctva spolu s Ministerstvom\nfinancií vytvorilo v tejto súvislostí finančný mechanizmus, v rámci ktorého budú mať\nveritelia možnosť uspokojiť svoje pohľadávky voči nemocniciam za podmienok uvedených\nv tomto dokumente. Tento mechanizmus je vytvorený transparentne a na princípe prístupu\nza rovnakých podmienok pre všetkých. Zapojenie veriteľov do tohto systému je dobrovoľné\na právne nenárokovateľné.\nZ tohto bodu (zvýraznenej vety) Oddlženia vyplýva, že Ministerstvo zdravotníctva\nSlovenskej republiky (ďalej v texte len ako „MZ SR“) môže bez uvedenia akéhokoľvek\ndôvodu vylúčiť niektorého veriteľa z účinkov Oddlženia len s odkazom na to, že zapojenie\nnie je právne nárokovateľné. Taká možnosť vytvára základ pre možnú diskrimináciu\nniektorých veriteľov. Tento záver je úplne zrejmý, hoci existuje aj taký výklad, podľa\nktorého dlžníci alebo žalované ministerstvo si nemôžu právne nárokovať, aby sa veritelia\nzapojili do prijatého mechanizmu. Táto nezrozumiteľnosť vytvára možnosť takého výkladu\nOddlženia, ktorý by mohol diskvalifikovať niektorých veriteľov.\nKoncepcia\n\noddlženia\n\nteda\n\nvýrazne\n\nzvýhodňuje,\n\nbez\n\nprimeraných\n\na ospravedlniteľných dôvodov, tých veriteľov, ktorí sú ochotní rezignovať na svoje\noprávnené nároky v rozsahu, ktorý predstavuje nekalú obchodnú a zmluvnú praktiku oproti\n\n5\n\ntým veriteľom, ktorí nechcú súhlasiť predovšetkým s diskontom z istiny pohľadávok\na, naproti tomu znevýhodňuje tých veriteľov, ktorí nesúhlasia s Oddlžením a jeho dvomi tým\nveriteľom, ktorí sa nechcú súhlasiť predovšetkým s diskontom z istiny pohľadávok a, naproti\ntomu znevýhodňuje tých veriteľov, ktorí nesúhlasia s Oddlžením a jeho dvomi základnými\nformami, ktoré sú využiteľné len za neprijateľných obchodných a zmluvných podmienok.»\nb) vo vzťahu k porušeniu základného práva vlastniť iným zásahom: «Podľa čl. 20\nods. 1 Ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má\nrovnaký zákonný obsah a ochranu. Ústava výslovne nevymedzuje pojem „majetok“.\nPredmet vlastníckeho práva však opakovane vymedzil ÚS SR... predmetom ochrany\nzákladného práva vlastniť je aj pohľadávka ako majetkové právo oprávneného na plnenie\nod dlžníka. Podľa čl. 20 ods. 5 Ústavy iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba\nvtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov\na ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu\nverejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.\nPri schvaľovaní napadnutého Uznesenia NR SR si NR SR nevšimla, že takto\nvytvorený finančný mechanizmus (Oddlženie) určuje také podmienky účasti na jeho\nimplementácii, ktoré v konečnom dôsledku znamenajú neústavný zásah do základného\npráva vlastniť, zaručeného čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 5 Ústavy. Zásadným\nporušením vlastníckeho práva je predovšetkým požiadavka na diskont z istiny, bez ktorého\nveriteľ sa nemôže zúčastniť Oddlžovania ako opatrenia MZ SR na vyriešenie dlhového\nzaťaženia systému poskytovania zdravotnej starostlivosti.\nPožiadavka na diskont z istiny predstavuje iný zásah do vlastníckeho práva, ktorý je\nvšak ústavne súladný len za splnenia veľmi prísnych podmienok, ktoré vyplývajú z čl. 20\nods. 5 Ústavy. Ani jedna z týchto podmienok (ide o majetok nadobudnutý nezákonným\nspôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej\nspoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv\na slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon) nebola v prípade Oddlženia splnená a preto NR\nSR nebola oprávnená Koncepciu oddlženia schváliť svojím súhlasom.»\nc) vo vzťahu k slobode podnikania: «Podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy každý má právo\nna slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú\nzárobkovú činnosť.\n\n6\n\nOddlženie, na ktoré NR SR udelila súhlas:\na) nesleduje legitímny cieľ, ale podporuje morálny hazard spočívajúci v tom, že\nv pravidelných cykloch sa ťarcha financovania poskytovania zdravotníckych služieb\na zdravotnej starostlivosti prenáša, prostredníctvom oddlženia, na veriteľov;\nb) nemá žiaden racionálny základ a nevytvára žiadne záruky, že po jeho\nimplementácií dôjde k vytvoreniu právnych pravidiel, ktoré zabránia ďalšiemu\n„oddlžovaniu“;\nc) predstavuje zjavne neprimeranú záťaž, ktorá je reprezentovaná najmä\npožiadavkou na diskont z istiny a\nd) jasne porušuje princíp rovnosti v postavení veriteľov.»\n7. Porušenie práv podľa charty sťažovateľka odôvodňuje: „Podľa čl. 51 ods. 1\nCharty jej ustanovenia sú pri dodržaní zásady subsidiarity určené pre inštitúcie, orgány,\núrady a agentúry Únie, a tiež pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie...\nKoncepcia oddlženia je, ako to potvrdzuje aj citovaná časť predkladacej správy\nk Uzneseniu NR SR, vykonávaním práva Únie.\nZ toho vyplýva, že pri prijímaní napadnutého Uznesenia NR SR bola NR SR povinná\nrešpektovať aj základné práva, ktoré sú upravené v Charte.\nSťažovateľka tvrdí, že NR SR Uznesením NR SR, ktorým udelila súhlas s Koncepciou\noddlženia porušila čl. 16 a 17 Charty v spojení s čl. 52 ods. 1 Charty v neprospech\nPoškodených veriteľov.\nPodľa čl. 16 Charty sloboda podnikania sa uznáva v súlade s právom Únie,\nvnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.\nPodľa čl. 17 ods. 1 Charty každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý\nmajetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku,\ns výnimkou verejného záujmu, v prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom\nmusí byť včas vyplatená spravodlivá náhrada. Užívanie majetku môže byť upravené\nzákonom v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným záujmom.\nPodľa čl. 52 ods. 1 Charty akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných\nv tejto Charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd.“\n\n7\n\n8. Vychádzajúc z uvedeného, sťažovateľka navrhuje, „... aby ÚS SR, po zistení, že\ndošlo k porušeniu základných práv Poškodených veriteľov, zaručené článkami 12 ods. 2,\n20 ods. 1 a 5, čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 3 a4 Ústavy a článkami 16 a 17 v spojení\ns čl. 52 ods. 1 Charty zrušil Uznesenie NR SR a vyslovil tento záväzný právny názor: NR SR\nje povinná opätovne prerokovať Koncepciu oddlženia zdravotníckych zariadení na úhradu\nzáväzkov po lehote splatnosti do výšky EUR 585.000.000,- schválenú dňa 13.09.2017\nuznesením vlády Slovenskej republiky č. 425/2017 a ak nedôjde k odstráneniu zistených\nporušení základných práv a slobôd Poškodených veriteľov, neudeliť súhlas na jej\nvykonávanie.“.\n9. Sťažovateľka ďalej navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie\na po prijatí nálezom takto rozhodol: «... Národná rada Slovenskej republiky schválením\nuznesenia č. 937 zo dňa 13.11. 2017, ktorým udelila súhlas s Koncepciou oddlženia\nzdravotníckych zariadení na úhradu záväzkov po lehote splatnosti do výšky EUR\n585.000.000,- schválenej dňa 13.09.2017 uznesením vlády Slovenskej republiky č. 425/2017\nporušila základné práva a slobody veriteľov, ktorí poverili Sťažovateľku zastupovaním\nv tomto konaní, t. j.: A care, s.r.o., ADYTON medical devices SK s.r.o., BEZNOSKA\nSlovakia s.r.o., Biomedica Slovakia s.r.o., BIOTRONIK Slovensko s.r.o., ConvaTEc Česká\nrepublika s.r.o., DISPOMED, s.r.o., Essity Slovakia s.r.o., HARTMANN - RICO spol. s.r.o.,\nInterMedial, spol. s.r.o., Johnson  Johnson, s.r.o., Lima SK s.r.o., Lochmann  Rauscher,\ns.r.o., MEDILAS spoločnosť s ručením obmedzeným, Medtronic Slovakia, s.r.o., Mölnlycke\nHealth Care, s.r.o., PHARMA GROUP, a.s., Roche Slovensko, s.r.o., RADIX spol. s.r.o.,\nTATRA – ALPINE a.s., ULTRAMED s.r.o., VIVAX Pharmaceuticals, s.r.o., Zimmer\nSlovakia s.r.o., („Poškodení veritelia“) práv zaručené článkami 12 ods.2, 20 ods.1 a 5,\nčl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a článkami 16 a 17\nv spojení s čl. 52 ods. 1 Charty.\nUznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 937 zo dňa 30.11.2017 sa zrušuje\na vec sa vracia Národnej rade Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\nNárodná rada Slovenskej republiky je povinná nahradiť všetky trovy tohto konania.»\n\n8\n\nII.\n10. Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach\nfyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv\nalebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n12. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,\nči nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n13. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n14. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa\nústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,\nprípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,\nodôvodnenie\n\nnávrhu\n\na\n\nnavrhované dôkazy.\n\nNávrh\n\nmusí\n\npodpísať\n\nnavrhovateľ\n\n(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.\n15. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí\npripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným\n\n9\n\nprávnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,\nže sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.\n16. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.\n17. Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území\nSlovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru\na náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť\nk národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno\nz týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\n18. Podľa čl. 13 ods. 3 ústavy zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia\nplatiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.\n19. Podľa čl. 13 ods. 4 ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí\ndbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.\n20. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, má každý právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\n21. Podľa čl. 20 ods. 5 ústavy iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba\nvtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov\na ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu\nverejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.\n22. Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania\na prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.\n23. Podľa čl. 16 charty sloboda podnikania sa uznáva v súlade s právom Únie,\nvnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.\n\n10\n\n24. Podľa čl. 17 ods. 1 charty každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý\nmajetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku,\ns výnimkou verejného záujmu, v prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom\nmusí byť včas vyplatená spravodlivá náhrada. Užívanie majetku môže byť upravené\nzákonom v nevyhnutnej miere a v súlade so všeobecným záujmom.\n25. Podľa čl. 52 ods. 1 charty akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných\nv tejto charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd.\nZa predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť\nlen vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré\nsú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.\nIII.\nAktívna procesná legitimácia sťažovateľky\n26. Aktívne procesne legitimovaný je v zmysle čl. 127 ods.1 ústavy každý, kto\nnamieta porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných\nslobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala\na bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.\n27. Sťažovateľka svoju aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti ústavnému súdu\nvyvodzuje z čl. 7 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ\nzo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (ďalej\nlen „smernica“), na základe ktorého organizácie oficiálne uznané ako organizácie\nzastupujúce podniky alebo organizácie s oprávneným záujmom na zastupovaní podnikov\nmôžu podať návrh na začatie konania na príslušnom súde alebo príslušnom správnom\norgáne podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva na základe toho, že zmluvné podmienky\nalebo obchodné praktiky sú značne nevýhodné v zmysle čl. 7 ods. 1 smernice.\n\n11\n\n28. Platným vnútroštátnym právom v tejto veci je podľa sťažovateľky aj zákon\no ústavnom súde. Podľa § 49 zákona o ústavnom súde môže sťažnosť podať fyzická osoba\nalebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným\nzásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv\na slobôd nerozhoduje iný súd.\n29. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí\npripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným\nprávnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že\nsa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.\nTáto podmienka obligatórneho právneho zastúpenia má dopomôcť sťažovateľovi\nk účinnej ochrane jeho práv, nie práv a slobôd tretích osôb. V tejto súvislosti ústavný súd\npripomína, že podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a doterajšej judikatúry ústavného súdu sa\nkaždý môže domáhať ochrany len svojich práv a nie je prípustné tzv. dvojité zastúpenie\n(m. m. I. ÚS 339/2012, II.ÚS 474/2015, III. ÚS 271/2016).\nPodľa sťažnosti doručenej ústavnému súdu v nej ako sťažovateľka vystupuje\n„Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok...“ (na základe poverenia\nudeleného jednotlivými členmi sťažovateľky z 29. januára 2018), právne zastúpená\nadvokátskou kanceláriou Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, spol. s r. o., v mene\nktorej koná advokát JUDr. Martin Jacko. Splnomocnenie udelila poverená sťažovateľka\nprávnemu zástupcovi 29. januára 2018. Sťažovateľka v zmysle petitu sťažnosti žiada, aby\nústavný súd nálezom rozhodol, že národná rada schválením uznesenia č. 937\nz 30. novembra 2017 porušila základné práva a slobody jej veriteľov, ktorí ju poverili\nna podanie sťažnosti.\n30. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti\npetitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa\npodaním sťažnosti domáha, čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom\nz hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany pri porušení jeho zaručených práv\n\n12\n\na slobôd. Vzhľadom na uvedené ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ\ndomáha v petite sťažnosti a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušiteľa svojich\npráv (m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).\n31. Ipso iure je sťažovateľka zapísaná v registri záujmových združení právnických\nosôb, ktorý zabezpečuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, s určením hlavných\noblastí činnosti:\n- zabezpečovať účasť na priamych rokovaniach s vládnymi zložkami, zahrňujúcimi,\nale neobmedzujúcimi ministerstvo zdravotníctva, národnou radou a jej výborom\npre zdravotníctvo,\n- zabezpečovať účasť na priamych rokovaniach s miestnymi zástupcami\nmedzinárodných organizácií vrátane WHO, Červeného kríža a pod.,\n- zabezpečovať účasť na priamych rokovaniach s odbornou a laickou zdravotníckou\nverejnosťou a ich záujmovými a profesijnými organizáciami, resp. zoskupeniami,\n- zabezpečovať priamy vzťah, výmenu názorov a „know-how“ s relevantnými\nvládnymi a nevládnymi organizáciami vrátane zdravotných poisťovní,\n- zabezpečovať vzdelanie a osvetu.\n32. V nadväznosti na § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa ústavný súd zaoberal\ntým, či sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, ktorá je nositeľom základných práv alebo\nslobôd, alebo ľudských práv podľa čl. 127 ods.1 ústavy. Záujmové združenie právnických\nosôb nie je osobou, ktorá je nositeľom individuálnych základných práv a slobôd podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy. Týmito sú jednotlivé právnické osoby – členovia združenia, ktorých\nza takých aj sama sťažovateľka v petite explicitne označila. Ako zo samotnej sťažnosti\nvyplýva, sťažovateľka sa nedomáha ochrany svojich práv, ale ochrany práv tretích osôb –\nsvojich veriteľov.\nÚstavný súd konštatuje, že sťažnosť je potrebné odmietnuť v zmysle § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde, keďže je podaná zjavne neoprávnenou osobou.\n\n13\n\nIV.\nK porušeniu základných práv a slobôd podľa čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1\na 5, čl. 35 ods. 1 ústavy uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 937\nz 30. novembra 2017\n33. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti argumentuje tým, že existuje priama\na preukázateľná spojitosť medzi napadnutým uznesením národnej rady a porušením\nv záhlaví sťažnosti označených základných práv a slobôd podľa ústavy a podľa charty.\nPodľa sťažovateľky uznesenie národnej rady vykazuje všetky znaky individuálneho\nprávneho aktu, a preto ho možno napadnúť len sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.\nÚstavný\n\nsúd\n\nvníma\n\ncelospoločenské\n\nproblémy\n\ntýkajúce\n\nsa\n\nfinancovania\n\nzdravotníckej starostlivosti, ale to mu nemôže brániť posúdiť napadnutý akt výlučne\nz hľadiska ústavnoprávneho.\n34. Prijatím uznesenia č. 937 z 30. novembra 2017 národná rada zasiahla\ndo základného práva sťažovateľky podľa čl. 12 ods. 2 ústavy tým, že diskriminuje\nniektorých veriteľov pre ich iné postavenie. Oddlženie vylučuje z jeho účinkov veriteľov,\nktorí majú pohľadávky splatné po 31. decembri 2016 a nie sú ochotní pristúpiť na čiastočné\nvyvlastnenie ich pohľadávok. Podľa sťažovateľky koncepcia oddlženia výrazne zvýhodňuje\ntých veriteľov, ktorí sú ochotní rezignovať na svoje oprávnené nároky oproti tým veriteľom,\nktorí nesúhlasia s oddlžením jeho dvomi základnými formami, ktoré sú využiteľné len\nza neprijateľných obchodných a zmluvných podmienok.\n35. Podľa sťažovateľky si národná rada pri schvaľovaní napadnutého uznesenia\nnevšimla, že oddlženie určuje také podmienky účasti na jeho implementácii, ktoré\nv konečnom dôsledku znamenajú neústavný zásah do základného práva vlastniť zaručeného\nv čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 5 ústavy.\n36. Sťažovateľka argumentuje tým, že prijaté uznesenie národnej rady obmedzilo jej\nzákladné práva podľa čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy tým, že nesleduje\n\n14\n\nlegitímny cieľ, ale podporuje morálny hazard spočívajúci v tom, že v pravidelných cykloch\nsa ťarcha financovania poskytovania zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti\nprenáša prostredníctvom oddlženia na veriteľov. Oddlženie nemá žiaden racionálny základ\na nevytvára žiadne záruky, že po jeho implementácii dôjde k vytvoreniu právnych pravidiel,\nktoré zabránia ďalšiemu oddlžovaniu. Predstavuje tiež neprimeranú záťaž, ktorá je\nreprezentovaná najmä požiadavkou na diskont z istiny a jasne porušuje princíp rovnosti\nv postavení veriteľov.\n37. Ústavný súd sa musí zamyslieť nad povahou napadnutého uznesenia národnej\nrady. Parlament vzhľadom na svoju exkluzívnu demokratickú, normotvornú a politickú\nfunkciu prijíma uznesenia veľmi rozmanitej povahy. Poznáme uznesenia, ktoré sú\npolitickými deklaráciami, uznesenia, ktorými sa schvaľujú zákony (III. ÚS 352/2015),\nuznesenia, ktorými sa vyslovuje súhlas s ratifikáciou medzinárodných zmlúv (porov. nález\nII. ÚS 171/05), procedurálne uznesenia (III. ÚS 730/2014), resp. uznesenia k prerokúvaným\nbodom (II. ÚS 146/2016) až po personálne uznesenia, teda uznesenia týkajúce sa\nindividuálnych právnych pozícií jednotlivcov (nález I. ÚS 8/97, nález II. ÚS 48/97,\nI. ÚS 36/98, I. ÚS 54/01, I. ÚS 238/04, I. ÚS 83/06, I. ÚS 288/09, m. m. nález\nI. ÚS 76/2011, m. m. IV. ÚS 433/2012). Z napadnutého uznesenia a ani z jeho parlamentnej\ntlače nie je zrejmá jeho povaha či právny základ. Od vzniku Slovenskej republiky však bolo\nuznesenie tohto typu prijaté niekoľkokrát (napríklad uznesenie č. 130/I. volebné obdobie,\nč. 1302/IV. volebné obdobie, č. 590/V. volebné obdobie). Ústavný súd zistil, že napadnuté\nuznesenie bolo prijaté na základe § 13 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových\npravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (Štátne finančné aktíva vytvorené z výsledkov hospodárenia štátneho rozpočtu\nz minulých rokov možno použiť len so súhlasom národnej rady. Štátne finančné aktíva\npodľa odseku 1 písm. b) až f) s výnimkou štátnych cenných papierov možno znížiť len\nna základe rozhodnutia vlády alebo na účely podľa osobitného predpisu, to neplatí, ak ide\no použitie štátnych finančných aktív na výdavky štátneho rozpočtu, o ktorých rozhoduje\nnárodná rada.). Predmetný § 13 ods. 6 je reflexiou čl. 86 písm. g) ústavy (Do pôsobnosti\nNárodnej rady Slovenskej republiky patrí schvaľovať štátny rozpočet, preverovať jeho\nplnenie a schvaľovať štátny záverečný účet) a v širšom zmysle starej parlamentnej zásady –\n\n15\n\nno taxation without representation. Účelom tejto právnej úpravy je zabezpečiť, aby robustné\nvýdavky štátneho rozpočtu boli kryté demokratickým rozhodnutím a parlamentnou\nzodpovednosťou.\n\nZ uvedeného\n\nvyplýva,\n\nže\n\nuznesenie\n\nsa\n\ntýka\n\nverejnoprávneho,\n\ninštitucionálneho vzťahu medzi národnou radou a exekutívou. Uznesenie má teda aj právnu\npovahu, ale bez väzby so subjektívnou právnou pozíciou subjektov súkromného práva.\nÚstavný súd tak konštatuje, že uznesenie nemohlo zasiahnuť priamo a bezprostredne\ndo ústavne chránenej pozície súkromnoprávnych subjektov (porov. II. ÚS 153/2013).\n38. Ústavný súd tak považuje za dôležité poukázať na skutočnosť, že je potrebné\nrozlišovať dôsledky napadnutého uznesenia národnej rady. V texte uznesenia sa uvádza:\n„Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s použitím štátnych finančných aktív\nna realizáciu koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení po lehote splatnosti do výšky\n585 000 000 Eur.“\nTento súhlas umožňuje využitie finančných aktív Slovenskej republiky na realizáciu\nkoncepcie oddlženia ministerstvom zdravotníctva. Samotný text súhlasu síce môže\nnavodzovať implicitné vnímanie udelenia súhlasu s koncepciou oddlženia, priame,\nexplicitné vyjadrenie v uznesení absentuje. Národná rada v ňom nedáva podnet na spustenie\nrealizácie oddlženia na základe koncepcie oddlženia a ani v samotnej koncepcii oddlženia\nnie je stanovená podmienka realizácie oddlženia viazaná na súhlas národnej rady. V časti\n4.5 koncepcie oddlženia s názvom „Postup a podmienky oddlžovania“ je uvedené:\n„Ministerstvo zdravotníctva na svojej webovej stránke zverejní všetky procesné detaily,\nusmernenia, ako aj všetky právne dokumenty súvisiace s procesom oddlžovania. Stránka\nbude pravidelne aktualizovaná.“\nZ uvedeného vyplýva, že národná rada nemohla predmetným uznesením spôsobiť\nporušenie sťažovateľkou označených základných práv. K porušeniu označených základných\npráv a slobôd nemohlo dôjsť, pretože neexistuje vzájomná príčinná súvislosť medzi\noznačeným uznesením národnej rady a spôsobom realizácie oddlženia. Uvedené skutočnosti\nsmerujú skôr k právnym úkonom realizovaným na úrovni ministerstva zdravotníctva.\n\n16\n\n39. Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť\nv tejto časti (v špecifikách predmetnej veci) odmietol v zmysle § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde pre nedostatok právomoci.\n40. Nad rámec uvedeného a v súvislosti s namietaním porušenia konkrétnych práv\na slobôd považuje ústavný súd za vhodné vyjadriť sa aj k neopodstatnenosti niektorých\njednotlivých námietok sťažovateľky.\n41. Pokiaľ ide o namietané porušenia základných práv a slobôd vyjadrujúcich princíp\nrovnosti, ktorý sťažovateľka spochybňuje, všetky ustanovenia ústavy o rovnosti (čl. 12\nods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3 a 4) treba vnímať, interpretovať a uplatňovať v organickej väzbe, čo\nzvlášť platí o tých ustanoveniach ústavy, ktoré sú formulované vo všeobecnej podobe,\nkeďže predstavujú základné východisko pre uplatnenie princípu rovnosti v konkrétnom\nprípade, resp. v konkrétnej situácii. Takto všeobecne ponímaná rovnosť si ale vyžaduje\nkonkretizáciu pre jednotlivé skupiny subjektov práva, konkrétne právne prípady a právne\nsituácie. V zásade môžeme hovoriť o troch úrovniach konkretizácie:\na) všeobecnej konkretizácii z hľadiska rovnosti všetkých subjektov práva pred\nzákonom bez ohľadu na ich postavenie (čl. 12 ods. 1 prvá veta v spojení s čl. 12 ods. 2\nústavy)\nb) všeobecnej konkretizácii z hľadiska rovnosti subjektov práva pri obmedzovaní\n(všetkých) základných práv a slobôd (čl. 12 ods. 1 prvá veta a čl. 12 ods. 2 v spojení s čl. 13\nods. 4 ústavy)\nc) špeciálnej konkretizácii z hľadiska rovnosti dotknutých skupín subjektov práva\nv špeciálnych prípadoch a situáciách vo vzťahu ku konkrétnym základným právam alebo\nslobodám [čl. 12 ods. 1 prvá veta, čl. 12 ods. 2 a čl. 13 ods. 3 v spojení so špeciálnymi\nustanoveniami ústavy o rovnosti ( PL. ÚS 16/2008)].\n42. V prípade sťažnosti sťažovateľky ide o rovnosť dotknutých skupín subjektov\npráva, keďže zo samotnej predkladacej správy k uzneseniu národnej rady vyplýva, že\nkoncepcia oddlžovania je vytvorená na základe princípu transparentnosti, na princípe\nrovnakých podmienok účasti pre všetkých, so súčasným dôrazom na efektívne vynakladanie\n\n17\n\nverejných zdrojov. Zapojenie veriteľov do tohto systému oddlžovania je dobrovoľné\na právne nenárokovateľné. V prípade, že prihlásená pohľadávka veriteľa nebude v tomto\nmechanizme uspokojená, práva veriteľa z titulu vlastníctva pohľadávky voči nemocnici\nnezanikajú a ostávajú nezmenené aj so všetkými právnymi nárokmi. To isté platí aj\nv prípade, že sa veriteľ do tohto mechanizmu nezapojí. Možnosť zapojiť sa do uvedeného\nmechanizmu za podmienok definovaných v koncepcii budú mať všetky nemocnice\ndefinované vo vlastnom materiáli pôsobiace v Slovenskej republike bez ohľadu na ich\nprávnu formu a vlastníctvo.\n43. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa\nústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. júna 2018\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba-vlády", "akt, právny akt-aplikácie práva", "uznesenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3bc69b40-1c9f-47bc-b38f-52b7822026ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.271.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 271/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/2016 z 3. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-03", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.271.2016.1"}, {"guid": "ussr:690335f2-de3b-4e19-8b58-aca70bb929b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.146.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 146/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 146/2016 z 11. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-11", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.146.2016.1"}, {"guid": "ussr:0e1f266b-5ebf-4ddf-a0e1-805b941e8e36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.474.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 474/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 474/2015 z 5. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-05", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.474.2015.1"}, {"guid": "ussr:2e6636ad-e54f-4f8b-b53d-c38e52176ce5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.352.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 352/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 352/2015 z 14. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.352.2015.1"}, {"guid": "ussr:29610885-07b4-406c-ad27-1612955962c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.730.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 730/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 730/2014 z 16. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-16", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.730.2014.1"}, {"guid": "ussr:c8c335fa-09d9-4558-a84a-45ba8548ad18", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2013 z 28. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8c335fa-09d9-4558-a84a-45ba8548ad18"}, {"guid": "ussr:114fcf37-7044-4685-964f-a84d42d9d894", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 433/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 433/2012 z 23. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:114fcf37-7044-4685-964f-a84d42d9d894"}, {"guid": "ussr:46aa29ea-64cf-4aea-b0c0-5b933358a864", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 339/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 339/2012 z 4. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-04", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46aa29ea-64cf-4aea-b0c0-5b933358a864"}, {"guid": "ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16"}, {"guid": "ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 415/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 415/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 248, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443"}, {"guid": "ussr:fce23deb-352c-4f96-8037-d2544fd538ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 288/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 288/09 z 14. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-14", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fce23deb-352c-4f96-8037-d2544fd538ac"}, {"guid": "ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 355/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 355/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 327, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620"}, {"guid": "ussr:278e19bd-0347-4a26-8030-6030d2a751b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 83/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 83/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:278e19bd-0347-4a26-8030-6030d2a751b8"}, {"guid": "ussr:b12a3aab-92b7-4077-be1a-ff8f96a5c76c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2005:1.US.238.2004.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 238/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/04 z 31. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-31", "citacie_n": 193, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2005:1.US.238.2004.1"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:950eac55-f0e4-4469-8fe7-37064b51968d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/01 z 6. 9. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-09-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:950eac55-f0e4-4469-8fe7-37064b51968d"}, {"guid": "ussr:7f06d930-ba0e-4e8c-b717-1ac987e9dd88", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 36/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/98 z 13. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-13", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1998.1"}, {"guid": "ussr:7892ec1a-5f07-4a5c-8937-2a7f1b813fd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/97 z 7. 1. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-01-07", "citacie_n": 311, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1"}, {"guid": "ussr:befa5528-c9f8-4464-ae3c-a212255fa167", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 8/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/97 z 23. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-23", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:befa5528-c9f8-4464-ae3c-a212255fa167"}], "citovane_v": [{"guid": "a2d8c4f1-6cdc-421c-94cc-c58e82e8eb53:1cff53a4-245d-4668-9798-6d61e85734c3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1018200138.2", "spisova_znacka": "6S/18/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/18/2018 z 21. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-04-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1018200138.2"}, {"guid": "a2d8c4f1-6cdc-421c-94cc-c58e82e8eb53:be0f39d8-3c26-467f-a7bd-67492beed9d9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1018200138.2", "spisova_znacka": "6S/18/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/18/2018 z 21. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-04-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1018200138.2"}]}